Technika, TOP

Nevojenská technika

Hits: 9813

Nevo­jen­ská tech­ni­ka je čas­to ozna­čo­va­ná aj ako civil­ná tech­no­ló­gia. Zahŕňa širo­kú šká­lu tech­nic­kých apli­ká­cií, kto­ré sú urče­né na rôz­ne aspek­ty civil­né­ho živo­ta. Od komu­ni­kač­ných a infor­mač­ných tech­no­ló­gií po ener­ge­ti­ku, dopra­vu a medi­cí­nu. Od doby prie­my­sel­nej revo­lú­cie po súčas­nosť, tech­ni­ka pre­šla obrov­ským vývo­jom a ino­vá­cia­mi. Zlep­še­nia v oblas­tiach ako infor­ma­ti­ka, bio­tech­no­ló­gie, ener­ge­ti­ka a inži­nier­stvo pri­ná­ša­jú nové mož­nos­ti a efek­tív­ne rie­še­nia problémov.

Komu­ni­ká­cia a infor­mač­né tech­no­ló­gie (ICT) sú zákla­dom moder­nej spo­loč­nos­ti. Mobil­né tele­fó­ny, inter­net, soft­vé­ro­vé apli­ká­cie a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké nástro­je umož­ňu­jú rých­lu a efek­tív­nu výme­nu infor­má­cií na glo­bál­nej úrov­ni. V oblas­ti vzde­lá­va­nia, pod­ni­ka­nia, zdra­vot­níc­tva a verej­nej sprá­vy posky­tu­jú ICT neoce­ni­teľ­né mož­nos­ti a zlep­še­nia. S ústu­pom od fosíl­nych palív a sme­ro­va­ním k obno­vi­teľ­ným zdro­jom ener­gie sa tech­no­ló­gie v oblas­ti ener­ge­ti­ky stá­va­jú kľú­čo­vým prv­kom pre udr­ža­teľ­ný roz­voj. Solár­ne a veter­né ener­gie, jad­ro­vá tech­no­ló­gia a tech­no­ló­gie ener­ge­tic­kej účin­nos­ti pris­pie­va­jú k zní­že­niu emi­sií skle­ní­ko­vých ply­nov a ochra­ne život­né­ho pro­stre­dia. Roz­voj dopra­vy a mobi­li­ty je ďal­ším dôle­ži­tým aspek­tom tech­ni­ky. Elek­tric­ké vozid­lá, samo ria­dia­ce vozid­lá, vyso­ko­rých­lost­né želez­ni­ce a ďal­šie tech­no­lo­gic­ké ino­vá­cie zlep­šu­jú efek­tív­nosť, bez­peč­nosť a udr­ža­teľ­nosť dopra­vy. V oblas­ti medi­cí­ny a zdra­vot­níc­tva sa tech­ni­ka podie­ľa na vývo­ji diag­nos­tic­kých nástro­jov, lie­čeb­ných metód a zdra­vot­níc­kych sys­té­mov. Bio­tech­no­ló­gie, gene­tic­ké tech­no­ló­gie, tele­me­di­cí­na a inte­li­gent­né zdra­vot­níc­ke sys­té­my pris­pie­va­jú k zlep­še­niu zdra­vot­nej sta­rost­li­vos­ti a kva­li­ty živo­ta pacientov.


Non-​military tech­no­lo­gy is often refer­red to as civi­lian tech­no­lo­gy. It encom­pas­ses a wide ran­ge of tech­ni­cal app­li­ca­ti­ons desig­ned for vari­ous aspects of civi­lian life. From com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies to ener­gy, tran­s­por­ta­ti­on, and medi­ci­ne. From the indus­trial revo­lu­ti­on to the pre­sent, tech­no­lo­gy has under­go­ne tre­men­dous deve­lop­ment and inno­va­ti­on. Impro­ve­ments in are­as such as com­pu­ter scien­ce, bio­tech­no­lo­gy, ener­gy, and engi­ne­e­ring bring new possi­bi­li­ties and effec­ti­ve solu­ti­ons to problems.

Com­mu­ni­ca­ti­on and infor­ma­ti­on tech­no­lo­gies (ICT) are the foun­da­ti­on of modern socie­ty. Mobi­le pho­nes, the inter­net, soft­wa­re app­li­ca­ti­ons, and other tech­no­lo­gi­cal tools enab­le rapid and effi­cient exchan­ge of infor­ma­ti­on on a glo­bal sca­le. In the fields of edu­ca­ti­on, busi­ness, health­ca­re, and pub­lic admi­ni­stra­ti­on, ICT pro­vi­des inva­lu­ab­le oppor­tu­ni­ties and impro­ve­ments. With the shift away from fos­sil fuels and towards rene­wab­le ener­gy sour­ces, ener­gy tech­no­lo­gy is beco­ming a key com­po­nent of sus­tai­nab­le deve­lop­ment. Solar and wind ener­gy, nuc­le­ar tech­no­lo­gy, and ener­gy effi­cien­cy tech­no­lo­gies con­tri­bu­te to redu­cing gre­en­hou­se gas emis­si­ons and pro­tec­ting the envi­ron­ment. The deve­lop­ment of tran­s­por­ta­ti­on and mobi­li­ty is anot­her impor­tant aspect of tech­no­lo­gy. Elect­ric vehic­les, auto­no­mous vehic­les, high-​speed rai­lwa­ys, and other tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons impro­ve the effi­cien­cy, safe­ty, and sus­tai­na­bi­li­ty of transportation.

In the field of medi­ci­ne and health­ca­re, tech­no­lo­gy con­tri­bu­tes to the deve­lop­ment of diag­nos­tic tools, tre­at­ment met­hods, and health­ca­re sys­tems. Bio­tech­no­lo­gies, gene­tic tech­no­lo­gies, tele­me­di­ci­ne, and intel­li­gent health­ca­re sys­tems con­tri­bu­te to impro­ving health­ca­re and the quali­ty of life for patients.


