Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Zrúcaniny, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Lietavský hrad

skala
Hits: 3146

Lietavský hrad z roku 1241 leží v nadmorskej výške 635 metrov nad morom. Nachádza sa asi 10 km od Žiliny. Historické názvy hradu: Litova, Letava, Lethawa, Zsolnalitva (Wikipedia). Je druhou najväčšou zrúcaninou na Slovensku (Peter Opalka). Podľa starých záznamov mal hrad asi 90 miestností. Vyzbrojený bol 43 delami. Panské obytné komnaty boli zariadené s veľkým prepychom. Mal aj vlastnú studňu, hlbokú 104 metrov (aktuality.sk). V 13. storočí ho dal postaviť pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Začiatkom 14. storočia zabral hrad Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1641 majetkové spory o hrad spôsobili jeho následné chátranie. V roku 1698 už nebol obývaný. Slúžil ako archív do roku 1770 (Wikipedia). Meno Lietavy sa odvodzuje sa od mena slovanskej bohyne Lietvy (Lady) (Letopis Matice slovenskej, 1867, p. 50. – Slovenské pohľady 1884, p. 440). Je to však sporné. Mená, názvy s koncovkou „ava“, „va“ obyčajne znamenajú tečúcu vodu, rieku, väčší potok. Jediný väčší tok v tejto oblasti je Rajčianka (hradlietava.sk). O aspoň čiastočnú sanáciu a konzerváciu hradu sa pokúša občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva (Ladislav Kavecký). V roku 2009 bol zapísaný na zoznam najohrozenejších pamiatok na svete na rok 2010, ktorý vydáva americký Svetový pamiatkový fond (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Hrad je národná kultúrna pamiatka. Ročne na Lietavský hrad navštívi okolo 30-tisíc ľudí (Ladislav Kavecký).

Lietava Castle, dating back to 1241, is situated at an elevation of 635 meters above sea level, approximately 10 km from Žilina. The historical names of the castle include Litova, Letava, Lethawa, and Zsolnalitva (Wikipedia). It is the second-largest ruin in Slovakia (Peter Opalka). According to historical records, the castle originally had around 90 rooms and was armed with 43 cannons. The lord’s residential chambers were furnished with great luxury, and the castle even had its own well, reaching a depth of 104 meters (aktuality.sk). It is believed that someone from the Balašovci family likely built the castle in the 13th century. In the early 14th century, Matúš Čák Trenčiansky took control of the castle. Property disputes in 1641 led to the subsequent deterioration of the castle. By 1698, it was uninhabited, serving as an archive until 1770 (Wikipedia). The name „Lietava“ is derived from the Slavic goddess Lietvy (Lady), although this is disputed. Names ending in „ava“ or „va“ typically signify flowing water, a river, or a larger stream. The only significant watercourse in the area is Rajčianka (hradlietava.sk). An association has been attempting partial restoration and conservation since 2008 when it acquired ownership of the castle (Ladislav Kavecký). In 2009, it was listed among the most endangered monuments in the world for 2010 by the World Monuments Fund (WMF) (Adam Zelinka, wmf.org). Lietava Castle is a national cultural monument, drawing around 30,000 visitors annually (Ladislav Kavecký).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie, Zamagurské obce

Červený Kláštor

skala
Hits: 4248

Červený Kláštor leží na sútoku Dunajec a potoka Lipník, je centrom cestovného ruchu v Zamagurí. Dejiny sú zviazané s kláštorom, ktorý v roku 1319 založil Kakaš Berzevici (cervenyklastor.sk). Jeho pomenovanie je aj Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Názov obce je odvodený od červenej krytiny na streche kláštora Jána, na návrh prvého priora. V rokoch 1329 až 1563 bol sídlom kartuziánov, v rokoch 1704 – 1782 kamaldulov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláštor obnovený a sprístupnený verejnosti (cervenyklastor.sk). 

V roku 1543 bol vyplienený kláštor na Kláštorisku v Slovenskom raji lúpežným rytierom Matejom Bašom. Mnísi sa presťahovali na do Červeného Kláštora, lenže ten vyplienili vojaci z hradu Dunajec (Nedeca) v roku 1545. Následkom toho mnísi opustili aj tento priestor. V roku 1563 bol kartuziánsky kláštor pri obci Lechnica zrušený. Kamalduli získali kláštor od nitrianskeho biskupa Ladislava Maťašovského. Prestavali ho v barokovom štýle (muzeumcervenyklastor.sk) a premenovali ho na Kláštor pustovníkov Troch korún. Kamalduli boli benediktíni, pomenovaní podľa materského kláštora v Camaldoli pri Arezze v Toskánsku (Wikipedia.sk). 

