Krajina, Zahraničie, Fotografie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

Hits: 4757

Cyprus leží na 75 km južne od Turecka, 105 km západne od Sýrie a 380 km severne od Egyptu v Stredozemnom mori. Asi 85 % populácie je gréckej národnosti, 12 % tureckej (greekembassy.org). Jeho rozloha je 9250 km2, žije tu viac ako milión obyvateľov (zemepis.com). Ostrov Cyprus vznikol vďaka tektonickým pohybom afrického a euroázijského bloku asi pred 20 miliónmi rokov. Podľa gréckej mytológie sa na Cypre zrodila bohyňa krásy, nádherná Afrodita. Cyprus je od roku 2004 členom Európskej únie. Hlavným mestom je Nikózia (Wikipedia). Je štvrtým najväčším ostrovom v Stredozemnom mori (infoplease.com). Hlavným mestom Cyprusu je Nikózia. Pred 90 milónmi rokov bol Cyprus súčasťou hlbokomorského dna praoceánu Tethys. V pohorí Troodos sa nachádza jeden z najväčších zachovaných ofiolitových komplexov na svete. Cyprus sa po celé stáročia odlesňoval, preto má problém s vodou. Všetky sú v letnom období suché. Zimné teploty na Cypre zriedka klesnú pod 5 °C. Letné vystupujú na 40 °C. Vďaka skamenelinám vieme, že na Cypre boli kedysi slony a hrochy. Trpasličie mamuty tu žili až do konca poslednej ľadovej doby pred 8000 rokmi (wikipedia.sk).

Mykénska sa na Cypre objavila okolo roku 1600 pred n.l. Okolo 1500 pred n.l. zažil egyptskú inváziu Thotmesa III. O 300 rokov neskôr sem masívne prišli grécki achájci. Dlhý bol aj pod nadvládou Perzie. Až Alexander Veľký oslobodil ostrov spod perzskej nadvlády v 4. storočí pred n.l. V rokoch 58 – 57 pred n.l. bol Cyprus pripojený k Rímskej ríši. V roku 45 Cyprus navštívili apoštoli Pavol a Barnabáš a svätý Marek. V Pafose sa im podarilo obrátiť rímkeho guvernéra Sergiusa Paulusa na kresťanstvo, čím sa stal Cyprus prvou krajinou spravovanou kresťanským panovníkom. Cyprus je legendárnym miestom zrodenia bohyne krásy, lásky, sexu a vášne, nádhernej Afrodity. Dejisko Afroditinho zrodenia – Afroditine sa nachádza neďaleko Pafosu. Po roku 395 bol Cyprus na takmer 800 rokov súčasťou Byzantskej ríše. Po roku 1489 získala Cyprus Benátska republika. Po roku 1570 Osmanská ríša. Cyprus získal nezávislosť v roku 1960. Od roku 1974 je rozdelený na severnú časť – Severocyperskú tureckú republiku, ktorú uznáva iba Turecko a Cyperskú republiku). A tomu zodpovedá aj národnostné zloženie, 78 % sú cyperskí Gréci, 18 % (wikipedia.sk).


Cyprus is located 75 km south of Turkey, 105 km west of Syria, and 380 km north of Egypt in the Mediterranean Sea. About 85% of the population is of Greek nationality, and 12% is of Turkish origin (greekembassy.org). Its area covers 9250 km2, with a population of over one million inhabitants (zemepis.com). The island of Cyprus was formed due to tectonic movements between the African and Eurasian plates around 20 million years ago. According to Greek mythology, the goddess of beauty, the magnificent Aphrodite, was born on Cyprus. Since 2004, Cyprus has been a member of the European Union, with Nicosia as its capital (Wikipedia). It is the fourth-largest island in the Mediterranean Sea (infoplease.com). Ninety million years ago, Cyprus was part of the deep-sea floor of the ancient Tethys ocean. In the Troodos mountain range, one of the world’s largest preserved ophiolite complexes is found. Cyprus has faced deforestation over the centuries, leading to water scarcity issues, with all rivers drying up in the summer. Winter temperatures rarely drop below 5 °C, while summer temperatures can rise to 40 °C. Fossil evidence indicates that elephants and hippos once inhabited Cyprus, and dwarf mammoths lived here until the end of the last Ice Age around 8000 years ago (wikipedia.sk).

Mycenaean culture appeared on Cyprus around 1600 BCE. Around 1500 BCE, Cyprus experienced an Egyptian invasion by Thutmose III. Three hundred years later, Greek Achaeans arrived massively. It remained under Persian rule for a long time until Alexander the Great liberated the island from Persian domination in the 4th century BCE. In 58-57 BCE, Cyprus was annexed to the Roman Empire. In 45 CE, apostles Paul and Barnabas, along with Saint Mark, visited Cyprus. In Paphos, they successfully converted the Roman governor Sergius Paulus to Christianity, making Cyprus the first country governed by a Christian ruler. Cyprus is the legendary birthplace of the goddess of beauty, love, sex, and passion, the beautiful Aphrodite. The birthplace of Aphrodite, known as Aphrodite’s Rock, is located near Paphos. After 395 CE, Cyprus was part of the Byzantine Empire for almost 800 years. In 1489, the Republic of Venice gained control of Cyprus, followed by the Ottoman Empire in 1570. Cyprus gained independence in 1960. Since 1974, it has been divided into the northern part – the Turkish Republic of Northern Cyprus, recognized only by Turkey, and the Republic of Cyprus. This division is reflected in the ethnic composition, with 78% being Cypriot Greeks and 18% Turks (wikipedia.sk).


