2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Stará Lesná

skala
Hits: 3223

Sta­rá Les­ná je obec na Lip­to­ve. Nad ňou je Tatrans­ká Lom­ni­ca a Lom­nic­ký štít so Skal­na­tým ple­som. Nad Sta­rou Les­nou sa čnie Lom­nic­ký štít. Je tu veľ­mi čulý turis­tic­ký ruch (Peter Kac­lík). Obec bola zalo­že­ná rodi­nou Ber­ze­vic­zy v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia, pôvo­dom z Tirol­ska (sta​ra​les​na​.info). Prvá zmien­ka sa via­že na rok 1294. His­to­ric­ké náz­vy: Erde­wfal­va, Also­er­de­wfa­lwa, Ólesz­na, Fel­söe­döfal­va, Alt­wal­dorf. V roku 1787 tu žilo v 72 domoch 508 oby­va­te­ľov, kto­rí cho­va­li doby­tok, vyrá­ba­li plát­no, pra­co­va­li v lese v horách (sta​ra​les​na​.sk). Dnes tu žije asi 750 oby­va­te­ľov. Svo­je pra­co­vis­ko tu má Astro­no­mic­ký ústav SAV. V budúc­nos­ti zrej­me pozna­čí dia­nie v oblas­ti fakt, že sa našli geoter­mál­nym vrtom výdat­né ter­mál­ne vody (vyso​ke​-tat​ry​.info).

V blíz­kos­ti obce sa nachá­dza zná­me hor­ské stre­dis­ko Tatrans­ká Lom­ni­ca, čo robí Sta­rú Les­nú ide­ál­nym výcho­dis­ko­vým bodom pre milov­ní­kov turis­ti­ky, lyžo­va­nia a iných out­do­oro­vých akti­vít. V lete si môže­te užiť turis­ti­ku, zatiaľ čo v zime sa môže­te lyžo­vať na zjaz­dov­kách zasne­že­ných Tatier.

Sta­rá Les­ná is a vil­la­ge in Lip­tov. Abo­ve it lies Tatrans­ká Lom­ni­ca and Lom­nic­ký štít with Skal­na­té ple­so. Lom­nic­ký štít towers abo­ve Sta­rá Les­ná. The vil­la­ge expe­rien­ces a live­ly tou­rist influx (Peter Kac­lík). Foun­ded by the Ber­ze­vic­zy fami­ly in the second half of the 13th cen­tu­ry, ori­gi­nal­ly from Tyrol (sta​ra​les​na​.info). The first men­ti­on is asso­cia­ted with the year 1294. His­to­ri­cal names inc­lu­de Erde­wfal­va, Also­er­de­wfa­lwa, Ólesz­na, Fel­söe­döfal­va, Alt­wal­dorf. In 1787, 508 resi­dents lived in 72 hou­ses, enga­ged in catt­le bre­e­ding, linen pro­duc­ti­on, and forest work in the moun­tains (sta​ra​les​na​.sk). Today, about 750 resi­dents live here. The Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces has its workp­la­ce here. In the futu­re, the dis­co­ve­ry of abun­dant ther­mal waters through a geot­her­mal well is like­ly to impact the area (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Near the vil­la­ge is the well-​known moun­tain resort Tatrans­ká Lom­ni­ca, making Sta­rá Les­ná an ide­al star­ting point for hiking, ski­ing, and other out­do­or acti­vi­ties ent­hu­siasts. In the sum­mer, you can enjoy hiking, whi­le in win­ter, you can ski on the snow-​covered slo­pes of the Tatras.

Sta­rá Les­ná to miejs­co­wo­ść na Lip­to­wie. Nad nią znaj­du­je się Tatrans­ká Lom­ni­ca z Lom­nic­kým ští­tem i Skal­na­tým ple­som. Ponad Sta­rou Les­ną góru­je Lom­nic­ký štít. Obszar ten jest bar­dzo popu­lar­ny wśród turys­tów (Peter Kac­lík). Miejs­co­wo­ść zosta­ła zało­żo­na przez rodzi­nę Ber­ze­vic­zy w dru­giej poło­wie XIII wie­ku, pocho­dzącą z Tyro­lu (sta​ra​les​na​.info). Pier­ws­za wzmian­ka datu­je się na rok 1294. His­to­rycz­ne nazwy to: Erde­wfal­va, Also­er­de­wfa­lwa, Ólesz­na, Fel­söe­döfal­va, Alt­wal­dorf. W 1787 roku miesz­ka­ło tu w 72 domach 508 miesz­ka­ńców, zaj­mu­jących się hodo­wlą zwier­ząt, pro­dukc­ją płót­na oraz pra­cą w lesie na górach (sta​ra​les​na​.sk). Obe­cnie zamiesz­ku­je ją oko­ło 750 osób. Swo­ją sie­dzi­bę ma tu Ins­ty­tut Astro­no­micz­ny Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk. W przys­zło­ści możli­we jest wpro­wa­dze­nie zmian w regi­onie, ponie­waż zna­le­zi­ono tu wydaj­ne wody ter­mal­ne za pomo­cą geoter­mal­ne­go odwier­tu (vyso​ke​-tat​ry​.info).

