02 - skvelé - Skala

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Nežiaduce živočíchy v akváriu

28/09/202105/01/2025 skala

Neraz sa stane, že napriek našej snahe sa nám do akvária nasťahujú návštevníci – nežiaduce organizmy. Môžeme si ich zavliecť aj zvonku vo forme zárodkov, spór apod. Skoro vždy je lepšie sa ich zbaviť. Jedným takýmto druhom je aj zástupca kmeňa pŕhlivcov (Cnidaria) – nezmar (Hydra). Nezmar je mimochodom v prírode indikátorom čistoty vody. V nádrži však zvyčajne dlho nevydrží. V akváriu sa neustále pohybuje. Je väčšinou úplne neškodný, dokáže však negatívne vplývať na málo pohyblivý plôdik. Rájovec, guramy, mrenka Puntius conchonius nezmary likvidujú.

Iným druhom je nálevník. Nálevník je mikroorganizmus kmeňa Ciliophora. Nálevníky zavlečieme najčastejšie do akvária živou potravou. Medzi akvaristami je aj rozšírený termín dobré nálevníky a zlé nálevníky. Dobré nálevníky sú tie, ktoré sa chovajú ako krmivo pre ryby. Medzi tieto akvaristicky najznámejšie prvoky patrí trepka – Paramecium. Zlé nálevníky sú druhy, ktoré sú potenciálnym zdrojom nákazy, druhy schopné ubližovať poteru rýb a zbytočne zvyšovať dekompozíciu hmoty. Najčastejšia masívna invázia nálevníka spôsobuje mliečny zákal, ktorý sa vytvára najmä v nových a čerstvo založených nádržiach. Niekedy ak filter čistíme nevhodne pod tečúcou vodou z vodovodu. Nálevník sa často exponenciálne rozmnoží do takej miery, že neuvidíme na druhú stenu nádrže. Mliečny zákal nie je nič strašné, časom “zmizne” aj sám. Pomôže správna filtrácia a vzduchovanie. V prípade nutnosti a ak je to vhodné, môžeme pridať do vody soľ. Tá má schopnosť nálevníka zlikvidovať.

Planaria – ploskulice Turbellaria kmeňa Plathelminthes si môžeme zavliecť živou potravou. Likviduje ich rájovec Macropodus opercularis.

Pijavky Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga patria medzi podrad Rhynchobdellidae, rad maloštetinavcov – Oligochaeta, triedy Clitellata – opaskovce, kmeňa Annelida – obrúčkavce, prípadne Hemiclepis marginata. Obyčajne si ich donesieme s nitenkami. Likvidujeme ich mechanicky, alebo roztokom hypermangánu.

Argulus – kaprivec patrí do podtriedy Branchiura, triedy kôrovcov Crustacea, podkmeňa Branchiata, oddelenia Mandibulata, kmeňa článkonožcov Arthropoda. Ak napadne ryby, pomôže mechanicky kaprivca vybrať. Lieči sa slabým roztokom trypaflavínu alebo hypermangánom, v ktorých rybu vypláchneme.

Zástupcovia lastúrnikov Heterodonta – Sphaerium, Pisidium sa ojedinele zavlečú do akvária. Patria do triedy Lamellibranchia (lastúrniky), do kmeňa mäkkýšov Mollusca.

Medzi ostatných živočíchov, ktoré sa môžu vyskytovať v akváriu, a ktoré sú často krmivom, patria zástupcovia drobných kôrovcov ako napr. Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda, vodné okrúhlovce – kmeň Nemathelminthes, machovky Bryozoa patriace do kmeňa Tentaculata, vodnár striebristý – Argyroneta aquatica – podrad Ecribellata, rad Araneida - pavúky, Hydracarina – rad Acarina – roztoče, trieda Arachnoidea – pavúkovce, larvy – najady vážiek – rad Odonata triedy hmyz – Ectognatha – môžu byť pre ryby nebezpečné, sú pomerne veľké (4 cm), larvy potápnikov – napr. druhu Dytiscus marginalis – čeľaď Dytiscidae, podrad Adephaga, veľkého radu hmyzu – chrobákov (Coleoptera), chvostoskoky – Collembola – trieda Entognatha, nadtrieda Hexapoda - šesťnôžky, Notonecta – patriaca medzi bzdochy Heteroptera

V akvaristických obchodoch sa občas ponúkajú aj menej bežné živočíchy. Jedny z nich, z ktorých sa často vyskytujú aj u akvaristov, sú aj žabky Hymenochirus curtipes. Táto žabka je veľký labužník na živé nitenky. Častokrát som sa stretol s tým, že sa zamieňa s mäsožravým a oveľa väčším druhom Xenopus laevis. Dnes sú hitom aj raky, kraby a krevety. Krevety a niektoré raky sú pomerne obľúbené najmä pre ich pôsobenie pri odstraňovaní rias. Obľúbená je najmä Caridina japonica a rak “CPO”.

It often happens that despite our efforts, unwanted visitors move into the aquarium – unwanted organisms. We can introduce them from the outside in the form of spores, germs, and so on. It’s almost always better to get rid of them. One such type is a representative of the phylum Cnidaria – Hydra. Hydra, by the way, is a natural indicator of water cleanliness. However, it usually doesn’t last long in the tank. It constantly moves around in the aquarium. It’s mostly harmless but can negatively affect slow-moving fry. Paradise fish, gouramis, and rosy barbs can eliminate Hydra.

Another type is the ciliate. Ciliates are microorganisms of the phylum Ciliophora. We usually introduce ciliates into the aquarium with live food. Among aquarists, the term “good ciliates” and “bad ciliates” is common. Good ciliates are those that serve as food for fish. Among these, the most well-known protozoa include Paramecium. Bad ciliates are species that are potential sources of infection, capable of harming fish fry, and unnecessarily increasing the decomposition of matter. The most common massive invasion of ciliates causes a milky cloudiness, which occurs mainly in new and freshly established tanks. Sometimes, if we clean the filter improperly under running tap water, the ciliates can multiply exponentially to the point where we can’t see the opposite wall of the tank. Milky cloudiness is nothing terrible; it will “disappear” over time. Proper filtration and aeration help. If necessary and appropriate, we can add salt to the water. It has the ability to eliminate ciliates.

Planarians – flatworms of the class Turbellaria, can be introduced into the aquarium with live food. They are eliminated by paradise fish.

Leeches such as Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga belong to the suborder Rhynchobdellidae, order Hirudinida – leeches, class Clitellata – oligochaetes, order Annelida – segmented worms, and sometimes Hemiclepis marginata. We usually bring them in with threadlike substances. They are eliminated mechanically or with a solution of potassium permanganate.

Argulus – fish louse belongs to the suborder Branchiura, class Crustacea – crustaceans, subclass Branchiata, superclass Mandibulata, phylum Arthropoda – arthropods. If it attacks fish, removing it mechanically helps. It can be treated with a weak solution of trypan blue or potassium permanganate, in which the fish is rinsed.

Representatives of the bivalves Heterodonta – Sphaerium, Pisidium, occasionally make their way into the aquarium. They belong to the class Lamellibranchia (bivalves), phylum Mollusca – mollusks.

Among other organisms that may occur in the aquarium and are often used as food are representatives of small crustaceans such as Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda, nematodes – phylum Nemathelminthes, bryozoans – Bryozoa belonging to the phylum Tentaculata, water spider – Argyroneta aquatica – suborder Ecribellata, order Araneida – spiders, water mites – Hydracarina, order Acarina – mites, class Arachnida – arachnids, larvae – dragonfly nymphs – order Odonata class Insecta – Ectognatha – can be dangerous for fish, are relatively large (4 cm), beetle larvae – for example, Dytiscus marginalis – family Dytiscidae, suborder Adephaga, large order of insects – Coleoptera, springtails – Collembola – class Entognatha, superclass Hexapoda – hexapods, water boatman – Notonecta, belonging to the backswimmers Heteroptera

Less common organisms are sometimes offered in aquarium shops. Some of them, which are also often found among aquarists, are the frogs Hymenochirus curtipes. This frog is a big fan of live threadlike organisms. I’ve often seen it confused with the carnivorous and much larger Xenopus laevis. Today, crayfish, crabs, and shrimp are popular. Shrimp and some crayfish are quite popular, especially for their algae-eating behavior. Caridina japonica and “CPO” crayfish are particularly popular.