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 8466

Devín leží pri súto­ku riek Mora­vaDunaj v nad­mor­skej výš­ke 158 met­rov nad morom. Na plo­che 13.98 km2 tu žije 1382 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov pre Devín je Dévé­ny, nemec­ký The­ben. Nachá­dza sa tu zrú­ca­ni­na hra­du Devín, gotic­ký kos­tol svä­té­ho Krí­ža – Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 13. sto­ro­čia a pom­ník pad­lým hrdi­nom I. a II. sve­to­vej voj­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­star­šie osíd­le­nie v Deví­ne je zná­me z neoli­tu – prí­chod neoli­tic­kých roľ­ní­kov 5 0003 500 rokov pred n. l. V star­šej dobe želez­nej je zrej­me naj­výz­nam­nej­ším obja­vom nález obil­nej jamy, v kto­rej sa našla v kla­soch pôvod­ne ulo­že­ná v tom čase pes­to­va­ná pše­ni­ca dvoj­zrn­ná – Tri­ti­cum dicoc­cum. V obdo­bí mlad­šej doby želez­nej je úze­mie spä­té s Kel­ta­mi. V obdo­bí 1. – 4. sto­ro­čia bolo úze­mie súčas­ťou opev­ňo­va­cie­ho sys­té­mu Limes Roma­nus, ako jed­no z pred­hra­dí rím­ske­ho Car­nun­ta (sazp​.sk). Kon­com 1. sto­ro­čia pred n. l. sa tu usa­dzo­va­li aj rím­ski obchod­ní­ci (Goláň et al.). Našli sa tu rím­ske min­ce (Richard Miš­ke). V 1. sto­ro­čí tu Rima­nia posta­vi­li stráž­nu sta­ni­cu, síd­li­la tu posád­ka légie z Car­nun­ta. Po jej opus­te­ní v 4. sto­ro­čí sa v nej usa­di­li Slo­va­nia (Goláň et al.). Našli sa tu aj sta­ro­ger­mán­ske urno­vé hro­by (sazp​.sk). Po Ger­má­noch (naj­mä Mar­ko­ma­noch a Kvá­doch) sa našiel sta­ro­ve­ký chlieb. Pod­ľa ana­lý­zy bol pše­nič­no – raž­ný (hra​dis​ka​.sk). Medzi prvé písom­né zmien­ky o Deví­ne pat­ri lis­ti­na z roku 1237 pod náz­vom Vil­la The­byn. Mes­teč­ko bolo pod­da­né Devín­ske­mu hra­du. V roku 1568 zís­ka­lo od cisá­ra Maxi­mi­liá­na osa­mos­tat­ne­nie a pri­vi­lé­gia. V 16. sto­ro­čí bolo význam­ným trho­vým mies­tom, exis­to­va­li tu via­ce­ré cechy: lod­ní­kov, rybá­rov, hrn­čia­rov, obuv­ní­kov a vinoh­rad­ní­kov. Pre­kvi­ta­lo pes­to­va­nie ovo­cia a zele­ni­ny. V roku 1829 bola zalo­že­ná Dunajsko-​paroplavebná spo­loč­nosť. Deví­nu význam­ne pros­pel v rokoch 18701890 Laf­ran­co­ni­ho kame­ňo­lom, kto­rý dodá­val kameň na regu­lá­ciu Duna­ja. Vini­ce sa na úze­mí Deví­na spo­mí­na­jú už v roku 1254, avšak Devín je zná­my ríbez­ľo­vým vínom, s výro­bou kto­ré­ho začal v roku 1922 Alo­is Sonn­tag. Do kon­ca dru­hej sve­to­vej voj­ny tu žili Nemci, Maďa­ri, Slo­vá­ci, Židia aj Chor­vá­ti. Súčas­ťou Bra­ti­sla­vy je Devín od roku 1946 (devin​.sk).


Devín is loca­ted at the con­flu­en­ce of the Mora­va and Danu­be rivers at an alti­tu­de of 158 meters abo­ve sea level. With an area of 13.98 km², it is home to 1382 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name for Devín is Dévé­ny, and the Ger­man name is The­ben. Here, you can find the ruins of Devín Cast­le, the Got­hic Church of the Holy Cross – Vir­gin Mary from the second half of the 13th cen­tu­ry, and a monu­ment to the fal­len hero­es of World War I and II (Wiki­pe­dia).

The oldest sett­le­ment in Devín dates back to the Neolit­hic peri­od – the arri­val of Neolit­hic far­mers 5,0003,500 years BC. The most sig­ni­fi­cant dis­co­ve­ry from the ear­ly Iron Age is like­ly the fin­ding of a grain pit con­tai­ning ori­gi­nal­ly sto­red ein­korn whe­at – Tri­ti­cum dicoc­cum. The ter­ri­to­ry was asso­cia­ted with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th cen­tu­ry, the area was part of the Roman defen­si­ve sys­tem, the Limes Roma­nus, as one of the out­posts of the Roman Car­nun­tum (sazp​.sk). At the end of the 1st cen­tu­ry BC, Roman tra­ders also sett­led here. Roman coins were found here (Richard Miš­ke). In the 1st cen­tu­ry, the Romans built a guard sta­ti­on here, inha­bi­ted by a legi­on from Car­nun­tum. After its aban­don­ment in the 4th cen­tu­ry, Slavs sett­led in the area (Goláň et al.). Ancient Ger­ma­nic urn gra­ves were also found here (sazp​.sk). An ancient loaf of bre­ad was found, like­ly of whe­at and rye (hra​dis​ka​.sk). The ear­liest writ­ten men­ti­on of Devín dates back to a docu­ment from 1237 under the name Vil­la The­byn. The town was sub­ject to Devín Cast­le. In 1568, it gai­ned inde­pen­den­ce and pri­vi­le­ges from Empe­ror Maxi­mi­lian. In the 16th cen­tu­ry, it was a sig­ni­fi­cant mar­ket town with vari­ous guilds: boat­men, fis­her­men, potters, sho­ema­kers, and wine­ma­kers. The cul­ti­va­ti­on of fru­its and vege­tab­les flou­ris­hed. In 1829, the Danu­be Ste­am Navi­ga­ti­on Com­pa­ny was foun­ded. Devín sig­ni­fi­can­tly bene­fi­ted from Laf­ran­co­ni­’s quar­ry from 1870 to 1890, which supp­lied sto­ne for the regu­la­ti­on of the Danu­be. Vine­y­ards have been men­ti­oned in the Devín area sin­ce 1254, but Devín is kno­wn for its cur­rant wine, pro­duc­ti­on of which began in 1922 by Alo­is Sonn­tag. Until the end of World War II, Ger­mans, Hun­ga­rians, Slo­vaks, Jews, and Cro­ats lived here. Devín has been part of Bra­ti­sla­va sin­ce 1946 (devin​.sk).


Devín liegt an der Mün­dung der Flüs­se Mora­va und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Auf einer Flä­che von 13,98 km² leben hier 1382 Ein­woh­ner. Der unga­ris­che Name für Devín lau­tet Dévé­ny und der deuts­che Name ist The­ben. Hier befin­den sich die Ruinen der Burg Devín, die gotis­che Kir­che des Hei­li­gen Kre­uzes – Jungf­rau Maria aus der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts und ein Denk­mal für die gefal­le­nen Hel­den des Ers­ten und Zwe­i­ten Weltk­riegs (Wiki­pe­dia).

