Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

skala
Hits: 2472

Obec Ľubica leží neďaleko od Kežmarku, v nadmorskej výške 630 metrov nad morom. V chotári sa nachádzajú mnohé liečivé sírnaté (obeclubica.sk). Žije tu asi 4164 obyvateľov (obeclubica.sk), na ploche 76.53 km2 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1251. Od roku 1271 je kráľovským mestom. Historické názvy Ľubice: Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, Leibic (obeclubica.sk). V 14. storočí bolo mesto Ľubica väčšie než Kežmarok (slovakiana.sk). V 17. storočí stále Ľubica patrila k najbohatším spišským mestám. Pôsobilo tu množstvo cechov, súkenníci, čižmári, tkáči, kováči, krajčíri, kováči, remenári, kožušníci, murári, kamenári, garbiari, mäsiari, debnári, mlynári, tesári, kolári, sládkovia, pivovarníci. V rokoch 1412 až 1772 bola Ľubica v poľskom zálohu, spolu s ďalšími spišskými mestami. Aj v minulosti sa využívali liečivé sírne pramene, známe sú od roku 1714. Pri prameňoch vznikli , ktoré odsúdil k zánik vznik vojenského výcvikového priestoru Javorina v roku 1952. Medzi rokmi 1974 až 1992 bola Ľubica pričlenená ku Kežmarku (obeclubica.sk).

Ľubica is a village located near Kežmarok, situated at an altitude of 630 meters above sea level. The village has numerous healing sulfur springs within its territory. The population of Ľubica is approximately 4164 residents, and it covers an area of 76.53 km2. The first written mention of Ľubica dates back to the year 1251. Since 1271, it has held the status of a royal town. The historical names for Ľubica include Lubicha, Lubitz, Lymbych, Lewbitz, and Leibic. In the 14th century, Ľubica was larger than Kežmarok. During the 17th century, Ľubica remained one of the wealthiest towns in the region. Various guilds operated in the town, including clothiers, cobblers, weavers, blacksmiths, tailors, locksmiths, belt makers, furriers, masons, stonecutters, tanners, butchers, coopers, millers, carpenters, wheelwrights, and brewers. From 1412 to 1772, Ľubica was in Polish pledge along with other Spiš towns. The healing sulfur springs in Ľubica have been utilized since 1714. Bathhouses were established around the springs, but their existence was threatened by the creation of the military training area Javorina in 1952, leading to their eventual decline. From 1974 to 1992, Ľubica was administratively attached to Kežmarok.

Krajina, Slovensko, Fotografie, Horehronie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 2243

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto oblasti. Šumiac je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

Na ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská dedina panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli Rusíni (sumiac.sk). Historické názvy: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Nemecký názov je Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu píla a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu Nová Maša, Švábovka, Valkovňa a Zlatno. Od roku 1960 patrí k obci osada Červená Skala (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené zrubové pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka Klára Jarunková (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor Šumiačan. Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre Slovenský rozhlas, účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and it is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Muráň Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the Hron River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to Brezno, and later extended to Červená Skala. Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Folk Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (Wikipedia). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane domy z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i tkaniny (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach (facebook).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie, Horehronie, Horehronské obce

Filipovo – obec pod Nízkymi Tatrami

skala
Hits: 3081

Filipovo je dedina a Horehroní, z ktorej okrem iného pochádza môj otec. Je to krásny kraj medzi Nízkymi Tatrami a Muránskou planinou na druhej strane. Podľa Banského archívu v Banskej Štiavnici boli v roku 1710 vo Filipove 3 . V jednom býval Tomáš Faško s rodinou, v druhom snáď jeho brat Matej s rodinou. V treťom bývali švagrovci Knapčok a Rusnák. Podľa záznamov si zrejme zobrali sestry Faškové od otca Michala Faška. Podľa sčítania obyvateľov z roku 1810 bolo vo Filipove 12 , v ktorých žilo 106 osôb v 22 rodinách. Veľkú prevahu majú Faškovci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s inými rodinami), Dugátovcov bolo 13 a žili tu 2 v jednom dome.

Filipovo is a village in , and it is the birthplace of my father, among other things. It is a beautiful region situated between the Low Tatras and Muránska Planina on the other side. According to the Mining Archive in , there were three houses in Filipovo in 1710. Tomáš Faško lived with his family in one, possibly his brother Matej with his family in another, and the in-laws Knapčok and Rusnák in the third. According to records, the Faško sisters likely married Knapčok and Rusnák. According to the census of 1810, there were 12 houses in Filipovo, with 106 people living in 22 families. The Faško family dominated with 61 individuals in 9 houses (including 3 houses with other families), and there were 13 members of the Dugát family living in 2 houses.

Filipovo ist ein Dorf in Horehronie, aus dem unter anderem mein Vater stammt. Es ist eine wunderschöne Gegend zwischen der Niederen Tatra und der Muránska-Hochebene auf der anderen Seite. Laut dem Bergbauarchiv in Banská Štiavnica gab es im Jahr 1710 in Filipovo 3 Häuser. In einem lebte Tomáš Faško mit seiner Familie, im anderen möglicherweise sein Bruder Matej mit seiner Familie. Im dritten lebten die Schwager Knapčok und Rusnák. Den Aufzeichnungen zufolge heirateten sie wahrscheinlich die Faško-Schwestern, Töchter von Faško. Laut der Volkszählung von 1810 gab es in Filipovo 12 Häuser, in denen 106 Personen in 22 Familien lebten. Die Faško-Familie war mit 61 Personen in 9 Häusern (davon in 3 Häusern auch mit anderen Familien) stark vertreten, die Dugát-Familie umfasste 13 Personen, die in einem Haus lebten.

