Fotografie, akvaristika, radosť, poznanie
Slovenské obce
V roku 2009 sa po prvý krát konalo v Piešťanoch podujatie „Tradičné umelecké remeslá„. V roku 2010 som sa ho aj aktívne zúčastnil. Konalo sa v termíne 21. až 23. mája. Podujatie sa v roku 2015 konalo tiež.
In 2009, the event „Traditional Art Crafts“ took place in Piešťany for the first time. In 2010, I actively participated in it as well. It was held from May 21st to 23rd. The event also took place in 2015.
Oravská Lesná sa rozprestiera na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 800 metrov nad morom. Patrí medzi najchladnejšie miesta na Slovensku (Wikipedia). Rozloha obce je asi 65 km2. Obec je zložená z viacerých osád, ktoré sa nachádzajú aj v okolitých kopcoch. Osady: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná existuje od 23.7.1731. Zakladateľom obce je gróf Juraj Erdödy mladší. Skutočným zakladateľom bol Ján Mutnianský, bol aj prvým richtárom Oravskej Lesnej, ktorá sa vtedy nazývala Erdöd. Obyvatelia používali názov Erdútka, čo sa používalo až do konca roka 1945 (oravskalesna.sk). V obci pôsobí folklórny súbor Fľajšovan, detský folklórny súbor Magurka, folklórne skupiny Fľajšovanček a Tanečník, ľudová hudba bratov Chudobovcov (oravskalesna.sk).
Zachovali sa tu mnohé tradície a remeslá – výroba syrových korbáčikov, pečenie vianočných oblátok a trubičiek, rezbárstvo, detský nábytok, pletené výrobky z papiera, výroba prírodných mydiel, bižutérie zo živice, maľba na hodváb, šperkárstvo, drotárstvo, maľovanie, výroba pečených čajov, dekorácií z látok, vypiľovanie z dreva (oravskalesna.sk). V roku 1919 bola dokončená výstavba lesnej železničky. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou (Wikipedia).
Oravská Lesná stretches across the Lesnianska Plain, the westernmost part of the Podbeskydska Highlands, at an altitude of around 800 meters above sea level. It is one of the coldest places in Slovakia (Wikipedia). The area of the village is about 65 km2. The village consists of several settlements, which are also located in the surrounding hills. Settlements: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná has existed since July 23, 1731. The founder of the village was Count Juraj Erdödy the Younger. The real founder was Ján Mutnianský, who was also the first mayor of Oravska Lesna, which was then called Erdöd. The inhabitants used the name Erdútka, which was used until the end of 1945 (oravskalesna.sk). In the village, there is a folklore ensemble Fľajšovan, children’s folklore ensemble Magurka, folklore groups Fľajšovanček and Tanečník, folk music of the Chudobovci brothers (oravskalesna.sk).
Many traditions and crafts have been preserved here – production of cheese whips, baking of Christmas wafers and tubes, woodcarving, children’s furniture, paper products, production of natural soaps, resin jewelry, silk painting, jewelry making, wireworking, painting, baking of teas, fabric decorations, wood carving (oravskalesna.sk). In 1919, the construction of a forest narrow-gauge railway was completed. In 1925, a connecting track with the Kysucká Forest Railway was completed (Wikipedia).
Oravská Lesná sprawia wrażenie na Lesnianskiej Płaskowyżu, najbardziej na zachodnim krańcu Podbeskydskej Górskiej, na wysokości około 800 metrów nad poziomem morza. Jest to jedno z najchłodniejszych miejsc na Słowacji (Wikipedia). Powierzchnia wsi wynosi około 65 km2. Wieś składa się z kilku osiedli, które znajdują się również na okolicznych wzgórzach. Osiedla: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná istnieje od 23.7.1731 roku. Założycielem wsi był hrabia Juraj Erdödy młodszy. Rzeczywistym założycielem był Ján Mutnianský, który był także pierwszym wójtem Oravskej Lesnej, która wtedy nosiła nazwę Erdöd. Mieszkańcy używali nazwy Erdútka, która była używana aż do końca 1945 roku (oravskalesna.sk). We wsi działa zespół folklorystyczny Fľajšovan, dziecięcy zespół folklorystyczny Magurka, grupy folklorystyczne Fľajšovanček i Tanečník, ludowa muzyka braci Chudobovcov (oravskalesna.sk).
