Krajina, Obce, Slovenské, Fotografie, Spišské obce

Vrbov

skala
Hits: 2176

Vrbov je známy svojim kúpaliskom, ja sám sa v ňom už pár krát okúpal. Vrbov je známy termálnymi prameňmi. Miestne termálne kúpalisko ponúka možnosť zrelaxovať sa. V obci sa nachádza kostol svätého Egídia, pôvodom z 13. storočia. Obec Vrbov má dobré dopravné spojenie, a preto je ľahko dostupná z okolitých miest, ako sú Poprad a Kežmarok.

Vrbov sa nachádza na križovatke ciest spájajúcich Spišskú Nová Ves, Levoču, s Kežmarkom a Starou Ľubovňou. Navyše cez Huncovce s Vysokými Tatrami. Boli tú objavené  geotermálnej (obecvrbov.sk). Neďaleko sa nachádza Poprad, aj Slovenský raj. Vrbovská pomáha liečiť reumatizmus, choroby pohybového ústrojenstva (moj-vrbov.sk).

Vrbov is known for its thermal pool, where I myself have taken a dip several times. The village is renowned for its thermal springs. The local thermal pool provides an opportunity for relaxation. The village is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th century. Vrbov has good transportation connections, making it easily accessible from neighboring towns such as Poprad and Kežmarok.

Vrbov is located at the crossroads connecting Spišská Nová Ves, Levoča, Kežmarok, and . Additionally, it connects to the High Tatras through Huncovce. Geothermal water springs were discovered in the area (obecvrbov.sk). Nearby, you’ll find Poprad, Pieniny, and Slovak Paradise. The water in Vrbov is known to help treat rheumatism and musculoskeletal disorders (moj-vrbov.sk).

Vrbov jest znany ze swojego kąpieliska, gdzie sam wielokrotnie się kąpałem. Vrbov słynie z termalnych źródeł. Miejscowe baseny termalne oferują możliwość relaksu. W miejscowości znajduje się Kościół św. Idziego, pochodzący z XIII wieku. Vrbov ma dobre połączenia komunikacyjne, co sprawia, że jest łatwo dostępny z sąsiednich miast, takich jak Poprad czy Kežmarok.

Vrbov znajduje się na skrzyżowaniu dróg łączących Spišská Nová Ves, Levočę, Kežmarok i Starą Ľubovňę. Dodatkowo, biegnie przez Huncovce do Wysokich Tatr. Odkryto tu źródła wód geotermalnych (obecvrbov.sk). W pobliżu znajdują się Poprad, Pieniny i Słowacki Raj. Woda w Vrbovie znana jest z korzystnego wpływu na leczenie reumatyzmu i schorzeń układu kostno-stawowego (moj-vrbov.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

skala
Hits: 6655

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km2, na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do sa vo virvare 2. svetovej stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej je malé krasové územie – Sokolie  (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).

Moravany is located near the mouth of the Striebornica stream, about 5 km from . Moravany covers an area of just under 11 km2 and is home to 2,041 inhabitants. According to findings, the village was once the settlement of mammoth hunters and later a settlement of the Linear Pottery and Lengyel cultures. Rich finds of chipped stone tools, weapons, jewelry, and clay figures have been discovered. In 1938, a sculpture of a woman carved from mammoth ivory, known as the Moravian Venus, was found here, estimated to be 22,800 years old. It is the oldest evidence of artistic expression in Slovakia (wikipedia.sk). The sculpture is only 7.5 cm tall. It was found in Germany before 1967 and brought to Slovakia after the death of German archaeologist Lothar Zotz by his assistant Gisela Freundová. The artifact was allegedly discovered between 1925 and 1937, possibly during plowing in the Podkovica locality near Piešťany (.sme.sk). Lothar Zotz claimed to have found amazing things in Moravany, including another Venus statue over 30 cm tall. The findings were sent to Prague and were lost in the chaos of World War II (Anton Števko). The Slovak Post issued a commemorative postage stamp for Moravian Venus on October 20, 2006. The graphic design of the stamp and the engraving transcription of the work were created by Arnold Feke (telecom.gov.sk). The first written mention of the village is from 1348 under the name „Marwan.“ In the 18th century, there was a kompa (a kind of communal agricultural estate) in Moravany. The village is home to a originally Renaissance castle from the 16th century, later Baroque-style. In the Striebornica valley, there is a small water reservoir surrounded by a recreational area. At the end of the Výtocká valley, there is a small karst area called Sokolie skaly (wikipedia.sk).

