Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Spiš, Umenie, Stavby, Fotografie

Markušovce

skala
Hits: 2320

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „Terra Marci“ – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

Historické názvy : Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Fotozáhrada

skala
Hits: 4169

Fotozáhrada je podujatie klubu NOBAF, ktoré sa koná raz ročne v Medickej záhrade v Bratislave. Ide o plenérovú výstavu fotografií. Zúčastnil som sa ho v roku 2014 asi po tretí krát. Report je zatiaľ z roku 2013.

The Fotozáhrada is an event organized by the NOBAF club, taking place once a year in the Medical Garden in . It is an open-air exhibition of photographs. I participated in it in 2014, approximately for the third time. The report, however, is currently from 2013.

V roku 2016 som sa zúčastnil s fotografiami akcie. Súčasťou bola aj živá ukážka maľovania na telo. A ukážka parkúru, čo bolo veľmi nečakané. Obe prezentácie boli veľkým prínosom fotografickým, ale aj zážitkom pre oči.

In 2016, I participated in the event with photographs. It also included a live body painting demonstration and a parkour showcase, which was quite unexpected. Both presentations were a great contribution, not only photographically but also a feast for the eyes.

, ,

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Česko, Stavby, Fotografie

Landštejn – stavebno historická perla Českej Kanady

skala
Hits: 315

Hrad Landštejn, nachádzajúci sa v oblasti známej ako Česká Kanada, patrí medzi najvýznamnejšie raného stredoveku v Českej republike. Jeho mohutné sa týčia na vrchole návršia v nadmorskej výške 656 metrov, približne tri kilometre severozápadne od Starého Města pod Landštejnem v okrese Jindřichův Hradec. Landštejn bol postavený na prelome 12. a 13. storočia neznámym staviteľom. Existujú dohady, že ním mohol byť český kráľ Přemysl Otakar I. alebo rakúski vojvodovia Leopold V. a Leopold VI. Názov hradu „Landštejn“ odkazuje na staviteľa, ktorý bol zemepánom, teda pánom zeme (hrad-landstejn.cz). Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1231, kedy bol najväčším románskym hradom v českých krajinách (en.wikipedia.org). V roku 1282 je s hradom spojený Sezima z Třeboně z rodu Vítkovcov, ktorého potomkovia si podľa hradu dali prídomok „páni z Landštejna“. Najvýznamnejším z nich bol Vilém z Landštejna, obratný politik a vojvodca, ktorý pre cisára Karla IV. vykonával mnohé diplomatické misie. Po jeho smrti v roku 1356 hrad prešiel do rúk kráľovskej komory a následne, v roku 1381, ho získal Konrád Krajíř z Krajku (hrad-landstejn.cz). Krajířovci z Krajku, pôvodom zo Štajerska, vlastnili hrad takmer dve storočia. Počas ich vlastníctva prešiel hrad významnými prestavbami, ktoré z neho urobili výstavnú rezidenciu, patriacu medzi popredné feudálne sídla v Čechách v prvej polovici 16. storočia (zajimavamista.cz). V roku 1579 predala Anna Roupovská, rodená Krajířová, hrad Štěpánovi Eicinkovi z Eicinku. Počas tridsaťročnej hrad stratil svoj strategický význam a postupne chátral. V roku 1771 do hradu udrel blesk, spôsobil požiar a hrad bol opustený. Stal sa zrúcaninou a až v 20. storočí prešiel rozsiahlymi opravami. Prvá návštevnícka sezóna bola zahájená v roku 1990 (hrad-landstejn.cz).

Pôvodné hradné jadro je tvorené dvoma hranolovými vežami, palácom medzi nimi a vysokou hradbou, ktorá uzavrela areál do päťbokého pôdorysu. V priebehu 14. storočia prešiel hrad gotickou prestavbou, počas ktorej bol vystavaný obytný donjon a bol presunutý vstup do jadra na dnešné miesto. Ďalšie renesančné úpravy nasledovali koncom 15. a v prvej polovici 16. storočia (hrady-zriceniny.cz). Zaujímavým prvkom hradu je kaplnka svätého Juraja, ktorej zasvätenie je prvýkrát spomenuté v roku 1495. Kaplnka mala valenú klenbu a v západnej časti tribúnu, odkiaľ majiteľ hradu sledoval bohoslužby. Zvyšky fresiek dokladajú výnimočnosť tohto miesta a pozornosť venovanú jeho výzdobe (hrad-landstejn.cz).