Es kommt oft vor, dass trotz unserer Bemühungen unerwünschte Besucher ins Aquarium gelangen – unerwünschte Organismen. Wir können sie von außen in Form von Sporen, Keimen usw. einführen. Es ist fast immer besser, sie loszuwerden. Eine solche Art ist ein Vertreter des Stammes der Nesseltiere (Cnidaria) – Hydra. Hydra ist übrigens ein natürlicher Indikator für die Wasserreinheit. Im Aquarium hält sie sich jedoch normalerweise nicht lange. Sie bewegt sich ständig im Aquarium. Sie ist meistens harmlos, kann sich jedoch negativ auf langsam schwimmende Jungfische auswirken. Paradiesfische, Guramis und Rosy-Barben können Hydra eliminieren.

Ein weiterer Typ ist der Wimpertierchen. Wimpertierchen sind Mikroorganismen aus dem Stamm der Wimpertierchen (Ciliophora). Wir führen Wimpertierchen normalerweise mit Lebendfutter ins Aquarium ein. Unter Aquarianern ist der Begriff “gute Wimpertierchen” und “schlechte Wimpertierchen” verbreitet. Gute Wimpertierchen sind diejenigen, die als Futter für Fische dienen. Zu den bekanntesten Einzellern gehören Paramecien. Schlechte Wimpertierchen sind Arten, die potenzielle Infektionsquellen darstellen, in der Lage sind, Fischbrut zu schädigen und den Zerfall von Materie unnötig zu erhöhen. Die häufigste massive Invasion von Wimpertierchen führt zu einer milchigen Trübung, die hauptsächlich in neuen und frisch eingerichteten Tanks auftritt. Manchmal vermehren sich Wimpertierchen exponentiell, wenn wir den Filter unsachgemäß unter fließendem Leitungswasser reinigen, bis wir die gegenüberliegende Wand des Tanks nicht mehr sehen können. Die milchige Trübung ist nichts Schlimmes; sie wird im Laufe der Zeit “verschwinden”. Eine ordnungsgemäße Filtration und Belüftung hilft. Wenn erforderlich und angemessen, können wir dem Wasser Salz zusetzen. Es hat die Fähigkeit, Wimpertierchen zu eliminieren.

Planarien – Plattwürmer der Klasse Turbellaria – können mit Lebendfutter ins Aquarium gelangen. Sie werden von Paradiesfischen eliminiert.

Egel wie Piscicola geometra, Hemiclepis marginata, Haemopis sanguisuga gehören zur Unterordnung Rhynchobdellidae, Ordnung Hirudinida – Egel, Klasse Clitellata – Wenigborster, Ordnung Annelida – Ringelwürmer, und manchmal zu Hemiclepis marginata. Wir bringen sie normalerweise mit fadenförmigen Substanzen herein. Sie werden mechanisch oder mit einer Lösung aus Kaliumpermanganat eliminiert.

Argulus – Fischlaus gehört zur Unterordnung Branchiura, Klasse Crustacea – Krebstiere, Unterklasse Branchiata, Superklasse Mandibulata, Stamm Arthropoda – Gliederfüßer. Wenn sie Fische angreift, hilft es, sie mechanisch zu entfernen. Sie kann mit einer schwachen Lösung von Trypanblau oder Kaliumpermanganat behandelt werden, in der der Fisch gespült wird.

Vertreter der Muscheln Heterodonta – Sphaerium, Pisidium gelangen gelegentlich ins Aquarium. Sie gehören zur Klasse Lamellibranchia (Muscheln), Stamm Mollusca – Weichtiere.

Unter anderen Organismen, die im Aquarium auftreten können und oft als Futter dienen, finden sich Vertreter von kleinen Krebstieren wie Ostracoda, Phyllopoda, Copepoda, Nematoden – Stamm Nemathelminthes, Moostiere – Bryozoa, die zum Stamm Tentaculata gehören, Wasserspinne – Argyroneta aquatica – Unterordnung Ecribellata, Ordnung Araneida – Spinnen, Wasserasseln – Hydracarina, Ordnung Acarina – Milben, Klasse Arachnida – Spinnentiere, Larven – Libellenlarven – Ordnung Odonata, Klasse Insecta – Ectognatha – können für Fische gefährlich sein, sind relativ groß (4 cm), Käferlarven – zum Beispiel Dytiscus marginalis – Familie Dytiscidae, Unterordnung Adephaga, große Ordnung von Insekten – Coleoptera, Springschwänze – Collembola – Klasse Entognatha, Überklasse Hexapoda – Sechsbeiner, Wasserwanze – Notonecta, die zu den Rückenschwimmern Heteroptera gehört.

Gelegentlich werden in Aquaristikgeschäften auch weniger verbreitete Organismen angeboten. Einige davon, die auch unter Aquarianern häufig vorkommen, sind die Frösche Hymenochirus curtipes. Dieser Frosch ist ein großer Fan von lebenden fadenförmigen Organismen. Ich habe ihn oft mit dem fleischfressenden und viel größeren Xenopus laevis verwechselt gesehen. Heutzutage sind Krebse, Krabben und Garnelen beliebt. Garnelen und einige Krebse sind recht beliebt, insbesondere wegen ihres Algenfressverhaltens. Caridina japonica und “CPO”-Krebse sind besonders beliebt.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

28/09/202131/12/2024 skala

Nálevníky – kmeň Ciliophora je veľká skupina jednobunkových organizmov – prvokov, ktoré sa vyskytujú bežne v potokoch, v riekach, v podzemnej vode. Nepatrí medzi príliš vhodné a výživné krmivo, niekedy je však nevyhnutné. Existujú druhy, ktoré sú škodlivé pre ryby, je lepšie nálevníky chovať zo získanej násady, alebo si ich vypestovať. Niektoré nálevníky: trepka – Paramecium caudatum, vhodnú pre poter, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – zapríčiňujúci známu krupičku, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, atď.

Alternatívny chov

Dochovanie nálevníka opísané v nasledujúcich vetách v tomto odstavci je možný, ale ja ho neodporúčam. Ak sa odhodláme ku vlastnému odchovu nálevníka, zabudnite na senný nálev, o ktorom ste sa učili v škole. Senným nálevom si síce pripravíte nálevníka, ale nie je to správny postup. Na to je nutné vymeniť slamu za seno. Takže vezmeme slamu, ktorú zaistíme aby zostala ponorená, zalejeme ju vodou, najlepšie z nejakej stojatej vody. Nanajvýš odstátou vodou a pridáme kúsok povrchového bahna. Zabezpečíme izbovú teplotu, dostatok svetla, ale nie priame slnečné lúče. Keďže sa slama začne časom rozkladať, dôjde k masívnemu rozmnoženiu baktérií. Koncentrácia kyslíku rapídne klesá – nálevníky odumrú, až na trepku (Paramecium), ktorá žije tesne pod povrchom. Behom 2 – 3 týždňov môžeme pozorovať mliečne zakalenú vrchnú vrstvu, kde sa nachádza trepka. Chov sa nám čoskoro vyčerpá – ide o veľmi uzavretý systém, takže každý mesiac by sme mali chov preočkovať do novej nádoby. Stačí nám tretina starej kultúry, pridáme vodovodnú vodu (ideálne odstátu) a slamu. Je možné udržiavať kultúru mliekom, ktoré rozpúta masívny rozvoj baktérií. Stačí každý druhý deň kvapnúť do kultúry jednu – dve kvapky. Namiesto slamy sa dá použiť aj repa, kedy sa okrem trepky vyvinie aj neškodné Colpidium. Prípadne sa dá použiť banánová šupka. Šalát a seno dávajú vznik plesniam a často aj na rybách parazitujúcich nálevníkov.

