2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Bratislava – krásavica na Dunaji

Hits: 34795

Bra­ti­sla­va je zná­ma aj ako Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” a Mes­to Mie­ru. Roz­lo­ha Bra­ti­sla­vy je 367,584 km2. Leží v nad­mor­skej výš­ke 126514 met­rov nad morom. V Bra­ti­slav­skej aglo­me­rá­cií žije 546 300 oby­va­te­ľov. Den­ne sem dochá­dza 150200 tisíc ľudí za prá­cou. His­to­ric­ké náz­vy Bra­ti­sla­vy: Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Trva­lé osíd­le­nie úze­mia Bra­ti­sla­vy zača­lo prav­de­po­dob­ne v mlad­šej dobe kamen­nej. V rokoch 40050 pred n.l. tu boli Kel­ti, čoho dôka­zom je kelt­ské oppi­dum s min­cov­ňou. Medzi prvým a pia­tym sto­ro­čím stre­dom mes­ta vied­la hra­ni­ca Rím­skej ríše - Limes Roma­nus. Medzi 6. a 8. sto­ro­čím sem priš­li prví Slo­va­niaAva­ri. V rokoch 633658 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Samo­vej ríše. Od kon­ca 8. sto­ro­čia do roku 833 bola súčas­ťou Nit­rian­ske­ho knie­žat­stva a do roku 907 Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pé­dia). V rokoch 12411242 zaú­to­či­li na Bra­ti­sla­vu Mon­go­li, mes­to však nedo­by­li. V roku 1465 zalo­žil Matej Kor­vín Aca­de­miu Istro­po­li­ta­nu, prvú uni­ver­zi­tu na úze­mí Slo­ven­ska (Wiki­pé­dia). V rokoch 9071918 bola Bra­ti­sla­va súčas­ťou Uhor­ska.

V rokoch 15631830 je Bra­ti­sla­va koru­no­vač­ným mes­tom uhor­ských krá­ľov. Pri­bliž­ne do roku 1870 bola Bra­ti­sla­va pre­važ­ne mes­tom nemec­ky hovo­ria­ce­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1946 sa k Bra­ti­sla­ve pri­po­ji­li obce Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, RačaVaj­no­ry. V roku 1971 aj Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa a Záhor­ská Bys­tri­ca (Wiki­pé­dia). Ruži­nov má tie­to miest­ne čas­ti: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Osob­nos­ti Bra­ti­sla­vy: nemec­ký kla­vi­ris­ta a skla­da­teľ Johann Nepo­muk Hum­mel, nosi­teľ Nobe­lo­vej ceny za fyzi­ku Phi­lipp Lenard, fyzik a mate­ma­tik Ján Andrej Seg­ner, rabín Samu­el Ben­ja­min Sofer, sochár Vik­tor Oskar Tilg­ner a množ­stvo iných (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va is also kno­wn as the Beau­ty on the Danu­be” and the City of Pea­ce.” Its area is 367.584 km², situ­ated at an ele­va­ti­on ran­ging from 126 to 514 meters abo­ve sea level. In the Bra­ti­sla­va agg­lo­me­ra­ti­on, 546,300 inha­bi­tants resi­de, and dai­ly, 150 – 200 thou­sand peop­le com­mu­te here for work. His­to­ri­cal names for Bra­ti­sla­va inc­lu­de Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, and Istro­po­lis. Per­ma­nent sett­le­ment of the Bra­ti­sla­va area like­ly began in the late Sto­ne Age. Bet­we­en 400 and 50 BCE, Celts inha­bi­ted the regi­on, evi­den­ced by a Cel­tic oppi­dum with a mint. The Roman Empi­re­’s bor­der, Limes Roma­nus, pas­sed through the city cen­ter bet­we­en the 1st and 5th cen­tu­ries. Bet­we­en the 6th and 8th cen­tu­ries, the first Slavs and Avars arri­ved. From 633 to 658, Bra­ti­sla­va was part of the Samo Empi­re. From the late 8th cen­tu­ry to 833, it was part of the Prin­ci­pa­li­ty of Nit­ra, and until 907, part of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In 1241 – 1242, the Mon­gols attac­ked Bra­ti­sla­va but did not conqu­er the city. In 1465, Matt­hias Cor­vi­nus foun­ded Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, the first uni­ver­si­ty in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). From 907 to 1918, Bra­ti­sla­va was part of Hungary.