Vtedy vzniklo v kláštore významné literárno – prekladateľské a jazykovedné centrum. Výraznou osobnosťou bol páter Romuald Hadbavný, ktorý je považovaný za spoluautora prvého prekladu Písma svätého do západoslovenského jazyka v roku 1750, s presnou gramatickou a pravopisnou normou. Významným bol aj Slovník latinsko-slovenský (muzeumcervenyklastor.sk). V roku 1754 v Červenom Kláštore bola založená lekáreň, ktorá bola známa aj za hranicami Spiša, najmä za správcovstva frátra Cypriána v rokoch 1756 až 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián pestoval liečivé , zostavil rozsiahly herbár (cervenyklastor.sk), v roku 1766. Obsahuje 283 exemplárov, pri každom je názov latinský, nemecký, grécky, poľský a slovenský. Obsahuje poznatky o chorobách a o ich liečení (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, vlastným menom Franz Ignatz Jäschke sa narodil 28.7.1724 v Polkovciach v nemeckou Sliezsku (dnes v Poľsku). Bol všestranne vzdelaný, študoval vo Wroclawi, zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, mechanikou a kozmológiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 a žil tu až do svojej smrti v roku 1775. Cyprián liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel naprávať zlomeniny, púšťať žilou. Legenda o Cypriánovi hovorí o tom, že Cypriána lákal vesmír. Závidel orlovi ako sa vznáša do výšin. Zostrojil lietajúci stroj, na ktorom sa z Troch korún vzniesol poháňaný láskou ku švárnej pastierke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne plesa Morské oko, kde ho bleskom zrazil na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a dodnes sa nazýva Mních (muzeumcervenyklastor.sk).

V obci sú Smerdžonka, zamerané na kožné choroby a choroby pohybového aparátu a neurologických chorôb. Na začiatku obce sa nachádza rybník na ploche 3 ha. Most (lávka) cez rieku, ktorý je v obci umožňuje prechod pre chodcov a cyklistov na poľskú časť Pienin, otvorená bola 12.8.2006 – je najdlhším (149.95 m) závesným mostom z lepeného dreva v Európe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor is situated at the confluence of the Dunajec River and Lipník Stream, serving as the center of tourism in Zamagurí. The history of the village is closely tied to the monastery founded in 1319 by Kakaš Berzevici, also known as Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). The name of the village is derived from the red roofing tiles on the roof of the monastery of St. John, as suggested by the first prior. From 1329 to 1563, it was the residence of Carthusians, and from 1704 to 1782, it was inhabited by Camaldolese monks. The monastery was restored and opened to the public between 1956 and 1966 (cervenyklastor.sk).

In 1543, the Kláštorisko monastery in Slovak Paradise was plundered by the marauding knight Matej Baša. The monks temporarily relocated to Červený Kláštor, only to be pillaged by soldiers from Dunajec Castle (Niedzica) in 1545. As a result, the monks abandoned the area. The Carthusian monastery near Lechnica was dissolved in 1563. The Camaldolese monks obtained the monastery from the Bishop Ladislav Maťašovský. They reconstructed it in the Baroque style (muzeumcervenyklastor.sk) and renamed it the Monastery of the Hermitage of Three Crowns. The Camaldolese were a branch of the Benedictines, named after the mother monastery in Camaldoli near Arezzo in Tuscany (Wikipedia.sk).

During this time, the monastery became a significant literary, translational, and linguistic center. Father Romuald Hadbavný, considered a co-author of the first translation of the Holy Scripture into the western Slovak language in 1750, played a prominent role. He was also known for the Latin-Slovak Dictionary (muzeumcervenyklastor.sk). In 1754, a pharmacy was founded in Červený Kláštor, renowned even beyond the region, especially under the administration of friar Cyprián from 1756 to 1775 (cervenyklastor.sk). Cyprián cultivated medicinal plants, compiled an extensive herbarium (cervenyklastor.sk) in 1766, containing 283 specimens with names in Latin, German, Greek, Polish, and Slovak, along with information about diseases and their treatment (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprián, born Franz Ignatz Jäschke on July 28, 1724, in Polkowitz in German Silesia (now in Poland), was a polymath, studying medicine, botany, pharmacy, alchemy, mechanics, and cosmology. He arrived in Červený Kláštor in 1756 and lived there until his death in 1775. Cyprián treated ailments with herbal infusions, tinctures, and teas, practiced bone-setting, and bloodletting. The legend of Cyprián tells that the universe lured him. Envious of an eagle soaring into the heights, he constructed a flying machine on which he ascended from Three Crowns, propelled by love for a beautiful shepherdess. An angel saw his image at the bottom of the Sea Eye pond, striking him down with lightning. A rock formation called the Monk (Mních) emerged at this spot and remains so named to this day (muzeumcervenyklastor.sk).