Návod na chov čistej kultúry nálevníka

Nálevníka chovám v PET fľašiach, ideálne sú také, ktoré sú čo najpriehľadnejšie a bezfarebné. Z praktických dôvodov – je do nich najlepšie vidieť. Ideálna je dostupná mäkká voda a samozrejme existujúce kultúra nálevníka, ktorú dáme do vody a pridáme surový vaječný žĺtok ako potravu pre nálevníka. Ak nemáme mäkkú vodu, použime aspoň odstátu vodu, minimálne dva dni, lepšie až štyri, aby sa všetky plyny z nej eliminovali. Chovať nálevníka je ťažšie ako udržať pri živote chúlostivé ryby. Keď chcem rozšíriť kultúru nálevníka, nalejem do novej fľaše do polovice objemu odstátu vodu a prilejem k nej vodu s dobre rozvinutým nálevníkom. Nálevníka treba samozrejme kŕmiť – na čo nám poslúži najlepšie surové žĺtok. Po pridaní krmiva zvyčajne dva dni trvá, než materiál začnú baktérie výdatne rozkladať a vtedy má nálevník vhodné prostredie pre svoj rozvoj. Je vhodné nálevníka chovať vo viacerých fľašiach, pretože najmä výdatným kŕmením si veľkú časť nálevníka vždy odstránime z kultúry a často sa stane, že zmizne z niektorej fľaše. Dôležité je, aby sa vo fľaši netvorila riasa, preto držíme kultúru bez prístupu svetla. Dôvod je prostý, pri zariasenej fľaši nebudeme vidieť, či tam nejaký nálevník je. Ak sa nám predsa len fľaša zariasi, pomôže SAVO, ktoré rozriedime vo vode a nalejeme do fľaše. Samozrejme bez nálevníka. Po takomto čistení stačí fľašu dobre umyť, prípadne nechať pár hodín vyprchať chlór a potom môžeme opäť založiť nálevníka. V prípade, že sa v niektorej fľaši nechce nálevník rozvinúť, pomôžeme si tým, že vylejeme z neho časť obsahu a dolejeme z fľaše, kde je nálevník “pekný”. Fľaše s nálevníkom by mali mať prevŕtaný vrchnáčik, aby sme mu zabezpečili vzduch..

Nálevník je veľmi malý, preto ho niektorí ľudia nevidia. Mám skúsenosť, že ľudia, ktorí nosia dioptrické okuliare a pozerajú na kultúru bez nich, vo fľaši nič živé nevidia, vidia len “špinu”. Aj bystrým očiam pomôže lupa, každopádne je dobré najmä neskúsenému oku, sústrediť sa a nastaviť si nálevníka tak, že za fľašou svieti umelé svetlo, pred ňou je zhasnuté, a fľašu si nastavíme oproti niečomu tmavému, napr. oproti nočnej oblohe. Ideálna kultúra má na spodku minimum potravy a nálevník je rozmiestnený po celom objeme a veselo si pláva :-).

Skrmovanie nálevníka nie je bezproblémové. Nálevníkom kŕmim podobným spôsobom ako octové mikry. Pre nálevníky sú ideálne fľaše na víno, ktoré majú zúžené hrdlo, ktoré sa následne rozširuje. Nálevníky zlejem do takejto fľaše, zvrchu utesním filtračnou hmotou a dolejem čerstvú vodu. Do druhého dňa sa zväčša väčšina týchto malých živočíchov prepasíruje do čistej vody. Z tejto ich striekačkou vytiahnem alebo jednoducho zlejem a skŕmim rybám. Substrát, ktorý bol pod utesnením znovu vlejem do PET fľaše s kultúrou. Občas vymením zašpinené PET fľaše.

Ciliophora is a large group of single-celled organisms – protozoa, which are commonly found in streams, rivers, and groundwater. They are not considered very suitable or nutritious food, but sometimes it is necessary. There are species that are harmful to fish, so it is better to breed Ciliophora from obtained culture or cultivate them. Some Ciliophora: Paramecium caudatum, suitable for fry, Paramecium bursaria, Prorodon teres, Loxodes rostrum, Chilodonella cucullulus, Dileptus anser, Bursaria truncatella, Lacrymaria olor, Spirostomum ambiguum, Stylonychia mytilus, Coleps hirtus, Euplotes charon, Halteria grandinella, Colpidium colpoda, Ichthyophthirius multifilis – causing known ich, Vorticella, Epistylis, Stentor roeseli, Stentor coeruleus, etc.

Alternative breeding

The breeding of Ciliophoradescribed in the following sentences in this paragraph is possible, but I do not recommend it. If we decide to breed Ciliophora on our own, forget about the hay nálev you learned about in school. With hay nálev, you will prepare Ciliophora, but it is not the right procedure. For this, it is necessary to replace the straw with hay. So we take straw, which we ensure remains submerged, pour water over it, preferably from some stagnant water. At most, with standing water, and add a piece of surface mud. We ensure room temperature, sufficient light, but not direct sunlight. Since straw begins to decompose over time, there is a massive proliferation of bacteria. Oxygen concentration rapidly decreases – Ciliophora will die, except for the Paramecium, which lives just below the surface. Within 2 – 3 weeks, we can observe a milky cloudy top layer where Paramecium is located. The breeding will soon exhaust itself – it is a very closed system, so every month we should re-inoculate the culture into a new container. We only need a third of the old culture, add tap water (ideally stagnant), and straw. It is possible to maintain the culture with milk, which promotes massive bacterial growth. It is enough to add one or two drops to the culture every other day. Instead of straw, beetroot can also be used, where, in addition to Paramecium, harmless Colpidium develops. Alternatively, banana peel can be used. Lettuce and hay promote mold growth, and often parasites of Ciliophora also parasitize on fish.

Guide to breeding a pure culture of Ciliophora

I breed Ciliophora in PET bottles, ideally those that are as transparent and colorless as possible. For practical reasons – it is best to see into them. Ideally, there is soft water available and of course an existing Ciliophora culture, which we put into the water and add a raw egg yolk as food for the Ciliophora. If we do not have soft water, we use at least standing water, for at least two days, preferably up to four, to eliminate all gases from it. Breeding Ciliophora is more difficult than keeping delicate fish alive. When I want to expand the Ciliophora culture, I pour half of the volume of standing water into a new bottle and add water with well-developed Ciliophora to it. Of course, Ciliophora needs to be fed – for which raw yolk serves us best. After adding the feed, it usually takes two days for the bacteria to start decomposing the material extensively, and then the Ciliophora has a suitable environment for its development. It is advisable to breed Ciliophora in several bottles, because especially with abundant feeding, we always remove a large part of the Ciliophora from the culture, and it often happens that it disappears from some bottle. It is important that no algae form in the bottle, so we keep the culture without access to light. The reason is simple, with a darkened bottle, we will not see if there is any Ciliophora in it. If, however, the bottle still becomes cloudy, SAVO helps, which we dilute in water and pour into the bottle. Of course, without Ciliophora. After such cleaning, it is enough to wash the bottle well, or let it air out for a few hours to remove chlorine, and then we can set up the Ciliophora again. If Ciliophora does not want to develop in some bottle, we help ourselves by pouring out part of the contents and pouring from the bottle where the Ciliophora is “nice”. Bottles with Ciliophora should have a pierced cap to provide air to it.

Ciliophora is very small, so some people do not see it. I have experienced that people who wear prescription glasses and look at the culture without them, see nothing living in the bottle, they see only “dirt”. Even sharp eyes are helped by a magnifying glass, in any case, it is good, especially for inexperienced eyes, to focus and set up the Ciliophora so that artificial light shines behind the bottle, it is dark in front of it, and we set up the bottle against something dark, for example against the night sky. An ideal culture has a minimum of food at the bottom, and the Ciliophora is distributed throughout the volume and swims merrily :-).

Feeding Ciliophora is not without problems. I feed Ciliophora in a similar way to vinegar micrae. Wine bottles are ideal for Ciliophora, which have a narrowed neck, which then expands. I pour Ciliophora into such a bottle, seal it from above with filter material, and pour in fresh water. Usually, by the second day, most of these small animals are filtered into clean water. I then extract them with a pipette or simply pour them and feed them to fish. The substrate that was under the seal is then poured back into the PET bottle with the culture. I occasionally replace dirty PET bottles.

