Krajina, Obce, Orava, Oravské, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 3943

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Názov obce pochá­dza z rodin­né­ho mena Hruš­ka, pri­čom cho­tár sa pod­ľa sta­ro­slo­van­skej pri­vlast­ňo­va­cej kon­cov­ky nazý­val Hruš­čin cho­tár”, neskôr skrá­te­ne Hruš­čin”, až sa ustá­lil vo for­me Hruš­tín. Pod­ľa miest­nej tra­dí­cie názov pochá­dza od hruš­ky, kto­rá rástla v dneš­nej far­skej záh­ra­de, pri kto­rej sa zdr­žia­va­li pas­tie­ri. Pries­tor, v kto­rom sa nachá­dza dneš­ná obec Hruš­tín, bol až do polo­vi­ce 16. sto­ro­čia sil­ne zales­ne­ný. Zakla­da­nie osa­dy bolo nároč­né. Osad­ní­ci muse­li vykl­čo­vať les, pri­pra­viť políč­ka a spl­niť pod­dan­ské povin­nos­ti voči zeme­pá­no­vi Orav­ské­ho hra­du (hrus​tin​.sk). 

Roz­siah­la kolo­ni­zá­cia Orav­ské­ho Zama­gu­ria zača­la po roku 1550, keď na Hor­nú Ora­vu pri­chá­dza­li pas­tie­ri s dobyt­kom a postup­ne sa tu usá­dza­li. Osad­ní­ci sa usíd­li­li oko­lo prú­du Bie­lej Ora­vy a Hruš­tín­ky, pri­čom orav­ské hrad­né pan­stvo sa sna­ži­lo nových osad­ní­kov pri­pú­tať k pôde jej pri­čle­ňo­va­ním. Prvý­mi osad­ník­mi boli šol­tý­si Gre­go­ro­vič, Luká­čik, Hric, Stud­nič­ný, Svi­ba, Bart­ko, Štr­báň, Vali­gu­or, Kus­tra, Mahut a Roman. Usíd­li­li sa nad ľavým bre­hom rie­ky v jed­nom rade domov v sme­re západ-​východ, pri­čom domy mali čelá orien­to­va­né na juho­vý­chod. Hruš­tín­ske domy boli výluč­ne dre­ve­né, pri­čom aj v roku 1920 bolo v obci len 5 – 6 muro­va­ných domov. Domy boli sta­va­né v jed­not­nom štý­le. Pred­ná izba s dvoma-​troma okna­mi, kuchy­ňa s otvo­re­ným ohnis­kom, komo­ra, pod­piv­ni­če­nie u zámož­nej­ších gaz­dov, sto­do­la, maš­taľ a hum­no tvo­ria­ce hos­po­dár­sky dvor. Hruš­tín­ske dre­ve­ni­ce boli v 60. rokoch 20. sto­ro­čia pova­žo­va­né za jed­ny z naj­za­cho­va­lej­ších a najk­raj­ších na Ora­ve. Kroj tvo­ri­lo žreb­né” plát­no na vre­cia a plach­ty, pačes­né” plát­no na spod­né prád­lo a kabá­ty, súken­né noha­vi­ce, ves­ty a halie­ny” lemo­va­né zele­nou stuž­kou, ovčie kožu­chy a lip­nic­ké kabá­ty, kože­né krpce upev­ne­né nákon­cím”, diev­čen­ské vyga­ny” s ozdob­ný­mi šmih­lík­mi” a par­tič­ka­mi”. Jedál­ni­ček tvo­ril chlieb z ovsa, jač­me­ňa ale­bo jač­me­ňa s pše­ni­cou, kaše z jač­men­ných krú­pov (loha­za, gerš­ňa), haluš­ky, čír a kula­ša ako základ­né múč­ne jed­lá, kapust­ni­ca a bryn­dza, občas mäso, väč­ši­nou len pri sviat­koch. Stra­va sa vari­la pre­važ­ne na otvo­re­nom ohnis­ku a jed­lo sa deli­lo medzi celú rodi­nu z jed­nej mis­ky dre­ve­ný­mi lyži­ca­mi (hrus​tin​.sk).

Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín sa nachá­dza na sever­ných sva­hoch Orav­skej Magu­ry. Jed­ným z obľú­be­ných turis­tic­kých cie­ľov je Vasi­ľov­ská hoľa, kto­rá sa týči do výš­ky 1150 met­rov nad morom a posky­tu­je nád­her­né výhľa­dy na oko­li­tú kra­ji­nu. Pre milov­ní­kov zim­ných špor­tov je v blíz­kos­ti obce lyžiar­ske stre­dis­ko SKI Zába­va Hruš­tín, kto­ré ponú­ka pri­bliž­ne 5 km zjaz­do­vých tra­tí rôz­nej nároč­nos­ti. Okrem zjaz­do­vé­ho lyžo­va­nia sú v oko­lí upra­vo­va­né tra­te pre bež­ká­rov a mož­nos­ti pre fre­e­ri­de (slo​va​kia​.tra​vel). Obec si zacho­vá­va boha­té kul­túr­ne tra­dí­cie, miest­ne folk­lór­ne a hudob­né sku­pi­ny pra­vi­del­ne vystu­pu­jú na rôz­nych podu­ja­tiach. Kul­túr­ny dom v Hruš­tí­ne slú­ži ako cen­trum spo­lo­čen­ské­ho dia­nia, kde sa kona­jú rôz­ne podu­ja­tia, výsta­vy a stret­nu­tia oby­va­te­ľov (hrus​tin​.sk).


