Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 8481

Devín leží pri súto­ku riek Mora­vaDunaj v nad­mor­skej výš­ke 158 met­rov nad morom. Na plo­che 13.98 km2 tu žije 1382 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov pre Devín je Dévé­ny, nemec­ký The­ben. Nachá­dza sa tu zrú­ca­ni­na hra­du Devín, gotic­ký kos­tol svä­té­ho Krí­ža – Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia a pom­ník pad­lým hrdi­nom I. a II. sve­to­vej voj­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­star­šie osíd­le­nie v Deví­ne je zná­me z neoli­tu – prí­chod neoli­tic­kých roľ­ní­kov 5 0003 500 rokov pred n. l. V star­šej dobe želez­nej je zrej­me naj­výz­nam­nej­ším obja­vom nález obil­nej jamy, v kto­rej sa našla v kla­soch pôvod­ne ulo­že­ná v tom čase pes­to­va­ná pše­ni­ca dvoj­zrn­ná – Tri­ti­cum dicoc­cum. V obdo­bí mlad­šej doby želez­nej je úze­mie spä­té s Kel­ta­mi. V obdo­bí 1. – 4. sto­ro­čia bolo úze­mie súčas­ťou opev­ňo­va­cie­ho sys­té­mu Limes Roma­nus, ako jed­no z pred­hra­dí rím­ske­ho Car­nun­ta (sazp​.sk). Kon­com 1. sto­ro­čia pred n. l. sa tu usa­dzo­va­li aj rím­ski obchod­ní­ci (Goláň et al.). Našli sa tu rím­ske min­ce (Richard Miš­ke). V 1. sto­ro­čí tu Rima­nia posta­vi­li stráž­nu sta­ni­cu, síd­li­la tu posád­ka légie z Car­nun­ta. Po jej opus­te­ní v 4. sto­ro­čí sa v nej usa­di­li Slo­va­nia (Goláň et al.). Našli sa tu aj sta­ro­ger­mán­ske urno­vé hro­by (sazp​.sk). Po Ger­má­noch (naj­mä Mar­ko­ma­noch a Kvá­doch) sa našiel sta­ro­ve­ký chlieb. Pod­ľa ana­lý­zy bol pše­nič­no – raž­ný (hra​dis​ka​.sk). Medzi prvé písom­né zmien­ky o Deví­ne pat­ri lis­ti­na z roku 1237 pod náz­vom Vil­la The­byn. Mes­teč­ko bolo pod­da­né Devín­ske­mu hra­du. V roku 1568 zís­ka­lo od cisá­ra Maxi­mi­liá­na osa­mos­tat­ne­nie a pri­vi­lé­gia. V 16. sto­ro­čí bolo význam­ným trho­vým mies­tom, exis­to­va­li tu via­ce­ré cechy: lod­ní­kov, rybá­rov, hrn­čia­rov, obuv­ní­kov a vinoh­rad­ní­kov. Pre­kvi­ta­lo pes­to­va­nie ovo­cia a zele­ni­ny. V roku 1829 bola zalo­že­ná Dunajsko-​paroplavebná spo­loč­nosť. Deví­nu význam­ne pros­pel v rokoch 18701890 Laf­ran­co­ni­ho kame­ňo­lom, kto­rý dodá­val kameň na regu­lá­ciu Duna­ja. Vini­ce sa na úze­mí Deví­na spo­mí­na­jú už v roku 1254, avšak Devín je zná­my ríbez­ľo­vým vínom, s výro­bou kto­ré­ho začal v roku 1922 Alo­is Sonn­tag. Do kon­ca dru­hej sve­to­vej voj­ny tu žili Nemci, Maďa­ri, Slo­vá­ci, Židia aj Chor­vá­ti. Súčas­ťou Bra­ti­sla­vy je Devín od roku 1946 (devin​.sk).


Devín is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Mora­va and Danu­be rivers at an alti­tu­de of 158 meters abo­ve sea level. With an area of 13.98 km², it is home to 1382 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name for Devín is Dévé­ny, and the Ger­man name is The­ben. Here, you can find the ruins of Devín Cast­le, the Got­hic Church of the Holy Cross – Vir­gin Mary from the second half of the 13th cen­tu­ry, and a monu­ment to the fal­len hero­es of World War I and II (Wiki­pe­dia).

The oldest sett­le­ment in Devín dates back to the Neolit­hic peri­od – the arri­val of Neolit­hic far­mers 5,0003,500 years BC. The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry from the ear­ly Iron Age is like­ly the fin­ding of a grain pit con­tai­ning ori­gi­nal­ly sto­red ein­korn whe­at – Tri­ti­cum dicoc­cum. The ter­ri­to­ry was asso­cia­ted with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th cen­tu­ry, the area was part of the Roman defen­si­ve sys­tem, the Limes Roma­nus, as one of the out­posts of the Roman Car­nun­tum (sazp​.sk). At the end of the 1st cen­tu­ry BC, Roman tra­ders also sett­led here. Roman coins were found here (Richard Miš­ke). In the 1st cen­tu­ry, the Romans built a guard sta­ti­on here, inha­bi­ted by a legi­on from Car­nun­tum. After its aban­don­ment in the 4th cen­tu­ry, Slavs sett­led in the area (Goláň et al.). Ancient Ger­ma­nic urn gra­ves were also found here (sazp​.sk). An ancient loaf of bre­ad was found, like­ly of whe­at and rye (hra​dis​ka​.sk). The ear­liest writ­ten men­ti­on of Devín dates back to a docu­ment from 1237 under the name Vil­la The­byn. The town was sub­ject to Devín Cast­le. In 1568, it gai­ned inde­pen­den­ce and pri­vi­le­ges from Empe­ror Maxi­mi­lian. In the 16th cen­tu­ry, it was a sig­ni­fi­cant mar­ket town with vari­ous guilds: boat­men, fis­her­men, potters, sho­ema­kers, and wine­ma­kers. The cul­ti­va­ti­on of fru­its and vege­tab­les flou­ris­hed. In 1829, the Danu­be Ste­am Navi­ga­ti­on Com­pa­ny was foun­ded. Devín sig­ni­fi­can­tly bene­fi­ted from Laf­ran­co­ni­’s quar­ry from 1870 to 1890, which supp­lied sto­ne for the regu­la­ti­on of the Danu­be. Vine­y­ards have been men­ti­oned in the Devín area sin­ce 1254, but Devín is kno­wn for its cur­rant wine, pro­duc­ti­on of which began in 1922 by Alo­is Sonn­tag. Until the end of World War II, Ger­mans, Hun­ga­rians, Slo­vaks, Jews, and Cro­ats lived here. Devín has been part of Bra­ti­sla­va sin­ce 1946 (devin​.sk).


