Krajina, Zahraničie, Mestá, České mestá, Česko, Severná Morava, Fotografie

Valašské Klobouky – mesto so secesnou architektúrou

skala
Hits: 675

Valašské Klobouky sa nachádzajú na severnom výbežku Bielych Karpát – CHKO , ktoré sú biosférickou rezerváciou UNESCO. V nadmorskej výške 405 metrov nad morom. Na ploche 14,11 km2 tu žije 5001 obyvateľov (valasskeklobouky.cz). Nemecky Wallachisch Klobouk sa nachádzajú 27 km od Zlína na rieke Brumovka (mieste zvaná aj Klobučka). Štyri časti: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka je z roku 1341. Historické názvy: Clobuk, Klobúky, Klobouky. Od roku 1848 sa stali Valašské Klobouky centrom južného Valašska (valasskeklobouky.cz). Spôsob hospodárenia užívaný v rumunskom Valašsku – hospodárenie na horských kopaniciach, ovcí a kôz, dal kolonizácii názov valašská. Rozmach kolonizácie sa pretavil už v 17. storočí do pomenovania regiónu Valašsko. Významným remeslom kraja sa stalo súkenníctvo (valasskeklobouky.cz). Významné Valašských Klobúkov: architekt Hubert Gessner, spisovateľ Ladislav Mňačko (valasskeklobouky.cz). Nachádzajú sa tu architektonické perly secesie. Zaslúžil sa o ne Hubert Gessner, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších architektov v strednej Európe prvej polovice 20. storočia (valasskeklobucko.cz). Kraj okolo Valašských Klobúkov sľubuje, že ak otvoríte okno, budete počuť ticho. Ľudí v horách veľa tu nestretnete, ale oni vás srdečne pozdravia a priamo vám hľadia do očí. Srdce majú na dlani (valasskeklobucko.cz).

Veterný mlyn je typickou dominantou Valašských Kloboukov. Koncom 19. storočia stálo nad obcou štyri veterné . Posledný z nich zhorel na konci druhej svetovej . Koncom 80-tych rokov bol zakúpený schátralý mlyn z Kroměřížska, ktorý pod podobný. Hlavná časť mlyna bola prevezená, zbytok bol zhotovený nový. V roku 1985 bol na mieste otvorený nový „vetrák“. Je jedným z mála veterných mlynov v Čechách, ktorý má kompletné vnútorné vybavenie a je plne funkčný.

Valašské Klobouky are located at the northern tip of the White Carpathians – the White Carpathians Protected Landscape Area, which is a UNESCO biosphere reserve. At an altitude of 405 meters above sea level, covering an area of 14.11 km2, it is home to 5001 inhabitants (valasskeklobouky.cz). In German, Wallachisch Klobouk is situated 27 km from Zlín on the Brumovka River (also known as Klobučka). It consists of four parts: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina (Wikipedia).

The first written mention dates back to 1341. Historical names include Clobuk, Klobúky, Klobouky. Since 1848, Valašské Klobouky has become the center of southern Valašsko (valasskeklobouky.cz). The farming method used in Romanian Valašsko – farming in mountain meadows, sheep and goat farming – gave colonization the name „Valašsko“. The expansion of colonization transformed the region into Valašsko in the 17th century. The significant craft of the region became wool manufacturing (valasskeklobouky.cz). Notable figures from Valašské Klobúky include architect Hubert Gessner and writer Ladislav Mňačko (valasskeklobouky.cz). Architectural gems of the Art Nouveau style are found here, thanks to Hubert Gessner, considered one of the most significant architects in Central Europe in the first half of the 20th century (valasskeklobouky.cz). The region around Valašské Klobouky promises that if you open the window, you will hear silence. You won’t encounter many people in the mountains, but those you meet will warmly greet you and look you in the eye. They wear their hearts on their sleeves (valasskeklobouky.cz).

A windmill is a typical landmark. At the location above the town of Kuželov, four windmills stood in the 19th century. In 1946, the mill was severely damaged by a storm. It was completely restored between 1963 and 1973. The mill has a cone-shaped roof, and the wooden building turns according to the wind. It is approximately 10 meters tall. Today, it houses an exhibition of milling and agricultural tools from the Horňácko region. The building next to the mill showcases traditional furnishings and exhibits village life in the early 20th century.