Το Κύπρος βρίσκεται 75 χιλιόμετρα νότια της Τουρκίας, 105 χιλιόμετρα δυτικά της Συρίας και 380 χιλιόμετρα βόρεια της Αιγύπτου στη Μεσόγειο Θάλασσα. Περίπου 85% του πληθυσμού είναι ελληνικής καταγωγής, 12% τουρκικής (greekembassy.org). Έχει έκταση 9250 τ.χλμ., ζουν εδώ περισσότερο από ένα εκατομμύριο κάτοικοι (zemepis.com). Ο νησί Κύπρος δημιουργήθηκε λόγω τεκτονικών κινήσεων μεταξύ των αφρικανικών και ευρασιατικών πλακών περίπου πριν από 20 εκατομμύρια χρόνια. Σύμφωνα με την ελληνική μυθολογία, στην Κύπρο γεννήθηκε η θεά της ομορφιάς, η όμορφη Αφροδίτη. Η Κύπρος είναι μέλος της Ευρωπαϊκής Ένωσης από το 2004. Η πρωτεύουσά της είναι η Λευκωσία (Wikipedia). Είναι ο τέταρτος μεγαλύτερος νησί στη Μεσόγειο (infoplease.com). Η πρωτεύουσα της Κύπρου είναι η Λευκωσία. Πριν από 90 εκατομμύρια χρόνια, η Κύπρος ήταν μέρος του πυθαγόρειου ωκεανού Tethys. Στο όρος Τρόοντος βρίσκεται ένα από τα μεγαλύτερα σωζόμενα οφιολιτικά συμπλέγματα στον κόσμο. Η Κύπρος έχει υποφέρει από αποψίλωση επί αιώνες, και έχει πρόβλημα με το νερό. Όλοι οι ποταμοί είναι ξηροί το καλοκαίρι. Οι χειμερινές θερμοκρασίες στην Κύπρο σπανίως πέφτουν κάτω από τους 5 °C. Το καλοκαίρι ανεβαίνουν στους 40 °C. Λόγω των απολιθωμάτων, γνωρίζουμε ότι στην Κύπρο κάποτε υπήρχαν ελέφαντες και ιπποπόταμοι. Οι νάνοι μαμούθηδες ζούσαν εδώ μέχρι το τέλος της τελευταίας παγετώνας πριν από 8000 χρόνια (wikipedia.sk). Η Μυκηναϊκή κουλτούρα εμφανίστηκε στην Κύπρο περίπου το 1600 π.Χ. Περίπου το 1500 π.Χ., υπέστη μια αιγυπτιακή εισβολή από το Θώθμη ΙΙΙ. Περίπου 300 χρόνια αργότερα, οι ελληνικοί Αχαιοί κατέκτησαν μαζικά το νησί. Για μεγάλο χρονικό διάστημα βρισκόταν υπό την επικράτηση της Περσίας. Μόνο ο Μέγας Αλέξανδρος απελευθέρω

σε το νησί από την περσική κυριαρχία τον 4ο αιώνα π.Χ. Το 58 – 57 π.Χ., η Κύπρος προστέθηκε στο Ρωμαϊκό Κράτος. Το 45 π.Χ., οι απόστολοι Παύλος και Βαρνάβας και ο άγιος Μάρκος επισκέφθηκαν την Κύπρο. Στην Πάφο κατάφεραν να μετατρέψουν τον ρωμαϊκό ηγεμόνα Σέργιο Παύλο στο χριστιανισμό, καθιστώντας την Κύπρο το πρώτο κράτος που διοικείται από χριστιανικό κυβερνήτη. Η Κύπρος είναι το μυθικό μέρος γέννησης της θεάς της ομορφιάς, της αγάπης, του έρωτα και του πάθους, της όμορφης Αφροδίτης. Το θέατρο της γέννησης της Αφροδίτης – οι πέτρες της Αφροδίτης – βρίσκονται κοντά στην Πάφο. Μετά το 395, η Κύπρος ήταν για σχεδόν 800 χρόνια μέρος της Βυζαντινής Αυτοκρατορίας. Μετά το 1489 κατέλαβε την Κύπρο η Δημοκρατία της Βενετίας. Μετά το 1570, η Οθωμανική Αυτοκρατορία. Η Κύπρος απέκτησε την ανεξαρτησία της το 1960. Από το 1974 είναι χωρισμένη σε βόρειο τμήμα – Βόρεια Κυπριακή Δημοκρατία, την οποία αναγνωρίζει μόνο η Τουρκία, και τη Δημοκρατία της Κύπρου. Και η εθνοτική σύνθεση ανταποκρίνεται σε αυτό, με 78% κυπριακών Ελλήνων και 18% Τούρκων (wikipedia.sk).


