Aj v chladných mesiacoch, keď príroda spí, stromy sú obnažené, nám sýkorky prinášajú živočíšne, radostné divadlo. Sýkorky sú energeticky nabité stvorenia, svoj život realizujú aktívne. Záhrady, parky a lesy sú ich obľúbeným prostredím. Farebnosť sýkoriek pôsobia v minimalizovanom priestore zimy ako záblesky radosti, tanec o naviac, o najlepšie slnečnicové semienko. Sýkorky prinášajú veľkú radosť, krásu. Ich bezstarostné správanie nám pripomína, že príroda je nádherná a plná inšpirácie.
2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže
Vypustená vodná nádrž Sĺňava
Váh sa rokmi zanášal, okrem iného nárastmi rias. Väčšina ľudí odsudzovala, že je “špinavý”. Mne sa naopak páčilo, že rieka ožila, že poskytovala zmenený biotop, keď ju vypustili. V každom prípade veľké množstvo korýtok, mäkkýšov, možno aj rias tvorilo technické problémy na priehrade. A pre funkčnosť priehrady je žiaduce, aby sa Váh vyčistil. Podľa mojich informácií by sa mala vodná nádrž čistiť raz za 20 rokov. Zrejme vzhľadom na časovú náročnosť a nákladnosť takéhoto zásahu sa to veľmi nepraktizuje. Moja mama je ročník 1941 rokov, ale takéto čistenie Sĺňavy, resp. Váhu si nepamätá. Podľa toho súdim, že som bol zrejme svedkom jediného čistenia Váhu, ktoré zažijem. Na fotografiách si môžete prezrieť ako to vyzeralo. Vypúšťanie prebiehalo od augusta do začiatku novembra 2007. Rozloha vodnej nádrže Sĺňavy je 399 hektárov. Jej vznik sa datuje do obdobia rokov 1956 – 1959. Je domovom mnohých druhov vtákov, napr. čajok (Larus spp.), rybára riečneho (Sterna hirundo). Je významným vtáčím územím Európy.
Vodná nádrž Sĺňava má objem 12.5 milióna m3. Na plochu 4.3 km2 pritekajú vody z 10 000 km2 vodnej plochy povodia. Hať Drahovce má 132 metrov, je stavaná na storočná prietok 2 200 m3/s (Piešťanský Týždeň, 2010, No. 20, p. 7).
Over the years, the Váh River faced siltation, among other things, due to the growth of algae. Most people condemned it as “dirty.” On the contrary, I liked that the river came alive, providing a changed habitat when they released it. In any case, the large amount of riverbeds, mollusks, possibly algae created technical problems on the dam. For the functionality of the dam, it is desirable to clean the Váh. According to my information, the reservoir should be cleaned once every 20 years. Probably due to the time and cost involved in such an intervention, this is not very practical. My mother was born in 1941, but she doesn’t remember such cleaning of the Sĺňava, or Váh. From this, I conclude that I was probably a witness to the only cleaning of the Váh that I will experience. In the photos, you can see what it looked like. The draining took place from August to early November 2007. The area of the Sĺňava reservoir is 399 hectares. Its creation dates back to the period 1956 – 1959. It is home to many bird species, such as gulls (Larus spp.), and common terns (Sterna hirundo). It is a significant bird area in Europe.
The Sĺňava reservoir has a volume of 12.5 million m3. Waters from a 10,000 km² watershed area flow into an area of 4.3 km². The Drahovce Dam is 132 meters high, designed for a 100-year flow of 2,200 m³/s (Piešťanský Týždeň, 2010, No. 20, p. 7).
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie
Vrboska – raj na zemi
Vrboska je úžasná lokalita. Ja som mal to šťastie fotografovať okrem krajiny aj dievčatá. Vrboska poskytuje nádhernú vodu, skaly, krásne pobrežie. Z Vrbosky je vidno iný chorvátsky ostrov Brač. Vrboska vznikla v 15. storočí. Je spájaná s pomenovaním “Malé Benátky” (jelsa.hr).