Valašské Klobouky leží na severním výběžku Bílých Karpat – CHKO Bílé Karpaty, které jsou biosférickou rezervací UNESCO, v nadmořské výšce 405 metrů nad mořem. Na ploše 14,11 km2 zde žije 5001 obyvatel. Německy Wallachisch Klobouk se nachází 27 km od Zlína na řece Brumovka (místě nazývané také Klobučka). Čtyři části: Valašské Klobouky, Lipina, Mirošov, Smolina.

První písemná zmínka je z roku 1341. Historické názvy: Clobuk, Klobúky, Klobouky. Od roku 1848 se staly Valašské Klobouky centrem jižního Valašska. Způsob hospodaření užívaný v rumunském Valašsku – hospodaření na horských pastvinách, chov ovcí a koz, dal kolonizaci název valašská. Rozmach kolonizace se promítl už v 17. století do pojmenování regionu Valašsko. Významným řemeslem kraje se stalo sukennictví. Významné osobnosti Valašských Klobúků: architekt Hubert Gessner, spisovatel Ladislav Mňačko. Nacházejí se zde architektonické perly secese. O ně se zasloužil Hubert Gessner, který je považován za jednoho z nejvýznamnějších architektů ve střední Evropě první poloviny 20. století. Kraj kolem Valašských Klobúků slibuje, že pokud otevřete okno, uslyšíte ticho. Lidí v horách moc nepotkáte, ale srdečně vás pozdraví a hledí vám přímo do očí. Mávají srdce na dlani.

Větrný mlýn je typickou dominantou Valašských Klobouk. Koncem 19. století stály nad obcí čtyři větrné mlýny. Poslední z nich vyhořel na konci druhé světové války. Na konci 2. světové války shořel poslední z nich. Koncem 19. století stály nad obcí čtyři větrné mlýny. Na konci druhé světové války shořel poslední z nich. Koncem 20. století byl z Kroměřížska zakoupen chátrající mlýn podobného typu. Hlavní část mlýna byla převezena, zbytek byl vyroben nový. Roku 1985 byl na místě otevřen nový „větrák“. Patří mezi málo větrných mlýnů v Čechách, který má kompletní vnitřní vybavení a je plně funkční.

 

 

Krajina, Slovensko, Orava, TOP, Fotografie

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4857

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do . V roku 1918 sa -Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is , in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the , Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12th century, German colonists came here, and from the 14th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne . Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Liptov, Fotografie, Kotliny

Podtatranská kotlina

skala
Hits: 5248

Podtatranská kotlina je vysoko položená kotlina medzi Vysokými a Nízkymi Tatrami.

Je tvorená z podcelkov Liptovská kotlina, Popradská kotlina a Tatranské podhorie (spravatanap.sk). Liptovská kotlina má časti: Chočské podhorie, Galovianske háje, Hybianska pahorkatina, Liptovské nivy, Ľubieľská pahorkatina, Matiašovské háje, Smrečianska pahorkatina. Popradská kotlina: Kežmarská pahorkatina, Lomnická pahorkatina, Popradská rovina, Štrbská pahorkatina, Vojnianske podhorie, Vrbovská pahorkatina (bluefile.cz).

Vyznačuje sa rozmanitou geológiou, klimatickými podmienkami a významným historicko-kultúrnym kontextom. Podtatranská kotlina vznikla v dôsledku tektonických procesov počas obdobia terciéru a kvartéru. Geologický základ kotliny tvoria prevažne flyšové súvrstvia, zložené z pieskovcov, ílovcov a menej priepustných vrstiev, čo prispelo k vytvoreniu typických fluviálnych a aluviálnych sedimentov. V Liptovskej a Popradskej kotline sa nachádzajú hrubé vrstvy riečnych sedimentov, ktoré vznikli v dôsledku nánosov z riečnych tokov ako a Poprad. Tieto sedimenty sú dôležité pre , pretože poskytujú úrodnú pôdu.

