Hits: 2566

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 3. časť – Autobusový výlet po ostrove

Hneď druhý deň nášho pobytu sme mali autobusový výlet po ostrove . Sprievodcami nám boli Angličanka Sheryl, žijúca na Kalymnose aj s manželom na dôchodku, a náš delegát Jan. V autobuse boli dovolenkári CK Aeolus a nejakí z inej CK. Z nášho strediska sme vyrazili smerom na sever po západnom pobreží, kde sú aj ostatné dovolenkové strediská s plážami. je veľmi hornatý a pobrežie je členité. Hlavná cesta väčšinou vedie vysoko nad pobrežím a do jednotlivých stredísk sa schádza osobitnými cestami. Sprievodkyňa nás hneď upozornila, že sa blížia zákruty–serpentíny prezývané „waw!“, z ktorých bude úchvatný pohľad na pobrežie aj na protiľahlý ostrov . Mala pravdu. Len kým som ja vyhrabala z kabele foťák, waw bolo za nami 🙂 Napriek tomu som počas jazdy nafotila autobusu zopár záberov – pohľad z Kalymnosu na . Tento pohľad je typický pre strediská a . My v sme z Telendosu videli iba kúsok „chvosta“, medzi nami bol iný kopec.

Ostrov sme s Julkou navštívili po týždni aj samé. Kúpili sme si v supermarkete lístok na miestnu dopravu za 80 centov do a z jeho prístaviska sme cestovali lodičkou na . Pozreli sme si gýčovitú chutnú promenádku na Telendose, potom sme sa vybrali na túru popri pobreží, ale bol taký vetrisko, že nás takmer sfúklo z útesu na plážičku pod ním :). Pôvodne sme mysleli, že sa tam zostaneme kúpať na niektorej z pláží, ale kvôli tomu vetru sme sa nakoniec rozhodli vrátiť na do . Ešte predtým sme si ale dali na Telendose chutné frapé v taverne . Potom sme sa lodičkou vrátili do a na tamojšej krásnej pláži s úchvatným výhľadom na sme prežili veľmi vydarený deň.

Čítaj príspevok  Stará Lesná

Postupovali sme pobrežím smerom na . Pri sme sa zatočili do vnútrozemia. Mali tam novú krásnu asfaltku, ktorá však mala také technické parametre, že na Slovensku by vydržala asi len jednu poriadnu letnú búrku a stiekla by rovno do mora :). Majú „šťastie“, že tam skoro neprší. Cestou sme videli mnoho skupín včelích úľov, vraj sa im tam veľmi darí. Celý je kamenistý, porastený takými „skalkovými“ kosodrevinkami ako vidno na obrázkoch. Sú rôznofarebné a voňavé. Ani požiar tam vraj nemal dlhé trvanie, lebo skapal skoro sám od seba keďže tam nemajú v horách . Iba blízko strediska nasadili hasiace helikoptéry. Vnútrozemská cesta nás doviezla až do mandarínkového údolia. To je napodiv celkom svieže a zelené, na jeho konci (začiatku smerom od mora) je mestečko . Leží na konci skalnatého fjordu. Tu sme mali asi hodinovú prestávku na prehliadku, my sme s Julkou na chvíľu „zakotvili“ v prístavčeku na betónových schodíkoch a máčali sme si nohy v čistučkom priezračnom mori. Vzdychali sme, že keby bolo viacej času, tak by sme si tam aj zaplávali. (To sa nám nakoniec splnilo v rámci lodného výletu, o ktorom napíšem neskôr).

Z sme pokračovali po východnom pobreží do hlavného mesta na juhu. pobrežie končí strmo v mori, je takmer ľudoprázdne, ani tam nič nerastie, iba oleandre vedľa . Tie sú krásne, lebo ich miestne nežerú (vraj sú pre ne jedovaté). Kozy sú na východnom pobreží skoro všade, aj po ceste si vykračujú krížom krážom, vedia že ich nikto nezrazí :). Z východného je krásne vidieť , oblasť Marmarisu. Tiež je vidno blízke , spoza Kosu dokonca vytŕča vrchol sopečného ostrova .

Čítaj príspevok  Korunovačné slávnosti v Bratislave

V hlavnom meste Pothii sme mali asi hodinovú zastávku, najviac času sme z toho strávili v múzeu – manufaktúre na výrobu morských špongií. Bola to zároveň predajňa aj výrobňa, ale veľmi vkusne zariadená a s príjemným výkladom miestnej gréckej sprievodkyne. Nakúpili sme špongie (pravé, z Lýbijského mora!), potom na pešej zóne zopár suvenírov a pohľadníc a pokračovali sme autobusom hore serpentínami nad Pothiu do kláštora pomenovaného , podľa mnícha ktorý bol nedávno vyhlásený za svätého, lebo boli uznané jeho liečiteľské zázraky. Z areálu kláštora boli nádherné na Pothiu a do ďalekého okolia. Pred vstupom do areálu nás Sheryll požiadala, aby sme si prehodili niečo cez ramená a cez nohy, pokiaľ máme kraťasy nad kolená. Všetci Aeolusáci to rešpektovali, ale väčšina z jej milých Angličanov na to hodila bobek. Čudovala som sa, že im nie je v kostole trápne, korzovať sa tam ako na pláži… Kostol bol nádherne vyzdobený, až tak veľkolepý som zatiaľ v Grécku nenavštívila.

Z sme prudkými serpentínami zišli do zálivu , kde bolo . Po prehliadke múzea, ktoré bolo hneď vedľa , bolo voľno vyhradené na . Bolo tam čistučké, kľudné bez vĺn, tak sme si s Julkou prišli na svoje :). Potom sme si v miestnej taverne pochutili na „gréckom sendviči“ a autobus nás porozvážal do našich stredísk. Na konci Jan poďakoval Sheryl za jej sprievodcovské služby a my sme spontánne zatlieskali. Až potom sa pridali aj . Boli fakt trápni, aj keď opúšťali autobus, žiaden z nich nepozdravil. Ako keby telce vystupovali z . Tak sme im to my museli ukázať keď sme vystupovali na našej zastávke a nahlas sme pozdravili po slovensky aj po anglicky a ešte aj šoféra po grécky :). Bolo vidno, ako ho to potešilo.

Čítaj príspevok  Trenčiansky hrad

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

novypopular.eu