GIS

GIS Slovakia 2026

skala
Hits: 197

Konferencia sa konala v reprezentatívnych priestoroch Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca v Bratislave v dňoch 23. – 24. marca 2026. Podujatie bolo tematicky zamerané dva hlavné okruhy: a harmonizáciu priestorových údajov. Obe dnes predstavujú kľúčové pre nás všetkých.

Klimatické zmeny sú fenoménom, ktorý čoraz výraznejšie ovplyvňuje fungovanie aj miest. Hoci sa ich dopady často zvýrazňujú vo vyšších nadmorských výškach, väčšina žije v nížinných urbanizovaných oblastiach, kde sa prejavujú najmä vo forme tepelných ostrovov, extrémov počasia či tlaku na mestskú infraštruktúru. Aj preto je mimoriadne cenný pohľad klimatológa Pavla Faška, ktorý do programu priniesol syntézu časových a priestorových zmien meteorologických prvkov na Slovensku. Klimatický okruh dopĺňajú zamerané na zraniteľnosť krajiny, ekosystémové služby mestskej zelene, či snehovej pokrývky pomocou nástrojov GIS.

Druhý tematický okruh reflektuje rastúci význam interoperability dát, dopravných modelov a konceptu Digital Twin. Príspevky sa venovali praktickým aspektom harmonizácie priestorových údajov, zdieľaniu priestorových informácií medzi organizáciami, využívaniu dát zo senzorických sietí pre či zvyšovaniu bezbariérovosti verejného priestoru. Osobitná je venovaná aj poloautomatickému modelovaniu dostupnosti cestnej siete a moderným prístupom k správe technickej a zelenej miest.

Významným spoločným menovateľom príspevkov bol ich výrazný a . Práve geoinformačné umožňujú prepájať poznatky naprieč rôznymi mierkami územia a odhaľovať priestorové súvislosti, ktoré by inak zostali skryté. Zároveň sa potvrdzuje, že najmä klimatické zmeny nepoznajú ľudské . Ich aj adaptačné opatrenia musia mať prirodzene cezhraničný a nadregionálny charakter, čo kladie zvýšené nároky na harmonizáciu dát, interoperabilitu systémov a koordinovaný prístup k správe územia.

Organizátorom podujatia bola Sekcia – Oddelenie dát Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Počas dvoch konferenčných dní odzneli nasledovné príspevky. Po každej prezentácii bola krátka diskusia.

Verím tomu, že vďaka konferencii  navnímali viacero zaujímavých podnetov, inšpirácií. Že podujatie bolo nielen pre nás a pre návštevníkov príležitosťou. Celkovo odznelo 16 príspevkov, 5 z nich pripravili moji kolegovia. Po každej prezentácii bol priestor na otázky a diskusiu. Až na jednu prezentáciu boli všetky príspevky od GIS odborníkov, jedna bola klimatologická. Jedna myšlienka ma však pomerne výrazne zaujala – rezonovala medzi návštevníkmi, prezentujúcimi aj v rámci domáceho . Počas podujatia, ale aj po jeho skončení, sa často hovorilo o budúcnosti.

Plagat

Pondelok 23.3.2026

  • Radovan Hilbert: Focal (Horizon ) – Adaptačné opatrenia, zvýšenie odolnosti na negatívne aspekty klimatickej zmeny
  • Hana Bobáľová:  ekologických benefitov stromov na vybraných lokalitách mestskej časti Bratislava –
  • Miriam Janušková: Hodnotenie kontinentality podnebia vo vzťahu k radiačným faktorom
  • Marcel Vasiľák: Klimatické snehovej pokrývky v horských oblastiach s využitím nástrojov
  • : Využití dat ze sensorických sítí pro potřeby plánování města Olomouce
  • Maroš Michalov:  ako nástroj pre pokročilú analýzu dopravného správania v Bratislave
  • Ondrej Kozlovský: Digitálna a Digitálny obraz SR
  • Josef Tračík: Koncepce zeleně města Ostravy
  • Samuel Ferencei: Digitalizácia správy verejnej zelene v Bratislave

Utorok

  • Vilém Pechanec: Hodnocení zranitelnosti krajiny České republiky v důsledku změny klimatu a prioritizace naléhavosti adaptačných opatrení
  • Renáta Farkas: Hodnotenie klimatických rizík v mestách Slovenskej republiky
  • Andrej Petrinec: Poloautomatické dopĺňanie dát pomocou Pythonu: Efektívny podklad pre sieťové v podnikateľskom plánovaní
  • Katarína Juhaniaková:  v meste Bratislava
  • : Časové a hodnôt vybraných meteorologických prvkov na Slovensku
  • Adam : Harmonizácia geodát pre účely Digital Twin
  • Mikuš: Možnosti priestorových údajov medzi organizáciami na praktickom príklade

The conference was held in the representative premises of the Mirror Hall of the Primate’s Palace in Bratislava on 23–24, 2026. The event focused on two main thematic areas: climate change and the harmonization of spatial data. Both areas currently represent key challenges for all of us.

Climate change is a phenomenon that is increasingly affecting the functioning of both landscapes and cities. Although its impacts are often more pronounced at higher altitudes, the majority of the population lives in lowland urbanized areas, where manifests primarily through urban heat islands, weather events, and pressure on urban infrastructure. For this reason, the contribution of climatologist was particularly valuable, as he presented a synthesis of temporal and spatial changes in meteorological elements in Slovakia. The climate-focused session was further complemented by presentations addressing landscape vulnerability, ecosystem services of urban greenery, climate risks, and snow cover modeling using GIS tools.

The second thematic area reflects the growing importance of data interoperability, transport models, and the Digital Twin concept. Contributions focused on practical aspects of spatial data harmonization, sharing spatial information between organizations, the use of sensor network data for urban planning, and improving the accessibility of public spaces. Special attention was also given to semi-automated modeling of road network accessibility and modern approaches to managing technical and green urban infrastructure.

A significant common denominator of the contributions was their strong spatial dimension and supra-regional scope. Geoinformation technologies make it possible to connect knowledge across different spatial scales and reveal relationships that would otherwise remain hidden. At the same time, it is increasingly evident that climate change does not recognize human boundaries. Both its impacts and the necessary adaptation measures inherently require a cross-border and supra-regional approach, placing increased demands on data harmonization, system interoperability, and coordinated spatial management.

The event was organized by the Digitalization Section – Data Department of the Bratislava Hall. Over the two conference days, a total of 16 presentations were delivered, five of which were prepared by my colleagues. Each presentation was followed by a short discussion.

