Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie

Silvester v Piešťanoch

skala
Hits: 3181

Silvester sa v Piešťanoch, čo si ja pamätám zvyčajne oslavoval aj „oficiálnym – veľkým“ ohňostrojom. Najmä v minulosti sa odpaľoval najmä z brehov Váhu, zhruba v úrovni kúpaliska EVA. Preto väčšina divákov sa naň pozerala z Kolonádneho mostu. Malo to svoje čaro, aj ohnivé efekty nad vodou boli v takomto prostredí krajšie. V roku 2010 sa ohňostroj odpaľoval zo strechy Auparku, v uzavretej zástavbe. Čo bolo dosť nešťastné rozhodnutie. Výhľad naň bol naozaj obmedzený a jeho potenciál sa razom znížil. Menšie ohňostroje prebiehali aj v roku 2010 a aj v minulosti na rôznych miestach po celom meste.

Silvestrovský beh v Piešťanoch je jedným z najstarších a najprestížnejších bežeckých podujatí na Slovensku, s bohatou históriou siahajúcou až do roku 1965. Každoročne sa koná 30. decembra na kúpeľnom ostrove, pričom trasa vedie cez piešťanské – Kolonádový a Krajinský. Tento beh sa stal neoddeliteľnou súčasťou športového kalendára mesta a láka bežcov aj zo zahraničia. Myšlienka usporiadať Silvestrovský beh v Piešťanoch vznikla na roku 1965, keď traja nadšenci atletiky – Anton Javorka, Walter Schwarz a František Rašla – rozhodli zorganizovať prvý ročník tohto . Inšpirovali sa populárnym Silvestrovským behom v brazílskom Sao Paule. Prvý ročník sa konal 30. decembra 1965 a zúčastnilo sa ho 30 pretekárov. Odvtedy sa podujatie koná každoročne, s výnimkou niekoľkých prestávok (silvestrovskybeh.sk).

Silvestrovský beh ponúka niekoľko kategórií pre rôzne vekové a výkonnostné . Hlavná trať má dĺžku 10 kilometrov a je certifikovaná Slovenským atletickým zväzom. Pre menej skúsených bežcov je pripravená 4-kilometrová trať. Okrem toho sú súčasťou podujatia aj detské behy. Pre tých, ktorí preferujú tímový duch, je k dispozícii štafetový beh na 10 kilometrov, kde sa môžu zapojiť tímy s maximálne piatimi členmi (silvestrovskybeh.sk). Prezentácia pretekárov prebieha v Kúpeľnom dome Napoleon na kúpeľnom ostrove. Účastníci majú k dispozícii šatne, sprchy a možnosť využiť vonkajší bazén s termálnou vodou na kúpalisku Eva. Každý pretekár po dobehnutí do cieľa obdrží účastnícku medailu na pamiatku (silvestrovskybeh.sk). V roku 2024 bol zaznamenaný rekordný počet účastníkov, keď sa kapacita tisíc pretekárov naplnila ešte pred podujatím. V absolútnom poradí zvíťazil Matúš Hujsa s časom 32:54 minúty (pnky.sk). Počas behu sa vypije približne 270 litrov teplého čaju a na jeho hladkom priebehu sa podieľa okolo 63 dobrovoľníkov (facebook.com).

New Year’s Eve in , as I remember, was usually celebrated with an „official – grand“ fireworks display. In the past, it was mostly launched from the banks of the River, approximately at the level of the EVA swimming pool. Therefore, most spectators watched it from the Colonnade Bridge. It had its charm, and the fiery effects over the water were more beautiful in such a setting. In 2010, the fireworks were launched from the roof of the Aupark in a closed area. This was quite an unfortunate decision. The view was really limited, and its potential was significantly reduced. Smaller fireworks displays also took place in 2010 and in the past at various locations across the city.

The New Year’s Eve Run in Piešťany is one of the oldest and most prestigious running events in Slovakia, with a rich history dating back to 1965. It is held annually on December 30th on the Spa Island, with the route crossing the Piešťany bridges – the Colonnade Bridge and the Country Bridge. This run has become an inseparable part of the city’s sports calendar and attracts runners even from abroad. The idea to organize the New Year’s Eve Run in Piešťany was conceived in the autumn of 1965 when three athletics enthusiasts – Anton Javorka, Walter Schwarz, and František Rašla – decided to hold the first edition of this event. They were inspired by the popular New Year’s Eve Run in São Paulo, Brazil. The first edition took place on December 30th, 1965, with 30 competitors. Since then, the event has been held annually, with a few exceptions (silvestrovskybeh.sk).

The New Year’s Eve Run offers several categories for different age and performance groups. The main course is 10 kilometers long and is certified by the Slovak Athletics Association. For less experienced runners, a 4-kilometer course is prepared. Additionally, the event includes children’s races. For those who prefer team spirit, a 10-kilometer relay race is available, allowing teams with up to five members to participate (silvestrovskybeh.sk). Competitor registration takes place at the Napoleon Spa House on the Spa Island. Participants have access to changing rooms, showers, and the opportunity to use the outdoor thermal water pool at the Eva swimming pool. Each participant receives a commemorative medal upon finishing the race (silvestrovskybeh.sk). In 2024, a record number of participants was recorded when the capacity of one thousand competitors was filled even before the event. Matúš Hujsa won the overall ranking with a time of 32:54 minutes (pnky.sk). During the race, approximately 270 liters of hot tea are consumed, and about 63 volunteers ensure its smooth progress (facebook.com).