Die ältes­te Sied­lung in Devín stammt aus der Jung­ste­in­ze­it – der Ankunft neolit­his­cher Bau­ern vor 5.000 bis 3.500 Jah­ren v. Chr. Die bede­utend­ste Ent­dec­kung aus der frühen Eisen­ze­it ist wahrs­che­in­lich der Fund einer Korn­gru­be, die urs­prün­glich ein­ge­la­ger­ten Emmer-​Weizen ent­hielt – Tri­ti­cum dicoc­cum. Das Gebiet war wäh­rend der spä­ten Eisen­ze­it mit den Kel­ten ver­bun­den. Von 1. bis 4. Jahr­hun­dert gehör­te das Gebiet zum römis­chen Ver­te­i­di­gungs­sys­tem, dem Limes Roma­nus, als eine der Außen­pos­ten des römis­chen Car­nun­tum (sazp​.sk). Am Ende des 1. Jahr­hun­derts v. Chr. lie­ßen sich auch römis­che Händ­ler hier nie­der. Römis­che Mün­zen wur­den hier gefun­den (Richard Miš­ke). Im 1. Jahr­hun­dert errich­te­ten die Römer hier eine Wach­sta­ti­on, in der eine Legi­on aus Car­nun­tum sta­ti­oniert war. Nach ihrer Auf­ga­be im 4. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich Sla­wen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wur­den auch anti­ke ger­ma­nis­che Urnen­grä­ber gefun­den (sazp​.sk). Ein anti­kes Brot wur­de gefun­den, wahrs­che­in­lich aus Wei­zen und Rog­gen (hra​dis​ka​.sk). Die frühes­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Devín stammt aus einem Doku­ment von 1237 unter dem Namen Vil­la The­byn. Die Stadt stand unter der Herrs­chaft von Devín Cast­le. Im Jahr 1568 erlang­te sie Unab­hän­gig­ke­it und Pri­vi­le­gien vom Kai­ser Maxi­mi­lian. Im 16. Jahr­hun­dert war es eine bede­uten­de Mar­kts­tadt mit vers­chie­de­nen Zünf­ten: Boots­fah­rer, Fis­cher, Töp­fer, Schuh­ma­cher und Win­zer. Der Anbau von Obst und Gemüse blüh­te auf. Im Jahr 1829 wur­de die Donau-​Dampfschifffahrtsgesellschaft geg­rün­det. Devín pro­fi­tier­te von Laf­ran­co­nis Ste­inb­ruch von 1870 bis 1890, der Ste­i­ne für die Regu­lie­rung der Donau lie­fer­te. Wein­ber­ge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für sei­nen Johan­nis­be­e­ren­we­in, des­sen Pro­duk­ti­on 1922 von Alo­is Sonn­tag begann. Bis zum Ende des Zwe­i­ten Weltk­riegs leb­ten hier Deuts­che, Ungarn, Slo­wa­ken, Juden und Kro­aten. Devín gehört seit 1946 zu Bra­ti­sla­va (devin​.sk).


Dévé­ny a Mora­va és a Duna foly­ók öss­ze­fo­ly­á­sá­nál feks­zik, 158 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban. Terüle­te 13,98 km², és 1382 lako­sa van. A Dévé­ny magy­ar neve Dévé­ny, a német neve pedig The­ben. Itt talál­ha­tó a Dévé­nyi vár­nak a rom­ja, a Szent Kereszt – Szűz Mária góti­kus tem­plom a 13. szá­zad máso­dik felé­ből és egy emlék­mű az I. és II. világ­há­bo­rú­ban ele­set­tek­nek (Wiki­pé­dia).

Dévé­ny leg­ré­geb­bi tele­pülé­se a neoli­ti­kum­ból szár­ma­zik – a neoli­ti­kus föld­műve­sek érke­zé­se 5.0003.500 évvel eze­lőtt. Az ókor­ban talált keny­ér­sütő gödör a leg­je­len­tősebb fel­fe­de­zés az idősebb vaskor­ban, ame­ly­ben ere­de­ti­leg tárol­tak kéts­ze­mű tön­köly­bú­zát – Tri­ti­cum dicoc­cum. A terület a kel­ták­kal volt öss­ze­kapc­sol­va a késő vaskor­ban. Az 1. és 4. szá­zad között a terület rés­ze volt a római védel­mi rends­zer­nek, a Limes Roma­nus­nak, mint a római Car­nun­tum egy­ik elővá­ro­sa (sazp​.sk). Kr. U. végén római keres­ke­dők is lete­le­ped­tek itt. Római érmé­ket talál­tak itt (Richard Miš­ke). Az 1. szá­zad­ban a rómaiak itt egy őrsál­lást épí­tet­tek, ame­ly­et egy legi­on tele­pí­tett Car­nun­tum­ból. Fela­dá­sát köve­tően, a 4. szá­zad­ban a terüle­ten szlá­vok tele­ped­tek le (Goláň et al.). Itt is talál­tak óger­mán urna­te­me­tőket (sazp​.sk). Az ókor­ban talál­tak egy keny­ér­fé­lé­ket. Valós­zí­nűleg búzá­ból és rozs­ból kés­zült (hra​dis​ka​.sk). A Dévé­ny leg­ré­geb­bi írá­sos emlí­té­se egy 1237-​es oki­rat­ból szár­ma­zik a Vil­la The­byn néven. A város a Dévé­nyi vár­hoz tar­to­zott. 1568-​ban kapott füg­get­len­sé­get és kivált­sá­go­kat I. Maxi­mi­lián csás­zár­tól. A 16. szá­zad­ban jelen­tős pia­ci város volt külön­böző céhek­kel: hajós­ka­pi­tá­ny­ok, halás­zok, faze­ka­sok, cipés­zek és borás­zok. Gyümölcs- és zöld­ség­ter­mesz­té­se virág­zott. 1829-​ben ala­pí­tot­ták a Dunai Gőz­ha­jó­zá­si Tár­sa­sá­got. Dévé­ny jelen­tős előny­re tett szert Laf­ran­co­ni kőbá­ny­á­já­ból 1870 és 1890 között, ame­ly kőt szál­lí­tott a Duna sza­bá­ly­o­zá­sá­hoz. Szőlőül­tet­vé­ny­ek­ről már 1254 óta emlí­tés van Dévé­ny terüle­tén, de Dévé­ny a ribiz­li­vi­rág borá­ról ismert, ame­ly­nek gyár­tá­sát 1922-​ben Alo­is Sonn­tag kezd­te el. A máso­dik világ­há­bo­rú végé­ig itt éltek néme­tek, magy­arok, szlo­vá­kok, zsi­dók és hor­vá­tok. Dévé­ny 1946 óta rés­ze Bra­ti­sla­vá­nak (devin​.sk).


Lite­ra­tú­ra

Goláň Karol, Kro­pi­lák Miro­slav, Rat­koš Peter, Tiben­ský Ján, 1961Čes­ko­slo­ven­ské deji­ny, Redak­cia M. Kro­pi­lák. 1. vyd. Bra­ti­sla­va: Vyda­va­teľ­stvo Osve­ta, 384 p, 40. Roz­klad pat­riar­chál­ne­ho rodo­vé­ho zria­de­nia 4, p. 21.

Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Krajina, Severné Čechy, Zahraničie

Děčínská Fudžijama Růžovský vrch

Hits: 430

Růžov­ský vrch sa čnie do výš­ky 619 met­rov nad morom. Je naj­vyš­ším vrcho­lom v národ­nom par­ku Čes­ké Švaj­čiar­sko. Nachá­dza sa 7 km od Čes­kej Kame­ni­ce. Vrcho­lo­vé čas­ti čadi­čo­vé­ho vrcho­lu sú vyhlá­se­né za prí­rod­nú rezer­vá­ciu Růžák. V stre­do­ve­ku stá­la na vrcho­le kapl­n­ka Pan­ny Márie – zni­če­ná bola v roku 1326 (kudyz​nu​dy​.cz). Prav­de­po­dob­ne ho zni­či­lo zeme­tra­se­nie (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Za napo­le­ón­skych vojen bola na vrchu posta­ve­ná pozo­ro­va­teľ­ňa. Stá­la tu aj vyhliad­ko­vá veža, ale v roku 1938 bola odstrá­ne­ná (kudyz​nu​dy​.cz). Roz­hľad­ňa a aj hos­ti­nec, kto­rý tú kedy­si boli, sa teši­li veľ­ké­mu záuj­mu turis­tov, naj­mä z Nemec­ka, pre­to vznik­la aj Bier­weg” – Piv­ná ces­ta. V rokoch 19241946 bol na sever­nom úpä­tí lom, kto­rý fun­go­val čias­toč­ne až do roku 1974. Zni­čil nená­vrat­ne miest­ny prí­rod­ný úkaz, ľado­vú jamu, kde zostá­va­la až do leta sneh. Z puk­lín tu pre­sa­ko­val na povrch veľ­mi stu­de­ný vzduch (Wiki­pe­dia).

