Hits: 2480

Šuja je obec v Rajec­kej kot­li­ne, leží v povo­dí Raj­čian­ky, na úpä­tí Srnia­ka (obec​su​ja​.eu). Leží v nad­mor­skej výš­ke 467 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 2.42 km2 (Wiki­pe­dia). Žije v nej 333 oby­va­te­ľov. Od roka 1997 nie je súčas­ťou Raj­ca (obec​su​ja​.eu). Obec nebo­la samos­tat­ná od roku 1971 do polo­vi­ce roku 1997 (obec​su​ja​.eu). V minu­los­ti sa obec nazý­va­la Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na úze­mí obce sa našli min­ce kelt­ské­ho kme­ňa Era­vis­kov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). V oblas­ti Šuje exis­to­va­lo síd­lis­ko Púchov­skej kul­tú­ry z pre­lo­mu leto­poč­tov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci sú z roku 1393, pat­ri­la pod Lie­tav­ské pan­stvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 172045 domoch žilo 304 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, vče­lár­stvom, cho­vom oviec a dobyt­ka (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic­ké zvlášt­nos­ti Šuje sú špe­cia­li­ty zo žiab, oba­rec, úhrab­ky, pod­les­ní­ky, dotrie­pa­ná kaša, kapus­to­vé haluš­ky, fán­ky (obec​su​ja​.eu). V mar­ci sa v Šuji koná Rajec­ký Boro­šo­vec, špor­to­vé bežec­ké podu­ja­tie (obec​su​ja​.eu).

Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza Šuj­ské raše­li­nis­ko (obec​su​ja​.eu). Od roku 1983 je prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou. Na neprie­pust­nom štr­ko­vi­tom pod­lo­ží sa vytvo­ri­li raše­lin­né vrstvy s výsky­tom slatinno-​rašelinových spo­lo­čens­tiev (obec​su​ja​.eu). Ras­tie tu napr. Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. Žijú tu cen­né spo­lo­čen­stvá mäk­ký­šov, vážok, kôrov­cov, vážok. Napr. rak rieč­ny Asta­cus asta­cus, mlok bod­ko­va­ný Tri­tu­rus vul­ga­ris, kun­ka žltob­ru­chá Bom­bi­na varie­ga­ta, ropu­cha oby­čaj­ná Bufo bufo, ros­nič­ka zele­ná Hyla arbo­rea, jaš­te­ri­ca živo­ro­dá Zooto­ca vivi­pa­ra, vre­te­ni­cu sever­ská Vipe­ra berus, užov­ka oboj­ko­vá Natrix natrix, vydra rieč­na Lut­ra lut­ra, hla­váč bie­lo­p­lut­vý Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Zátu­rec­ký).


Šuja is a vil­la­ge in the Rajec­ká kot­li­na (Rajec­ká Basin), situ­ated in the Raj­čian­ka river basin at the foot­hills of Srniak. It is loca­ted at an alti­tu­de of 467 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge covers an area of 2.42 km² (Wiki­pe­dia) and is home to 333 resi­dents. Sin­ce 1997, it has not been part of Rajec (obec​su​ja​.eu). The vil­la­ge was not inde­pen­dent from 1971 until the midd­le of 1997 (obec​su​ja​.eu). In the past, the vil­la­ge had vari­ous names like Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Cel­tic tri­be Era­vis­ci were found in the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). The­re was a sett­le­ment of the Púchov cul­tu­re in the Šuja area around the turn of the era (Wiki­pe­dia). The ear­liest writ­ten records of the vil­la­ge date back to 1393, when it belo­n­ged to the Lie­ta­va esta­te. In 1598, it had 11 hou­ses, and by 1720, the­re were 304 inha­bi­tants living in 45 hou­ses. The vil­la­gers were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the bre­e­ding of she­ep and catt­le (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic spe­cial­ties of Šuja inc­lu­de frog dis­hes, stew, ragouts, fora­ged dis­hes, mas­hed por­rid­ge, cab­ba­ge dum­plings, and doug­hnuts (obec​su​ja​.eu). In March, Šuja hosts the Rajec­ký Boro­šo­vec, a sports cross-​country event (obec​su​ja​.eu).

Near the vil­la­ge, you can find the Šuj­ské raše­li­nis­ko (Šuja Peat Bog) (obec​su​ja​.eu). Sin­ce 1983, it has been a natu­ral reser­ve. On imper­me­ab­le gra­vel sub­stra­te, lay­ers of peat with occur­ren­ces of marsh-​peat com­mu­ni­ties have for­med (obec​su​ja​.eu). Flo­ra inc­lu­des spe­cies like Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. The bog is home to valu­ab­le com­mu­ni­ties of mol­lusks, dra­gon­flies, beet­les, and amp­hi­bians, such as Asta­cus asta­cus, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo bufo, Hyla arbo­rea, Zooto­ca vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Lut­ra lut­ra, and Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Záturecký).


Lite­ra­tú­ra

Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977, Veda, Bra­ti­sla­va, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post