Adobe Photoshop

7. Fotosession – 28.3.2010

V poslednú marcovú nedeľu sa uskutočnilo ďalšie, v poradí už siedme, pokračovanie akcie Piešťanského fotoklubu – Fotosession. Za celý deň som narátal okolo 50 účastníkov, ktorí sa zúčastnili na tomto milom podujatí. Vypočuli sme si niekoľko prednášok, mali sme možnosť porozprávať sa medzi sebou. Ku spoločenskej stránke pozitívne prispel aj spoločný obed. Medzi účastníkmi podujatia boli aj členovia fotoklubov z iných miest. Nielen z Piešťan, ale napr. z Galanty, z Trnavy, z Nových Zámkov a z Bratislavy. Príležitosť sme využili aj na vzájomne sa informovanie o pripravovaných podujatiach v roku 2010.

On the last Sunday in March, another, already seventh, continuation of the event organized by the Piešťany Photoclub took place – Fotosession. Throughout the day, I counted around 50 participants who took part in this pleasant event. We listened to several lectures and had the opportunity to talk among ourselves. The communal aspect was positively contributed to by a shared lunch. Among the participants of the event were also members of photoclubs from other cities, not only from Piešťany but, for example, from Galanta, Trnava, Nové Zámky, and Bratislava. We also took the opportunity to inform each other about upcoming events in 2010.

Na začiatku nám Martin Štepka predstavil predovšetkým výhody farebného priestoru LaB. Ukázal nám možnosti jeho použitia predovšetkým v produkte Adobe Photoshop. Martin ukázal veľkosť priestoru LaB a jeho princíp založený na ľudskom vnímaní.

At the beginning, Martin Štepka introduced primarily the benefits of the LaB color space. He showed us the possibilities of its use, especially in the Adobe Photoshop product. Martin demonstrated the size of the LaB space and its principle based on human perception.

Nasledovala Katarína Mocáková, ktorá nám hovorila o svojej ceste ku zvládnutej gumotlači. Ide o historickú tvorbu fotografií, čo je zaiste v dnešnej digitálnej dobe nezvyčajné. Katke Mocákovej, ako sme počuli, sa táto výtvarná tvorba páči a ja musím povedať, že mne tiež. Určite by som sa sám na gumotlač len tak nedal, ale jej výsledné produkty sa mi veľmi páčia :-). Spomenula aj to, že nevie o nikom na Slovensku, okrem nej a Rasťa Čambala, kto by sa niečomu podobnému venoval. V jej prednáške odznel termín „fotografika“, ktorým označuje svoje a podobné postupy umeleckej tvorby. Jej rozprávanie na mňa spravilo veľký dojem. Namáčanie papiera, tvorba negatívu, skenovanie a mnohé iné vo mne vzbudzovali rešpekt pred vynaloženou energiou, trpezlivosťou a zvládnutou technológiou :-).

Next was Katarína Mocáková, who talked to us about her journey into mastering gum bichromate printing. It involves the historical technique of creating photographs, which is quite unusual in today’s digital age. As we heard, Katarína Mocáková enjoys this artistic form, and I must say that I do too. I certainly wouldn’t engage in gum bichromate printing myself, but I really like the end results of her work :-). She also mentioned that she doesn’t know of anyone in Slovakia, except for herself and Rasťo Čambala, who is dedicated to something similar. In her presentation, the term „photografika“ was mentioned, which she uses to label her and similar processes of artistic creation. Her storytelling made a great impression on me. Immersing paper, creating negatives, scanning, and many other aspects evoked a sense of respect for the energy, patience, and mastered technology involved :-).

Dušan Beláň nám rozprával o lokálnych úpravách v programe Adobe Lightroom. Bol prezentovaný ako nástroj pre fotografov, s tým že časom sa zrejme situácia vyvinie do takej miery, že Photoshop nebude musieť fotograf na drvivú väčšinu úprav, vôbec otvárať. Photoshop bude nástrojom pre grafikov a Lightroom pre fotografov.