Vrboska je jadranská obec na severovýchode ostrova Hvar. Patrí k jeho najkrajším miestami, je veľmi obľúbeným miestom. Vytvára prirodzený prístav obklopený borovicami a olivovými hájmi. Poskytuje krásne výhľady na pobrežie. Pláže sú pokryté jemným pieskom, more je pokojné. Vrboska vznikla na základe starovekého osídlenia, jeho autentický charakter tvoria historické budovy a úzka sieť uličiek. Dominantou mesta je kostol svätého Lovreho s kamennou vežou a freskami. Spája sa tu tradícia a moderné umenie. Vládne tu pokojná atmosféra, vhodná pre oddych a relaxovanie. Kto chce, má možnosť baviť sa vodnými športami, cyklistikou, prípadne vyžiť sa turisticky. Miestna kuchyňa je plná chutí a vôní. Miestne reštaurácie a taverny ponúkajú tradičné jedlá, čerstvé ryby, olivový olej, syry.
Vrboska je úžasná lokalita. Měl jsem to štěstí fotografovat kromě krajiny i dívky. Vrboska poskytuje nádhernou vodu, skály, krásné pobřeží. Z Vrbosky je vidět na druhý chorvatský ostrov Brač. Vrboska vznikla v 15. století. Je spojována s označením “Malé Benátky” (jelsa.hr).
Vrboska je jaderská obec na severovýchodě ostrova Hvar. Patří k jeho nejkrásnějším místům, je velmi oblíbeným místem. Vytváří přirozený přístav obklopený borovicemi a olivovými háji. Poskytuje krásné výhledy na pobřeží. Pláže jsou pokryté jemným pískem, moře je klidné. Vrboska vznikla na základě starověkého osídlení, její autentický charakter tvoří historické budovy a úzká síť uliček. Dominantou města je kostel svatého Lovreho s kamennou věží a freskami. Spojuje se tu tradice a moderní umění. Vládne tu klidná atmosféra, vhodná pro odpočinek a relaxaci. Kdo chce, má možnost bavit se vodními sporty, cyklistikou, případně si užít turistiku. Místní kuchyně je plná chutí a vůní. Místní restaurace a taverny nabízejí tradiční jídla, čerstvé ryby, olivový olej, sýry.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie
Sučuraj – hvarské mestečko ležiace najbližšie ku chorvátskej pevnine
Sučuraj leží na začiatku ostrova Hvar. Len neďaleko od Drveniku v Chorvátsku. Existuje už viac ako 2300 rokov. Prvými známymi obyvateľmi boli Ilýri (sucuraj.com), podľa niektorých prameňov tu mala svoj palác slávna ilýrska kráľovná Teuta (chorvatsko.cz). Počas svojej histórie bol viackrát zničený. Patril Ilýrom, Rímu, Chorvátsku, Benátkam, Francúzsku, Rakúsku, Taliansku (sucuraj.com). Pomenovanie obce je podľa kostola svätého Juraja z prvej polovice 14. storočia. V blízkosti sú veľmi pekné pláže napr. Česminica, Bilina, Perna a Mlaska. Na najvýchodnejšom cípe ostrova Hvar sa nachádza maják (chorvatsko.cz).
Sučuraj je prímorské, prístavné mestečko na východnom okraji Hvaru. Mesto bolo založené Grékmi v 4. storočí pred naším letopočtom. Jeho pôvodné meno je Faros. V Sučuraji je mnoho kamenných úzkych uličiek, tradičných obchodov, reštaurácií s miestnou kuchyňou. Je známy aj malými plážami s krištáľovo čistým morom. Miestne obyvateľstvo sa venuje rybolovu, vinohradníctvu a pestovaniu olivovníkov. Nezabudnuteľným zážitkom je východ slnka pri Ostričke. Toto odľahlé miesto ponúka nádherný výhľad na otvorené more.
