Organizmy, Príroda, Živočíchy

Sokoliarky dvor Astur na hrade Červený Kameň

skala
Hits: 4018

Na hra­de Čer­ve­ný kameň sa nachá­dza soko­liar­sky dvor s pek­nou kolek­ci­ou drav­cov. Kona­jú sa tam aj pra­vi­del­né vystú­pe­nia s nimi. Pri mojej náv­šte­ve som tam videl vtá­ky, kto­ré boli náj­de­né zjav­ne zra­ne­né a nie­kto ich donie­sol, aby sa prá­ve tu o ne posta­ra­li – reha­bi­li­tá­cia dravcov.

Soko­liar­sky dvor ponú­ka vidieť drav­ce lie­tať, odfo­to­gra­fo­vať sa s nimi. ASTUR je sta­ro­la­tin­ský názov pre jas­tra­ba. Zalo­že­ný bol v roku 1998. Zakla­da­te­ľom je Anton Morav­čík (astur​.sk).

Soko­liar­sky dvor ASTUR, nachá­dza­jú­ci sa v are­áli hra­du Čer­ve­ný Kameň, je jed­ným z naj­výz­nam­nej­ších cen­tier soko­liar­stva na Slo­ven­sku. Jeho posla­ním je nie­len zacho­vá­vať a pre­zen­to­vať tra­dič­né soko­liar­ske ume­nie, ale aj pris­pie­vať k ochra­ne dra­vých vtá­kov a vzde­lá­va­niu verej­nos­ti o ich význa­me v eko­sys­té­me. Soko­liar­sky dvor ASTUR bol zalo­že­ný s cie­ľom obno­viť a udr­žia­vať boha­tú tra­dí­ciu soko­liar­stva na Slo­ven­sku. Okrem pre­zen­tá­cie leto­vých uká­žok sa dvor venu­je aj reha­bi­li­tá­cii zra­ne­ných drav­cov, ich návra­tu do voľ­nej prí­ro­dy a vzde­lá­va­niu mlá­de­že pro­stred­níc­tvom rôz­nych prog­ra­mov a tábo­rov. Náv­štev­ní­ci Soko­liar­ske­ho dvo­ra ASTUR majú mož­nosť vidieť širo­kú šká­lu dra­vých vtá­kov, od men­ších sov až po majes­tát­ne orly. Počas leto­vých uká­žok, kto­ré sa kona­jú pra­vi­del­ne, môžu divá­ci obdi­vo­vať tie­to vtá­ky v akcii, dozve­dieť sa o ich sprá­va­ní, lovec­kých tech­ni­kách a význa­me v prí­ro­de. Leto­vé ukáž­ky trva­jú pri­bliž­ne 30 minút a sú spre­vá­dza­né odbor­ným výkla­dom skú­se­ných soko­lia­rov. ASTUR kla­die veľ­ký dôraz na vzde­lá­va­nie verej­nos­ti. Pre ško­ly a tábo­ry ponú­ka špe­ciál­ne prog­ra­my, kde sa deti a mlá­dež môžu dozve­dieť viac o dra­vých vtá­koch, ich eko­ló­gii a význa­me pre život­né pro­stre­die. Okrem toho orga­ni­zu­je soko­liar­ske tábo­ry, krúž­ky a tema­tic­ké podu­ja­tia zame­ra­né na orni­to­ló­giu a ochra­nu prí­ro­dy. Pre tých, kto­rí túžia po hlb­šom zážit­ku, ponú­ka ASTUR mož­nosť stať sa na chví­ľu soko­lia­rom. Pod vede­ním skú­se­ných odbor­ní­kov sa náv­štev­ní­ci naučia zákla­dy mani­pu­lá­cie s drav­com a absol­vu­jú pre­chádz­ku les­mi Malých Kar­pát v oko­lí hra­du Čer­ve­ný Kameň s drav­com na ruke (astur​.sk).

At Čer­ve­ný Kameň Cast­le, the­re is a fal­con­ry court with a beau­ti­ful col­lec­ti­on of birds of prey. Regu­lar per­for­man­ces fea­tu­ring the­se mag­ni­fi­cent birds also take pla­ce the­re. During my visit, I saw birds that had been found inju­red and were brought here for care and rehabilitation.

