Podunajsko - Skala

Sochy sú umelecké diela, ktoré môžu byť vytesané z rôznych materiálov. Naše emócie evokujú monumentálne pamätníky aj abstraktné sochy. Sochy obohacujú často mestské priestranstvá. Často sa dá povedať, že tvoria čiastočne umelecké galérie. Navyše integrujú pri človeka, sú motiváciou stretávania sa. Sochárstvo má hlboké historické korene, siaha do antiky. Gréci a Rimania tvorili dokonalé sochy s ľudským výrazom. V období renesancie sochárstvo pookrialo, majstri ako Michelangelo, Bernini tvorili vrcholné diela histórie ľudstva. Moderná doba spôsobila v sochárstve radikálne zmeny. Objavil sa svet abstraktných tvarov, sochári objavili nové spôsoby, nové vyjadrenia svojich myšlienok a emócií. Využíva sa mramor, bronz, ale aj nekonvenčné materiály ako je recyklovaný kov, drevo, sklo. Sochy reprezentujú emócie, kultúru, myšlienky.

Statues are artistic creations that can be carved from various materials. They evoke our emotions through monumental memorials as well as abstract sculptures. Statues often enrich urban spaces, creating what can be described as partial art galleries. Moreover, they integrate with people, serving as a motivation for gatherings. Sculpture has deep historical roots that trace back to antiquity. The Greeks and Romans crafted flawless statues with human expressions. During the Renaissance, sculpture experienced a renaissance itself, with masters like Michelangelo and Bernini creating pinnacle works in the history of humanity.

The modern era has brought radical changes to sculpture. A world of abstract forms has emerged, with sculptors discovering new ways and expressions for their thoughts and emotions. Materials such as marble and bronze are still utilized, but unconventional materials like recycled metal, wood, and glass are also embraced. Statues represent emotions, culture, and ideas. They are more than just static forms; they are conduits of artistic expression that bridge the historical and contemporary, creating a timeless language that speaks to the human experience.

Parliament of Austria, Ringstrasse - http://en.wikipedia.org/wiki/Ringstrasse, http://en.wikipedia.org/wiki/Austrian_Parliament

Napravo socha Pavla Országha Hviezdoslava

Use Facebook to Comment on this Post

Technika, TOP

Lode

23/01/201205/01/2025 skala

Lode sú majestátne plavidlá, ktoré so sebou nesú svoje vlastné príbehy. Od prvých drevených lodí až po moderné výletné lode nás priťahujú svojou rozmanitosťou a históriou. V praveku sa vyrezávali lode s kmeňov stromov. Prvotné dreváky a kanoe sa postupne menili na parníky, elegantné jachty plné rôznych technologických inovácií. Lode vždy boli spojené s objavovaním nových svetov. Objaviteľské výpravy umožnili preskúmať a pochopiť rôzne kultúry. Výrazne dopomohli ku obchodu. Majú aj rozmer slobody, dobrodružstva, stávali sa často metaforou snov a želaní. Dnešné lode poskytujú luxusný priestor pre rekreačné plavby, pohodlie a samozrejme zážitky.

Ships are majestic vessels that carry their own stories. From the first wooden boats to modern cruise ships, they captivate us with their diversity and history. In prehistoric times, ships were carved from tree trunks. Primitive dugout canoes gradually evolved into steamships, elegant yachts filled with various technological innovations. Ships have always been linked to the exploration of new worlds. Exploratory expeditions allowed the examination and understanding of various cultures, significantly contributing to trade. They also symbolize freedom and adventure, often becoming metaphors for dreams and desires. Today’s ships provide luxurious spaces for recreational voyages, offering comfort and, of course, unforgettable experiences.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

