small invertebrates

Akvaristika, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Drobná krásna divoká živorodka Girardinus metallicus

26/09/202128/08/2024 skala

Girardinus metallicus Poey, 1854 je divoký druh živorodky malého vzrastu. Patrí do čeľade Poeciliidae. Synonymá: Girardinus garmani, Girardinus pygmaeus. Je pôvodne kubánskym endemitom. Samice Girardinus metallicus majú tendenciu dorastať o niečo väčšie ako samci. Jedným z charakteristických rysov tohto druhu je ich schopnosť živiť sa predovšetkým hmyzom a inými drobnými bezstavovcami, ktoré nachádzajú na hladine vody. Je pomerne nenáročný na chov a starostlivosť, čo ich robí vhodnými pre začiatočníkov v akvaristike. Sú pokojné a spoločenské. Má viacero farebných typov. Niektoré sú fŕkané, iné majú čierny spodok bruška až po koniec gonopódia. Wischnath uvádza teóriu, podľa ktorej by čiernobruchá forma mohla byť prírodným krížencom G. metallicus a G. punctulatus.

Dosahuje dĺžku 4 až 6 cm. Samce sú zvyčajne menšie a majú výrazné gonopódium. Hlavným vizuálnym rysom tohto druhu je ich kovový lesk, ktorý môže mať odtiene zlatej, striebornej alebo bronzovej farby. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bohatou vegetáciou. Sú to mierumilovné ryby, ktoré sa dobre cítia v skupinách. Pre chov je vhodné akvárium s objemom aspoň 50 litrov, kde by mala byť hustá vegetácia a dostatok otvoreného priestoru na plávanie. Samice sú schopné rodiť každých 4 – 6 týždňov, pričom počet mláďat sa pohybuje od 10 do 30. Akvárium pre Girardinus metallicus by malo mať teplota vody v rozmedzí 22 – 26 °C s pH 7,0 – 8,0. Tvrdosť vody by mala byť stredná až vyššia. Tieto ryby sú citlivé na kvalitu vody. Girardinus metallicus je všežravý druh. V prírode sa živí drobným hmyzom, riasami a rastlinným materiálom.

Girardinus metallicus Poey, 1854 is a wild species of small-sized livebearer. It belongs to the family Poeciliidae. Synonyms include Girardinus garmani and Girardinus pygmaeus. It is originally an endemic species of Cuba. Female Girardinus metallicus tend to grow slightly larger than males. One of the characteristic features of this species is their ability to feed primarily on insects and other small invertebrates found on the water’s surface. It is relatively undemanding in terms of care and maintenance, making it suitable for beginners in aquaristics. They are peaceful and social. It has several color morphs. Some are speckled, while others have a black underside of the belly extending to the end of the gonopodium. Wischnath suggests a theory according to which the black-bellied form could be a natural hybrid of G. metallicus and G. punctulatus.

It reaches a length of 4 to 6 cm. Males are usually smaller and have a pronounced gonopodium. The main visual feature of this species is its metallic sheen, which can have shades of gold, silver, or bronze. It inhabits slow-moving or still waters with rich vegetation. These are peaceful fish that thrive in groups. A tank with a capacity of at least 50 liters, with dense vegetation and plenty of open swimming space, is suitable for keeping them. Females can give birth every 4 – 6 weeks, with the number of fry ranging from 10 to 30. The aquarium for Girardinus metallicus should have a water temperature range of 22 – 26 °C with a pH of 7.0 – 8.0. The water hardness should be medium to high. These fish are sensitive to water quality. Girardinus metallicus is an omnivorous species. In nature, it feeds on small insects, algae, and plant material.

Girardinus metallicus Poey, 1854 ist eine wilde Art von kleinwüchsigen Lebendgebärenden. Es gehört zur Familie Poeciliidae. Synonyme sind Girardinus garmani und Girardinus pygmaeus. Es handelt sich ursprünglich um eine endemische Art aus Kuba. Weibliche Girardinus metallicus neigen dazu, etwas größer zu werden als Männchen. Eine der charakteristischen Eigenschaften dieser Art ist ihre Fähigkeit, sich hauptsächlich von Insekten und anderen kleinen Wirbellosen zu ernähren, die an der Wasseroberfläche zu finden sind. Es ist relativ anspruchslos in Bezug auf Pflege und Wartung und eignet sich daher für Anfänger in der Aquaristik. Sie sind friedlich und sozial. Es gibt mehrere Farbmorphen. Einige sind gesprenkelt, während andere einen schwarzen Bauch haben, der sich bis zum Ende des Gonopodiums erstreckt. Wischnath schlägt eine Theorie vor, nach der die schwarzbäuchige Form ein natürlicher Hybrid aus G. metallicus und G. punctulatus sein könnte.

Er erreicht eine Länge von 4 bis 6 cm. Die Männchen sind in der Regel kleiner und haben ein ausgeprägtes Gonopodium. Das Hauptmerkmal dieser Art ist ihr metallischer Glanz, der in Gold‑, Silber- oder Bronzetönen schimmern kann. Er bewohnt langsam fließende oder stehende Gewässer mit reicher Vegetation. Diese Fische sind friedlich und fühlen sich in Gruppen wohl. Ein Aquarium mit einem Volumen von mindestens 50 Litern, mit dichter Bepflanzung und ausreichend freiem Schwimmraum, ist für die Haltung geeignet. Die Weibchen können alle 4 – 6 Wochen gebären, wobei die Anzahl der Jungfische zwischen 10 und 30 liegt. Das Aquarium für Girardinus metallicus sollte eine Wassertemperatur im Bereich von 22 – 26 °C und einen pH-Wert von 7,0 – 8,0 haben. Die Wasserhärte sollte mittel bis hoch sein. Diese Fische sind empfindlich gegenüber der Wasserqualität. Girardinus metallicus ist eine Allesfresser-Art. In der Natur ernährt er sich von kleinen Insekten, Algen und Pflanzenmaterial.