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Copadichromis borleyi

27/09/202105/01/2025 skala

Malawijský druh. Synonymá: Cyrtocara borleyi, Haplochromis borleyi. Patria medzi Utaka druhy. Žijú vo voľnej vode vo veľkých skupinách, blízko skalných stien, piesčitého dna, v malých až stredných hĺbkach (5 – 20 m) (akvarista.cz). V rôznych oblastiach jazera: Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Kadango, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbawe Rocks (cichlidenstube.de). Celkom ochotne sa kríži s Copadichromis azureus (akvarista.cz).

Tie, ktoré som choval ja, sa správali pomerne kolektívne. Po dvoch mesiacoch od zadováženia sa začali správať voči sebe agresívnejšie. Kúpil som mladé ryby, odhadujem 8 až 12 mesačné. Samci sa začali vyfarbovať. Vedeli sa priam neskutočne nažrať najmä živých cyklopov, dafnií a podobnej potravy. Samec je farebnejší. Obe pohlavia môžu v našej opatere prerásť 15 cm. V^o svojom apetíte sú podobné druhu Nimbochromis venustus. Nie sú tak rozumné pri konzumácii ako Pseudotropheusy a už vôbec nie ako Melanochromisy. Napchávajú sa oveľa viac a do prasknutia, iným druhom sa potom toľko nedostané. Raz som bol svedkom ako dominantný samec bol tak tučný, že mal dýchacie problémy. Možno mal problémy aj s rovnováhou – intenzívne sa snažil plávať. O jedného jedinca som prišiel dosť kurióznym spôsobom. Pri prijímaní potravy sa ako vždy nekompromisne pchali borlejáky ku strave. Lenže Cyphotilapia gibberosa bola tiež hladná a hlavne silnejšia. Jej ústa sú naozaj grandiózne a keďže nedbala na následky, milej samičke Copadichromis načala tvár. Na jednej strane jej ostal viditeľný šrám, na druhej ešte väčší a odnieslo si to aj oko, ktoré držalo len na zopár milimetroch. Bodku súboja o potravu dokončil Pseudotropheus socolofi albin, ktorý priplával k postihnutej, otvoril papuľu, namieril a silným trhom oko s pôžitkom spapal. Akoby nič iné nebolo náplňou jeho existencie, len čakať na takúto príležitosť. Po tomto nehanebnom akte okamžite ale pokojne ufujazdil preč. Borlejáčka zostala bez oka. Bol som zvedavý ako bude reagovať na nepriazeň osudu a môj inštinkt ma neklamal. Ryba bola dezorientovaná, ale neprejavovala najprv žiadne jasné známky bolesti, alebo letargie. Neprijímala síce potravu, chaoticky ale stále elegantne plávala v celom akváriu, vyhýbala sa iba miestam, kde sa sústreďovala potrava. Ani tri hodiny od incidentu som nepozoroval na nej žiadne príznaky schovávania si, nezdravosti, blížiaceho sa zániku. Nasledovala však noc, a ako som predpokladal, ráno bolo po nej. Copadichromis borleyi kadango red fin, je forma druhu Copadichromis borleyi. Red fin znamená červené plutvy. Oni sú skôr oranžové alebo žlté. Celkom registrujem tieto formy: Cobue, Gold Fin, Kadango, Kadango Red Fin, Kirondo, Namalenji, Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbawe Rocks, Ntekete, Yellow Fin.

A Malawi species. Synonyms: Cyrtocara borleyi, Haplochromis borleyi. Belongs to the Utaka species. They live in open water in large groups, near rocky walls, sandy bottoms, at small to medium depths (5 – 20 m) (akvarista.cz). In various areas of the lake: Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Kadango, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbabwe Rocks (cichlidenstube.de). They readily crossbreed with Copadichromis azureus (akvarista.cz).

Those that I kept behaved relatively collectively. After two months from acquisition, they began to behave more aggressively towards each other. I bought young fish, estimated to be 8 to 12 months old. The males began to color. They could gorge themselves incredibly on live cyclops, daphnia, and similar food. The male is more colorful. Both genders can grow up to 15 cm in our care. In their appetite, they are similar to Nimbochromis venustus. They are not as reasonable in consumption as Pseudotropheus and certainly not as Melanochromis. They stuff themselves much more and to bursting, then other species do not get so much. Once I witnessed how a dominant male was so fat that he had breathing problems. Perhaps he also had balance problems – he was intensely trying to swim. I lost one individual in a quite curious way. While feeding, as always, the borleyi would uncompromisingly push their way to the food. But Cyphotilapia gibberosa was also hungry and, above all, stronger. Its mouth is truly grandiose and since it did not care about the consequences, it punctured the face of the gentle female Copadichromis. On one side, she was left with a visible scar, on the other an even larger one, and she also lost an eye, which was held only by a few millimeters. The punctuation of the fight for food was completed by Pseudotropheus socolofi albino, who swam to the affected fish, opened his papilla, aimed, and with a strong tug, devoured the eye with pleasure. As if nothing else was the purpose of his existence, just to wait for such an opportunity. After this shameless act, he immediately but calmly swam away. The borleyi was left without an eye. I was curious how she would react to the fate’s disfavor, and my instinct did not deceive me. The fish was disoriented, but initially showed no clear signs of pain or lethargy. Although she did not accept food, she swam elegantly but chaotically throughout the aquarium, avoiding only places where food was concentrated. Even three hours after the incident, I did not observe any signs of hiding, unhealthiness, or impending demise. However, the night followed, and as I expected, it was over for her in the morning. Copadichromis borleyi kadango red fin is a form of the species Copadichromis borleyi. Red fin means red fins. They are more orange or yellow. I register these forms: Cobue, Gold Fin, Kadango, Kadango Red Fin, Kirondo, Namalenji, Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbabwe Rocks, Ntekete, Yellow Fin.

Eine Malawispezies. Synonyme: Cyrtocara borleyi, Haplochromis borleyi. Gehört zu den Utaka-Arten. Sie leben in freiem Wasser in großen Gruppen, in der Nähe von Felswänden, sandigen Böden, in kleinen bis mittleren Tiefen (5 – 20 m) (akvarista.cz). In verschiedenen Gebieten des Sees: Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Kadango, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbabwe Rocks (cichlidenstube.de). Sie kreuzen sich leicht mit Copadichromis azureus (akvarista.cz).

Diejenigen, die ich gehalten habe, haben sich relativ kollektiv verhalten. Nach zwei Monaten seit dem Kauf begannen sie, sich aggressiver gegeneinander zu verhalten. Ich kaufte junge Fische, die auf 8 bis 12 Monate geschätzt wurden. Die Männchen begannen zu färben. Sie konnten sich unglaublich an lebenden Cyclops, Daphnien und ähnlichem Futter satt essen. Das Männchen ist farbenfroher. Beide Geschlechter können in unserer Obhut bis zu 15 cm groß werden. In ihrem Appetit ähneln sie Nimbochromis venustus. Sie sind beim Verzehr nicht so vernünftig wie Pseudotropheus und schon gar nicht wie Melanochromis. Sie stopfen sich viel mehr und platzen dann, andere Arten bekommen nicht so viel. Einmal erlebte ich, wie ein dominantes Männchen so fett war, dass es Atemprobleme hatte. Vielleicht hatte es auch Balanceprobleme – es versuchte intensiv zu schwimmen. Ich verlor eine Person auf recht kuriose Weise. Beim Füttern würden sich die Borleyi wie immer kompromisslos zum Futter drängen. Aber Cyphotilapia gibberosa war auch hungrig und vor allem stärker. Sein Mund ist wirklich großartig und da es keine Konsequenzen interessierten, durchbohrte es das Gesicht des sanften weiblichen Copadichromis. Auf der einen Seite blieb sie mit einer sichtbaren Narbe zurück, auf der anderen Seite eine noch größere, und sie verlor auch ein Auge, das nur noch wenige Millimeter hielt. Die Interpunktion des Kampfes um Futter wurde von Pseudotropheus socolofi albino abgeschlossen, der zum betroffenen Fisch schwamm, seine Papille öffnete, zielte und mit einem kräftigen Ruck das Auge mit Vergnügen verschlang. Als ob nichts anderes der Sinn seiner Existenz wäre, als auf eine solche Gelegenheit zu warten. Nach dieser schamlosen Tat schwamm er sofort, aber ruhig weg. Die Borleyi blieb ohne Auge zurück. Ich war gespannt, wie sie auf das Unglück des Schicksals reagieren würde, und mein Instinkt täuschte mich nicht. Der Fisch war desorientiert, aber zeigte zunächst keine klaren Anzeichen von Schmerz oder Lethargie. Obwohl sie kein Futter annahm, schwamm sie elegant, aber chaotisch durch das ganze Aquarium, vermied nur die Stellen, an denen das Futter konzentriert war. Selbst drei Stunden nach dem Vorfall beobachtete ich keine Anzeichen von Verstecken, Unwohlsein oder bevorstehendem Vergehen. Die Nacht folgte jedoch, und wie ich erwartet hatte, war es am Morgen vorbei. Copadichromis borleyi kadango red fin ist eine Form der Art Copadichromis borleyi. Red fin bedeutet rote Flossen. Sie sind eher orange oder gelb. Ich registriere diese Formen: Cobue, Gold Fin, Kadango, Kadango Red Fin, Kirondo, Namalenji, Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbabwe Rocks, Ntekete, Yellow Fin.