W pobli­żu miejs­co­wo­ści znaj­du­je się zna­ne ośro­dek gór­ski Tatrans­ká Lom­ni­ca, co czy­ni Sta­rą Les­ną ide­al­nym punk­tem wyjścia dla miło­śni­ków turys­ty­ki, nar­ciarst­wa i innych out­do­oro­wych akty­wno­ści. Latem można cies­zyć się węd­ró­wka­mi, podc­zas gdy zimą można jeździć na nar­tach po zasnie­żo­nych sto­kach Tatr.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Neživé, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské, Technické, Technika

Silvester v Piešťanoch

skala
Hits: 2713

Sil­ves­ter sa v Pieš­ťa­noch, čo si ja pamä­tám zvy­čaj­ne osla­vo­val aj ​“ofi­ciál­nym – veľ­kým” ohňos­tro­jom. Naj­mä v minu­los­ti sa odpa­ľo­val naj­mä z bre­hov Váhu, zhru­ba v úrov­ni kúpa­lis­ka EVA. Pre­to väč­ši­na divá­kov sa naň poze­ra­la z Kolo­nád­ne­ho mos­tu. Malo to svo­je čaro, aj ohni­vé efek­ty nad vodou boli v takom­to pro­stre­dí kraj­šie. V roku 2010 sa ohňos­troj odpa­ľo­val zo stre­chy Aupar­ku, v uzav­re­tej zástav­be. Čo bolo dosť nešťast­né roz­hod­nu­tie. Výhľad naň bol naozaj obme­dze­ný a jeho poten­ciál sa razom zní­žil. Men­šie ohňos­tro­je pre­bie­ha­li aj v roku 2010 a aj v minu­los­ti na rôz­nych mies­tach po celom meste.

In Pieš­ťa­ny, as far as I remem­ber, New Yea­r’s Eve was usu­al­ly celeb­ra­ted with an ​“offi­cial – grand” fire­works disp­lay. Espe­cial­ly in the past, it was laun­ched main­ly from the banks of the Váh River, rough­ly at the level of the EVA Spa. The­re­fo­re, most spec­ta­tors wat­ched it from the Colon­na­de Brid­ge. It had its charm, and the fie­ry effects over the water were more beau­ti­ful in such an envi­ron­ment. In 2010, the fire­works were laun­ched from the roof of Aupark, in a clo­sed urban area. It was a rat­her unfor­tu­na­te deci­si­on. The view was sig­ni­fi­can­tly limi­ted, and its poten­tial was sud­den­ly redu­ced. Smal­ler fire­works disp­la­ys also took pla­ce in 2010 and in the past at vari­ous loca­ti­ons throug­hout the city.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Kone – ušlachtilé, elegantné, hrdé

skala
Hits: 1914

Kôň – Equ­us ferus cabal­lus je jed­ným z naj­vzne­se­nej­ších a naj­dô­le­ži­tej­ších spo­loč­ní­kov, kto­ré člo­vek má. Tie­to nád­her­né stvo­re­nie zdie­ľa­jú s ľuď­mi dlhú his­tó­riu a ovplyv­ni­li ich kul­túr­ne, eko­no­mic­ky a aj vojen­sky. His­tó­ria koňa sia­ha tisí­ce rokov doza­du. Divo­ký pra­pre­dok tar­pan obý­val roz­siah­le úze­mia Euró­py a Ázie. Ľudia si veľ­mi sko­ro uve­do­mi­li ako mu kone uľah­čia život. Prvá domes­ti­fi­ká­cia pre­beh­la prav­de­po­dob­ne oko­lo roku 4000 pred naším leto­poč­tom v stred­nej Ázii. V rôz­nych kul­tú­rach boli využí­va­ní ako spo­ľah­li­vý spo­loč­ní­ci v boji, v pries­ku­me a v poľnohospodárstve.