01/11/201105/01/2025 skala

Cífer je s pridruženými časťami Pác a Jarná najväčšou obcou Trnavského okresu. Žije v ňom cca 4000 obyvateľov (cifer.sk). Najstaršia zmienka o Cíferi je už čias Veľkej Moravy z 9. storočia (cifer.sk). Z doby kamennej upútava množstvo nájdenej keramiky. Kolekcia nádob rekonštruovaných z nájdených fragmentov predstavuje najreprezentatívnejší keramický komplex nielen na Slovensku. Našiel sa tu hlinený štítkový idol, najstaršia plastika tohto druhu v strednej Európe (cifer.sk). Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu na území Slovenska, konkrétne zo začiatku 1. storočia pred n.l. V Cíferi – Páci sa našli zvyšky rímskej usadlosti zo 4. storočia (cifer.sk). Cez Cífer preteká potok Gidra. Pochádzajú z tadeto: plavec Marcel Géry, spisovateľ Milan Zelinka, spevák a muzikant Laco Lučenič, herec, dramaturg a režisér Otto Varečka (Wikipedia). Cíferské výšivky, kroje, šitie majú veľký ohlas a bohatú históriu (google.com). V roku 1892 bola založená výšivkárska dielňa, kde pod vedením Márie Hollóssyovej tvorili náročné výšivky, zástavy, cirkevné a korunovačné rúcha (google.com).

Dominantou obce je kostol svätého Michala Archaniela. Jeho gotická architektúra priťahuje pozornosť. Ďalšou významnou pamiatkou je kaštieľ, ktorý v minulosti slúžil ako sídlo šľachticov. Miestni obyvatelia sa snažia udržiavať tradície prostredníctvom folklórnych podujatí. Mesto je dobre dostupné z hlavných dopravných trás.

Cífer, along with its associated parts Pác and Jarná, is the largest municipality in the Trnava district. It has a population of approximately 4,000 residents (cifer.sk). The earliest mention of Cífer dates back to the times of Great Moravia in the 9^th century (cifer.sk). Abundant finds of pottery from the Stone Age have been discovered, with a collection of vessels reconstructed from found fragments representing the most representative ceramic complex not only in Slovakia. A clay tag-like idol was also found here, the oldest sculpture of its kind in Central Europe (cifer.sk). Discoveries from the territory of Cífer and its immediate surroundings include perhaps the oldest Germanic grave on the territory of Slovakia, specifically from the beginning of the 1^st century BC. Remains of a Roman settlement from the 4^th century were found in Cífer – Pác (cifer.sk).

The Gidra stream flows through Cífer. Notable individuals from Cífer include swimmer Marcel Géry, writer Milan Zelinka, singer and musician Laco Lučenič, and actor, dramaturge, and director Otto Varečka (Wikipedia). Cífer’s embroideries, costumes, and sewing have a great impact and a rich history (google.com). In 1892, an embroidery workshop was established, where, under the guidance of Mária Hollóssy, intricate embroideries, banners, church items, and coronation robes were created (google.com)

The dominant feature of the village is the Church of St. Michael the Archangel. Its Gothic architecture attracts attention. Another significant monument is the castle, which in the past served as the residence of nobility. Local residents strive to maintain traditions through folklore events. The town is easily accessible from major transportation routes.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina

Dechtice

17/04/201104/01/2025 skala

Dechtice ležia na úpätí Malých Karpát (dechtice.sk), v nadmorskej výške 186 metrov nad morom. Na ploche 19.46 km² žije 1853 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Patrili panstvu Dobrá voda. Obyvatelia sa venovali roľníctvu, vinohradníctvu, drevorubačstvu a hrnčiarstvu. Od 16. storočia bol v obci habánsky dvor. Do 1. svetovej vojny sa tu vyrábali džbánky (dechtice.sk). Územím katastra preteká rieka Blava. V katastri obce sa nachádza výletné miesto, zrúcanina Katarínka (dechtice.sk). V obci sa nachádza Kostol Všetkých svätých, románska rotunda z roku 1172 (dechtice.sk), rímskokatolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej z roku 1652 a kaplnka z roku 1743 zasvätená Panne Márii Karmelskej. Každoročne sa v Dechticiach konajú púte (Wikipedia).