I believe that the conference provided many valuable insights and sources of inspiration. It was an important opportunity not only for us as organizers but also for all participants. With the exception of one climatological presentation, all contributions were delivered by GIS professionals. One particular idea resonated strongly among attendees, speakers, and even within our own internal discussions. During the conference and after its conclusion, there was a recurring focus on the future.

MONDAY, 23 March 2026

  • Radovan Hilbert – Focal (Horizon Europe) – Adaptation measures and increasing resilience to the negative impacts of climate change
  • Hana Bobaľová: Assessment of the ecological benefits of trees in selected locations of Bratislava – Old Town district
  • Miriam Janušková: Assessment of climate continentality in relation to radiation factors
  • Marcel Vasiľák: Climate simulations of snow cover in mountainous areas using GIS4WRF tools
  • Jaroslav Burian: Use of sensor network data for urban planning in the city of
  • Maroš Michalov: UAV as a tool for advanced analysis of traffic behaviour in Bratislava
  • Ondrej Kozlovský: Digital Technical Map and Digital Model of the Slovak Republic
  • Josef Tračík: Urban Greenery Concept of the City of
  • Samuel Ferencei: Digitalization of public greenery management in Bratislava

TUESDAY, 24 March 2026

  • Vilém Pechanec: Assessment of landscape vulnerability in the Republic due to climate change and prioritization of adaptation measures
  • Renáta Farkas: Assessment of climate risks in cities of the Slovak Republic
  • Andrej Petrinec: Semi-automated enrichment of OSM data using : an efficient basis for network analyses in business planning
  • Katarína Juhaniaková: Barrier-free design of pedestrian crossings in Bratislava
  • Pavel Faško: Temporal and spatial changes in selected meteorological variables in Slovakia
  • Adam Juhás: Harmonization of geodata for Digital Twin purposes
  • Martin Mikuš: Possibilities of sharing spatial data between organizations: a practical case study

Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Ľalie

skala
Hits: 145

– patrí do čeľade Liliaceae a zahŕňa približne 100–120 druhov rozšírených v miernom pásme severnej pologule (Bret Hansen). Typovým druhom rodu je  – ľalia (ipni.org). Súčasné delenie rodu Lilium zahŕňa niekoľko sekcií podľa geografického pôvodu – euroázijské druhy, americké, európske, japonské, východoázijské, sibírske (Bret Hansen). Centrom diverzity ľalií je vo východnej Ázii (nih.gov). Ľalie sú evolučne komplexná skupina rastlín, ktorej diverzita vznikla kombináciou geografických bariér, adaptácie na opeľovače a klimatických zmien. Ich evolúcia bola výrazne ovplyvnená klimatickými osciláciami počas glaciálnych a interglaciálnych období, ktoré spôsobovali opakované rozširovanie a zmenšovanie areálov jednotlivých druhov. Významnú úlohu v evolučnej histórii rodu zohrala , najmä , odkiaľ sa niektoré skupiny rozšírili do Európy, východnej Ázie a Severnej Ameriky. 

Typické biotopy zahŕňajú svetlé , , či vlhšie nivy, často dobre priepustné humózne až kamenisté . Vlhkosť a slnečné zóny sa líšia podľa druhu. Väčšina kedysi európskych druhov miluje vápencovú pôdu, orientálne kyslejšiu (ucanr.edu). Orientálne ľalie vznikli krížením rôznych druhov orientálnych ľalií pochádzajúcich najmä z východnej Ázie. V porovnaní s ázijskými hybridmi majú väčšie a výrazne voňavé kvety a listy sú spravidla dlhšie a kopijovité. Patria medzi najneskôr kvitnúce ľalie, nektoré kvitnú v druhej polovici leta až začiatkom jesene (ncsu.edu). Ľalie boli intenzívne šľachtené a mnohé sa kultivujú vo svete. Niektoré druhy sa v nových oblastiach aj naturalizovali (kew.org). Prirodzené Lilium candidum sa nachádzajú najmä v Libanone, Izraeli a Grécku (Zaccai et all). Ľalie sú vytrvalé cibuľovité rastliny so zloženými cibuľami tvorenými šupinami. Niektoré druhy nesú v pazuchách listov vedľajšie či (Wikipedia). Ľalie majú zároveň významnú nutričnú hodnotu. Cibule obsahujú napríklad bielkoviny, , a sacharidy, vitamíny skupiny B, vitamín C a (Wang et all). Kvety sú nápadné, obojpohlavné, zvyčajne sústredené na vrchole vo viackvetnom strapci. Majú 6 okvetných lístkov (dva súmerné kruhy) často zvonkohlavo zahnutých alebo reflexne stočených, a farba sa pohybuje od bielej cez ružovú, oranžovú až po purpurovočervenú či fialovú, niektoré s tmavými škvrnami. Plodom je tobolka. Ľalie sa šľachtia v vznikajú hybridy (Wikipedia). V Číne sa len pestujú približne na 20 000 ha s ročnou produkciou okolo 150 000 ton cibúľ. Konzumujú sa už viac než 900 rokov a jedlých ľalií má históriu najmenej 500 rokov (Liang et all). Známe sú napr. ázijské, orientálne, trúbkové, orientálon trúbkové, Martagon, Longiflorum (Wikipedia). 

Pre dobrý rast vyžadujú slnečné alebo polotienené stanovištia s ľahkou až stredne ťažkou, humóznou pôdou s dobrou drenážou a dostatkom vlahy (ucanr.edu). Sadiť ich je ideálne na . Klíčenie zo semienok môže byť pomalé, ale semienka vydržia dlho. Množiť sa môžu rozdeľovaním cibule, pacibuľky sa môžu vysadiť osobitne. Množia sa aj cibuľovitými odnožami, niektoré druhy púčiky v pazuchách menia na pukové cibulky, ktoré sa uvoľnia a vytvoria nové rastliny (Wikipedia). Medzi najbežnejšie škodce ľalií patrí , ktorý ožiera listy a . Sú to aj vošky, strapky, slimáky a či , ktoré poškodzujú cibule. Medzi hlavné patrí (hnednutie listov a ), hniloba cibúľ ( a pod.), hrdza a hlavne vírusové mozaiky, ktoré deformujú listy a kvety (missouribotanicalgarden.org). Hnilobu cibúľ podporuje nadmerná vlhkosť, infekcie botrytídy dlhšie , a vírusy prenášajú vošky (ucanr.edu).

