Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie, Podunajské reportáže, Karnevaly

Veľký letný karneval v Senci

skala
Hits: 4374

V Senci sa koná každoročný Veľký letný karneval. Priťahuje obyvateľov aj návštevníkov z okolitých obcí a miest, ponúkajúc zábavu, kultúru a rôznorodé aktivity pre všetky vekové kategórie.

Tento farebný a živý festival sa tradične koná posledný piatok školského roka (velkyletnykarneval.sk). Prvý ročník Veľkého letného karnevalu sa uskutočnil v roku 1996. Odvtedy sa podujatie koná pravidelne každý rok (senec.sk). Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť podujatie, ktoré by spojilo obyvateľov mesta Senec a poskytlo im priestor na kreatívne vyjadrenie prostredníctvom masiek a kostýmov. Karneval začína v popoludňajších hodinách na pešej zóne v centre Senca. Účastníci v pestrofarebných maskách a kostýmoch sa zhromažďujú, aby sa zúčastnili na sprievode mestom. Sprievod vedie cez hlavné mesta a smeruje k Slnečným jazerám, kde pokračuje bohatý kultúrny program. Počas sprievodu môžu diváci vidieť rôzne tematické , tanečné súbory (slovakia.travel), divadelné predstavenia (velkyletnykarneval.sk), hudobné kapely, šermiarov, jazdcov na koňoch, zbrojnošov, mažoretiek, gajdošských súborov a ďalších umeleckých skupín. Počas celého dňa prebiehajú na rôznych miestach mesta rôzne , vrátane detských predstavení, tanečných vystúpení a hudobných koncertov (slovakia.travel).

Jedným z hlavných lákadiel karnevalu je súťaž o najlepšiu masku. Porota hodnotí originalitu, nápaditosť a prevedenie masiek. Pre sú pripravené rôzne aktivity, ako napríklad maľovanie na tvár, tvorivé dielne či hry (velkyletnykarneval.sk). Prípravy na karneval začínajú už niekoľko mesiacov pred samotným podujatím (senec.sk). Organizátori spolupracujú s miestnymi školami, kultúrnymi inštitúciami a dobrovoľníkmi, aby zabezpečili hladký priebeh akcie. Výroba masiek a kostýmov je často výsledkom spoločného úsilia rodín, priateľov či školských tried (velkyletnykarneval.sk).

Rok 2015

Po druhýkrát som zvečnil karneval v roku 2015.

Rok 2009

V Senci sa konal aj v roku 2009 „Veľký letný karneval„, tentokrát 26.6.2009. Ja som sa zúčastnil po prvý krát. Predtým som počúval o tomto karnevale samé chvály, tak som bol veľmi zvedavý. Musím povedať, že som bol nadšený a to predovšetkým kvôli dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom priestor, tak sú tvoriví a nielen to, ale aj tvoria. Po druhé, atmosféra bola výborná, sa tešili. Tento rok pritom hrozilo, že všetci zmokneme, hodinu predtým bola zatiahnutá obloha a lialo a lialo. Asi polhodinu pred šiestou večer vykuklo a chvalabohu vykukli aj ľudia.

The Great Summer Carnival is held annually in Senec. It attracts both locals and visitors from surrounding towns and villages, offering entertainment, culture, and a variety of activities for all age groups.

This colorful and lively festival traditionally takes place on the last Friday of the school year (velkyletnykarneval.sk). The first edition of the Great Summer Carnival was held in 1996, and since then, the event has been organized annually (senec.sk). The original idea was to create an event that would bring together the residents of Senec and provide them with a platform for creative expression through masks and costumes. The carnival starts in the afternoon on the pedestrian zone in the center of Senec. Participants dressed in colorful masks and costumes gather to take part in a parade through the town. The parade route leads through the main streets and ends at Sunny Lakes, where a rich cultural program continues. Along the parade route, spectators can enjoy various themed groups, dance ensembles (slovakia.travel), theater performances (velkyletnykarneval.sk), music bands, fencers, horse riders, knights, majorettes, bagpipe groups, and other artistic performances. Throughout the day, different parts of the city host various events, including children’s performances, dance shows, and live music concerts (slovakia.travel).