Kıbrıs, Türkiye’nin 75 km güneyinde, Suriye’nin 105 km batısında ve Mısır’ın 380 km kuzeyinde, Akdeniz’de bulunmaktadır. Nüfusun yaklaşık %85’i Yunan kökenlidir, %12’si Türk (greekembassy.org). Yüzölçümü 9250 km2’dir ve burada bir milyondan fazla kişi yaşamaktadır (zemepis.com). Kıbrıs Adası, yaklaşık 20 milyon yıl önce Afrika ve Avrasya kara bloklarının tektonik hareketleri sonucunda oluştu. Yunan mitolojisine göre, Kıbrıs’ta güzellik tanrıçası, muhteşem Afrodit doğmuştur. Kıbrıs, 2004 yılından bu yana Avrupa Birliği üyesidir. Başkenti Nikosia’dır (Vikipedi). Akdeniz’deki dördüncü büyük adadır (infoplease.com). Kıbrıs’ın başkenti Nikosia’dır. 90 milyon yıl önce, Kıbrıs derin deniz tabanının bir parçasıydı, Tethys Okyanusu’nun. Trodos Dağları’nda dünyanın en büyük ofiyolit komplekslerinden biri bulunmaktadır. Kıbrıs, yıllar boyunca ağaçlandırma yapılmış, bu nedenle su sorunu yaşamaktadır. Tüm nehirler yaz aylarında kurur. Kıbrıs’ta kış sıcaklıkları nadiren 5 °C’nin altına düşer. Yaz aylarında ise 40 °C’yi bulabilir. Fosiller sayesinde, Kıbrıs’ta bir zamanlar filler ve su aygırları yaşadığını biliyoruz. Cüce mamutlar, son buzul çağının sonuna kadar burada yaşamışlardır, yani 8000 yıl önceye kadar (wikipedia.sk).

Miken kültürü M.Ö. 1600 civarında Kıbrıs’ta ortaya çıktı. M.Ö. 1500 civarında, III. Thutmose’un Mısır işgaliyle karşılaştı. Yaklaşık 300 yıl sonra, Yunan Aka kökenli insanlar adaya büyük ölçüde yerleşti. Uzun bir süre Pers hâkimiyeti altında kaldı. Ancak Büyük İskender, M.Ö. 4. yüzyılda adayı Pers hakimiyetinden kurtardı. M.Ö. 58-57 yıllarında, Kıbrıs Roma İmparatorluğu’na katıldı. M.S. 45 yılında, Havari Pavlus, Barnabas ve Aziz Markos Kıbrıs’ı ziyaret etti. Pafos’ta, Roma valisi Sergius Paulus’u Hristiyanlığa çevirmeyi başardılar, bu da Kıbrıs’ı Hristiyan yönetilen ilk ülke yaptı. Kıbrıs, güzellik, aşk, cinsellik ve tutkunun tanrıçası olan Afrodit’in efsanevi doğum yeri olarak bilinir. Afrodit’in doğum yeri – Afrodit’in Kayaları, Pafos’a yakındır. M.S. 395’ten sonra, Kıbrıs neredeyse 800 yıl boyunca Bizans İmparatorluğu’nun bir parçasıydı. 1489’dan sonra, Kıbrıs’ı Venedik Cumhuriyeti ele geçirdi. 1570’ten sonra Osmanlı İmparatorluğu. Kıbrıs, 1960 yılında bağımsızlığını kazandı. 1974’ten beri Kıbrıs, sadece Türkiye tarafından tanınan Kuzey Kıbrıs Türk Cumhuriyeti ve Kıbrıs Cumhuriyeti olmak üzere iki kısma ayrılmıştır. Ve bununla uyumlu olarak etnik bileşimi, %78 Kıbrıslı Yunan, %18 Türk’tür (wikipedia.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

Hits: 4285

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej  (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.


The village has been documented since the year 1246, and it is home to the Platan Castle (Source: Information Board). The castle above the village was constructed in 1676, and near it stands the chapel of Saint Mary Magdalene, renovated at the end of the 18th century (wikipedia). It is situated at the junction of the western foothills of the central part of with the Považský promontory of the Danubian Plain (obecluka.sk). In 1246, it was mentioned as Rethy, and by 1263, it was documented as Lúka (obecluka.sk). In the early 16th century, the village had around 30 houses (obecluka.sk). In 1828, it had 99 houses and 693 inhabitants (obecluka.sk). Besides agriculture, residents were involved in fruit growing and cultivating vineyards. Vineyards have been mentioned since 1551. The village also had potters, and the production of fired pottery took place under Babou hora, with clay sourced from Lovičná Valley (obecluka.sk).

Lúka is located on the old road alongside the River, which runs from through Moravany, Ducové, Modrovka, Lúka, Hrádok, Hôrka, Nová Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby to (Igor Paulech). It is 10 km away from Piešťany and 14 km from Nové Mesto nad Váhom (obecluka.sk). Lúka is known for its spring water, especially Lucká – renowned infant water. Coca-Cola and water supplies in Lúka and Modrovka utilize water from the Šáchor spring (Igor Paulech). In the upper part of the village, water emerges from beneath limestone rocks (wikipedia). The village’s cadastre includes the national natural reserve Tematínska lestostep, part of the national natural reserve Javorníček, a segment of the natural reserve Kňaží vrch, and a portion of the Natura 2000 European significance area – Tematínske vrchy (wikipedia). To the west of Lúka lies Horná Streda and the well-known Hornostredské gravel pits, where many people go swimming in the summer. From Lúka, there is a hiking trail leading to Tematín Castle.