Dnes exis­tu­je veľ­ké množ­stvo dru­hov a ple­mien koní, od malých až po veľ­ké a ťaž­ké. Kaž­dá for­ma má svo­je jedi­neč­né vlast­nos­ti a schop­nos­ti, čo umož­ňu­je vybrať si pod­ľa svo­jich potrieb a pre­fe­ren­cií. Dnes mno­hé ich úlo­hy pre­vza­li tech­no­ló­gie, kone si však stá­le udr­žu­jú svoj význam. Sú využí­va­né aj k rekre­ač­né­mu jaz­de­niu, na šport, či dokon­ca tera­piu. Ich cit­li­vá pova­ha, schop­nosť budo­vať si vzťa­hy s ľuď­mi pri­ná­ša pros­pech aj v oblas­ti fyzic­ké­ho a emo­ci­onál­ne­ho zdra­via. Sta­rost­li­vosť o kone si vyža­du­je zna­los­ti a vôľu. Vyža­du­jú si správ­nu výži­vu, pra­vi­del­ný pohyb a vete­ri­nár­nu sta­rost­li­vosť. Kôň je pova­žo­va­ní za hrdé, krás­ne, sil­né a ele­gant­né zviera.

The Hor­se – Equ­us ferus cabal­lus is one of the most majes­tic and cru­cial com­pa­ni­ons that humans have. The­se beau­ti­ful cre­a­tu­res sha­re a long his­to­ry with peop­le and have influ­en­ced them cul­tu­ral­ly, eco­no­mi­cal­ly, and even mili­ta­ri­ly. The his­to­ry of the hor­se spans thou­sands of years. The wild ances­tor, the tar­pan, inha­bi­ted exten­si­ve ter­ri­to­ries in Euro­pe and Asia. Peop­le soon rea­li­zed how hor­ses could make the­ir lives easier. The first domes­ti­ca­ti­on like­ly took pla­ce around 4000 BCE in Cen­tral Asia. In vari­ous cul­tu­res, hor­ses were used as reliab­le com­pa­ni­ons in war­fa­re, explo­ra­ti­on, and agriculture.

Today, the­re is a vast varie­ty of hor­se bre­eds, ran­ging from small to lar­ge and light to hea­vy. Each bre­ed has its uni­que cha­rac­te­ris­tics and abi­li­ties, allo­wing peop­le to cho­ose hor­ses based on the­ir needs and pre­fe­ren­ces. Whi­le many of the­ir roles have been taken over by tech­no­lo­gy, hor­ses still main­tain the­ir sig­ni­fi­can­ce. They are used for rec­re­a­ti­onal riding, sports, and even the­ra­py. The­ir sen­si­ti­ve natu­re and abi­li­ty to build rela­ti­ons­hips with humans bring bene­fits in both phy­si­cal and emo­ti­onal health. Caring for hor­ses requ­ires kno­wled­ge and com­mit­ment. They need pro­per nut­ri­ti­on, regu­lar exer­ci­se, and vete­ri­na­ry care. Hor­ses are con­si­de­red proud, beau­ti­ful, strong, and ele­gant animals.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Myjava, Myjavské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Jablonka

skala
Hits: 4701

Jab­lon­ka je obec na Myja­ve, ozna­čil by som ju za stre­dis­ko­vú. V stre­de obce odpo­rú­čam v prí­pa­de potre­by nav­ští­viť reštau­rá­ciu. Vždy mi tam chu­ti­lo :-). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1661 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). V Jab­lon­ke, ležia­cej na úpä­tí Bie­lych Kar­pát, k 1.1.2011 žilo 477 oby­va­te­ľov. Ma 26 osád: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Micha­lič­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­trum, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Osíd­ľo­va­nie Jab­lon­ka zača­lo v dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia. Je mož­né, že do hôr sa uchy­ľo­va­li husi­ti. Je mož­né, že v hlbo­kých horách hľa­da­lo úto­čiš­te pred Tur­ca­mi. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôso­bil v Jab­lon­ke diva­del­ný súbor Bre­zin­ka, za kto­rým stál dlhé roky Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

Oko­lie Jab­lon­ky je veľ­mi pek­né. Samot­ná obec leží v krás­nom pro­stre­dí. Veľ­mi pek­ná kra­ji­na je naj­mä sme­rom na západ ku Polian­ke, ale aj sme­rom na seve­ro­zá­pad na Myja­vu. Dru­há stra­na z Mate­jov­ca ponú­ka tiež pek­nú scenériu.