Devín liegt an der Mün­dung der Flüs­se Mora­va und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Auf einer Flä­che von 13,98 km² leben hier 1382 Ein­woh­ner. Der unga­ris­che Name für Devín lau­tet Dévé­ny und der deuts­che Name ist The­ben. Hier befin­den sich die Ruinen der Burg Devín, die gotis­che Kir­che des Hei­li­gen Kre­uzes – Jungf­rau Maria aus der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts und ein Denk­mal für die gefal­le­nen Hel­den des Ers­ten und Zwe­i­ten Weltk­riegs (Wiki­pe­dia).

Die ältes­te Sied­lung in Devín stammt aus der Jung­ste­in­ze­it – der Ankunft neolit­his­cher Bau­ern vor 5.000 bis 3.500 Jah­ren v. Chr. Die bede­utend­ste Ent­dec­kung aus der frühen Eisen­ze­it ist wahrs­che­in­lich der Fund einer Korn­gru­be, die urs­prün­glich ein­ge­la­ger­ten Emmer-​Weizen ent­hielt – Tri­ti­cum dicoc­cum. Das Gebiet war wäh­rend der spä­ten Eisen­ze­it mit den Kel­ten ver­bun­den. Von 1. bis 4. Jahr­hun­dert gehör­te das Gebiet zum römis­chen Ver­te­i­di­gungs­sys­tem, dem Limes Roma­nus, als eine der Außen­pos­ten des römis­chen Car­nun­tum (sazp​.sk). Am Ende des 1. Jahr­hun­derts v. Chr. lie­ßen sich auch römis­che Händ­ler hier nie­der. Römis­che Mün­zen wur­den hier gefun­den (Richard Miš­ke). Im 1. Jahr­hun­dert errich­te­ten die Römer hier eine Wach­sta­ti­on, in der eine Legi­on aus Car­nun­tum sta­ti­oniert war. Nach ihrer Auf­ga­be im 4. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich Sla­wen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wur­den auch anti­ke ger­ma­nis­che Urnen­grä­ber gefun­den (sazp​.sk). Ein anti­kes Brot wur­de gefun­den, wahrs­che­in­lich aus Wei­zen und Rog­gen (hra​dis​ka​.sk). Die frühes­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Devín stammt aus einem Doku­ment von 1237 unter dem Namen Vil­la The­byn. Die Stadt stand unter der Herrs­chaft von Devín Cast­le. Im Jahr 1568 erlang­te sie Unab­hän­gig­ke­it und Pri­vi­le­gien vom Kai­ser Maxi­mi­lian. Im 16. Jahr­hun­dert war es eine bede­uten­de Mar­kts­tadt mit vers­chie­de­nen Zünf­ten: Boots­fah­rer, Fis­cher, Töp­fer, Schuh­ma­cher und Win­zer. Der Anbau von Obst und Gemüse blüh­te auf. Im Jahr 1829 wur­de die Donau-​Dampfschifffahrtsgesellschaft geg­rün­det. Devín pro­fi­tier­te von Laf­ran­co­nis Ste­inb­ruch von 1870 bis 1890, der Ste­i­ne für die Regu­lie­rung der Donau lie­fer­te. Wein­ber­ge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für sei­nen Johan­nis­be­e­ren­we­in, des­sen Pro­duk­ti­on 1922 von Alo­is Sonn­tag begann. Bis zum Ende des Zwe­i­ten Weltk­riegs leb­ten hier Deuts­che, Ungarn, Slo­wa­ken, Juden und Kro­aten. Devín gehört seit 1946 zu Bra­ti­sla­va (devin​.sk).


Dévé­ny a Mora­va és a Duna foly­ók öss­ze­fo­ly­á­sá­nál feks­zik, 158 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban. Terüle­te 13,98 km², és 1382 lako­sa van. A Dévé­ny magy­ar neve Dévé­ny, a német neve pedig The­ben. Itt talál­ha­tó a Dévé­nyi vár­nak a rom­ja, a Szent Kereszt – Szűz Mária góti­kus tem­plom a 13. szá­zad máso­dik felé­ből és egy emlék­mű az I. és II. világ­há­bo­rú­ban ele­set­tek­nek (Wiki­pé­dia).

Dévé­ny leg­ré­geb­bi tele­pülé­se a neoli­ti­kum­ból szár­ma­zik – a neoli­ti­kus föld­műve­sek érke­zé­se 5.0003.500 évvel eze­lőtt. Az ókor­ban talált keny­ér­sütő gödör a leg­je­len­tősebb fel­fe­de­zés az idősebb vaskor­ban, ame­ly­ben ere­de­ti­leg tárol­tak kéts­ze­mű tön­köly­bú­zát – Tri­ti­cum dicoc­cum. A terület a kel­ták­kal volt öss­ze­kapc­sol­va a késő vaskor­ban. Az 1. és 4. szá­zad között a terület rés­ze volt a római védel­mi rends­zer­nek, a Limes Roma­nus­nak, mint a római Car­nun­tum egy­ik elővá­ro­sa (sazp​.sk). Kr. U. végén római keres­ke­dők is lete­le­ped­tek itt. Római érmé­ket talál­tak itt (Richard Miš­ke). Az 1. szá­zad­ban a rómaiak itt egy őrsál­lást épí­tet­tek, ame­ly­et egy legi­on tele­pí­tett Car­nun­tum­ból. Fela­dá­sát köve­tően, a 4. szá­zad­ban a terüle­ten szlá­vok tele­ped­tek le (Goláň et al.). Itt is talál­tak óger­mán urna­te­me­tőket (sazp​.sk). Az ókor­ban talál­tak egy keny­ér­fé­lé­ket. Valós­zí­nűleg búzá­ból és rozs­ból kés­zült (hra​dis​ka​.sk). A Dévé­ny leg­ré­geb­bi írá­sos emlí­té­se egy 1237-​es oki­rat­ból szár­ma­zik a Vil­la The­byn néven. A város a Dévé­nyi vár­hoz tar­to­zott. 1568-​ban kapott füg­get­len­sé­get és kivált­sá­go­kat I. Maxi­mi­lián csás­zár­tól. A 16. szá­zad­ban jelen­tős pia­ci város volt külön­böző céhek­kel: hajós­ka­pi­tá­ny­ok, halás­zok, faze­ka­sok, cipés­zek és borás­zok. Gyümölcs- és zöld­ség­ter­mesz­té­se virág­zott. 1829-​ben ala­pí­tot­ták a Dunai Gőz­ha­jó­zá­si Tár­sa­sá­got. Dévé­ny jelen­tős előny­re tett szert Laf­ran­co­ni kőbá­ny­á­já­ból 1870 és 1890 között, ame­ly kőt szál­lí­tott a Duna sza­bá­ly­o­zá­sá­hoz. Szőlőül­tet­vé­ny­ek­ről már 1254 óta emlí­tés van Dévé­ny terüle­tén, de Dévé­ny a ribiz­li­vi­rág borá­ról ismert, ame­ly­nek gyár­tá­sát 1922-​ben Alo­is Sonn­tag kezd­te el. A máso­dik világ­há­bo­rú végé­ig itt éltek néme­tek, magy­arok, szlo­vá­kok, zsi­dók és hor­vá­tok. Dévé­ny 1946 óta rés­ze Bra­ti­sla­vá­nak (devin​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Goláň Karol, Kro­pi­lák Miro­slav, Rat­koš Peter, Tiben­ský Ján, 1961Čes­ko­slo­ven­ské deji­ny, Redak­cia M. Kro­pi­lák. 1. vyd. Bra­ti­sla­va: Vyda­va­teľ­stvo Osve­ta, 384 p, 40. Roz­klad pat­riar­chál­ne­ho rodo­vé­ho zria­de­nia 4, p. 21.

Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mosty, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Bratislavské mosty

Hits: 5359

TOP foto­gra­fie mos­tov v Bratislave

Most SNP

Done­dáv­na sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to naj­väč­ší zave­se­ný most na sve­te s jed­ným pilie­rom a jed­nou záves­nou rovi­nou (Wiki­pe­dia). Bol posta­ve­ný v rokoch 19671972, je dlhý tak­mer 431 met­rov, širo­ký 21 a vyso­ký 95 met­rov, váži 7 537 ton. Pod­ľa pro­jek­tu inži­nie­rov Arpá­da Tesá­ra, Joze­fa Zva­ru a archi­tek­tov Joze­fa Lac­ka, Ladi­sla­va Kuš­ní­ra a Iva­na Sla­me­ňa. Kvô­li jeho výstav­be bola zbú­ra­ná znač­ná časť bra­ti­slav­ské­ho pod­hra­dia, syna­gó­ga, vrá­ta­ne his­to­ric­ky hod­not­ných čas­tí Vydri­ce. Podob­nú kon­štruk­ciu má aj men­ší Hain­bur­ský dunaj­ský most. Na hla­vi­ci pyló­nu vo výš­ke 85 met­rov sa nachá­dza reštau­rá­cia UFO a vyhliad­ko­vá plo­ši­na. Roč­ne UFO nav­ští­vi 200 tisíc náv­štev­ní­kov. V roku 2001 bol vyhlá­se­ný za stav­bu sto­ro­čia na Slo­ven­sku v kate­gó­rii most­né stav­by (wiki​pe​dia​.sk). Je posta­ve­ný nad rie­kou Dunaj.


The SNP Brid­ge, until recen­tly also cal­led the New Brid­ge, is the lar­gest single-​pylon sus­pen­si­on brid­ge in the world (Wiki­pe­dia). It was cons­truc­ted bet­we­en 1967 and 1972, span­ning almost 431 meters in length, 21 meters in width, and stan­ding 95 meters tall, weig­hing 7,537 tons. The pro­ject was led by engi­ne­ers Arpád Tesár and Jozef Zva­ra, along with archi­tects Jozef Lac­ko, Ladi­slav Kuš­nír, and Ivan Sla­meň. Its cons­truc­ti­on resul­ted in the demo­li­ti­on of a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Bra­ti­sla­va­’s lower town, inc­lu­ding the syna­go­gue and his­to­ri­cal­ly valu­ab­le parts of Vydri­ce. A simi­lar design is found in the smal­ler Hain­burg Danu­be Brid­ge. At the top of the pylon, at a height of 85 meters, the­re is a res­tau­rant cal­led UFO and an obser­va­ti­on deck. UFO att­racts 200,000 visi­tors annu­al­ly. In 2001, it was dec­la­red the cons­truc­ti­on of the cen­tu­ry in Slo­va­kia in the cate­go­ry of brid­ge struc­tu­res (wiki​pe​dia​.sk). It spans the Danu­be River.

Odka­zy



Most Laf­ran­co­ni

Most Laf­ran­co­ni je diaľ­nič­ný most cez Dunaj, kto­rý sta­va­li v rokoch 19851991. Má cel­ko­vú dĺž­ku 761 met­rov. Po oboch stra­nách sú láv­ky pre peších a cyk­lis­tov. Pôvod­ne sa mal volať Most Mlá­de­že, napo­kon názov zís­kal od nie­kdaj­šie­ho inter­ná­tu Laf­ran­co­ni, kto­rý stál pri ľavom bre­hu Duna­ja. Ten nie­sol meno talian­ske­ho archi­tek­ta Eneu Gra­zi­osa Lan­fran­co­ni­ho. Laf­ra­noc­ni je sko­mo­le­ni­na jeho mena. Lan­fran­co­ni mapo­val dunaj­skú vod­nú ces­tu a zaobe­ral sa aj ochra­nou pre povod­ňa­mi (wiki​pe​dia​.sk).


The Laf­ran­co­ni Brid­ge is a hig­hway brid­ge across the Danu­be, cons­truc­ted bet­we­en 1985 and 1991. It has a total length of 761 meters. Pedes­trian and cyc­ling paths are loca­ted on both sides. Ori­gi­nal­ly inten­ded to be named the Youth Brid­ge, it ulti­ma­te­ly acqu­ired its name from the for­mer Laf­ran­co­ni dor­mi­to­ry loca­ted on the left bank of the Danu­be. This dor­mi­to­ry was named after the Ita­lian archi­tect Enea Gra­zi­oso Lan­fran­co­ni. Laf­ran­co­ni is a varia­ti­on of his name. Lan­fran­co­ni map­ped the Danu­be water­way and also dealt with flo­od pro­tec­ti­on (wiki​pe​dia​.sk).