Dušan Beláň talked to us about local adjustments in Adobe Lightroom. It was presented as a tool for photographers, with the idea that over time, the situation might evolve to the point where photographers won’t need to open Photoshop for the vast majority of adjustments. Photoshop will be a tool for graphic designers, and Lightroom for photographers.

Nasledoval obed v krásnych priestoroch Kursalonu. Tentokrát boli aj buchty, s ktorými bol neustále spájaný najmä Peter Ertl :-). Chutilo však všetko a hádam aj všetkým. Samozrejme, podstatné bolo vymeniť si skúsenosti, zážitky a pod.

Po obede v „svadobnej sále“ sme pokračovali prezentáciou projektu VOĽBY, v ktorej Jozef Ondzík (inak praktizujúci anesteziológ) prezentoval fotografie viacerých autorov, na ktorých boli zachytené rôzne voľby. Videli sme fotografie počas samotného procesu vo volebnej miestnosti, ale predovšetkým snímky zhotovené počas volebných kampaní. Zaujala ma nesmierna nestrannosť s akou boli fotografie vytvorené. Napokon aj celá prezentácia bola v takom vyrovnanom duchu, kde názor na politiku, a tým samozrejme aj na smerovanie spoločnosti bol len jedným z mnohých. A už vôbec nebola cítiť žiadna voličská preferencia autorov, ani celého projektu. Podobne sa vyjadril aj Martin Ondko v diskusii. Fotografie, ktoré sme videli, nie sú na 100 % tie, ktoré budú aj vo finálnom produkte projektu prezentované, ale zaujímavé bolo, že boli širšiemu auditóriu prezentované prvý krát. Ako povedal aj pán Ondzík, naše reakcie boli preňho určite prínosom.

After lunch in the „wedding hall,“ we continued with the presentation of the project VOĽBY, in which Jozef Ondzík (also a practicing anesthesiologist) presented photographs from various authors, capturing different choices. We saw photographs during the voting process itself in the polling station, but especially shots taken during election campaigns. I was impressed by the incredible impartiality with which the photos were created. Finally, the entire presentation was in such a balanced spirit, where opinions on politics, and thus, of course, on the direction of society, were just one of many. There was no sense of any voter preference from the authors or the entire project. Martin Ondko expressed a similar sentiment in the discussion. The photos we saw are not 100% the ones that will be presented in the final project, but it was interesting that they were presented to a wider audience for the first time. As Mr. Ondzík said, our reactions were certainly beneficial for him.

Ako posledný vystúpil Joe Klamar, alebo ak chcete Jozef Klamár. Viacnásobný víťaz Czech Press Photo a iných súťaží, fotografujúci pre francúzsku agentúru AFP, rodák z Jasnej-Záhradiek. Joe nám ukázal kvantum fotografií, ktoré sa nám všetkým iste páčili. Hovoril síce viackrát, že sa na plátne z dataprojektoru občas pritrafia zlé snímky, ale evidentne sa mu nedarilo naplniť túto myšlienku. Viaceré jeho zábery som videl predtým aj na papieri vo veľkom formáte na výstavách v Bratislave. Najprv nám ukázal fotky zo športových súťaží, predovšetkým z lyžovania a zo skokov na lyžiach. Potom sme videli aj zopár silných záberov napr. z Bosny. Trošku sme načreli do problematiky spôsobu, ako sa dostať na to správne miesto. Napríklad počas oficiálnej návštevy pápeža, ale aj trebárs, čo robiť v dave počas demonštrácie. Dozvedeli sme sa aj to, že spravodajstvo si vyžaduje produkovať fotografie aj vtedy, keď sa prakticky nič nedeje. Mnohokrát každý deň. Videli sme fotografie aj zo Slovenska, aj trošku fotografií z voľnej tvorby – kone na Muráni a pár autoportrétov. Na konci sa Joe vrátil ku športu, videli sme napr. zábery z Pekingskej olympiády, biatlon a futbal.

