Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Pruské

skala
Hits: 2615

Pruské leží na pravom brehu v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km2 tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Pruské is located on the right bank of the Váh River at an elevation of 252 meters above sea level. The Podhradský stream flows through it. The village is surrounded by the White Carpathians from the north. The local parts of Podvažie and Savčina are integral parts of the municipality. Pruské serves as the central village of the Zdroje Bielych Karpát microregion (obecpruske.sk). With an area of 12.93 km2, the village is home to 2,283 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1221 (obecpruske.sk). The village is home to a Franciscan monastery, a Renaissance castle with an English park, and it was a residence of the writer Hugolín Martin Gavlovič. The area also boasts 700-year-old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, there was a settlement called Výčap or Výčapy near Pruské (obecpruske.sk). The village was under the jurisdiction of Vršatec (obecpruske.sk). In medieval documents, Pruské was referred to as a small town with the right to organize cattle and trade fairs five times a year. The village is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Chapel of Saint George from 1642. There used to be a synagogue in the village, which deteriorated after 1945 and was subsequently demolished. The 700-year-old yews in the parish garden are protected as a cultural monument (Wikipedia). In the middle of summer, Pruské hosts a trail running event, the Mountain Cross Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Bajerovce

skala
Hits: 2492

Bajerovce ležia na severovýchode Levočských vrchov, v nadmorskej výške 665 metrov nad morom (bajerovce.sk). Ich rozloha je 16.11 km2 (wikipedia.org). V bývalom vojenskom obvode Javorina. V obci žije 296 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza chrbát rozvodia. Z jednej strany chrbta smeruje potok a vlieva sa do Severného mora, z druhej strany do Čierneho mora (bajerovce.sk). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1274. Vtedy vlastnil obcec Bajorvagaš – veľký pán Tarczayovský. Je možné, že obec založili , ktorí vyrubovali . Neskôr sa obyvatelia venovali roľníctvu, chovu dobytka a oviec. V roku 1787 v 68-ich domoch žilo 463 obyvateľov. Historické názvy : Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor. 12.9.1954 obec vyhorela, zničilo sa 80 dreveníc a 90 hospodárskych usadlostí (bajerovce.sk). V obci sa konáva folklórny festival Rusínov. Obec má prírodný amfiteáter (bajerovce.sk).

Bajerovce is situated in the northeast of the Levočské Vrchy (Levoča Hills), at an altitude of 665 meters above sea level (bajerovce.sk). Its area covers 16.11 km2 (wikipedia.org). It was part of the former military district Javorina. The village is home to 296 inhabitants. An interesting feature is the ridge watershed, where a stream flows from one side, ultimately reaching the North Sea, and from the other side, it flows towards the Black Sea (bajerovce.sk). The oldest written record of the village dates back to 1274 when it was owned by Bajorvagaš – the noble Tarczay family. It is possible that Germans, who were clearing forests, founded the village. Later, the inhabitants engaged in agriculture, cattle farming, and sheep breeding. In 1787, 463 residents lived in 68 houses. Historical names of the village include Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz, Baiorocz, Bayor. On September 12, 1954, the village suffered a fire, destroying 80 wooden houses and 90 farmsteads (bajerovce.sk). The village hosts a folk festival dedicated to Rusyn culture and boasts a natural amphitheater (bajerovce.sk).

 

 

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

skala
Hits: 5201

V Piešťanoch je zvykom, že ľadové medvede sa tesne po Štedrom dni chodia namáčať do Váhu. Niektorí sa snažia dostať na druhú stranu brehu, prípadne si len tak pekne poplávu v studenej vodičke. Som zvedavý, či niekedy bude súčasťou aj ukážka lovu tuleňov. V roku 2010 bol koncom roka veľmi silný prúd vo Váhu, preto otužilci šli do vody z iného miesta ako tradične.

Otužilecké plávanie vo Váhu pravidelne priťahuje miestnych obyvateľov i návštevníkov. Plavci spoločne vstupujú do studených vôd , aby si posilnili zdravie a vytvorili dobrú náladu počas sviatočného obdobia. Tradícia otužovania v Piešťanoch siaha až do 20. storočia, pričom organizované spoločné vstupy do Váhu sa stali populárnymi najmä v posledných dvoch desaťročiach. V roku 1974 pozval do Piešťan Karol Kevan skupinu vtedy veľmi populárnych pražských otužilcov, čím položil základy pre pravidelné zimné plávanie vo Váhu.  (piestanskydennik.sk).

Každoročne sa otužilci stretávajú na nábreží za hotelom Magnólia, odkiaľ sa spoločne vydávajú do vôd Váhu (piestanskydennik.sk). Podujatie sa zvyčajne začína o 14:00 hodine a zúčastňuje sa na ňom približne 60 až 80 odvážnych mužov a žien (mytrnava.sme.sk). Účastníci preplávajú 300-metrovú trať medzi brehmi mestskej a kúpeľnej časti Piešťan, pričom každý pláva podľa svojich schopností (domov.sme.sk). Podujatie organizuje Klub otužilcov , ktorý združuje nadšencov zimného plávania z celého regiónu. Cieľom podujatia je nielen propagácia otužovania ako zdravého životného štýlu, ale aj posilnenie komunity a oslavy vianočných sviatkov netradičným spôsobom. Atmosféra podujatia je jedinečná. Diváci z nábrežia sledujú vstup otužilcov do vody, ktorí si pred plávaním zaspievajú otužileckú hymnu a vykonajú spoločnú rozcvičku (domov.sme.sk). ​

In Piešťany, it is customary that „polar bears“ (ice swimmers) take a dip in the Váh River shortly after Christmas Eve. Some attempt to swim to the opposite shore, while others simply enjoy swimming leisurely in the cold water. I wonder if someday a demonstration of seal hunting might also become part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong current, prompting the ice swimmers to enter the water from a different location than usual.