Hruš­tín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. The vil­la­ge is kno­wn for its dis­tinc­ti­ve archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other parts of Ora­va. The Hruštín-​style hou­se is cha­rac­te­ri­zed by double-​bent gab­les. Hruš­tín is dis­tin­gu­is­hed by its dia­lect, whe­re words often end with the suf­fix uo (Oskár Maž­gút). The vil­la­ge is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. Vari­ous local land are­as are named after the first sett­lers, the­se are rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the fol­lo­wing names:

  • Arab­le lands: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Dielnice.
  • Fores­ted are­as: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň.
  • Mea­do­ws and pas­tu­res: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted grain, and pota­to­es, and rai­sed lives­tock. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was also pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk).

His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). The name of the vil­la­ge comes from the fami­ly name Hruš­ka, and the local land was ori­gi­nal­ly cal­led Hruš­čin cho­tár accor­ding to the Old Sla­vic posses­si­ve suf­fix, which was later shor­te­ned to Hruš­čin and final­ly stan­dar­di­zed as Hruš­tín. Accor­ding to local tra­di­ti­on, the name ori­gi­na­ted from a pear tree (hruš­ka in Slo­vak) that grew in today’s parish gar­den, whe­re shep­herds used to gat­her. The area whe­re Hruš­tín is now loca­ted was hea­vi­ly fores­ted until the mid-​16th cen­tu­ry. Estab­lis­hing the sett­le­ment was chal­len­ging; sett­lers had to cle­ar the forest, pre­pa­re fields, and ful­fill feudal obli­ga­ti­ons to the Ora­va Cast­le esta­te (hrus​tin​.sk).

The exten­si­ve colo­ni­za­ti­on of Orava’s Zama­gu­rie regi­on began after 1550 when catt­le her­ders arri­ved in Upper Ora­va and gra­du­al­ly sett­led the­re. The sett­lers estab­lis­hed them­sel­ves along the flow of the Whi­te Ora­va and Hruš­tín­ka rivers, with the Ora­va esta­te stri­ving to bind them to the land through land allo­ca­ti­ons. The first sett­lers were the šol­týs (local admi­ni­stra­tors) Gre­go­ro­vič, Luká­čik, Hric, Stud­nič­ný, Svi­ba, Bart­ko, Štr­báň, Vali­gu­or, Kus­tra, Mahut, and Roman. They sett­led on the left bank of the river in a row of hou­ses orien­ted west-​east, with the­ir faca­des facing sout­he­ast. Hruš­tín hou­ses were exc­lu­si­ve­ly wooden, and even in 1920, the­re were only 5 – 6 brick hou­ses in the vil­la­ge. The hou­ses fol­lo­wed a uni­form sty­le: a front room with two or three win­do­ws, a kit­chen with an open hearth, a pan­try, a base­ment for wealt­hier far­mers, a barn, a stab­le, and a gra­na­ry for­ming an agri­cul­tu­ral yard. Hruš­tí­n’s wooden hou­ses were con­si­de­red some of the best-​preserved and most beau­ti­ful in Ora­va during the 1960s.

The local folk cos­tu­me inc­lu­ded žreb­né linen for sacks and she­ets, pačes­né linen for under­gar­ments and coats, woolen trou­sers, vests, and halie­ny (tra­di­ti­onal jac­kets) trim­med with gre­en rib­bon, she­ep­skin coats, and lip­nic­ké coats, as well as leat­her moc­ca­sins fas­te­ned with nákon­cím, girls’ vyga­ny dres­ses with deco­ra­ti­ve šmih­lí­ky and par­tič­ky. The diet con­sis­ted main­ly of oat, bar­ley, or wheat-​barley bre­ad, por­rid­ge from bar­ley gro­ats (loha­za, gerš­ňa), dum­plings, číra and kula­ša as stap­le flour-​based dis­hes, cab­ba­ge soup, and bryn­dza che­e­se. Meat was rare­ly con­su­med, main­ly during holi­da­ys. Food was most­ly cooked on an open hearth, and meals were sha­red from a sin­gle wooden bowl using wooden spo­ons (hrus​tin​.sk).

At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, Hruš­tín had 1,467 inha­bi­tants living in 297 hou­ses (hrus​tin​.ocu​.sk). The vil­la­ge was kno­wn for flax cul­ti­va­ti­on for linen pro­duc­ti­on. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). A sawmill, mill, tan­ne­ry, and ful­ling mill were built along the Hruš­tín­ka stre­am. The pro­duc­ti­on of wooden shin­gles, hand­ma­de from fir or spru­ce wood, was wides­pre­ad in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk).