Podtatranská kotlina má prechodné kontinentálne podnebie, ktoré je ovplyvňované nadmorskou výškou a blízkosťou vysokohorských masívov Tatier. Zimy sú tu chladné s výraznými zrážkami, najmä v podobe snehu, čo je významné pre vodný režim kotliny a jej povrchové toky. Letá sú mierne teplé, s dostatkom slnečných dní, čo je priaznivé pre rozvoj turizmu a rekreačných aktivít. Riečne siete sú dobre vyvinuté a predstavujú významný prvok v krajinnom ráze oblasti. Hlavnými vodnými tokmi sú Váh a Poprad, ktoré majú dôležitú úlohu v odvodňovaní kotliny a zásobovaní vodou pre poľnohospodárstvo a obyvateľstvo. Vďaka množstvu zrážok a prítomnosti krasových prameňov je Podtatranská kotlina bohatá na podzemné , ktoré sú zdrojom pitnej vody pre mnohé sídla v okolí. Mnohé sú využívané aj na balneologické účely, čo prispieva k rozvoju kúpeľníctva v regióne.

Úrodné Podtatranskej kotliny sú využívané na poľnohospodárstvo, najmä na pestovanie zemiakov, obilia a iných plodín. Chovajú sa tu , vyrába sa to ovčí syr. Významnú úlohu tu hrá aj cestovný ruch, keďže blízkosť Vysokých a Nízkych Tatier priťahuje turistov. Ponuku tvorí množstvo rekreačných možností, od turistiky, cez , až po termálne kúpaliská a wellness centrá.

The Podtatranská Basin is a high-altitude basin situated between the High and Low Tatras.

It is composed of the sub-units Basin, Poprad Basin, and Tatranské Podhorie (spravatanap.sk). The Liptov Basin includes regions such as Chočské Podhorie, Galovianske Háje, Hybianska Pahorkatina, Liptovské Nivy, Ľubieľská Pahorkatina, Matiašovské Háje, and Smrečianska Pahorkatina. The Poprad Basin comprises Kežmarská Pahorkatina, Lomnická Pahorkatina, Popradská Rovina, Štrbská Pahorkatina, Vojnianske Podhorie, and Vrbovská Pahorkatina (bluefile.cz).

It is characterized by diverse geology, climatic conditions, and a significant historical and cultural context. The Podtatranská Basin was formed as a result of tectonic processes during the Tertiary and Quaternary periods. The geological foundation of the basin is primarily composed of flysch formations, consisting of sandstones, claystones, and less permeable layers, which contributed to the formation of typical fluvial and alluvial sediments. In the Liptov and Poprad Basins, thick layers of river sediments are found, formed by the deposition from rivers such as the Váh and Poprad. These sediments are crucial for agriculture, as they provide fertile soil.

The Podtatranská Basin has a transitional continental climate influenced by its altitude and the proximity of the Tatra mountain ranges. Winters here are cold with significant precipitation, particularly in the form of snow, which is important for the basin’s water regime and its surface watercourses. Summers are moderately warm with plenty of sunny days, which is favorable for the development of tourism and recreational activities. The river networks are well-developed and represent a significant feature in the area’s landscape. The main rivers, Váh and Poprad, play an important role in draining the basin and providing water for agriculture and local populations. Due to abundant precipitation and the presence of karst springs, the Podtatranská Basin is rich in groundwater, which serves as a source of drinking water for many nearby settlements. Many of these springs are also used for balneological purposes, contributing to the development of spa tourism in the region.

The fertile fields of the Podtatranská Basin are used for agriculture, particularly for growing potatoes, cereals, and other crops. Sheep farming is common, and sheep cheese production is well-established. Tourism also plays a significant role, as the proximity of the High and Low Tatras attracts visitors. The region offers a wide range of recreational opportunities, from hiking and skiing to thermal baths and wellness centers.

Kotlina Podtatrzańska to wysoko położona kotlina znajdująca się pomiędzy Tatrami Wysokimi a Niskimi.

Składa się z podjednostek: Kotlina Liptowska, Kotlina Popradzka oraz Podtatrzańskie Podgórze (spravatanap.sk). Kotlina Liptowska obejmuje regiony takie jak: Podgórze Czochowskie, Gaje Galowskie, Wzgórza Hybiańskie, Niziny Liptowskie, Wzgórza Ľubieľskie, Gaje Matiašowskie oraz Wzgórza Smreczańskie. Kotlina Popradzka obejmuje: Wzgórza Kieżmarskie, Wzgórza Łomnickie, Równinę Popradzką, Wzgórza Szczyrbskie, Podgórze Wojniańskie oraz Wzgórza Wierzbowskie (bluefile.cz).