Spishi ya Malawi. Visawe: Cyrtocara borleyi, Haplochromis borleyi. Inaangukia kati ya spishi za Utaka. Wanaishi katika maji wazi kwa makundi makubwa, karibu na kuta za miamba, chini ya mchanga, kwa kina kidogo hadi cha wastani (5 – 20 m) (akvarista.cz). Katika maeneo mbalimbali ya ziwa: Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Kadango, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbabwe Rocks (cichlidenstube.de). Wanakubali kwa urahisi kuzaana na Copadichromis azureus (akvarista.cz).

Waliohudumia walionekana kuwa na tabia ya pamoja. Baada ya miezi miwili tangu kupatikana kwao, walianza kuonyesha tabia ya kushambuliana zaidi. Nilinunua samaki wachanga, nadhani walikuwa na umri wa kati ya miezi 8 hadi 12. Wanaume walikuwa wakianza kuchukua rangi. Walionekana kula kwa shauku hasa Cyclops hai, daphnia, na chakula kingine kama hicho. Mwanaume alikuwa na rangi zaidi. Wote, jinsia zote, wanaweza kukua hadi 15 cm chini ya uangalizi wetu. Katika hamu yao, walionekana kufanana na aina ya Nimbochromis venustus. Hawakuwa na busara kama Pseudotropheus na hata Melanochromis katika kula. Walijaza chakula zaidi na hata kujilipua, hivyo spishi nyingine hazikuwa na nafasi ya kupata chakula. Siku moja nilishuhudia jinsi mwanaume aliyekuwa na nguvu alivyokuwa mnene sana hivi kwamba alikuwa na matatizo ya kupumua. Labda alikuwa na matatizo hata na usawa – alijaribu sana kuogelea. Nilimpoteza mtu mmoja kwa njia ya kipekee. Wakati wa kula, walionekana kama kawaida wakijitahidi kwa bidii kupata chakula. Lakini Cyphotilapia gibberosa pia alikuwa na njaa, na hasa alikuwa mwenye nguvu zaidi. Kinywa chake kilikuwa kikubwa sana na kwa sababu hakujali matokeo, alimgonga kwa nguvu samaki wa kike mpole Copadichromis usoni. Alibakia na jeraha kubwa upande mmoja, na hata kubwa zaidi upande mwingine, na hata alipoteza jicho, ambalo lilishikiliwa kwa milimita chache tu. Pseudotropheus socolofi albin alimaliza mzozo wa chakula kwa kufika kwa mwanamke aliyeathiriwa, kufungua kinywa chake, kuelekeza, na kwa nguvu kupitia jicho kwa furaha. Kana kwamba hakuna chochote kingine kilikuwa kazi yake, ila kusubiri fursa kama hiyo. Baada ya kitendo hiki cha kuaibisha, mara moja lakini kwa utulivu aliogopa mbali. Borleyi alibakia bila jicho. Nilikuwa na hamu ya kuona jinsi atakavyojibu kwa bahati mbaya, na hisia zangu hazikuwa na makosa. Samaki huyo alikuwa hana uelekeo, lakini mwanzoni hakutoa ishara yoyote wazi ya maumivu au ulegevu. Ingawa hakukubali chakula, aliswim kwa ustadi lakini kwa fujo kote kwenye bwawa la maji, akiepuka tu maeneo ambapo chakula kilikuwa kinazingatia. Hata baada ya masaa matatu tangu tukio hilo, sikumuona akijificha, akiwa mgonjwa, au akikaribia kufa. Lakini usiku ukafuata, na kama nilivyotarajia, asubuhi alikuwa amekwisha. Copadichromis borleyi kadango red fin ni aina ya spishi Copadichromis borleyi. Red fin inamaanisha aina za mapezi nyekundu. Wanaonekana kuwa rangi ya machungwa au manjano. Ninarekodi aina hizi: Cobue, Gold Fin, Kadango, Kadango Red Fin, Kirondo, Namalenji, Chemwezi Rocks, Chimwalani Reef, Mara Point, Pombo Rocks, Chilucha, Chinyamwezi, Chinyankwazi, Crocodile Rocks, Fort Maguire, Kande Island, Linganjala Reef, Lundu, Maison Reef, Makonde, Mara Rocks, Mbenji Island, Mdoka, Mpanga, Mpandikucha, Msisis, Mumbo Island, Namalenje, Nkhungu Reef, Otter Island, Taiwan Reef, Tumbi Point, Undu Point, Zimbawe Rocks, Ntekete, Yellow Fin.

Odkazy

Copadichromis borleyi Kadango Red Fin, female

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Melanochromis parallelus

27/09/202105/01/2025 skala

Africká cichlida jazera Malawi. Podobá sa na Melanochromis auratus, ale paralelusky majú na tele oveľa menej žltej farby. Sú to mbuna cichlidy, ktoré majú radi skaly. Známy aj ako “Zlatý mbuna”, druh je endemický. V prirodzenom prostredí obýva M. auratus skalnaté oblasti, kde sa ukrýva medzi štrbinami a útesmi. Má typické pretiahnuté telo s mierne sploštenými bokmi. Dospelé jedince dorastajú do veľkosti približne 11 – 13 cm. Samce a samice sa líšia vo svojom sfarbení. Mladé ryby a samice majú žlto-zlaté telo s čiernymi priečnymi pruhmi, ktoré sú veľmi výrazné. Samce, na druhej strane, s pribúdajúcim vekom menia farbu na tmavomodrú až čiernu, pričom ich pruhy sa stanú bledšie, až takmer neviditeľné. Tento pohlavný dimorfizmus je charakteristickým znakom tohto druhu. Melanochromis auratus je aktívny a teritoriálny druh. Samce sú obzvlášť agresívne, najmä počas obdobia rozmnožovania, kedy si vytvárajú a bránia svoje územie. Melanochromis auratus je všežravec s preferenciou pre rastlinnú potravu. V prírode sa živí riasami, ktoré oškrabáva z povrchu skál, ako aj malými bezstavovcami. V akváriu je vhodné kŕmiť ich kvalitnými vločkovými krmivami s vysokým obsahom rastlinných zložiek, doplnenými o mrazené alebo živé krmivo, ako sú dafnie alebo artemie.

Pre úspešné chovanie M. auratus v akváriu je potrebné vytvoriť podmienky podobné ich prirodzenému prostrediu. Akvárium by malo mať minimálny objem 200 litrov, veľa skál a úkrytov, kde sa ryby môžu ukrývať. Voda by mala byť zásaditá s pH medzi 7,5 a 8,5, a teplota by sa mala pohybovať medzi 24 – 28 °C. Tento druh preferuje číru, dobre filtrovanú vodu. Samica po oplodnení nosí vajíčka v ústach, kde sa vyvíjajú až do vyliahnutia. Po približne troch týždňoch samica vypúšťa plne vyvinuté mláďatá, ktoré sú už schopné samostatného života.