Girardinus metallicus Poey, 1854 es una especie silvestre de pez vivíparo de tamaño pequeño. Pertenece a la familia Poeciliidae. Los sinónimos incluyen Girardinus garmani y Girardinus pygmaeus. Es originalmente una especie endémica de Cuba. Las hembras de Girardinus metallicus tienden a crecer ligeramente más grandes que los machos. Una de las características distintivas de esta especie es su capacidad para alimentarse principalmente de insectos y otros invertebrados pequeños que se encuentran en la superficie del agua. Es relativamente poco exigente en cuanto a cuidados y mantenimiento, lo que lo hace adecuado para principiantes en la acuarística. Son pacíficos y sociales. Tiene varios morfos de color. Algunos están moteados, mientras que otros tienen un vientre negro que se extiende hasta el final del gonopodio. Wischnath sugiere una teoría según la cual la forma de vientre negro podría ser un híbrido natural de G. metallicus y G. punctulatus.

Alcanza una longitud de 4 a 6 cm. Los machos suelen ser más pequeños y tienen un gonopodio pronunciado. La característica visual principal de esta especie es su brillo metálico, que puede tener tonos dorados, plateados o bronceados. Habita en aguas de movimiento lento o estancadas con abundante vegetación. Son peces pacíficos que se sienten bien en grupos. Un acuario con una capacidad de al menos 50 litros, con vegetación densa y suficiente espacio abierto para nadar, es adecuado para mantenerlos. Las hembras pueden dar a luz cada 4 – 6 semanas, con un número de crías que varía entre 10 y 30. El acuario para Girardinus metallicus debe tener una temperatura del agua en el rango de 22 – 26 °C con un pH de 7,0 – 8,0. La dureza del agua debe ser media a alta. Estos peces son sensibles a la calidad del agua. Girardinus metallicus es una especie omnívora. En la naturaleza, se alimenta de pequeños insectos, algas y material vegetal.

Literatúra:

Wischnath L.,(1993): Atlas of Livebearers of The World, T.F.H. Publications, Inc.; USA, 336 ss.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Divoké živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy, Živorodky

Micropoecilia bifurca

25/09/202130/07/2024 skala

Micropoecilia bifurca je drobný živorodý druh zo Surinamu, ktorý je v chove pomerne vzácny. Samičky sú omnoho väčšie než pestrofarební samci, ktorí sú výrazne ozdobní a neustále sa snažia upútať pozornosť samičiek. Patrí do čeľade Poeciliidae a je endemický pre rieky Strednej Ameriky, najmä Nikaraguy a Kostariky. Uprednostňuje pomaly tečúce alebo stojaté vody, ako sú močiare, bažiny a nížinné rieky. Tento druh sa prispôsobuje rôznym vodným podmienkam, no uprednostňuje mierne kyslé až neutrálne pH a teploty medzi 22 – 28 °C.

Je známy svojimi osobitými morfologickými a ekologickými vlastnosťami. Druh Micropoecilia bifurca bol prvýkrát opísaný v roku 1907 ichtyológom Carlom H. Eigenmannom. Dospelé jedince dosahujú dĺžku 4 – 5 cm. Samci sú zvyčajne menší a majú živšie sfarbenie v porovnaní so samicami. Telo je štíhle s rozdeleným chvostom a chrbtová plutva je vysoká a špicatá. Farby môžu variovať, no často obsahujú odtiene zelenej, žltej a hnedej, často s jemnými irizujúcimi škvrnami. Názov „bifurca“ pochádza z latinského slova pre „rozdvojený“, čo odkazuje na charakteristickú rozdelenú chvostovú plutvu.

Micropoecilia bifurca je mierumilovná a spoločenská ryba, ktorá sa často vyskytuje v malých až stredne veľkých skupinách. Strava sa skladá prevažne z malých bezstavovcov, rias a detritu. V zajatí sa dobre prispôsobuje rôznym druhom potravy, vrátane vločiek a granúl. Tento druh je živorodý, pričom samice nosia embryá vo svojich telách približne 4 – 6 týždňov. Micropoecilia bifurca je obľúbená medzi akvaristami vďaka svojej malej veľkosti a živému sfarbeniu. Hoci v súčasnosti nie je zaradená medzi ohrozené druhy, jej prirodzené prostredie čelí environmentálnym zmenám a znečisteniu.

Micropoecilia bifurca is a small live-bearing species from Suriname, which is relatively rare in captivity. The females are much larger than the colorful males, who are notably ornamental and constantly seek the attention of the females. It belongs to the family Poeciliidae and is endemic to rivers in Central America, particularly in Nicaragua and Costa Rica. It prefers slow-flowing or stagnant waters, such as swamps, marshes, and lowland rivers. This species adapts to various water conditions but prefers slightly acidic to neutral pH levels and temperatures between 22 – 28 °C.

It is known for its distinct morphological and ecological characteristics. The species Micropoecilia bifurca was first described in 1907 by ichthyologist Carl H. Eigenmann. Adult specimens reach a length of 4 – 5 cm. Males are usually smaller and have more vibrant coloration compared to females. The body is slender with a bifurcated tail, and the dorsal fin is typically tall and pointed. The colors can vary but commonly include shades of green, yellow, and brown, often with subtle iridescent spots. The species name “bifurca” comes from the Latin word for “forked,” referring to the characteristic split caudal fin.