As the last speaker, Joe Klamar, or Jozef Klamár, took the stage. A multiple winner of Czech Press Photo and other competitions, photographing for the French agency AFP, born in Jasna-Záhradky. Joe showed us a plethora of photographs that surely appealed to all of us. Although he mentioned several times that occasionally bad shots hit the screen from the data projector, he evidently failed to fulfill this idea. I had seen several of his shots before on paper in large format at exhibitions in Bratislava. First, he showed us photos from sports competitions, especially from skiing and ski jumping. Then we saw some powerful shots, for example, from Bosnia. We delved a bit into the issue of how to get to the right place. For example, during the official visit of the pope, or even what to do in a crowd during a demonstration. We also learned that journalism requires producing photos even when practically nothing is happening. Many times every day. We saw photos from Slovakia and a bit of free-form photography – horses in Muráň, and a few self-portraits. In the end, Joe returned to sports, showing shots from the Beijing Olympics, biathlon, and football.

Podľa Jožovho rozprávania bolo jasné, že často trpí nedostatkom času. Spravodajská fotografia mu neposkytuje veľa možností tvoriť – je to však dosť paradoxné, pretože fotografie Joe Klamaru nesú svoj rukopis a sú zasiahnuté nápadmi. Napriek tomu, že od odfotenia záberu pre agentúru, po jej odovzdanie, má niekedy polhodinu, niekedy hodiny, určite však nie deň, Joe dokáže tomu úspešne tvoriť. A stáva sa, že svoje fotky vidí až keď ich niekto opublikuje. Na druhej strane je rád za množstvo príležitostí, ktoré mu jeho práca poskytuje. Raz by Joe chcel mať viac času na fotografovanie. Celý čas pôsobil veľmi skromne, často z jeho úst vyšla veta v zmysle „to sa dá urobiť oveľa lepšie“. Zaujala ma veľmi jedna, pre mňa nečakaná myšlienka, ktorú Joe spomenul – „choďte si fotiť Africký pohár vo futbale – tí chlapci hrajú ešte pre radosť“. Po výdatnej dávke Joe Klamara siedme Fotosession úspešne skončilo. Teším sa na ďalšie pokračovanie tejto dobrej myšlienky.

According to Joe’s narrative, it was clear that he often suffers from a lack of time. Reportage photography doesn’t offer him many opportunities to create – it’s quite paradoxical, as Joe Klamar’s photos carry his signature and are infused with ideas. Despite having sometimes only half an hour, sometimes hours, but certainly not a day, from taking a shot for the agency to delivering it, Joe manages to create successfully. It happens that he sees his photos only when someone publishes them. On the other hand, he appreciates the many opportunities his work provides him. Joe would like to have more time for photography someday. Throughout the time, he appeared very modest, often saying things like „this can be done much better.“ One unexpected idea that caught my attention was when Joe mentioned, „Go shoot the African Cup in football – those guys still play for joy.“ After a generous dose of Joe Klamar, the seventh Fotosession ended successfully. I look forward to the next continuation of this good idea.

6. Fotosession – 25.10.2009

Téma: Zhotovovanie rôznorodých fotografických obrazov v meste Piešťany vo vymedzenom čase všetkými zúčastnenými fotografmi, s cieľom zachytenia subjektívnych individuálnych pohľadov na mesto a život v ňom. Ráno sme sa zišli v Kursalone, bohužiaľ kvôli pretrvávajúcim zrážkam v uplynulom týždni, v menšom počte. Bolo nás do 15 maximálne odhadujem. Dlhý, skutočne veľmi dlhý čas predtým bolo pomerne hrozné počasie na pobyt vonku, ale v sobotu 25.10 bolo v Piešťanoch ako stvorené na fotenie. Mám pocit, že každý si fotografoval sám. Večer sme sa zišli a fotografie sme odovzdali vo formáte JPG. Narobené fotografie potom preberali na svojich každotýždenných stretnutiach v klube jeho členovia a vybrali cca 50 fotografií, ktoré potom viac ako mesiac boli vystavené v Kursalone. Pekná myšlienka, však?