Sučuraj is located at the beginning of the island of Hvar, not far from Drvenik in Croatia. It has a history of over 2300 years. The first known inhabitants were the Illyrians (sucuraj.com), and according to some sources, the famous Illyrian queen Teuta had her palace here (chorvatsko.cz). Throughout its history, Sučuraj has been destroyed several times. It belonged to Illyria, Rome, Croatia, Venice, France, Austria, and Italy (sucuraj.com). The name of the village comes from the church of Saint George from the first half of the 14th century. Nearby, there are beautiful beaches such as Česminica, Bilina, Perna, and Mlaska. On the easternmost cape of the island of Hvar, there is a lighthouse (chorvatsko.cz).
Sučuraj is a coastal, harbor town on the eastern edge of Hvar. The town was founded by the Greeks in the 4th century BC. Its original name is Faros. In Sučuraj, there are many narrow stone streets, traditional shops, and restaurants with local cuisine. It is also known for small beaches with crystal-clear waters. The local population is engaged in fishing, viticulture, and olive cultivation. An unforgettable experience is the sunrise at Oštrička. This remote location offers a beautiful view of the open sea.
Sučuraj se nalazi na početku otoka Hvara, nedaleko od Drveniku u Hrvatskoj. Postoji već više od 2300 godina. Prvobitni poznati stanovnici bili su Iliri (sucuraj.com), prema nekim izvorima ovdje je imala svoju palaču slavna ilirska kraljica Teuta (chorvatsko.cz). Tijekom svoje povijesti bio je više puta uništen. Pripadao je Ilirima, Rimu, Hrvatskoj, Veneciji, Francuskoj, Austriji, Italiji (sucuraj.com). Ime mjesta potječe od crkve svetog Jurja iz prvog dijela 14. stoljeća. U blizini se nalaze vrlo lijepe plaže poput Česminica, Bilina, Perna i Mlaska. Na najistočnijem rtu otoka Hvara nalazi se svjetionik (chorvatsko.cz).
Sučuraj je primorski, luka grad na istočnom rubu otoka Hvara. Grad su osnovali Grci u 4. stoljeću prije Krista. Njegovo izvorno ime je Faros. U Sučuraju ima mnogo uskih kamenih uličica, tradicionalnih trgovina i restorana s lokalnom kuhinjom. Također je poznat po malim plažama s kristalno čistim morem. Lokalno stanovništvo bavi se ribolovom, vinogradarstvom i uzgojem maslina. Nezaboravan doživljaj je izlazak sunca kod Oštričke. Ovo udaljeno mjesto pruža prekrasan pogled na otvoreno more.
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
Iné, Rodina
Genealogické informácie na matričných úradov
Na tomto mieste by som chcel zverejniť takpovediac informácie, ktoré môžu pomôcť najmä ostatných pátračom po genealogických údajoch. Ide o stručný výpis informácii z knihy Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp., ktorá sa snáď nachádza v každom oblastnom archíve. Sú to informácie o dostupnosti údajov pre jednotlivé obce. Ja uvediem tie, ktoré ma zaujímajú.
Genealogické informácie, ktoré sa nachádzajú na matričných úradoch, zahŕňajú údaje o narodení, sobáši, a úmrtí. Tieto informácie sú vedené v matrikách, ktoré sú evidované na miestnych matričných úradoch alebo farských úradoch v prípade starších záznamov. Väčšina matričných úradov je verejná a je možné k nim mať prístup, avšak niektoré údaje môžu byť chránené z dôvodu ochrany osobných údajov. Pre získanie genealogických informácií z matričných úradov by ste mali vedieť: miesto, kde sa daná udalosť stala (narodenie, sobáš, úmrtie), a príslušné dátumy, meno osoby, o ktorej hľadáte informácie, ak máte ďalšie identifikačné informácie, ako napríklad meno rodičov alebo svedkov, môže to uľahčiť vyhľadávanie. V mnohých prípadoch môžete mať prístup k týmto informáciám fyzicky na mieste v matričnom úrade alebo archíve, ale niektoré miestnosti ponúkajú aj online prístup k digitalizovaným matrikám. V niektorých krajinách sú matričné údaje dostupné aj na verejných webových stránkach. Je dôležité si všimnúť, že pravidlá a prístup k týmto informáciám sa môžu líšiť podľa miesta a doby.