From 1563 to 1830, Bra­ti­sla­va was the coro­na­ti­on city of Hun­ga­rian kings. Until around 1870, Bra­ti­sla­va was pre­do­mi­nan­tly a city of German-​speaking inha­bi­tants. In 1946, the muni­ci­pa­li­ties of Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača, and Vaj­no­ry were anne­xed to Bra­ti­sla­va. In 1971, Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa, and Záhor­ská Bys­tri­ca also joined (Wiki­pe­dia). Ruži­nov has the­se local parts: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from Bra­ti­sla­va inc­lu­de the Ger­man pia­nist and com­po­ser Johann Nepo­muk Hum­mel, Nobel Prize-​winning phy­si­cist Phi­lipp Lenard, phy­si­cist and mat­he­ma­ti­cian Ján Andrej Seg­ner, rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, sculp­tor Vik­tor Oskar Tilg­ner, and many others (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ist auch als die Schöne an der Donau” und die Stadt des Frie­dens” bekannt. Die Flä­che bet­rägt 367,584 km² und liegt auf einer Höhe von 126 bis 514 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. In der Bratislava-​Agglomeration leben 546.300 Ein­woh­ner, und täg­lich pen­deln 150 – 200 Tau­send Men­schen hier­her zur Arbe­it. His­to­ris­che Namen für Bra­ti­sla­va sind Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek und Istro­po­lis. Die dau­er­haf­te Besied­lung des Gebiets von Bra­ti­sla­va begann wahrs­che­in­lich in der Jung­ste­in­ze­it. Zwis­chen 400 und 50 v. Chr. leb­ten Kel­ten in der Regi­on, wie ein kel­tis­ches Oppi­dum mit einer Münzp­rä­ges­tät­te belegt. Die Gren­ze des Römis­chen Rei­ches, Limes Roma­nus, ver­lief zwis­chen dem 1. und 5. Jahr­hun­dert durch das Stadt­zen­trum. Zwis­chen dem 6. und 8. Jahr­hun­dert kamen die ers­ten Sla­wen und Awa­ren hier­her. Von 633 bis 658 gehör­te Bra­ti­sla­va zum Reich von Samo. Vom spä­ten 8. Jahr­hun­dert bis 833 gehör­te es zum Fürs­ten­tum Nit­ra und bis 907 zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich (Wiki­pe­dia). In den Jah­ren 1241 – 1242 grif­fen die Mon­go­len Bra­ti­sla­va an, ero­ber­ten die Stadt jedoch nicht. Im Jahr 1465 grün­de­te Matt­hias Cor­vi­nus die Aca­de­mia Istro­po­li­ta­na, die ers­te Uni­ver­si­tät in der Slo­wa­kei (Wiki­pe­dia). Von 907 bis 1918 gehör­te Bra­ti­sla­va zu Ungarn.

Von 1563 bis 1830 war Bra­ti­sla­va die Krönungss­tadt unga­ris­cher Köni­ge. Bis etwa 1870 war Bra­ti­sla­va vor­wie­gend eine Stadt mit deutschs­pra­chi­gen Ein­woh­nern. Im Jahr 1946 wur­den die Geme­in­den Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača und Vaj­no­ry Bra­ti­sla­va angeg­lie­dert. Im Jahr 1971 sch­los­sen sich auch Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa und Záhor­ská Bys­tri­ca an (Wiki­pe­dia). Ruži­nov hat diese

Orts­te­i­le: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bekann­te Per­sön­lich­ke­i­ten aus Bra­ti­sla­va sind der deuts­che Pia­nist und Kom­po­nist Johann Nepo­muk Hum­mel, der Nobelp­re­is­trä­ger für Phy­sik Phi­lipp Lenard, der Phy­si­ker und Mat­he­ma­ti­ker Ján Andrej Seg­ner, der Rab­bi­ner Samu­el Ben­ja­min Sofer, der Bild­hau­er Vik­tor Oskar Tilg­ner und vie­le ande­re (wiki​pe​dia​.sk).