One of the main attractions of the carnival is the Best Costume Competition. A jury evaluates originality, creativity, and execution of the costumes. Various activities for children are also available, such as face painting, creative workshops, and games (velkyletnykarneval.sk). Preparations for the carnival begin months in advance (senec.sk). Organizers collaborate with local schools, cultural institutions, and volunteers to ensure the smooth execution of the event. The creation of masks and costumes is often a collective effort involving families, friends, and school classes (velkyletnykarneval.sk).

Year 2015

For the second time, I captured the carnival in 2015.

Year 2009

The Great Summer Carnival was also held in Senec in 2009, on June 26, 2009. It was my first time attending. Before that, I had heard many great things about this carnival, so I was really curious. I have to say that I was thrilled, especially for two reasons.

First, I saw that when people are given space, they are creative, and not only that, but they actually create. Second, the atmosphere was amazing, and people were having fun. That year, we were worried about rain—an hour before the event, the sky was overcast, and it was pouring rain. Then, about half an hour before six in the evening, the sun came out, and thankfully, so did the people.

A Nagy Nyári Karnevál évente megrendezésre kerül Szenicen (Senec). Ez az esemény vonzza a helyieket és a látogatókat a környező falvakból és városokból, és szórakozást, kultúrát és változatos programokat kínál minden korosztály számára.

Ez a színes és élénk fesztivál hagyományosan az iskolai év utolsó péntekén kerül megrendezésre (velkyletnykarneval.sk). Az első Nagy Nyári Karnevált 1996-ban tartották, és azóta évente megrendezik (senec.sk). Az eredeti ötlet az volt, hogy összehozza Szenic lakóit, és lehetőséget biztosítson számukra a kreatív önkifejezésre maszkok és jelmezek segítségével.

A karnevál délután kezdődik Szenic sétálóövezetében. A résztvevők színes maszkokban és jelmezekben gyülekeznek, hogy felvonuljanak a városon keresztül. A felvonulás a főutcákon halad, és a Napfényes Tavaknál (Slnečné ) ér véget, ahol egy gazdag kulturális program folytatódik. A felvonulás során a nézők különféle tematikus csoportokat, tánccsoportokat (slovakia.travel), színházi előadásokat (velkyletnykarneval.sk), zenekarokat, kardvívókat, lovasokat, lovagokat, mazsoretteket, dudás együtteseket és más művészeti csoportokat láthatnak. A nap folyamán a város különböző pontjain különféle programok zajlanak, beleértve gyermekelőadásokat, táncbemutatókat és élőzenei koncerteket (slovakia.travel).

A karnevál egyik fő attrakciója a legjobb maszk versenye. A zsűri értékeli az eredetiséget, a kreativitást és a kivitelezést. A gyermekek számára különböző programok állnak rendelkezésre, például arcfestés, kézműves foglalkozások és játékok (velkyletnykarneval.sk). A karnevál előkészületei hónapokkal a rendezvény előtt kezdődnek (senec.sk). A szervezők helyi iskolákkal, kulturális intézményekkel és önkéntesekkel működnek együtt a rendezvény sikeres lebonyolítása érdekében. A maszkok és jelmezek készítése gyakran közös családi, baráti vagy iskolai osztályok együttműködésének eredménye (velkyletnykarneval.sk).

2015

Másodszor örökítettem meg a karnevált 2015-ben.

2009

A Nagy Nyári Karnevált Szenicén 2009-ben is megrendezték, méghozzá június 26-án. Ez volt az első alkalom, hogy részt vettem rajta. Korábban csak dicséreteket hallottam erről a karneválról, ezért nagyon kíváncsi voltam.

Azt kell mondanom, hogy el voltam ragadtatva, különösen két dolog miatt.

Először is láttam, hogy ha az emberek lehetőséget kapnak, akkor kreatívak, és nemcsak gondolkodnak, hanem alkotnak is. Másodszor, a hangulat fantasztikus volt, és mindenki élvezte az eseményt. Ebben az évben esőre volt kilátás – egy órával a rendezvény előtt az ég borult volt, és szakadt az eső. Aztán fél órával hat előtt kisütött a nap, és szerencsére az emberek is előbújtak.