Silvester wurde in Piešťany, soweit ich mich erinnere, üblicherweise mit einem „offiziellen – großen“ Feuerwerk gefeiert. Besonders in der Vergangenheit wurde es meistens von den Ufern der Waag abgefeuert, ungefähr auf Höhe des Schwimmbads EVA. Daher sahen die meisten Zuschauer es von der Kolonnadenbrücke aus. Es hatte seinen besonderen Charme, und die Lichteffekte über dem Wasser waren in einer solchen Umgebung noch schöner. Im Jahr 2010 wurde das Feuerwerk vom Dach des Auparks in einer geschlossenen Umgebung abgefeuert. Dies war eine ziemlich unglückliche Entscheidung. Die Sicht darauf war wirklich eingeschränkt, und sein Potenzial wurde sofort gemindert. Kleinere Feuerwerke fanden ebenfalls im Jahr 2010 und auch in der Vergangenheit an verschiedenen Orten in der Stadt statt.

Der Silvesterlauf in Piešťany ist eines der ältesten und prestigeträchtigsten Laufevents in der Slowakei, mit einer reichen Geschichte, die bis ins Jahr 1965 zurückreicht. Er findet jährlich am 30. Dezember auf der Kurinsel statt, wobei die Strecke über die Piešťany-Brücken – die Kolonnadenbrücke und die Landesbrücke – führt. Dieser Lauf ist ein unverzichtbarer Teil des Sportkalenders der Stadt geworden und zieht auch Läufer aus dem Ausland an. Die Idee, den Silvesterlauf in Piešťany zu organisieren, entstand im Herbst 1965, als drei Leichtathletik-Enthusiasten – Anton Javorka, Walter Schwarz und František Rašla – beschlossen, die erste Ausgabe dieser Veranstaltung abzuhalten. Sie ließen sich vom populären Silvesterlauf in São Paulo, Brasilien, inspirieren. Die erste Ausgabe fand am 30. Dezember 1965 mit 30 Teilnehmern statt. Seitdem wird die Veranstaltung jährlich abgehalten, mit wenigen Ausnahmen (silvestrovskybeh.sk).

Der Silvesterlauf bietet mehrere Kategorien für verschiedene Alters- und Leistungsgruppen. Die Hauptstrecke ist 10 Kilometer lang und vom Slowakischen Leichtathletikverband zertifiziert. Für weniger erfahrene Läufer steht eine 4-Kilometer-Strecke zur Verfügung. Zusätzlich umfasst die Veranstaltung auch Kinderläufe. Für diejenigen, die den Teamgeist bevorzugen, gibt es einen Staffelwettbewerb über 10 Kilometer, bei dem Teams mit bis zu fünf Mitgliedern teilnehmen können (silvestrovskybeh.sk). Die Registrierung der Teilnehmer erfolgt im Napoleon-Kurhaus auf der Kurinsel. Den Teilnehmern stehen Umkleideräume, Duschen und die Möglichkeit zur Nutzung des Außenbeckens mit Thermalwasser im Schwimmbad Eva zur Verfügung. Jeder Teilnehmer erhält nach dem Zieleinlauf eine Erinnerungsmedaille (silvestrovskybeh.sk). Im Jahr 2024 wurde eine Rekordzahl an Teilnehmern verzeichnet, als die Kapazität von tausend Läufern bereits vor der Veranstaltung ausgeschöpft war. Matúš Hujsa gewann die Gesamtwertung mit einer Zeit von 32:54 Minuten (pnky.sk). Während des Laufs werden etwa 270 Liter heißer Tee konsumiert, und rund 63 Freiwillige sorgen für einen reibungslosen Ablauf (facebook.com).

 

 

,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Fotografie

Stará Bystrica – obec s orlojom

skala
Hits: 872

Stará Bystrica je kysucká obec v okrese Čadca. Leží v nadmorskej výške 484 metrov nad morom. Na rozlohe 36.91 km2 tu žije 2765 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z 15. storočia (starabystrica.com). Stará Bystrica je jednou z najstarších kysuckých obcí. Na území sa našli aj pozostatky mamuta a nosorožca ststnatého. V 16. storočí podliehala valašskému osídľovaniu. Valasi sa zaoberali pasením horského dobytka. Súčasná Stará Bystrica je pokračovateľkou pôvodnej obce Bystrica. Postupne sa z jej chotára vyčlenili obce Klubina, Nová Bystrica, Radôstka a Harvelka. V obci sa nachádza veľké množtsvo sakrálnych pamiatok z 18. až 20. storočia, z ktorých veľkú časť zhotovili miestni kamenárski majstri Ján a Jozef Kuricovci. Kameň pochádza z lomu v doline Senkov. Stará Bystrica láka aj štýlovou rozhľadňou na vrchu Bobovec a Beskydskou zelenou cestou vedúcou popod Bobovec. Púta aj budova Zbojnickej bašty, pred ktoru je Zbojnícky kameň z vrchu Černatín, na ktorom vraj tancovali zbojníci s vílami. V centre sa nachádza socha svätého Michala Archanjela s vračanského vápenca. Neďaleko od centra je park svätého Floriána so sochou patróna hasičov (Informačná tabuľa). 