Bra­ti­sla­va ismert még Krá­sa­vi­ca na Duna­ji” és a Béke Váro­sa­ként is. Bra­ti­sla­va terüle­te 367,584 km². Ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 126 és 514 méter között vál­to­zik. A bra­ti­sla­vai agg­lo­me­rá­ci­ó­ban 546 300 lakos él. Napon­ta 150 – 200 ezer ember jár ide dol­goz­ni. Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik Bra­sla­ves­purch, Bre­sla­va Civi­tas, Bre­zes­burg, Bre­za­laus­purch, Pre­sla­vas­purch, Bres­burg, Bře­ti­sla­va, Poso­nium, Istro­po­lis, Pre­ss­burg, Pozso­ny, Požúň, Pre­špo­rok, Pre­špu­rek, Istro­po­lis. Bra­ti­sla­va terüle­tén valós­zí­nűleg a fia­tal kőkors­zak­ban kez­dődött az állan­dó tele­pülés. Kr. e. 400 – 50 között kel­ták éltek itt, amit egy kel­ta oppi­dum és pénz­ver­de bizo­ny­ít. Az első és ötödik szá­zad között a város köze­pén a Római Biro­da­lom hatá­ra – a Limes Roma­nus – húzó­dott. A 6. és 8. szá­zad között az első szlá­vok és ava­rok érkez­tek ide. 633 és 658 között Bra­ti­sla­va a Samo Biro­da­lom rés­ze volt. A 8. szá­zad végé­től 833-​ig a Nit­riai Feje­de­lem­ség rés­ze volt, majd 907-​ig a Nagy Morá­viáé (Wiki­pé­dia). 1241 – 1242-​ben a mon­go­lok táma­dást indí­tot­tak Bra­ti­sla­va ellen, de a várost nem fog­lal­ták el. 1465-​ben Máty­ás kirá­ly mega­la­pí­tot­ta az Istro­po­li­ta­nu Aka­dé­miát, a szlo­vák terület első egy­ete­mét (Wiki­pé­dia). 907-​től 1918-​ig Bra­ti­sla­va rés­ze volt Magyarországnak.

1563-​tól 1830-​ig Bra­ti­sla­va a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­si váro­sa volt. Kb. 1870-​ig Bra­ti­sla­va túl­ny­o­mó­részt német any­any­el­vű lakos­sá­gú város volt. 1946-​ban Devín, Dúb­rav­ka, Lamač, Petr­žal­ka, Prie­voz, Rača és Vaj­no­ry csa­tla­ko­zott Bra­ti­sla­vá­hoz. 1971-​ben Čuno­vo, Devín­ska Nová Ves, Jarov­ce, Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce, Rusov­ce, Vra­ku­ňa és Záhor­ská Bys­tri­ca is csa­tla­ko­zott (Wiki­pé­dia). Ruži­nov­nak a követ­ke­ző helyi rés­zei van­nak: Nivy, Pošeň, Prie­voz, Ostred­ky, Tráv­ni­ky, Štr­ko­vec, Vlčie hrd­lo, Trnáv­ka. Vra­ku­ňa: Dol­né Hony. Podu­naj­ské Bis­ku­pi­ce: Dol­né hony, Kete­lec, Lies­ko­vec, Medzi jar­ka­mi. Nové Mes­to: Ahoj, Jura­jov dvor, Koli­ba, Kra­má­re, Mie­ro­vá koló­nia, Pasien­ky /​Kuchaj­da, Vinoh­ra­dy. Rača: Kras­ňa­ny, Rača, Východ­né. Kar­lo­va Ves: Dlhé die­ly, Kúti­ky, Mlyn­ská doli­na, Pat­rón­ka, Rov­ni­ce. Dúb­rav­ka: Pod­vor­ni­ce, Zálu­hy, Krča­ce. Lamač: Pod­háj, Ráz­so­chy. Devín­ska Nová Ves: Devín­ske jaze­ro, Kos­tol­né, Pau­lin­ské, Pod­hor­ské, Síd­lis­ko, Stred, Vápen­ka. Petr­žal­ka: Dvo­ry, Háje, Janí­kov dvor, Lúky, Ovsiš­te, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Kapi­tul­ský dvor, Sta­rý háj (wiki​pe​dia​.sk).