Krajina, Zahraničie, Fotografie, Grécko

Grécko – staroveká krajina

Hits: 7786

Grécko leží na juhu Európy. Je to z bohatou históriou. Rozprestiera sa na rozlohe 131 957 km2, žije tu takmer 11 miliónov obyvateľov. Ročne Grécko navštívi viac ako 11 miliónov turistov (walkers.sk). Hlavným mestom sú Atény

Ku Grécku patrí asi 2000 ostrovov, prevažne v Egejskom mori. Medzi známe a veľké patrí Kréta a Rhodos. Už od staroveku sa Grécko rozdeľuje na Makedoniu na severe, Trákiu na severovýchode, Epirus na stredozápade, Tesáliu na stredovýchode, Ruméliu ja juhu, Peloponézu, Krétu, Egejské a Iónske ostrovy. Medzi veľké patrí napr. Solún, Pireus, Larisa, Xanthi, Argos, Iraklio, Korint. Grécke dejiny sú veľmi bohaté, jedny z najdlhších a najvýznamnejších. Pred príchodom Grékov žili na území Grécka Pelasgovia a Minojci. V 4 – 3 tisícročí pred n.l do Grécka prenikli prvé grécke kmene – Achájci, ktorí vytvorili prvú – Mykénsku kultúru. Neskôr ich nasledovali ďalšie kmene – Dóri, Ióni, Aiolovia, Epiróti, Macedónci. Grécka položila základy európskej kultúry. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj Kréta, kde vládli Benátčania (wikipedia.sk). 

Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských a zo starovekých tradícií. Grécka kultúra ako celok má bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Gréci sa radi zabávajú pri hudbe, tanci, jedle aj víne. Ľudová a tradičné tance sú najpopulárnejšie a najviac udržiavané zo všetkých európskych krajín. Dokonca aj dnes vznikajú nové ľudové piesne. Všeobecne známa je grécka . V 9. storočí pred n.l žil Homér. Veľmi známi sú Sofokles, Euripides, Aichilos, Aristofanes, Herodotos, Platón, Aristoteles. Grécka kuchyňa je typická stredomorská. Používa sa veľké množstvo olivového oleja. Grécko patrí medzi najobľúbenejšie turistické destinácie, hojne navštevované sú ostrovy Kréta, Rhodos, Lesbos, Kefalónia, Korfu, Thassos, Zakynthos, polostrov Chlakidiki. Za pamiatkami sa chodí do týchto miest: Atény, Téby, Delfy, Mykény, Sparta, Knossos, Ithaka (wikipedia.sk).


Greece is located in southern Europe. It is a country with a rich history, covering an area of 131,957 km2, and is home to nearly 11 million inhabitants. More than 11 million tourists visit Greece annually (walkers.sk). The capital city is Athens.

Greece includes about 2000 islands, primarily in the Aegean Sea. Among the well-known and large islands are Crete and Rhodes. Since ancient times, Greece has been divided into Macedonia in the north, Thrace in the northeast, Epirus in the northwest, Thessaly in the northeast, Rumelia in the south, Peloponnese, Crete, the Aegean, and Ionian Islands. Major cities include Thessaloniki, Piraeus, Larissa, Xanthi, Argos, Heraklion, Corinth. Greek history is very rich, being one of the longest and most significant. Before the arrival of the Greeks, Pelasgians and Minoans lived in the territory of Greece. In the 4th – 3rd millennium BC, the first Greek tribes – Achaeans, who created the first Mycenaean culture, penetrated Greece. They were followed by other tribes – Dorians, Ionians, Aeolians, Epirotes, Macedonians. Greek culture laid the foundations of European culture. Until the 17th century, Crete, ruled by the Venetians, was one of the most cultured European centers (wikipedia.sk).

Contemporary Greek culture is primarily influenced by Byzantine and ancient traditions. Greek culture as a whole is closer to oriental countries than to Europe. Greeks enjoy entertainment through music, dance, food, and wine. Folk music and traditional dances are the most popular and well-preserved among all European countries. Even today, new folk songs are being created. Greek literature is widely known, with Homer living in the 9th century BC. Other famous figures include Sophocles, Euripides, Aeschylus, Aristophanes, Herodotus, Plato, Aristotle. Greek cuisine is typically Mediterranean, with the abundant use of olive oil. Greece is among the most popular tourist destinations, with islands such as Crete, Rhodes, Lesbos, Kefalonia, Corfu, Thassos, Zakynthos, and the Chalkidiki Peninsula being heavily visited. Tourists also explore historical sites in cities like Athens, Thebes, Delphi, Mycenae, Sparta, Knossos, Ithaca (wikipedia.sk).


Η Ελλάδα βρίσκεται στη νότια Ευρώπη. Είναι μια χώρα με πλούσια ιστορία, καλύπτοντας μια έκταση 131.957 τ.χλμ. και φιλοξενεί σχεδόν 11 εκατομμύρια κατοίκους. Περισσότεροι από 11 εκατομμύρια τουρίστες επισκέπτονται την Ελλάδα ετησίως (walkers.sk). Η πρωτεύουσα είναι η Αθήνα.