Názov vrchu je zrej­me odvo­de­ný ako kelt­ské­ho slo­va ros”, kto­ré zna­me­ná mohut­ný. Je prav­de­po­dob­né, že slú­žil ako pohan­ské obrad­né mies­to a púťo­vé mies­to. Ger­mán­ske kme­ne Mar­ko­ma­nov a Her­man­du­rov údaj­ne uctie­va­li vrch ako Ásgard – síd­lo bohov. K vrchu a oko­lí sa tiež via­že pra­nos­ti­ka: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben”, čo sa dá pre­lo­žiť ako: Ak Rúžak nosí klo­búk, na dážď sa môžeš spo­ľa­hnúť (Wiki­pe­dia). Vďa­ka svo­jej mohut­nos­ti dostal pre­zýv­ku Děčín­ská Fudži­ja­ma (kudyz​nu​dy​.cz). Svo­je zohrá­va pre­vý­še­nie 300 met­rov opro­ti oko­li­té­mu teré­nu (Wiki­pe­dia). Ľudo­vo sa mu hovo­rí Růžák. Má rov­na­ko ako ázij­ský vul­kán vul­ka­nic­ký pôvod. Horu tvo­rí čadič, kto­rý pre­ni­kol na povrch cez pies­ko­vec (Wiki­pe­dia). Kužel Růžov­ské­ho vrchu pred­sta­vu­je typic­kú ukáž­ku denun­dač­né­ho relik­tu seve­ro­čes­ké­ho tre­ťo­hor­né­ho vul­ka­niz­mu. Mies­ta­mi sa tu pre­ja­vu­je typic­ká šesť­bo­ká stĺp­co­vi­tá odluč­nosť. Pôvod­ne ho obklo­po­va­li krie­do­vé pies­kov­ce, kto­ré pod­ľah­li eró­zii. Na nie­kto­rých mies­tach vrchu sa pies­kov­ce docho­va­li v naj­vyš­ších nad­mor­ských výš­kach (cit​ta​del​la​.cz).

Růžov­ský vrch je kopec bez výhľa­du, ale je tu zacho­va­ný pôvod­ný les s boha­tým bylin­ným pod­ras­tom. Sva­hy pokrý­va­jú pri­ro­dze­né lesy, mies­ta­mi pra­le­so­vé­ho cha­rak­te­ru. Pri sever­nom úpä­tí sa nachá­dza­jú ľado­vé die­ry, v kto­rých sa veľa­krát až do leta udr­žu­je ľad a firn. Juž­ná časť je pokry­tá suti­na­mi (kudyz​nu​dy​.cz). Růžov­ský vrch je súčas­ťou chrá­ne­ných úze­mí: Vtá­čia oblasť Lab­ské pís­kov­ce”, európ­sky význam­nej loka­li­ty Čes­ké Švaj­čiar­sko zo sústa­vy NATURA 2000 a Chrá­ne­nej oblas­ti pri­ro­dze­nej aku­mu­lá­cie vôd (CHOPAV) Seve­ro­čes­ká kří­da. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka je vrch súčas­ťou Dečín­skej vrcho­vi­ny. Na úpä­tí sa nachá­dza nie­koľ­ko miest s prie­duch­mi nie­len stu­de­né­ho, ale aj tep­lé­ho vzdu­chu z pod­ze­mia. Takz­va­né ven­ta­ro­ly sa nachá­dza­jú na juž­nom sva­hu (Wiki­pe­dia).

Medzi mno­hý­mi rast­li­na­mi, kto­ré sa vysky­tu­jú na Ružov­skom vrchu, je veľ­ké množ­stvo vzác­nych dru­hov. Mod­ré peče­ňov­ní­ky žia­ria na vrcho­le a sva­hoch, nachá­dza sa tu aj lyko­vec, sne­žien­ka, blen a mno­hé ďal­šie dru­hy. Ružov­ský vrch je tak obľú­be­ný medzi zbe­ra­teľ­mi bylín, bota­nik­mi a ochran­ca­mi prí­ro­dy. Bazal­to­vá pôda v tie­ni bukov posky­tu­je priaz­ni­vé pod­mien­ky pre roz­ma­ni­tú fló­ru (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z iných rast­lín sa tu vysky­tu­je napr. Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria, Ribes alpi­num (Wiki­pe­dia). Boha­té je aj vtá­čie spe­va­vé osa­den­stvo a divo­ká zver všet­ké­ho dru­hu. Tok tet­ro­va na Ružov­skom vrchu je zážit­kom, na kto­rý sa neza­bú­da (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z fau­ny je tu zastú­pe­ný napr.: Sala­man­dra sala­man­dra, Tri­tu­rus alpes­tris, Lacer­ta vivi­pa­ra, Aego­lius fune­re­us (Wiki­pe­dia).


Růžov­ský vrch rises to an alti­tu­de of 619 meters abo­ve sea level. It is the hig­hest peak in the Bohe­mian Swit­zer­land Nati­onal Park and is loca­ted 7 km from Čes­ká Kame­ni­ce. The sum­mit area of this basal­tic peak is desig­na­ted as the Růžák Natu­re Reser­ve. In the Midd­le Ages, a cha­pel dedi­ca­ted to the Vir­gin Mary sto­od at the sum­mit, which was des­tro­y­ed in 1326, possib­ly by an eart­hqu­ake. During the Napo­le­onic Wars, an obser­va­ti­on post was built on the hill, and a lookout tower sto­od the­re until it was dis­man­tled in 1938. The obser­va­ti­on tower and inn that once exis­ted here were popu­lar among tou­rists, par­ti­cu­lar­ly from Ger­ma­ny, lea­ding to the cre­a­ti­on of the Bier­weg” – Beer Path. Bet­we­en 1924 and 1946, the­re was a quar­ry on the nort­hern slo­pe, which ope­ra­ted par­tial­ly until 1974. It irre­ver­sib­ly des­tro­y­ed a local natu­ral phe­no­me­non, an ice pit whe­re snow remai­ned until sum­mer, as cold air see­ped through cracks.

Due to its pro­mi­nen­ce, it ear­ned the nick­na­me Děčí­n’s Fuji­y­ama.” The ele­va­ti­on dif­fe­ren­ce of 300 meters abo­ve the sur­roun­ding ter­rain con­tri­bu­tes to this com­pa­ri­son. Local­ly, it is kno­wn as Růžák” and, like the Asian vol­ca­no, has a vol­ca­nic ori­gin. The moun­tain is com­po­sed of basalt that penet­ra­ted through sand­sto­ne. The cone of Růžov­ský vrch is a typi­cal exam­ple of a denu­da­ti­on rem­nant of North Bohe­mian Ter­tia­ry vol­ca­nism. Typi­cal six-​sided colum­nar join­ting is evi­dent in pla­ces. Ori­gi­nal­ly, it was sur­roun­ded by Cre­ta­ce­ous sand­sto­nes that suc­cum­bed to ero­si­on, though some sand­sto­ne remains at the hig­hest alti­tu­des of the hill.