Veliki Letnji Karneval održava se svake godine u Senci. Ovaj događaj privlači lokalne stanovnike i posetioce iz okolnih sela i gradova, nudeći zabavu, kulturu i raznovrsne aktivnosti za sve uzraste.

Ovaj šareni i živopisan festival tradicionalno se održava poslednjeg petka školske godine (velkyletnykarneval.sk). Prvi Veliki Letnji Karneval održan je 1996. godine, a od tada se organizuje svake godine (senec.sk). Originalna ideja bila je da se okupi stanovništvo Senca i omogući im prostor za kreativno izražavanje kroz maske i kostime.

Karneval počinje popodne na pešačkoj zoni u centru Senca. Učesnici obučeni u šarene maske i kostime okupljaju se kako bi učestvovali u paradi kroz grad. Parada prolazi glavnim ulicama i završava se na Suncanim Jezerima, gde se nastavlja bogat kulturni program. Tokom parade, posetioci mogu videti različite tematske grupe, plesne ansamble (slovakia.travel), pozorišne predstave (velkyletnykarneval.sk), muzičke bendove, mačevaoce, konjanike, vitezove, mažoretkinje, gajdaške ansamble i druge umetničke grupe. Tokom celog dana, na raznim mestima u gradu održavaju se brojna dešavanja, uključujući dečje predstave, plesne nastupe i muzičke koncerte (slovakia.travel).

Jedna od glavnih atrakcija karnevala je takmičenje za najbolju masku. Žiri ocenjuje originalnost, kreativnost i izradu maski. Za decu su pripremljene razne aktivnosti, poput oslikavanja lica, kreativnih radionica i igara (velkyletnykarneval.sk). Pripreme za karneval počinju nekoliko meseci unapred (senec.sk). Organizatori sarađuju sa lokalnim školama, kulturnim institucijama i volonterima kako bi osigurali uspešnu realizaciju događaja. Izrada maski i kostima često je rezultat zajedničkog truda porodica, prijatelja i školskih razreda (velkyletnykarneval.sk).

2015

Drugi put sam zabeležio karneval 2015. godine.

2009

Veliki Letnji Karneval održan je u Senci i 2009. godine, tačnije 26. juna 2009. Ovo je bilo prvi put da sam učestvovao. Pre toga sam čuo samo pohvale o ovom karnevalu, pa sam bio veoma radoznao.

Moram da kažem da sam bio oduševljen, posebno iz dva razloga.

Prvo, video sam da kada se ljudima pruži prilika, oni su kreativni, ne samo da razmišljaju, već i stvaraju. Drugo, atmosfera je bila fantastična, ljudi su se istinski zabavljali. Te godine je postojala pretnja kišom – sat vremena pre događaja, nebo je bilo prekriveno oblacima i kiša je pljuštala. Onda, pola sata pre šest uveče, sunce je zasijalo, i na sreću, pojavili su se i ljudi.

 

 

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Polia, Fotografie

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

skala
Hits: 4685

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali , zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval „Hruščin chotár„, neskôr skrátene „Hruščin“, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk). 

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom v jednom rade v smere západ-východ, pričom mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5-6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo „žrebné“ plátno na vrecia a plachty, „pačesné“ plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a „halieny“ lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené „nákoncím“, dievčenské „vygany“ s ozdobnými „šmihlíkmi“ a „partičkami“. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne , a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of . The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

  • Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5-6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls‘ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

  • Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
  • Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
  • Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5-6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

,

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Piešťanské reportáže, Športové dokumenty, Považské reportáže, Fotografie, Podujatia, Reportáže zo športu, Technické reportáže

Silvester v Piešťanoch

skala
Hits: 3176

Silvester sa v Piešťanoch, čo si ja pamätám zvyčajne oslavoval aj „oficiálnym – veľkým“ ohňostrojom. Najmä v minulosti sa odpaľoval najmä z brehov Váhu, zhruba v úrovni kúpaliska EVA. Preto väčšina divákov sa naň pozerala z Kolonádneho mostu. Malo to svoje čaro, aj ohnivé efekty nad vodou boli v takomto prostredí krajšie. V roku 2010 sa ohňostroj odpaľoval zo strechy Auparku, v uzavretej zástavbe. Čo bolo dosť nešťastné rozhodnutie. Výhľad naň bol naozaj obmedzený a jeho potenciál sa razom znížil. Menšie ohňostroje prebiehali aj v roku 2010 a aj v minulosti na rôznych miestach po celom meste.