Seve­ral folk wood­car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who makes wooden sets of črpá­ky (tra­di­ti­onal wooden cups), gob­lets, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a maker of fuja­ra shepherd’s flu­tes, deco­ra­ted with car­ved pat­terns. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín is loca­ted on the nort­hern slo­pes of Orav­ská Magu­ra. One of the popu­lar hiking des­ti­na­ti­ons is Vasi­ľov­ská hoľa, which rises to an alti­tu­de of 1,150 meters and offers stun­ning vie­ws of the sur­roun­ding lands­ca­pe. For win­ter sports ent­hu­siasts, the near­by Ski Zába­va Hruš­tín ski resort offers around 5 km of down­hill slo­pes of vary­ing dif­fi­cul­ty. In addi­ti­on to down­hill ski­ing, cross-​country ski­ing trails and fre­e­ri­de oppor­tu­ni­ties are avai­lab­le in the area (slo​va​kia​.tra​vel). The vil­la­ge main­tains rich cul­tu­ral tra­di­ti­ons, with local folk­lo­re and music groups regu­lar­ly per­for­ming at vari­ous events. The cul­tu­ral cen­ter in Hruš­tín ser­ves as a hub for social acti­vi­ties, hos­ting events, exhi­bi­ti­ons, and com­mu­ni­ty gat­he­rings (hrus​tin​.sk).


Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego lokal­ną częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wieś cha­rak­te­ry­zu­je się spe­cy­ficz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się również na inne miejs­co­wo­ści Ora­wy. Domy w sty­lu hruš­ti­ńs­kim wyró­żnia­ją się dwuk­rot­nie łama­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín odznac­za się również dia­lek­tem, w któ­rym na końcu słów doda­wa­na jest końcó­wka uo (Oskár Maž­gút). Wieś leży na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią miejs­co­wo­ści jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części grun­tów zosta­ły nazwa­ne na cze­ść pier­ws­zych osad­ni­ków, są to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilová.

Inne części nos­zą następu­jące nazwy:

  • Grun­ty orne: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Dielnice.
  • Tere­ny leśne: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do regi­onu Gór­nej Ora­wy, gdzie po 1550 roku zaczęli osied­lać się pas­ter­ze bydła. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z 1588 roku. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li zbo­że, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyt­war­za­li odzież z lnu i wełny oraz pro­du­ko­wa­li obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk).

His­to­rycz­ne nazwy miejs­co­wo­ści: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk).

Nazwa miejs­co­wo­ści pocho­dzi od nazwis­ka rodzin­ne­go Hruš­ka, a jej teren nazy­wa­no pier­wot­nie Hruš­čin cho­tár, co później skró­co­no do Hruš­čin, aż osta­tecz­nie usta­li­ła się for­ma Hruš­tín. Według miejs­co­wej tra­dyc­ji nazwa pocho­dzi od grus­zy (hruš­ka po sło­wac­ku), któ­ra rosła w obec­nym ogro­dzie para­fial­nym, gdzie częs­to prze­by­wa­li pas­ter­ze. Obszar, na któ­rym dziś znaj­du­je się Hruš­tín, aż do poło­wy XVI wie­ku był gęs­to zale­si­ony. Zakła­da­nie osa­dy było trud­nym pro­ce­sem – osad­ni­cy musie­li karc­zo­wać las, przy­go­to­wy­wać pola upra­wne oraz spe­łniać obo­wi­ąz­ki feudal­ne wobec wła­ści­cie­la zamku ora­ws­kie­go (hrus​tin​.sk).

Roz­le­gła kolo­ni­zac­ja Ora­ws­kie­go Zama­gur­za roz­poc­zęła się po 1550 roku, kie­dy to na Gór­ną Ora­wę przy­by­wa­li pas­ter­ze ze sta­da­mi bydła i stop­ni­owo osied­la­li się w tym rejo­nie. Osad­ni­cy osied­li­li się wzdłuż Bia­łej Ora­wy i Hruš­tín­ki, a wła­ści­cie­le zamku ora­ws­kie­go sta­ra­li się przy­wi­ązać ich do zie­mi popr­zez nada­wa­nie grun­tów. Pier­ws­zy­mi osad­ni­ka­mi byli sołty­si: Gre­go­ro­vič, Luká­čik, Hric, Stud­nič­ný, Svi­ba, Bart­ko, Štr­báň, Vali­gu­or, Kus­tra, Mahut i Roman. Osied­li­li się po lewej stro­nie rze­ki w jed­nym rzędzie domów w kie­run­ku zachód-​wschód, z fasa­da­mi skie­ro­wa­ny­mi na połud­ni­owy wschód. Domy w Hruš­tí­nie były wyłącz­nie dre­wnia­ne, a nawet w 1920 roku w miejs­co­wo­ści znaj­do­wa­ło się jedy­nie 5 – 6 domów muro­wa­nych. Budyn­ki mia­ły jed­no­li­ty styl: przed­ni pokój z dwoma-​trzema okna­mi, kuch­nię z otwar­tym pale­nis­kiem, spi­żar­nię, piwni­cę u bogats­zych gos­po­dar­zy, sto­do­łę, staj­nię oraz spich­lerz twor­zący gos­po­darst­wo. Dre­wnia­ne domy w Hruš­tí­nie były w latach 60. XX wie­ku uzna­wa­ne za jed­ne z naj­le­piej zacho­wa­nych i naj­pi­ęk­niejs­zych na Orawie.