Růžov­ský vrch is a hill wit­hout a view, but it retains ori­gi­nal forests with a rich her­ba­ce­ous under­gro­wth. The slo­pes are cove­red with natu­ral forests, some of a pri­me­val natu­re. At the nort­hern foot are ice holes whe­re ice and firn often per­sist until sum­mer. The sout­hern part is cove­red with scree. Růžov­ský vrch is part of seve­ral pro­tec­ted are­as: the Elbe Sand­sto­ne Bird Area,” the Euro­pe­an Site of Com­mu­ni­ty Impor­tan­ce Bohe­mian Swit­zer­land under the Natu­ra 2000 network, and the North Bohe­mian Chalk Pro­tec­ted Area of Natu­ral Water Accu­mu­la­ti­on. From a geomorp­ho­lo­gi­cal per­spec­ti­ve, the hill is part of the Děčín High­lands. The­re are also pla­ces with vents for both cold and warm air from under­ground, kno­wn as ven­ta­ro­les, on the sout­hern slope.

The name of the hill pro­bab­ly deri­ves from the Cel­tic word ros,” mea­ning migh­ty.” It is like­ly that it ser­ved as a pagan ritu­al site and a pilg­ri­ma­ge site. The Ger­ma­nic tri­bes of the Mar­co­man­ni and Her­mun­du­ri alle­ged­ly wors­hi­ped the hill as Asgard — the abo­de of the gods. A local say­ing asso­cia­ted with the hill goes: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben,” which trans­la­tes to If Růžák wears a cap, you can expect rain.”

Among the many plants found on Růžov­ský vrch are a lar­ge num­ber of rare spe­cies. Blue hepa­ti­ca blo­oms on the sum­mit and slo­pes, along with daph­ne, sno­wd­rops, hen­ba­ne, and many other spe­cies. Růžov­ský vrch is popu­lar among her­ba­lists, bota­nists, and natu­re con­ser­va­ti­onists. The basal­tic soil in the sha­de of beech tre­es pro­vi­des favo­rab­le con­di­ti­ons for a diver­se flo­ra, inc­lu­ding Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria and Ribes alpi­num. The area also hosts rich bird­li­fe and diver­se wild­li­fe. The courts­hip disp­lay of the caper­cail­lie on Růžov­ský vrch is an unfor­get­tab­le expe­rien­ce. The fau­na inc­lu­des spe­cies such as the fire sala­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), alpi­ne newt (Tri­tu­rus alpes­tris), vivi­pa­rous lizard (Lacer­ta vivi­pa­ra), and bore­al owl (Aego­lius funereus).


Der Růžov­ský vrch erhebt sich auf eine Höhe von 619 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Er ist der höchs­te Gip­fel im Nati­onal­park Böh­mis­che Sch­we­iz und liegt 7 km von Čes­ká Kame­ni­ce ent­fernt. Der Gip­fel­be­re­ich die­ses basal­tis­chen Ber­ges ist als Natur­re­ser­vat Růžák aus­ge­wie­sen. Im Mit­te­lal­ter stand auf dem Gip­fel eine Kapel­le der Jungf­rau Maria, die 1326 zers­tört wur­de, wahrs­che­in­lich durch ein Erd­be­ben. Wäh­rend der Napo­le­onis­chen Krie­ge wur­de auf dem Berg ein Beobach­tungs­pos­ten errich­tet, und ein Aus­sichts­turm stand dort, bis er 1938 ent­fernt wur­de. Der Aus­sichts­turm und das Gast­haus, die einst hier exis­tier­ten, erf­re­uten sich gro­ßer Beliebt­he­it bei Tou­ris­ten, ins­be­son­de­re aus Deutsch­land, was zur Ents­te­hung des Bier­wegs” führ­te. Zwis­chen 1924 und 1946 gab es am Nord­hang einen Ste­inb­ruch, der tei­lwe­i­se bis 1974 in Bet­rieb war. Die­ser zers­tör­te unwie­derb­rin­glich ein loka­les Naturp­hä­no­men, eine Eis­höh­le, in der sich der Schnee bis zum Som­mer hielt, da durch Ris­se sehr kal­te Luft an die Oberf­lä­che drang.

Aufg­rund sei­ner Größe erhielt er den Spitz­na­men Děčí­ner Fuji­y­ama”. Der Höhe­nun­ters­chied von 300 Metern im Verg­le­ich zur Umge­bung trägt zu die­sem Verg­le­ich bei. Lokal ist er als Růžák” bekannt und hat wie der asia­tis­che Vul­kan einen vul­ka­nis­chen Urs­prung. Der Berg bes­teht aus Basalt, der durch Sand­ste­in an die Oberf­lä­che drang. Der Kegel des Růžov­ský vrch ist ein typis­ches Beis­piel für ein Denu­da­ti­ons­re­likt des nord­böh­mis­chen Ter­ti­är­vul­ka­nis­mus. An eini­gen Stel­len tritt die typis­che sech­sec­ki­ge Säu­len­glie­de­rung auf. Urs­prün­glich war er von Kre­i­de­sand­ste­i­nen umge­ben, die der Ero­si­on erla­gen, obwohl an eini­gen Stel­len des Ber­ges die Sand­ste­i­ne in den höchs­ten Höhen­la­gen erhal­ten geb­lie­ben sind.

Der Růžov­ský vrch ist ein Berg ohne Aus­sicht, doch hier ist der urs­prün­gli­che Wald mit einem rei­chen krau­ti­gen Unter­wuchs erhal­ten geb­lie­ben. Die Hän­ge sind von natür­li­chen Wäl­dern bedec­kt, tei­lwe­i­se von urwal­dar­ti­gem Cha­rak­ter. Am Nord­fuß befin­den sich Eis­löcher, in denen oft bis zum Som­mer Eis und Firn erhal­ten ble­i­ben. Der süd­li­che Teil ist von Geröll bedec­kt. Der Růžov­ský vrch ist Teil meh­re­rer Schutz­ge­bie­te: des Vogels­chutz­ge­biets Elb­sand­ste­in­ge­bir­ge”, des Euro­pä­isch bede­uten­den Gebiets Böh­mis­che Sch­we­iz im Rah­men des Natu­ra 2000-​Netzes und des Schutz­ge­biets für natür­li­che Was­se­ran­samm­lun­gen Nord­böh­mis­che Kre­i­de. Geomorp­ho­lo­gisch gehört der Berg zum Děčí­ner Hoch­land. An sei­nem Fuß befin­den sich meh­re­re Orte mit Lüf­tung­söff­nun­gen nicht nur für kal­te, son­dern auch für war­me Luft aus dem Unter­grund. Die­se soge­nann­ten Ven­ta­ro­len befin­den sich am Südhang.