Wiele tradycji i rzemiosł zostało tu zachowanych – wytwarzanie serowych batonów, pieczenie bożonarodzeniowych opłatków i rurki, rzeźbiarstwo, meble dziecięce, wyroby papierowe, produkcja naturalnych mydeł, biżuteria z żywicy, malowanie na jedwabiu, jubilerstwo, kowalstwo, malowanie, wypiekanie herbaty, dekoracje z tkanin, wycinanie drewna (oravskalesna.sk). W 1919 roku zakończono budowę leśnej kolei wąskotorowej. W 1925 roku ukończono połączenie z Kysucką leśną kolejową (Wikipedia).
Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).
Babín is a village in Orava, situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).
Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).
Báb je z môjho pohľadu celkom útulná, tichá obec, ktorá je neďaleko od diaľnice.
Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri obce boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia postavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. V roku 1241 spustošili Báb Tatári, obyvateľov vyvraždili. Začali sa tu usadzovať nemci. Od roku 1788 sa konal každoročne až do roku 1957 veľký bábsky jarmok, vždy 31. júla (obecbab.sk). Tradícia sa obnovila až v roku 2010. O obci žije okolo 1000 obyvateľov. V katastri obce je pod agátovým lesom vodná nádrž. Pri cintoríne sa nachádza lokalita výskytu hlaváčika jarného (Adonis vernalis) (wikipedia.sk). Báb vznikol v roku 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu (e-obce.sk).
Báb is, from my perspective, quite a cozy, quiet village that is located not far from the highway.
It lies in the Nitrian Limestone Hills, 19 km from Nitra. In the village’s cadastral area, burial mounds from the La Tène period were discovered. In the early 11th century, the knightly order of the Templars, whom the Slovak people called „red monks,“ founded a church in Báb, according to oral tradition. It is also likely that they built a monastery as early as the beginning of the 12th century because the first written mention of Báb is from 1156 in a document stored in the archive of the Esztergom Chapter. In 1241, the Tatars devastated Báb, massacring the inhabitants. Germans began to settle here. From 1788 until 1957, a large fair took place annually in Báb, always on July 31 (obecbab.sk). The tradition was revived only in 2010. Around 1000 people live in the village. In the cadastral area of the village, there is a reservoir beneath the agate forest. Near the cemetery is a site where the Adonis vernalis blooms (wikipedia.sk). Báb was formed in 1955 by the merger of Veľký and Malý Báb (e-obce.sk).
Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline. Miestne časti: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 obyvateľov (zakamenne.sk). Je najľudnatejšou obcou na Orave. Žije tu približne 5600 obyvateľov na 42.9 km2. Obec bola založená 28.7.1618 (Wikipedia). Osobnosti obce: Albín Bernaťák – tréner bežeckého lyžovanie, Anton Klimčík – katolícky kňaz a spisovateľ, Ján Vojtaššák – biskup, Martin Bajčičák – bežecký lyžiar, Milan Čič – slovenský právnik, učiteľ, politik, prvý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky (zakamenne.sk).
Zákamenné is located in the Podbeskydská brázda (Podbeskydská Basin) in the Zákamenská kotlina (Zákamenné Basin). Local parts include: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inhabitants lived here (zakamenne.sk). It is the most populous village in Orava. There are approximately 5600 inhabitants living on 42.9 km2. The village was founded on 28.7.1618 (Wikipedia). Notable figures from the village include: Albín Bernaťák – cross-country skiing coach, Anton Klimčík – Catholic priest and writer, Ján Vojtaššák – bishop, Martin Bajčičák – cross-country skier, Milan Čič – Slovak lawyer, teacher, politician, the first president of the Constitutional Court of the Slovak Republic (zakamenne.sk).
Zákamenné leży w Kotlinie Zákamenskiej w Podbeskydskiej Kotlinie. Części miejscowe obejmują: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. W 1659 roku mieszkało tutaj 418 mieszkańców (zakamenne.sk). Jest to najludniejsza wioska na Orawie. Mieszka tu około 5600 osób na powierzchni 42,9 km2. Wioska została założona 28.7.1618 r. (Wikipedia). Znani mieszkańcy wioski to: Albín Bernaťák – trener narciarstwa biegowego, Anton Klimčík – ksiądz katolicki i pisarz, Ján Vojtaššák – biskup, Martin Bajčičák – narciarz biegowy, Milan Čič – słowacki prawnik, nauczyciel, polityk, pierwszy prezes Sądu Konstytucyjnego Republiki Słowackiej (zakamenne.sk).