V mnohých kultúrach ľalie symbolizujú čistotu a nevinnosť. Niektoré druhy, napr. Lilium lancifolium, produkujú aj jedlé cibuľky bohaté na škrob a , ktoré sa v Ázii používajú ako zelenina či bylinka. Využívajú sa aj v tradičnom liečiteľstve – v čínskej medicíne sa používajú druhu Lilium lancifolium, a Lilium pumilum na liečbu nespavosti, kašľa, znižovanie horúčky a srdcových príznakov (Wang et all). Patočka a Navrátilová uvádzajú liečbu popálenín a rán, vredov, zápalov , hnisavých poranení, svalovej bolesti, niektorých gynekologických problémov, po chirurgických zákrokoch (Patočka, Navrátilová).

Lilium candidum mala napríklad demulcentné a mierne – na popáleniny a . Ľalie obsahujú množstvo bioaktívnych látok, napríklad: – (Zaccai et all), quercetín, isorhamnetín (Patočka, Navrátilová), – , citronellal, humulene, steroidné , polysacharidy (Zaccai et all), karotenoidy, steroidné alkaloidy, pyrrolové alkaloidy – lilalín, jatrophan, taníny, organické kyseliny a aminokyseliny (Patočka, Navrátilová). Experimentálne štúdie ukazujú, že z Lilium candidum môžu mať – znižujú tvorbu cytokínov, antidiabetický účinok – zvyšujú príjem glukózy, antioxidačné a potenciálne protirakovinové vlastnosti (Patočka, Navrátilová). Wang et all uvádzajú aj iné farmakologické účinky: hepatoprotektívne, sedatívne a antidepresívne. Z kvetov sa tradične pripravovali aj obklady alebo extrakty, napr. olej z kvetov na liečbu zápalov mliečnej žľazy či prípravky na kožu. Ľalie sa v menšej miere využívajú aj ako farbivo, či v parfumérii. V Japonku a Kórei sa niektoré druhy pridávajú do jedál a nápojov. Polysacharidy z ľalií sa dnes skúmajú aj ako zložky funkčných potravín a doplnkov výživy, pretože môžu pôsobiť ako imunomodulátory a podporovať imunitný systém (Wang et all). Etnofarmakologické výskumy v rôznych oblastiach Európy, napr. v Taliansku či Katalánsku potvrdzujú, že rastlina sa používala aj pri kožných ochoreniach, vírusových infekciách – napr. pásový opar, bolestiach kĺbov (Zaccai et all). Všetky časti ľalií sú mimoriadne nebezpečné pre mačky. Spôsobuje u mačiek ťažké poškodenie obličiek vedúce k akútnemu zlyhaniu (fda.gov).

Druhy v galérii

  1. Lilium bulbiferum
  2. Lilium candidum
  3. Lilium longiflorum

The genus Lilium belongs to the family Liliaceae and comprises approximately 100–120 species distributed throughout the temperate regions of the Northern Hemisphere (Bret Hansen). The type species of the genus is Lilium candidum, commonly known as the white lily (IPNI). Modern classifications divide the genus Lilium into several groups according to their geographic origin, including Eurasian, European, American, Japanese, East Asian, and Siberian lineages (Bret Hansen). The primary center of species diversity lies in East Asia (NIH). Lilies represent an evolutionarily complex group of plants, whose diversification has been shaped by geographic barriers, adaptation to different pollinators, and long-term climatic changes. Their evolutionary history was strongly influenced by climatic oscillations during glacial and interglacial periods, which repeatedly expanded and contracted the ranges of individual species. Northern Asia, particularly Siberia, played a significant role in the evolutionary history of the genus, serving as a source region from which several lineages dispersed into Europe, East Asia, and North America. Typical habitats of lilies include open woodlands, mountain meadows, pastures, and moist riverine habitats, often characterized by well-drained humus-rich or rocky soils. Moisture and light requirements vary among species. Many European species prefer calcareous substrates, whereas Oriental hybrids generally grow better in more acidic soils (UCANR). Oriental lilies originated through hybridization among several East Asian species. Compared with Asiatic hybrids, they produce larger and strongly fragrant flowers, and their leaves are typically longer and lanceolate. These lilies are among the latest flowering groups, with some cultivars blooming from mid-summer to early autumn (NCSU).

Lilies have been extensively bred, and numerous cultivars are cultivated worldwide. Some species have also naturalized outside their native ranges (Kew). Natural populations of Lilium candidum occur primarily in Lebanon, Israel, and Greece (Zaccai et al.). Lilies are perennial bulbous plants characterized by scaly bulbs. In some species, axillary bulblets develop in the leaf axils, allowing vegetative reproduction (Wikipedia). Lilies also possess considerable nutritional value, as their bulbs contain proteins, lipids, starch and carbohydrates, B-group vitamins, vitamin C, and beta-carotene (Wang et al.). The flowers are showy, bisexual, and typically arranged in terminal inflorescences. They consist of six tepals arranged in two whorls, often bell-shaped or reflexed, and display a wide range of colors, from white and to orange, purplish-red, and violet, sometimes with dark spotting. The fruit is a capsule. Through breeding, numerous hybrid groups have been developed, including Asiatic, Oriental, Trumpet, Oriental Trumpet, Martagon, and Longiflorum lilies (Wikipedia). In , edible lilies are cultivated on approximately 20,000 ha, producing around 150,000 tons of bulbs annually. They have been consumed for more than 900 years, and their cultivation has a history of at least five centuries (Liang et al.). For optimal growth, lilies require sunny to partially shaded sites with well-drained, humus-rich soils and adequate moisture (UCANR). Planting is usually recommended in autumn. Although germination from seeds may be slow, seeds can remain viable for extended periods. Propagation can occur by dividing bulbs, while bulblets can be planted separately. Some species also produce bulbils in the leaf axils, which detach and develop into new plants (Wikipedia). Among the most common pests of lilies is the lily leaf beetle (Lilioceris lilii), which feeds on leaves and flower buds. Other pests include aphids, thrips, and slugs, while fungal pathogens can damage bulbs. Major diseases include botrytis blight, bulb rot caused by pathogens such as Fusarium, rust, and viral mosaic diseases, which deform leaves and flowers (Missouri Botanical Garden). Bulb rot is often associated with excessive moisture, botrytis infections with prolonged wet weather, and viruses are commonly transmitted by aphids (UCANR).