The village is home to the Smerdžonka Spa, specializing in skin diseases, musculoskeletal disorders, and neurological conditions. At the beginning of the village, there is a 3-hectare pond. The bridge (footbridge) over the river, allowing passage for pedestrians and cyclists to the Polish part of , was opened on August 12, 2006. It is the longest (149.95 m) suspended wooden bridge in Europe (cervenyklastor.sk).

Červený Kláštor leży na skrzyżowaniu rzeki Dunajec i potoku Lipník, pełniąc funkcję centrum turystyki w regionie Zamagurí. Historia wioski jest ściśle związana z klasztorem założonym w 1319 roku przez Kakaša Berzevici, znanego również jako Lechnický kláštor (Wikipedia.sk). Nazwa wioski wywodzi się od czerwonych dachówek klasztoru św. Jana, zasugerowanej przez pierwszego przeora. W latach 1329-1563 był siedzibą kartuzów, a w latach 1704-1782 zamieszkiwany był przez mnichów kamedułów. Klasztor został odrestaurowany i udostępniony publiczności w latach 1956-1966 (cervenyklastor.sk).

W 1543 r. klasztor Kláštorisko w Słowackim Raju został złupiony przez rycerza Mateja Bašę. Mnisi przenieśli się tymczasowo do Červený Kláštor, aby być splądrowanymi przez żołnierzy z zamku Dunajec (Niedzica) w 1545 r. W rezultacie mnisi opuścili to miejsce. Kartuzjański klasztor pod Lechnicą został zlikwidowany w 1563 r. Mnisi kameduli otrzymali klasztor od biskupa Nitry, Ladislava Maťašovského. Odbudowali go w stylu barokowym (muzeumcervenyklastor.sk) i zmienili nazwę na Klasztor Pustelników Góry Trzech Koron. Kameduli byli odłamem benedyktynów, nazwanym na cześć macierzystego klasztoru w Camaldoli koło Arezzo we Włoszech (Wikipedia.sk).

W tym czasie klasztor stał się znaczącym ośrodkiem literackim, translacyjnym i językowym. Ojciec Romuald Hadbavný, uważany za współautora pierwszego przekładu Pisma Świętego na zachodniosłowacki w 1750 r., odegrał w nim znaczącą rolę. Znany był również ze Słownika łacińsko-słowackiego (muzeumcervenyklastor.sk). W 1754 r. w Červený Kláštor założono aptekę, znaną nawet poza regionem Spisza, zwłaszcza pod rządami zakonnika Cypriána w latach 1756-1775 (cervenyklastor.sk). Cyprian uprawiał rośliny lecznicze, sporządził obszerny herbarz (cervenyklastor.sk) w 1766 r., zawierający 283 okazy z nazwami łacińskimi, niemieckimi, greckimi, polskimi i słowackimi, oraz informacje o chorobach i ich leczeniu (muzeumcervenyklastor.sk).

Cyprian, urodzony jako Franz Ignatz Jäschke 28 lipca 1724 r. w Polkowitz na Śląsku Niemieckim (obecnie w Polsce), był wielostronnie wykształcony, studiując medycynę, botanikę, farmację, alchemię, mechanikę i kosmologię. Przybył do Červený Kláštor w 1756 r. i mieszkał tam do swojej śmierci w 1775 r. Cyprian leczył roztworami ziołowymi, nalewkami i herbatami, praktykował nastawianie złamań i pobieranie krwi. Legenda o Cyprianie głosi, że wszechświat go kusił. Zazdrosny o orła unoszącego się w górę, skonstruował latający pojazd, na którym wzniósł się z Gór Trzech Koron, napędzany miłością do pięknej pasterki. Anioł dostrzegł jego obraz na dnie stawu Morské oko, uderzył go błyskiem i powstała skała nazwana Mnich (Mních), która nosi tę nazwę do dziś (muzeumcervenyklastor.sk).

