Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7583

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Die Waag (Váh) wur­de im Lau­fe der Jah­re durch das Anwach­sen von Algen und ande­ren Abla­ge­run­gen versch­mutzt. Die meis­ten Men­schen besch­wer­ten sich darüber, dass sie sch­mut­zig” sei. Mir hin­ge­gen gefiel es, dass der Fluss zum Leben erwach­te und einen verän­der­ten Lebens­raum bot, als er abge­las­sen wur­de. Aller­dings verur­sach­te die gro­ße Men­ge an Mus­cheln, Weich­tie­ren und mög­li­cher­we­i­se auch Algen tech­nis­che Prob­le­me am Stau­damm. Für die Funk­ti­ons­fä­hig­ke­it des Damms ist es daher wün­schen­swert, die Waag zu rei­ni­gen. Nach mei­nen Infor­ma­ti­onen soll­te das Was­ser­spe­i­cher­bec­ken etwa alle 20 Jah­re gere­i­nigt wer­den. Aufg­rund des Zeit- und Kos­te­nau­fwands sol­cher Maßnah­men wird dies jedoch sel­ten durch­ge­fü­hrt. Mei­ne Mut­ter, die Jahr­gang 1941 ist, kann sich an kei­ne derar­ti­ge Rei­ni­gung der Sĺňa­va oder der Waag erin­nern. Daher ver­mu­te ich, dass ich mög­li­cher­we­i­se Zeuge der ein­zi­gen Rei­ni­gung der Waag war, die ich in mei­nem Leben erle­ben wer­de. Auf den Fotos kön­nen Sie sehen, wie es damals aus­sah. Die Entle­e­rung fand von August bis Anfang Novem­ber 2007 statt. Das Gebiet des Stau­se­es Sĺňa­va umfasst 399 Hek­tar. Sei­ne Ents­te­hung geht auf die Jah­re 1956 – 1959 zurück. Der Stau­see ist Hei­mat vie­ler Voge­lar­ten, wie zum Beis­piel Möwen (Larus spp.) und Fluss­se­esch­wal­ben (Ster­na hirun­do). Er ist ein bede­uten­des Vogel­ge­biet Europas.

Der Stau­see Sĺňa­va hat ein Volu­men von 12,5 Mil­li­onen m³. Auf einer Flä­che von 4,3 km² sam­melt sich Was­ser aus einem Ein­zugs­ge­biet von 10.000 km². Das Wehr Dra­hov­ce ist 132 Meter lang und auf einen hun­dert­jäh­ri­gen Abf­luss von 2.200 m³/​s aus­ge­legt (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, Nr. 20, S. 7).


Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Technika, Vodné nádrže

Drahovská priehrada – vodné dielo, cez ktoré sa dá v lete prejsť na korčuliach

Hits: 4546

Dra­hov­ská prieh­ra­da sa nachá­dza pre obcou Dra­hov­ce, cca 5 km od Sta­ré­ho mos­tu. Pre­dov­šet­kým v lete je súčas­ťou Kolo­kru­hu. Od Sta­ré­ho mos­tu doko­la cez Dra­hov­skú prieh­ra­du a späť je cca 11 km. Ten­to okruh sa dá zvlád­nuť na bicyk­li aj na kor­ču­liach. Mimo let­né­ho obdo­bia je prieh­ra­da pre verej­nosť nepre­jazd­ná. Je cel­kom zau­jí­ma­vé pre­chá­dzať sa tes­ne nad úrov­ňou vody a vidieť ako sa valí voda.

Prá­ce na stav­be vod­né­ho die­la Dra­hov­ce – Madu­ni­ce zača­li v roku 1956. Od roku 1960 zača­la sedem­roč­ná skú­šob­ná pre­vádz­ka. Vod­ná nádrž Sĺňa­va slú­ži aj pre odber chla­dia­cej vody do ató­mo­vej elek­trár­ne v Jas­lov­ských Bohu­ni­ciach (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Dra­hov­ská Dam is loca­ted near the vil­la­ge of Dra­hov­ce, app­ro­xi­ma­te­ly 5 km from Sta­rý most (Old Brid­ge). Pri­ma­ri­ly in the sum­mer, it is part of the Kolo­kruh cir­cu­it. The cir­cu­it, which goes around Sta­rý most, through Dra­hov­ská Dam, and back, is app­ro­xi­ma­te­ly 11 km. This cir­cu­it can be com­ple­ted on a bicyc­le or rol­lerb­la­des. Out­si­de the sum­mer sea­son, the dam is not acces­sib­le to the pub­lic. It is quite inte­res­ting to stroll just abo­ve the water level and see the flow of water.

Cons­truc­ti­on work on the Dra­hov­ce – Madu­ni­ce water­works began in 1956. A seven-​year trial ope­ra­ti­on star­ted in 1960. The Sĺňa­va reser­vo­ir also ser­ves for the inta­ke of cooling water for the nuc­le­ar power plant in Jas­lov­ské Bohu­ni­ce (Igor Pau­lech, Peter Sedláčik).