In many cultures, lilies symbolize purity and innocence. Some species, such as , produce edible bulbs rich in starch and glycosides, which are used in Asia as both vegetables and medicinal ingredients. In traditional Chinese medicine, dried bulbs of Lilium lancifolium, Lilium brownii, and are used to treat insomnia, cough, fever, and certain cardiovascular symptoms (Wang et al.). According to Patočka and Navrátilová, lilies have also been used in the treatment of burns, wounds, ulcers, inflammatory skin conditions, purulent injuries, muscle pain, certain gynecological disorders, and for accelerating healing after surgery. For example, Lilium candidum exhibits demulcent and mildly astringent properties, particularly useful in the treatment of burns and wound healing.

Lilies contain a wide range of bioactive compounds, including flavonoids such as kaempferol (Zaccai et al.), quercetin and isorhamnetin (Patočka & Navrátilová), essential oils such as linalool, citronellal, and humulene, steroidal saponins and polysaccharides (Zaccai et al.), carotenoids, steroidal alkaloids, pyrrole alkaloids such as lilalin and jatrophan, as well as tannins, organic acids, and amino acids (Patočka & Navrátilová). Experimental studies indicate that extracts of Lilium candidum may exhibit anti-inflammatory effects through the reduction of cytokine production, antidiabetic activity by enhancing glucose uptake, antioxidant activity, and potential anticancer properties (Patočka & Navrátilová). Wang et al. also report additional pharmacological activities, including hepatoprotective, sedative, and antidepressant effects. Traditionally, compresses and extracts prepared from lily flowers were also used, for example oil infusions applied in the treatment of mastitis or topical preparations for skin conditions. Lilies have also been used as natural dyes and in perfumery. In Japan and Korea, certain species are incorporated into foods and beverages. Polysaccharides derived from lilies are currently being investigated as components of functional foods and dietary supplements, as they may act as immunomodulators and support immune function (Wang et al.). Ethnopharmacological studies from several European regions, including Italy and Catalonia, confirm that the plant has also been used to treat skin diseases, viral infections such as shingles, and joint pain (Zaccai et al.). All parts of lilies are highly toxic to cats, causing severe kidney damage that can lead to acute renal failure (FDA).

Odkazy

Všetky

Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Skalničky

skala
Hits: 124

sú nízke, kompaktné druhy a rastlín, ktoré prirodzene rastú na skalách, sutiach, kamenistých svahoch, v štrbinách a na otvorených stanovištiach s extrémami vetra, chladu, sucha, vysokého UV, premenlivej vlhkosti. V záhradách sa pestujú najmä pre drobný vzrast, dlhú , schopnosť rásť v minimálnom množstve substrátu a pre výrazné kvitnutie v období, keď iné trvalky ešte len štartujú. Termín „skalničky“ v záhradníckej praxi zahŕňa najmä alpínske a subalpínske , prípadne iné nízke druhy z kamenistých stanovíšť, pestované v skalkách, štrkových záhonoch, korytách, štrbinách múrikov či v alpíniách (uniba.sk). Mnohé skalničky sú „prispôsobené“ na chlad a , ale nie na zimnú premokrenosť. Preto sa v záhradách často viac rieši drenáž a zimná pred dažďom než samotný (rhs.org.uk).

Skalničky si vyvinuli celý rad morfologických a fyziologických adaptácií, vďaka ktorým zostávajú nízkeho vzrastu, no často bohato kvitnú výraznými farbami aj v takýchto nehostinných podmienkach (rhs.org.uk). Typické botanické vyplývajú zo stresu prirodzených biotopov a často sa opakujú naprieč rodmi.

Priliehavý tvar poskytuje rastlinám viacero výhod: minimalizuje sa vystavenie chladnému vetru a redukuje sa transpirácia (odparovanie vody) z povrchu rastliny (ubc.ca). Typickými znakmi sú skalničiek sú aj redukovaná listová plocha, husté ochlpenie, voskový povrch, hlboký alebo naopak veľmi rozvetvený (Miroslav Tatíček). Skalničky často investujú neúmerne veľa biomasy do koreňov v porovnaní s malou nadzemnou častou (ubc.ca). prenikajú hlboko do štrbín v skale alebo sa rozvetvujú v širokom okruhu v tenkej pôde, aby efektívne vyhľadávali vodu a živiny (ruxley-manor.co.uk).

Chĺpky filtrujú a pohlcujú škodlivé UV žiarenie skôr, než dopadne na povrch listov (asknature.org). Zároveň ochlpenie znižuje prúdenie vzduchu priamo pri povrchu listu, čím pomáha udržiavať tenkú vrstvu vlhkého vzduchu a brzdí nadmernú stratu vody suchým vetrom (ubc.ca). Chlpy tiež čiastočne odrážajú viditeľné a zachytávajú tepelné žiarenie pri povrchu rastliny, čím ju izolujú pred nočným chladom (asknature.org). alebo silná kutikula na listoch plní podobnú funkciu – odráža časť slnečného žiarenia a bráni vysychaniu. Vysokohorské druhy majú často listy sivozelené až striebristé práve vďaka vrstve chĺpkov či vosku (ubc.ca).

Z hľadiska úspechu pestovania rozhoduje viac mikroklíma než „papierové“ podmienky lokality: drenáž (najmä proti zimnej premokrenosti), zrnitý , stabilné kamene, správna orientácia (slnko vs. polotieň), a ochrana citlivých druhov pred kombináciou mrazu a vlhka (rhs.org.uk). Skalničky sú viazané na biotopy s obmedzeným množstvom a živín: skalné , sutiny, štrkové náplavy, , vetrom exponované hrebene a . V Karpatoch a Alpách sa často viažu aj na geológiu ( vs. silikát), čo sa odráža v preferencii pH a v nárokoch na drenáž (rhs.org.uk).

V prirodzených horských ekosystémoch môžu skalničky stabilizovať substrát (drobné sutiny a štrbiny), zachytávať organický materiál a spomaľovať povrchový odtok (rhs.org.uk). Tvarovať mikroklímu – vankúšové rastliny dokážu vytvoriť priaznivejšie mikroprostredie pre klíčenie a rast iných druhov (facilitácia) (Lohengrin A. Cavieres, Ernesto I. Badano, Angela Sierra-Almeida, Susana Gómez-González, Marco A. Molina-Montenegro). Kompaktné vankúše a ružice zároveň vytvárajú vlastnú mikroklímu – vo trsu je vzduch menej extrémny, v strede prízemnej ružice môže byť teplota až o 10 °C vyššia než okolie počas chladných nocí a naopak nižšia počas horúceho dňa (Peter Lupták).

