2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

Hits: 3366

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).


Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3381

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3085

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk).


The vil­la­ge is loca­ted on the left bank of the Váh River, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec, in clo­se pro­xi­mi­ty to Pieš­ťa­ny. It covers an area of 8.58 km² and is home to 2,174 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Pre­his­to­ric sett­le­ment in this area has been docu­men­ted, and in the past, the­re were fords across the Váh River. Mam­moth ske­le­tal remains were dis­co­ve­red here, along­si­de rem­nants of other ani­mals like the wol­ve­ri­ne, cave bear, polar fox, wolf, and Arc­tic hare. The pre­sen­ce of never-​freezing natu­ral ther­mal springs like­ly con­tri­bu­ted to a favo­rab­le mic­roc­li­ma­te, cre­a­ting a rela­ti­ve­ly climate-​friendly envi­ron­ment for wild­li­fe. In addi­ti­on to mam­moths, the longest-​known scra­per from the Young Pale­olit­hic era in Slo­va­kia was found here (obec​ban​ka​.sk).

Ele­va­ted abo­ve the vil­la­ge, the­re was like­ly a cast­le cal­led Bana until the 13th cen­tu­ry, accor­ding to Mod​ro​va​.eu​.sk. Accor­ding to obec​ban​ka​.sk, this was the Baňa Cast­le, belie­ved to have exis­ted during the inva­si­on of noma­dic Ugric-​Finnish tri­bes. It is pre­su­med that the cast­le sto­od in the loca­ti­on of toda­y­’s Roman Cat­ho­lic Church of St. Mar­tin or its vici­ni­ty (obec​ban​ka​.sk). It cea­sed to exist during the 13th cen­tu­ry. In his­to­ry, Ban­ka was men­ti­oned as Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk) or Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Evi­den­ce of sett­le­ment in Ban­ka dates back to Roman times and Old Slo­vak times (obec​ban​ka​.sk). In 1599, Ban­ka was devas­ta­ted by the Turks (Wiki­pe­dia).

Vine­y­ards once sur­roun­ded Ban­ka toward Bac­chus Vil­la. A fer­ry tran­s­por­ted peop­le bet­we­en the spa island and Ban­ka, ope­ra­ting until the ear­ly 20th cen­tu­ry. In 1828, Ban­ka had 451 inha­bi­tants living in 64 hou­ses. The heirs of Jozef Erdödy owned a man­si­on, an esta­te, and land in Ban­ka (obec​ban​ka​.sk). From 1973 to 1995, Ban­ka was part of Pieš­ťa­ny (Šte­fan Gre­go­rič­ka). The vil­la­ge­’s cadas­tral area inc­lu­des the Čer­ve­ná veža forest park (il15​.cz), the Ahoj ski resort (skg​.sk), the Hav­ran hill, Bac­cus Vil­la (whe­re Beet­ho­ven sup­po­sed­ly com­po­sed the Moon­light Sona­ta, accor­ding to Wiki­pe­dia), and the Sĺňa­va ther­mal bath, which has unfor­tu­na­te­ly been clo­sed for a long time (skg​.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považ­ský Ino­vec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obec​ban​ka​.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Mod​ro​va​.eu​.sk. وفقًا لـ obec​ban​ka​.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obec​ban​ka​.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Mod​ro​va​.eu​.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obec​ban​ka​.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obec​ban​ka​.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Čer­ve­ná veža (il15​.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg​.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňa­va، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Myjava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Brezová pod Bradlom

Hits: 2721

Mes­to leží na roz­hra­ní Malých Kar­pátMyjav­skej pahor­ka­ti­ny. Rímsko-​katolícky kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce je z roku 1650, evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1874. Nachá­dza sa tu aj jedi­ný pom­ník Jana Husa na Slo­ven­sku (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Ku kon­cu roka 2010 tu žilo 5251 oby­va­te­ľov na plo­che 41.08 km2 (bre​zo​va​.sk). Má tie­to čas­ti: Minár­či­ny, Štver­ník, Hur­ba­no­va doli­na, Žried­lo­va doli­na (Židov­ské). Prvá písom­ná zbier­ka je z roku 1263, trva­lej­šie osíd­le­nie začí­na v 15. sto­ro­čí. V roku 1568 pat­ri­la Bre­zo­vá pod Čach­tic­ké pan­stvo. Ten­to kraj sa stal blíz­ky Štú­rov­skej gene­rá­cii, v rokoch 18481849 sa stal výcho­dis­kom národ­né­ho hnu­tia. Po roku 1918 v Bre­zo­vej vznik­la prvá meš­tian­ska ško­la na Slo­ven­sku. Mohy­la Milan Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka na Brad­le bola posta­ve­ná v roku 1928. Pôso­bí tu diva­del­ný súbor Joze­fa Milo­sla­va Hur­ba­na. Folk­lór­ny súbor Bre­zo­vá vzni­kol v roku 1966. Z Bre­zo­vej pochá­dzal herec Ján Bzdúch (Wiki​pe​dia​.sk).