Bra­ti­sla­va kie­mel­ke­dő sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik a német zon­go­ris­ta és zenes­zer­ző Johann Nepo­muk Hum­mel, a fizi­ka Nobel-​díjas Phi­lipp Lenard, a fizi­kus és mate­ma­ti­kus Ján Andrej Seg­ner, a rab­bi Samu­el Ben­ja­min Sofer, a szob­rász Vik­tor Oskar Tilg­ner és sok más (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky o Bratislave

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Petržalka – mestská časť Bratislavy

Hits: 2809

Petr­žal­ka je mest­skou čas­ťou Bra­ti­sla­vy, na pra­vom bre­hu rie­ky Dunaj v nad­mor­skej výš­ke 131 met­rov nad morom. Má naj­vyš­ší počet oby­va­te­ľov zo všet­kých mest­ských čas­tí. Jej roz­lo­ha je nece­lých 29 km2. Pôvod­ne to bola vidiec­ka obec pri Bra­ti­sla­ve s náz­vom Enge­rau - úzka niva z nemči­ny. V roku 1866 tu žilo v 103 domoch 594 oby­va­te­ľov. V roku 192010 tisíc. Pred 1. sve­to­vou voj­nou aj pred rokom 1945 tu žili naj­mä Nemci. Prvý krát bola Petr­žal­ka spo­je­ná s Bra­ti­sla­vou bola v roku 1891 želez­nič­ným mos­tom (Wiki­pe­dia).

Dnes jej cha­rak­ter urču­jú naj­mä pane­lo­vé obyt­né domy. Avšak nachá­dza­jú sa tu aj dve prí­rod­né jaze­rá – Malý a Veľ­ký Draž­diak a kanál Chor­vát­ske rame­no a naj­star­ší verej­ný park v stred­nej Euró­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa. Petr­žal­ka je roz­de­le­ná na síd­lis­ká ale­bo miest­ne čas­ti: Dvo­ry, Lúky, Háje, Ovsiš­te, Janí­kov dvor, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Sta­rý háj, Kapi­tul­ský dvor. Nachá­dza sa tu via­ce­ro kul­túr­nych zaria­de­ní: Domy kul­tú­ry Ovsiš­te, Zrkad­lo­vý háj, Lúky, divad­lo Aré­na. Význam­né je výsta­vis­ko Inche­ba Expo, Eko­no­mic­ká uni­ver­zi­ta v Bra­ti­sla­ve a City Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia).


Petr­žal­ka is a dis­trict of Bra­ti­sla­va, situ­ated on the right bank of the Danu­be River at an ele­va­ti­on of 131 meters abo­ve sea level. It has the hig­hest popu­la­ti­on among all city dis­tricts, cove­ring an area of just under 29 km². Ori­gi­nal­ly, it was a rural vil­la­ge near Bra­ti­sla­va cal­led Enge­rau – nar­row flo­odp­lain” in Ger­man. In 1866, 594 inha­bi­tants lived in 103 hou­ses, and by 1920, the popu­la­ti­on had gro­wn to 10,000. Befo­re both World War I and in 1945, Ger­mans pre­do­mi­nan­tly inha­bi­ted Petr­žal­ka. The first con­nec­ti­on bet­we­en Petr­žal­ka and Bra­ti­sla­va was estab­lis­hed in 1891 with a rai­lway brid­ge (Wiki­pe­dia).