Pri rekonštrukcii bol v roku 2009 v Starej Bystrici postavený orloj (Wikipedia). Slovenský orloj je najväčšou drevenou sochou na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Súčasťou sú bronzové plastiky významných osobností našich dejín: kniežaťa Pribinu, kráľa Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinku a slovenských apoštolov: svätého Konštantína, Metoda, Beňadika, Gorazda, Andreja-Svorada, Bystríka, Vojtecha (Informačná tabuľa). 

Drapéria je z ryolitu pri Hliníku nad Hronom. V dolnej časti sú vložené priehľadné tabuľky zo zlatého ónyxu pri Leviciach. Tento mramor obsahuje časti zlatého vlasu. V sú tieto tabuľky podsvietené. Z ryolitu je zhotovený aj portál vstupu do galérie. slovenských apoštolov sú vytesané z topoľa Petrom Kuníkom z Tvrdošínu. Srdcom orloja je astroláb – ciferník s astronomickým údajmi. Farebnosť hlavnej dosky astrolábu je daná fázami dňa: čierna noc, červená úsvit, bledomodrá deň – obzor, červená súmrak. Tento orloj ako jediný na svete ukazuje tzv. pravý slnečný . Vo vežičke orloja sú dva zvony. Jeden odbíja čas, druhý vytvára zvukovú kulisu počas promenády apoštolov. Na druhom zvone nazvanom Riečnická Madona je text: Na pamiatku zatopených obcí Riečnica, Harvelka dal odliať nitriansky biskup Mons. Viliam Judák (Informačná tabuľa). 

Stará Bystrica is a village in the Kysuce region, located in the Čadca district. It lies at an altitude of 484 meters above sea level. Covering an area of 36.91 km², it is home to 2,765 inhabitants. The first written mention of the village dates back to the 15th century (starabystrica.com). Stará Bystrica is one of the oldest villages in Kysuce. Remains of a mammoth and a woolly rhinoceros were also discovered in its territory. In the 16th century, it was part of the Wallachian settlement. The Wallachians were primarily engaged in grazing mountain cattle. The present-day Stará Bystrica is a continuation of the original Bystrica village. Over time, the villages of Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, and Harvelka were separated from its territory.

The village contains many sacred monuments from the 18th to 20th centuries, many of which were crafted by local stonemasons Ján and Jozef Kuric. The stone used originates from a quarry in the Senkov valley. Stará Bystrica also attracts visitors with a stylish lookout tower on Bobovec Hill and the Beskydská Green Trail running beneath it. Other notable landmarks include the Zbojnícka Bašta building, in front of which stands the Zbojnícky Stone from Černatín Hill, where bandits were said to have danced with fairies. In the center of the village is a statue of Saint Michael the Archangel, carved from Vraca limestone. Near the center is Saint Florian Park, which features a statue of the patron saint of firefighters (Information board).

During the reconstruction of the square in 2009, an astronomical clock was built in Stará Bystrica (Wikipedia). The Slovak astronomical clock is the largest wooden statue in Slovakia. The entire composition represents the seated Madonna, the Seven Sorrows Virgin Mary, the patroness of Slovakia. The clock features bronze reliefs of significant historical figures: Prince Pribina, King Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka, and the Slovak apostles: Saints Constantine, Methodius, Benedict, Gorazd, Andrew-Svorad, Bystrík, and Vojtech (Information board).

The drapery is made of rhyolite from Hliník nad Hronom. Transparent panels made of golden onyx from the Levice region, which contains golden hair-like inclusions, are embedded in the lower part. At night, these panels are illuminated. The entrance portal to the gallery is also made of rhyolite. The statues of Slovak apostles were carved from poplar by Peter Kuník from Tvrdošín. The heart of the clock is the astrolabe—a dial with astronomical data. The colors of the astrolabe’s main plate reflect the phases of the day: black for night, red for dawn, light blue for day (horizon), and red for dusk. This clock is unique in the world, as it shows the so-called true solar time. The clock tower houses two bells: one strikes the time, and the other creates a soundscape during the apostles‘ promenade. The second bell, named Riečnická Madonna, bears the inscription: „In memory of the flooded villages of Riečnica and Harvelka, cast by the bishop Mons. Viliam Judák“ (Information board).

Stará Bystrica to miejscowość w regionie Kysuce, w powiecie Čadca. Położona jest na wysokości 484 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 36,91 km² mieszka tu 2765 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z XV wieku (starabystrica.com). Stará Bystrica jest jedną z najstarszych miejscowości w regionie Kysuce. Na jej terenie odkryto także szczątki mamuta i nosorożca włochatego. W XVI wieku podlegała osadnictwu wołoskiemu. Wołosi zajmowali się głównie wypasem bydła górskiego. Obecna Stará Bystrica jest kontynuacją pierwotnej wsi Bystrica. Z jej terenu wyodrębniły się z czasem miejscowości Klubina, Nová Bystrica, Radôstka i Harvelka.

W miejscowości znajduje się wiele sakralnych zabytków z XVIII-XX wieku, z których dużą część wykonali lokalni kamieniarze Ján i Jozef Kuric. Kamień pochodzi z kamieniołomu w dolinie Senkov. Stará Bystrica przyciąga także stylową wieżą widokową na wzgórzu Bobovec oraz Szlakiem Zielonym Beskidzkim, biegnącym u podnóża Bobovca. Warto zobaczyć również budynek Zbojníckiej Bašty, przed którym znajduje się Zbojnícki Kamień z wzgórza Černatín, na którym rzekomo zbójnicy tańczyli z wróżkami. W centrum miejscowości stoi figura świętego Michała Archanioła, wykonana z wapienia vraczańskiego. Niedaleko centrum znajduje się park świętego Floriana z figurą patrona strażaków (Tablica informacyjna).