Subjekt: Creating diverse photographic images in the town of Piešťany within a defined time frame by all participating photographers, with the aim of capturing subjective individual views of the town and life in it. In the morning, we gathered at Kursalon, unfortunately, due to persistent rainfall in the past week, in smaller numbers. I estimate there were a maximum of 15 of us. A long, truly very long time before that, the weather for being outside was quite terrible, but on Saturday, October 25, Piešťany seemed perfect for photography. I feel like everyone was capturing their own perspective.

In the evening, we met again, and the photographs were submitted in JPG format. The photos taken were then reviewed by the members of the club at their weekly meetings, and approximately 50 photographs were selected. These selected photos were exhibited in Kursalon for over a month. A nice idea, isn’t it?

5. Fotosession – 5.4.2009 – tentoraz som sa akcie nezúčastnil. / I did not participate in the event.

4. FotoSession v Piešťanoch

V priestoroch Kursalonu sa konalo 26.10.2008 už štvrté stretnutie fotoklubov a fotografov. Spáchal ho Piešťanský fotoklub ;-). Ja som sa, napriek tomu, že to mám „doma„, na toto podujatie vybral po prvý raz. Program ma lákal, samozrejme bol som zvedavý na realizáciu. Ráno sme začali po úvodnom privítaní prezentáciou firmy SONY. Predstavitelia SONY nám prezentovali fotoaparáty a objektívy svojej značky. Odhadom priniesli 8-10 fotoaparátov a cca 15 objektívov, zopár bleskov. Nechýbala ani najnovšia α 900. Skúšali sme aj objektív s dvoma nastaviteľnými svetelnosťami 2.8 a 5.6. Techniku sme mohli vyskúšať, ohmatať, cca do 16 hodiny. Bolo to každopádne prínosné.

Potom nám Ivan Čaniga, známy fotograf svetového mena, prezentoval svoje portrétne fotografie. Hovoril o možných riešeniach portrétovania v časovom strese, o komunikácii, o svetle, o voľnosti pri tvorbe fotografie apod. Videli sme množstvo fotografií z rôznych prostredí. Prezentácia sa predĺžila oproti plánu, aj otázok Ivan zodpovedal viacero. Po prezentácii, vo viacmenej voľnejšom čase, ukázal veľa fotografií na papieri, o ktoré bol dosť vysoký záujem. Je to zrejmé z fotografií nižšie.

Nasledovala moderovaná diskusia. Veľmi som bol zvedavý, čo z toho bude. Moderátorom bol Maroš Dubovský a neskôr Martin Ondko. Veľa otázok ale nebolo treba hosťom klásť, ich odpovede asi prekvapili mnohých. Boli vlastne dlhé, ale svojim spôsobom aj tak krátke. Boli predovšetkým zmysluplné, plné emócii, skúsenosti, sebapoznania i poznania druhých. Odpovedala Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal a Ivan Čaniga.

On October 26, 2008, the fourth meeting of photo clubs and photographers took place at the Kursalon premises, organized by the Piešťany Photo Club. Despite having it „at home,“ I chose to attend this event for the first time. The program was enticing, and I was curious about the execution. In the morning, we started with an introductory welcome, followed by a presentation from SONY. Representatives from SONY showcased their brand’s cameras and lenses, bringing around 8-10 cameras, approximately 15 lenses, and a few flashes. The latest α 900 was also part of the display. We had the opportunity to try and explore the equipment until around 4 p.m., which was undoubtedly beneficial.

Subsequently, Ivan Čaniga, a renowned photographer of international acclaim, presented his portrait photographs. He discussed possible solutions for portrait photography under time constraints, communication techniques, the role of light, creative freedom in photography, and more. We saw numerous photographs from various settings. The presentation extended beyond the planned time, and Ivan addressed several questions from the audience. After the presentation, during a somewhat more relaxed period, he also showed many printed photographs that garnered considerable interest, as evident from the photos below.