Dnes je hrad Landštejn obľúbeným turistickým cieľom. Návštevníci môžu voľne prechádzať romantickými ruinami, obdivovať ukážky raného hradného staviteľstva a z vysokej obrannej veže si vychutnávať krásy zvlnenej krajiny Českej Kanady (opravdova-laska.jiznicechy.cz). Hrad je vo vlastníctve Národného pamiatkového ústavu a je prístupný verejnosti počas turistickej sezóny. Okrem prehliadky hradu ponúka aj rôzne a , ktoré približujú jeho bohatú históriu a význam v dejinách Českej republiky (hrad-landstejn.cz).

Hrad Landštejn patrí medzi najvýznamnejšie stavebno- Českej Kanady. Je jedným z mála hradov, kde sa vo veľkej miere zachovalo mohutné románske jadro, ktoré nemá obdobu medzi okolitými českými hradmi. Jedna skupina odborníkov tvrdí, že hrad postavila rakúska alebo bavorská šľachta, zatiaľ čo druhá verí, že jeho prvým stavebníkom bol český kráľ. Kostol svätého Jána Krstiteľa v Pomezí, ktorý je považovaný za podhradie Landštejna, bol pôvodne románskou stavbou so silnými väzbami na rakúske vzory. Výskumy odhalili, že osídlenie v Pomezí trvalo do 16. až 17. storočia, kým význam samotného hradu pretrvával oveľa dlhšie (e-stredovek.cz). Asi kilometer od Starého Města pod Landštejnom je hraničný kameň, označujúci miesto, kde sa stýkali pôvodné hranice Čiech, Moravy a Rakúska. Hadí vrch bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu v roku 1988. Sú to bývalé pastviny s vresoviskami (Informačná tabuľa).

Landštejn Castle, located in the area known as Bohemian Canada, is one of the most significant monuments of the early Middle Ages in the Czech Republic. Its massive ruins rise on top of a hill at an altitude of 656 meters, approximately three kilometers northwest of Staré Město pod Landštejnem in the Jindřichův Hradec district. Landštejn was built at the turn of the 12th and 13th centuries by an unknown builder. There are speculations that it could have been the Czech King Přemysl Otakar I or the Austrian dukes Leopold V and Leopold VI. The name „Landštejn“ refers to the builder, who was a landlord, or „lord of the land“ (hrad-landstejn.cz). The first written mention of the castle dates back to 1231, when it was the largest Romanesque castle in the Czech lands (en.wikipedia.org). In 1282, the castle was associated with Sezima of Třeboň from the Vítkovci family, whose descendants adopted the surname „Lords of Landštejn“ after the castle. The most prominent of them was Vilém of Landštejn, a skilled politician and military leader who undertook many diplomatic missions for Emperor Charles IV. After his death in 1356, the castle passed to the royal chamber and later, in 1381, was acquired by Konrád Krajíř of Krajku (hrad-landstejn.cz). The Krajíř family, originally from Styria, owned the castle for nearly two centuries. During their ownership, the castle underwent significant reconstructions, transforming it into a grand residence that ranked among the leading feudal estates in Bohemia in the first half of the 16th century (zajimavamista.cz). In 1579, Anna Roupovská, née Krajířová, sold the castle to Štěpán Eicink of Eicink. During the Thirty Years‘ War, the castle lost its strategic importance and gradually fell into disrepair. In 1771, a lightning strike caused a fire, leaving the castle abandoned. It became a ruin until extensive repairs began in the 20th century, with the first visitor season opening in 1990 (hrad-landstejn.cz).