Silvestrovský beh v Piešťanoch je jedným z najstarších a najprestížnejších bežeckých podujatí na Slovensku, s bohatou históriou siahajúcou až do roku 1965. Každoročne sa koná 30. decembra na kúpeľnom ostrove, pričom trasa vedie cez piešťanské – Kolonádový a Krajinský. Tento beh sa stal neoddeliteľnou súčasťou športového kalendára mesta a láka bežcov aj zo zahraničia. Myšlienka usporiadať Silvestrovský beh v Piešťanoch vznikla na roku 1965, keď traja nadšenci atletiky – Anton Javorka, Walter Schwarz a František Rašla – rozhodli zorganizovať prvý ročník tohto . Inšpirovali sa populárnym Silvestrovským behom v brazílskom Sao Paule. Prvý ročník sa konal 30. decembra 1965 a zúčastnilo sa ho 30 pretekárov. Odvtedy sa podujatie koná každoročne, s výnimkou niekoľkých prestávok (silvestrovskybeh.sk).

Silvestrovský beh ponúka niekoľko kategórií pre rôzne vekové a výkonnostné . Hlavná trať má dĺžku 10 kilometrov a je certifikovaná Slovenským atletickým zväzom. Pre menej skúsených bežcov je pripravená 4-kilometrová trať. Okrem toho sú súčasťou podujatia aj detské behy. Pre tých, ktorí preferujú tímový duch, je k dispozícii štafetový beh na 10 kilometrov, kde sa môžu zapojiť tímy s maximálne piatimi členmi (silvestrovskybeh.sk). Prezentácia pretekárov prebieha v Kúpeľnom dome Napoleon na kúpeľnom ostrove. Účastníci majú k dispozícii šatne, sprchy a možnosť využiť vonkajší bazén s termálnou vodou na kúpalisku Eva. Každý pretekár po dobehnutí do cieľa obdrží účastnícku medailu na pamiatku (silvestrovskybeh.sk). V roku 2024 bol zaznamenaný rekordný počet účastníkov, keď sa kapacita tisíc pretekárov naplnila ešte pred podujatím. V absolútnom poradí zvíťazil Matúš Hujsa s časom 32:54 minúty (pnky.sk). Počas behu sa vypije približne 270 litrov teplého čaju a na jeho hladkom priebehu sa podieľa okolo 63 dobrovoľníkov (facebook.com).

New Year’s Eve in , as I remember, was usually celebrated with an „official – grand“ fireworks display. In the past, it was mostly launched from the banks of the River, approximately at the level of the EVA swimming pool. Therefore, most spectators watched it from the Colonnade Bridge. It had its charm, and the fiery effects over the water were more beautiful in such a setting. In 2010, the fireworks were launched from the roof of the Aupark in a closed area. This was quite an unfortunate decision. The view was really limited, and its potential was significantly reduced. Smaller fireworks displays also took place in 2010 and in the past at various locations across the city.

The New Year’s Eve Run in Piešťany is one of the oldest and most prestigious running events in Slovakia, with a rich history dating back to 1965. It is held annually on December 30th on the Spa Island, with the route crossing the Piešťany bridges – the Colonnade Bridge and the Country Bridge. This run has become an inseparable part of the city’s sports calendar and attracts runners even from abroad. The idea to organize the New Year’s Eve Run in Piešťany was conceived in the autumn of 1965 when three athletics enthusiasts – Anton Javorka, Walter Schwarz, and František Rašla – decided to hold the first edition of this event. They were inspired by the popular New Year’s Eve Run in São Paulo, Brazil. The first edition took place on December 30th, 1965, with 30 competitors. Since then, the event has been held annually, with a few exceptions (silvestrovskybeh.sk).