Jab­lon­ka is a vil­la­ge near Myja­va, and I would desc­ri­be it as a cen­ter. In the cen­ter of the vil­la­ge, I recom­mend visi­ting the res­tau­rant if needed. I alwa­ys enjo­y­ed it the­re :-). The first writ­ten men­ti­on is from 1661 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). In Jab­lon­ka, loca­ted at the foot­hills of the Whi­te Car­pat­hians, the­re were 477 inha­bi­tants as of Janu­ary 1, 2011. It has 26 sett­le­ments: U Figu­rov, Guzi­ce, Ščib­ran­ské, Kra­ti­na, Hop­ká­če, U Ušia­kov, U Malia­ri­kov, U Babia­ri, Jab­lon­ka cen­ter, Kviet­ko­vé, U Jáno­šov, U Trian­čí­kov, U Kubí­kov, U Klbeč­kov, U Koda­jov, U Tíži­kov, Pod­pa­sie­nok, Pod­ko­ry­tár­ka, U Moc­kov, U Borov­ských, U Maro­nov, U Hor­niač­kov, Močia­re, Švan­ca­ro­va doli­na, U Slá­deč­kov (jab​lon​ka​.sk). Sett­le­ment of Jab­lon­ka began in the second half of the 16th cen­tu­ry. It is possib­le that the Hus­si­tes sought refu­ge in the moun­tains. They may have sought refu­ge from the Otto­mans deep in the moun­tains. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1661. From 1930 to 1989, the Bre­zin­ka the­a­ter ensem­ble ope­ra­ted in Jab­lon­ka, led for many years by Ján Moc­ko. (jab​lon​ka​.sk).

The sur­roun­dings of Jab­lon­ka are very beau­ti­ful. The vil­la­ge itself is in a love­ly set­ting. The lands­ca­pe is espe­cial­ly beau­ti­ful towards the west to Polian­ka, as well as nort­hwest towards Myja­va. The Mate­jo­vec side also offers a pic­tu­re­sque scenery.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Krajina, Obce, Zahraničie, Zahraničné

Ivan Dolac – južné pobrežie Hvaru

skala
Hits: 3379

Ivan Dolac je malá obec na juž­nom pobre­ží Hva­ru, 3 km od obce Zava­la. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa zaobe­rá okrem ces­tov­né­ho ruchu vinár­stvom. Pes­tu­je sa tu jed­na z naj­vyš­šie hod­no­te­ných odrôd ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je rybár­ska obec, kto­rá si zís­ka­la ľudí túžia­cich po útul­nom a auten­tic­kom chor­vát­skom zážit­ku. Situ­ova­né je v str­mom sva­hu s výhľa­dom na Jad­ran­ské more. Tra­dič­ná kuchy­ňa využí­va ryby, bylin­ky, zele­ni­nu. Ulič­ky sú aj tú úzke medzi kamen­ný­mi domami.

Ivan Dolac is a small vil­la­ge on the sout­hern coast of Hvar, 3 km from the vil­la­ge of Zava­la. In addi­ti­on to tou­rism, the local popu­la­ti­on is invol­ved in wine­ma­king. One of the highest-​rated varie­ties, ​“pla­vac mali,” is cul­ti­va­ted here (ihvar​.cz).

Ivan Dolac is a fis­hing vil­la­ge that has cap­ti­va­ted tho­se see­king a cozy and aut­hen­tic Cro­atian expe­rien­ce. It is situ­ated on a ste­ep slo­pe over­lo­oking the Adria­tic Sea. The tra­di­ti­onal cuisi­ne makes use of fish, herbs, and vege­tab­les. The nar­row stre­ets wind bet­we­en sto­ne hou­ses, adding to the charm of the village.

Ivan Dolac je malo mjes­to na juž­noj oba­li oto­ka Hva­ra, udal­je­no 3 km od nasel­ja Zava­la. Mješ­ta­ni se, osim turiz­ma, bave i vinog­ra­dar­stvom. Ovd­je se uzga­ja jed­na od najc­jen­je­ni­jih sor­ti, ​“pla­vac mali” (ihvar​.cz).

Ivan Dolac je ribar­sko nasel­je koje pri­vla­či one koji žele uži­va­ti u ugod­nom i auten­tič­nom hrvat­skom doživl­ja­ju. Smješ­te­no je na str­mom bre­žulj­ku s pog­le­dom na Jad­ran­sko more. Tra­di­ci­onal­na kuhin­ja koris­ti ribu, bil­je i povrće. Uli­ce su uske, pro­la­ze izme­đu kame­nih kuća, doda­ju­ći šarm ovom mjestu.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post