Strój ludo­wy skła­dał się z lnu žreb­né na wor­ki i prze­ście­ra­dła, lnu pačes­né na bie­liz­nę i płaszc­ze, wełnia­nych spod­ni, kami­ze­lek oraz halie­ny (płaszc­za) obszy­te­go zie­lo­ną tasiem­ką, owc­zych kożu­chów, płaszc­zy lip­nic­kich, skór­za­nych kier­pców wiąza­nych nákon­cím, dzie­wc­zęcych vyga­ny ozdo­bi­onych šmih­lík­mipar­tič­ka­mi. Die­ta miesz­ka­ńców opie­ra­ła się na chle­bie z owsa, jęcz­mie­nia lub jęcz­mie­nia zmies­za­ne­go z psze­ni­cą, kas­zach jęcz­mien­nych (loha­za, gerš­ňa), haluš­kach, čírakula­ša jako pod­sta­wo­wych daniach mącz­nych, kapu­śnia­ku i bryn­dzy. Mięso spo­ży­wa­no rzad­ko, głó­wnie podc­zas świ­ąt. Jedze­nie goto­wa­no głó­wnie na otwar­tym pale­nis­ku, a posi­łki były spo­ży­wa­ne przez całą rodzi­nę z jed­nej dre­wnia­nej mis­ki przy pomo­cy dre­wnia­nych łyżek (hrus​tin​.sk).

Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców w 297 domach (hrus​tin​.ocu​.sk). We wsi upra­wia­no len na potr­ze­by tkact­wa. Ole­jar­nię wybu­do­wał w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka znaj­do­wał się tar­tak, młyn, gar­bar­nia oraz folusz. W Hruš­tí­nie pows­zech­na była pro­dukc­ja gon­tów, któ­re były ręcz­nie wyko­ny­wa­ne z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła wie­lu ludo­wych rze­źbiar­zy. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy črpá­ków (tra­dy­cyj­nych kub­ków), kie­li­chy, bec­zu­łki, wazo­ni­ki i minia­tu­ro­we masel­nicz­ki. Pro­du­cen­tem fujar jest Ján Sliv­čák, któ­ry zdo­bi je rze­źbie­niem w dre­wnie. Ján Šeli­ga wyko­nu­je rze­źby (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín znaj­du­je się na północ­nych sto­kach Ora­ws­kiej Magu­ry. Jed­nym z popu­lar­nych celów turys­tycz­nych jest Vasi­ľov­ská hoľa, któ­ra wzno­si się na wyso­ko­ść 1 150 met­rów nad pozi­omem mor­za i ofe­ru­je wspa­nia­łe wido­ki na oko­licz­ny kra­job­raz. Dla miło­śni­ków spor­tów zimo­wych w pobli­żu miejs­co­wo­ści znaj­du­je się ośro­dek nar­ciar­ski SKI Zába­va Hruš­tín, któ­ry ofe­ru­je oko­ło 5 km tras zjaz­do­wych o różnym stop­niu trud­no­ści. Oprócz nar­ciarst­wa zjaz­do­we­go w oko­li­cy znaj­du­ją się przy­go­to­wa­ne tra­sy bie­go­we oraz możli­wo­ści freeride’u (slo​va​kia​.tra​vel). Miejs­co­wo­ść pie­lęg­nu­je boga­te tra­dyc­je kul­tu­ro­we – lokal­ne zes­po­ły folk­lo­rys­tycz­ne i muzycz­ne regu­lar­nie wys­tępu­ją na różnych wydar­ze­niach. Dom Kul­tu­ry w Hruš­tí­nie słu­ży jako cen­trum życia spo­łecz­ne­go, orga­ni­zu­jąc wydar­ze­nia, wys­ta­wy i spot­ka­nia miesz­ka­ńców (hrus​tin​.sk).