At this point, I would like to publish, so to speak, information that can help especially other researchers looking for genealogical data. It is a brief summary of information from the book ‘Sarmáyová Kalesná Jana, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16 – 19. storočia, 1991, Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, Bratislava, 541 pp.,’ which is presumably available in every regional archive. These are details about the availability of data for individual municipalities. I will list those that interest me.
Genealogical information found in registry offices includes data on births, marriages, and deaths. These details are recorded in registers, which are maintained at local registry offices or church offices for older records. Most registry offices are public, allowing access, although some information may be protected due to personal data privacy.
To obtain genealogical information from registry offices, you should know:
Location and Date: The place where the event occurred (birth, marriage, death), and the relevant dates are crucial pieces of information.
Person’s Name: The name of the person you are researching is also a key criterion.
Church or Civil Records: Depending on the period and location, registers can be kept either by the church or civil authorities.
Additional Identification Information: If you have additional identification information, such as parents’ names or witnesses, it can facilitate the search.
In many cases, access to this information may be available physically at the registry office or archive. Some institutions also offer online access to digitized records. In certain countries, registry data may be accessible on public websites. It’s important to note that rules and access to this information can vary by location and time period.
Používané skratky:
- n – narodený
- s – sobášený
- z – zomrelý
- r.-kat. – rímsko katolícky farský úrad
- ev. – evanjelický farský úrad
- FO – farský obvod
- Banka – matrika r.-kat. farského úradu v Moravanoch nad Váhom: n – 1783 – 1895, s – 1783 – 1905, z – 1783 – 1904, Indexy: n – 1783 – 1895, z – 1814 – 1917.
- Banská Bystrica – sídlo židovského matričného obvodu aj pre obce: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
- Beckov – r.-kat. FO: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (dnes súčasť Kočoviec). Do roku 1866 sa nachádzajú aj záznamy z obcí: Kočovce a Štvrtok. Ev. FO: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (od r. 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, od roku 1866 aj Hôrka nad Váhom: n – 1676 – 1910, s – 1678 – 1934, z – 1678 – 1917.
- Židovský matričný obvod pre obec Modrová: n – 1843 – 1942, s – 1844 – 1937, z – 1844 – 1942.
- Beňuš – r.-kat FO: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (súčasť Braväcova): n – 1786 ‑1895, s – 1786 – 1896, z – 1786 – 1895, Index: n – 1786 – 1886, staršie záznamy sú na r.-kat. farskom úrade v Brezne.
- Brezno – r.-kat. FO: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, do roku 1780 Beňuš, do ro. 1786 Čierny Balog, do r. 1808 Pohronská Polhora: n – 1656 – 1688, 1695 – 1904, s – 1683 – 1688, 1695 – 1904, z – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexy: n – 1656 – 1951, s – 1683 – 1950, z – 1656 – 1951. Ev. FO: Brezno, Bujakovo, do r. 1871 Jarabá a Mýto pod Ďumbierom: n,s,z – 1784 – 1896. Ev. FO: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (dnes súčasť Vaľkovne), Pohorelá, Závadka nad Hronom: n – 1828 – 1937, s – 1833 – 1929, z – 1838 – 1936. Židovský matričný obvod pre: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (dnes súčasť Brusna), Bystrá (dnes súčasť Mýta pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (dnes súčasť Nemeckej), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: n – 1884 – 1936, s – 1885 – 1932, z – 1885 – 1945.
- Čierny Balog – r.-kat. FO: Čierny Balog: n – 1787 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1787 – 1895, staršie údaje sú v matrikách obce Brezno.
- Horná Streda – r.-kat. FO: Horná Streda: n, s – 1735 – 1852, z – 1737 – 1852, novšie údaje sú v matrikách obce Pobedim.
- Hrádok, Hôrka nad Váhom – r.-kat. FO: Hrádok, Hôrka nad Váhom: n – 1719 – 1898, s – 1729 – 1907, z – 1729 – 1905.