Wioska jest domem dla uzdrowiska Smerdžonka, specjalizującego się w leczeniu chorób skóry, schorzeń układu ruchu i chorób neurologicznych. Na początku wioski znajduje się staw o powierzchni 3 ha. Most (kładka) przez rzekę, umożliwiający przejście pieszym i rowerzystom do polskiej części Pienin, został otwarty 12 sierpnia 2006 r. Jest to najdłuższy (149,95 m) wiszący drewniany most w Europie (cervenyklastor.sk).

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Liptov, Fotografie, Liptovské obce

Východná

skala
Hits: 1879

Obec Východná na Liptove ma výrazne esteticky neoslovila. Priestor, v ktorom sa pravidelne konáva folklórny festival som zastihol v zamračenom počasí. Prechádzal som sa ním takmer sám. Konštrukčne je to zaujímavé, ale nemohol som sa zbaviť pocitu odcudzenosti.

Východná leží v nadmorskej výške 775 metrov nad morom. Žije tu 2144 obyvateľov. Folklórny festival sa tradične koná prvý júlový víkend. V areáli sa nachádza stála expozícia drevených ľudových plastík (vychodna.eu). Prvá písomná zmienka je z roku 1269. Východná bola osídlená valašskou kolonizáciou. Východňania sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä pestovaním obilia, kapusty, neskôr zemiakov. Choval sa dobytok a , rozmáhalo sa drevárstvo. 16.8.1841 došlo k prvému národnému výstupu na Kriváň Štúrovcami (vychodna.eu). Východná je charakteristickou architektúrou. Vyznačuje sa nepravidelnou, úzkou radovou zástavbou, bez stavebných čiar. Typické sú drobné , dve malé v priečelí, šindľová strecha a podstienka (vychodna.eu).

The village of Východná in did not aesthetically appeal to me significantly. I encountered the space where the folklore festival regularly takes place in overcast weather. I strolled through it almost alone. It is structurally interesting, but I couldn’t shake the feeling of alienation.

Východná is situated at an elevation of 775 meters above sea level, and it is home to 2,144 residents. The folklore festival traditionally takes place on the first weekend of July. The area features a permanent exhibition of wooden folk sculptures (vychodna.eu). The first written mention dates back to 1269. Východná was settled through Wallachian colonization. The inhabitants of Východná were engaged in agriculture, particularly cultivating wheat, cabbage, and later potatoes. They raised cattle and sheep, and forestry flourished. On August 16, 1841, the first national ascent to Kriváň by Štúrovo residents took place (vychodna.eu). Východná is characterized by its distinctive architecture, marked by irregular, narrow row construction without defined building lines. Typical features include small houses, two small windows in the façade, a shingle roof, and a porch (vychodna.eu).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Považské, Umenie, Horné Považie, Fotografie, Umelecké diela

Slovenský Betlehem v Rajeckej Lesnej

skala
Hits: 2796

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem 

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a , zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná belongs to the Žilina district and is a well-known pilgrimage site. Since 1900, the settlement of Trstená has been part of the municipality. The Slovak Bethlehem, located near the Church of the Nativity of the Virgin Mary, is found in the village. In 2002, the church was declared a Minor Basilica. The village also includes a calvary with a Stations of the Cross (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná is situated in the Rajecká kotlina, at the western foothills of the Lúčanská Malá Fatra, at an elevation of 508 meters above sea level. Its area is 39.26 km², and it is home to 1,188 residents (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1413. Historical sources indicate that the village was established between 1393 and 1413. The name of the village is derived from the German name Freiwald (free/uncultivated forest). In the 17th century, it was described that Frivald was surrounded and hidden by dense forest, with a narrow path that was difficult to find. A peculiarity was that every resident used the surname Frivaldský (rajeckalesna.info). In the past, there was a medieval church from the late 13th century in the village, of which only the sanctuary has been preserved (Wikipedia). It was a Romanesque-Gothic church of the Virgin Mary, serving as a Marian pilgrimage site. In the early 20th century, it served as a parish granary, and in the 1950s, it functioned as a fuel oil warehouse (Alexandra and Štefan Podolinský).

Slovak Bethlehem

A major attraction in Rajecká Lesná is the movable Slovak Bethlehem, created by local sculptor Jozef Pekara. The Bethlehem depicts not only religious motifs but also the history of the Slovak nation. It is unique in its size, measuring 8.5 meters in length, 2.5 meters in width, and 3 meters in height. It was unveiled in November 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara worked on it since 1980. The artwork portrays the works and crafts, customs, and costumes associated with the Slovak people. All Slovak regions are represented, featuring approximately 30 figures, with about half of them in motion (Jozef Terem).