V Dechticiach sa nachádza kostol svätého Michala Archanjela a kostol svätého Ladislava. Neďaleko sa nachádza Červený Kameň, mesto Trnava, Katarínka.

Dechtice is situated at the foothills of the Small Carpathians (dechtice.sk), at an elevation of 186 meters above sea level. It covers an area of 19.46 km², and as of the latest available information, it is home to 1,853 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1258 when it belonged to the Dobrá voda estate. The residents were engaged in agriculture, viticulture, logging, and pottery. From the 16^th century, there was a Hutterite colony in the village, which continued until World War I. Before the war, Dechtice was known for its pottery production, particularly the crafting of jugs (dechtice.sk). The Blava River flows through the village’s territory. Within the municipal cadastre, there is a popular excursion destination — the ruins of Katarínka (dechtice.sk). The village is home to the Church of All Saints, a Romanesque rotunda dating back to 1172 (dechtice.sk), a Roman Catholic church dedicated to St. Catherine of Alexandria from 1652, and a chapel built in 1743 dedicated to Our Lady of Mount Carmel. Annual pilgrimages take place in Dechtice (Wikipedia).

In Dechtice, you’ll find the Church of St. Michael the Archangel and the Church of St. Ladislaus. Nearby, there are Červený Kameň Castle, the city of Trnava, and Katarínka.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Komárno

20/11/201030/12/2024 skala

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku (komarno.sk). Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km² tu žije 34 190 obyvateľov (Wikipedia). Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu Kelti, Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie zdržiavali Avari. Koncom 9. storočia sem prišli Maďari. V 10. storočí pri sútoku vytvorili opevnené sídlo. Popri ňom vznikol hrad a osada Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). Stredoveké Komárno sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína. V čase tureckých vojen sa dostalo na pomedzie habsburgskej a osmanskej ríše. Preto bol hrad prebudovaný na pevnosť – Stará pevnosť. Neskôr pribudla Nová pevnosť. Obe odolávali Turkom. Od roku 1745 sa mesto stáva slobodným kráľovským mestom. V roku 1763 a 1783 postihlo mesto zemetrasenie (komarno.sk). Mesto bolo maďarské do roku 1918 (Wikipedia CS). 2.11.1938 bolo mesto pripojené ku Maďarsku. Do 30. 3. 1945 (komarno.sk). Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Československa stanovená cez stred rieky, čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896 (Wikipedia).

Významné osobnosti Komárna: spisovateľ Mór Jókai, hudobný skladateľ Franz Lehár (komarno.sk), uhorský kráľ Ladislav Pohrobok, nitriansky biskup Lipót Kollonich, režisér Ivan Reitman, herečka Zuzana Marošová, spisovateľka Daniela Kapitáňová, kanoisti Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakári Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, futbalista Szilárd Németh. Mesto má tieto mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. V Komárne sa nachádzajú Slovenské lodenice, ktoré boli založené v roku 1898, nachádzajú sa medzi Alžbetiným ostrovom a Dunajom (Wikipedia).