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Ľudská príroda, Myjava, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Chalupy – vodná nádrž pri Matejovci

Hits: 3599

Vod­ná nádrž sa Cha­lu­py sa nachá­dza blíz­ko obce Mate­jo­vec, kto­rá je pomer­ne zná­ma na Myja­ve. Dá sa k nej cel­kom ľah­ko prejsť aj pešo. V lete sa v nej dá kúpať.


The water reser­vo­ir Cha­lu­py is loca­ted near the vil­la­ge of Mate­jo­vec, which is rela­ti­ve­ly well-​known in Myja­va. It can be easi­ly rea­ched on foot. In the sum­mer, it is suitab­le for swimming.


Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Živočíchy

Žaby

Hits: 21781

Žaby žijú vo vod­ných a vlh­kých eko­sys­té­moch, sú to oboj­ži­vel­ní­ci – Amp­hi­bia. Ich zadné kon­ča­ti­ny sú pris­pô­so­be­né na pohyb vo vode, pri­čom pred­né slú­žia na suchu a na udr­žia­va­nie rov­no­vá­hy. Via­ce­ré pro­du­ku­jú sliz, kto­rý ich chrá­ni pred vysy­cha­ním, ale aj pred drav­ca­mi. Živia sa naj­mä hmy­zom a bez­sta­vov­ca­mi. Oni sú potra­vou pre vtá­ky a cicav­ce. Popí­sa­ných je viac ako 7000 dru­hov žiab, nachá­dza­jú sa na všet­kých kon­ti­nen­toch okrem Antarktídy.

Tie­to živo­čí­chy sú zná­me svo­jou schop­nos­ťou žiť na súši aj vo vode. Žaby zohrá­va­jú zásad­nú úlo­hu v mno­hých eko­sys­té­moch, kde ovplyv­ňu­jú dyna­mi­ku potrav­ných reťaz­cov a slú­žia ako bio­in­di­ká­to­ry envi­ron­men­tál­nych zmien. Majú uni­kát­nu mor­fo­ló­giu, kto­rá je pris­pô­so­be­ná ich oboj­ži­vel­né­mu život­né­mu štý­lu. Majú dva páry kon­ča­tín, pri­čom pred­né kon­ča­ti­ny sú krat­šie a slab­šie než zadné. Zadné kon­ča­ti­ny sú sil­ne vyvi­nu­té a sú pris­pô­so­be­né na ská­ka­nie a plá­va­nie. Ich telo je pokry­té jem­nou kožou, kto­rá je schop­ná dýchať, čo je veľ­mi dôle­ži­té v pro­stre­diach s níz­kym obsa­hom kys­lí­ka. Žaby majú tiež veľ­ké oči a slu­cho­vé orgá­ny (tym­pa­nic­ké mem­brá­ny), kto­ré im pomá­ha­jú v orien­tá­cii a komunikácii.

Život­ný cyk­lus žiab zahŕňa šty­ri hlav­né štá­diá: vajíč­ko, lar­vu, žub­rien­ku a dospe­lé­ho jedin­ca. Po oplod­ne­ní vají­čok, kto­ré sami­ca kla­die väč­ši­nou do vod­né­ho pro­stre­dia, sa vyví­ja­jú lar­vy, kto­ré majú plá­va­cie chvos­ty a dýcha­jú žiab­ra­mi. Počas meta­mor­fó­zy sa lar­vy menia na žub­rien­ky, kto­ré začí­na­jú vyví­jať kon­ča­ti­ny a postup­ne pre­chá­dza­jú na dýcha­nie vzdu­chu. Po dokon­če­ní meta­mor­fó­zy sa žub­rien­ky stá­va­jú dospe­lý­mi žaba­mi, kto­ré sú schop­né žiť na súši aj vo vode. Žaby sa vysky­tu­jú v rôz­nych typoch pro­stre­dí, vrá­ta­ne tro­pic­kých daž­ďo­vých lesov, močia­rov, a dokon­ca aj v púš­ťach. Naprí­klad nie­kto­ré dru­hy upred­nost­ňu­jú tie­nis­té mies­ta s vyso­kou vlh­kos­ťou, zatiaľ čo iné sa pris­pô­so­bi­li such­ším pod­mien­kam. V mno­hých oblas­tiach zohrá­va­jú žaby kľú­čo­vú úlo­hu v kon­tro­le popu­lá­cií hmy­zu, čím pris­pie­va­jú k rov­no­vá­he ekosystémov.