Der Name des Ber­ges stammt wahrs­che­in­lich vom kel­tis­chen Wort ros”, das mäch­tig” bede­utet. Es ist wahrs­che­in­lich, dass er als heid­nis­che Kults­tät­te und Wall­fa­hr­t­sort dien­te. Die ger­ma­nis­chen Stäm­me der Mar­ko­man­nen und Her­mun­du­ren vere­hr­ten den Berg angeb­lich als Asgard – den Sitz der Göt­ter. Eine loka­le Wet­ter­re­gel lau­tet: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glauben.“

Unter den vie­len Pflan­zen, die am Růžov­ský vrch vor­kom­men, gibt es eine gro­ße Anzahl sel­te­ner Arten. Blaue Leberb­lüm­chen blühen auf dem Gip­fel und den Hän­gen, eben­so wie Sei­del­bast, Schne­eg­löck­chen, Bil­sen­kraut und vie­le ande­re Arten. Der Růžov­ský vrch ist bei Krä­u­ter­samm­lern, Bota­ni­kern und Naturs­chüt­zern beliebt. Der Basalt­bo­den im Schat­ten der Buchen bie­tet güns­ti­ge Bedin­gun­gen für eine viel­fäl­ti­ge Flo­ra, darun­ter Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria und Ribes alpi­num. Das Gebiet beher­bergt auch eine rei­che Voge­lwelt und eine viel­fäl­ti­ge Tier­welt. Das Balz­ver­hal­ten des Auer­hahns am Růžov­ský vrch ist ein unver­gess­li­ches Erleb­nis. Zur Fau­na gehören Arten wie der Feuer­sa­la­man­der (Sala­man­dra sala­man­dra), der Alpen­molch (Tri­tu­rus alpes­tris), die Berg­zie­ge (Lacer­ta vivi­pa­ra) und der Sper­lings­kauz (Aego­lius funereus).


Růžov­ský vrch se tyčí do výš­ky 619 met­rů nad mořem a je nej­vyš­ším vrcho­lem v národ­ním par­ku Čes­ké Švý­car­sko. Nachá­zí se 7 km od Čes­ké Kame­ni­ce. Vrcho­lo­vé čás­ti čedi­čo­vé­ho kop­ce byly vyhlá­še­ny pří­rod­ní rezer­va­cí Růžák. Ve stře­do­věku stá­la na vrcho­lu kap­le Pan­ny Marie, kte­rá byla zni­če­na roku 1326 (kudyz​nu​dy​.cz), prav­děpo­dob­ně zemětře­se­ním (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Během napo­le­on­ských válek zde byla posta­ve­na pozo­ro­va­tel­na. Na vrcho­lu stá­la také rozh­led­na, kte­rá byla v roce 1938 odstra­něna (kudyz​nu​dy​.cz). Rozh­led­na i hos­ti­nec, jež se zde kdy­si nachá­ze­ly, při­ta­ho­va­ly mno­ho turis­tů, zej­mé­na z Němec­ka, a pro­to vznik­la Bier­weg“ – Piv­ní ces­ta. V letech 1924 – 1946 byl na sever­ním úpa­tí lom, kte­rý čás­teč­ně fun­go­val až do roku 1974. Nená­vrat­ně zni­čil míst­ní pří­rod­ní zají­ma­vost – ledo­vou jámu, ve kte­ré se až do léta udr­žo­val sníh. Z puk­lin zde totiž na povrch pro­ni­kal vel­mi stu­de­ný vzduch (Wiki­pe­dia).

Název vrchu je prav­děpo­dob­ně odvo­zen z kelt­ské­ho slo­va ros“, což zna­me­ná mohut­ný. Je mož­né, že slou­žil jako pohan­ské obřad­ní mís­to a pout­ní loka­li­ta. Ger­mán­ské kme­ny Mar­ko­ma­nů a Her­mun­du­rů údaj­ně uctí­va­ly vrch jako Ásgard – síd­lo bohů. K vrchu a jeho oko­lí se vzta­hu­je pra­nos­ti­ka: Trägt der Rosen­berg eine Hau­ben, kannst du wohl an Regen glau­ben“, což lze pře­lo­žit jako: Když Růžák nosí klo­bouk, můžeš se spo­leh­nout na déšť“ (Wiki­pe­dia). Díky své mohut­nos­ti si vrch vyslou­žil přez­dív­ku Děčín­ská Fudži­ja­ma (kudyz​nu​dy​.cz). Výraz­né pře­vý­še­ní 300 met­rů opro­ti okol­ní­mu teré­nu přis­pí­vá k jeho majes­tát­nos­ti (Wiki­pe­dia). Lido­vě je nazý­ván Růžák. Stej­ně jako asij­ský vul­kán má vul­ka­nic­ký původ. Hora je tvo­ře­na čedi­čem, kte­rý pro­nikl na povrch skrz pís­ko­vec (Wiki­pe­dia). Kužel Růžov­ské­ho vrchu před­sta­vu­je typic­kou ukáz­ku denu­dač­ní­ho relik­tu seve­ro­čes­ké­ho tře­ti­hor­ní­ho vul­ka­nis­mu. Na něk­te­rých mís­tech se zde pro­je­vu­je typic­ká šes­ti­bo­ká sloup­co­vá odluč­nost. Původ­ně vrch obklo­po­va­ly kří­do­vé pís­kov­ce, kte­ré pod­lé­ha­ly ero­zi. Na něko­li­ka mís­tech vrchu se pís­kov­ce docho­va­ly v nej­vyš­ších nad­mo­řs­kých výš­kách (cit​ta​del​la​.cz).

Růžov­ský vrch je kopec bez výhle­du, avšak s původ­ním lesem a boha­tým bylin­ným pod­ros­tem. Sva­hy pokrý­va­jí při­ro­ze­né lesy, mís­ty cha­rak­te­ru pra­le­sa. Na sever­ním úpa­tí se nachá­ze­jí ledo­vé díry, v nichž se čas­to až do léta udr­žu­je led a firn. Již­ní část je pokry­tá sutí (kudyz​nu​dy​.cz). Růžov­ský vrch je sou­čás­tí chrá­něných úze­mí: pta­čí oblas­ti Lab­ské pís­kov­ce, evrop­sky význam­né loka­li­ty Čes­ké Švý­car­sko v rám­ci sou­sta­vy NATURA 2000 a chrá­něné oblas­ti při­ro­ze­né aku­mu­la­ce vod (CHOPAV) Seve­ro­čes­ká kří­da. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hle­dis­ka patří k Děčín­ské vrcho­vi­ně. Na úpa­tí se nachá­zí něko­lik míst s průdu­chy nejen stu­de­né­ho, ale také tep­lé­ho vzdu­chu z pod­ze­mí. Takz­va­né ven­ta­ro­ly se nalé­za­jí na již­ním sva­hu (Wiki­pe­dia).