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska

Hits: 615

Orav­ská Les­ná sa rozp­res­tie­ra na Les­nian­skej pla­ni­ne, naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Pod­bes­kyd­skej vrcho­vi­ny v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 800 met­rov nad morom. Pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie mies­ta na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je asi 65 km2. Obec je zlo­že­ná z via­ce­rých osád, kto­ré sa nachá­dza­jú aj v oko­li­tých kop­coch. Osa­dy: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná exis­tu­je od 23.7.1731. Zakla­da­te­ľom obce je gróf Juraj Erdödy mlad­ší. Sku­toč­ným zakla­da­te­ľom bol Ján Mut­nian­ský, bol aj prvým rich­tá­rom Orav­skej Les­nej, kto­rá sa vte­dy nazý­va­la Erdöd. Oby­va­te­lia pou­ží­va­li názov Erdút­ka, čo sa pou­ží­va­lo až do kon­ca roka 1945 (orav​ska​les​na​.sk). V obci pôso­bí folk­lór­ny súbor Fľaj­šo­van, det­ský folk­lór­ny súbor Magur­ka, folk­lór­ne sku­pi­ny Fľaj­šo­van­ček a Taneč­ník, ľudo­vá hud­ba bra­tov Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Zacho­va­li sa tu mno­hé tra­dí­cie a remes­lá – výro­ba syro­vých kor­bá­či­kov, peče­nie via­noč­ných oblá­tok a tru­bi­čiek, rez­bár­stvo, det­ský náby­tok, ple­te­né výrob­ky z papie­ra, výro­ba prí­rod­ných mydiel, bižu­té­rie zo živi­ce, maľ­ba na hod­váb, šper­kár­stvo, dro­tár­stvo, maľo­va­nie, výro­ba peče­ných čajov, deko­rá­cií z látok, vypi­ľo­va­nie z dre­va (orav​ska​les​na​.sk). V roku 1919 bola dokon­če­ná výstav­ba les­nej želez­nič­ky. V roku 1925 bola dokon­če­ná úvra­ťo­vá pre­po­jo­va­cia trať s Kysuc­kou les­nou želez­ni­cou (Wiki­pe­dia).


Orav­ská Les­ná stret­ches across the Les­nian­ska Plain, the wes­tern­most part of the Pod­bes­kyd­ska High­lands, at an alti­tu­de of around 800 meters abo­ve sea level. It is one of the col­dest pla­ces in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). The area of​the vil­la­ge is about 65 km². The vil­la­ge con­sists of seve­ral sett­le­ments, which are also loca­ted in the sur­roun­ding hills. Sett­le­ments: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná has exis­ted sin­ce July 23, 1731. The foun­der of the vil­la­ge was Count Juraj Erdödy the Youn­ger. The real foun­der was Ján Mut­nian­ský, who was also the first may­or of Orav­ska Les­na, which was then cal­led Erdöd. The inha­bi­tants used the name Erdút­ka, which was used until the end of 1945 (orav​ska​les​na​.sk). In the vil­la­ge, the­re is a folk­lo­re ensem­ble Fľaj­šo­van, chil­dre­n’s folk­lo­re ensem­ble Magur­ka, folk­lo­re groups Fľaj­šo­van­ček and Taneč­ník, folk music of the Chu­do­bov­ci brot­hers (orav​ska​les​na​.sk).

Many tra­di­ti­ons and crafts have been pre­ser­ved here – pro­duc­ti­on of che­e­se whips, baking of Chris­tmas wafers and tubes, wood­car­ving, chil­dre­n’s fur­ni­tu­re, paper pro­ducts, pro­duc­ti­on of natu­ral soaps, resin jewel­ry, silk pain­ting, jewel­ry making, wire­wor­king, pain­ting, baking of teas, fab­ric deco­ra­ti­ons, wood car­ving (orav​ska​les​na​.sk). In 1919, the cons­truc­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway was com­ple­ted. In 1925, a con­nec­ting track with the Kysuc­ká Forest Rai­lway was com­ple­ted (Wiki­pe­dia).


Orav­ská Les­ná spra­wia wra­że­nie na Les­nian­skiej Płas­ko­wy­żu, naj­bar­dziej na zachod­nim kra­ńcu Pod­bes­kyd­skej Gór­skiej, na wyso­ko­ści oko­ło 800 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jest to jed­no z naj­chłod­niejs­zych miejsc na Sło­wac­ji (Wiki­pe­dia). Powierzch­nia wsi wyno­si oko­ło 65 km². Wieś skła­da się z kil­ku osied­li, któ­re znaj­du­ją się również na oko­licz­nych wzgór­zach. Osied­la: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná ist­nie­je od 23.7.1731 roku. Zało­ży­cie­lem wsi był hra­bia Juraj Erdödy młods­zy. Rzec­zy­wis­tym zało­ży­cie­lem był Ján Mut­nian­ský, któ­ry był także pier­ws­zym wój­tem Orav­skej Les­nej, któ­ra wte­dy nosi­ła nazwę Erdöd. Miesz­ka­ńcy uży­wa­li nazwy Erdút­ka, któ­ra była uży­wa­na aż do końca 1945 roku (orav​ska​les​na​.sk). We wsi dzia­ła zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Fľaj­šo­van, dzie­ci­ęcy zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magur­ka, gru­py folk­lo­rys­tycz­ne Fľaj­šo­van­ček i Taneč­ník, ludo­wa muzy­ka bra­ci Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Wie­le tra­dyc­ji i rze­mi­osł zosta­ło tu zacho­wa­nych – wyt­war­za­nie sero­wych bato­nów, piec­ze­nie bożo­na­ro­dze­ni­owych opłat­ków i rur­ki, rze­źbiarst­wo, meb­le dzie­ci­ęce, wyro­by papie­ro­we, pro­dukc­ja natu­ral­nych mydeł, biżu­te­ria z żywi­cy, malo­wa­nie na jedwa­biu, jubi­lerst­wo, kowalst­wo, malo­wa­nie, wypie­ka­nie her­ba­ty, deko­rac­je z tka­nin, wyci­na­nie dre­wna (orav​ska​les​na​.sk). W 1919 roku zako­ńc­zo­no budo­wę leśnej kolei wąs­ko­to­ro­wej. W 1925 roku uko­ńc­zo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką leśną kole­jo­wą (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Babín