The fal­con­ry court offers visi­tors the oppor­tu­ni­ty to see birds of prey in flight and take pho­tos with them. ASTUR is an ancient Latin name for a hawk. It was foun­ded in 1998 by Anton Morav­čík (astur​.sk). The ASTUR Fal­con­ry Court, loca­ted wit­hin the pre­mi­ses of Čer­ve­ný Kameň Cast­le, is one of the most sig­ni­fi­cant fal­con­ry cen­ters in Slo­va­kia. Its mis­si­on is not only to pre­ser­ve and sho­wca­se tra­di­ti­onal fal­con­ry art but also to con­tri­bu­te to the pro­tec­ti­on of birds of prey and edu­ca­te the pub­lic about the­ir impor­tan­ce in the eco­sys­tem. ASTUR was estab­lis­hed with the aim of revi­ving and main­tai­ning the rich fal­con­ry tra­di­ti­on in Slo­va­kia. In addi­ti­on to flight demon­stra­ti­ons, the cen­ter is dedi­ca­ted to the reha­bi­li­ta­ti­on of inju­red birds of prey, the­ir return to the wild, and youth edu­ca­ti­on through vari­ous prog­rams and camps.

Visi­tors to the ASTUR Fal­con­ry Court can see a wide varie­ty of birds of prey, ran­ging from smal­ler owls to majes­tic eag­les. During regu­lar flight demon­stra­ti­ons, spec­ta­tors can admi­re the­se birds in acti­on, learn about the­ir beha­vi­or, hun­ting tech­ni­qu­es, and eco­lo­gi­cal sig­ni­fi­can­ce. The flight demon­stra­ti­ons last app­ro­xi­ma­te­ly 30 minu­tes and are accom­pa­nied by expert com­men­ta­ry from expe­rien­ced fal­co­ners. ASTUR pla­ces gre­at emp­ha­sis on pub­lic edu­ca­ti­on. It offers spe­cial prog­rams for scho­ols and camps, whe­re chil­dren and young peop­le can learn more about birds of prey, the­ir eco­lo­gy, and the­ir role in the envi­ron­ment. Addi­ti­onal­ly, ASTUR orga­ni­zes fal­con­ry camps, clubs, and the­med events focu­sed on ornit­ho­lo­gy and natu­re con­ser­va­ti­on. For tho­se see­king a dee­per expe­rien­ce, ASTUR offers the oppor­tu­ni­ty to beco­me a fal­co­ner for a whi­le. Under the guidan­ce of expe­rien­ced pro­fes­si­onals, visi­tors learn the basics of hand­ling birds of prey and can take a walk through the forests of the Litt­le Car­pat­hians near Čer­ve­ný Kameň Cast­le with a bird of prey on the­ir arm (astur​.sk).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Moravské, Obce, Zahraničie

Sokolnice

skala
Hits: 70

Sokol­ni­ce je obec nachá­dza­jú­ca pri­bliž­ne 11 km juho­vý­chod­ne od Brna. Rozp­res­tie­ra sa v Dyjsko-​svrateckom úva­le na pra­vom bre­hu rieč­ky Říč­ka. S nad­mor­skou výš­kou 207 m n. m. a roz­lo­hou 11,35 km² tu žije pri­bliž­ne 2 432 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o Sokol­ni­ciach pochá­dza z roku 1408. Názov obce je odvo­de­ný od slo­va ​“sokol­ník”, čo naz­na­ču­je, že oby­va­te­lia sa v minu­los­ti zaobe­ra­li soko­liar­stvom. V prie­be­hu sto­ro­čí obec čas­to meni­la maji­te­ľov; význam­ný­mi vlast­ník­mi boli naprí­klad kláš­tor v Tře­bí­či a rod Diet­richs­te­i­nov­cov, kto­rí vlast­ni­li obec od roku 1705 do roku 1875. Počas trid­sať­roč­nej voj­ny bola obec výraz­ne poško­de­ná (Wiki­pe­dia). Ku pan­stvu pat­ri­li v roku 1750 aj obce Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce a časť Jiři­ko­vic (Infor­mač­ná tabuľa).