Micropoecilia bifurca is a peaceful and social fish, often found in small to medium-sized groups. Its diet consists mainly of small invertebrates, algae, and detritus. In captivity, it readily adapts to a variety of foods, including flakes and pellets. This species is live-bearing, with females carrying developing embryos in their bodies for about 4 – 6 weeks. Micropoecilia bifurca is popular among aquarists due to its small size and vibrant coloration. Although it is not currently listed as an endangered species, its natural habitat faces environmental changes and pollution.

Micropoecilia bifurca ist eine kleine lebendgebärende Art aus Surinam, die in der Haltung relativ selten ist. Die Weibchen sind viel größer als die farbenfrohen Männchen, die auffällig dekorativ sind und ständig die Aufmerksamkeit der Weibchen suchen. Sie gehört zur Familie der Poeciliidae und ist in den Flüssen Mittelamerikas, insbesondere in Nicaragua und Costa Rica, endemisch. Sie bevorzugt langsam fließende oder stehende Gewässer wie Sümpfe, Marschen und Tieflandflüsse. Diese Art passt sich an verschiedene Wasserbedingungen an, bevorzugt jedoch leicht saure bis neutrale pH-Werte und Temperaturen zwischen 22 – 28 °C.

Sie ist bekannt für ihre ausgeprägten morphologischen und ökologischen Merkmale. Die Art Micropoecilia bifurca wurde erstmals 1907 vom Ichthyologen Carl H. Eigenmann beschrieben. Erwachsene Exemplare erreichen eine Länge von 4 – 5 cm. Die Männchen sind in der Regel kleiner und haben eine lebhaftere Färbung im Vergleich zu den Weibchen. Der Körper ist schlank mit einer gespaltenen Schwanzflosse, und die Rückenflosse ist typischerweise hoch und spitz. Die Farben können variieren, umfassen jedoch häufig Grüntöne, Gelb und Braun, oft mit subtilen irisierenden Flecken. Der Artname “bifurca” stammt vom lateinischen Wort für “gespalten” und bezieht sich auf die charakteristische geteilte Schwanzflosse.

Micropoecilia bifurca ist ein friedlicher und geselliger Fisch, der oft in kleinen bis mittelgroßen Gruppen vorkommt. Seine Ernährung besteht hauptsächlich aus kleinen Wirbellosen, Algen und Detritus. In Gefangenschaft passt sie sich leicht an verschiedene Nahrungsmittel an, einschließlich Flockenfutter und Pellets. Diese Art ist lebendgebärend, wobei die Weibchen die sich entwickelnden Embryonen etwa 4 – 6 Wochen lang in ihrem Körper tragen. Micropoecilia bifurca ist bei Aquarianern aufgrund ihrer geringen Größe und lebhaften Färbung beliebt. Obwohl sie derzeit nicht als gefährdete Art gilt, ist ihr natürlicher Lebensraum Umweltveränderungen und Verschmutzung ausgesetzt.

Micropoecilia bifurca es una pequeña especie vivípara de Surinam, relativamente rara en cautiverio. Las hembras son mucho más grandes que los coloridos machos, que son muy decorativos y siempre están tratando de atraer la atención de las hembras. Pertenece a la familia de los Poeciliidae y es endémica de los ríos de América Central, especialmente de Nicaragua y Costa Rica. Prefiere aguas lentas o estancadas, como pantanos, marismas y ríos de tierras bajas. Esta especie se adapta a diferentes condiciones de agua, pero prefiere un pH ligeramente ácido a neutro y temperaturas entre 22 – 28 °C.

Es conocida por sus características morfológicas y ecológicas distintivas. La especie Micropoecilia bifurca fue descrita por primera vez en 1907 por el ictiólogo Carl H. Eigenmann. Los ejemplares adultos alcanzan una longitud de 4 – 5 cm. Los machos son generalmente más pequeños y tienen una coloración más brillante en comparación con las hembras. El cuerpo es delgado con una cola bifurcada, y la aleta dorsal suele ser alta y puntiaguda. Los colores pueden variar, pero generalmente incluyen tonos de verde, amarillo y marrón, a menudo con manchas iridiscentes sutiles. El nombre de la especie “bifurca” proviene del latín para “bifurcado”, refiriéndose a la característica aleta caudal dividida.

Micropoecilia bifurca es un pez pacífico y sociable, que a menudo se encuentra en grupos pequeños a medianos. Su dieta consiste principalmente en pequeños invertebrados, algas y detritos. En cautiverio, se adapta bien a diferentes alimentos, incluidos los alimentos en escamas y pellets. Esta especie es vivípara, con las hembras llevando los embriones en desarrollo en sus cuerpos durante aproximadamente 4 – 6 semanas. Micropoecilia bifurca es popular entre los acuaristas debido a su pequeño tamaño y coloración vibrante. Aunque actualmente no está catalogada como una especie en peligro de extinción, su hábitat natural está siendo afectado por cambios ambientales y contaminación.