Charakteryzuje się różnorodnością geologiczną, warunkami klimatycznymi oraz znaczącym kontekstem historyczno-kulturowym. Kotlina Podtatrzańska powstała w wyniku procesów tektonicznych w okresie trzeciorzędu i czwartorzędu. Podstawę geologiczną kotliny stanowią głównie warstwy fliszowe, składające się z piaskowców, łupków ilastych i mniej przepuszczalnych warstw, co przyczyniło się do powstania typowych osadów fluwialnych i aluwialnych. W Kotlinie Liptowskiej i Popradzkiej znajdują się grube warstwy osadów rzecznych, które powstały w wyniku nanosów z rzek, takich jak Wag i Poprad. Te są istotne dla rolnictwa, ponieważ dostarczają żyznej gleby.

Kotlina Podtatrzańska ma przejściowy klimat kontynentalny, który jest kształtowany przez wysokość nad poziomem morza oraz bliskość masywów górskich Tatr. Zimy są tutaj chłodne z obfitymi opadami, zwłaszcza w postaci śniegu, co ma duże znaczenie dla reżimu wodnego kotliny oraz jej powierzchniowych cieków wodnych. Lata są umiarkowanie ciepłe z dużą ilością słonecznych dni, co sprzyja rozwojowi turystyki i działalności rekreacyjnej. Sieci rzeczne są dobrze rozwinięte i stanowią istotny element krajobrazu tego obszaru. Główne rzeki, Wag i Poprad, odgrywają ważną rolę w odwadnianiu kotliny i dostarczaniu wody dla rolnictwa oraz lokalnych społeczności. Ze względu na obfite opady i obecność krasowych źródeł Kotlina Podtatrzańska jest bogata w wody podziemne, które stanowią źródło wody pitnej dla wielu okolicznych miejscowości. Wiele z tych źródeł wykorzystywanych jest także do celów balneologicznych, co przyczynia się do rozwoju turystyki uzdrowiskowej w regionie.

Żyzne pola Kotliny Podtatrzańskiej są wykorzystywane do rolnictwa, zwłaszcza do uprawy ziemniaków, zbóż i innych roślin. Hoduje się tu owce, a także produkuje sery owcze. Ważną rolę odgrywa tu również turystyka, ponieważ bliskość Tatr Wysokich i Niskich przyciąga turystów. Region oferuje wiele możliwości rekreacyjnych, od turystyki pieszej i narciarstwa po termalne kąpieliska i centra wellness.

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie, Zamagurské obce

Bajerovce

skala
Hits: 2491

Bajerovce ležia na severovýchode Levočských vrchov, v nadmorskej výške 665 metrov nad morom (bajerovce.sk). Ich rozloha je 16.11 km2 (wikipedia.org). V bývalom vojenskom obvode Javorina. V obci žije 296 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza chrbát rozvodia. Z jednej strany chrbta smeruje potok a vlieva sa do Severného mora, z druhej strany do Čierneho mora (bajerovce.sk). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1274. Vtedy vlastnil obcec Bajorvagaš – veľký pán Tarczayovský. Je možné, že obec založili , ktorí vyrubovali . Neskôr sa obyvatelia venovali roľníctvu, chovu dobytka a oviec. V roku 1787 v 68-ich domoch žilo 463 obyvateľov. Historické názvy : Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor. 12.9.1954 obec vyhorela, zničilo sa 80 dreveníc a 90 hospodárskych usadlostí (bajerovce.sk). V obci sa konáva folklórny festival Rusínov. Obec má prírodný amfiteáter (bajerovce.sk).

Bajerovce is situated in the northeast of the Levočské Vrchy (Levoča Hills), at an altitude of 665 meters above sea level (bajerovce.sk). Its area covers 16.11 km2 (wikipedia.org). It was part of the former military district Javorina. The village is home to 296 inhabitants. An interesting feature is the ridge watershed, where a stream flows from one side, ultimately reaching the North Sea, and from the other side, it flows towards the Black Sea (bajerovce.sk). The oldest written record of the village dates back to 1274 when it was owned by Bajorvagaš – the noble Tarczay family. It is possible that Germans, who were clearing forests, founded the village. Later, the inhabitants engaged in agriculture, cattle farming, and sheep breeding. In 1787, 463 residents lived in 68 houses. Historical names of the village include Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz, Baiorocz, Bayor. On September 12, 1954, the village suffered a fire, destroying 80 wooden houses and 90 farmsteads (bajerovce.sk). The village hosts a folk festival dedicated to Rusyn culture and boasts a natural amphitheater (bajerovce.sk).