Žaby sú význam­né ako z eko­lo­gic­ké­ho, tak z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka. Slú­žia ako pre­dá­to­ri hmy­zu, čím pomá­ha­jú regu­lo­vať popu­lá­cie škod­cov a ovplyv­ňu­jú zdra­vie vege­tá­cie a poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín. Okrem toho sú dôle­ži­tým zdro­jom potra­vy pre mno­hých pre­dá­to­rov, vrá­ta­ne vtá­kov, hadov a cicav­cov. Žaby tiež slú­žia ako bio­in­di­ká­to­ry, pre­to­že ich cit­li­vá koža a špe­ci­fic­ké eko­lo­gic­ké náro­ky umož­ňu­jú moni­to­ro­vať zme­ny v kva­li­te vody a život­nom pro­stre­dí. Mno­ho dru­hov žiab čelí hroz­bám v dôsled­ku ľud­ských čin­nos­tí, ako sú odles­ňo­va­nie, zne­čis­te­nie a zme­na klí­my. Stra­ta pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia a kon­ta­mi­ná­cia vod­ných zdro­jov môžu viesť k dra­ma­tic­ké­mu pokle­su popu­lá­cií, a nie­kto­ré dru­hy sú dokon­ca na pokra­ji vyhy­nu­tia. Ochra­na tých­to živo­čí­chov zahŕňa ochra­nu ich pri­ro­dze­né­ho pro­stre­dia, moni­to­ro­va­nie popu­lá­cií a imple­men­tá­ciu opat­re­ní na zní­že­nie zne­čis­te­nia a zme­ny klímy.


Frogs, belo­n­ging to the class Amp­hi­bia, live in aqu­atic and moist eco­sys­tems. They are amp­hi­bians cha­rac­te­ri­zed by the­ir uni­que adap­ta­ti­ons for both ter­res­trial and aqu­atic envi­ron­ments. Frogs typi­cal­ly have two pairs of limbs: the hind limbs are adap­ted for move­ment in water, whi­le the fore­limbs assist on land and help main­tain balan­ce. Many frogs pro­du­ce mucus to pro­tect them­sel­ves from desic­ca­ti­on and pre­da­tors. They pri­ma­ri­ly feed on insects and inver­teb­ra­tes and are pre­y­ed upon by birds and mam­mals. The­re are over 7,000 kno­wn spe­cies of frogs, which are found on eve­ry con­ti­nent except Antarctica.

Frogs are kno­wn for the­ir abi­li­ty to live both on land and in water. They possess a uni­que morp­ho­lo­gy adap­ted to the­ir amp­hi­bi­ous lifes­ty­le. Frogs have two pairs of limbs: the fore­limbs are shor­ter and wea­ker com­pa­red to the hind limbs. The hind limbs are high­ly deve­lo­ped for jum­ping and swim­ming. The­ir bodies are cove­red with a smo­oth, per­me­ab­le skin that is cru­cial for res­pi­ra­ti­on in low-​oxygen envi­ron­ments. Frogs also have lar­ge eyes and audi­to­ry organs (tym­pa­nic mem­bra­nes) that aid in orien­ta­ti­on and communication.

The life cyc­le of frogs inc­lu­des four main sta­ges: egg, lar­va, tad­po­le, and adult. After fer­ti­li­za­ti­on, eggs are typi­cal­ly laid in an aqu­atic envi­ron­ment. The eggs deve­lop into lar­vae, which have swim­ming tails and gills for res­pi­ra­ti­on. During meta­morp­ho­sis, lar­vae trans­form into tad­po­les, deve­lo­ping limbs and gra­du­al­ly trans­i­ti­oning to air-​breathing. Once meta­morp­ho­sis is com­ple­te, tad­po­les beco­me adult frogs capab­le of living both on land and in water.

Frogs inha­bit a varie­ty of envi­ron­ments, inc­lu­ding tro­pi­cal rain­fo­rests, swamps, and even deserts. For exam­ple, some spe­cies pre­fer sha­ded, humid are­as, whi­le others are adap­ted to drier con­di­ti­ons. Frogs play a key role in con­trol­ling insect popu­la­ti­ons, con­tri­bu­ting to the balan­ce of eco­sys­tems. The­ir pre­sen­ce is essen­tial for main­tai­ning eco­lo­gi­cal equilibrium.

Frogs are sig­ni­fi­cant from both eco­lo­gi­cal and envi­ron­men­tal per­spec­ti­ves. As insec­ti­vo­res, they help regu­la­te pest popu­la­ti­ons and influ­en­ce vege­ta­ti­on health and agri­cul­tu­ral crops. Addi­ti­onal­ly, frogs are a cru­cial food sour­ce for many pre­da­tors, inc­lu­ding birds, sna­kes, and mam­mals. Frogs also ser­ve as bio­in­di­ca­tors due to the­ir sen­si­ti­ve skin and spe­ci­fic eco­lo­gi­cal requ­ire­ments, which allow for moni­to­ring chan­ges in water quali­ty and envi­ron­men­tal conditions.

Many frog spe­cies face thre­ats due to human acti­vi­ties such as defo­re­sta­ti­on, pol­lu­ti­on, and cli­ma­te chan­ge. Habi­tat loss and water con­ta­mi­na­ti­on can lead to dra­ma­tic dec­li­nes in frog popu­la­ti­ons, with some spe­cies even app­ro­aching extinc­ti­on. Con­ser­va­ti­on efforts for frogs inc­lu­de pro­tec­ting the­ir natu­ral habi­tats, moni­to­ring popu­la­ti­ons, and imple­men­ting mea­su­res to redu­ce pol­lu­ti­on and cli­ma­te change.


Zoznam dru­hov (3)


  • Bom­bi­na bombina

  • Cera­toph­rys ornata
  • Lito­ria infrafrenata

Use Facebook to Comment on this Post