Odkazy

Fish Base

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Malawi cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Pseudotropheus williamsi

21/09/202114/08/2024 skala

Druh jazera Malawi. Forma blue lips má modré pery – okraj úst. Wiliamsky sú mimoriadne žravé. Na rozdiel od iných zebier majú zvyčajne po kŕmení vždy zaguľatené brušká. Sú aj mimoriadne pohyblivé, až by som povedal že nervózne, taký sangvinický športový typ ;-). Nepostojí a nepostojí :-). Pomerne agresívny, bojaschopný druh, voči sebe aj iným druhom. Registrujem tieto formy P. williamsi: blue lips, Makanjila, Maleri, Manda, Nakathenga, Namalenje, Nkudzi, red top. Tento druh patrí do čeľade Cichlidae, je to endemický druh, v prírode sa nachádza prevažne v skalnatých oblastiach, kde sa živia riasami a malými bezstavovcami. Dorastá približne do 12 – 15 cm. Samci majú sýto modrú až modrofialovú farbu tela, ktorá je doplnená žltými a čiernymi pruhmi. Samice sú menej nápadné, väčšinou v odtieňoch šedej až hnedej farby. Tento druh je charakteristický aj svojím robustným telom a silnými čeľusťami. Pseudotropheus williamsi je teritoriálny druh, ktorý si vyžaduje dostatok priestoru a úkrytov. Samci sú veľmi agresívni voči iným samcom, najmä počas obdobia rozmnožovania, keď bránia svoje teritórium pred konkurentmi. V akváriu je preto vhodné chovať jedného samca s viacerými samicami, aby sa minimalizovala agresia.

Minimálna veľkosť akvária pre tento druh by mala byť 200 litrov, teplota vody 24 – 28 °C, pH vody 7,5−8,5, tvrdosť 10 – 20 dGH. V prírode sa Pseudotropheus williamsi živí hlavne riasami a malými bezstavovcami. V akváriu by mala byť strava s vysokým obsahom rastlinných zložiek. Doplnkom môžu byť aj mrazené potraviny, ako napríklad krevety alebo larvy komárov, ktoré poskytujú potrebné proteíny. Rozmnožovanie Pseudotropheus williamsi v akváriu je relatívne jednoduché, samci budujú hniezda v piesku alebo medzi skalami, kde lákajú samice na rozmnožovanie. Po oplodnení ikier samica zoberie ikry do úst, kde ich nosí približne 21 – 28 dní. Po tomto období samica vypúšťa mláďatá, ktoré sú schopné samostatne plávať a prijímať potravu.

A species from Lake Malawi, the “blue lips” form of Pseudotropheus williamsi is known for its distinctive blue-colored lips. These fish are exceptionally voracious, and unlike other “zebras,” they usually have rounded bellies after feeding. They are also highly active, almost to the point of being nervous — a sanguine, sporty type that never stays still. This species is fairly aggressive and combative, both towards its own kind and other species. The following forms of P. williamsi are recognized: blue lips, Makanjila, Maleri, Manda, Nakathenga, Namalenje, Nkudzi, and red top.

This species belongs to the Cichlidae family and is endemic to Lake Malawi. In the wild, it primarily inhabits rocky areas where it feeds on algae and small invertebrates. P. williamsi typically grows to about 12 – 15 cm in length. Males have a bright blue to blue-purple body color, complemented by yellow and black stripes. Females are less conspicuous, usually appearing in shades of gray to brown. This species is also characterized by its robust body and strong jaws.

Pseudotropheus williamsi is a territorial species that requires ample space and hiding places. Males are particularly aggressive towards other males, especially during the breeding season when they defend their territory against rivals. In an aquarium, it is advisable to keep one male with multiple females to minimize aggression.

The minimum aquarium size for this species should be 200 liters, with a water temperature of 24 – 28 °C, pH between 7.5−8.5, and hardness of 10 – 20 dGH. In nature, Pseudotropheus williamsi feeds mainly on algae and small invertebrates. In an aquarium, the diet should be high in plant-based ingredients. Frozen foods like shrimp or mosquito larvae can also be offered as protein supplements.

Breeding Pseudotropheus williamsi in an aquarium is relatively straightforward. Males build nests in the sand or among rocks to attract females for spawning. After fertilizing the eggs, the female takes them into her mouth, where she incubates them for about 21 – 28 days. After this period, she releases the fry, which are capable of swimming and feeding independently.

Eine Art aus dem Malawisee, die “blue lips” Form von Pseudotropheus williamsi, ist bekannt für ihre markanten blauen Lippen. Diese Fische sind außerordentlich gefräßig und haben im Gegensatz zu anderen “Zebras” nach dem Füttern normalerweise immer gerundete Bäuche. Sie sind auch sehr aktiv, fast nervös – ein sanguinischer, sportlicher Typ, der nie stillsteht. Diese Art ist ziemlich aggressiv und kampfbereit, sowohl gegenüber der eigenen Art als auch gegenüber anderen Arten. Die folgenden Formen von P. williamsi sind bekannt: blue lips, Makanjila, Maleri, Manda, Nakathenga, Namalenje, Nkudzi und red top.

Diese Art gehört zur Familie der Cichliden und ist endemisch im Malawisee. In der Natur bewohnt sie hauptsächlich felsige Gebiete, wo sie sich von Algen und kleinen wirbellosen Tieren ernährt. P. williamsi erreicht typischerweise eine Größe von etwa 12 – 15 cm. Die Männchen haben eine leuchtend blaue bis blau-violette Körperfarbe, ergänzt durch gelbe und schwarze Streifen. Die Weibchen sind weniger auffällig und erscheinen meist in Grautönen bis Braun. Diese Art zeichnet sich auch durch ihren robusten Körper und starke Kiefer aus.