Most Apol­lo

Apol­lo je most, kto­rý sa pred­tým pra­cov­ne volal Most Košic­ká”. Nachá­dza sa v Bra­ti­sla­ve medzi Prí­stav­ným mos­tomNovým mos­tom. Vnút­ri je naozaj zau­jí­ma­vý. Mies­ta­mi až koz­mic­ky. Pred­sa len pre nás väč­ši­nu, čo sa nepo­hy­bu­je­me den­ne v mos­toch, je to exo­tic­ké pro­stre­die. Iste­že je v ňom čas­to úzko, pries­to­ru v ňom nie je veľa.


Apol­lo Brid­ge, pre­vi­ous­ly kno­wn as the Košic­ká Brid­ge,” is loca­ted in Bra­ti­sla­va bet­we­en the Prí­stav­ný Brid­ge and the New Brid­ge. Insi­de, it is tru­ly fas­ci­na­ting, almost cos­mic in some pla­ces. For most of us who do not navi­ga­te brid­ges dai­ly, it is an exo­tic envi­ron­ment. Of cour­se, it can often feel cram­ped, as the­re is not a lot of spa­ce wit­hin it.



Cyk­lo­most slo­bo­dy z Devín­skej Novej Vsi do Sch­loss­ho­fu

Cyk­lo­most slo­bo­dy má svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. Verej­nosť ho pôvod­ne chce­la nazvať Most Chuc­ka Nor­ri­sa”.

Most spl­nil nároč­né požia­dav­ky úze­mia. Prí­sne boli rakús­ke envi­ron­men­tál­ne požia­dav­ky, most je v chrá­ne­nom úze­mí. Tvo­rí ho extrém­ne nároč­ná, dopo­siaľ neove­re­ná oce­ľo­vá kon­štruk­cia. Pre­mos­ťu­je rie­ku Mora­va. Je posta­ve­ný v pôvod­nej tra­se baro­ko­vé­ho mos­ta (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Nemec­ky názov je Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. Otvo­re­ný bol 22.9.2012 (Wiki­pe­dia). Auto­rom návrhu bol Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). Za vlá­dy Márie Teré­zie, v roku 1771 sa po prvý krát posta­vil oblú­ko­vý kamen­ný most cez rie­ku. Neskôr bol viac­krát zni­če­ný a zno­vu obno­ve­ný (Wiki­pe­dia). V roku 1880 ho zni­či­li ľado­vé kry­hy a násled­ne už nebol opra­ve­ný (regi​on​-bsk​.sk). Pri prá­cach boli náj­de­né pozos­tat­ky pôvod­né­ho most­né­ho násy­pu a pôvod­né piló­ty (sme​.sk). Most vedie ponad tie­to his­to­ric­ké čas­ti. Most je vo výš­ke 21.5 met­ra na rie­kou Mora­va, hmot­nosť oce­ľo­vej kon­štruk­cie mos­ta je 593 ton (devin​skai​nak​.sk). Pyló­ny nesme­li sia­hať nad úro­veň lesa (sme​.sk).

His­to­ric­ká mapa zobra­zu­je pôvod­ný Most Márie Teré­zie, kto­rý od roku 1771 spá­jal Sch­loss­hofDevín­sku Novú Ves. Ten­to bol po maďar­skej revo­lú­cii, rakús­ko – prus­kej voj­ne a bom­bar­do­va­ní za 2. sve­to­vej voj­ny defi­ni­tív­ne vyra­de­ný z pre­vádz­ky v roku 1949. Pozos­tat­ky kamen­nej čas­ti mos­ta sú súčas­ťou mos­ta dodnes na rakús­kej stra­ne. Nový, Cyk­lo­most slo­bo­dy sa začal sta­vať 30.9.2011 a dosta­val sa 27.6.2012. Cel­ko­vá dĺž­ka mos­ta s nájaz­da­mi je 955 met­rov, dĺž­ka pre­mos­te­nia je 525 met­rov. Pre­vý­še­nie pro­stred­nej čas­ti mos­ta je 4 met­re, šír­ka mos­ta je 4 met­re (Infor­mač­ná tabuľa).


The Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom has an inte­res­ting his­to­ry. Ini­tial­ly, the pub­lic wan­ted to name it the Chuck Nor­ris Bridge.”

The brid­ge had to meet deman­ding requ­ire­ments due to strict Aus­trian envi­ron­men­tal regu­la­ti­ons, as it is loca­ted in a pro­tec­ted area. It con­sists of an extre­me­ly deman­ding, yet unve­ri­fied ste­el struc­tu­re. It spans the Mora­va River and is built in the ori­gi­nal rou­te of a baro­que brid­ge (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Its Ger­man name is Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. It was ope­ned on Sep­tem­ber 22, 2012 (Wiki­pe­dia). The design was cre­a­ted by Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). During the reign of Maria The­re­sa in 1771, the first sto­ne arched brid­ge over the river was built. It was later des­tro­y­ed mul­tip­le times and rebu­ilt (Wiki­pe­dia). In 1880, it was des­tro­y­ed by ice flo­es and was not repai­red after­ward (regi​on​-bsk​.sk). During cons­truc­ti­on, rem­nants of the ori­gi­nal brid­ge embank­ment and pilings were found (sme​.sk). The brid­ge pas­ses over the­se his­to­ri­cal parts. It stands at a height of 21.5 meters abo­ve the Mora­va River, and the ste­el struc­tu­re weighs 593 tons (devin​skai​nak​.sk). The pylons were not allo­wed to exce­ed the height of the forest (sme​.sk).

A his­to­ri­cal map sho­ws the ori­gi­nal Maria The­re­sa Brid­ge, which con­nec­ted Sch­loss­hof and Devín­ska Nová Ves from 1771. After the Hun­ga­rian revo­lu­ti­on, the Austro-​Prussian War, and bom­bing during World War II, it was defi­ni­ti­ve­ly decom­mis­si­oned in 1949. Rem­nants of the sto­ne part of the brid­ge are still pre­sent on the Aus­trian side. The new Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom began cons­truc­ti­on on Sep­tem­ber 30, 2011, and was com­ple­ted on June 27, 2012. The total length of the brid­ge, inc­lu­ding access ramps, is 955 meters, with a span length of 525 meters. The ele­va­ti­on of the cen­tral part of the brid­ge is 4 meters, and the width is 4 meters (Infor­ma­ti­on Board).