The New Year’s Eve Run offers several categories for different age and performance groups. The main course is 10 kilometers long and is certified by the Slovak Athletics Association. For less experienced runners, a 4-kilometer course is prepared. Additionally, the event includes children’s races. For those who prefer team spirit, a 10-kilometer relay race is available, allowing teams with up to five members to participate (silvestrovskybeh.sk). Competitor registration takes place at the Napoleon Spa House on the Spa Island. Participants have access to changing rooms, showers, and the opportunity to use the outdoor thermal water pool at the Eva swimming pool. Each participant receives a commemorative medal upon finishing the race (silvestrovskybeh.sk). In 2024, a record number of participants was recorded when the capacity of one thousand competitors was filled even before the event. Matúš Hujsa won the overall ranking with a time of 32:54 minutes (pnky.sk). During the race, approximately 270 liters of hot tea are consumed, and about 63 volunteers ensure its smooth progress (facebook.com).

Silvester wurde in Piešťany, soweit ich mich erinnere, üblicherweise mit einem „offiziellen – großen“ Feuerwerk gefeiert. Besonders in der Vergangenheit wurde es meistens von den Ufern der Waag abgefeuert, ungefähr auf Höhe des Schwimmbads EVA. Daher sahen die meisten Zuschauer es von der Kolonnadenbrücke aus. Es hatte seinen besonderen Charme, und die Lichteffekte über dem Wasser waren in einer solchen Umgebung noch schöner. Im Jahr 2010 wurde das Feuerwerk vom Dach des Auparks in einer geschlossenen Umgebung abgefeuert. Dies war eine ziemlich unglückliche Entscheidung. Die Sicht darauf war wirklich eingeschränkt, und sein Potenzial wurde sofort gemindert. Kleinere Feuerwerke fanden ebenfalls im Jahr 2010 und auch in der Vergangenheit an verschiedenen Orten in der Stadt statt.

Der Silvesterlauf in Piešťany ist eines der ältesten und prestigeträchtigsten Laufevents in der Slowakei, mit einer reichen Geschichte, die bis ins Jahr 1965 zurückreicht. Er findet jährlich am 30. Dezember auf der Kurinsel statt, wobei die Strecke über die Piešťany-Brücken – die Kolonnadenbrücke und die Landesbrücke – führt. Dieser Lauf ist ein unverzichtbarer Teil des Sportkalenders der Stadt geworden und zieht auch Läufer aus dem Ausland an. Die Idee, den Silvesterlauf in Piešťany zu organisieren, entstand im Herbst 1965, als drei Leichtathletik-Enthusiasten – Anton Javorka, Walter Schwarz und František Rašla – beschlossen, die erste Ausgabe dieser Veranstaltung abzuhalten. Sie ließen sich vom populären Silvesterlauf in São Paulo, Brasilien, inspirieren. Die erste Ausgabe fand am 30. Dezember 1965 mit 30 Teilnehmern statt. Seitdem wird die Veranstaltung jährlich abgehalten, mit wenigen Ausnahmen (silvestrovskybeh.sk).

Der Silvesterlauf bietet mehrere Kategorien für verschiedene Alters- und Leistungsgruppen. Die Hauptstrecke ist 10 Kilometer lang und vom Slowakischen Leichtathletikverband zertifiziert. Für weniger erfahrene Läufer steht eine 4-Kilometer-Strecke zur Verfügung. Zusätzlich umfasst die Veranstaltung auch Kinderläufe. Für diejenigen, die den Teamgeist bevorzugen, gibt es einen Staffelwettbewerb über 10 Kilometer, bei dem Teams mit bis zu fünf Mitgliedern teilnehmen können (silvestrovskybeh.sk). Die Registrierung der Teilnehmer erfolgt im Napoleon-Kurhaus auf der Kurinsel. Den Teilnehmern stehen Umkleideräume, Duschen und die Möglichkeit zur Nutzung des Außenbeckens mit Thermalwasser im Schwimmbad Eva zur Verfügung. Jeder Teilnehmer erhält nach dem Zieleinlauf eine Erinnerungsmedaille (silvestrovskybeh.sk). Im Jahr 2024 wurde eine Rekordzahl an Teilnehmern verzeichnet, als die Kapazität von tausend Läufern bereits vor der Veranstaltung ausgeschöpft war. Matúš Hujsa gewann die Gesamtwertung mit einer Zeit von 32:54 Minuten (pnky.sk). Während des Laufs werden etwa 270 Liter heißer Tee konsumiert, und rund 63 Freiwillige sorgen für einen reibungslosen Ablauf (facebook.com).