- Jelenec – Horné Sľažany – ev. FO: Jelenec, Horné Sľažany: n, s, z – 1827 – 1894, r.-kat FO: Ladice: n – 1713 – 1894, s – 1714 – 1901, z – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Židovský matričný obvod obce Nitra: n – 1843 – 1928, s – 1852 – 1942, z – 1851 – 1903.
- Modrovka – početne zastúpená židovská komunita, aj židia z Hôrky.
- Nitrianska Blatnica – r.-kat FO: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: n, s – 1827 – 1895, z – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
- Nová Ves nad Váhom – súčasť židovského matričného obvodu obce Bolešov: n – 1821 – 1939, s – 1832 – 1931, z – 1832 – 1938, 1945.
- Piešťany – r.-kat. FO: Piešťany, Teplice (dnes súčasť Piešťan), Malé Orvište, Veľké Orvište (dnes súčasti obce Ostrov): n – 1700 – 1782, 1788 – 1903, s – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, z – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexy: n – 1709 – 1903, s – 1709 – 1915, z – 1709 – 1910. Židovský matričný obvod pre obce: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: n – 1852 – 1940, s – 1852 – 1931, z – 1852 – 1903. V rámci židovského matričného úradu obce Ilava: n – 1800 – 1950, s – 1822 – 1940, z – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. V rámci židovského matričného úradu obce Myjava: n – 1849 – 1941, s – 1847 – 1941, z – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
- Pobedim – r.-kat FO: Pobedim, Bašovce (dnes súčasť obce Orvište), do roku 1852 Očkov a v rokoch 1852 – 1919 Horná Streda: n – 1765 – 1900, s – 1756 – 1919, z – 1765 – 1949. Pre obec Horná Streda: n, s, z – 1852 – 1919. Indexy: n, s – 1800 – 1904, z – 1830 – 1904.
- Pohronská Polhora – r.-kat FO: Pohronská Polhora, Michalová: n – 1788 – 1900, s – 1789 – 1871, z – 1843 – 1929. Indexy: n – 1788 – 1874, s – 1789 – 1907. Staršie záznamy sú na r.-kat farskom úrade v Brezne.
- Roštár – ev. FO: Roštár, Markuška, sporadicky Petrovo: n,s – 1788 – 1952, z – 1788 – 1952.
- Slovenská Nová Ves - predtým časť Voderád, v rámci obce Cífer: n – 1666 – 1898, s – 1666 – 1897, z ‑1666 – 1913. Indexy: n, s, z – 1800 – 1840, Židovský obvod: n, s, z – 1850 – 1885. Novšie údaje sú v matrikách židovského matričného obvodu Trnava.
- Voderady – r.-kat. FO: Voderady, Pavlice a Slovenská Nová Vec (dnes súčasti obce Voderady): n – 1716 – 1895, s – 1721 – 1896, z – 1717 – 1895. V rámci židovského obvodu obce Veľké Kostoľany: n – 1721 – 1909, s – 1737 – 1945, z – 1721 – 1900. Indexy: n – 1822 – 1929, z – 1831 – 1921. Predtým časť Pavlice – v rámci židovského obvodu obce Bučany: n – 1851 – 1858, s – 1850 – 1855. V rámci obce Pusté Úľany ev FO: n – 1701 – 1896, s – 1703 – 1896, z – 1702- 1898. V rámci obce Reca – ref. FO: n – 1787 – 1924, s – 1799 – 1924, z – 1787 – 1868. V rámci obce Slovenská Nová Ves v ev. FO Trnava: n – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, s, z – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexy: n – 1666 – 1913, z – 1666 – 1897. Židovský matričný obvod: n – 1842 – 1942, s – 1840 – 1942, z – 1851 – 1942. V rámci obce Veľký Grob ev. FO: n – 1786 – 1895, s – 1787 – 1896, z – 1786 – 1895.