Podczas przebudowy rynku w 2009 roku w Starej Bystricy zbudowano zegar astronomiczny (Wikipedia). Słowacki zegar astronomiczny jest największą drewnianą rzeźbą na Słowacji. Cała kompozycja przedstawia siedzącą Madonnę, Matkę Bożą Bolesną, patronkę Słowacji. Częścią zegara są brązowe płaskorzeźby ważnych postaci historycznych: księcia Pribiny, króla Svätopluka, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra, Milana Rastislava Štefánika, Andreja Hlinki oraz słowackich apostołów: świętych Konstantyna, Metodego, Benedykta, Gorazda, Andrzeja-Svorada, Bystryka i Wojciecha (Tablica informacyjna).

Draperia wykonana jest z ryolitu z miejscowości Hliník nad Hronom. W dolnej części wstawiono przezroczyste płyty z onyksu złotego z regionu Levice, który zawiera złote włosowate wtrącenia. W nocy te płyty są podświetlane. Portal wejściowy do galerii również wykonano z ryolitu. Figury słowackich apostołów zostały wyrzeźbione z topoli przez Petera Kuníka z Tvrdošína. Sercem zegara jest astrolabium – tarcza z danymi astronomicznymi. Kolorystyka głównej płyty astrolabium odzwierciedla fazy dnia: czarna noc, czerwony świt, jasnoniebieski dzień (horyzont), czerwony zmierzch. Ten zegar jako jedyny na świecie pokazuje tzw. prawdziwy czas słoneczny. W wieżyczce zegara znajdują się dwa dzwony. Jeden wybija czas, a drugi tworzy oprawę dźwiękową podczas promenady apostołów. Na drugim dzwonie, nazwanym Riečnicka Madonna, widnieje napis: „Na pamiątkę zatopionych miejscowości Riečnica, Harvelka, odlał biskup nitrzański Mons. Viliam Judák” (Tablica informacyjna).

Príroda, Rastliny, TOP, Organizmy, Fotografie

Stromy

skala
Hits: 5533

, s ich výraznými kmeňmi a rozvetvenými korunami, tvoria obdivuhodné diela prírody a sú základnými stavebnými kameňmi ekosystémov po celom svete. Tieto živé organizmy sú neuveriteľne účinné, odolné a vytrvalé. Stromy čelia rôznym hrozbám, vrátane odlesňovania, klimatických zmien a chorôb. Odlesňovanie znižuje biodiverzitu a zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Klimatické zmeny môžu viesť k rozšíreniu chorôb a nežiaducich druhov, ktoré môžu poškodiť stromy. stromov zahŕňa udržiavanie ich prirodzených biotopov, udržateľnú ťažbu dreva a podporu výskumu na riešenie chorôb a škodcov. Stromy predstavujú kľúčový prvok prírody, ich ochrana a udržateľné hospodárenie sú nevyhnutné pre ich zachovanie, ale aj pre nás samotných, pre ľudstvo.

Stromy majú komplexnú štruktúru, ktorá im umožňuje prosperovať v rôznych podmienkach. Ich základnými časťami sú koreň, kmeň, konáre, a plody. slúžia na zakotvenie stromu v pôde a získavanie živín, kým kmeň poskytuje oporu a nesie transportný systém pre vodu a živiny. Konáre a listy zabezpečujú fotosyntézu, proces, ktorým stromy využívajú slnečné na tvorbu energie a výrobu kyslíka. Plody následne obsahujú semienka, ktoré slúžia na reprodukciu. Stromy tvoria rozsiahle , ktoré poskytujú útočisko a potravu pre množstvo živočíchov. Ich kmeň a konáre slúžia ako príbytok pre vtáky, hmyz a iné organizmy. Stromy napomáhajú udržiavať pôdnu kvalitu a zabezpečujú mikroklímu vo svojom okolí. Ich význam v ekosystémoch spočíva aj v zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého. Stromy majú aj ekonomický význam, poskytujú , ktoré sa využíva vo viacerých odvetviach, od stavebníctva po výrobu nábytku. Okrem toho poskytujú suroviny pre papierenský priemysel. Mnohé a liečivé látky pochádzajú zo stromov, ktoré majú aj kozmetické a farmaceutické využitie.

stromov majú schopnosť zachytiť nádheru a pôsobivosť prírody v jedinom snímku. Každý strom, s jeho jedinečným tvarom a charakterom, ponúka fotografom nekonečné možnosti tvorby. Fotografická interpretácia stromov môže prezentovať ich majestát, odolnosť a vzťah s okolím. Pri fotografovaní stromov je dôležitá kompozícia a perspektíva. Vytváranie kontrastov medzi stromami a inými prvkami prírody, ako sú hory, jazero alebo obloha, môže pridať dramatickosť fotografii. Experimentovanie s rôznymi uhlovými pohľadmi, vrátane nízkych záberov alebo fotografovania viacerých konárov, môže poskytnúť nezvyčajné a pútavé výsledky. Svetlo hrá kľúčovú úlohu pri fotografovaní stromov. Ranné alebo večerné hodiny môžu vytvárať hrejivé a mäkké svetlá, ktoré zdôrazňujú textúru kôry a listov. Kontrastné svetlo vytvára hry tieňov. Zábery s nápadnými slnečnými lúčmi či odleskmi môžu poskytnúť nádherný a pôsobivý efekt. Hmla dokáže oddeliť priestor a nechať vyniknúť aj niečo tak veľké ako je strom.