Odka­zy

Sta­rý most

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Veľké Zálužie

Hits: 835

Veľ­ké Zálu­žie bolo osíd­le­né už v mlad­šej dobe kamen­nej – 5000 rokov pred naším leto­poč­tom. Obec leží v Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ne (vel​ke​za​lu​zie​.eu), na hor­nom toku Dlhé­ho kaná­la. Pri­bliž­ne 10 kilo­met­rov západ­ne od Nit­ry. Panu­jú tu dob­ré pod­mien­ky pre pes­to­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín a vini­ča. 10.5 km sa nachá­dza Nit­ra, 16.5 km Sereď. Žije tu 4218 oby­va­te­ľov (vel​ke​za​lu​zie​.eu). K obci pat­rí aj osa­da Tit­váň. Dlhý kanál s ryb­ní­kom je medzis­ta­ni­cou pri sezón­nom sťa­ho­va­ní vtác­tva. Vysky­tu­jú sa tu divé kači­ce, bažan­ty, jara­bi­ce, zaja­ce, srny. Z pôvod­ných luž­ných lesov zosta­li len oje­di­ne­lé zvyš­ky. V oko­lí sa naj­viac vysky­tu­jú dubo­vé lesy. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1261, spo­mí­na sa tu ako ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia). 


Veľ­ké Zálu­žie has been inha­bi­ted sin­ce the Neolit­hic peri­od, around 5000 BCE. The vil­la­ge is loca­ted in the Nit­ra Uplands, along the upper cour­se of the Dlhý Canal, app­ro­xi­ma­te­ly 10 kilo­me­ters west of Nit­ra (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The area has favo­rab­le con­di­ti­ons for gro­wing agri­cul­tu­ral crops and vine­y­ards. Nit­ra is 10.5 km away, and Sereď is 16.5 km away. The vil­la­ge has a popu­la­ti­on of 4,218 (vel​ke​za​lu​zie​.eu). The near­by sett­le­ment of Tit­váň is also part of the muni­ci­pa­li­ty. The Dlhý Canal, along with a pond, ser­ves as a sto­po­ver for mig­ra­to­ry birds. Wild ducks, phe­a­sants, par­trid­ges, hares, and deer are com­mon­ly found in the area. Only iso­la­ted rem­nants of the ori­gi­nal flo­odp­lain forests remain, with oak forests being the most pre­va­lent in the sur­roun­dings. The first writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1261, whe­re it is men­ti­oned as ter­ra Wylak” (Wiki­pe­dia).


Veľ­ké Zálu­žie már az újkőkor­ban is lakott volt, körül­be­lül Kr. e. 5000 körül. A falu a Nyitrai-​dombságban talál­ha­tó, a Hosszú-​csatorna fel­ső foly­á­sa men­tén, körül­be­lül 10 kilo­mé­ter­re nyugat­ra Nyit­rá­tól (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A terület ked­ve­ző fel­té­te­le­ket biz­to­sít mezőgaz­da­sá­gi növé­ny­ek és szőlőter­mesz­tés szá­má­ra. Nyit­ra 10,5 km-​re, Sze­red pedig 16,5 km-​re talál­ha­tó. A falu­ban 4218 lakos él (vel​ke​za​lu​zie​.eu). A falu­hoz tar­to­zik Tit­váň tele­pülés is. A Hosszú-​csatorna és a mel­let­te lévő tó fon­tos megál­ló­he­ly a ván­dor­ló mada­rak szá­má­ra. Vad­kac­sák, fácá­nok, fog­ly­ok, nyulak és őzek talál­ha­tók a kör­ny­é­ken. Az ere­de­ti árté­ri erdők­ből csak néhá­ny marad­vá­ny talál­ha­tó, a töl­gy­er­dők a leg­gy­ako­rib­bak a kör­ny­é­ken. Az első írá­sos emlí­tés 1261-​ből szár­ma­zik, ahol ter­ra Wylak” néven emlí­tik (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Vodné nádrže

Šoporňa

Hits: 462

Šopor­ňa sa nachá­dza 7 km od Sere­de v nad­mor­skej výš­ke 129 met­rov nad morom. Neďa­le­ko od obce tečie Váh (sopor​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1251 (sopor​na​.sk). V roku 1787 tu v 295 domoch žilo tak­mer 2000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia).


Šoporňa is loca­ted 7 kilo­me­ters from Sered at an alti­tu­de of 129 meters abo­ve sea level. The Váh River flo­ws near the vil­la­ge (sopor​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on dates back to 1251 (sopor​na​.sk). In 1787, near­ly 2,000 inha­bi­tants lived here in 295 hou­ses (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Dunaj

Hits: 5367

Dunaj pat­rí ku väč­ším rie­kam na svete.

V rám­ci rie­ky Dunaj sa pri Bra­ti­sla­ve nachá­dza úze­mie európ­ske­ho význa­mu Bra­ti­slav­ské luhy. Pred­sta­vu­je cen­né pozos­tat­ky zacho­va­ných luž­ných lesov pozdĺž Duna­ja na roz­lo­he 668.23 ha. Úze­mie luhov v Bra­ti­sla­ve má za sebou aj boha­tú vojen­skú his­tó­riu. Toto úze­mie, kedy­si zná­me ako súčasť Želez­nej opo­ny v prí­sne strá­že­nom hra­nič­nom páse, dnes nazý­va­me Zele­ným pásom, nakoľ­ko dlho­do­bým obme­dze­ním ľud­ských akti­vít tu dosta­li voľ­ný pries­tor prí­rod­né pro­ce­sy a vytvo­ri­li tak kus hod­not­nej prí­ro­dy. Tak­tiež sa tu nachá­dza­jú uni­kát­ne záso­by kva­lit­nej pit­nej vody, naj­roz­siah­lej­šie v celej stred­nej Euró­pe, a via­ce­ro vod­ných zdro­jov, kto­ré záso­bu­jú hlav­né mes­to a jeho oko­lie (broz​.sk). Luž­né lesy sú pome­nú­va­né ako zamok­re­né pra­le­sy mier­ne­ho pás­ma (Infor­mač­ná tabu­ľa)Úze­mie je pokry­té vŕbovo-​topoľovými a dubovo-​brestovo-​jaseňovými luž­ný­mi les­mi, ale aj pozos­tat­ka­mi lesoste­pí (broz​.sk). 