Krajina, Slovensko, Myjava, Fotografie

Kopaničiarska obec Priepasné

skala
Hits: 2397

Rozloha je 13.71 km2 (priepasne.sk), leží v nadmorskej výške 343 metrov nad morom (Wikipedia). Žije tu 384 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je údajne odvodený od slova „pasenie“. Obce vznikla odčlenením od obce Košariská v roku 1957. Až do roku 1926 bolo Priepasné súčasťou Brezovej. Osídlenie obce je kopaničiarske, 19 lokálnych osídlení: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina a Jurčatári (priepasne.sk). O vzniku obce hovorí povesť, podľa ktorej garbiar Potúček utekal z Liptovského Mikuláša pred Turkami na miesto, ktoré sa dnes nazýva „U Potúčkov“ (priepasne.sk).

The village has an area of 13.71 km2 (priepasne.sk) and is situated at an elevation of 343 meters above sea level (Wikipedia). It is home to 384 inhabitants (Wikipedia). The name of the village is allegedly derived from the word „pasenie“ (grazing). The village was established by separating from the village Košariská in 1957. Until 1926, Priepasné was part of Brezová. The settlement of the village is characterized by hilly terrain with 19 local settlements: Podmlynárová, Dlhý Vršek (Haluzice, Výhon a Pažite), U Potúčkov, U Kázikov, U Bielych, U Bachárov, U Blatniakov, U Čúvalov, Batíková, U Kopeckých, U Mosnáčkov, Končiny, U Zubákov, U Hrajnohov, U Markov, U Petráši, U Ševcov, Jandech Dolina, and Jurčatári (priepasne.sk). According to a legend, the village’s origin is associated with the story of the tanner Potúček, who fled from Liptovský to the place now called „U Potúčkov“ to escape the Turks (priepasne.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Myjava, Fotografie, Myjavské obce

Jablonka

skala
Hits: 5256

Jablonka je obec na Myjave, označil by som ju za strediskovú. V strede odporúčam v prípade potreby navštíviť reštauráciu. Vždy mi tam chutilo :-). Prvá písomná zmienka je z roku 1661 (Zdroj: Informačná tabuľa). V Jablonke, ležiacej na úpätí Bielych Karpát, k 1.1.2011 žilo 477 obyvateľov. Ma 26 osád: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka centrum, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Osídľovanie Jablonka začalo v druhej polovici 16. storočia. Je možné, že do hôr sa uchyľovali husiti. Je možné, že v hlbokých horách hľadalo útočište pred Turcami. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1661. V rokoch 1930 až 1989 pôsobil v Jablonke divadelný súbor Brezinka, za ktorým stál dlhé roky Ján Mocko. (jablonka.sk). Do roku 1955 bola Jablonka súčasťou Myjavy ako kopaničiarsky obvod U Baranov. Vtedy mala obec viac ako 1000 obyvateľov. Pravidelným podujatím sa stalo októbrové Jablonkové kumštovanie (jablonka.sk).

Okolie Jablonky je veľmi pekné. Samotná obec leží v krásnom prostredí. Veľmi pekná  je najmä smerom na západ ku Polianke, ale aj smerom na severozápad na Myjavu. Druhá strana z Matejovca ponúka tiež peknú scenériu.

Jablonka is a village in the region, and I would describe it as a central hub. In the center of the village, I recommend visiting the restaurant if you’re ever in need—I’ve always enjoyed the food there :-). The first written mention of Jablonka dates back to 1661 (Source: Information Board). As of January 1, 2011, Jablonka, located at the foothills of the White Carpathians, had 477 residents. It consists of 26 settlements: U Figurov, Guzice, Ščibranské, Kratina, Hopkáče, U Ušiakov, U Maliarikov, U Michaličkov, U Babiari, Jablonka center, Kvietkové, U Jánošov, U Triančíkov, U Kubíkov, U Klbečkov, U Kodajov, U Tížikov, Podpasienok, Podkorytárka, U Mockov, U Borovských, U Maronov, U Horniačkov, Močiare, Švancarova dolina, U Sládečkov (jablonka.sk). Settlement of Jablonka began in the second half of the 16th century. It is possible that the Hussites sought refuge in the mountains. It is also possible that people sought shelter in the deep forests from the Turks. The first written mention of the village is from 1661. From 1930 to 1989, the theater group Brezinka was active in Jablonka, led for many years by Ján Mocko (jablonka.sk). Until 1955, Jablonka was part of Myjava as the Kopanice district U Baranov. At that time, the village had more than 1,000 inhabitants. The October event „Jablonkové Kumštovanie“ has become a regular tradition (jablonka.sk).

The area around Jablonka is very beautiful. The village itself is situated in a picturesque setting. The landscape is especially lovely to the west toward Polianka, but also northwest toward Myjava. The other side from Matejovec also offers a beautiful scenery.

,