Today, its cha­rac­ter is pri­ma­ri­ly defi­ned by panel resi­den­tial buil­dings. Howe­ver, two natu­ral lakes – Malý and Veľ­ký Draž­diak – and the Chor­vát­ske rame­no canal can be found here, along with the oldest pub­lic park in Cen­tral Euro­pe – Sad Jan­ka Krá­ľa. Petr­žal­ka is divi­ded into neigh­bor­ho­ods or local parts: Dvo­ry, Lúky, Háje, Ovsiš­te, Janí­kov dvor, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Sta­rý háj, and Kapi­tul­ský dvor. Vari­ous cul­tu­ral faci­li­ties are loca­ted in Petr­žal­ka, inc­lu­ding com­mu­ni­ty cen­ters in Ovsiš­te, Zrkad­lo­vý háj, Lúky, and the Are­na The­at­re. Note­wort­hy estab­lish­ments inc­lu­de the Inche­ba Expo exhi­bi­ti­on grounds, the Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics in Bra­ti­sla­va, and City Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia).


Petr­žal­ka ist ein Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va, am rech­ten Ufer der Donau auf einer Höhe von 131 Metern über dem Mee­ress­pie­gel gele­gen. Es hat die höchs­te Bevöl­ke­rungs­zahl unter allen Stadt­te­i­len und ers­trec­kt sich über eine Flä­che von knapp 29 km². Urs­prün­glich war es ein länd­li­ches Dorf in der Nähe von Bra­ti­sla­va mit dem Namen Enge­rau – enge Aue” auf Deutsch. Im Jahr 1866 leb­ten hier in 103 Häu­sern 594 Ein­woh­ner, und bis 1920 war die Bevöl­ke­rung auf 10.000 ange­wach­sen. Vor dem Ers­ten Weltk­rieg und auch vor dem Jahr 1945 leb­ten hier haupt­säch­lich Deuts­che. Die ers­te Ver­bin­dung zwis­chen Petr­žal­ka und Bra­ti­sla­va wur­de 1891 mit einer Eisen­bahnb­rüc­ke her­ges­tellt (Wiki­pe­dia).

Heut­zu­ta­ge wird der Cha­rak­ter vor allem von Plat­ten­wohn­bau­ten bes­timmt. Es gibt jedoch auch zwei natür­li­che Seen – Malý und Veľ­ký Draž­diak – sowie den Kanal Chor­vát­ske rame­no und den ältes­ten öffen­tli­chen Park in Mit­te­le­uro­pa – den Sad Jan­ka Krá­ľa. Petr­žal­ka ist in Stadt­vier­tel oder loka­le Tei­le unter­te­ilt: Dvo­ry, Lúky, Háje, Ovsiš­te, Janí­kov dvor, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Sta­rý háj und Kapi­tul­ský dvor. Vers­chie­de­ne kul­tu­rel­le Ein­rich­tun­gen befin­den sich in Petr­žal­ka, darun­ter Kul­tur­hä­u­ser in Ovsiš­te, Zrkad­lo­vý háj, Lúky und das Arena-​Theater. Bede­uten­de Ein­rich­tun­gen sind das Auss­tel­lungs­ge­län­de Inche­ba Expo, die Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät Bra­ti­sla­va und die City Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia).