- Bank – register of the Roman Catholic parish office in Moravany nad Váhom: b – 1783 – 1895, m – 1783 – 1905, d – 1783 – 1904, Indexes: b – 1783 – 1895, d – 1814 – 1917.
- Banská Bystrica – seat of the Jewish registry district also for the villages: Bacúch, Beňuš, Čierny Balog, Brezno.
- Beckov – Roman Catholic parish office: Beckov, Kalnica, Krivosúd – Bodovka, Lúka, Rakoľuby (now part of Kočovce). Until 1866, records from the villages Kočovce and Štvrtok are also present. Evangelical parish office: Beckov, Kalnica, Kočovce, Nová Vec nad Váhom (since 1866), Rakoľuby, Krovosúd – Bodovka, Lúka, and from 1866 also Hôrka nad Váhom: b – 1676 – 1910, m – 1678 – 1934, d – 1678 – 1917.
- Jewish registry district for the village Modrová: b – 1843 – 1942, m – 1844 – 1937, d – 1844 – 1942.
- Beňuš – Roman Catholic parish office: Beňuš, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo, Bacúch, Braväcovo, Podholie, Srnkovo (part of Braväcovo): b – 1786 – 1895, m – 1786 – 1896, d – 1786 – 1895, Index: b – 1786 – 1886, older records are at the Roman Catholic parish office in Brezno.
- Brezno – Roman Catholic parish office: Brezno, Bujakovo, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, until 1780 Beňuš, until 1786 Čierny Balog, until 1808 Pohronská Polhora: b – 1656 – 1688, 1695 – 1904, m – 1683 – 1688, 1695 – 1904, d – 1656 – 1688, 1695 – 1901, Indexes: b – 1656 – 1951, m – 1683 – 1950, d – 1656 – 1951. Evangelical parish office: Brezno, Bujakovo, until 1871 Jarabá and Mýto pod Ďumbierom: b, m, d – 1784 – 1896. Evangelical parish office: Červená skala, Šumiac, Heľpa, Nová Maša, Švábolka, Zlatno (now part of Vaľkovňa), Pohorelá, Závadka nad Hronom: b – 1828 – 1937, m – 1833 – 1929, d – 1838 – 1936. Jewish registry district for: Brezno, Bujakovo, Bacúch, Braväcovo, Brusno, Ondrej nad Hronom (now part of Brusno), Bystrá (now part of Mýto pod Ďumbierom), Mýto pod Ďumbierom, Čierny Balog, Dolná Lehota, Dubová (now part of Nemecká), Heľpa, Horná Lehota, Hronec, Jasenie, Ľubietová, Michalová, Osrblie, Podbrezová, Pohronská Polhora, Polomka, Predajná, Ráztoka, Sihla, Strelníky, Valaská: b – 1884 – 1936, m – 1885 – 1932, d – 1885 – 1945.
- Čierny Balog – Roman Catholic parish office: Čierny Balog: b – 1787 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1787 – 1895, older records are in the registers of the Brezno village. Horná Streda – Roman Catholic parish office:
- Horná Streda: b, m – 1735 – 1852, d – 1737 – 1852, newer records are in the registers of the Pobedim village.
- Hrádok, Hôrka nad Váhom – Roman Catholic Parish Office: Hrádok, Hôrka nad Váhom: b – 1719 – 1898, m – 1729 – 1907, d – 1729 – 1905.
- Jelenec – Horné Sľažany – Evangelical Parish Office: Jelenec, Horné Sľažany: b, m, d – 1827 – 1894, Roman Catholic Parish Office: Ladice: b – 1713 – 1894, m – 1714 – 1901, d – 1713 – 1897, Index: 1857 – 1901. Jewish Registry District of the town Nitra: b – 1843 – 1928, m – 1852 – 1942, d – 1851 – 1903.
- Modrovka – Numerously represented Jewish community, including Jews from Hôrka.
- Nitrianska Blatnica – Roman Catholic Parish Office: Nitrianska Blatnica, Krtovce, Lipovník, Vozokany: b, m – 1827 – 1895, d – 1827 – 1915, Index: 1884 – 1915.