The city of Komárno is the southernmost place in Slovakia (komarno.sk). The Hungarian name of the city is Komárom, German Komorn, Latin Camarum, Comaromium. To distinguish it from the city with the same name in Hungary, the informal Hungarian name Észak-Komárom (North Komárno) or Révkomárom is used. With an area of 103.17 km², it is home to 34,190 inhabitants (Wikipedia). It is situated at the confluence of the Danube and Váh rivers at an elevation of 108 meters above sea level. It is one of the oldest settlements in the Carpathian Basin. Celts lived here, and Romans built a military camp and the city of Brigetio on the opposite bank of the Danube, near Celemantia. During the migration of nations, Avars stayed here for a longer period. Hungarians arrived in the late 9^th century. In the 10^th century, they established a fortified settlement at the confluence. Next to it, a castle and the settlement of Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron) emerged. Medieval Komárno developed mainly during the reign of Matthias Corvinus. During the Turkish wars, it became a border area between the Habsburg and Ottoman empires. Therefore, the castle was rebuilt into a fortress – the Old Fortress. Later, the New Fortress was added. Both resisted the Turks. Since 1745, the city has become a free royal town. In 1763 and 1783, earthquakes struck the city (komarno.sk). The city was Hungarian until 1918 (Wikipedia CS). On November 2, 1938, the city was annexed to Hungary until March 30, 1945 (komarno.sk). After World War I, the border line of the newly established Czechoslovakia was set through the middle of the river, resulting in the separation of the district of Újszőny (now Komárom) on the right bank of the Danube, which was annexed to the city in 1896 (Wikipedia).

Significant personalities from Komárno include the writer Mór Jókai, composer Franz Lehár (komarno.sk), Hungarian King Ladislaus the Posthumous, Nitra Bishop Lipót Kollonich, director Ivan Reitman, actress Zuzana Marošová, writer Daniela Kapitáňová, canoeists Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kayakers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and footballer Szilárd Németh. The city has the following districts: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. In Komárno, there are the Slovak Shipyard, founded in 1898, located between Elisabeth Island and the Danube (Wikipedia).

Komárom városa a Szlovákia legdélibb városa (komarno.sk). A város magyar neve Komárom, német neve Komorn, latin neve pedig Camarum, Comaromium. A várost azonos nevű magyarországi városhoz való megkülönböztetés végett a beszélt magyar nyelvben Észak-Komárom (Északi Komárom) vagy Révkomárom (Révköz-Komárom) elnevezések is használatosak. A területe 103,17 négyzetkilométer, és a városban 34 190 lakos él (Wikipedia). A Duna és a Vág találkozásánál, tengerszint feletti 108 méter magasságban található. Az egyik legrégebbi település a Kárpát-medencében. Itt éltek a kelták, a rómaiak a Dunától távolabb, az Árpád-korban pedig létrehozták a Brigetio nevű várost és a közeli Celemantia‑t. A népvándorlás korában hosszabb ideig avarok tartózkodtak itt. A 9. század végén érkeztek ide a magyarok. A 10. században a két folyó torkolatánál erődített települést hoztak létre. Mellette kialakult egy vár és a Camarum nevű település (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). A középkori Komárom főként Mátyás király uralma alatt fejlődött. A török háborúk idején a Habsburg Birodalom és az Oszmán Birodalom határvidékére került. Ezért a várat átalakították erődítéssé – Óvárrá. Később hozzáadódott az Újvár. Mindkettő ellenállt a törököknek. 1745-től a város szabad királyi várossá vált. 1763-ban és 1783-ban földrengés érte a várost (komarno.sk). A város 1918-ig magyar terület volt (Wikipedia CS). 1938. november 2‑án a várost Magyarországhoz csatolták. 1945. március 30-ig (komarno.sk). Az első világháború után a csehszlovák államhatár a folyó közepén haladt el, ami a Dunán a jobb parton fekvő Újszőny városrész elválasztásához vezetett, amelyet 1896-ban csatoltak a városhoz (Wikipedia).

Kiemelkedő személyiségek Komáromban: író Mór Jókai, zeneszerző Franz Lehár (komarno.sk), Magyarország királya, V. László, nyitrai püspök Lipót Kollonich, rendező Ivan Reitman, színésznő Zuzana Marošová, írónő Daniela Kapitáňová, kenusok Attila Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakosok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, labdarúgó Szilárd Németh. A városnak a következő városrészei vannak: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. Komáromban található a Szlovák Hajógyár, amelyet 1898-ban alapítottak, az Alžbeta-sziget és a Duna között helyezkedik el (Wikipedia).

Odkazy

TOP