Pseudotropheus williamsi ist eine territoriale Art, die viel Platz und Versteckmöglichkeiten benötigt. Männchen sind besonders aggressiv gegenüber anderen Männchen, vor allem in der Brutzeit, wenn sie ihr Territorium gegen Rivalen verteidigen. In einem Aquarium ist es daher ratsam, ein Männchen mit mehreren Weibchen zu halten, um Aggressionen zu minimieren.

Die Mindestgröße des Aquariums für diese Art sollte 200 Liter betragen, mit einer Wassertemperatur von 24 – 28 °C, einem pH-Wert zwischen 7,5−8,5 und einer Härte von 10 – 20 dGH. In der Natur ernährt sich Pseudotropheus williamsi hauptsächlich von Algen und kleinen wirbellosen Tieren. Im Aquarium sollte die Ernährung einen hohen Anteil an pflanzlichen Bestandteilen enthalten. Gefrorene Lebensmittel wie Garnelen oder Mückenlarven können ebenfalls als Proteinergänzung angeboten werden.

Die Zucht von Pseudotropheus williamsi im Aquarium ist relativ einfach. Männchen bauen Nester im Sand oder zwischen Felsen, um Weibchen zur Fortpflanzung anzulocken. Nach der Befruchtung nimmt das Weibchen die Eier in ihren Mund und brütet sie dort etwa 21 – 28 Tage aus. Nach dieser Zeit entlässt sie die Jungfische, die sofort selbstständig schwimmen und fressen können.

Mchere wa Nyanja Malawi. Kalembula wa blue lips ali ndi mapazi abuluu – pamwamba pa kamwa. Pseudotropheus williamsi ndi nyamakazi kwambiri. Kupatula ena a zebras, nthawi zambiri amakhala ndi matumbo akatulutsidwa pambuyo pa chakudya. Iwo ndi ofunika kwambiri, nthawi zina ndikutanthauza kuti akukhala kuposa, ndi mtundu wa sangwiniki wotsutsa ;-). Amakhala pamene sikungachitike :-). Ndi mtundu wosokoneza kwambiri, wokonzeka kupikisana, kuposa ena komanso ena. Ndikuzindikira mitundu iyi ya P. williamsi: blue lips, Makanjila, Maleri, Manda, Nakathenga, Namalenje, Nkudzi, red top. Ichi ndi mtundu wamtundu wa Cichlidae, ndi mtundu wosowa, wina umene umapezeka kwambiri m’manja a mapanga, pomwe amadyetsa nsalu ndi zinthu zazing’ono zosakhala ndi mapiko. Izi zimapeza mpaka 12 – 15 cm. Amayi ali ndi buluu kapena buluu-phala pamwamba pa thupi, yomwe imakhala ndi mzere wa chiwiri ndi wofiira. Amayi ali ndi mawonekedwe osakondedwa, nthawi zambiri mu mitundu ya buluu kapena buluu. Mtunduwu umachitidwanso ndi thupi lake lomasuka komanso mawonekedwe a ziwalo. Pseudotropheus williamsi ndi mtundu wa munda, womwe umafuna malo ambiri ndi malo okwanira. Amayi ndi a nkhondo kwambiri kwa amuna ena, makamaka nthawi ya kuchuluka, pomwe amatsutsana ndi malo awo kwa wogwiritsa ntchito. Mu aquarium, ndizabwino kupititsa amuna m’modzi ndi amayi angapo kuti kuchepetse nkhondo.

Chiwerengero chachikulu cha aquarium chiyenera kukhala 200 lita, kutentha kwa madzi 24 – 28 °C, pH ya madzi 7,5−8,5, kukula 10 – 20 dGH. M’njira, Pseudotropheus williamsi amadyetsa kwambiri nsalu ndi zinthu zazing’ono zosakhala ndi mapiko. Mu aquarium, chakudya chiyenera kukhala ndi zinthu zambiri za zomera. Zopatsa zowonjezera zingakhale zakudya za zamadzi, monga shrimp kapena larvae ya mdzidzi, zomwe zimapereka mapuloteni ofunikira. Kuchuluka kwa Pseudotropheus williamsi mu aquarium ndi kachitidwe kosavuta, amuna amanga malo m’chitundu kapena pakati pa mapanga, pomwe amatsogolera amayi kuti achite kuchuluka. Pambuyo pokulitsa mapiko, amayi amagonja mapiko mu kamwa, pomwe amadala pafupifupi masiku 21 – 28. Pambuyo pa nthawi imeneyi, amayi amafulumira ana, omwe amakhala ndi mphamvu zokha komanso kulandira chakudya.

Odkazy

Fish Base

Use Facebook to Comment on this Post

Africké cichlidy, Akvaristika, Cichlidy, Organizmy, Príroda, Ryby, Tanganika cichlidy, Živočíchy