- Nová Ves nad Váhom – Part of the Jewish Registry District of the town Bolešov: b – 1821 – 1939, m – 1832 – 1931, d – 1832 – 1938, 1945.
- Piešťany – Roman Catholic Parish Office: Piešťany, Teplice (now part of Piešťany), Malé Orvište, Veľké Orvište (now part of the municipality of Ostrov): b – 1700 – 1782, 1788 – 1903, m – 1709 – 1731, 1733 – 1782, 1788 – 1915, d – 1709 – 1714, 1717 – 1733, 1746 – 1782, 1788 – 1897. Indexes: b – 1709 – 1903, m – 1709 – 1915, d – 1709 – 1910. Jewish registry district for towns: Piešťany, Teplice, Drahovce, Ducové, Hubina, Moravany, Malé Orvište, Veľké Orvište, Ratnovce, Sokolovce, Lúka, Modrová, Nová Lehota: b – 1852 – 1940, m – 1852 – 1931, d – 1852 – 1903. Within the Jewish registry office of the town Ilava: b – 1800 – 1950, m – 1822 – 1940, d – 1841 – 1923, 1926 – 1928, 1931 – 1932, 1936 – 1941, 1943. Within the Jewish registry office of the town Myjava: b – 1849 – 1941, m – 1847 – 1941, d – 1847 – 1943. Index: 1834 – 1894.
- Pobedim – Roman Catholic Parish Office: Pobedim, Bašovce (now part of the municipality of Orvište), until 1852 Očkov, and from 1852 to 1919 Horná Streda: b – 1765 – 1900, m – 1756 – 1919, d – 1765 – 1949. For the village Horná Streda: b, m, d – 1852 – 1919. Indexes: b, m – 1800 – 1904, d – 1830 – 1904.
- Pohronská Polhora – Roman Catholic Parish Office: Pohronská Polhora, Michalová: b – 1788 – 1900, m – 1789 – 1871, d – 1843 – 1929. Indexes: b – 1788 – 1874, m – 1789 – 1907. Older records are in the Roman Catholic parish office in Brezno.
- Roštár – Evangelical Parish Office: Roštár, Markuška, sporadically Petrovo: b, m – 1788 – 1952, d – 1788 – 1952.
- Slovenská Nová Ves – formerly part of Voderád, within the municipality of Cífer: b – 1666 – 1898, m – 1666 – 1897, d – 1666 – 1913. Indexes: b, m, d – 1800 – 1840. Jewish district: b, m, d – 1850 – 1885. Newer records are in the registers of the Jewish registry district of Trnava.
- Voderady – Roman Catholic Parish Office: Voderady, Pavlice, and Slovenská Nová Vec (now part of the municipality of Voderady): b – 1716 – 1895, m – 1721 – 1896, d – 1717 – 1895. Within the Jewish district of the municipality of Veľké Kostoľany: b – 1721 – 1909, m – 1737 – 1945, d – 1721 – 1900. Indexes: b – 1822 – 1929, d – 1831 – 1921. Formerly part of Pavlice – within the Jewish district of the municipality of Bučany: b – 1851 – 1858, m – 1850 – 1855. Within the municipality of Pusté Úľany – Evangelical Parish Office: b – 1701 – 1896, m – 1703 – 1896, d – 1702 – 1898. Within the municipality of Reca – Reformed Parish Office: b – 1787 – 1924, m – 1799 – 1924, d – 1787 – 1868. Within the municipality of Slovenská Nová Ves – Evangelical Parish Office Trnava: b – 1666 – 1671, 1706 – 1708, 1806 – 1895, m, d – 1666 – 1671, 1705 – 1708 – 1806 – 1895. Indexes: b – 1666 – 1913, d – 1666 – 1897. Jewish registry district: b – 1842 – 1942, m – 1840 – 1942, d – 1851 – 1942. Within the municipality of Veľký Grob – Evangelical Parish Office: b – 1786 – 1895, m – 1787 – 1896, d – 1786 – 1895.