Geyser

The geyser is located beyond the village. It erupts to a height of about ten meters, sometimes forming a 6-meter ice cone in winter (slovakianguide.com).

Rajecká Lesná należy do okręgu Žilina i jest znanym miejscem pielgrzymkowym. Od roku 1900 osada Trstená stanowi część tej miejscowości. W wiosce znajduje się Słowackie Betlejem, położone niedaleko Kościoła Narodzenia Najświętszej Maryi Panny. Kościół ten w 2002 roku został uznany za Bazylikę Mniejszą. Do wsi należy również kalwaria z Drogą Krzyżową (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná położona jest w kotlinie Rajeckiej, u zachodnich podnóży Małej Fatry Lúčanskiej, na wysokości 508 metrów nad poziomem morza. Jej obszar wynosi 39,26 km², a zamieszkuje ją 1188 mieszkańców (Wikipedia).

Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1413. Źródła historyczne wskazują, że wieś powstała w latach 1393-1413. Nazwa wsi wywodzi się od niemieckiej nazwy Freiwald (wolny/nie uprawiany las). W XVII wieku opisano, że Frivald był otoczony i ukryty w gęstym lesie, do którego prowadziła wąska ścieżka, trudna do znalezienia. Nietypowe było to, że każdy mieszkaniec używał nazwiska Frivaldský (rajeckalesna.info). W przeszłości w miejscowości istniał średniowieczny kościół z końca XIII wieku, z którego zachowała się tylko świątynia (Wikipedia). Był to kościół romańsko-gotycki Najświętszej Maryi Panny, służący jako miejsce pielgrzymkowe maryjne. Na początku XX wieku pełnił funkcję parafialnego spichlerza, a w latach 50. XX wieku funkcjonował jako magazyn oleju opałowego (Alexandra i Štefan Podolinský).

Słowackie Betlejem

Jedną z głównych atrakcji w Rajecká Lesná jest ruchome Słowackie Betlejem, stworzone przez lokalnego rzeźbiarza Jozefa Pekarę. Betlejem nie przedstawia tylko motywów religijnych, ale także historię narodu słowackiego. Jest unikalne ze względu na swój rozmiar, mierząc 8,5 metra długości, 2,5 metra szerokości i 3 metry wysokości. Zostało odsłonięte w listopadzie 1995 roku (muzeum.sk). Jozef Pekara pracował nad nim od 1980 roku. Praca przedstawia prace i rzemiosła, zwyczaje i stroje związane ze słowackim narodem. Wszystkie regiony Słowacji są reprezentowane, obejmując około 30 postaci, z których około połowa jest w ruchu (Jozef Terem).

Gejzer

Gejzer znajduje się poza wsią. Wyrasta na wysokość około dziesięciu metrów, czasem tworząc w zimie sześciometrowy stożek lodowy (slovakianguide.com).

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Fotografie, Fotografické reportáže

Fotopark Bratislava

skala
Hits: 6524

20.9. 2014 sa konal ďalší Fotopark

Fotoparky sú výbornou príležitosťou na to, aby aj širšia verejnosť videla . Je to aj dobrá príležitosť pre vystavovateľa prezentovať svoj pohľad na svet.

On September 0.9, 2014, another PhotoPark took place.

PhotoParks are an excellent opportunity for the broader public to experience art. It also provides exhibitors with a good chance to showcase their perspective on the world.

Rok 2011 25.6.2011 sa konal ďalší ročník parkovej fotografií, ktoré poriada FOPA na Tyršovom nábreží. Až na jednu krátkodobú silnú prehánku to bolo fajn. Počas nej mi síce zmokli, ale neroztopil som sa ani ja, ani fotky ;-). Tentokrát bol program bohatší napr. o hudobné vystúpenie bubeníkov, o grafiti diela, ktoré sa tvorili priamo na mieste. V neposlednom rade sa organizátori postarali o bagety, ktoré boli naozaj výborné, napriek tomu, že boli balené a o pivko. Vystavujúcim a asi organizátorom padli určite vhod. Výborná bola aj široká diskusia nad vystavenými fotografiami na konci akcie, aj keď je pravda, že začala príliš neskoro na to, ako veľmi dlho trvala :-). Obdržané čestné uznanie za sépiové fotografie slovenskej krajiny potešilo.