Η Ελλάδα περιλαμβάνει περίπου 2000 νησιά, κυρίως στο Αιγαίο Πέλαγος. Μεταξύ των γνωστών και μεγάλων νησιών περιλαμβάνονται η Κρήτη και ο Ρόδος. Από την αρχαιότητα, η Ελλάδα χωρίζεται σε Μακεδονία στα βόρεια, Θράκη στα βορειοανατολικά, Ήπειρο στα κεντροδυτικά, Θεσσαλία στα κεντροανατολικά, Ρουμελία στα νότια, Πελοπόννησο, Κρήτη, Αιγαίο και Ιόνιο Νησιά. Σημαντικές πόλεις περιλαμβάνουν τη Θεσσαλονίκη, τον Πειραιά, τη Λάρισα, την Ξάνθη, το Άργος, το Ηράκλειο, την Κόρινθο. Η ελληνική ιστορία είναι πολύ πλούσια, αποτελώντας μία από τις πιο μακρόχρονες και σημαντικές. Πριν από την άφιξη των Ελλήνων, ζούσαν στην περιοχή της Ελλάδας οι Πελασγοί και οι Μινωίτες. Στον 4ο – 3ο χιλιετία π.Χ., οι πρώτοι ελληνικοί φυλετικοί οικισμοί, οι Αχαιοί, εισήλθαν στην Ελλάδα, δημιουργώντας τον πρώτο πολιτισμό, την Μυκηναϊκή. Ακολούθησαν άλλες φυλές – Δωριείς, Ίωνες, Αιολείς, Ηπειρώτες, Μακεδόνες. Η ελληνική πολιτιστική κληρονομιά τέθηκε τα θεμέλια του ευρωπαϊκού πολιτισμού. Μέχρι τον 17ο αιώνα, η Κρήτη, κυριαρχούμενη από τους Βενετσιάνους, ήταν ένα από τα πιο καλλιεργημένα ευρωπαϊκά κέντρα (wikipedia.sk).

Η σύγχρονη ελληνική κουλτούρα επηρεάζεται κυρίως από βυζαντινές και αρχαίες παραδόσεις. Η ελληνική κουλτούρα συνολικά βρίσκεται πιο κοντά σε ανατολικές χώρες παρά στην Ευρώπη. Οι Έλληνες απολαμβάνουν τη διασκέδαση μέσω μουσικής, χορού, φαγητού και κρασιού. Η λαϊκή μουσική και τα παραδοσιακά χορευτικά είναι τα πιο δημοφιλή και καλά διατηρημένα ανάμεσα σε όλες τις ευρωπαϊκές χώρες. Ακόμα και σήμερα δημιουργούνται νέα λαϊκά τραγούδια. Η ελληνική λογοτεχνία είναι ευρέως γνωστή, με τον Όμηρο να ζει στον 9ο αιώνα π.Χ. Άλλα διάσημα πρόσωπα περιλαμβάνουν τους Σοφοκλή, Ευριπίδη, Αισχύλο, Αριστοφάνη, Ηρόδοτο, Πλάτων, Αριστοτέλη. Η ελληνική κουζίνα είναι τυπικά μεσογειακή, με την έντονη χρήση ελαιολάδου. Η Ελλάδα βρίσκεται ανάμεσα στα πιο δημοφιλή τουριστικά προορισμούς, με τα νησιά όπως η Κρήτη, η Ρόδος, η Λέσβος, η Κεφαλονιά, η Κέρκυρα, η Θάσος, το Ζάκυνθο, και ο χερσαίος τόπος Χαλκιδική να είναι πολύ επισκεφθημένα. Οι τουρίστες εξερευνούν επίσης ιστορικούς χώρους σε πόλεις όπως Αθήνα, Θήβες, Δελφοί, Μυκήνες, Σπάρτη, Κνωσός, Ιθάκη (wikipedia.sk).


Príspevky

 

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Matejovec – krajina na úpätí Myjavských Karpát

Hits: 5534

Prvá zmienka o Matejovci je z roku 1678, kedy sa mal v Chalupách usadiť Matej s rodinou. Dnes tu žije trvalo 480 obyvateľov (matejtovec.eu). Matejovec vďaka svojmu prírodnému prostrediu a typických zo začiatku 20. storočia láka filmárov. V roku 1980 sa tu natáčal film Najatý klaun. V réžii Stanislava Párnického sa tu predstavili Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner a ďalší. V roku 1981 film Prípad Evy Burdovej (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). V roku 1986 film Hriech (režisér Miloš Pietor, herci Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak …). V roku 2000 film Krajinka režíroval Šulík hercov ako Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, Dorota Nvotová (matejtovec.eu).