Ice swimming in the Váh regularly attracts local residents and visitors alike. Swimmers enter the cold waters of the Váh together to boost their health and create a cheerful atmosphere during the holiday season. The tradition of ice swimming in Piešťany dates back to the 20th century, with organized group swims becoming particularly popular over the past two decades. In 1974, Karol Kevan invited a group of popular ice swimmers from Prague to Piešťany, laying the foundation for regular winter swimming in the Váh (piestanskydennik.sk).

Every year, ice swimmers meet on the riverbank behind the Hotel Magnólia, from where they enter the Váh together (piestanskydennik.sk). The event usually begins at 2:00 p.m. and attracts approximately 60 to 80 courageous men and women (mytrnava.sme.sk). Participants swim across a 300-meter course between the city and spa sides of Piešťany, each according to their own abilities (.sme.sk). The event is organized by the Piešťany Ice Swimming Club, which brings together enthusiasts from across the region. Its purpose is not only to promote ice swimming as a healthy lifestyle but also to strengthen community ties and celebrate the holiday season in a unique way. The event’s atmosphere is truly unique. Spectators watch from the riverbank as swimmers enter the water, singing their ice swimming anthem and performing a collective warm-up before swimming (domov.sme.sk).

In Piešťany ist es üblich, dass sich „Eisbären“ kurz nach Heiligabend im Fluss Váh baden. Einige versuchen, das andere Ufer zu erreichen, während andere einfach nur gemütlich im kalten Wasser schwimmen. Ich bin gespannt, ob eines Tages eine Vorführung der Robbenjagd Teil dieser Veranstaltung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, weshalb die Eisschwimmer von einer anderen Stelle ins Wasser gingen als gewöhnlich.

Das Eisschwimmen im Váh zieht regelmäßig sowohl Einheimische als auch Besucher an. Die Schwimmer steigen gemeinsam in das kalte Wasser des Váh, um ihre Gesundheit zu stärken und während der Feiertage für gute Laune zu sorgen. Die Tradition des Eisschwimmens in Piešťany reicht bis ins 20. Jahrhundert zurück, wobei organisierte Gruppenschwimmen insbesondere in den letzten zwei Jahrzehnten populär wurden. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr populäre Gruppe Prager Eisschwimmer nach Piešťany ein und legte damit den Grundstein für das regelmäßige Winterschwimmen im Váh (piestanskydennik.sk).

Jedes Jahr treffen sich die Eisschwimmer am Ufer hinter dem Hotel Magnólia, von wo aus sie gemeinsam in den Váh steigen (piestanskydennik.sk). Die Veranstaltung beginnt gewöhnlich um 14:00 Uhr, und es nehmen etwa 60 bis 80 mutige Männer und Frauen teil (mytrnava.sme.sk). Die Teilnehmer schwimmen eine 300 Meter lange Strecke zwischen dem Stadt- und dem Kurortufer von Piešťany, wobei jeder nach seinen Fähigkeiten schwimmt (domov.sme.sk). Die Veranstaltung wird vom Eisschwimmerclub Piešťany organisiert, der Enthusiasten des Winterschwimmens aus der gesamten Region zusammenbringt. Ziel der Veranstaltung ist es, nicht nur das Eisschwimmen als gesunden Lebensstil zu fördern, sondern auch die Gemeinschaft zu stärken und die Weihnachtsfeiertage auf eine unkonventionelle Weise zu feiern. Die Atmosphäre der Veranstaltung ist einzigartig. Zuschauer verfolgen vom Ufer aus, wie die Schwimmer ins Wasser steigen, vorher die Eisschwimmer-Hymne singen und sich gemeinsam aufwärmen (domov.sme.sk).

 

, , , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Horné Považie, Fotografie

Turie

skala
Hits: 2427

Turie leží medzi Lúčanskou Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 300 metrom nad morom (obecturie.eu), 446 podľa Wikipedie. Pozdĺž Turského potoka. Turská dolina sa kolmo napája na Rajeckú dolinu (obecturie.eu). Na ploche 27.2 km2 tu žije 1995 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1386 pod názvom Turo. Obec Turie vznikla zlúčením osád Turo a Tri dvory, názov Turo tri dvory sa používal až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obecturie.eu). V obci sa nachádza kostol svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený okolo roku 1580. Je chránený lipou s obvodom kmeňa 450 cm (obecturie.eu).

Turie is situated between Lúčanská Malá Fatra and Strážovské Vrchy at an altitude of 300 meters above sea level (obecturie.eu), or 446 meters according to Wikipedia. It is located along the Turský potok (Turie Stream). Turská dolina (Turie Valley) intersects perpendicularly with the Rajecká dolina (Rajecká Valley) (obecturie.eu). Covering an area of 27.2 km2, the village is home to 1995 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1386 under the name Turo. Turie was formed by merging the settlements of Turo and Tri dvory. The name Turo tri dvory was used until 1930, and the name Turie has been in use since 1949 (obecturie.eu). The village hosts the Church of St. Michael the Archangel, constructed around 1580, and is protected by a lime tree with a trunk circumference of 450 cm (obecturie.eu).

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Horné Považie, Polia, Fotografie

Šuja

skala
Hits: 2831

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 , v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km2 (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, , 3. časť, 536 pp.