In the year 2011, on June 25, another edition of the park photography exhibition organized by FOPA took place on Tyršovo nábrežie. Except for a short but intense rain shower, it was great. Although the rain soaked my photographs, neither I nor the pictures melted ;-). This time, the program was enriched with features such as a musical performance by drummers and graffiti artworks created directly on-site. Last but not least, the organizers took care of baguettes, which were truly delicious, despite being packaged, and some beer. This surely pleased both exhibitors and, likely, the organizers themselves. The wide-ranging discussion about the exhibited photographs at the end of the event was excellent, even though it started a bit too late considering how long it lasted :-). Receiving an honorable mention for sepia-toned photographs of the Slovak landscape was a delightful recognition.

Rok 2010 19. júna 2010 sa konal v Bratislave Fotopark. Zúčastnil som sa ho a vybral som naň fotografie v sépiovej forme z Talianskych miest. Konkrétne z Benátok, Verony a Padovy. A k tomu som pridal fotky muzikantské, ktoré som nafotil v Banskej Štiavnici. Šlo o českú rómsku kapelu Terne Čhave. Atmosféra bola fajn. Ja sa nemal chuť sa socializovať, takže som sa venoval hlavne svojim fotografiám. Spokojný som odchádzal o 18-ej. O Fotojatku som záujem nemal, vzhľadom na to, že som mal toho dosť a komáre mojej chuti ostať nepridali. Fotojatka bolo premietanie a diskusia nad dielami majstrov fotografie. Určite to bolo zaujímavé a podnetné, ja som však mal iné zámery. Možno nabudúce. Fotografovať samotnú akciu sa mi veľmi nechcelo, preto som to trošku odflákol a pofotil som takmer iba vystavované fotografie, ktoré ma zaujali.

On June 19, 2010, Fotopark took place in . I participated in it and selected sepia-toned photographs of Italian cities, specifically Venice, Verona, and Padua. Additionally, I included pictures of musicians taken in , featuring the Czech Roma band Terne Čhave. The atmosphere was enjoyable. I didn’t feel like socializing, so I focused mainly on my photographs. I left home satisfied around 6 PM. I wasn’t interested in Fotojatko due to having had enough and the mosquitoes not encouraging me to stay. Fotojatko involved screenings and discussions about the works of photography masters. It was certainly interesting and inspiring, but I had different intentions. Maybe next time. I wasn’t particularly eager to photograph the event itself, so I took it easy and captured mostly the exhibited photographs that caught my interest.

Rok 2008 21.6.2008 na Tyršovom nábreží, v Bratislavskej Petržalke usporiadal Bratislavský fotoklub profesionálov a amatérov – FOPA parkovú výstavu fotografií – FOTOPARK Šlo o druhý ročník. Zúčastnil som sa jej aj ja s desiatimi fotografiami. Bolo to veľmi zaujímavé stretnutie pre mňa, videl som tvorbu iných, počul rôzne názory a niekedy s úžasom sledoval aj fotografie, aj rôzne reakcie. Úžas bol aj pozitívny aj negatívny :-)). Videl som, že na FOTOPARK do Bratislavy prišli vystavovať aj pre mňa známi z Piešťan. Moje fotografie som nepovažoval za extra úžasné ;-), aj vzhľadom na to, že som si vybral fotky mestského až pohľadnicového typu. Potešilo ma, že deviatim mojim fotografiám sa ušlo po nejakom štipci. Každý dostal tri štipce, pomocou ktorých mohol prejaviť svoj vkus. Ja som svoje tri štipce dal trom výtvarne ladených fotografiám Igora Šperku. Veľmi sa mi páčia takéto fotografie.

In 2008, on June 21, the Bratislava Photoclub of Professionals and Amateurs – FOPA organized a park exhibition of photographs – FOTOPARK on Tyršovo nábrežie in Bratislava’s Petržalka. It was the second edition. I participated with ten photographs. It was a very interesting encounter for me, as I got to see the work of others, heard various opinions, and sometimes watched photographs and reactions with amazement, both positive and negative :-)). I noticed that people I knew from also came to exhibit at FOTOPARK in Bratislava. I didn’t consider my photographs exceptionally amazing ;-), especially since I chose cityscape and postcard-type photos. It pleased me that my nine photographs received some recognition. Everyone was given three tokens to express their taste. I allocated my three tokens to three artistically styled photographs by Igor Šperka. I really like such photographs.

Rok 2007

, , ,