Dňa 2. decem­bra 1805 sa v oko­lí Sokol­níc odo­hra­la bit­ka pri Slav­ko­ve, kto­rá ovplyv­ni­la aj miest­nych oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce boli stre­dom obra­ny juž­né­ho kríd­la fran­cúz­skej armá­dy. Po bit­ke bola sýp­ka väze­ním pre 400 rusov a v poliach za ňou pocho­va­li pod­da­ných do šach­to­vých hro­bov (Infor­mač­ná tabuľa). 

Domi­nan­tou obce je zámok Sokol­ni­ce, kto­rý bol posta­ve­ný na mies­te star­šej pev­nos­ti. Pôvod­ne baro­ko­vý zámok bol neskôr pre­sta­va­ný v his­to­ri­zu­jú­com štý­le a dnes slú­ži ako domov seni­orov. Súčas­ťou zám­ku je cen­ná rano­ba­ro­ko­vá kapl­n­ka a oko­li­tý park, kto­rý je voľ­ne prí­stup­ný verej­nos­ti (Wiki­pe­dia). Úpra­vy v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia boli v štý­le anglic­kej goti­ky (Infor­mač­ná tabuľa).

Ďal­šou význam­nou stav­bou je býva­lá baro­ko­vá sýp­ka z prvej štvr­ti­ny 18. sto­ro­čia, kto­rá bola pre­sta­va­ná na moder­ný byto­vý dom. Obec je zná­ma aj svo­jou vinár­skou tra­dí­ci­ou, nachá­dza sa vo Vel­ko­pav­lo­vic­kej vinár­skej podob­las­ti. Medzi miest­ne vini­ce pat­ria Vinoh­rad­ská trať, Paděl­ky a Pran­ty (Wiki­pe­dia). Za obcou sme­rom na Kobyl­ni­ce je sokol­nic­ká bažan­tni­ca, kom­plex luž­ných lúk a par­ko­vo upra­ve­ných plôch (Infor­mač­ná tabuľa).

Sokol­ni­ce is a vil­la­ge loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 11 km sout­he­ast of Brno. It lies in the Dyje-​Svratka Val­ley on the right bank of the Říč­ka River. With an alti­tu­de of 207 meters abo­ve sea level and an area of 11.35 km², the vil­la­ge is home to about 2,432 inha­bi­tants. The first writ­ten men­ti­on of Sokol­ni­ce dates back to 1408. The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word ​“fal­co­ner,” indi­ca­ting that the inha­bi­tants were his­to­ri­cal­ly invol­ved in fal­con­ry. Over the cen­tu­ries, the vil­la­ge fre­qu­en­tly chan­ged owners; notab­le prop­rie­tors inc­lu­ded the Tře­bíč Monas­te­ry and the Diet­richs­te­in fami­ly, who owned the vil­la­ge from 1705 to 1875. During the Thir­ty Years’ War, the vil­la­ge suf­fe­red sig­ni­fi­cant dama­ge (Wiki­pe­dia). In 1750, the esta­te also inc­lu­ded the vil­la­ges of Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce, and part of Jiři­ko­vi­ce (Infor­ma­ti­on Board).

On Decem­ber 2, 1805, the Batt­le of Aus­ter­litz took pla­ce near Sokol­ni­ce, sig­ni­fi­can­tly impac­ting the local popu­la­ti­on (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce was at the cen­ter of the defen­se of the sout­hern flank of the French army. After the batt­le, the gra­na­ry ser­ved as a pri­son for 400 Rus­sians, and local serfs were buried in mass gra­ves in the fields behind it (Infor­ma­ti­on Board).

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is Sokol­ni­ce Cast­le, built on the site of an older for­tress. Ori­gi­nal­ly a Baro­que cast­le, it was later rebu­ilt in a his­to­ri­cist sty­le and now ser­ves as a seni­or home. The cast­le inc­lu­des a valu­ab­le ear­ly Baro­que cha­pel and a sur­roun­ding park open to the pub­lic (Wiki­pe­dia). Modi­fi­ca­ti­ons in the mid-​19th cen­tu­ry were made in the English Got­hic sty­le (Infor­ma­ti­on Board).