The original castle core consists of two prismatic towers, a palace between them, and a high wall that enclosed the area into a pentagonal layout. During the 14th century, the castle underwent Gothic reconstruction, during which a residential donjon was built, and the entrance to the core was moved to its current location. Further Renaissance modifications followed in the late 15th and early 16th centuries (-zriceniny.cz). An interesting feature of the castle is the Chapel of St. George, first mentioned in 1495. The chapel had a barrel vault and a gallery in the western part from which the castle owner could observe services. Remnants of frescoes attest to the uniqueness of this place and the attention given to its decoration (hrad-landstejn.cz).

Today, Landštejn Castle is a popular tourist destination. Visitors can freely explore the romantic ruins, admire examples of early castle architecture, and enjoy the rolling landscapes of Bohemian Canada from the high defensive tower (opravdova-laska.jiznicechy.cz). The castle is owned by the National Heritage Institute and is open to the public during the tourist season. In addition to castle tours, it hosts various cultural events and exhibitions that highlight its rich history and significance in Czech history (hrad-landstejn.cz).

Landštejn Castle is among the most important architectural and historical landmarks of Bohemian Canada. It is one of the few castles where a significant Romanesque core has been preserved, unparalleled among neighboring Czech castles. One group of experts believes that the castle was built by Austrian or Bavarian nobility, while another argues that its first builder was a Czech king. The Church of St. John the Baptist in Pomezí, considered the settlement below Landštejn, was originally a Romanesque structure with strong ties to Austrian designs. Research revealed that settlement in Pomezí lasted until the 16th or 17th century, while the significance of the castle itself endured much longer (e-.cz). About a kilometer from Staré Město pod Landštejnem is a boundary stone marking the place where the original borders of Bohemia, Moravia, and Austria met. Hadí vrch was declared a nature reserve in 1988. These are former pastures with heathlands (Information board).

Die Burg Landštejn, gelegen in der Region bekannt als Böhmisches Kanada, gehört zu den bedeutendsten Denkmälern des frühen Mittelalters in der Tschechischen Republik. Ihre mächtigen Ruinen erheben sich auf einem Hügel in einer Höhe von 656 Metern, etwa drei Kilometer nordwestlich von Staré Město pod Landštejnem im Bezirk Jindřichův Hradec. Landštejn wurde um die Wende vom 12. zum 13. Jahrhundert von einem unbekannten Erbauer errichtet. Es wird spekuliert, dass dies der böhmische König Přemysl Otakar I. oder die österreichischen Herzöge Leopold V. und Leopold VI. gewesen sein könnten. Der Name „Landštejn“ verweist auf den Erbauer, der ein Grundherr, also ein „Herr des Landes“, war (hrad-landstejn.cz). Die erste schriftliche Erwähnung der Burg stammt aus dem Jahr 1231, als sie die größte romanische Burg in den böhmischen Ländern war (en.wikipedia.org). Im Jahr 1282 wurde die Burg mit Sezima von Třeboň aus der Familie der Vítkovci in Verbindung gebracht, deren Nachkommen den Namenszusatz „Herren von Landštejn“ annahmen. Der bedeutendste unter ihnen war Vilém von Landštejn, ein geschickter Politiker und Militärführer, der viele diplomatische Missionen für Kaiser Karl IV. durchführte. Nach seinem Tod im Jahr 1356 ging die Burg in den Besitz der königlichen Kammer über und wurde später, im Jahr 1381, von Konrád Krajíř von Krajku erworben (hrad-landstejn.cz). Die Familie Krajíř, ursprünglich aus der Steiermark, besaß die Burg fast zwei Jahrhunderte lang. Während ihrer Herrschaft wurde die Burg umfassend umgebaut und zu einer prächtigen Residenz, die zu den führenden feudalen Anwesen in Böhmen in der ersten Hälfte des 16. Jahrhunderts zählte (zajimavamista.cz). Im Jahr 1579 verkaufte Anna Roupovská, geborene Krajířová, die Burg an Štěpán Eicink von Eicink. Während des Dreißigjährigen Krieges verlor die Burg ihre strategische Bedeutung und verfiel allmählich. Im Jahr 1771 schlug ein Blitz ein, verursachte einen Brand, und die Burg wurde verlassen. Sie verfiel zur Ruine, bis im 20. Jahrhundert umfangreiche Restaurierungsarbeiten begannen. Die erste Besuchersaison wurde 1990 eröffnet (hrad-landstejn.cz).