A moderated discussion followed, and I was quite curious about the outcome. Maroš Dubovský served as the moderator, later joined by Martin Ondko. However, there wasn’t a need for many questions from the audience; the answers from the guests likely surprised many. The responses were, in a way, lengthy but still short. They were meaningful, full of emotions, experiences, self-awareness, and insights into others. Martina Danková, Peter Ertl, Rasťo Čambal, and Ivan Čaniga participated in providing responses.

Po úžasnej diskusii sme nasýtili svoje žalúdky a nasledoval voľnejší program. Ja som ho využil na rozvíjanie medziľudských vzťahov. Poobede nám Edo Čupka odprezentoval fotografovanie jazzového festivalu International Jazz Piešťany, ktorý prebieha značnú časť roka v bare Art Jazz Gallery u Doda Šošoku. Ten je mimochodom neďaleko od Kursalonu na Winterovej ulici.

Niektorí cezpoľní sa s nami postupne lúčili, iní sa k nám večer pridali, pretože nás čakala vernisáž výstavy FotoKursalon 2008. Do súťaže sa prihlásilo 32 účastníkov. Vernisáž bola spojená s vyhlásením výsledkov. Všetko prebehlo hladko, na vernisáž došlo podľa môjho odhadu 50-80 ľudí. Výstava potrvá v priestoroch Kursalónu do 30.11.2008. Primátor Piešťan podporil FotoSession nielen svojou osobnou účasťou, ale aj tým, že jednu cenu určil sám. V neposlednom rade sa podieľal na cene pre víťaza FotoKursalonu a okrem iného aj pre víťaza predtým sa konajúcej akcie ParkFoto. Piešťany sú nádherné miesto, kde si vždy umenie našlo svoje miesto. Dúfam, že to tak zostane :-)

Večer, cca od 19:30 nám, aj verejnosti predviedli svoje umenie muzikanti v zložení: Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji a Caroline Hitland. Erich je kráľom slovenského blues a je to uznávaný umelec. Caroline Hitland je nórska speváčka, ktorá pôsobí medzi Stanom a Erichom ako kvet medzi listami. Jej neskutočne sympatický prejav môžete posúdiť podľa fotografií dole. Škoda, že nemôžete počuť aj jej spev, stojí to za to! Samozrejme aj chlapci boli výborní.

After an amazing discussion, we satisfied our stomachs, and a more relaxed program followed. I used this time to foster interpersonal relationships. In the afternoon, Edo Čupka presented photography from the International Jazz Piešťany jazz festival, which takes place for a significant part of the year at the Art Jazz Gallery near Winterova Street, not far from Kursalon.

Some attendees gradually bid farewell to us, while others joined us in the evening as we awaited the opening of the PhotoKursalon 2008 exhibition. Thirty-two participants entered the competition. The exhibition opening was combined with the announcement of the results. Everything went smoothly, and about 50-80 people attended the vernissage, based on my estimate. The exhibition will run at Kursalon until November 30, 2008. The mayor of Piešťany supported FotoSession not only with his personal presence but also by personally designating one of the prizes. He also contributed to the prize for the winner of FotoKursalon and, among other things, the winner of the previously held ParkFoto event. Piešťany is a beautiful place where art has always found its home. I hope it stays that way.

In the evening, around 7:30 PM, musicians, including Erich Boboš Procházka, Stanislav Počaji, and Caroline Hitland, showcased their artistry to us and the public. Erich is the king of Slovak blues and a recognized artist. Caroline Hitland is a Norwegian singer who acts as a flower among the leaves between Stan and Erich. You can judge her incredibly likable demeanor based on the photos below. Unfortunately, you can’t hear her singing, but it’s worth it! Of course, the guys were excellent as well.

Odkazy