Fotografie stromov niekedy nezachytávajú len samotné , ale aj pestrosť ich okolia. Zahrnúť rôznorodé druhy rastlín, kvetov či prírodných prvkov do kompozície môže pridať ďalší rozmer a farebný kontrast. Rovnako môžete zachytiť , alebo iné , ktoré sú spojené so životom stromov. Existuje mnoho zvláštnych a nápadných druhov stromov, ktoré môžu byť zaujímavým objektom pre fotografie. Bonsaje, sekvoje, alebo starobylé stromy s výraznými tvarmi a vekom môžu byť vynikajúcim motívom. Ich výrazné črty môžu vyprávať príbehy o histórii a živote v ich okolí. Kombinácia techniky, kreativity a vnímania krásy v každom jednotlivom strome môže viesť k tvorbe úžasných a dojemných fotografií.

Trees, with their distinctive trunks and branching crowns, stand as remarkable masterpieces of nature and serve as fundamental building blocks of ecosystems worldwide. These living organisms are incredibly efficient, resilient, and enduring. However, trees face various threats, including deforestation, climate change, and diseases. Deforestation reduces biodiversity and increases the amount of carbon dioxide in the atmosphere. Climate changes may lead to the spread of diseases and unwanted species that can harm trees. Protecting trees involves maintaining their natural habitats, sustainable timber harvesting, and supporting research to address diseases and pests. Trees represent a key element of nature; their conservation and sustainable management are essential not only for their preservation but also for humanity.

Trees have a complex structure that enables them to thrive in various conditions. Their basic parts include roots, trunk, branches, leaves, and fruits. Roots anchor the tree in the soil and absorb nutrients, while the trunk provides support and houses the transport system for water and nutrients. Branches and leaves facilitate photosynthesis, the process by which trees use sunlight to produce energy and generate oxygen. Fruits contain seeds used for reproduction. Trees form extensive ecosystems that provide shelter and food for numerous organisms. Their trunks and branches serve as habitats for birds, insects, and other creatures. Trees help maintain soil quality and create a microclimate in their surroundings. Their significance in ecosystems also lies in capturing and storing carbon dioxide. Trees have economic importance, providing wood used in various industries, from construction to furniture production. Additionally, they supply raw materials for the paper industry, and many plants and medicinal compounds come from trees, contributing to cosmetic and pharmaceutical applications.

Photographing trees allows for the capture of the beauty and grandeur of nature in a single frame. Each tree, with its unique shape and character, offers photographers endless creative possibilities. The photographic interpretation of trees can showcase their majesty, resilience, and relationship with the environment. Composition and perspective play a crucial role in tree photography. Creating contrasts between trees and other elements of nature, such as mountains, lakes, or the sky, can add drama to the photograph. Experimenting with different angles, including low shots or capturing multiple branches, can yield unusual and captivating results. Light is a key factor in tree photography. Early morning or evening hours can create warm and soft lights that highlight the texture of the bark and the colors of the leaves. Contrastive light creates shadow play, adding drama to the image. Shots with striking sunlight rays or reflections can provide a beautiful and impactful effect. Fog can separate spaces and make even something as large as a tree stand out.

Tree photography sometimes captures not only the trees themselves but also the diversity of their surroundings. Including various plant species, flowers, or natural elements in the composition can add another dimension and color contrast. Likewise, capturing birds, insects, or other wildlife associated with tree life enhances the richness of the photograph. Many tree species stand out for their uniqueness and interest. Bonsai, sequoias, or ancient trees with distinctive shapes and age can be excellent subjects. Their remarkable features can tell stories about history and life in their environment. The combination of technique, creativity, and appreciation of beauty in each individual tree can lead to the creation of fascinating and poignant photographs.

Bäume, mit ihren markanten Stämmen und verzweigten Kronen, sind bemerkenswerte Meisterwerke der Natur und dienen als grundlegende Bausteine von Ökosystemen weltweit. Diese lebenden Organismen sind unglaublich effizient, widerstandsfähig und langlebig. Bäume sehen sich jedoch verschiedenen Bedrohungen gegenüber, einschließlich Abholzung, Klimawandel und Krankheiten. Abholzung verringert die Artenvielfalt und erhöht die Menge an Kohlendioxid in der Atmosphäre. Klimaveränderungen können zur Ausbreitung von Krankheiten und unerwünschten Arten führen, die den Bäumen schaden können. Der Schutz von Bäumen umfasst die Aufrechterhaltung ihrer natürlichen Lebensräume, nachhaltige Holzernte und die Unterstützung von Forschung zur Bewältigung von Krankheiten und Schädlingen. Bäume stellen ein Schlüsselelement der Natur dar; ihre Erhaltung und nachhaltige Bewirtschaftung sind nicht nur für ihre Bewahrung, sondern auch für die Menschheit unerlässlich.