Malé, tuhé a často sú ďalším znakom mnohých skalničiek. redukuje výpar vody a tuhá (kožovitá) štruktúra listov s hrubou kutikulou znižuje riziko poškodenia silným UV žiarením a vetrom (swisshikingvacations.com). Mnohé , najmä tie rastúce na suchých skalách, sú – v listoch alebo stonkách hromadia vodu a živiny (swisshikingvacations.com). 

Podporovať opeľovače – v horských pásmach tvoria kľúčové zdroje nektáru/peľu v krátkej vegetačnej sezóne (rhs.org.uk). Pre záhradnícky článok je dôležitá paralela: skalka je zmenšený model stresového biotopu. Ak ho „zmäkčíme“ (ťažká pôda, , stojatá ), rastliny strácajú konkurenčnú výhodu a často hynú následkom hnilôb alebo prerastú a rozpadnú sa (rhs.org.uk). Väčšina skalničiek vyžaduje veľmi priepustnú pôdu. Prakticky to znamená vysoký minerálnej frakcie a zároveň stabilnú štruktúru, aby sa pôda v zime nepreliala a v lete nezaliala do „blata“ (rhs.org.uk). Najčastejšia príčina zlyhania pestovania je kombinácia chladu a premokrenia (rhs.org.uk).

Mnohé skalničky sú vyslovene slnečné, no časť alpínskych ružicových druhov prosperuje aj v polotieni, najmä ak polotieň znamená chránenie pred letným úpalom a vysúšaním listov (rhs.org.uk). Mnohým skalničkám prospieva chladné obdobie pred klíčením – „zimný výsev“ do vonkajších misiek alebo ) (alpinegardensociety.net). Skalničky majú svoj domov v rôznych typoch alpínskych a subalpínskych biotopov. V Karpatoch, Alpách a ďalších pohoriach Európy tvoria súčasť alpínskej vegetácie nad hranicou lesa. Typické prirodzené stanovištia zahŕňajú a hole, , sutinové svahy a (swisshikingvacations.com). Vápencové a sa líšia chemizmom pôd – na vápenatých substrátoch rastú iné druhy než na silikátových kyslých pôdach (swisshikingvacations.com).

musí rešpektovať ich prirodzený biotop. Dôležitá je drenáž, priepustný substrát, pod výsadbou, správne uloženie kameňov tak, aby odvádzali vodu. Ako substrát sa používa  minerálny materiál, minimálny podiel humusu. Odporúča sa používať jeden typ , aby pôsobila prirodzene. Kamene ukladať tak, aby napodobňovali . Vyhnúť sa „náhodnému rozmiestneniu kameňov“. Rastliny sadiť do škár, nie na vrchol kameňov. Správna skalka vytvára mikroklimatické zóny: suché , vlhšie spodné partie, tieň pod prevismi, teplé južné svahy. Odporúča sa neprehnojovať. Skalničky potrebujú chudobnú pôdu. Pravidelná kontrola a odstraňovanie zahnívjúcich častí (Miroslav Tatíček). Mnohé skalničky sú vždyzelené, vďaka čomu môžu okamžite začať fotosyntézu (ubc.ca). Niektoré vysokohorské druhy si dokonca vytvárajú prírodnú „nemrznúcu zmes”– akumulujú v bunkách , polyoly či proteíny, ktoré znižujú bod mrazu bunkovej šťavy a chránia tkanivá pred poškodením mrazom. Buriny sú veľmi nepriateľské, ak sa zakorenia, môžu rýchlo potlačiť skalničky (ruxley-manor.co.uk).

Druhy (36)

  1. Antennaria dioica
  2. Armeria caespitosa
  3. Aster alpinus
  4. tomentosum
  5. Chondrostoma amphibium
  6. congestum
  7. Delosperma luckhoffii
  8. Delosperma nubigenum
  9. Delosperma sutherlandii
  10. Euphorbia myrsinites
  11. Larix kaempferi
  12. Malephora crocea
  13. Phedimus kamtschaticus
  14. Phedimus spurius
  15. Phlox diffusa
  16. Phlox divaricata
  17. Phlox subulata
  18. Rhodothamnus chamaecistus
  19. Saxifraga × arendsii
  20. Saxifraga paniculata
  21. Saxifraga rosacea
  22. Saxifraga rotundifolia
  23. Saxifraga squarrosa
  24. Saxifraga valdensis
  25. Sedum acre
  27. Sedum forsterianum
  28. Sedum forsterianum `Angelina˙
  29. Sedum hispanicum
  30. Sedum sexangulare
  31. Sedum spurium
  32. Sempervivum montanum
  33. saxifraga
  34. Silene vulgaris
  35. praecox
  36. brachysiphon

Literatúra

Lohengrin A. Cavieres, Ernesto I. Badano,  Sierra-Almeida, Susana Gómez-González, Marco A. Molina-Montenegro: Positive interactions between alpine plant species and the nurse cushion plant Laretia acaulis do not increase with elevation in the Andes of central Chile

Rock garden plants are low-growing, compact species and cultivars that naturally occur on rocks, screes, stony slopes, in crevices, and in open sites exposed to extremes of wind, cold, drought, high UV radiation, and fluctuating moisture. In gardens they are cultivated primarily for their small stature, longevity, ability to grow in minimal substrate, and for their striking flowering at a time when other perennials are only beginning to develop. In horticultural practice, the term “rock garden plants” refers mainly to alpine and subalpine species, as well as other low-growing plants from rocky habitats, cultivated in rock gardens, gravel beds, troughs, wall crevices, or alpine houses (uniba.sk). Many rock plants are adapted to cold and drought, but not to wetness. Therefore, in gardens, drainage and protection from winter rain are often more important than frost itself (rhs.org.uk).

Rock garden plants have developed a wide range of morphological and physiological adaptations that allow them to remain low-growing while often flowering profusely and in vivid colors even under such inhospitable conditions (rhs.org.uk). Their typical botanical traits arise from the stresses of their natural habitats and frequently recur across genera.

Cushion growth form reduces wind impact, stabilizes surface temperatures, and improves water management (Lohengrin A. Cavieres, Ernesto I. Badano, Angela Sierra-Almeida, Susana Gómez-González, Marco A. Molina-Montenegro).

Rosette growth (basal rosettes, often with thickened leaves) minimizes water loss, enables growth in crevices, and may include grey foliage or tomentose surfaces (rhs.org.uk).

Mat-forming growth rapidly covers the soil, helping to stabilize fine scree in nature and suppress weeds and erosion in gardens (rhs.org.uk).