 

 

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Kysucké obce, Fotografie, Kysuce

Stará Bystrica – obec s orlojom

skala
Hits: 863

Stará Bystrica je kysucká obec v okrese Čadca. Leží v nadmorskej výške 484 metrov nad morom. Na rozlohe 36.91 km2 tu žije 2765 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z 15. storočia (starabystrica.com). Stará Bystrica je jednou z najstarších kysuckých obcí. Na území sa našli aj pozostatky mamuta a nosorožca ststnatého. V 16. storočí podliehala valašskému osídľovaniu. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Súčasná Stará Bystrica je pokračovateľkou pôvodnej obce Bystrica. Postupne sa z jej chotára vyčlenili obce Klubina, Nová Bystrica, Radôstka a Harvelka. V obci sa nachádza veľké množtsvo sakrálnych pamiatok z 18. až 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pochádza z lomu v doline Senkov. Stará Bystrica láka aj štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod Bobovec. Púta aj budova Zbojnickej bašty, pred ktoru je Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom vraj tancovali zbojníci s vílami. V centre sa nachádza socha svätého Michala Archanjela s vračanského vápenca. Neďaleko od centra je park svätého Floriána so sochou patróna hasičov (Informačná tabuľa). 

Pri rekonštrukcii bol v roku 2009 v Starej Bystrici postavený orloj (Wikipedia). Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou sú bronzové plastiky významných osobností našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a slovenských apoštolov: svätého Konštantína, Metoda, Beňadika, Gorazda, Andreja-Svorada, Bystríka, Vojtecha (Informačná tabuľa). 

Drapéria je z ryolitu pri Hliníku nad Hronom. V dolnej časti sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu pri Leviciach. Tento mramor obsahuje časti zlatého vlasu. V sú tieto tabuľky podsvietené. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie. slovenských apoštolov sú vytesané z topoľa Petrom Kuníkom z Tvrdošínu. Srdcom orloja je astroláb – ciferník s astronomickým údajmi. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň – obzor, červená súmrak. Tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný . Vo vežičke orloja sú dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Na druhom zvone nazvanom Riečnická Madona je text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica, Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák (Informačná tabuľa). 

Stará Bystrica is a village in the Kysuce region, located in the Čadca district. It lies at an altitude of 484 meters above sea level. Covering an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inhabitants. The first written mention of the village dates back to the 15th century (starabystrica.com). Stará Bystrica is one of the oldest villages in Kysuce. Remains of a mammoth and a woolly rhinoceros were also discovered in its territory. In the 16th century, it was part of the Wallachian settlement. The Wallachians were primarily engaged in grazing mountain cattle. The present-day Stará Bystrica is a continuation of the original Bystrica village. Over time, the villages of Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, and Harvelka were separated from its territory.

The village contains many sacred monuments from the 18th to 20th centuries, many of which were crafted by local stonemasons Ján and Jozef Kuric. The stone used originates from a quarry in the Senkov valley. Stará Bystrica also attracts visitors with a stylish lookout tower on Bobovec Hill and the Beskydská Green Trail running beneath it. Other notable landmarks include the Zbojnícka Bašta building, in front of which stands the Zbojnícky Stone from Černatín Hill, where bandits were said to have danced with fairies. In the center of the village is a statue of Saint Michael the Archangel, carved from Vraca limestone. Near the center is Saint Florian Park, which features a statue of the patron saint of firefighters (Information board).

During the reconstruction of the square in 2009, an astronomical clock was built in Stará Bystrica (Wikipedia). The Slovak astronomical clock is the largest wooden statue in Slovakia. The entire composition represents the seated Madonna, the Seven Sorrows Virgin Mary, the patroness of Slovakia. The clock features bronze reliefs of significant historical figures: Prince Pribina, King Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, and the Slovak apostles: Saints Constantine, Methodius, Benedict, Gorazd, Andrew-Svorad, Bystrík, and Vojtech (Information board).