The town is situ­ated at the junc­ti­on of the Small Car­pat­hians and the Myja­va Hills. The Roman Cat­ho­lic Church of the Holy Tri­ni­ty dates back to 1650, whi­le the Evan­ge­li­cal Church was built in 1874. It is also home to the only monu­ment to Jan Hus in Slo­va­kia (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). By the end of 2010, the town had a popu­la­ti­on of 5,251 inha­bi­tants wit­hin an area of 41.08 km² (bre​zo​va​.sk). It con­sists of the fol­lo­wing parts: Minár­či­ny, Štver­ník, Hur­ba­no­va doli­na, Žried­lo­va doli­na (Židov­ské). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1263, and more per­ma­nent sett­le­ment began in the 15th cen­tu­ry. In 1568, Bre­zo­vá belo­n­ged to the Čach­ti­ce esta­te. This regi­on beca­me clo­se to the Štúr gene­ra­ti­on, and from 1848 to 1849, it beca­me a star­ting point for the nati­onal move­ment. After 1918, the first civic scho­ol in Slo­va­kia was estab­lis­hed in Bre­zo­vá. The Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik Bar­row on Brad­lo was built in 1928. The town hosts the the­a­ter ensem­ble of Jozef Milo­slav Hur­ban. The Bre­zo­vá Folk Ensem­ble was foun­ded in 1966. Actor Ján Bzdúch hai­led from Bre­zo­vá (Wiki​pe​dia​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Myjava, Slovenská krajina

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 4656

Prvá zmien­ka o Mate­jov­ci je z roku 1678, kedy sa mal v Cha­lu­pách usa­diť Matej s rodi­nou. Dnes tu žije trva­lo 480 oby­va­te­ľov (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec vďa­ka svoj­mu prí­rod­né­mu pro­stre­diu a typic­kých domov zo začiat­ku 20. sto­ro­čia láka fil­má­rov. V roku 1980 sa tu natá­čal film Naja­tý klaun. V réžii Sta­ni­sla­va Pár­nic­ké­ho sa tu pred­sta­vi­li Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner a ďal­ší. V roku 1981 film Prí­pad Evy Bur­do­vej (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). V roku 1986 film Hriech (reži­sér Miloš Pie­tor, her­ci Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak …). V roku 2000 film Kra­jin­ka reží­ro­val Mar­tin Šulík her­cov ako Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


The first men­ti­on of Mate­jo­vec dates back to 1678 when Matej and his fami­ly were sup­po­sed to sett­le in Cha­lu­py. Today, it is home to a per­ma­nent popu­la­ti­on of 480 resi­dents (matej​to​vec​.eu). Mate­jo­vec, with its natu­ral envi­ron­ment and typi­cal ear­ly 20th-​century hou­ses, att­racts film­ma­kers. In 1980, the film Naja­tý klaun” was shot here. Direc­ted by Sta­ni­slav Pár­nic­ký, the cast inc­lu­ded Petr Čepek, Milan Lasi­ca, Zden­ka Stu­den­ko­vá, Dušan Kap­rá­lik, Ľudo­vít Kró­ner, and others. In 1981, the film Prí­pad Evy Bur­do­vej” was fil­med (Július Pán­tik, Mária Krá­ľo­vi­čo­vá, Ivan Kri­vo­sud­ský). In 1986, the film Hriech” was made (direc­tor Miloš Pie­tor, actors Leopold Haverl, Zde­na Grú­be­ro­vá, Dag­mar Sanit­ro­vá, Ivan Gogál, Ivan Raj­niak…). In 2000, the film Kra­jin­ka,” direc­ted by Mar­tin Šulík, fea­tu­red actors such as Cson­gor Kas­sai, Peter Bzdúch, Marián Labu­da, Anna Šiš­ko­vá, and Doro­ta Nvo­to­vá (matej​to​vec​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post