A prostrate growth form offers several advantages: it minimizes exposure to cold winds and reduces transpiration (water loss) from the plant surface (ubc.ca). Other typical features include reduced leaf area, dense pubescence, a waxy surface, and either a deep or highly branched root system (Miroslav Tatíček). Rock garden plants often allocate a disproportionate amount of biomass to roots relative to their small above-ground parts (ubc.ca). Roots penetrate deeply into rock fissures or spread widely in shallow soils to efficiently search for water and nutrients (ruxley-manor.co.uk).

Leaf hairs filter and absorb harmful UV radiation before it reaches the leaf surface (asknature.org). Pubescence also reduces airflow directly at the leaf surface, helping to maintain a thin layer of humid air and slowing excessive water loss caused by dry winds (ubc.ca). Hairs partially reflect visible sunlight and trap radiant heat near the plant surface, providing insulation against nocturnal cold (asknature.org). A waxy coating or thick cuticle performs a similar function by reflecting part of the solar radiation and preventing desiccation. High-mountain species often display grey-green to silvery leaves due to layers of hairs or wax (ubc.ca).

Successful cultivation depends more on microclimate than on the “paper” conditions of a locality: effective drainage (especially protection against winter wetness), a gritty mineral substrate, stable stones, proper orientation (sun versus partial shade), and protection of sensitive species from the combined effects of frost and moisture (rhs.org.uk). Rock garden plants are associated with habitats characterized by limited soil and nutrients: rock crevices, screes, gravel deposits, stony pastures, wind-exposed ridges, and subalpine grasslands. In the Carpathians and the Alps, they are often linked to specific geology (limestone versus silicate), reflected in pH preferences and drainage requirements (rhs.org.uk).

In natural mountain ecosystems, rock plants can stabilize substrates (fine screes and crevices), trap organic matter, and slow surface runoff (rhs.org.uk). They also microclimates—cushion plants can create more favorable microenvironments for the germination and growth of other species (facilitation) (Lohengrin A. Cavieres et al.). Compact cushions and rosettes create their own internal microclimate: air within the clump is less , and temperatures at the center of a basal rosette may be up to 10 °C higher than the surroundings during cold nights and lower during hot days (Peter Lupták).

Small, rigid, and often succulent leaves are another characteristic of many rock garden plants. A small leaf area reduces water loss, and a tough (leathery) structure with a thick cuticle lowers the risk of damage from strong UV radiation and wind (swisshikingvacations.com). Many alpine plants, especially those growing on dry rocks, are succulents—storing water and nutrients in leaves or stems (swisshikingvacations.com).

They also support pollinators, serving as key nectar and pollen sources during the short growing season in mountain zones (rhs.org.uk). For horticultural purposes, an important parallel applies: a rock garden is a scaled-down model of a stress habitat. If this environment is “softened” (heavy soil, excessive humus, standing water), plants lose their competitive advantage and often die from rot or become overgrown and collapse (rhs.org.uk). Most rock plants require very well-drained soil. In practice, this means a high proportion of mineral components and a stable structure that prevents waterlogging in winter and muddy saturation in summer (rhs.org.uk). The most common cause of cultivation failure is the combination of cold and excessive moisture (rhs.org.uk).

Many rock garden plants are strictly sun-loving, although some alpine rosette species also thrive in partial shade, particularly if shade protects them from intense summer heat and leaf desiccation (rhs.org.uk). Many benefit from a cold period before germination—“winter sowing” in outdoor containers or stratification (alpinegardensociety.net). Rock garden plants inhabit diverse alpine and subalpine habitats. In the Carpathians, the Alps, and other European mountain ranges, they form part of alpine vegetation above the tree line. Typical natural habitats include alpine meadows and grasslands, rock faces, scree slopes, and moraines (swisshikingvacations.com). Limestone and granite mountain ranges differ in soil chemistry—calcareous substrates host different species than acidic siliceous soils (swisshikingvacations.com).

Cultivation must respect natural habitat conditions. Essential factors include drainage, a permeable substrate, a drainage layer beneath plantings, and correct stone placement to channel water away. Substrates are primarily mineral, with minimal humus content. Using a single rock type is recommended to achieve a natural appearance. Stones should be arranged to mimic geological layering and avoid random placement. Plants should be inserted into crevices rather than placed on top of stones. A well-designed rock garden creates microclimatic zones: dry peaks, moister lower sections, shade beneath overhangs, and warm south-facing slopes. Over-fertilization should be avoided; rock garden plants require nutrient-poor soils. Regular inspection and removal of rotting parts is recommended (Miroslav Tatíček). Many rock plants are evergreen, allowing them to begin photosynthesis immediately when conditions permit (ubc.ca). Some high-mountain species even produce natural “antifreeze” compounds—accumulating sugars, polyols, or proteins that lower the freezing point of cell and protect tissues from frost damage. Weeds are highly competitive; once established, they can quickly suppress rock garden plants (ruxley-manor.co.uk).

Všetky

, ,

Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Močiarne rastliny – evolučne špecializovaná skupina rastlín

skala
Hits: 187

predstavujú evolučne špecializovanú skupinu rastlín s komplexnými anatomickými, morfologickými a fyziologickými adaptáciami . Ich schopnosť tolerovať anaeróbne podmienky, modifikovať vnútornú štruktúru pletív a efektívne regulovať umožňuje ich úspešnú existenciu v extrémnych ekologických podmienkach.

Močiarne sú rastliny prispôsobené životu v prostredí s trvalo alebo periodicky zaplavenou pôdou. Rastú v močiaroch, bažinách, rašeliniskách a na brehoch vodných tokov. Tieto sa označujú ako a medzi najvýznamnejšie sveta z hľadiska biodiverzity a regulácie v krajine (ramsar.org). Rastliny v mokradiach musia čeliť nedostatku kyslíka v pôde. Mnohé druhy si preto vyvinuli špeciálne – , ktorý umožňuje z nadzemných častí ku koreňom (Campbell N. A. et al., 2017). Aerenchým je parenchymatické pletivo s rozsiahlymi intercelulárnymi priestormi. To zabezpečuje vnútornú aeráciu rastliny, transport kyslíka z listov do koreňov a zároveň odvádzanie oxidu uhličitého a metánu s podzemných častí rastliny (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). Vznikať môže rozostupom buniek – schizogénne, alebo rozpadom buniek v dôsledku hypoxie – lyzogénne (Larcher W., 2003). Aerenchým patrí medzi hlavné močiarnych rastlín patria: vyvinuté vzdušné pletivá – aerenchým, plytký alebo rozkonárený (Campbell N. A. et al., 2017), a nízkemu obsahu kyslíka (ramsar.org), schopnosť získavať alternatívnym spôsobom (Juniper B. E., Robins R. J., Joel D. M., 1989).