Hits: 2910

Babín je obec na Ora­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 680 met­rov nad morom v Orav­skej kot­li­ne, na úpä­tí Orav­skej Magu­ry. Neďa­le­ko poto­ka Hruš­tín­ska. Na roz­lo­he 17.4 km2 žije 1400 oby­va­te­ľov. Do Babí­na priš­li v roku 1552 vala­si Jakub a jeho brat. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1564 (Baby­no­wo). Oko­lo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 oby­va­te­ľov. Počas kuruc­kých bojov v roku 1683 obec spu­stla. V roku 1715 tu žilo 230 oby­va­te­ľov, ale v tom­to roku polo­vi­ca dedi­ny vyho­re­la. Roky 17161718 boli zamrz­nu­té roky”, kedy nebo­lo úro­dy a obec sa opäť vyľu­dňo­va­la. Zača­lo sa kup­če­nie s taba­kom. Rok 1726 je rokom odcho­du 20-​tich rodín do Sla­vó­nie a Chor­vát­ska. V roku 1739 zasia­hol Babín čier­ny mor, kto­rý zna­me­nal tak­mer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžia­dal. V roku 1787 bol Babín pri­čle­ne­ný k far­nos­ti v Hruš­tí­ne, spo­lu s Vaňov­kou. V roku 1831 sa vyskyt­la v obci cho­le­ra a vyžia­da­la si 18 živo­tov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odiš­lo do USA 84 oby­va­te­ľov. V roku 1923 obec vyho­re­la. 23.4.1934 opäť obec zachvá­til požiar. Od roku 1995 pôso­bí v obci fara, ku kto­rej bola pri­čle­ne­ná obec Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).


Babín is a vil­la­ge in Ora­va, situ­ated at an alti­tu­de of 680 meters abo­ve sea level in the Ora­va Basin, at the foot of the Ora­va Magu­ra, near the Hruš­tín­ska stre­am. It covers an area of 17.4 km² and is home to 1400 resi­dents. Vala­chians Jakub and his brot­her arri­ved in Babín in 1552. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1564 (Baby­no­wo). Around 1625, the­re were about 23 fami­lies and 120 inha­bi­tants living here. The vil­la­ge was devas­ta­ted during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, the­re were 230 inha­bi­tants, but half of the vil­la­ge bur­ned down that year. The years 1716 – 1718 were fro­zen years” with poor har­vests, lea­ding to a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Tobac­co tra­ding began. In 1726, 20 fami­lies left for Sla­vo­nia and Cro­atia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which near­ly wiped out the enti­re vil­la­ge, clai­ming 82 lives. In 1787, Babín was incor­po­ra­ted into the parish of Hruš­tín, along with Vaňov­ka. Cho­le­ra struck the vil­la­ge in 1831, clai­ming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 peop­le lived in 148 hou­ses. In 1906, 84 resi­dents emig­ra­ted to the USA. The vil­la­ge bur­ned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the vil­la­ge again. Sin­ce 1995, the vil­la­ge has had a parish, which also inc­lu­des the vil­la­ge of Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).