The first mention of Matejovec dates back to 1678 when Matej and his family were supposed to settle in Chalupy. Today, it is home to a permanent population of 480 residents (matejtovec.eu). Matejovec, with its natural environment and typical early 20th-century houses, attracts filmmakers. In 1980, the film „Najatý klaun“ was shot here. Directed by Stanislav Párnický, the cast included Petr Čepek, Milan Lasica, Zdenka Studenková, Dušan Kaprálik, Ľudovít Króner, and others. In 1981, the film „Prípad Evy Burdovej“ was filmed (Július Pántik, Mária Kráľovičová, Ivan Krivosudský). In 1986, the film „Hriech“ was made (director Miloš Pietor, actors Leopold Haverl, Zdena Grúberová, Dagmar Sanitrová, Ivan Gogál, Ivan Rajniak…). In 2000, the film „Krajinka,“ directed by Martin Šulík, featured actors such as Csongor Kassai, Peter Bzdúch, Marián Labuda, Anna Šišková, and Dorota Nvotová (matejtovec.eu).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišské Podhradie – mesto spod Spišského hradu

Hits: 4825

Spišské podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete – Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé . Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového) (Wikipedia.sk). Príchodom osadníkov z Flandier, po tatárskom vpáde, začal zrod mesta (spisskyhrad.com). V 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, ale už v polovici 13. storočia sa stalo od hradu nezávislým mestom (Wikipedia.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1249 (spisskyhrad.com). V roku 1279 bolo známe ako Fanum St. Mariae. Neskôr patrilo pod Spoločenstvo spišských Sasov. Ďalším pomenovaním mesta bolo Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historický nemecký názov mesta je Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

V stredoveku bolo významným a prosperujúcim mestom (spisskepodhradie.sk). V roku 1677 richtárovi Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky a stolársky (Wikipedia.sk). Preslávili sa mäsiari spišskými párkami, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou a do roku 1914 sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom (spisskyhrad.com). V roku 1608 boli pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celkom Uhorsku, v Levoči, aj majstri zo Spišského Podhradia, Herman a Ján Tibeli. V roku 1770 tu bolo 250 remeselníckych dielní (Wikipedia.sk). Rozvoj mesta bol úzko spätý s obdobím „saskej kolonizácie„. Silná komunita ich potomkov tu žila až do prelomu 18.-19. storočia (spis.eu.sk). Najznámejšou časťou dnešného mesta je Spišská Kapitula, trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a bočnou kaplnkou (apsida.sk). Spišská kapitula býva označovaná aj ako slovenský Vatikán. Od konca 12. storočia je sídlo Spišského prepoštstva, od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva. Od spodnej poskytuje návštevníkovi raritu – ulicu s domami kanonikov po oboch stranách, často zdobené soškami, maľbami, erbami. Biskupská katedrála je klenotom, jej pripomína učebnicu vývoja románskej a gotickej architektúry (cestaunesco.sk). 

Dnes je Spišské Podhradie malým provinčným mestečkom, ktorom žije asi 3800 obyvateľov. Do roku 1945 bolo mestom prevahou rôznych remesiel. Najslávnejší boli výrobcovia spišských párkov, tie vynikali mimoriadnou kvalitou. Dodávali sa denne do reštaurácii a hotelov v Budapešti ako špecialita (cestaunesco.sk). Po roku 1945 sa Spišská Kapitula zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív. Od decembra 2003 sa centrum Spišského Podhradia a Spišská Kapitula stali súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula býva označovaná aj ako cirkevné mestečko. Jeho dejiny siahajú až do 9. storočia, kedy sa oproti dnešnej Spišskej Kapitule – na Pažici (kapitula.sk) nachádzal veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor (spisskepodhradie.sk) svätého Martina (kapitula.sk). Spišská Kapitula je od roku 1956 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nachádza sa tu gotický skvost – katedrála svätého Martina, hodinová veža (spis.eu.sk).


Spišské Podhradie is a village dominated by one of the largest castles in the world – Castle. However, if you want to reach Spiš Castle by a shorter route, go to the castle from Hodkovce. The oldest settlements in this area date back to the 5th millennium BCE. At the turn of the 11th-12th century, the castle hill began to be permanently inhabited, marking the beginning of the construction of Spiš Castle. Small settlements started emerging in its vicinity during this period. The merger of these led to the formation of Spišské Podhradie at the confluence of the Jablonovský and Teledinský streams (Uhľový) (Wikipedia.sk). With the arrival of settlers from Flanders after the Tatar invasion, the town began to take shape (spisskyhrad.com). In the 12th century, it served as the forecourt of Spiš Castle, but by the mid-13th century, it became an independent town (Wikipedia.sk). The first written mention is from the year 1249 (spisskyhrad.com). In 1279, it was known as Fanum St. Mariae. Later, it belonged to the Spiš Saxons Community, and another name for the town was Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). The historical German name of the town is Kirchdorf, or Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

In the medieval period, Spišské Podhradie was a significant and prosperous town (spisskepodhradie.sk). In 1677, the mayor Jakub Günther presented guild articles to 16 guilds, including coopers, potters, masons, shoemakers, butchers, weavers, tailors, furriers, locksmiths, gunsmiths, blacksmiths, weavers, belt makers, gun makers, brewers, and carpenters (Wikipedia.sk). The town became famous for Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty until 1914. The town also had an indigo printing workshop with a horse-powered mangle connected to the thriving linen production in Spiš (spisskyhrad.com). In 1608, Spišské Podhradie masters, Michal Herman and Ján Tibeli, were involved in the founding of the oldest dyers‘ guild in the Kingdom of Hungary in Levoča. In 1770, there were 250 artisan workshops in the town (Wikipedia.sk). The town’s development was closely linked to the period of „Saxon colonization.“ A strong community of their descendants lived here until the late 18th-19th century (spis.eu.sk). The most famous part of today’s town is Spišská Kapitula, featuring a three-naved church with a two-tower façade, Gothic polygonal presbytery, northern sacristy, and a side chapel (apsida.sk). Spišská Kapitula is often referred to as the Slovak Vatican, serving as the seat of the Spiš provostry since the late 12th century and the Spiš Bishopric since 1776. From the lower gate, visitors are treated to a rarity – a street with canon houses on both sides, often adorned with sculptures, paintings, and coats of arms. The Bishop’s Cathedral is a gem, showcasing architecture resembling a textbook on the development of Romanesque and Gothic architecture (cestaunesco.sk).