Bäume haben eine komplexe Struktur, die es ihnen ermöglicht, in verschiedenen Umgebungen zu gedeihen. Ihre grundlegenden Teile umfassen Wurzeln, Stamm, Äste, Blätter und Früchte. Wurzeln verankern den Baum im Boden und nehmen Nährstoffe auf, während der Stamm Unterstützung bietet und das Transportsystem für Wasser und Nährstoffe beherbergt. Äste und Blätter erleichtern die Photosynthese, den Prozess, bei dem Bäume Sonnenlicht zur Energieproduktion und Sauerstoffgewinnung nutzen. Früchte enthalten Samen, die zur Fortpflanzung dienen. Bäume bilden umfangreiche Ökosysteme, die Unterschlupf und Nahrung für zahlreiche Organismen bieten. Ihre Stämme und Äste dienen als Lebensraum für Vögel, Insekten und andere Kreaturen. Bäume tragen zur Erhaltung der Bodenqualität bei und schaffen ein Mikroklima in ihrer Umgebung. Ihre Bedeutung in Ökosystemen besteht auch darin, Kohlendioxid zu erfassen und zu speichern. Bäume haben auch wirtschaftliche Bedeutung und liefern Holz, das in verschiedenen Branchen, vom Bauwesen bis zur Möbelproduktion, verwendet wird. Darüber hinaus liefern sie Rohstoffe für die Papierindustrie, und viele Pflanzen und Heilmittel stammen von Bäumen und werden in kosmetischen und pharmazeutischen Anwendungen verwendet.

Die Fotografie von Bäumen ermöglicht es, die Schönheit und Erhabenheit der Natur in einem einzigen Bild festzuhalten. Jeder Baum mit seiner einzigartigen Form und seinem Charakter bietet Fotografen endlose kreative Möglichkeiten. Die fotografische Interpretation von Bäumen kann ihre Majestät, Widerstandsfähigkeit und Beziehung zur Umwelt zeigen. Komposition und Perspektive spielen eine entscheidende Rolle in der Baumfotografie. Der Schaffung von Kontrasten zwischen Bäumen und anderen Elementen der Natur, wie Bergen, Seen oder dem Himmel, kann Dramatik verliehen werden. Das Experimentieren mit verschiedenen Winkeln, einschließlich niedriger Aufnahmen oder dem Fotografieren mehrerer Äste, kann ungewöhnliche und fesselnde Ergebnisse erzielen. Licht spielt eine Schlüsselrolle bei der Fotografie von Bäumen. Frühe Morgen- oder Abendstunden können warme und weiche Lichter erzeugen, die die Textur der Rinde und die Farben der Blätter betonen. Kontrastreiches Licht erzeugt Schattenspiele. Aufnahmen mit auffälligen Sonnenstrahlen oder Reflexionen können einen wunderschönen und beeindruckenden Effekt erzielen. Nebel kann Räume trennen und sogar etwas so Großes wie einen Baum hervorheben.

Die Fotografie von Bäumen erfasst manchmal nicht nur die Bäume selbst, sondern auch die Vielfalt ihrer Umgebung. Das Einbeziehen verschiedener Pflanzenarten, Blumen oder natürlicher Elemente in die Komposition kann eine weitere Dimension und Farbkontrast hinzufügen. Ebenso kann das Erfassen von Vögeln, Insekten oder anderem Wildleben, das mit dem Baumleben verbunden ist, die Reichhaltigkeit des Fotos erhöhen. Viele Baumarten zeichnen sich durch ihre Einzigartigkeit und Besonderheit aus. Bonsai, Mammutbäume oder alte Bäume mit ausgeprägten Formen und Alter können hervorragende Motive sein. Ihre bemerkenswerten Merkmale können Geschichten über die Geschichte und das Leben in ihrer Umgebung erzählen. Die Kombination von Technik, Kreativität und dem Verständnis für die Schönheit jedes einzelnen Baumes kann zu faszinierenden und bewegenden Fotografien führen.

, , , , , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Salamandrové mesto Banská Štiavnica

skala
Hits: 10236

Územie mesta bolo osídlené Keltami už v 3 – 2 storočí pred n.l., ktorí tu ťažili zlato. Najstaršia písomná zmienka o meste j z roku 1156, spomína sa ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska (wikipedia.sk). Dominantou Trojičného je morový stĺp, ktorý bol postavený na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý bol neskôr v roku 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky šiestich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov: sv. Sebastian, sv. František Xaverský, sv. Barbora, sv. Rochus, sv. Katarína, sv. Jozef (banskastiavnica.sk).  je jedno z najstarších miest Uhorského kráľovstva (Bujnová et all, 2003). Mesto z geologického hľadiska leží v kaldere stratovulkánu. Územie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku, o čo sa nepochybne zaslúžili nálezy drahých kovov, najmä zlata a striebra. Mesto sa vyvinulo z v údolí potoka Štiavnica. Druhá osada bola na svahu Glanzenberg – dnes je to . Už v 30-tych rokoch 13. storočia existoval farský kostol Panny Márie (Starý zámok) a dominikánsky kostol svätého Mikuláša (dnešný farský kostol Nanebovzatia Panny Márie). V rokoch 1237 – 38 získala Banská Štiavnica mestské výsady. Získala významné postavenie najmä v produkcii striebra v Európe. A popredné miesto v hospodárskom živote Uhorska (Bujnová et all, 2003). Na námestí sa nachádza neskorogotický evanjelický Kostol svätej Kataríny (Slovenský kostol). Bol postavený v rokoch 1488 – 1491 (banskastiavnica.sk). Slovenský kostol z dôvodu, lebo sa tu kázalo slovenským baníkov v ich jazyku (Bujnová et all, 2003).