Zlepšujú kvalitu vody zachytávaním znečisťujúcich látok (ramsar.org), znižujú riziko povodní tým, že zadržiavajú vodu (Wetlands and climate change). Poskytujú životný mnohým druhom organizmov (britannica.com), prispievajú k viazaniu uhlíka a regulácii . Mokrade patria medzi najohrozenejšie ekosystémy, najmä v dôsledku odvodňovania, poľnohospodárstva a (Wetlands and climate change). Podľa vzťahu k vode sa močiarne rastliny delia na , ktoré sú zakorenené v bahne, nadzemné časti vyrastajú nad hladinu, napr. , pálka (britannica.com), rastúce vo vode, čiastočne alebo úplne ponorené, napr. lekno (Campbell N. A. et al., 2017), sú rastliny vyžadujúce veľmi vlhké prostredie, ale nie trvalé zaplavenie (Larcher W, 2003).

sú charakteristické hypoxickými až anoxickými podmienkami, ktoré výrazne obmedzujú aeróbne koreňov. Schopnosť tolerovať kyslíka predstavuje základný adaptačný mechanizmus tejto rastlín (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). močiarnych rastlín sú často redukované, plytké alebo adventívne. V anaeróbnom prostredí dochádza k inhibícii rastu koreňových vláskov a k zníženiu intenzity mitochondriálneho dýchania (Larcher W., 2003). Niektoré druhy vytvárajú alebo (častejšie u drevín rastúcich v zaplavovaných oblastiach). Fyziologickou adaptáciou v anaeróbnych podmienkach prechádzajú koreňov na (fermentáciu), pri ktorej vzniká alebo ako vedľajší produkt (Taiz L., Zeiger ., Möller I. M., Murphy A. 2015). Dlhodobá tolerancia voči hypoxii je spojená so zvýšenou aktivitou enzýmov, ako je . Niektoré druhy vykazujú schopnosť regulovať priepustnosť koreňových membrán a obmedzovať vstup toxických redukovaných látok, ktoré vznikajú v anaeróbnej pôde (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). Morfologickou adaptáciou sú predĺžené umožňujúce dosiahnuť nad hladinu vody, duté alebo pružné , redukované , veľká listová plocha u emerzných druhov. U hydrofytov je častá a prieduchov, keďže plynov môže prebiehať priamo cez povrch rastliny (britannica.com).

Druhy (11)

  1. Nymphaea alba
  2. Nymphaea ampla
  5. Nymphaea mexicana
  6. Nymphaea nouchali
  7. Nymphaea odorata
  8. Nymphaea pubescens
  9. Nymphaea rubra
  10. Nymphoides peltata

Marsh plants represent an evolutionarily specialized group of plants with complex anatomical, morphological, and physiological adaptations to hypoxic environments. Their capacity to tolerate anaerobic conditions, modify internal tissue structure, and efficiently regulate metabolic processes enables their successful survival in ecological conditions.

Marsh plants are plants adapted to life in environments with permanently or periodically waterlogged soils. They grow in marshes, swamps, peatlands, and along the banks of watercourses. These habitats are referred to as wetlands and rank among the most important ecosystems worldwide in terms of biodiversity and water regulation within the landscape. Plants in wetlands must cope with oxygen deficiency in the soil. Many species have therefore developed specialized air tissues – aerenchyma – which enables the transport of oxygen from aerial parts to the roots. Aerenchyma is a type of parenchymatous tissue with extensive intercellular spaces. ensures internal aeration of the plant, the transport of oxygen from leaves to roots, and the removal of carbon dioxide and methane from underground plant parts. It may form either by cell separation (schizogenous formation) or by cell disintegration as a result of (lysigenous formation). Among the principal adaptations of marsh plants are well-developed air tissues (aerenchyma), a shallow or highly branched root system, tolerance to flooding and low oxygen availability, and the ability to acquire nutrients through alternative mechanisms.

Wetland plants improve water quality by trapping pollutants, reduce flood risk through water retention, provide habitat for numerous species of organisms, and contribute to carbon sequestration and climate regulation. Wetlands are among the most threatened ecosystems, primarily due to drainage, agriculture, and urbanization. According to their relationship to water, marsh plants are divided into helophytes, which are rooted in mud with their aerial parts emerging above the water surface (e.g., reed, cattail); hydrophytes, which grow in water and are partially or completely submerged (e.g., water lily); and hygrophytes, which require very moist environments but not permanent flooding. Waterlogged soils are characterized by hypoxic to anoxic conditions that significantly limit aerobic root respiration. The ability to tolerate oxygen deficiency represents a fundamental adaptive mechanism of this plant group. The roots of marsh plants are often reduced, shallow, or adventitious. In anaerobic environments, root hair growth is inhibited and mitochondrial respiration decreases. Some species develop pneumatophores or aerial roots (more common in woody species growing in flooded areas).

As a physiological adaptation to anaerobic conditions, root cells switch to anaerobic metabolism (fermentation), producing ethanol or lactate as by-products. Long-term hypoxia tolerance is associated with increased activity of enzymes such as alcohol dehydrogenase. Certain species are capable of regulating root membrane permeability and limiting the uptake of toxic reduced compounds formed in anaerobic soils. Morphological adaptations include elongated internodes enabling plants to reach above the water surface, hollow or flexible stems, reduced mechanical tissues, and a large leaf area in emergent species. In hydrophytes, reduction of the cuticle and stomata is common, as gas exchange may occur directly across the plant surface.

TOP

Všetky

, , , , , , , ,

GIS

GIS Slovakia 2023

skala
Hits: 105

V roku 2023 som usporiadal prvý ročník GIS Slovakia, ktorý sa konal formou online konferencie. Tu je z neho výstup.

Konferencia, ktorá prebehla v dňoch 21. až 23. marca 2023, privítala viac než 150 účastníkov. V priebehu troch dní sme zaznamenali kumulovaný čas sledovania takmer 67 dní, pričom v najsilnejšom okamihu sa online stretlo až 72 ľudí naraz. Medzi prítomnými boli z rôznych úrovní , štátnych inštitúcií, akademickej sféry aj súkromného sektora. Menovite: Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, (MIB), , mestské časti a , Bratislavský a Košický samosprávny kraj, Ministerstvo životného SR, Trenčín a Košice, MAPPA , a viaceré – SPU v Nitre, UK Bratislava, , , Univerzita . Zastúpenie mal aj výskum a súkromný sektor: , , ArcGEO, , , , , . Celkovo bolo prezentovaných 27 príspevkov, ktoré sa snažili sprostredkovať užitočné a praktické o GIS technológiách aj pre neodbornú .