Callochromis macrops – krásna africká cichlida pre fajnšmekrov

19/09/202129/08/2024 skala

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) je endemický druh jazera Tanganika. Jej chov patrí medzi tie náročnejšie. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Samec je výraznejšie zafarbený a má dlhšie plutvy než samica, vykazuje výraznejšie správanie počas obdobia rozmnožovania, keď sa snaží nalákať samičku. Samica je obvykle menšia a má skromnejšie zafarbenie, počas obdobia rozmnožovania sa ujíma starostlivosti o potomstvo a chráni ho v úkryte. Táto ryba je typickým obyvateľom piesčitých a skalnatých oblastí jazera Tanganika. Živí sa predovšetkým planktónom a drobnými bezstavovcami. Registrujem tieto formy: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). Dosahuje 13.5 cm, ideálna preň je teplota 24 – 26 °C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dGH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops je endemitom jazera Tanganika, jeho vedecký názov pochádza z gréčtiny, kde “Callo” znamená krásny a “chromis” farebný. Vyznačuje sa predĺženým, štíhlym telom, ktoré môže dorásť až do dĺžky 8 – 10 cm. Jedným z najvýraznejších rysov tohto druhu sú jeho veľké oči, čo je aj dôvod, prečo sa mu hovorí “macrops”, čo znamená “veľkooký” v gréčtine. Telo je zvyčajne zdobené jasnými, irizujúcimi farbami vrátane odtieňov modrej a žltej, a často vykazuje jemný gradient. Plutvy sú predĺžené a jemné, čo v kombinácii s jeho aerodynamickým telom dodáva tomuto druhu elegantný plávajúci štýl. Dorzálna plutva je obzvlášť pozoruhodná pre svoje dlhé, splývavé lúče.

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) is an endemic species of Lake Tanganyika. Its breeding is considered among the more demanding ones. It is characterized by significant sexual dimorphism. The male is more brightly colored and has longer fins than the female, exhibiting more pronounced behavior during the breeding period when attempting to attract the female. The female is typically smaller with more subdued coloring. During the breeding period, she takes care of the offspring and protects them in hiding places. This fish is a typical inhabitant of sandy and rocky areas of Lake Tanganyika. Its diet primarily consists of plankton and small invertebrates. I register these variants: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). It reaches a length of 13.5 cm, and the ideal temperature is 24 – 26 °C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops is an endemic species of Lake Tanganyika, and its scientific name comes from Greek, where “Callo” means beautiful and “chromis” means color. It features an elongated, slender body that can grow up to 8 – 10 cm in length. One of the most distinctive features of this species is its large eyes, which is why it is named “macrops,” meaning “large-eyed” in Greek. The body is usually adorned with bright, iridescent colors, including shades of blue and yellow, often displaying a subtle gradient. The fins are elongated and delicate, which, combined with its streamlined body, gives this species an elegant swimming style. The dorsal fin is particularly notable for its long, flowing rays.

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) ist eine endemische Art des Tanganjikasees. Die Zucht dieser Art gilt als anspruchsvoll. Sie zeichnet sich durch einen signifikanten Geschlechtsdimorphismus aus. Das Männchen ist intensiver gefärbt und hat längere Flossen als das Weibchen, zeigt während der Brutzeit ein ausgeprägteres Verhalten, wenn es versucht, das Weibchen anzulocken. Das Weibchen ist in der Regel kleiner und hat eine dezentere Färbung. Während der Brutzeit kümmert es sich um den Nachwuchs und schützt ihn an Verstecken. Dieser Fisch ist ein typischer Bewohner von sandigen und felsigen Bereichen des Tanganjikasees. Die Nahrung besteht hauptsächlich aus Plankton und kleinen Wirbellosen. Ich registriere diese Varianten: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tansania (Peter Kaclík). Die maximale Länge beträgt 13,5 cm, und die ideale Temperatur liegt bei 24 – 26 °C (Fish Base), der pH-Wert bei 7,8 – 9,5 und die Wasserhärte bei 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops ist eine endemische Art des Tanganjikasees, und sein wissenschaftlicher Name stammt aus dem Griechischen, wobei „Callo“ schön bedeutet und „chromis“ farbig. Er zeichnet sich durch einen verlängerten, schlanken Körper aus, der eine Länge von bis zu 8 – 10 cm erreichen kann. Eines der auffälligsten Merkmale dieser Art sind seine großen Augen, weshalb sie „macrops“ genannt wird, was im Griechischen „großäugig“ bedeutet. Der Körper ist normalerweise mit hellen, irisierenden Farben geschmückt, einschließlich Blau- und Gelbtönen, und zeigt oft einen subtilen Farbverlauf. Die Flossen sind verlängert und zart, was in Kombination mit seinem stromlinienförmigen Körper diesem Fisch eine elegante Schwimmweise verleiht. Besonders bemerkenswert ist die Rückenflosse mit ihren langen, fließenden Strahlen.

Callochromis macrops (Boulenger, 1898) ni aina ya pekee ya Ziwa Tanganyika. Ufugaji wake unachukuliwa kuwa miongoni mwa wenye mahitaji makubwa. Inajulikana kwa dimorphism ya ngono. Jike ni mdogo na ana rangi laini zaidi, hasa wakati wa kipindi cha kuzaana wakati anapojitahidi kuvuta jike. Jike ni kawaida ndogo na ana rangi nyepesi. Wakati wa kipindi cha kuzaana, anachukua jukumu la kulea vifaranga na kuwalinda katika maeneo ya kujificha. Samaki huyu ni mkazi wa kawaida wa maeneo ya mchanga na mwamba wa Ziwa Tanganyika. Chakula chake kikuu ni plankton na viumbe wadogo wasio na uti wa mgongo. Ninarekodi toleo hizi: Kasanga, Moliro, Nmasi, Tanzania (Peter Kaclík). Inaweza kufikia urefu wa cm 13.5, na joto linalofaa ni 24 – 26 °C (Fish Base), pH 7.8 – 9.5, dH 10 – 30°H (Seriously Fish).