 

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Polia, Fotografie

Šuja

skala
Hits: 2831

Šuja je obec v Rajeckej kotline, leží v povodí Rajčianky, na úpätí Srniaka (obecsuja.eu). Leží v nadmorskej výške 467 metrov nad morom. Rozloha je 2.42 km2 (Wikipedia). Žije v nej 333 obyvateľov. Od roka 1997 nie je súčasťou Rajca (obecsuja.eu). Obec nebola samostatná od roku 1971 do polovice roku 1997 (obecsuja.eu). V minulosti sa obec nazývala Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na území obce sa našli mince keltského kmeňa Eraviskov (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). V oblasti Šuje existovalo sídlisko Púchovskej kultúry z prelomu letopočtov (Wikipedia). Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1393, patrila pod Lietavské panstvo. V roku 1598 mala 11 , v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, včelárstvom, chovom oviec a dobytka (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomické zvláštnosti Šuje sú špeciality zo žiab, obarec, úhrabky, podlesníky, dotriepaná kaša, kapustové halušky, fánky (obecsuja.eu). V marci sa v Šuji koná Rajecký Borošovec, športové bežecké podujatie (obecsuja.eu).

Neďaleko od obce sa nachádza Šujské rašelinisko (obecsuja.eu). Od roku 1983 je prírodnou rezerváciou. Na nepriepustnom štrkovitom podloží sa vytvorili rašelinné vrstvy s výskytom slatinno-rašelinových spoločenstiev (obecsuja.eu). Rastie tu napr. Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. Žijú tu cenné spoločenstvá mäkkýšov, vážok, kôrovcov, vážok. Napr. rak riečny Astacus astacus, mlok bodkovaný Triturus vulgaris, kunka žltobruchá Bombina variegata, ropucha obyčajná Bufo bufo, rosnička zelená Hyla arborea, jašterica živorodá Zootoca vivipara, vretenicu severská Vipera berus, užovka obojková Natrix natrix, vydra riečna Lutra lutra, hlaváč bieloplutvý Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Michal Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Šuja is a village in the Rajecká kotlina (Rajecká Basin), situated in the Rajčianka river basin at the foothills of Srniak. It is located at an altitude of 467 meters above sea level. The village covers an area of 2.42 km2 (Wikipedia) and is home to 333 residents. Since 1997, it has not been part of Rajec (obecsuja.eu). The village was not independent from 1971 until the middle of 1997 (obecsuja.eu). In the past, the village had various names like Chya, Schwgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Celtic tribe Eravisci were found in the village’s territory (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). There was a settlement of the Púchov culture in the Šuja area around the turn of the era (Wikipedia). The earliest written records of the village date back to 1393, when it belonged to the Lietava estate. In 1598, it had 11 houses, and by 1720, there were 304 inhabitants living in 45 houses. The villagers were engaged in agriculture, beekeeping, and the breeding of sheep and cattle (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku). Gastronomic specialties of Šuja include frog dishes, stew, ragouts, foraged dishes, mashed porridge, cabbage dumplings, and doughnuts (obecsuja.eu). In March, Šuja hosts the Rajecký Borošovec, a sports cross-country event (obecsuja.eu).

Near the village, you can find the Šujské rašelinisko (Šuja Peat Bog) (obecsuja.eu). Since 1983, it has been a natural reserve. On impermeable gravel substrate, layers of peat with occurrences of marsh-peat communities have formed (obecsuja.eu). Flora includes species like Primula farinosa, Pinguicula vulgaris, Salix rosmarinifolia, Menyanthes trifoliata, Epipactis palustris, Gymnadenia conopsea, Utricularia minor, Eleocharis quinqueflora, Carex viridula, Trollius altissimus. The bog is home to valuable communities of mollusks, dragonflies, beetles, and amphibians, such as Astacus astacus, Triturus vulgaris, Bombina variegata, Bufo bufo, Hyla arborea, Zootoca vivipara, Vipera berus, Natrix natrix, Lutra lutra, and Cottus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Galčík, Kalaš, Jozef Májsky, Pavol Polák, Eva Stanková, Peter Urban, A. Záturecký).

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1977, Veda, , 3. časť, 536 pp.