A well-known site in Moravany is Výtoky, located beyond Striebornica.

There is an educational trail leading to it, passing beneath Sokolie skaly, preserving the original thermophilic and flora. These rocks have caves that were inhabited in the younger Stone Age (moravany.sk).

,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, Fotografie

Ducové

skala
Hits: 1991

Ducové je obec na Dolnom Považí, ležiaca asi 4 km od Piešťan v nadmorskej výške 200 metrov nad morom. Na ploche 2.63 km2 žije 457 obyvateľov. Prvá písomná zmienka je z roku 1348. pod názvom Duchreuy (Krupa Vladimír). Nad obcou sa nachádza archeologická lokalita Kostolec, veľkomoravský veľmožský dvorec s rotundou (Wikipedia). Ďalšie historické názvy : Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Najstaršie osídlenie Ducového pochádza z mladšej časti staršej doby kamennej, patrí do obdobia gravettienskej kultúry (26 000 – 14 000 rokov pred n. l.). Zistilo sa na lokalite Kostolec, ale aj na ďalších miestach v chotári obce. Poloha Kostolec je rozdelená v nerovnakej veľkosti medzi Ducové a Hubinu. Z archeol­ogického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovenské osídlenie z 9. – 10. storočia. Vybudované opevnenie – palisáda z dubových kolov, obytné časti – zrubové a kostolík – rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do polovice 19. storočia ako cintorín. V polovici 15. storočia pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských a bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko – základňa. Obyvatelia obce sa venovali hlavne poľnohospodárstvu. Od polovice 16. storočia hralo úlohu aj vinohradníctvo. V roku 1598 bolo v obci 11 . V roku 1787 24 domov a 157 obyvateľov. V roku 1900 24 domov a 164 obyvateľov. Od 5.7.1990 sa na sviatok svätého Cyrila a Metoda uskutočnil prvý ročník Národnej púte na Kostolec. Púte sa konajú od tohto roku pravidelne (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

Ducové is a village in the Lower region, located about 4 km from at an altitude of 200 meters above sea level. It covers an area of 2.63 km2 and is home to 457 inhabitants. The first written mention dates back to 1348, under the name „Duchreuy“ (Krupa Vladimír). The village has had various historical names, including Duczev, De-chobrod, Ducibrod, Ducybrod, Duczowa, Ducó, Duczo, Duczove, Duczowa, Duczó, Dutzo, Duczowe, Duczowce, Ducow, Ducov (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

The oldest settlement in Ducové dates back to the younger part of the older Stone Age, belonging to the Gravettian culture period (26,000 – 14,000 years BC). Evidence has been found at the Kostolec site and other locations within the village’s territory. The Kostolec location is divided unevenly between Ducové and Hubina. From an archaeological and historical perspective, it is considered a significant Slavic site. It is a national cultural monument. The most important settlement at Kostolec in terms of Slovak history represents the Slovak settlement from the 9th to the 10th century. The constructed fortifications, palisade of oak logs, residential areas with log houses, and the church – rotunda, characterize it as part of the manorial estate of members of the court aristocracy. After the definitive decline of the manor, its area was used until the mid-19th century as a cemetery. In the mid-15th century, probably in connection with the activities of Hussite and Unity of the Brethren troops in the Váh region, a military camp – base was built at Kostolec. The villagers mainly engaged in agriculture. From the mid-16th century, viticulture also played a role. In 1598, there were 11 houses in the village. In 1787, there were 24 houses and 157 inhabitants. In 1900, there were 24 houses and 164 inhabitants. Since July 5, 1990, the National Pilgrimage to Kostolec has been held annually on the feast of Saints Cyril and Methodius. Pilgrimages have been taking place regularly since that year (Marián Klčo, Vladimír Krupa).