Babín to wieś na Ora­wie, poło­żo­na na wyso­ko­ści 680 met­rów nad pozi­omem mor­za w Kot­li­nie Ora­ws­kiej, u stóp Magu­ry Ora­ws­kiej, nie­da­le­ko poto­ku Hruš­tín­ska. Obej­mu­je obszar 17,4 km² i zamiesz­ku­je ją 1400 miesz­ka­ńców. W 1552 r. do Babí­na przy­by­li woło­si Jakub i jego brat. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z 1564 r. (Baby­no­wo). Oko­ło 1625 roku miesz­ka­ło tutaj oko­ło 23 rodzin i 120 miesz­ka­ńców. Wieś zosta­ła zniszc­zo­na podc­zas wojen kuruc­kich w 1683 roku. W 1715 roku miesz­ka­ło tu 230 miesz­ka­ńców, ale w tym roku poło­wa wsi spło­nęła. Lata 1716 – 1718 były zamro­żo­ny­mi lata­mi” z bied­ny­mi plo­na­mi, co dopro­wa­dzi­ło do spad­ku licz­by lud­no­ści. Roz­poc­zęto han­del tyto­niem. W 1726 roku 20 rodzin wyje­cha­ło do Sła­wo­nii i Chor­wac­ji. W 1739 roku Babín dot­knęła dżu­ma, któ­ra pra­wie zniszc­zy­ła całą wios­kę, pochła­nia­jąc 82 życia. W 1787 roku Babín został włąc­zo­ny do para­fii w Hruš­tí­nie, razem z Vaňov­ką. Cho­le­ra dot­knęła wios­kę w 1831 roku, pochła­nia­jąc 18 ofiar, a pono­wnie w 1873 roku, pochła­nia­jąc 79 ofiar. W 1870 roku miesz­ka­ło w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 miesz­ka­ńców wyemig­ro­wa­ło do USA. Wieś spło­nęła w 1923 roku. 23 kwiet­nia 1934 roku pożar pono­wnie nawie­dził wios­kę. Od 1995 roku wieś ma para­fię, któ­ra obej­mu­je również wieś Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Zákamenné – najľudnatejšia oravská obec

Hits: 1029

Záka­men­né leží v Pod­bes­kyd­skej bráz­de v Záka­men­skej kot­li­ne. Miest­ne čas­ti: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 oby­va­te­ľov (zaka​men​ne​.sk). Je naj­ľud­na­tej­šou obcou na Ora­ve. Žije tu pri­bliž­ne 5600 oby­va­te­ľov na 42.9 km2. Obec bola zalo­že­ná 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Osob­nos­ti obce: Albín Ber­na­ťák – tré­ner bežec­ké­ho lyžo­va­nie, Anton Klim­čík – kato­líc­ky kňaz a spi­so­va­teľ, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – bežec­ký lyžiar, Milan Čič – slo­ven­ský práv­nik, uči­teľ, poli­tik, prvý pred­se­da Ústav­né­ho súdu Slo­ven­skej repub­li­ky (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né is loca­ted in the Pod­bes­kyd­ská bráz­da (Pod­bes­kyd­ská Basin) in the Záka­men­ská kot­li­na (Záka­men­né Basin). Local parts inc­lu­de: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inha­bi­tants lived here (zaka​men​ne​.sk). It is the most popu­lous vil­la­ge in Ora­va. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 5600 inha­bi­tants living on 42.9 km². The vil­la­ge was foun­ded on 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de: Albín Ber­na­ťák – cross-​country ski­ing coach, Anton Klim­čík – Cat­ho­lic priest and wri­ter, Ján Voj­taš­šák – bis­hop, Mar­tin Baj­či­čák – cross-​country skier, Milan Čič – Slo­vak lawy­er, tea­cher, poli­ti­cian, the first pre­si­dent of the Cons­ti­tu­ti­onal Court of the Slo­vak Repub­lic (zaka​men​ne​.sk).


Záka­men­né leży w Kot­li­nie Záka­men­skiej w Pod­bes­kyd­skiej Kot­li­nie. Części miejs­co­we obej­mu­ją: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. W 1659 roku miesz­ka­ło tutaj 418 miesz­ka­ńców (zaka​men​ne​.sk). Jest to naj­lud­niejs­za wios­ka na Ora­wie. Miesz­ka tu oko­ło 5600 osób na powierzch­ni 42,9 km². Wios­ka zosta­ła zało­żo­na 28.7.1618 r. (Wiki­pe­dia). Zna­ni miesz­ka­ńcy wios­ki to: Albín Ber­na­ťák – tre­ner nar­ciarst­wa bie­go­we­go, Anton Klim­čík – ksi­ądz kato­lic­ki i pisarz, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – nar­ciarz bie­go­wy, Milan Čič – sło­wac­ki pra­wnik, nauc­zy­ciel, poli­tyk, pier­ws­zy pre­zes Sądu Kons­ty­tu­cyj­ne­go Repub­li­ki Sło­wac­kiej (zaka​men​ne​.sk).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Mútne