Callochromis macrops ni spishi wa pekee kutoka Ziwa Tanganyika, na jina lake la kisayansi linatokana na Kigiriki, ambapo “Callo” linamaanisha mzuri na “chromis” linamaanisha rangi. Inajivunia mwili mrefu na mwembamba ambao unaweza kukua hadi urefu wa cm 8 – 10. Moja ya sifa za kipekee za spishi hii ni macho yake makubwa, ndiyo maana inaitwa “macrops,” maana yake “macho makubwa” kwa Kigiriki. Mwili wake mara nyingi umejaa rangi za angavu zinazong’aa, ikiwa na vivuli vya buluu na njano, mara nyingi ikionyesha kupungua kwa rangi kwa upole. Ncha za mwili zimepanuliwa na nyembamba, ambazo kwa pamoja na mwili wake wa mtindo wa aerodynamics, inampa samaki huu mtindo mzuri wa kuogelea. Ncha ya mgongo inaonekana kwa kushangaza kutokana na ray zake ndefu na zinazotiririka.

Odkazy

Callochromis macrops

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Organizmy, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Phenacogrammus interruptus

18/09/202125/08/2024 skala

Phenacogrammus interruptus (Boulenger, 1899) – tetra kongžská ako názov napovedá, pochádza z Konga. Vyžaduje nádrž dlhšiu ako 100 cm (rybicky.net). pH vyžaduje 6 – 7.5, tvrdosť 4 – 18 dGH, teplotu 23 – 26 °C. Dožíva sa 5 rokov (aqua-fish.net). Dorastá do 8 cm samček, 6 cm samička (fishbase.org), 10 – 13 cm (akvaportal.cz). Je známa aj pod názvom “Congo Tetra”. Samec je farebnejší a pestrejší ako samička, v chove tvoria páry. Má štíhle telo s výraznými plutvami a jeho sfarbenie je výrazné, s modrým, červeným a žltým nádychom. Je to pokojná, ktorá je vhodná do spoločenských akvárií. Ryby sú aktívne a plávajú v stredných a vrchných vrstvách vody. Má schopnosťou vydávať tanečné predstavenia, najmä počas obdobia rozmnožovania. Samec sa predvádza pred samicou pomocou pohybov, aby zaujal jej pozornosť. Po párení samica kladie ikry na rastliny, a samec sa podieľa na ich ochrane.

Patrí do čeľade Alestidae. Žije v pomaly tečúcich vodách a záplavových oblastiach, vyznačuje sa mierumilovnou povahou. Samce sú výraznejšie sfarbené než samice, pričom ich telo má duhový lesk, ktorý môže byť modrý, zelený alebo zlatý v závislosti od uhlu svetla. Na chrbte majú modré a zelené odtiene, zatiaľ čo boky prechádzajú do zlatistej a oranžovej farby. Samice sú menej výrazne sfarbené a majú kratšie plutvy. Akvárium by malo mať minimálne 150 litrov, ide o hejnovú rybu, ktorá sa cíti najlepšie v skupinách od 6 jedincov a viac. Akvárium by malo byť dobre osadené rastlinami, pričom je dôležité zachovať otvorené priestory na plávanie. Tieto ryby sa rady zdržujú v stredných a horných vrstvách vody. Phenacogrammus interruptus je všežravec. V prírode sa živia hmyzom, larvami, menšími bezstavovcami a rastlinným materiálom. Pre udržanie ich sfarbenia je vhodné dopĺňať stravu potravinami bohatými na karotenoidy, ako sú krevety.

Na trenie je vhodné pripraviť samostatné trenie s jemným substrátom a rastlinami, kde môžu samice klásť vajíčka. Po výtere je potrebné odstrániť rodičov, aby nezožrali vajíčka. Larvy sa liahnu po približne 6 dňoch a mali by byť kŕmené veľmi jemnou potravou, ako sú nálevníky alebo jemné práškové krmivo.

Phenacogrammus interruptus (Boulenger, 1899) – Congo Tetra, as the name suggests, originates from the Congo. It requires a tank longer than 100 cm (rybicky.net). It prefers a pH of 6 – 7.5, hardness (dGH) between 4 – 18°N, and a temperature of 23 – 26 °C. The lifespan is about 5 years (aqua-fish.net). Males reach a size of 8 cm, females 6 cm (fishbase.org), or 10 – 13 cm (akvaportal.cz). It is known for its vibrant colors, with blue, red, and yellow hues. It is a peaceful fish suitable for community aquariums, being active in the middle to upper water layers. It has the ability to perform dance displays, especially during the breeding period. The male showcases movements to attract the attention of the female. After mating, the female deposits eggs on plants, and the male participates in guarding and protecting the eggs.

It belongs to the family Alestidae. It inhabits slow-moving waters and floodplains and is characterized by a peaceful nature. Males are more vividly colored than females, with an iridescent body that can be blue, green, or gold depending on the angle of light. They have blue and green shades on their back, while their sides transition to golden and orange colors. Females are less vividly colored and have shorter fins. The aquarium should be at least 150 liters, as it is a schooling fish that thrives in groups of 6 or more individuals. The aquarium should be well-planted, with open swimming areas being essential. These fish prefer to stay in the mid and upper layers of the water. Phenacogrammus interruptus is an omnivore. In the wild, it feeds on insects, larvae, small invertebrates, and plant material. To maintain their coloration, it is advisable to supplement their diet with carotenoid-rich foods, such as shrimp.

For breeding, it is suitable to prepare a separate breeding tank with fine substrate and plants where the females can lay eggs. After spawning, it is necessary to remove the parents to prevent them from eating the eggs. The larvae hatch after approximately 6 days and should be fed very fine food, such as infusoria or fine powdered feed.