Mezi mno­ha rost­li­na­mi na Růžov­ském vrchu se nachá­zí množ­ství vzác­ných dru­hů. Mod­ré jater­ní­ky zde září na vrcho­lu i sva­zích, dále zde ros­te lýko­vec, sněžen­ka, blín a mno­ho dal­ších dru­hů. Díky své boha­té fló­ře je vrch oblí­be­ným mís­tem sběra­te­lů bylin, bota­ni­ků a ochrán­ců pří­ro­dy. Bazal­to­vá půda pod buky posky­tu­je příz­ni­vé pod­mín­ky pro roz­ma­ni­tou vege­ta­ci (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Mezi dal­ší zdej­ší rost­li­ny patří napří­klad Vin­ce­to­xi­cum hirun­di­na­ria a Ribes alpi­num (Wiki­pe­dia). Boha­té je také zastou­pe­ní pěv­ců a divo­ké zvěře. Tok tetře­va na Růžov­ském vrchu je neza­po­me­nu­tel­ným zážit­kem (czip​pe​.hier​-im​-netz​.de). Z fau­ny zde naj­de­me napří­klad mlo­ka skvr­ni­té­ho, čol­ka hor­ské­ho, ješ­těr­ku živo­ro­dou a puš­tí­ka běla­vé­ho (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Chovne, Organizmy, Prax, Príroda, Ryby, Živočíchy

Imro a Karin Fuljerovci

Hits: 7172

Pri­znám sa, že afric­ké cich­li­dy sú moje obľú­be­né ryby. Veľ­mi dlho som sa chys­tal k Imro­vi do Byt­če na náv­šte­vu a už ma veľ­mi škre­lo, že za tie roky, čo cho­vám Afri­ku, som ešte u Imra nebol. 8.5.2008 sa zapí­sal do môj­ho akva­ris­tic­ké­ho živo­ta veľ­ký­mi pís­me­na­mi – nav­ští­vil som Ful­je­rov­cov. Imro je fana­tik, kto­rý svo­je ryby zbož­ňu­je. K tej­to veľ­kej záľu­be pri­tia­hol aj svo­ju man­žel­ku, kto­rá svoj­ho man­že­la nie­len pod­po­ru­je, ale akva­ris­ti­ku aj vyko­ná­va. Karin jed­no­du­cho pat­rí ku Imro­vi a oba­ja pat­ria ku svo­jim rybám. Pre­to čas­to ak poviem Ful­jer, tak je v tom aj Karin. Nikdy dote­raz som nepoz­nal taký­to zohra­tý akva­ris­tic­ký pár. Mož­no aj pre­to som od nich odchá­dzal taký pre­sved­če­ný, že táto náv­šte­va bola pek­ná, zmys­lu­pl­ná, a že sa sem čosko­ro vrá­tim. Imro, čo ma ešte viac teší, má klad­ný vzťah nie­len ku rybám, ale aj k iným živým tvo­rom, dokon­ca sa tým­to záuj­mom aj venuje.

Vte­dy sa Imro roz­ši­ro­val, sta­via nové dve miest­nos­ti, priaz­niv­ci afric­kých cich­líd sa majú na čo tešiť. Veľa tomu už nechý­ba. Ťaž­ko opí­sať, čo sa dá uňho nájsť. Už len keď spo­me­niem 8 – 10 foriem Trop­he­usov, tak sa dvih­ne obo­čie všet­kým, kto­rí majú tuše­nie, o aké ryby ide. Z iných piko­šiek spo­me­niem napr. Caloc­hro­mis mela­nos­tig­ma, Enan­ti­opus mela­no­ge­nys, via­ce­ro foriem Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa, Cha­li­noc­hro­mis ndho­boi. Srd­co­vou zále­ži­tos­ťou sú ale pre Imra aulo­no­ka­ry. V kaž­dom prí­pa­de sa tu dá nájsť kvan­tum zau­jí­ma­vých a krás­nych rýb. Imro sor­ti­ment aj dosť obmie­ňa, tak­že vždy sa náj­de dob­rý dôvod prí­sť zno­vu. Ja som sa vyte­šo­val celý deň, až ma muse­li vyhnať ;-). Verím, že foto­gra­fie a video­záz­nam vás pre­sved­čia o tom, že Ful­jer je znač­ka kvality.

Ful­je­rov­ci majú svo­je strán­ky s príz­nač­ným náz­vom www​.cich​lid​.sk. Je urči­te zau­jí­ma­vé, že v ponu­ke majú aj divo­ké odchy­ty rýb, a to je naozaj rari­ta. Pre cho­va­te­ľa, kto­rý to mys­lí s ryba­mi váž­ne, to je veľ­mi dob­rá mož­nosť, ako prí­sť ku skve­lým chov­ným rybám. Okrem toho ponú­ka­jú napr. krmi­vá O.S.I., poza­dia do akvá­rií Back to Natu­re”, ale napr. aj zahra­nič­nú akva­ris­tic­kú literatúru.


I admit that Afri­can cich­lids are my favo­ri­te fish. I had long plan­ned to visit Imro in Byt­ča, and I was itching to go becau­se in all the years I’ve been kee­ping Afri­can fish, I had never been to Imro­’s pla­ce. May 8, 2008, was a big day in my fish­ke­e­ping life – I visi­ted the Ful­jer fami­ly. Imro is a fana­tic who ado­res his fish. His gre­at pas­si­on has also dra­wn his wife, who not only sup­ports him but also prac­ti­ces aqu­aris­tics her­self. Karin sim­ply belo­ngs with Imro, and both belo­ng with the­ir fish. Tha­t’s why whe­ne­ver I say Ful­jer, Karin is also part of it. I had never met such a well-​coordinated aqu­arist coup­le befo­re. Per­haps tha­t’s why I left so con­vin­ced that this visit was nice, mea­ning­ful, and that I would return here soon. What makes me even hap­pier, Imro not only has a posi­ti­ve rela­ti­ons­hip with fish but also with other living cre­a­tu­res, he even devo­tes him­self to this interest.

At that time, Imro was expan­ding, buil­ding two new rooms; fans of Afri­can cich­lids have somet­hing to look for­ward to. The­re isn’t much left. It’s hard to desc­ri­be what you can find the­re. Just men­ti­oning 8 – 10 forms of Trop­he­us rai­ses the eyeb­ro­ws of all tho­se who have an ink­ling of what kind of fish they are. Among other deli­ca­cies, I’ll men­ti­on Caloc­hro­mis mela­nos­tig­ma, Enan­ti­opus mela­no­ge­nys, seve­ral forms of Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa, Cha­li­noc­hro­mis ndho­boi. But Imro­’s heart belo­ngs to aulo­no­ca­ras. In any case, you can find a mul­ti­tu­de of inte­res­ting and beau­ti­ful fish here. Imro often chan­ges his assort­ment, so the­re­’s alwa­ys a good rea­son to come back. I was looking for­ward to it all day, they had to kick me out ;-). I belie­ve that the pho­tos and video recor­dings will con­vin­ce you that Ful­jer stands for quality.

The Ful­jer fami­ly has the­ir web­si­te with the cha­rac­te­ris­tic name www​.cich​lid​.sk. It’s cer­tain­ly inte­res­ting that they also offer wild-​caught fish, which is tru­ly a rari­ty. For a fish kee­per who takes fish seri­ous­ly, this is a very good oppor­tu­ni­ty to get excel­lent bre­e­ding fish. In addi­ti­on, they offer, for exam­ple, O.S.I. food, Back to Natu­re” aqu­arium backg­rounds, as well as fore­ign aqu­arium literature.