Anot­her notab­le buil­ding is a for­mer Baro­que gra­na­ry from the first quar­ter of the 18th cen­tu­ry, which has been con­ver­ted into a modern resi­den­tial buil­ding. The vil­la­ge is also kno­wn for its wine­ma­king tra­di­ti­on, as it is loca­ted in the Vel­ko­pav­lo­vi­ce Wine Sub­re­gi­on. Local vine­y­ards inc­lu­de Vinoh­rad­ská Trať, Paděl­ky, and Pran­ty (Wiki­pe­dia). Bey­ond the vil­la­ge towards Kobyl­ni­ce lies the Sokol­ni­ce Phe­a­san­try, a com­plex of flo­odp­lain mea­do­ws and lands­ca­ped are­as (Infor­ma­ti­on Board).

Sokol­ni­ce je obec nachá­ze­jí­cí se přib­liž­ně 11 km jiho­vý­chod­ně od Brna. Rozk­lá­dá se v Dyjsko-​svrateckém úva­lu na pra­vém bře­hu říč­ky Říč­ka. S nad­mo­řs­kou výš­kou 207 m n. m. a roz­lo­hou 11,35 km² zde žije přib­liž­ně 2 432 oby­va­tel. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Sokol­ni­cích pochá­zí z roku 1408. Název obce je odvo­zen od slo­va ​“sokol­ník,” což naz­na­ču­je, že oby­va­te­lé se v minu­los­ti zabý­va­li sokol­nic­tvím. V průběhu sta­le­tí obec čas­to měni­la maji­te­le; význam­ný­mi vlast­ní­ky byli napří­klad tře­bíčs­ký kláš­ter a rod Diet­richs­te­i­nů, kte­ří obec vlast­ni­li od roku 1705 do roku 1875. Během tři­ce­ti­le­té vál­ky byla obec výraz­ně poško­ze­na (Wiki­pe­dia). V roce 1750 k pan­ství patři­ly také obce Horá­kov, Kobyl­ni­ce, Tel­ni­ce a část Jiří­ko­vic (Infor­mač­ní tabule).

Dne 2. pro­sin­ce 1805 se v oko­lí Sokol­nic odeh­rá­la bit­va u Slav­ko­va, kte­rá výraz­ně ovliv­ni­la míst­ní oby­va­te­le (Wiki­pe­dia). Sokol­ni­ce byly stře­dem obra­ny již­ní­ho kříd­la fran­couz­ské armá­dy. Po bit­vě slou­ži­la sýp­ka jako věze­ní pro 400 Rusů a na polích za ní byli pod­da­ní pohřbe­ni do šach­to­vých hro­bů (Infor­mač­ní tabule).

Domi­nan­tou obce je zámek Sokol­ni­ce, kte­rý byl posta­ven na mís­tě star­ší pev­nos­ti. Původ­ně barok­ní zámek byl později pře­sta­věn v his­to­ri­zu­jí­cím sty­lu a dnes slou­ží jako domov pro seni­ory. Sou­čás­tí zám­ku je cen­ná raně barok­ní kap­le a okol­ní park, kte­rý je vol­ně pří­stup­ný veřej­nos­ti (Wiki­pe­dia). Úpra­vy v polo­vi­ně 19. sto­le­tí byly pro­ve­de­ny v anglic­ké goti­ce (Infor­mač­ní tabule).

Dal­ší význam­nou stav­bou je býva­lá barok­ní sýp­ka z prv­ní čtvr­ti­ny 18. sto­le­tí, kte­rá byla pře­sta­věna na moder­ní byto­vý dům. Obec je zná­má také svou vina­řs­kou tra­di­cí, nachá­zí se ve Vel­ko­pav­lo­vic­ké vina­řs­ké podob­las­ti. Mezi míst­ní vini­ce patří Vinoh­rad­ská trať, Paděl­ky a Pran­ty (Wiki­pe­dia). Za obcí směrem na Kobyl­ni­ce se nachá­zí sokol­nic­ká bažan­tni­ce, kom­plex luž­ních luk a par­ko­vě upra­ve­ných ploch (Infor­mač­ní tabule).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, TOP, Vtáky, Živočíchy

Najlepšie fotografie vtákov

skala
Hits: 1976

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

skala
Hits: 2462

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.

Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al expe­rien­ces. One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dyna­mism. In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.

Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zamagurie

Ľubovniansky hrad

skala
Hits: 3174

Ľubov­nian­sky hrad sa nachá­dza na seve­re Slo­ven­ska, nad mes­tom Sta­rá Ľubov­ňa, v nad­mor­skej výš­ke 548 met­rov. V minu­los­ti bol zná­my aj ako cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Vzni­kol na roz­hra­ní 13. a 14. sto­ro­čia ako hra­nič­ný, stráž­ny. Pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov ho vybu­do­va­lo oko­lo roku 1280 poľ­ské knie­ža Bole­slav, zať uhor­ské­ho krá­ľa Bela IV. V roku 1412 sa spo­lu s ďal­ší­mi 13. spiš­ský­mi mes­ta­mi a pan­stva­mi dostal do poľ­ské­ho zálo­hu. Násled­ne na hra­de síd­li­li sta­ros­to­via zálo­ho­va­ných miest. V roku ho tak­mer zni­čil veľ­ký požiar. Hrad náklad­ne reno­vo­va­li. Záloh sa skon­čil v roku 1772, hrad začal upa­dať. Bol využí­va­ný ako kasá­reň, neskôr skla­dis­ko. Po roku 1945 bol po via­ce­rých iných dáv­nej­ších rekon­štruk­ciách obno­ve­ný ako ško­la. V roku 1971 začal na hra­de arche­olo­gic­ký a archi­tek­to­nic­ký výskum (Wiki­pe­dia). V are­áli hra­du ras­tie mohut­ná 25 met­rov vyso­ká lipa malo­lis­tá s obvo­dom kme­ňa 450 cm, sta­rá asi 350 – 400 rokov (Wiki­pe­dia).

The Ľubov­ňa Cast­le is loca­ted in the north of Slo­va­kia, abo­ve the town of Sta­rá Ľubov­ňa, at an ele­va­ti­on of 548 meters. In the past, it was also kno­wn as cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. It ori­gi­na­ted at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries as a bor­der, guar­ding for­tress. Accor­ding to some sour­ces, it was built around the year 1280 by the Polish prin­ce Bole­sław, the son-​in-​law of the Hun­ga­rian King Béla IV. In 1412, toget­her with 13 other Spiš towns and esta­tes, it fell into Polish pawn. Sub­se­qu­en­tly, cas­tel­lans of pawned towns resi­ded in the cast­le. In the same year, it was almost des­tro­y­ed by a lar­ge fire, lea­ding to an expen­si­ve reno­va­ti­on. The pawn ended in 1772, and the cast­le began to dec­li­ne. It was used as a bar­racks and later as a ware­hou­se. After 1945, fol­lo­wing seve­ral ear­lier recons­truc­ti­ons, it was res­to­red as a scho­ol. In 1971, archa­e­olo­gi­cal and archi­tec­tu­ral rese­arch began at the cast­le (Wiki­pe­dia). Wit­hin the cast­le grounds, a mas­si­ve small-​leaved lime tree gro­ws, rea­ching a height of 25 meters with a trunk cir­cum­fe­ren­ce of 450 cm, esti­ma­ted to be around 350 – 400 years old (Wiki­pe­dia).

Любовнянський замок розташований на півночі Словаччини, над містом Стара Любовня, на висоті 548 метрів. У минулому його також відомо як cas­trum Lib­lou, de Lyb­lio, de Lub­low, Lyb­lyo, arx Lub­los. Виник на рубежі 13-​го і 14-​го століть як кордоновий, сторожовий замок. За деякими джерелами, його побудував близько 1280 року польський князь Болеслав, зять угорського короля Бели IV. У 1412 році, разом із 13 іншими містами та володіннями Спішу, він потрапив у польську заставу. Після цього на замку проживали замкові голови заставлених міст. У той же рік його майже знищив великий пожежа, що призвела до дороговартісного ремонту. Заставу завершено в 1772 році, і замок почав втрачати свою популярність. Його використовували як касарню, а пізніше як склад. Після 1945 року, після кількох попередніх реконструкцій, він був відновлений як школа. У 1971 році розпочався археологічний і архітектурний дослідження на замку (Wiki­pe­dia). На території замку росте величезна липа звичайна, висотою 25 метрів і об’ємом стовбура 450 см, вік якої оцінюється приблизно в 350 – 400 років (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post