Hits: 3361

Mút­ne leží v nad­mor­skej výš­ke 836 met­rov nad morom, na odles­ne­nej Pod­bes­kyd­skej bráz­de. K obci pat­ria aj osa­dy DuľovMút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zalo­že­nie obce sa via­že ku gró­fo­vi Gaš­pa­ro­vi Illés­há­zy­mu, kto­rý v roku 1647 pri­ká­za­la Mate­jo­vi Ben­čí­ko­vi z Jase­ni­ce, aby pri poto­ku Mút­nik zalo­žil dedi­nu. Názov obce je pod­ľa poto­ka, o kto­rom hovo­rie­va­li, že tie­kol mút­ny aj vte­dy, keď nepr­ša­lo. Mút­ne bola valas­ká obec. V roku 1659 mala 488 oby­va­te­ľov. Vďa­ka svo­jej polo­he vyso­ko v horách, bola obec neraz ušet­re­ná od pus­to­še­nia a násil­nos­tí v nepo­koj­nom 17. sto­ro­čí (mut​ne​.sk). Mút­ňan­ské lesy boli pôvod­ne zmie­ša­né, naj­mä jed­ľo­bu­ko­vé. Tie boli nahra­de­né smre­ko­vou mono­kul­tú­rou. Odvod­ne­né boli aj zamok­re­né pôdy naj­mä na alú­viu Mút­ňan­ky, čím sa naru­ši­li pod­mien­ky pre sla­ti­nyraše­li­nis­ká. V posled­nej dobe sa tu našla Salix myr­til­lo­ides - čo je jedi­ný potvr­de­ný výskyt kri­tic­ky ohro­ze­né­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vzác­ny je aj nález drob­nej orchi­dey Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Zo živo­čí­chov tu žijú napr.: čme­le Bom­bus luco­rum a ero­mo­fil­ný eury­top­ný Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Vysky­tu­je sa tu aj čier­na for­ma vre­te­ni­ce Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).


Mút­ne is situ­ated at an alti­tu­de of 836 meters abo­ve sea level, in the defo­res­ted Pod­bes­kyd­ská Bráz­da. The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Duľov and Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). The foun­ding of the vil­la­ge is asso­cia­ted with Count Gaš­par Illés­há­zy, who in 1647 ins­truc­ted Matej Ben­čík from Jase­ni­ca to estab­lish a vil­la­ge near the Mút­nik stre­am. The name of the vil­la­ge comes from the stre­am, which was said to be mud­dy even when it was not rai­ning. Mút­ne was a Wal­la­chian vil­la­ge. In 1659, it had 488 inha­bi­tants. Due to its high moun­tain loca­ti­on, the vil­la­ge was often spa­red from deva­sta­ti­on and violen­ce during the tur­bu­lent 17th cen­tu­ry (mut​ne​.sk). The Mút­ňan­ské forests were ori­gi­nal­ly mixed, main­ly spruce-​beech. They were repla­ced by spru­ce mono­cul­tu­re. Wet­lands, espe­cial­ly in the Mút­ňan­ka allu­vium, were drai­ned, dis­rup­ting con­di­ti­ons for mars­hes and peat bogs. Recen­tly, the cri­ti­cal­ly endan­ge­red spe­cies Salix myr­til­lo­ides has been found here, the only con­fir­med occur­ren­ce in Slo­va­kia. Also rare is the dis­co­ve­ry of the small orchid Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Fau­na inc­lu­des spe­cies such as Bom­bus luco­rum bees and the ero­mop­hi­lous eury­to­pic Pyro­bom­bus lapi­da­rius. The­re is also a black form of the adder Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).


Mút­ne leży na wyso­ko­ści 836 met­rów nad pozi­omem mor­za, w bez­le­śnej Doli­nie Pod­bes­kyd­skiej. Do wsi nale­żą także osa­dy Duľov i Mút­ňan­ská píla (ora​va​-lip​tov​.sk). Zało­że­nie wsi wiąże się z hra­bią Gaš­pa­rem Illés­há­zym, któ­ry w 1647 roku pole­cił Mate­jo­wi Ben­čí­ko­wi z Jase­ni­cy zało­żyć wieś przy poto­ku Mút­nik. Nazwa wsi pocho­dzi od poto­ku, o któ­rym mówi­ono, że jest męt­ny nawet wte­dy, gdy nie pada deszcz. Mút­ne było wsią wołos­ką. W 1659 roku mia­ło 488 miesz­ka­ńców. Ze wzg­lędu na swo­je wyso­kie poło­że­nie w górach wieś częs­to była oszc­zędza­na przed spus­tos­ze­niem i prze­mo­cą w burz­li­wym XVII wie­ku (mut​ne​.sk). Leśne obsza­ry Mút­ňan­ské były pier­wot­nie zale­si­one mies­za­niec, głó­wnie świerkowo-​bukowy. Zastąpi­ono je mono­kul­tu­rą świer­ka. Tere­ny pod­mo­kłe, zwłaszc­za w doli­nie Mút­ňan­ky, zosta­ły osus­zo­ne, co zakłó­ci­ło warun­ki dla bagien i tor­fo­wisk. Ostat­nio zna­le­zi­ono tu kry­tycz­nie zag­ro­żo­ny gatu­nek Salix myr­til­lo­ides, jedy­ny potwier­dzo­ny przy­pa­dek wys­tępo­wa­nia w Sło­wac­ji. Rzad­ki jest także zna­le­zis­kiem małej orchi­dei Mic­ros­ty­lis monop­hyl­los. Wśród fau­ny wys­tępu­ją takie gatun­ki jak pszc­zo­ły Bom­bus luco­rum i eury­to­po­wy Pyro­bom­bus lapi­da­rius. Wys­tępu­je także czar­na for­ma żmii Vipe­ra berus morp­ha pre­ster (mut​ne​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post