Today, Spišské Podhradie is a small provincial town with around 3,800 inhabitants. Until 1945, the town was primarily characterized by various crafts. The most renowned were the producers of Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty (cestaunesco.sk). After 1945, Spišská Kapitula transformed into barracks, later a police school and archive. Since December 2003, the center of Spišské Podhradie and Spišská Kapitula have been part of the UNESCO World Heritage. Spišská Kapitula is also referred to as a church town, with its history dating back to the 9th century when a large, likely Benedictine monastery dedicated to Saint was located opposite today’s Spišská Kapitula – on Pažica (kapitula.sk) (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula has been a municipal monument reserve since 1956. It houses the Gothic treasure – the Cathedral of Saint Martin, and a clock tower (spis.eu.sk).


Spišské Podhradie ist ein Dorf, das von einer der größten Burgen der Welt – der Spišský hrad (Zipser Burg) – überragt wird. Wenn Sie jedoch einen kürzeren Weg zur Spišský hrad nehmen möchten, gehen Sie von Hodkovce aus zur Burg. Die ältesten Siedlungen in dieser Gegend stammen aus dem 5. Jahrtausend v. Chr. Um die Wende vom 11. zum 12. Jahrhundert begann der Burghügel, dauerhaft besiedelt zu werden. In dieser Zeit begann der Bau der Spišský hrad. Kleinere Siedlungen entstanden in dieser Zeit in seiner Umgebung. Die Vereinigung von drei dieser Siedlungen führte zur Entstehung von Spišské Podhradie an der Mündung der Bäche Jablonovský und Teledinský (Uhľový) (Wikipedia.sk). Mit der Ankunft von Siedlern aus Flandern nach dem Tatareneinfall begann die Stadt zu entstehen (spisskyhrad.com). Im 12. Jahrhundert diente es als Vorburg der Spišský hrad, wurde aber bis Mitte des 13. Jahrhunderts eine unabhängige Stadt (Wikipedia.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1249 (spisskyhrad.com). Im Jahr 1279 war es als Fanum St. Mariae bekannt. Später gehörte es zur Gemeinschaft der Zipser Sachsen, und ein weiterer Name für die Stadt war Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Der historische deutsche Name der Stadt ist Kirchdorf bzw. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

Im Mittelalter war Spišské Podhradie eine bedeutende und wohlhabende Stadt (spisskepodhradie.sk). Im Jahr 1677 legte der Bürgermeister Jakub Günther 16 Zunftartikel vor, darunter für die Fassbinder, Töpfer, Maurer, Schuhmacher, Fleischer, Weber, Schneider, Kürschner, Schlosser, Büchsenmacher, Schmiede, Weber, Gürtelmacher, Büchsenmacher, Brauer und Tischler (Wikipedia.sk). Die Stadt wurde für die Spišer Würstchen bekannt, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden. Die Stadt beherbergte auch eine Indigodruckerei mit einem von Pferden betriebenen Mangel, die mit der florierenden Leinenproduktion in der Spiš verbunden war (spisskyhrad.com). Im Jahr 1608 waren bei der Gründung der ältesten Färberzunft im Königreich Ungarn in Levoča auch Meister aus Spišské Podhradie beteiligt, nämlich Michal Herman und Ján Tibeli. Im Jahr 1770 gab es 250 Handwerksbetriebe in der Stadt (Wikipedia.sk). Die Entwicklung der Stadt war eng mit der Periode der „sächsischen Kolonisierung“ verbunden. Eine starke Gemeinschaft ihrer Nachkommen lebte hier bis zum Ende des 18. und Anfang des 19. Jahrhunderts (spis.eu.sk). Der bekannteste Teil der heutigen Stadt ist Spišská Kapitula mit einer dreischiffigen Kirche mit zweiturmiger Fassade, gotischem polygonalem Chor, nördlicher Sakristei und einer Seitenkapelle (apsida.sk). Spišská Kapitula wird oft als das slowakische Vatikan bezeichnet. Es ist seit dem späten 12. Jahrhundert Sitz der Zipser Propstei und seit 1776 Sitz des Zipser Bistums. Vom unteren Tor aus bietet es dem Besucher eine Rarität – eine Straße mit Kanonikerhäusern auf beiden Seiten, oft geschmückt mit Skulpturen, Gemälden und Wappen. Die Bischofskathedrale ist ein Juwel, ihre Architektur erinnert an ein Lehrbuch zur Entwicklung der romanischen und gotischen Architektur (cestaunesco.sk).