African cichlid from Lake Malawi. It resembles Melanochromis auratus, but the parallelus species has much less yellow on its body. These are mbuna cichlids that prefer rocky habitats. Also known as the “Golden Mbuna,” this species is endemic. In its natural environment, M. auratus inhabits rocky areas where it hides among crevices and cliffs. It has a typical elongated body with slightly flattened sides. Adult individuals grow to about 11 – 13 cm in length. Males and females differ in coloration. Juveniles and females have a yellow-golden body with very distinct black transverse stripes. Males, on the other hand, change color as they age, turning dark blue to black, with their stripes becoming fainter and almost invisible. This sexual dimorphism is a characteristic feature of this species.

Melanochromis auratus is an active and territorial species. Males are especially aggressive, particularly during the breeding season when they establish and defend their territory. Melanochromis auratus is an omnivore with a preference for plant-based food. In the wild, it feeds on algae, which it scrapes off rocks, as well as small invertebrates. In the aquarium, they should be fed high-quality flake foods rich in plant matter, supplemented with frozen or live foods such as daphnia or brine shrimp.

To successfully keep M. auratus in an aquarium, it’s important to create conditions similar to their natural habitat. The aquarium should have a minimum capacity of 200 liters, with plenty of rocks and hiding places for the fish to retreat to. The water should be alkaline, with a pH between 7.5 and 8.5, and the temperature should range between 24 – 28 °C. This species prefers clear, well-filtered water. After fertilization, the female carries the eggs in her mouth, where they develop until hatching. After about three weeks, the female releases fully developed fry that are already capable of independent life.

Afrikanischer Buntbarsch aus dem Malawisee. Er ähnelt Melanochromis auratus, aber die Parallelus-Art hat viel weniger Gelb auf dem Körper. Diese Mbuna-Buntbarsche bevorzugen felsige Lebensräume. Auch bekannt als “Goldener Mbuna”, ist diese Art endemisch. In ihrer natürlichen Umgebung bewohnt M. auratus felsige Gebiete, in denen sie sich zwischen Spalten und Klippen versteckt. Sie haben einen typischen länglichen Körper mit leicht abgeflachten Seiten. Erwachsene Individuen erreichen eine Größe von etwa 11 – 13 cm. Männchen und Weibchen unterscheiden sich in ihrer Färbung. Jungfische und Weibchen haben einen gelb-goldenen Körper mit sehr ausgeprägten schwarzen Querstreifen. Männchen hingegen ändern mit zunehmendem Alter ihre Farbe zu dunkelblau bis schwarz, wobei ihre Streifen blasser werden und fast unsichtbar sind. Dieser Geschlechtsdimorphismus ist ein charakteristisches Merkmal dieser Art.

Melanochromis auratus ist eine aktive und territoriale Art. Männchen sind besonders aggressiv, insbesondere während der Fortpflanzungszeit, wenn sie ihr Territorium abstecken und verteidigen. Melanochromis auratus ist ein Allesfresser mit einer Vorliebe für pflanzliche Nahrung. In der Wildnis ernährt er sich von Algen, die er von Felsen abschabt, sowie von kleinen wirbellosen Tieren. Im Aquarium sollten sie mit hochwertigem Flockenfutter mit hohem Pflanzenanteil gefüttert werden, ergänzt durch gefrorenes oder lebendes Futter wie Daphnien oder Artemia.

Um M. auratus erfolgreich im Aquarium zu halten, ist es wichtig, Bedingungen zu schaffen, die ihrer natürlichen Umgebung ähneln. Das Aquarium sollte ein Mindestvolumen von 200 Litern haben und viele Felsen und Verstecke bieten, in die sich die Fische zurückziehen können. Das Wasser sollte alkalisch sein, mit einem pH-Wert zwischen 7,5 und 8,5, und die Temperatur sollte zwischen 24 – 28 °C liegen. Diese Art bevorzugt klares, gut gefiltertes Wasser. Nach der Befruchtung trägt das Weibchen die Eier im Maul, wo sie sich bis zum Schlüpfen entwickeln. Nach etwa drei Wochen entlässt das Weibchen vollständig entwickelte Jungfische, die bereits in der Lage sind, selbstständig zu leben.

Melanochromis auratus ndi nsomba zaku Malawi. Ndi ofanana ndi Melanochromis auratus, koma nsomba za Parallelus zimakhala ndi kalisi pang’ono pa thupi lawo. Ndi mbuna, zomwe zimakonda miyezo. Dzina lina la Melanochromis auratus ndi “Gold Mbuna”. Izi ndi nsomba zomwe zimakhalapo m’madzi a Malawi. M’madzi amakhalira m’malo okhala ndi mapiri a mawe, kumene amakhala pakati pa magombe ndi mizati. Thupi lawo ndi losalala, ndipo limakhala ndi makapu omwe amakhala ofewa pang’ono. Nsomba zazaka, zimafika 11 – 13 cm. M’madzipululu, mtundu wa mwana ndi wofewa kuposa wa akazi. Akazi amakhala ndi thupi la golide kapena yellow lomwe limakhala ndi mitundu ya buluu, yomwe imakhala yowala kwambiri. M’mawa, akazi amasintha kukhala buluu kwambiri kapena wakuda, ndipo mitundu ya buluu imakhala yopanda.

Melanochromis auratus ndi nsomba zomwe zimakhala ndi maubwenzi ndi kuweruza. Akazi amakhala ndi nkhondo, makamaka pamene ali ndi nthawi yowopsa, pamene amakhala ndi malo awo. Melanochromis auratus amadyerera zinthu zonse, koma amakonda kwambiri chakudya chamtundu wa munga. M’madzi, amadyera algeni kuchokera pa mapiri ndi zinthu zing’ono. M’pa akhalidwe, amakhala ndi chakudya chabwino cha flakes ndi zinthu zosefera kapena zomera monga Daphnia kapena Artemia.

Kuti M. auratus ikhale bwino m’madzi, chofunika ndi kuti pakhale malo omwe ali ngati mwa malo awo oyamba. Akwauni yoyenera ikuyenera kukhala ndi madzi opitilira 200 litres, kukhala ndi mapiri ambiri ndi malo a kuvutika. Madzi akuyenera kukhala okoma ndi pH pakati pa 7.5 ndi 8.5, ndipo kutentha kumakwana pakati pa 24 – 28 °C. Chidziwitso chothandiza ndi madzi ophwanyidwa bwino. Pamene akazi akuchita mowa, amakhala ndi mayi m’manja mwa iwiri, ndipo amakhala nthawi yomwe akukula, atakhala kuti atakhazikika okha.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Organizmy, Príroda, Ryby, Sumčeky, Živočíchy