  • Krupa Vladimír, Ducové. In: Šüle Peter, 2005: Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec: PS-LINE, ISBN 80-969388-8-6. p. 138.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišský Hrhov

skala
Hits: 2980

Územie dnešnej obec bolo osídľované v neolite, 450 pred n.l.. sa tu usádzali od obdobia Veľkej Moravy (9 – 10. storočie). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu – Gergew, alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie sa za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu – Nemecký Hrhov. V roku 1280 sa Slováci a Sasi spájajú do jednej . Rod de Gyrgow sa pomaďarčil na Gyorgy, obec im patrila až do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky. Hrhov bol ich až do novembra 1944. Na prelome storočí pozvali Csákyovci poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve a iných remeslách (spisskyhrhov.sk).

Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu, v čom vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova. Od pomenovania remeselníkov s ľanom, ktorých volali gargovia pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia vynikali aj zhotovovaním predmetov na spracovanie ľanu, akými boli barda, bidla, ostatné časti krosien: cepi, cerľice – trlice na ručné trepanie, cjefki na navíjanie priadze, vretená, snovadliny, haspľe – motovidlá, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – motacie zariadenia, piesty, rafi – na odstraňovanie semien z ľanu, česáky, grample – na mykanie ľanu. Rozvinuté bolo aj košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, drevorubačstvo, mlynárstvo, výroba zvoncov, výroba predmetov pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo, tkáčstvo, tehliarstvo, šindliarstvo, výroba sviečok, výšivkárstvo, čipkárstvo, výroba šperkov, hudobných nástrojov, hračiek. V súčasnosti dochádza k renesancii ľudovej umeleckej výroby, na čo má Spišský Hrhov výborné predpoklady (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov je obec nachádzajúca sa na východe Slovenska v okrese Spišská Nová Ves. Patrí do Prešovského kraja a leží v blízkosti pohoria Levočské vrchy. Medzi významné patrí aj kostol svätého Michala Archaniela. Neďaleko je Zároveň Slovenský raj.

The territory of the present-day village was settled in the Neolithic period around 450 BC. Slavs began to inhabit the area during the Great Moravian period (9th – 10th century). The first written mention of the village dates back to the year 1243. A significant colonization family settled here, later acquiring a noble family name based on the village’s name – Gergew or de Gyrgow. During the time of German colonization, Saxons settled across the Lodzina stream, forming a new village – German Hrhov. In 1280, Slovaks and Saxons merged into a single village. The de Gyrgow family Hungarianized their name to Gyorgy, and they owned the village until 1885 when all their property was bought by the Hungarian noble Vidor Csáky. Hrhov was under their ownership until November 1944. At the turn of the century, the Csáky family invited agricultural experts from Saxony, who brought modern technologies in cattle farming, horticulture, vegetable farming, and other crafts (spisskyhrhov.sk).

Since the times of Great Moravia, the Spiš region has been characterized by the cultivation and processing of flax, in which the inhabitants of settlements in the present-day Spišský Hrhov excelled. The oldest names of the village, such as Gargow, Gurgow, Gurhew, originated from the naming of flax craftsmen called gargovia. Gargovia excelled in the production of tools for flax processing, such as barda, bidla, other parts of looms: cepi, cerľice – reels for hand spinning, cjefki for winding yarn, vretená, snovadliny, haspľe – winding devices, kolovrátky, kúdele, tĺky, šmertki – winding devices, piesty, rafi – for removing seeds from flax, česáky, grample – for combing flax. Basketry, blacksmithing, tanning, logging, milling, bell making, production of items for food, clothing, construction, weaving, brick making, shingle making, candle making, embroidery, lace making, jewelry making, musical instruments, and toy making were also well-developed. Currently, there is a renaissance in folk artistic production, for which Spišský Hrhov has excellent conditions (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov is a village located in the eastern part of Slovakia, in the Spišská Nová Ves district. It belongs to the Prešov Region and is situated near the Levočské vrchy mountains. Among the significant buildings is the Church of St. Michael the Archangel. Nearby is also the Slovak Paradise.