Petr­žal­ka Bra­ti­sla­va egy­ik kerüle­te, a Duna jobb part­ján talál­ha­tó, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 131 méter. A leg­na­gy­obb lakos­sá­gú kerület, terüle­te alig 29 négy­zet­ki­lo­mé­ter. Ere­de­ti­leg egy Bra­ti­sla­va köze­lé­ben lévő falu volt Enge­rau néven, ami­nek német jelen­té­se kes­ke­ny árte­rület”. 1866-​ban 594 lakos élt 103 ház­ban, és 1920-​ra a lakos­ság már elér­te a 10 ezret. Az első világ­há­bo­rú előtt és 1945 előtt is főként néme­tek lak­ták Petr­žal­kát. Petr­žal­ka elős­zör 1891-​ben kapc­so­ló­dott öss­ze Bra­ti­sla­vá­val egy vasú­ti híd­dal (Wiki­pe­dia).

A mai napig főként pane­lé­püle­tek jel­lem­zik. Azon­ban két ter­més­ze­tes tó is meg­ta­lál­ha­tó itt – a Malý és Veľ­ký Draž­diak -, vala­mint a Chor­vát­ske rame­no csa­tor­na és Közép-​Európa leg­ré­geb­bi nyil­vá­nos park­ja – a Sad Jan­ka Krá­ľa. Petr­žal­ka külön­böző város­rés­zek­re vagy helyi rés­zek­re van oszt­va, mint pél­dá­ul: Dvo­ry, Lúky, Háje, Ovsiš­te, Janí­kov dvor, Kop­ča­ny, Zrkad­lo­vý háj, Sta­rý háj és Kapi­tul­ský dvor. Több kul­tu­rá­lis léte­sít­mé­ny is talál­ha­tó Petr­žal­ká­ban, mint pél­dá­ul az Ovsiš­te, Zrkad­lo­vý háj, Lúky kul­tu­rá­lis házak és az Aré­na Szín­ház. Jelen­tős léte­sít­mé­ny­ek közé tar­to­zik az Inche­ba Expo kiál­lí­tá­si terület, a Pozso­nyi Gaz­da­sá­gi Egy­etem és a City Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3460

Jur­ko je loka­li­ta v Považ­skom Inov­ci, kde dýcha his­tó­ria. Neďa­le­ko od Nit­rian­skej Blat­ni­ce, pod vrchom Mar­hát. Na Jur­ko­vi som bol vždy, keď som šiel z Nit­rian­skej Blat­ni­ce na Mar­hát. Naj­mä na Sil­ves­tra. Slo­va­nia tu mali kedy­si svo­ju kul­tú­ru. Nachá­dza sa tu kos­to­lík – Kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rá je baro­ko­vou pre­stav­bou star­šej Rotun­dy Jur­ko. Rotun­da je dato­va­ná ešte pred obdo­bie Veľ­kej Mora­vy (Kru­pa, Galo, 2009), do 1. tre­ti­ny 9. sto­ro­čia. V 11. – 13. sto­ro­čí a v roku 1530 doš­lo k sta­veb­ným úpra­vám na loka­li­te. V roku 1655 bola pri­sta­ve­ná veža, pus­tov­ňa a ško­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Okrem iné­ho sa tu kona­jú Svä­to­ju­raj­ské púte a tzv. turis­tic­ké svä­té omše (Kru­pa, Galo, 2009). Pút­ni­ci sa tu schá­dza­jú už od roku 1530, vždy po sviat­ku svä­té­ho Jura­ja, 24. aprí­la (rotun​da​jur​ko​.sk). Arche­olo­gic­ké nále­zy dokla­da­jú, že v oko­lí kos­to­lí­ka bol cin­to­rín dato­va­ný do polo­vi­ce 11. sto­ro­čia (Kru­pa, Galo, 2009). K Jur­ko­vi vedie via­ce­ro ciest, kto sa po nich vydá, ocit­ne sa na veľ­mi sta­rej his­to­ric­kej ces­te, kto­rá v minu­los­ti spá­ja­la Ponit­rie s Pova­žím, pokra­ču­júc na Mora­vu. Architektonicko-​historický a arche­olo­gic­ký výskum v rokoch 1973 – 75 uká­zal zho­du roz­me­rov so základ­mi rotun­dy na veľ­ko­mo­rav­skom dvor­ci Kos­te­lec – Duco­vé, kto­rý je vzdia­le­ný 7 km. Roz­diel je len pár cen­ti­met­rov (Dori­ca, 2013). Roz­me­ry sú odvo­de­né od lon­go­bard­skej sto­py, kto­rá má 36.5 cm. Vnú­tor­né prie­me­ry oboch rotúnd sú 730 cm, hrúb­ka ich múrov je 73 cm. Rov­na­ké roz­me­ry má aj dvo­jap­si­do­vá rotun­da v Mikul­či­ciach. Naj­star­šie čas­ti stav­by sú kru­ho­vá rotun­da a pod­ko­vo­vi­tá apsi­da. Mala neoby­čaj­ne plyt­ké zákla­dy, 2030 cm hlbo­ké, ale mies­ta­mi opre­té o skal­né pod­lo­žie (slo​van​ske​-hra​dis​ka​.blogs​pot​.com).