The drapery is made of rhyolite from Hliník nad Hronom. Transparent panels made of golden onyx from the Levice region, which contains golden hair-like inclusions, are embedded in the lower part. At night, these panels are illuminated. The entrance portal to the gallery is also made of rhyolite. The statues of Slovak apostles were carved from poplar by Peter Kuník from Tvrdošín. The heart of the clock is the astrolabe—a dial with astronomical data. The colors of the astrolabe’s main plate reflect the phases of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (horizon), and red for dusk. This clock is unique in the world, as it shows the so-called true solar time. The clock tower houses two bells: one strikes the time, and the other creates a soundscape during the apostles‘ promenade. The second bell, named Riečnická Madonna, bears the inscription: „In memory of the flooded villages of Riečnica and Harvelka, cast by the bishop Mons. Viliam Judák“ (Information board).

Stará Bystrica to miejscowość w regionie Kysuce, w powiecie Čadca. Położona jest na wysokości 484 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 36,91 km² mieszka tu 2765 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z XV wieku (starabystrica.com). Stará Bystrica jest jedną z najstarszych miejscowości w regionie Kysuce. Na jej terenie odkryto także szczątki mamuta i nosorożca włochatego. W XVI wieku podlegała osadnictwu wołoskiemu. Wołosi zajmowali się głównie wypasem bydła górskiego. Obecna Stará Bystrica jest kontynuacją pierwotnej wsi Bystrica. Z jej terenu wyodrębniły się z czasem miejscowości Klubina, Nová Bystrica, Radôstka i Harvelka.

W miejscowości znajduje się wiele sakralnych zabytków z XVIII-XX wieku, z których dużą część wykonali lokalni kamieniarze Ján i Jozef Kuric. Kamień pochodzi z kamieniołomu w dolinie Senkov. Stará Bystrica przyciąga także stylową wieżą widokową na wzgórzu Bobovec oraz Szlakiem Zielonym Beskidzkim, biegnącym u podnóża Bobovca. Warto zobaczyć również budynek Zbojníckiej Bašty, przed którym znajduje się Zbojnícki Kamień z wzgórza Černatín, na którym rzekomo zbójnicy tańczyli z wróżkami. W centrum miejscowości stoi figura świętego Michała Archanioła, wykonana z wapienia vraczańskiego. Niedaleko centrum znajduje się park świętego Floriana z figurą patrona strażaków (Tablica informacyjna).

Podczas przebudowy rynku w 2009 roku w Starej Bystricy zbudowano zegar astronomiczny (Wikipedia). Słowacki zegar astronomiczny jest największą drewnianą rzeźbą na Słowacji. Cała kompozycja przedstawia siedzącą Madonnę, Matkę Bożą Bolesną, patronkę Słowacji. Częścią zegara są brązowe płaskorzeźby ważnych postaci historycznych: księcia Pribiny, króla Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinki oraz słowackich apostołów: świętych Konstantyna, Metodego, Benedykta, Gorazda, Andrzeja-Svorada, Bystryka i Wojciecha (Tablica informacyjna).

Draperia wykonana jest z ryolitu z miejscowości Hliník nad Hronom. W dolnej części wstawiono przezroczyste płyty z onyksu złotego z regionu Levice, który zawiera złote włosowate wtrącenia. W nocy te płyty są podświetlane. Portal wejściowy do galerii również wykonano z ryolitu. Figury słowackich apostołów zostały wyrzeźbione z topoli przez Petera Kuníka z Tvrdošína. Sercem zegara jest astrolabium – tarcza z danymi astronomicznymi. Kolorystyka głównej płyty astrolabium odzwierciedla fazy dnia: czarna noc, czerwony świt, jasnoniebieski dzień (horyzont), czerwony zmierzch. Ten zegar jako jedyny na świecie pokazuje tzw. prawdziwy czas słoneczny. W wieżyczce zegara znajdują się dwa dzwony. Jeden wybija czas, a drugi tworzy oprawę dźwiękową podczas promenady apostołów. Na drugim dzwonie, nazwanym Riečnicka Madonna, widnieje napis: „Na pamiątkę zatopionych miejscowości Riečnica, Harvelka, odlał biskup nitrzański Mons. Viliam Judák” (Tablica informacyjna).