Ich gebe zu, dass afri­ka­nis­che Bunt­bars­che mei­ne Lieb­lings­fis­che sind. Ich hat­te lan­ge gep­lant, Imro in Byt­ča zu besu­chen, und ich brann­te darauf zu gehen, denn in all den Jah­ren, in denen ich afri­ka­nis­che Fis­che hal­te, war ich noch nie bei Imro zu Hau­se gewe­sen. Der 8. Mai 2008 war ein gro­ßer Tag in mei­nem Aqu­arium­le­ben – ich besuch­te die Ful­jer Fami­lie. Imro ist ein Fana­ti­ker, der sei­ne Fis­che vere­hrt. Sei­ne gro­ße Lei­den­schaft hat auch sei­ne Frau ange­zo­gen, die ihn nicht nur unters­tützt, son­dern auch selbst Aqu­aris­tik bet­re­ibt. Karin gehört ein­fach zu Imro, und bei­de gehören zu ihren Fis­chen. Des­halb ist immer, wenn ich Ful­jer sage, auch Karin dabei. Ich hat­te zuvor noch nie ein so gut ein­ges­piel­tes Aqu­ari­is­ten­pa­ar get­rof­fen. Viel­le­icht bin ich des­halb so über­ze­ugt gegan­gen, dass die­ser Besuch schön und sinn­voll war und dass ich bald wie­der­kom­men wür­de. Was mich noch glück­li­cher macht, Imro hat nicht nur eine posi­ti­ve Bez­ie­hung zu Fis­chen, son­dern auch zu ande­ren Lebe­we­sen, er wid­met sich die­sem Inte­res­se sogar.

Zu die­ser Zeit erwe­i­ter­te Imro sein Zuhau­se, bau­te zwei neue Zim­mer; Fans afri­ka­nis­cher Bunt­bars­che haben also etwas zu erwar­ten. Es fehlt nicht mehr viel. Es ist sch­wer zu besch­re­i­ben, was man dort fin­den kann. Schon die Erwäh­nung von 8 – 10 For­men von Trop­he­us lässt bei allen, die eine Ahnung haben, um wel­che Art von Fis­chen es sich han­delt, die Augenb­rau­en hoch­zie­hen. Unter ande­ren Köst­lich­ke­i­ten wer­de ich Caloc­hro­mis mela­nos­tig­ma, Enan­ti­opus mela­no­ge­nys, meh­re­re For­men von Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa, Cha­li­noc­hro­mis ndho­boi erwäh­nen. Aber Imros Herz gehört den Aulo­no­ca­ras. Auf jeden Fall fin­det man hier eine Viel­zahl von inte­res­san­ten und schönen Fis­chen. Imro ändert sein Sor­ti­ment oft, daher gibt es immer einen guten Grund, zurück­zu­kom­men. Ich habe den gan­zen Tag darauf gef­re­ut, sie muss­ten mich raussch­me­i­ßen ;-). Ich bin über­ze­ugt, dass die Fotos und Video­auf­nah­men Sie davon über­ze­ugen wer­den, dass Ful­jer für Quali­tät steht.

Die Ful­jer Fami­lie hat ihre Web­si­te mit dem cha­rak­te­ris­tis­chen Namen www​.cich​lid​.sk. Es ist sicher­lich inte­res­sant, dass sie auch wild gefan­ge­ne Fis­che anbie­ten, was wirk­lich eine Sel­ten­he­it ist. Für einen ernst­haf­ten Fisch­hal­ter ist dies eine sehr gute Gele­gen­he­it, aus­ge­ze­ich­ne­te Zucht­fis­che zu bekom­men. Darüber hinaus bie­ten sie zum Beis­piel O.S.I. Fut­ter, Back to Natu­re” Aqu­arium­hin­ter­grün­de sowie aus­län­dis­che Aqu­arium­li­te­ra­tur an.


Przyz­na­ję, że afry­ka­ńs­kie pie­lęg­ni­ce są moimi ulu­bi­ony­mi ryba­mi. Od dawna pla­no­wa­łem odwie­dzić Imra w Byt­ča, i cies­zy­łem się na to, bo przez wszys­tkie lata hodo­wa­nia ryb afry­ka­ńs­kich, nig­dy nie byłem u Imra. 8 maja 2008 roku od

wie­dzi­łem rodzi­nę Ful­je­rów, co było wiel­kim wydar­ze­niem w moim życiu akwa­rys­tycz­nym. Imro to fana­tyk, któ­ry uwiel­bia swo­je ryby. Jego wiel­ka pas­ja przy­ci­ąg­nęła również jego żonę, któ­ra nie tyl­ko go wspie­ra, ale również sama upra­wia akwa­rys­ty­kę. Karin po pros­tu nale­ży do Imra, a obo­je nale­żą do swo­ich ryb. Dla­te­go kie­dy mówię Ful­jer, zaws­ze mam na myśli również Karin. Nig­dy wcze­śniej nie spot­ka­łem tak dobr­ze zgra­nej pary akwa­rys­tycz­nej. Być może dla­te­go wys­ze­dłem z tak prze­ko­na­niem, że ta wizy­ta była miła, znac­ząca i że wkrót­ce tu wró­cę. Co mnie jeszc­ze bar­dziej cies­zy, Imro nie tyl­ko ma pozy­ty­wny sto­su­nek do ryb, ale także do innych istot żywych, nawet poświ­ęca się tej pasji.

Wówc­zas Imro roz­bu­do­wy­wał swo­je akwa­rium, budu­jąc dwa nowe pomieszc­ze­nia; fani afry­ka­ńs­kich pie­lęg­nic mają więc na co cze­kać. Już pra­wie wszys­tko goto­we. Trud­no opi­sać, co można tam zna­le­źć. Już samo wspom­nie­nie 8 – 10 form Trop­he­usów spra­wia, że wszys­cy, któr­zy mają cho­ćby pojęcie, o jakie ryby cho­dzi, uni­osą brwi. Wśród innych sma­ko­ły­ków wspom­nę Caloc­hro­mis mela­nos­tig­ma, Enan­ti­opus mela­no­ge­nys, kil­ka form Cyp­ho­ti­la­pia gib­be­ro­sa, Cha­li­noc­hro­mis ndho­boi. Ale ser­cem Imra są aulo­no­ka­ry. W każdym razie można tu zna­le­źć mnóst­wo inte­re­su­jących i pięk­nych ryb. Imro częs­to zmie­nia asor­ty­ment, więc zaws­ze jest dob­ry powód, by wró­cić. Cały dzień się na to cies­zy­łem, musie­li mnie wyr­zu­cić ;-). Jes­tem prze­ko­na­ny, że zdjęcia i nag­ra­nia wideo prze­ko­na­ją cię, że Ful­jer to gwa­ranc­ja jakości.

Rodzi­na Ful­je­rów ma swo­ją stro­nę inter­ne­to­wą o cha­rak­te­rys­tycz­nej nazwie www​.cich​lid​.sk. Na pewno inte­re­su­jące jest to, że ofe­ru­ją także dzi­ko zło­wi­one ryby, co napra­wdę jest rzad­ko­ścią. Dla hodo­wcy, któ­ry trak­tu­je ryby powa­żnie, jest to bar­dzo dob­ra okaz­ja, aby zdo­być dosko­na­łe ryby hodo­wla­ne. Ponad­to ofe­ru­ją na przy­kład kar­mę O.S.I., tła do akwa­rium Back to Natu­re”, a także zag­ra­nicz­ną lite­ra­tu­rę akwarystyczną.


Use Facebook to Comment on this Post