Der ursprüngliche Burgkern besteht aus zwei prismatischen Türmen, einem Palast dazwischen und einer hohen Mauer, die das Areal in eine fünfeckige Anordnung einschloss. Im 14. Jahrhundert wurde die Burg gotisch umgebaut, wobei ein Wohn-Donjon errichtet und der Eingang zum Kern an die heutige Stelle verlegt wurde. Weitere Renaissance-Modifikationen folgten im späten 15. und frühen 16. Jahrhundert (hrady-zriceniny.cz). Ein interessantes Merkmal der Burg ist die Kapelle des heiligen Georg, die erstmals 1495 erwähnt wurde. Die Kapelle hatte ein Tonnengewölbe und eine Galerie im westlichen Teil, von der aus der Burgherr die Gottesdienste beobachten konnte. Freskenreste zeugen von der Einzigartigkeit dieses Ortes und der Aufmerksamkeit, die seiner Gestaltung gewidmet wurde (hrad-landstejn.cz).

Heute ist die Burg Landštejn ein beliebtes Touristenziel. Besucher können frei durch die romantischen Ruinen streifen, Beispiele früher Burgarchitektur bewundern und von der hohen Verteidigungsturm aus die Hügellandschaften des Böhmischen Kanada genießen (opravdova-laska.jiznicechy.cz). Die Burg befindet sich im Besitz des Nationalen Denkmalschutzinstituts und ist während der Tourismussaison für die Öffentlichkeit zugänglich. Neben Burgführungen werden auch verschiedene kulturelle Veranstaltungen und Ausstellungen angeboten, die die reiche Geschichte und Bedeutung der Burg in der tschechischen Geschichte hervorheben (hrad-landstejn.cz).

Die Burg Landštejn gehört zu den bedeutendsten bauhistorischen Denkmälern des Böhmischen Kanada. Sie ist eine der wenigen Burgen, in denen ein bedeutender romanischer Kern erhalten geblieben ist, der seinesgleichen unter den benachbarten tschechischen Burgen sucht. Eine Gruppe von Experten glaubt, dass die Burg von österreichischem oder bayerischem Adel erbaut wurde, während eine andere argumentiert, dass ihr erster Erbauer ein böhmischer König war. Die Kirche des heiligen Johannes des Täufers in Pomezí, die als die Siedlung unterhalb von Landštejn gilt, war ursprünglich ein romanischer Bau mit starken Verbindungen zu österreichischen Designs. Forschungen haben ergeben, dass die Besiedlung in Pomezí bis ins 16. oder 17. Jahrhundert andauerte, während die Bedeutung der Burg selbst viel länger bestand (e-stredovek.cz). Etwa einen Kilometer von Staré Město pod Landštejnem entfernt befindet sich ein Grenzstein, der den Ort markiert, an dem die ursprünglichen Grenzen Böhmens, Mährens und Österreichs aufeinandertrafen. Der Hadí vrch wurde 1988 zum Naturschutzgebiet erklärt. Es handelt sich um ehemalige Weiden mit Heideflächen (Informationsschild).

 
 

Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Protest Gorila v Bratislave

skala
Hits: 2444

3.2.2012 sa konal na námestí SNP v Bratislave tzv. Gorila Protest. Bol to podľa všetkého najväčší protest občanov Slovenska voči stavu spoločnosti, voči korupcii od roku 1989. Bola to pre mňa fotografická udalosť, sám ako občan by som sa zrejme takejto akcie nezúčastnil. Navyše ak aj áno, zrejme po krátkom čase by som odišiel, pretože by som sa nudil. Mal som a mám stále veľké názorové rozdiely s tým, čo chceli, resp. neustále menili organizátori. Aj s tým ako sa správali. Chcieť priamu demokraciu, robiť legislatívu cez Internet, diskutovať o všetkom a všetci, výmenný obchod apod. sú utopistické až bláznivé predstavy, ktoré sa vymykajú realite. Samotní organizátori mali pekné ideály, chceli zmeniť a riešiť všetko. Mal som pocit a diskutoval som o tom s viacerými, že vedenie protestov nemá asi tušenie ako funguje štát. Navyše ak vodca rozpráva o tom, že on je len obyčajný človek a necíti sa byť vodcom, rapídne stráca kredit. Šlo o príliš vážne témy. Škoda, že silne prevládali nad rozumom, škoda že sa organizátori nespojili s inteligenciou, kultúrnou obcou. Chýbalo prepojenie, spolupráca. Namiesto toho som vnímal vydeľovanie sa. Dnes, takmer po roku sú zrejme frustrovaní, že nie je vôľa meniť stav vecí verejných, ako som počul v televízii. Je veľká škoda, že sa nevyužil potenciál proti korupcii. Že sa sily rozbili na celkom odlišných ambíciách. Odporučil by som hľadať chyby v sebe. Klesajúci záujem ísť sa zúčastniť „Gorila Protestov“ je odrazom reakcie nás všetkých.

Ja som ešte takú davovú silu, aká bola pri fotografovaní, keď sa dav pohol z , ešte nezažil. Terén – námestie SNP a okolie poznám výborne. Mal som šťastie, keď sa dav pohol z námestia ku Úradu vlády, bol som na jedinom mieste viac ako 10 minút. Dav elektrizujúco hučal, bolo to magické, povznášajúce. Napriek tomu, že vládla celkom slušná , a vtedy už aj tma, prsty mrzli. Nižšie je výsledok môjho snaženia. Veľká časť fotografií je práve z času, keď sa dav hýbal.

On the 3rd of February 2012, the so-called Gorilla Protest took place in SNP Square in . It was, according to all indications, the largest protest of Slovak citizens against the state of society and corruption since 1989. It was a photographic event for me; as a citizen, I probably would not have participated in such an action. Moreover, even if I did, I would likely have left shortly afterward because I would have become bored. I had and still have significant ideological differences with what the organizers wanted or constantly changed. Also, with how they behaved. Desiring direct democracy, making legislation through the Internet, discussing everything with everyone, barter, etc., are utopian and even crazy ideas that defy reality. The organizers themselves had nice ideals; they wanted to change and address everything. I had the feeling, and I discussed it with several people, that the leaders of the protests probably had no idea how the state functions. Moreover, when a leader talks about being just an ordinary person and does not feel like a leader, he rapidly loses credibility. These were too serious topics. It’s a pity that emotions strongly prevailed over reason, a pity that the organizers did not connect with intelligence, the cultural community. There was a lack of connection, cooperation. Instead, I perceived division. Today, almost a year later, they are probably frustrated that there is no will to change the state of public affairs, as I heard on television. It is a great pity that the potential against corruption was not utilized. That the forces broke up due to entirely different ambitions. I would recommend looking for faults within oneself. The declining interest in participating in the „Gorilla Protests“ reflects the reaction of all of us.

I have not experienced such a crowd force, as there was during the photography, when the crowd moved from the square. The terrain – SNP Square and its surroundings – I know very well. I was fortunate when the crowd moved from the square toward the Government Office; I was in one place for more than 10 minutes. The crowd was electrically buzzing; it was magical, uplifting. Despite the quite decent winter weather and the darkness that had already set in, my fingers were freezing. Below is the result of my efforts. A significant portion of the photographs is precisely from the time when the crowd was in motion.

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Liptov, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Fotografie, Dopravné a technické diela

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

skala
Hits: 3555

Skanzen liptovskej v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne , napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „ v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské , ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

The open-air museum of the village in Pribylina is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in Ružomberok. It is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its first part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in Slovakia, established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the „rínok“ or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14th century. The second is a wooden noble mansion from Paludza, built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11th or 12th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts‘ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as „Shepherd’s Sunday“ with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, „Firefighter’s Sunday“ with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. „Beekeeper’s Sunday“ offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. „Native Sunday“ is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. „St. Hubert’s Day“ is an opportunity for hunters and foresters to meet. „Medieval Sunday“ shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like „Christmas in Liptov“ (Zuskinová et al.).

In the exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).

TOP

Všetky