Zámerom bolo nielen prezentovať práce, ale aj priblížiť GIS ako nástroj, ktorý prepája ľudí naprieč sektormí – od samosprávy cez akademickú pôdu až po komerčnú sféru. Ukázať, že práve táto rozmanitosť prináša hodnotu. Nejde o to, aký používame, ale aký postoj zaujímame – ku spolupráci, k otvorenosti a k spoločnému územnému vnímaniu.

Ako niekto, kto venuje mestu Bratislava už takmer 25 rokov, mi záleží tom, aby sa GIS rozvíjal aj v tomto kontexte. Preto bolo prirodzené, že viaceré prezentácie boli tematicky späté s Bratislavou – či už zo strany mojich kolegov, alebo spolupracujúcich odborníkov z blízkych oblastí. Územné , ktoré riešime – nielen v Bratislave, ale aj v Košiciach, Ostrave či Olomouci – majú často spoločný základ. Týkajú sa kompetencií, regiónov, potrieb aj výziev. V mnohých prípadoch presahujú úroveň mesta a smerujú ku celoslovenským, ba až globálnym otázkam – ako je klimatická zmena či adaptácia mestského prostredia.

Ďakujem veľmi pekne všetkým prezentujúcim za ich čas, energiu a ochotu zdieľať. Aj vďaka nim sa darí formovať GIS komunitu, ktorá nie je len technologická, ale najmä ľudská a hodnotová.

In 2023, I organized the edition of the GIS Slovakia event, held as an online conference. Below is its outcome.

The conference, which took place from 21 to 23, 2023, welcomed more than 150 participants. Over the three days, we recorded a cumulative viewing time of almost 67 days, with a peak of up to 72 people connected online at the same time. Participants included representatives from various levels of local government, state institutions, academia, and the private sector. Specifically: the Hall of the Capital City of Bratislava, the Metropolitan Institute of Bratislava (MIB), Marianum, the city districts of Staré and Ružinov, the Bratislava and Košice Self-Governing Regions, the Ministry of Environment of the Slovak Republic, the cities of Trenčín and Košice, MAPPA Ostrava, and several universities — the Slovak University of Agriculture in , Comenius University in Bratislava, Pavol Jozef Šafárik University in , Masaryk University in Brno, and Palacký University in Olomouc. Research and the private sector were also represented: the Transport Research Centre Brno, Telekom, ArcGEO, Eurosense, YMS, Asseco Central Europe, OEL-Solutions, and GIS Services Zvolen. In total, 27 presentations were delivered, aiming to provide useful and practical information about GIS technologies even for a non-expert audience.

The goal was not only to present the results of work, but also to introduce GIS as a tool that connects people across sectors — from local government and academia to the commercial sphere. To show that this diversity itself creates value. is not about which software we use, but about the attitude we adopt — toward cooperation, openness, and a shared spatial perspective.

As someone who has been devoted to the city of Bratislava for nearly 25 years, it matters to me that GIS continues to develop in this broader context. It was therefore natural that many of the presentations were thematically linked to Bratislava — whether from my colleagues or from collaborating experts in related fields. The spatial issues we deal with — not only in Bratislava, but also in Košice, Ostrava, or Olomouc — often share a common foundation. They concern competencies, regions, needs, and challenges. In many cases, they go beyond the level of individual cities and move toward national and even global questions — such as climate change and urban adaptation.

I would like to sincerely thank all the presenters for their time, energy, and willingness to share. Thanks to them, a GIS community is being formed that is not only technological, but above all human and value-driven.

Presentations

  • Jaroslav Burian – Multicriteria evaluation of urban development potential using the model (36 min)
  • Marián Rohaľ – The Bratislava land-use plan and its consolidated versions through past and current amendments. Semi-automated collection of citizen feedback. From decentralization to centralized data management, from shapefiles to geodatabases (26 min)
  • Adam Juhás – Update of the Urban Study “Brownfields in Bratislava” from the perspective of GIS solutions and spatial planning (29 min)
  • Martin Pukančík – The regional spatial plan and its future (22 min)
  • Rastislav Minárik – A generationally intuitive system – presentation of the Spatial Development and Spatial Plan applications (36 min)
  • Svetlana Belová – Implementation of suburbanization in the High Tatras region. The land-use plan: laws as a tear-off calendar (32 min)
  • Andrej Petrinec – Processing of laser data for the needs of orienteering (31 min)
  • Samuel Ferencei – Evaluation of LiDAR analyses and natural selection for mosquitoes (36 min)
  • Tomáš Goga – Abandoned agricultural land in Slovakia – examples and identification (45 min)
  • Eva Čulová – Reflecting climate change in the spatial context of Bratislava (47 min)
  • Martin Pukančík – Climate change and its impacts (21 min)
  • Radovan Hilbert – Clash of the titans: vs. commercial products — or is it all different? (34 min)
  • Jakub Fuska – HMGIS – a GIS solution for Hydromeliorations state enterprise using FOSS technologies (35 min)
  • Milan Černý – The 3D city model and its applications (51 min)
  • Dagmar Kusendová – Population raster – a перспективive way of visualizing and processing population data (37 min)
  • Peter Kaclík – The Bratislava city geoportal – visualization of spatial data of the Capital of the Slovak Republic (44 min)
  • Jiří Pánek – Comparison of perceived fear with actual crime (27 min)
  • Peter Kaclík – – digital twins. The virtual city, comparisons over time, recent and historical (56 min)
  • Maroš Michalov – Unmanned aerial vehicles – applications for the City of Bratislava (39 min)
  • Martin Mikuš – Map applications as a means of presenting spatial data to the general public (24 min)
  • Martin Tuchyňa – Sharing spatial data and services in Slovakia (80 min)
  • Katarina Juhaniakova, Peter Smíček – Transport space asset inventory (42 min)
  • Peter Ondruš – GIS solutions in the city of Trenčín. Use of mobile mapping, technical maps, and geoportal for both lay and professional users (31 min)
  • Rudolf Holos – The progress of GIS under the conditions of the Staré Mesto city district (85 min)
  • Martin Mikuš – Use of in the management of urban and municipal greenery (24 min)
  • Branislav Kundrák – Agenda-based map application “Tree Protection – Administrative Proceedings” (24 min)
  • Peter Kaclík – GIS is “just” captured space — sometimes also time, movement, speed, and direction. From this simple idea to the implementation of the Bratislava city geoportal (22 min)