Najbežnejší prísavník Ancistrus cf. cirrhosus

25/09/202101/01/2025 skala

Veľmi známy druh, často ho poznajú aj deti, a často sa aj deťom kupuje. Často počujem v akvaristickom obchode odporúčania predávajúcich ako je to dobré mať prísavníka. Vraj im bude čistiť sklo. Dá sa povedať, že je to nezmysel. V normálne zariadenom akváriu prísavník zablúdi aj na sklo, ale určite ho nebude čistiť tak, aby tomu, kto nádrž čistí dovolil nezbavovať steny akvária od rias a iných nečistôt. To by musel mať chovateľ ďaleko viac prísavníkov, prípadne iné veľkosti prísavníkov ako sú bežne dostupné. Navyše za predpokladu, že chudáci prísavníci by nemali čo iné konzumovať. Svojho času som mal v jednej nádrži, ktorá nemala ani 30 litrov asi desať prísavníkov a sklá boli bez rias. Prísavník je nenáročný druh na chemizmus, ale aj vôbec na starostlivosť. Dokáže prežiť mnohé doslova katastrofy v akváriu. Myslím, že je to tá najodolnejšia akváriová rybka s akou som mal počas svoje akvaristickej praxe od roku 1982 do činenia. Až by som povedal, že je schopná prežiť až “nerybie” podmienky. Napr. pri sťahovaní nádrže sa často stane, že sme všetky ryby vylovili, aspoň sme si to mysleli. Po pomerne dlho čase zrazu nájdeme prísavníka napr. vo vedre na koreni, kde sa silou vôle držal. Poznám prípady takmer vypusteného akvária, v ktorom prežil prísavník týždeň s minimom vody. Azda na jedinú vec je prísavník náročnejší – na obsah kyslíka vo vode. Dbajme na to najmä pri prenose a vtedy, keď budú mať vaše deti tendenciu dať priveľa prísavníkov do nejakého malého pohára. Pohľad na zdochnutých prísavníkov je pre mnohých vcelku odpudzujúci. Prijíma aj suchú stravu, odporúčam mu občas spestriť jedálniček špenátom, šalátom. Prísavníky majú radi úkryty a často sa práve v nich vytierajú. Rozmnoží aj v spoločenskej nádrži. Je však už problematické, či si potomstvo dokáže aj uchrániť. Samec strážiaci potomstvo, je veľmi nebojácny, avšak prostriedkami práve na obranu nedisponuje. Po vyliahnutí plôdiku sa ďalej už oň nestará, čím sa šance v spoločnosti iných rýb často blížia k nule. Ako treciu plochu si prísavník vyberie nejaký plochý pevný predmet. Často je to napr. bočná stena akvária, alebo napr. dutina v dekoračnom dreve, alebo aj v kvetináči. Prísavníkovi sa ako vhodný substrát napr. pridávajú do nádrže novodurové trubky. Existuje aj jedno nie veľmi estetické riešenie, ale veľmi efektívne – postavená sklenená fľaša. Ideálna je rozbitá stará fľaša od Viney – táto je členitá, rozbitá musí byť pre priúzke hrdlo. Samec jednoducho potrebuje samičku poriadne oprieť, a najlepšie na takom mieste, kde nemôže tak ľahko uniknúť.

Prísavník je náchylný na používanie liečiv. Preto ho treba liečiť opatrne, resp. ak liečime iné ryby, prísavníky predtým odlovme do iného akvária. Neodporúčam chovať prísavníka v akváriu s rastlinami. Veľký prísavník dokáže slušne konzumovať listy rastlín, a pravdaže najčerstvejšie výhonky mu chutia najviac. Takže, ak chceme mať pekné rastliny v dostatočnom rozvoji a máme v nádrži prísavníka, pri veľkosti šesť cm ich premiestnime do iného akvária. Na druhej strany, ak sa nám akvárium práve nedarí, prísavník vie pomôcť odstraňovaním uhynutých zvyškov rastlín, slimákov, prípadne rýb. Prítomnosť prísavníka v akváriu by som posudzoval aj v súvislosti s veľkosťou akvária, množstvom a typom rastlín. Ancistrus je vhodná ryba pre začínajúce akvária. Najmä pre jeho schopnosť spotrebovávať zvyšky organickej hmoty. Ancistrusa neodporúčam do nádrží spolu s väčšími, teritoriálnymi, silnými druhmi rýb. Inak hrozí, že budú čas od času okusované. Ich vzhľadu ani životu to neprospeje. Pre prísavníka je vhodnejšie, ak môže plávať v pokojnejších vodách. Ancistrus je veľmi mierumilovná ryba. Preto je vhodný aj k vyliahnutému rozplávanému plôdiku, neublíži mu. Medzi sebou sa bijú len mladé samce, ktoré sú vtedy pravdepodobne v problematickom veku ;-). Ja im vravím pubertálne – nedospelé samce. Dnes sa už medzi akvaristami a na trhu vyskytujú rôzne variety prísavníkov. Albíny, tzv. zlaté, závojové formy, atď. Mne osobne sa narodil napr. z normálnej formy ako jedinec vypadnutý z oka svojim rodičom, tak aj albino forma, z čoho vyplýva že prísavníky sú už v dnešnej dobe dosť prekrížené. Samčeka rozoznáme podľa ostitých výbežkov, ktoré mu vyrastajú z hlavy. Samička ich nemá, alebo sú len veľmi malé. Ancistrus vie veľmi rýchlo plávať, nie je ľahké ho chytiť, najmä v nádrži plnej rastlín. Možno aj vám sa už stalo, že pri chytaní sa vám zaplietol do sieťky. Často sa v strese nechcel sieťky ani pustiť. Niekedy vyprosťovanie môže trvať veľmi dlho. Niekedy musíme siahnuť ku odstrihnutiu plutiev, alebo ku vystrihaniu sieťky. Mne sa raz stalo, že mi prísavník zablúdil do filtra. Pravdepodobne ho zachytila lopatka čerpadielka a samozrejme spôsobil jeho zastavenie. Prísavník javil aktívne známky života, robil som všetko možné, ale pustiť sa nechcel alebo nevedel. Dlhý čas som nechal filter voľne ležať vo vode v nádeji, že sa Ancistrus sa vyslobodí. Bohužiaľ, nič podobné sa nestalo a ja som musel filter spojazdniť. Musel som použiť drastické prostriedky – kombinačky. Isteže zvedavý prísavník na to doplatil životom.

A very well-known species, often recognized even by children, and often bought for them. I often hear recommendations from sellers in aquarium shops that it’s good to have a sucker fish. Supposedly, it will clean the glass. It can be said that it’s nonsense. In a normally equipped aquarium, the sucker may end up on the glass, but it certainly won’t clean it in a way that would allow the tank cleaner to skip removing algae and other dirt from the aquarium walls. The keeper would need far more sucker fish, or different sizes of sucker fish than those commonly available. Moreover, assuming that poor sucker fish wouldn’t have anything else to consume. At one time, I had about ten sucker fish in a tank that didn’t even have 30 liters, and the glasses were algae-free. The sucker fish is an undemanding species in terms of water chemistry, but also in general care. It can survive many literal disasters in the aquarium. I think it’s the hardiest aquarium fish I’ve dealt with during my aquarium practice since 1982. I would even say it’s capable of surviving “unfishy” conditions. For example, during the tank’s relocation, it often happens that we caught all the fish, or at least we thought we did. After quite some time, suddenly we find a sucker fish, for example, in a bucket on a root, where it held on by sheer willpower. I know cases of nearly drained aquariums, in which a sucker fish survived for a week with minimal water. Perhaps the only thing the sucker fish is more demanding of is the oxygen content in the water. Let’s pay attention to this, especially during transfers and when your kids tend to put too many sucker fish into a small glass. The sight of dead sucker fish is quite repulsive to many people. It also accepts dry food; I recommend occasionally diversifying its diet with spinach, lettuce. Sucker fish like hiding spots, and they often rub themselves in them. They can reproduce in a community tank. However, it’s already problematic whether the offspring can be protected. The male guarding the offspring is very fearless, but he lacks means for defense. After the fry hatch, he no longer cares for them, which often means that their chances in the company of other fish approach zero. As a rubbing surface, the sucker fish chooses some flat, solid object. It’s often, for example, the side wall of the aquarium or a cavity in decorative wood or even a flowerpot. A suitable substrate for the sucker fish, for example, includes PVC pipes added to the tank. There is also one not very aesthetic solution but very effective – a built glass bottle. The ideal one is a broken old bottle from Viney – it’s grooved, and the broken part must be for a narrow neck. The male simply needs a female to lean on properly, preferably in a place where she can’t escape easily.