The territory of the city was settled by Celts in the 3rd to 2nd centuries BCE, who mined gold here. The oldest written mention of the city dates back to 1156, referring to it as terra banensium – the land of miners. In the 13th century, settlers from Tyrol and Saxony arrived in Banská Štiavnica (wikipedia.sk). The dominant feature of Trinity Square is the plague column, which was erected as a sign of gratitude for the retreat of the plague epidemic in 1710-1711. The original simple column was later reconstructed in 1759-1764 according to the design of the sculptor Dionýz Stanetti. On the pedestal, sculptures of six saints, protectors against the plague and patrons of miners, are placed: St. Sebastian, St. Francis Xavier, St. Barbara, St. Roch, St. Catherine, St. Joseph (banskastiavnica.sk). Banská Štiavnica is one of the oldest towns in the Kingdom of Hungary (Bujnová et all, 2003). Geologically, the city is situated in the caldera of a stratovolcano. The territory of the present city was settled in prehistoric times, undoubtedly driven by the discovery of precious metals, especially gold and silver. The town developed from a settlement in the Štiavnica stream valley. The second settlement was on the slope of Glanzenberg – now it is the Old Town. In the 1230s, there already existed a parish church of the Virgin Mary (Old Castle) and the Dominican Church of St. Nicholas (today’s parish church of the Assumption of the Virgin Mary). In 1237-38, Banská Štiavnica gained town privileges, becoming a significant center for silver production in Europe and a leading economic hub in Hungary (Bujnová et all, 2003). The square is home to the Late Gothic Evangelical Church of St. Catherine (Slovak Church). It was built between 1488 and 1491 (banskastiavnica.sk). It is called the Slovak Church because Slovak miners were preached to in their language here (Bujnová et all, 2003).

V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a významných mešťanov (banskastiavnica.sk). Od 16. storočia nasledovala takmer 150 ročná turecká hrozba. Mesto vybudovalo dvojokruhový obranný systém s bránami, vydržiavalo si vojsko. sa do mesta nedostali. Avšak mesto to stálo nemálo prostriedkov a baníci sa ocitli v zlom sociálnom postavení, čo malo za následok protesty až povstanie v rokoch 1525 – 1526. Neskôr sa situácia stabilizovala a nastal zlatý vek banského podnikania a mesta (Bujnová et all, 2003). Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 – 605 kg zlata, 29000 kg striebra (banskastiavnica.sk).

In 1776, a chapel dedicated to St. John of Nepomuk was added to the church. Below the church, there is a crypt where mayors and prominent citizens were buried (banskastiavnica.sk). From the 16th century, the town faced almost 150 years of the Turkish threat. The city constructed a double-circle defense system with gates and maintained its army. The Turks did not manage to breach the city, but it cost the town considerable resources, and miners found themselves in a difficult social position, leading to protests and even a rebellion in 1525-1526. Later, the situation stabilized, and a golden age of mining and the city began (Bujnová et all, 2003). Gold and silver mining reached its peak in 1690 with 605 kg of gold and 29,000 kg of silver (banskastiavnica.sk).

V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku (banskastiavnica.sk). V roku 1735 tu založil Samuel Mikovíny jedinečnú školu na prípravu banských odborníkov. V barokovom duchu sa prestavovali chrámy aj meštianske , v rokoch 1744 – 1751 pribudla nová dominanta – Kalvária. V polovici 18. storočia bola stredoslovenská banská oblasť centrom najvyspelejšej baníckej a hutníckej techniky v Európe. Utvorili sa tu ideálne podmienky na pôsobenie odborného školstva zameraného na technické vedy súvisiace s týmito odvetviami. Výsledkom bola prvá vysoká škola technického charakteru na svete, Banská akadémia vznikla v roku 1763 (Bujnová et all, 2003). Tri sú dnes v hornej Botanickej záhrade (banskastiavnica.sk). Neskôr sa k nej pridalo aj lesnícke zameranie – v roku 1824 sa zlúčila s dovtedy samostatným Lesníckym inštitútom a stala sa Banskou a lesníckou akadémiou. Škola priťahovala invenčných technikou a vedcov (Bujnová et all, 2003).

In the 18th century, Banská Štiavnica became the third-largest city in Hungary (banskastiavnica.sk). In 1735, Samuel Mikovíny founded a unique school here to train mining professionals. During the Baroque period, both churches and bourgeois houses were renovated, and between 1744 and 1751, a new landmark, the Calvary, was added. In the mid-18th century, the central Slovak mining region became the hub of the most advanced mining and metallurgical technology in Europe. Ideal conditions for specialized education in technical sciences related to these industries emerged, leading to the establishment of the world’s first technical university, the Mining Academy, in 1763 (Bujnová et all, 2003). Today, three buildings are located in the Upper Botanical Garden (banskastiavnica.sk). Later, the forestry focus was added; in 1824, it merged with the separate Forestry Institute, becoming the Mining and Forestry Academy. The school attracted inventive technicians and scientists (Bujnová et all, 2003).