Heute ist Spišské Podhradie eine kleine Provinzstadt mit etwa 3.800 Einwohnern. Bis 1945 war die Stadt hauptsächlich von verschiedenen Handwerken geprägt. Die bekanntesten waren die Hersteller von Spišer Würstchen, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden (cestaunesco.sk). Nach 1945 verwandelte sich Spišská Kapitula in Kasernen, später in eine Polizeischule und ein Archiv. Seit Dezember 2003 sind das Zentrum von Spišské Podhradie und Spišská Kapitula Teil des UNESCO-Welterbes. Spišská Kapitula wird auch als Kirchenstadt bezeichnet, deren Geschichte bis ins 9. Jahrhundert zurückreicht, als sich gegenüber der heutigen Spišská Kapitula – auf Pažica (kapitula.sk) – ein großes, wahrscheinlich benediktinisches Kloster des Heiligen Martin befand (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula ist seit 1956 ein städtisches Denkmalreservat. Hier befindet sich der gotische Schatz – die Kathedrale des Heiligen Martin und ein Uhrenturm (spis.eu.sk).


Spišské Podhradie to miejscowość, nad którą wznosi się jedna z największych zamków na świecie – Zamek Spišski. Jeśli jednak chcesz dostać się na Zamek Spišski krótszą drogą, udaj się na zamek z Hodkoviec. Najstarsze osadnictwo na tym obszarze pochodzi z V tysiąclecia p.n.e. Na przełomie XI-XII wieku wzgórze zamkowe zaczęło być zamieszkane na stałe. W tym okresie rozpoczęła się budowa Zamku Spišskiego. Wtedy powstawały też małe osady w jego okolicy. Połączenie trzech z nich doprowadziło do powstania Spišské Podhradie na skrzyżowaniu potoków Jablonovskiego i Teledinskiego (Uhľového) (Wikipedia.sk). Przybycie osadników z Flandrii po najazdach tatarskich rozpoczęło proces tworzenia miasta (spisskyhrad.com). W XII wieku było przedzamczem Zamku Spišskiego, ale już w połowie XIII wieku stało się niezależnym miastem od zamku (Wikipedia.sk). Pierwsza wzmianka pisemna pochodzi z roku 1249 (spisskyhrad.com). W 1279 roku było znane jako Fanum St. Mariae. Później należało do Związku spišskich Sasów. Inną nazwą miasta było Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historyczna niemiecka nazwa miasta to Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

W średniowieczu było ważnym i prosperującym miastem (spisskepodhradie.sk). W 1677 roku burmistrzowi Jakubowi Güntherowi przedstawiono 16 cechów: ciesielski, garncarski, murarski, szewski, szewcowski, mięsny, sukno, krawiecki, kuśnierski, ślusarski, tkacki, rymiarski, kowalski, rusznikarski, browarniczy i stolarski (Wikipedia.sk). Rzeźnicy z Spišské Podhradie słynęli z spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością i do roku 1914 dostarczane były codziennie do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał. W związku z rozwiniętą produkcją płótna na Spiši w mieście działała także pracownia błękitodruku z końskim prasłem (spisskyhrad.com). W 1608 roku przy zakładaniu najstarszej cechu farbiarzy na Węgrzech, w Lewoczy, uczestniczyli także mistrzowie z Spišské Podhradie, Michal Herman i Ján Tibeli. W 1770 roku było tu 250 warsztatów rzemieślniczych (Wikipedia.sk). Rozwój miasta był ściśle związany z okresem „saskiej kolonizacji“. Silna społeczność ich potomków mieszkała tutaj aż do przełomu XVIII-XIX wieku (spis.eu.sk). Najbardziej znaną częścią dzisiejszego miasta jest Spišská Kapitula, trójnawowy kościół z dwuwieżowym frontonem, gotyckim prezbiterium w kształcie wieloboku, północną zakrystią i boczną kapliczką (apsida.sk). Spišská Kapitula jest nazywana również słowackim Watykanem. Od końca XII wieku jest siedzibą Prepozytury Spišskej, od roku 1776 siedzibą diecezji Spišskej. Od dolnej bramy oferuje zwiedzającym unikalność – ulicę z domami kanoników po obu stronach, często ozdobionymi figurkami, malowidłami, herbami. Katedra biskupia jest klejnotem, jej architektura przypomina podręcznik rozwoju architektury romańskiej i gotyckiej (cestaunesco.sk).

Dziś Spišské Podhradie to małe prowincjonalne miasteczko zamieszkiwane przez około 3800 mieszkańców. Do roku 1945 miasto było przeważnie ośrodkiem różnych rzemiosł. Najbardziej znanymi byli producenci spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością. Codziennie dostarczano je do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał (cestaunesco.sk). Po roku 1945 Spišská Kapitula przekształciła się w koszary, później w szkołę policyjną i archiwum. Od grudnia 2003 roku centrum Spišského Podhradia i Spišská Kapitula stały się częścią Światowego Dziedzictwa UNESCO. Spišská Kapitula jest również nazywana miastem kościelnym. Jego dzieje sięgają aż do IX wieku, gdy naprzeciwko dzisiejszej Spišskiej Kapituli – na Pažici (kapitula.sk) istniał duży, prawdopodobnie benedyktyński klasztor (spisskepodhradie.sk) św. Marcina (kapitula.sk). Spišská Kapitula jest od roku 1956 miastem zabytkowym. Znajduje się tutaj gotycki skarb – katedra św. Marcina, wieża zegarowa (spis.eu.sk).