Arche­olo­gic­ký výskum vie­dol Ale­xan­der Rutt­kay, kto­rý skú­mal aj bliž­šie oko­lie. V loka­li­te Púsť vyko­pal dva veľ­ko­mo­rav­ské veľ­mož­ské dvor­ce z obdo­bia 910. sto­ro­čia a osa­du, kto­rá v prie­be­hu 13. sto­ro­čia zanik­la (Dori­ca, 2013), Oby­va­te­lia sa pre­su­nu­li do niž­ších polôh. Síd­lis­ko dvor­co­vé­ho typu bolo oboh­na­né pali­sá­dou (wiki​pe​dia​.sk). Boli obja­ve­né dva pali­sá­do­vé dvor­ce, v kto­rých sa našlo asi 150 kos­tro­vých hro­bov, nie­kto­ré so strie­bor­ný­mi šper­ka­mi (rotun​da​jur​ko​.sk). Star­ší, väč­ší dvo­re bol neskôr nahra­de­ný men­ším útva­rom. V 11. sto­ro­čí so síd­lis­ka vznik­la neopev­ne­ná osa­da s prí­byt­ka­mi (wiki​pe​dia​.sk). Veľa arte­fak­tov dokla­du­je ťaž­bu a spra­co­va­nie želez­nej rudy (rotun​da​jur​ko​.sk) so sva­hov Mar­há­tu (wiki​pe​dia​.sk). Našli sa tu hal­dy hlu­ši­ny a limo­nit (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). 

Bráz­dy sved­čia o poľ­no­hos­po­dár­stve (wiki​pe​dia​.sk). Odkry­té okno na juho­zá­pad­nej stra­ne rotun­dy je star­šie ako podob­ne okno na Kos­to­le svä­tej Mar­gi­ty v Kop­ča­noch. Mož­no ho zara­diť do pred­ro­mán­ske­ho obdo­bia (rotun​da​jur​ko​.sk). Po záni­ku osa­dy v 13. sto­ro­čí sa rotun­da pozvoľ­ne meni­la na ruiny. Maji­teľ­ka tunaj­ších lesov Mária Tur­zo­vá dala kos­to­lík upra­viť, resp. vztý­čiť. Avšak aj po tej­to reno­vá­cii začal kos­to­lík pust­núť. V roku 1655 kos­to­lík upra­vi­li do dneš­nej baro­ko­vej podo­by. V pus­tov­ni býva­li pus­tov­ní­ci až do prvej polo­vi­ce 19. sto­ro­čia ako škol­skí bra­tia v tunaj­šej ško­le. Ško­la sa asi od roku 1850 využí­va­la ako poľov­níc­ka sta­ni­ca, neskôr ako horá­reň, kto­rú asa­no­va­li v roku 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Jur­ko is a loca­li­ty in Považ­ský Ino­vec whe­re his­to­ry comes ali­ve. It is loca­ted near Nit­rian­ska Blat­ni­ca, below the Mar­hát hill. I have alwa­ys visi­ted Jur­ko when tra­ve­ling from Nit­rian­ska Blat­ni­ca to Mar­hát, espe­cial­ly on New Yea­r’s Eve. The Slavs once had the­ir cul­tu­re here. The site fea­tu­res a church, the Cha­pel of St. Geor­ge, which is a Baro­que recons­truc­ti­on of the older Rotun­da Jur­ko. The Rotun­da dates back to the 1st third of the 9th cen­tu­ry, befo­re the Gre­at Mora­vian peri­od. In the 11th-​13th cen­tu­ries and in 1530, the­re were cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons at the site. In 1655, a tower, her­mi­ta­ge, and scho­ol were added (rotun​da​jur​ko​.sk). Svä­to­ju­raj­ské púte (St. Geor­ge­’s Pilg­ri­ma­ges) and tou­rist mas­ses are held here, att­rac­ting pilg­rims sin­ce 1530, alwa­ys after the feast of St. Geor­ge on April 24 (rotun​da​jur​ko​.sk). Archa­e­olo­gi­cal finds indi­ca­te a ceme­te­ry dating back to the mid-​11th cen­tu­ry in the vici­ni­ty of the church (Kru­pa, Galo, 2009). Seve­ral roads lead to Jur­ko, and tho­se who fol­low them find them­sel­ves on a very old his­to­ri­cal road that con­nec­ted Ponit­rie with Pova­žie, con­ti­nu­ing to Moravia.