Nachá­dza­jú sa tu význam­né rast­lin­né spo­lo­čen­stvá sto­ja­tých vôd a vod­ných tokov. Bút­ľa­vé stro­my a popa­da­né kme­ne obý­va množ­stvo živo­čí­chov. Má šesť čas­tí: prí­rod­nú rezer­vá­ciu Slo­van­ský ostrov v mest­skej čas­ti Devín. Je to ostrov obko­le­se­ný rame­nom Duna­ja – Devín­skym rame­nom. Chrá­ne­ný are­ál Sihoť leží na ostro­ve, z jed­nej stra­ny je obko­le­se­ný hlav­ným tokom Duna­ja a z dru­hej Kar­lo­ves­kým rame­nom – posled­ným voľ­ne tečú­cim rame­nom Duna­ja na Slo­ven­sku. Dyna­mi­ka tečú­cej vody tu umož­ňu­je vznik štr­ko­vých lavíc a kol­mých bre­hov, kto­ré pred­sta­vu­jú význam­né hniezd­ne a potrav­né bio­to­py pre via­ce­ré dru­hy vtá­kov. Na úze­mí ostro­va bola v roku 1882 vyko­pa­ná prvá stud­ňa a v roku 1886 spus­te­ná do pre­vádz­ky prvá mest­ská vodá­reň. Ostrov je pre verej­nosť sprí­stup­ne­ný len nie­koľ­ko­krát do roka (broz​.sk).

Chrá­ne­ný are­ál Peč­nian­sky les sa nachá­dza na mies­te býva­lé­ho dunaj­ské­ho ostro­va. Kedy­si tu mali Bra­ti­slav­ča­nia svo­je záh­ra­dy a ovoc­né sady, vo veľ­kom sa tu pes­to­va­li viš­ne, kto­ré posky­to­va­li mate­riál na výro­bu fajok a vychádz­ko­vých pali­čiek pre­slá­ve­ných aj za hra­ni­ca­mi. Nachá­dza sa tu aj malá zem­ná pev­nosť z čias napo­le­ón­skych vojen a nie­koľ­ko žele­zo­be­tó­no­vých bun­krov čes­ko­slo­ven­skej armá­dy. Výni­moč­ný je úsek bre­hu Duna­ja od rakús­kej hra­ni­ce po most Laf­ran­co­ni, kto­rý je neopev­ne­ný, na roz­diel od väč­ši­ny bre­hov Duna­ja na Slo­ven­sku. Chrá­ne­ný are­ál Soví les – leží na pra­vej stra­ne Duna­ja neďa­le­ko Prí­stav­né­ho mos­ta. Prí­rod­ná rezer­vá­cia Sta­rý háj je sta­rý dunaj­ský ostrov obko­le­se­ný rieč­nym rame­nom, v star­ších čas­tiach nado­bud­li poras­ty stro­mov pra­les­ný cha­rak­ter. Chrá­ne­ný are­ál Chor­vát­ske rame­no pred­sta­vu­je naj­za­cho­va­lej­ší úsek býva­lé­ho dunaj­ské­ho rame­na s pri­ľah­lým luž­ným lesom medzi Dol­no­zem­skou ces­tou a dunaj­skou hrá­dzou (broz​.sk).

V 80-​tych rokoch 20. sto­ro­čia dochá­dza­lo na slo­ven­skom úse­ku Duna­ja ku pokle­su hla­di­ny pod­zem­ných vôd, kto­ré spô­so­bo­va­lo naj­mä nad­mer­ná ťaž­ba štr­ku v súvis­los­ti s vod­ný­mi die­la­mi u nás a v Rakús­ku. Násled­kom toho sa zní­ži­la kva­li­ta luž­ných lesov, zača­li vysy­chať a nastal pre­chod ku sucho­mil­nej­ším spo­lo­čen­stvám. Navy­še dochá­dza­lo ku nahrá­dza­niu pôvod­ných dre­vín, nepô­vod­ný­mi rých­lo­ras­tú­ci­mi. Luž­né lesy sú limi­to­va­né vyso­kou hla­di­nou pod­zem­nej vody, mäk­ký lúh dokon­ca peri­odic­ký­mi zápla­va­mi (Infor­mač­ná tabuľa).

V mäk­kom lúhu ras­tú vŕby, napr. Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, topo­le Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. V tvrdom lúhu jasň Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia, bres­ty Ulmus minor, U. lae­vis, dub Quer­cus robur, Padus avium, Vibur­num lan­ta­na, Swi­da san­gu­inea. V bylin­nom pod­ras­te ras­tie napr. Gal­lium palus­tre, Lysi­ma­chia vul­ga­ris, Ment­ha aqu­ati­ca, Lyth­rum sali­ca­ria, Calys­te­gia sepium, Calt­ha palus­tris, Carex ripa­ria (Infor­mač­ná tabuľa).

Dunaj pat­rí medzi význam­né vtá­čie úze­mia IBAMnož­stvo dru­hov vtá­kov využí­va rame­ná aj samot­ný tok Duna­ja, počet­ne sa tu zhro­maž­ďu­jú husi, volav­ky, kor­mo­rá­ny, potáp­ky, čaj­ky, labu­te a kači­ce. Hniez­diť by tu moh­li volav­ka Egret­ta gar­zet­ta, orliak mor­ský Helia­e­tus albi­cil­la, haja Mil­vus mig­rans, vod­né vtá­ky Ixob­ry­chus minu­tus, Ster­na hirun­do, Trin­ga tota­nus. Vysky­tu­je sa tu napr. bobor Cas­tor fiber, mlok Tri­tu­rus vul­ga­ris, a T. dob­ro­gi­cus, ros­nič­ka Hyla arbo­rea, žaby Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis, Pelo­ba­tes fus­cus, užov­ka Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma, množ­stvo dru­hov motý­ľov, chro­bá­kov, hmy­zu, neto­pie­rov, rýb a iných živo­čí­chov (Infor­mač­ná tabuľa).


The Danu­be is one of the lar­ger rivers in the world.

Wit­hin the Danu­be River, near Bra­ti­sla­va, lies the ter­ri­to­ry of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce cal­led Bra­ti­sla­va Flo­odp­lains (Bra­ti­slav­ské luhy). It repre­sents valu­ab­le rem­nants of pre­ser­ved ripa­rian forests along the Danu­be, cove­ring an area of 668.23 hec­ta­res. The flo­odp­lain area in Bra­ti­sla­va has a rich mili­ta­ry his­to­ry, once kno­wn as part of the Iron Cur­tain in a strict­ly guar­ded bor­der zone. Today, it is refer­red to as the Gre­en Belt, as long-​term res­tric­ti­ons on human acti­vi­ties have allo­wed natu­ral pro­ces­ses to take pla­ce, cre­a­ting a pie­ce of valu­ab­le natu­re. The area also holds uni­que resour­ces of high-​quality drin­king water, the most exten­si­ve in Cen­tral Euro­pe, and seve­ral water sour­ces supp­ly­ing the capi­tal and its sur­roun­dings. The flo­odp­lain forests are cha­rac­te­ri­zed as wet­land pri­me­val forests of the tem­pe­ra­te zone.