The sucker fish is prone to the use of medicines. Therefore, it should be treated carefully, or if we treat other fish, we should catch the sucker fish before and move it to another tank. I do not recommend keeping the sucker fish in a planted aquarium. A large sucker fish can consume plant leaves quite well, and of course, he prefers the freshest shoots. So, if we want to have beautiful plants in sufficient development and we have a sucker fish in the tank, we should move them to another tank when they reach six cm. On the other hand, if our aquarium is not doing well, the sucker fish can help by removing decayed plant remains, snails, or even dead fish. I would assess the presence of the sucker fish in the aquarium also in relation to the size of the aquarium, the amount, and type of plants. Ancistrus is a suitable fish for beginning aquariums, especially for its ability to consume organic matter residues. I do not recommend putting Ancistrus in tanks with larger, territorial, strong fish species. Otherwise, there is a risk that they will occasionally be gnawed at. It won’t benefit their appearance or life. For the sucker fish, it’s preferable if it can swim in calmer waters. Ancistrus is a very peaceful fish. Therefore, it is suitable even for hatched fry; it won’t harm them. They only fight among themselves young males, who are probably in a problematic age then ;-). I call them pubertal – immature males. Nowadays, various varieties of sucker fish are already present among aquarists and on the market. Albino, so-called gold, veil-tail forms, etc. Personally, I had a specimen born from a normal form, as well as an albino form, from which it follows that sucker fish are already quite interbred these days. We can recognize a male by the bony protrusions that grow from his head. The female does not have them, or they are very small. Ancistrus can swim very quickly; it’s not easy to catch him, especially in a tank full of plants. Perhaps it has already happened to you that he got tangled in the net during catching. Often in stress, he didn’t want to let go of the net. Sometimes the untangling can take a very long time. Sometimes we have to resort to cutting off the fins, or cutting the net. Once, a sucker fish wandered into the filter for me. The impeller blade probably caught him, and of course, it stopped. The sucker fish showed active signs of life; I did everything possible, but he didn’t want or couldn’t let go. I left the filter freely in the water for a long time in the hope that the Ancistrus would free itself. Unfortunately, nothing like that happened, and I had to start up the filter again. I had to use drastic measures – combination pliers. Of course, the curious sucker fish paid for it with his life.

Eine sehr bekannte Art, die oft sogar von Kindern erkannt wird und oft auch für sie gekauft wird. Ich höre oft Empfehlungen von Verkäufern in Zoohandlungen, dass es gut ist, einen Saugwels zu haben. Angeblich reinigt er das Glas. Es kann gesagt werden, dass dies Unsinn ist. In einem normal ausgestatteten Aquarium kann der Saugwels zwar auf das Glas gelangen, aber er wird es sicherlich nicht so reinigen, dass der Tankreiniger das Entfernen von Algen und anderem Schmutz von den Aquariumwänden überspringen kann. Der Halter bräuchte weit mehr Saugwelse oder unterschiedliche Größen von Saugwelsen als die üblicherweise erhältlichen. Außerdem müssten die armen Saugwelse voraussetzen, dass sie nichts anderes zu konsumieren hätten. Ich hatte einmal etwa zehn Saugwelse in einem Tank, der nicht einmal 30 Liter fasste, und die Scheiben waren algenfrei. Der Saugwels ist eine anspruchslose Art in Bezug auf die Wasserchemie, aber auch in der allgemeinen Pflege. Er kann viele buchstäbliche Katastrophen im Aquarium überleben. Ich denke, er ist der robusteste Aquarienfisch, mit dem ich während meiner Aquarienpraxis seit 1982 zu tun hatte. Ich würde sogar sagen, dass er in der Lage ist, “unfischige” Bedingungen zu überleben. Zum Beispiel passiert es oft, dass wir bei der Verlegung des Tanks alle Fische gefangen haben oder zumindest glaubten wir das. Nach einiger Zeit finden wir plötzlich einen Saugwels, zum Beispiel in einem Eimer an einer Wurzel, wo er sich nur mit reiner Willenskraft festgehalten hat. Ich kenne Fälle von fast leeren Aquarien, in denen ein Saugwels eine Woche lang mit minimalem Wasser überlebt hat. Vielleicht ist das einzige, worauf der Saugwels anspruchsvoller ist, der Sauerstoffgehalt im Wasser. Achten wir besonders darauf, dies bei Transfers und wenn Ihre Kinder dazu neigen, zu viele Saugwelse in ein kleines Glas zu geben. Der Anblick von toten Saugwelsen ist für viele Menschen ziemlich abstoßend. Er akzeptiert auch Trockenfutter; ich empfehle, seinen Speiseplan gelegentlich mit Spinat und Salat zu bereichern. Saugwelse mögen Verstecke und reiben sich oft daran. Sie können sich in einem Gemeinschaftsaquarium vermehren. Es ist jedoch bereits fraglich, ob der Nachwuchs danach geschützt werden kann. Das Männchen, das den Nachwuchs bewacht, ist sehr furchtlos, aber ihm fehlen Mittel zur Verteidigung. Nach dem Schlüpfen der Jungen kümmert er sich nicht mehr um sie, was oft bedeutet, dass ihre Chancen in der Gesellschaft anderer Fische gegen null gehen. Als Reibefläche wählt der Saugwels irgendein flaches, festes Objekt. Oft ist es zum Beispiel die Seitenwand des Aquariums oder eine Höhle im Dekorationsholz oder sogar ein Blumentopf. Ein geeigneter Untergrund für den Saugwels sind zum Beispiel PVC-Rohre, die dem Aquarium hinzugefügt werden. Es gibt auch eine nicht sehr ästhetische, aber sehr effektive Lösung – eine gebaute Glasflasche. Ideal ist eine zerbrochene alte Flasche von Viney – sie ist gerillt, und der zerbrochene Teil muss für einen schmalen Hals sein. Das Männchen braucht einfach ein Weibchen, an das es sich ordentlich anlehnen kann, am besten an einem Ort, wo es nicht so leicht entkommen kann.

Der Saugwels ist anfällig für die Verwendung von Medikamenten. Daher sollte er vorsichtig behandelt werden, oder wenn wir andere Fische behandeln, sollten wir den Saugwels zuerst fangen und in ein anderes Aquarium bringen. Ich empfehle nicht, den Saugwels in einem bepflanzten Aquarium zu halten. Ein großer Saugwels kann Pflanzenblätter recht gut konsumieren, und natürlich bevorzugt er die frischesten Triebe. Wenn wir also schöne Pflanzen in ausreichender Entwicklung haben möchten und wir einen Saugwels im Tank haben, sollten wir sie verlegen, wenn sie sechs cm erreichen. Andererseits, wenn unser Aquarium nicht gut läuft, kann der Saugwels helfen, indem er verfaulte Pflanzenreste, Schnecken oder sogar tote Fische entfernt. Ich würde die Anwesenheit des Saugwels im Aquarium auch in Bezug auf die Größe des Aquariums, die Menge und Art der Pflanzen bewerten. Ancistrus ist ein geeigneter Fisch für Anfängeraquarien, insbesondere aufgrund seiner Fähigkeit, organische Reste zu konsumieren. Ich empfehle nicht, Ancistrus in Tanks mit größeren, territorialen, starken Fischarten zu setzen. Andernfalls besteht die Gefahr, dass sie gelegentlich angeknabbert werden. Es wird ihrem Aussehen oder ihrem Leben nicht zugute kommen. Für den Saugwels ist es besser, wenn er in ruhigeren Gewässern schwimmen kann. Ancistrus ist ein sehr friedlicher Fisch. Daher eignet er sich auch für geschlüpfte Jungfische; er wird ihnen nicht schaden. Sie kämpfen nur untereinander junge Männchen, die dann wahrscheinlich in einem problematischen Alter sind ;-). Ich nenne sie pubertär – unreife Männchen. Heutzutage gibt es bereits verschiedene Varianten von Saugwelsen unter Aquarianern und auf dem Markt. Albino, sogenannte Gold‑, Schleierschwanzformen usw. Persönlich hatte ich ein Exemplar aus einer normalen Form geboren, sowie eine Albinoform, woraus folgt, dass Saugwelse heutzutage schon ziemlich gekreuzt sind. Wir können ein Männchen an den knöchernen Vorsprüngen erkennen, die aus seinem Kopf wachsen. Das Weibchen hat sie nicht oder sie sind sehr klein. Ancistrus kann sehr schnell schwimmen; es ist nicht einfach, ihn zu fangen, besonders in einem Tank voller Pflanzen. Vielleicht ist es Ihnen auch schon passiert, dass er sich beim Fangen im Netz verheddert hat. Oft will er sich in Stresssituationen nicht vom Netz trennen. Manchmal kann das Entwirren sehr lange dauern. Manchmal müssen wir zu drastischen Maßnahmen greifen – Kombizangen. Natürlich zahlte der neugierige Saugwels dafür mit seinem Leben.

Odkazy

Ancistrus cf. cirrhosus Albino

Kredit: 02 - skvelé

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post