Obszar dzisiejszej wsi był zasiedlany już w neolicie, około 450 lat przed naszą erą. Słowianie zaczęli się osiedlać tutaj od czasów Wielkiej Morawy (IX – X wiek). Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1243. Osiedlili się tu znaczący spišski ród kolonizacyjny, który później przyjął szlacheckie nazwisko od nazwy wsi – Gergew lub de Gyrgow. W czasie niemieckiej kolonizacji, za potokiem Lodzina, osiedlili się Sasowie, zakładając nową wioskę – Niemiecki Hrhov. W 1280 roku Słowacy i Sasowie połączyli się w jedną wioskę. Rodzina de Gyrgow zmieniła swoje nazwisko na Gyorgy, a wieś była ich własnością aż do 1885 roku, kiedy całą ich posiadłość zakupił węgierski szlachcic Vidor Csáky. Hrhov był ich do listopada 1944 roku. Na przełomie wieku Csákyowie zaprosili specjalistów rolnictwa z Saksonii, którzy wprowadzili nowoczesne technologie w hodowli bydła, ogrodnictwie, warzywnictwie i innych rzemiosłach (spisskyhrhov.sk).

Od czasów Wielkiej Morawy, charakterystyczną cechą dla obszaru Spisza jest uprawa i przetwarzanie lnu, w czym wyróżniali się mieszkańcy osad na obszarze dzisiejszego Spišského Hrhova. Od nazwy rzemieślników pracujących z lnem, których nazywano gargovia, pochodzą najstarsze nazwy wsi – Gargow, Gurgow, Gurhew. Gargovia wyróżniali się również wytwarzaniem przedmiotów do przetwarzania lnu, takich jak sztyc, cep, pozostałe części krosna: cepi, cerľice – trlice do ręcznego przędzenia, cjefki do nawijania nici, wrzeciona, snovadliny, haspľe – motowidła, kołowrąbki, kúdele, tłuki, szmertki – urządzenia do nawijania lnu. Rozwinięte było również wikliniarstwo, kowalstwo, garbarstwo, wycinka drzewa, młynarstwo, produkcja dzwonów, produkcja przedmiotów do jedzenia, ubioru, budownictwo, tkactwo, ceglarstwo, dachówkarstwo, produkcja świec, haftowanie, koronkarstwo, produkcja biżuterii, instrumentów muzycznych, zabawek. Obecnie dochodzi do renesansu ludowego rzemiosła artystycznego, do czego Spišský Hrhov ma doskonałe warunki (spisskyhrhov.sk).

Spišský Hrhov to wieś położona na wschodzie Słowacji, w powiecie Spišská Nová Ves. Należy do kraju Preszowskiego i znajduje się w pobliżu gór Levočské vrchy. Wśród ważnych budowli jest Kościół św. Michała Archanioła. W pobliżu znajduje się także Słowacki Raj.

Krajina, Slovensko, Fotografie, Šariš

Veľký Šariš

skala
Hits: 1995

Veľký leží na juhovýchode Spišsko-Šarišského medzihoria, v Šarišskom podolí, na ploche 35.34 km2 (velkysaris.sk). Žije tu viac ako 6 000 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1217. Historickou pamiatkou mesta Veľký Šariš je aj parný rušeň, ktorý Šarišania familiárne nazývajú „Mlinská džurka“ (velkysaris.sk). Významnou pamiatkou je Šarišský hrad – jeden z najväčších hradov u nás, avšak dnes je je to ruina (Wikipedia).

Veľký Šariš sa nachádza 10 km od Prešova. Kostol svätého Michala je dominantou .

Veľký Šariš is located in the southeast of the Spišsko-Šarišské Medzihorie, in the Šariš Basin, covering an area of 35.34 km2 (velkysaris.sk). The town is home to more than 6,000 residents (Wikipedia). The first written mention dates back to the year 1217. A historical landmark in Veľký Šariš is the steam locomotive affectionately known as „Mlinská džurka“ by the locals (velkysaris.sk). Another significant monument is Šariš Castle, one of the largest castles in the country, although it currently stands in ruins (Wikipedia).

Veľký Šariš is located 10 km from Prešov. The Church of Saint Michael is the dominant feature of the village.