The­re are sig­ni­fi­cant plant com­mu­ni­ties of stan­ding water and water­cour­ses in the area. Vari­ous ani­mals inha­bit the wil­low tre­es and fal­len trunks. The ter­ri­to­ry con­sists of six parts: the natu­re reser­ve Slo­van­ský ostrov in the Devín dis­trict, Sihoť pro­tec­ted area loca­ted on an island sur­roun­ded by the main flow of the Danu­be, Sta­rý háj natu­ral reser­ve, Peč­nian­sky les pro­tec­ted area, Soví les pro­tec­ted area, and Chor­vát­ske rame­no pro­tec­ted area.

In the 1980s, the­re was a dec­li­ne in the groun­dwa­ter level on the Slo­vak stretch of the Danu­be due to exces­si­ve gra­vel mining rela­ted to water mana­ge­ment works in Slo­va­kia and Aus­tria. This led to a dec­re­a­se in the quali­ty of ripa­rian forests, cau­sing them to dry out and trans­i­ti­on to more xerop­hi­lous com­mu­ni­ties. Addi­ti­onal­ly, the ori­gi­nal tre­es were being repla­ced by non-​native fast-​growing spe­cies. Flo­odp­lain forests are limi­ted by a high groun­dwa­ter level, soft flo­odp­lain even expe­rien­ces peri­odic floods.

The soft flo­odp­lain hosts wil­lo­ws such as Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, and pop­lars like Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In the hard flo­odp­lain, ash tre­es (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), elms (Ulmus minor, U. lae­vis), oaks (Quer­cus robur), bird cher­ry (Padus avium), guel­der rose (Vibur­num lan­ta­na), and dogwo­od (Swi­da san­gu­inea) thri­ve, among others.

The Danu­be is recog­ni­zed as an Impor­tant Bird Area (IBA). Vari­ous bird spe­cies use the river bran­ches and the Danu­be itself. Gee­se, herons, cor­mo­rants, gre­bes, gulls, swans, and ducks gat­her in sig­ni­fi­cant num­bers. Poten­tial nesting birds inc­lu­de the litt­le egret (Egret­ta gar­zet­ta), white-​tailed eag­le (Helia­e­tus albi­cil­la), red kite (Mil­vus mig­rans), litt­le bit­tern (Ixob­ry­chus minu­tus), com­mon tern (Ster­na hirun­do), and reds­hank (Trin­ga tota­nus). Ani­mals like the Euro­pe­an bea­ver (Cas­tor fiber), newts (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), tree frog (Hyla arbo­rea), vari­ous spe­cies of frogs, toads, sna­kes (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), nume­rous but­terf­ly spe­cies, beet­les, insects, bats, fish, and other wild­li­fe are pre­sent in the area.


Die Donau gehört zu den größe­ren Flüs­sen der Welt.

Im Rah­men der Donau, in der Nähe von Bra­ti­sla­va, liegt das Gebiet von euro­pä­is­cher Bede­utung namens Bra­ti­sla­va­er Auen (Bra­ti­slav­ské luhy). Es stellt wer­tvol­le Über­res­te erhal­te­ner Auen­wäl­der entlang der Donau auf einer Flä­che von 668,23 Hek­tar dar. Das Auen­land in Bra­ti­sla­va hat eine rei­che Mili­tär­ges­chich­te, einst bekannt als Teil des Eiser­nen Vor­hangs in einer streng bewach­ten Grenz­zo­ne. Heute wird es als Grün­gür­tel bez­e­ich­net, da langf­ris­ti­ge Ein­sch­rän­kun­gen für men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten natür­li­chen Pro­zes­sen Raum gege­ben haben und so ein wer­tvol­les Stück Natur ents­tan­den ist. Das Gebiet beher­bergt auch ein­zi­gar­ti­ge Res­sour­cen für hoch­wer­ti­ges Trink­was­ser, das umfan­gre­ichs­te in Mit­te­le­uro­pa, sowie meh­re­re Was­se­rqu­el­len, die die Haupts­tadt und ihre Umge­bung ver­sor­gen. Die Auen­wäl­der wer­den als Feucht­wal­dur­wäl­der der gemä­ßig­ten Zone charakterisiert.

Es gibt bede­uten­de Pflan­zen­ge­me­in­schaf­ten ste­hen­der Gewäs­ser und Was­ser­lä­u­fe in der Gegend. Vers­chie­de­ne Tie­re bewoh­nen die Wei­den­bä­u­me und umge­fal­le­nen Baum­stäm­me. Das Gebiet bes­teht aus sechs Tei­len: dem Naturs­chutz­ge­biet Slo­van­ský ostrov im Stadt­te­il Devín, dem Naturs­chutz­ge­biet Sihoť auf einer von der Haupts­trömung der Donau umge­be­nen Insel, dem Natur­re­ser­vat Sta­rý háj, dem Naturs­chutz­ge­biet Peč­nian­sky les, dem Naturs­chutz­ge­biet Soví les und dem Naturs­chutz­ge­biet Chor­vát­ske rameno.

In den 1980er Jah­ren gab es auf dem slo­wa­kis­chen Abschnitt der Donau einen Rück­gang des Grun­dwas­ser­spie­gels aufg­rund über­mä­ßi­ger Kies­ge­win­nung im Zusam­men­hang mit Was­ser­baup­ro­jek­ten in der Slo­wa­kei und Öster­re­ich. Dies führ­te zu einer Abnah­me der Quali­tät der Auen­wäl­der, die dazu führ­te, dass sie aus­trock­ne­ten und zu xerop­hi­len Geme­in­schaf­ten über­gin­gen. Darüber hinaus wur­den die urs­prün­gli­chen Bäu­me durch nicht hei­mis­che, schnell wach­sen­de Arten ersetzt. Auen­wäl­der sind durch einen hohen Grun­dwas­ser­spie­gel beg­renzt, der wei­che Auen erlebt sogar peri­odis­che Überschwemmungen.

Die wei­che Aue beher­bergt Wei­den wie Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra und Pap­peln wie Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens. In der har­ten Aue gede­i­hen Eschen (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), Ulmen (Ulmus minor, U. lae­vis), Eichen (Quer­cus robur), Vogel­kirs­che (Padus avium), Schne­e­ball (Vibur­num lan­ta­na) und Har­trie­gel (Swi­da san­gu­inea), unter anderem.