Architectural-​historical and archa­e­olo­gi­cal rese­arch from 1973 – 75 reve­a­led dimen­si­ons mat­ching the foun­da­ti­ons of a rotun­da at the Gre­at Mora­vian court in Kos­te­lec – Duco­vé, loca­ted 7 km away. The dimen­si­ons, deri­ved from the Lom­bard foot mea­su­ring 36.5 cm, show that both rotun­das have inter­nal dia­me­ters of 730 cm and wall thick­nes­ses of 73 cm. The oldest parts of the struc­tu­re are the cir­cu­lar rotun­da and horseshoe-​shaped apse. Archa­e­olo­gi­cal rese­arch was led by Ale­xan­der Rutt­kay, who also explo­red the sur­roun­ding area. In the Púsť loca­li­ty, he une­art­hed two Gre­at Mora­vian nob­le­ma­n’s courts from the 9th-​10th cen­tu­ries and a sett­le­ment that disap­pe­a­red in the 13th cen­tu­ry. The sett­le­ment was for­ti­fied with a pali­sa­de and con­tai­ned around 150 ske­le­tal gra­ves, some with sil­ver jewel­ry (rotun​da​jur​ko​.sk). The lar­ger, older court was later repla­ced by a smal­ler struc­tu­re. In the 11th cen­tu­ry, an unfor­ti­fied sett­le­ment with dwel­lings emer­ged from the site. Nume­rous arti­facts con­firm iron ore mining and pro­ces­sing in the area, with evi­den­ce of iron slag and limo­ni­te heaps.

Plo­wed fur­ro­ws indi­ca­te agri­cul­tu­re, and an unco­ve­red win­dow on the sout­hwest side of the rotun­da pre­da­tes a simi­lar win­dow in the Church of St. Mar­ga­ret in Kop­ča­ny, possib­ly belo­n­ging to the pre-​Romanesque peri­od (rotun​da​jur​ko​.sk). After the sett­le­men­t’s demi­se in the 13th cen­tu­ry, the rotun­da gra­du­al­ly beca­me ruins. The owner of the local forests, Mária Tur­zo­vá, had the church reno­va­ted or res­to­red. Howe­ver, even after this reno­va­ti­on, the church began to decay. In 1655, the church was modi­fied into its cur­rent Baro­que form. Her­mits lived in the her­mi­ta­ge until the first half of the 19th cen­tu­ry, ser­ving as lay brot­hers in the local scho­ol. From around 1850, the scho­ol was used as a hun­ting lod­ge and later as a moun­tain hut, which was aban­do­ned in 1962 (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post