Phenacogrammus interruptus (Boulenger, 1899) – Kongotetra, wie der Name vermuten lässt, stammt aus dem Kongo. Es benötigt ein Becken von mehr als 100 cm Länge (rybicky.net). Es bevorzugt einen pH-Wert von 6 bis 7,5, eine Härte (dGH) zwischen 4 und 18°N und eine Temperatur von 23 bis 26 °C. Die Lebensdauer beträgt etwa 5 Jahre (aqua-fish.net). Männchen erreichen eine Größe von 8 cm, Weibchen 6 cm (fishbase.org) oder 10 bis 13 cm (akvaportal.cz). Es ist bekannt für seine lebendigen Farben mit blauen, roten und gelben Nuancen. Es handelt sich um einen friedlichen Fisch, der sich für Gesellschaftsaquarien eignet und in den mittleren bis oberen Wasserbereichen aktiv ist. Es hat die Fähigkeit, Tanzvorführungen zu zeigen, insbesondere während der Paarungszeit. Das Männchen präsentiert Bewegungen, um die Aufmerksamkeit des Weibchens zu erregen. Nach der Paarung legt das Weibchen Eier auf Pflanzen ab, und das Männchen beteiligt sich am Schutz der Eier.

Es gehört zur Familie der Alestidae. Es lebt in langsam fließenden Gewässern und Überschwemmungsgebieten und zeichnet sich durch seine friedliche Natur aus. Männchen sind auffälliger gefärbt als Weibchen, mit einem schillernden Körper, der je nach Lichteinfall blau, grün oder gold sein kann. Der Rücken zeigt blaue und grüne Farbtöne, während die Seiten in goldene und orange Farben übergehen. Weibchen sind weniger auffällig gefärbt und haben kürzere Flossen. Das Aquarium sollte mindestens 150 Liter groß sein, da es sich um einen Schwarmfisch handelt, der sich am wohlsten in Gruppen von 6 oder mehr Tieren fühlt. Das Aquarium sollte gut bepflanzt sein, wobei offene Schwimmbereiche wichtig sind. Diese Fische halten sich gerne in den mittleren und oberen Wasserschichten auf. Phenacogrammus interruptus ist ein Allesfresser. In der Natur ernährt er sich von Insekten, Larven, kleinen Wirbellosen und pflanzlichem Material. Zur Erhaltung ihrer Färbung ist es ratsam, die Nahrung mit carotinoidreichen Lebensmitteln wie Garnelen zu ergänzen.

Für die Fortpflanzung ist es geeignet, ein separates Zuchtbecken mit feinem Substrat und Pflanzen vorzubereiten, in dem die Weibchen ihre Eier ablegen können. Nach dem Ablaichen müssen die Eltern entfernt werden, um zu verhindern, dass sie die Eier fressen. Die Larven schlüpfen nach etwa 6 Tagen und sollten mit sehr feiner Nahrung wie Infusorien oder feinem Pulverfutter gefüttert werden.

Phenacogrammus interruptus (Boulenger, 1899) – Tetra ya Kongo, wayekolaki na yo, ezali na Kongó. Ekoma na tangi ete elingi mosusu na 100 cm (rybicky.net). pH ete ezali 6 – 7.5, dureté (dGH) moko te 4 – 18°N, na temperatura ete 23 – 26 °C. Eza na lopanzi ya 5 mwa mwasi (aqua-fish.net). Malamu mwa malembe ete ezali na taille ya 8 cm mwa mwana, 6 cm mwa mwasi (fishbase.org), to 10 – 13 cm (akvaportal.cz). Esalaki kolala te na ndimi ya “Congo Tetra”. Mwana moto azali na couleur mingi na ye na yo, akoki kokakola na mwasi moto, na yango oyo, ezo koma yango te na bolingo. Ezali ekoma moko na bango, waya ezali na liboso ya moyen mpe ya ndenge ya mpeko. Ezali na likambo lokola koloba te, mingimingi na motema ya ngwende. Mwana moto akomi kosalisa moto ya ndenge na na ye, na likonzi ya mpunda, mpo azalaki koyebana na ye. Lokola bapesa, mwasi moto akomi koyeka mayele na biloko na yango, mpe mwana moto azalaki kosambela na bato ya ngwende.

Elandaka na familia Alestidae. Eza na mayi ya kokima butu mpe na makambo ya masanga, mpe epekisaka na motema ya kimya. Bakombo bazali na mbala ya kala koleka koleka, na mutu oyo ezala na bongo ya kiti, oyo ekoki kozala na blou, vert mpe or, malamu na ndenge ya moungu. Na mboka ya zemi, bazali na bongo ya blou mpe vert, ndenge bazemi na ngambo eko ya or mpe orange. Bapesi ba mobali na bongo ya ntoma mpe ba fin. Akwa na ebele ya 150 litili, elingi ko banzela ya koleka 6 mpe na mikemike. Akwa ezo kwaka na mpepe ya zemi na ndenge ebele na ya molai mpo na kosala makasi na mayi. Phenacogrammus interruptus ezali nyonso. Na mboka, ezali kolia banzoto, larvae, moke ya basaba mpe masanga. Po na kotikala na bongo na yango, ezali malamu kolia na libanda ya caroténoïde, ndenge na biso.

Po na kopela, ezali malamu kokoma na akwarium ya kopela na substrat ya moke mpe masanga oyo bapesi mwa malamu ya kolia. Na nsima ya kopela, esengeli ko jete ba vani mpo na kotika baye na ba ova. Ba larvae ekomi nsima ya ba siku 6 mpe esengeli kolia na makanisi moke, ndenge na infusoria to na fwi moke.

Odkazy

Phenacogrammus interruptus

English term: small invertebrates

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post