Die Donau ist als Impor­tant Bird Area (IBA) aner­kannt. Vers­chie­de­ne Voge­lar­ten nut­zen die Flus­sar­me und die Donau selbst. Gän­se, Rei­her, Kor­mo­ra­ne, Lap­pen­tau­cher, Möwen, Sch­wä­ne und Enten ver­sam­meln sich in sig­ni­fi­kan­ter Zahl. Mög­li­che Brut­vögel sind der Sei­den­re­i­her (Egret­ta gar­zet­ta), der See­ad­ler (Helia­e­tus albi­cil­la), der Rot­mi­lan (Mil­vus mig­rans), der Zwer­gro­hr­dom­mel (Ixob­ry­chus minu­tus), die Fluss­se­esch­wal­be (Ster­na hirun­do) und der Rots­chen­kel (Trin­ga tota­nus). Tie­re wie der Euro­pä­is­che Biber (Cas­tor fiber), Mol­che (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), Laubf­rosch (Hyla arbo­rea), vers­chie­de­ne Arten von Frös­chen, Kröten, Sch­lan­gen (Natrix natrix, Elap­he lon­gis­si­ma), zahl­re­i­che Sch­met­ter­ling­sar­ten, Käfer, Insek­ten, Fle­der­mä­u­se, Fis­che und ande­re Wild­tie­re sind in der Gegend präsent.


A Duna a világ nagy­obb foly­ói közé tartozik.

A Duna kere­té­ben, Pozso­ny­tól nem mess­ze, a Bra­ti­slav­ské luhy nevű euró­pai jelen­tősé­gű terület talál­ha­tó. Ez egy érté­kes marad­vá­ny­o­kat megőr­ző árté­ri erdőket tar­tal­ma­zó terület a Duna men­tén 668,23 hek­tá­ros terüle­ten. A pozso­nyi árté­ri terület gaz­dag kato­nai tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, egy­kor a Vas­füg­göny rés­ze­ként volt ismert, egy szi­go­rú­an őrzött hatá­röve­zet rés­ze­ként. Ma Zöld övnek hív­ják, mivel a hoss­zú távú embe­ri tevé­ke­ny­sé­gek kor­lá­to­zá­sa lehe­tővé tet­te a ter­més­ze­tes foly­ama­tok­nak a tér­ny­erést, és így érté­kes ter­més­ze­ti terület ala­kult ki. A terület egy­edülál­ló for­rá­so­kat is tar­tal­maz jó minősé­gű ivó­víz, a Közép-​Európában leg­na­gy­obb men­ny­i­ség­ben, vala­mint szá­mos víz­be­fo­ly­ás, ame­ly ellát­ja a fővá­rost és kör­ny­é­két. Az árté­ri erdőket a mér­sé­kelt éghaj­la­ti öve­zet moc­sá­ri erdőjé­nek nevezik.

A terüle­ten jelen­tős álló­ví­zi és víz­fo­ly­á­sok élő növé­ny­közös­sé­gei talál­ha­tók. A füze­sek és a ledőlt törz­sek ott­hont adnak szá­mos állat­nak. A terület hat rész­ből áll: a Slo­van­ský ostrov ter­més­zet­vé­del­mi terület a Deví­ni város­rész­ben, a Sihoť ter­més­zet­vé­del­mi terület, ame­ly­et a Duna fő áram­la­ta és a Kar­lo­ves­ký ága vesz kör­be, a Sta­rý háj ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Peč­nian­sky les ter­més­zet­vé­del­mi terület, a Soví les ter­més­zet­vé­del­mi terület és a Chor­vát­ske rame­no ter­més­zet­vé­del­mi terület.

A 80-​as évek­ben a Duna szlo­vá­kiai sza­kas­zán a talaj­vízs­zint csök­ke­né­se volt tapasz­tal­ha­tó a túl­zott kavics­bá­ny­ás­zat miatt, ame­ly az oszt­rá­kors­zá­gi és szlo­vá­kiai vízé­pí­té­si pro­jek­tek­kel volt öss­ze­füg­gés­ben. Ez a foly­amat csök­ken­tet­te az árté­ri erdők minősé­gét, ami szá­ra­zab­bá vált és xero­fit közös­sé­gek­ké ala­kult át. Emel­lett az ere­de­ti fákat nem ősho­nos, gyor­san növő fajok vál­tot­ták fel. Az árté­ri erdőket a magas talaj­vízs­zint kor­lá­toz­za, a lágy ártér akár idős­za­kos ára­dá­sok­nak is kitett.

A lágy árté­ren fűz­fák, pél­dá­ul a Salix fra­gi­lis, S. alba, S. triad­ra, és nyá­rak, pél­dá­ul a Popu­lus alba, P. nig­ra, P x canes­cens, növe­ked­nek. A kemé­ny árté­ren kőris (Fra­xi­nus excel­si­or, F. angus­ti­fo­lia), szil­va (Ulmus minor, U. lae­vis), töl­gy (Quer­cus robur), madárc­se­resz­nye (Padus avium), kőris (Vibur­num lan­ta­na) és haj­nal­ka (Swi­da san­gu­inea) is található.

A Duna az Impor­tant Bird Area (IBA) elne­ve­zést vise­li. Külön­böző madár­fa­jok hasz­nál­ják a foly­óá­ga­kat és magát a Dunát. Lúdak, kóc­sa­gok, kor­mo­rá­nok, búvá­rok, sirá­ly­ok, hat­ty­úk és kac­sák jelen­tős szám­ban gyűl­nek öss­ze. Lehet­sé­ges köl­tőma­da­rak a kis kóc­sag (Egret­ta gar­zet­ta), a fehér­há­tú ten­ge­ri sas (Helia­e­tus albi­cil­la), a vörös kánya (Mil­vus mig­rans), a búbos vöc­sök (Ixob­ry­chus minu­tus), a par­ti csér (Ster­na hirun­do) és a piros­lá­bú szárc­sa (Trin­ga tota­nus). Az álla­tok között sze­re­pel a hód (Cas­tor fiber), a sza­la­man­dra (Tri­tu­rus vul­ga­ris, T. dob­ro­gi­cus), az euró­pai fában­ca (Hyla arbo­rea), a békák külön­böző fajai, a sügér (Rana arva­lis, R. les­so­nae, R. dal­ma­ti­na, R. klep­ton escu­len­ta, R. ridi­bun­da, Bom­bi­na bom­bi­na, Bufo bufo, B. viri­dis), a bar­na sik­ló (Natrix natrix), a sima sik­ló (Elap­he lon­gis­si­ma), szá­mos lep­ke­faj, boga­rak, rova­rok, dene­vé­rek, halak és egy­éb vadvilág.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post