V roku 1796 bol dokončený klasicistický evanjelický kostol. Na štiavnických školách pôsobili a študovali významné slovenských dejín. Podľa počtu obyvateľov bola Banská Štiavnica začiatkom 80-tych rokov 18. storočia druhým najväčším mestom na Slovensku a tretím v Uhorsku. V 19. a 20 storočí začalo byť baníctvo stratovým podnikaním. Klesli ceny kovov, nastali nepokojné časy revolúcií a vojen. Útrapy 1. svetovej sa bytostne dotkli Banskej Štiavnice. Komplikované začleňovanie do novej Československej republiky, už aj tak dramatické vplyvom mnohonárodnostnej štruktúry obyvateľstva mesta, skomplikoval príchod Maďarskej červenej armády v júni 1919. Nová štátna a verejná správa sa začala utvárať až po zásahu československého vojska. Počas krízy v 30-tych rokoch 20. storočia sa uvažovalo o zastavení banskej výroby, čo sa definitívne stalo začiatkom 90-tych rokov 20. storočia, kedy sa ťažba v podstate zastavila. Stáročná banícka tradícia sa uzavrela (Bujnová et all, 2003). Po spoločenských zmenách v roku 1989 sa vystupňovalo úsilie o uchovanie a zhodnotenie kultúrneho dedičstva mesta. V roku 1993 zapísali Banskú Štiavnicu na Zoznam svetového dedičstva UNESCO. V poslednom období život v meste získal nové impulzy vďaka rozmanitým kultúrnym a spoločenským aktivitám. Vrátilo sa sem vysoké školstvo, rozvíja sa cestovný ruch, miestny priemysel. Mesto postupne nadväzuje na svoju historickú tradíciu (Bujnová et all, 2003). Snáď si budeme viac vážiť svoju minulosť a poznať ju. Potom si iste budeme viac vážiť aj seba v prítomnosti. A to je naša budúcnosť, dobrá budúcnosť. Jeden z prejavov uvedomenia – Salamandrové slávnosti. Starý zámok prešiel bohatou architektonickou aj funkčnou predohrou, než sa stal Starým zámkom. V 13. storočí kostol Panny Márie a cintorín (banskastiavnica.sk). V 40-tych rokoch 15. storočia bol kostol veľmi ťažko poškodení pri zemetrasení a aj pri útoku odporcov kráľa Ladislava Pohrobka (Bujnová et all, 2003).

In 1796, the classicist Evangelical Church was completed. Significant figures in Slovak history worked and studied in the Štiavnica schools. By population, Banská Štiavnica was the second-largest city in Slovakia and the third-largest in Hungary in the early 1780s. In the 19th and 20th centuries, mining became an unprofitable venture due to falling metal prices, tumultuous times of revolutions and wars. The hardships of World War I deeply affected Banská Štiavnica. The complex integration into the new Czechoslovak Republic, already complicated by the multiethnic structure of the city’s population, was further complicated by the arrival of the Hungarian Red Army in June 1919. The new state and public administration began to take shape only after the intervention of the Czechoslovak army.

During the crisis in the 1930s, there were considerations to halt mining production, which definitively happened in the early 1990s when mining essentially came to a halt. The centuries-old mining tradition came to a close (Bujnová et all, 2003). After the social changes in 1989, efforts to preserve and valorize the city’s cultural heritage intensified. In 1993, Banská Štiavnica was inscribed on the UNESCO World Heritage List. In recent years, life in the city has gained new impulses thanks to diverse cultural and social activities. Higher education returned, tourism is developing, and local industries are thriving. The city is gradually reconnecting with its historical tradition (Bujnová et all, 2003).

Hopefully, we will appreciate our past more and get to know it. Then, we will surely value ourselves more in the present. And that is our future, a good future. One manifestation of awareness is the Salamander Festivals. The Old Castle underwent a rich architectural and functional prelude before becoming the Old Castle. In the 13th century, there was the Church of the Virgin Mary and the cemetery (banskastiavnica.sk). In the 15th century, the church was heavily damaged during an earthquake and an attack by opponents of King Ladislaus the Posthumous (Bujnová et all, 2003).

Neskôr pribudol múr až „vznikol“ gotický halový chrám. Pokračovalo to protitureckou pevnosťou až do dnešnej podoby s barokovou hradnou vežou (banskastiavnica.sk). Je najlepšie zachovaný mestský hrad na Slovensku. Spája sa aj s úplnými začiatkami múzejníctva v Banskej Štiavnici. Na konci 19. storočia tu na podnet richtára Goldbrunnera začali zhromažďovať exponáty, vďaka čomu už v roku 1900 tu mohli otvoriť prvé banskoštiavnické múzeum. Dnes je z toho Slovenské banské múzeum. Veľkú zásluhu na jeho vybudovaní mal prvý kustód Vojtech Baker. V lete Starý zámok ožíva množstvom kultúrnych podujatí. Konajú sa tu , divadelné predstavenia. Mimoriadny záujem je o tradičný Festival kumštu, remesiel a zábavy (Bujnová et all, 2003). Nový zámok (Panenský zámok) ma tiež svoju zaujímavú históriu. V rámci opevňovania mesta proti Turkom postavili v rokoch 1564 – 1571 na vrchole kopca v blízkosti na Vindšachtu mohutnú hranolovitú pevnosť (banskastiavnica.sk). Nový zámok stojí na vrchu Frauenberg. Slúžila ako vojenská pozorovateľňa, bola súčasťou siete vartoviek. Poskytovala vizuálny kontakt s pozorovateľňou na Sitne a mohla tak prijímať signály o pohybe tureckých vojsk od Krupiny a Levíc (Bujnová et all, 2003).

Later, a wall was added until the creation of the Gothic hall church. It continued as an anti-Turkish fortress until its present form with a Baroque castle tower (banskastiavnica.sk). It is the best-preserved city castle in Slovakia and is also associated with the very beginnings of museums in Banská Štiavnica. In the late 19th century, at the initiative of Richtár Goldbrunner, they began to collect exhibits here, which led to the opening of the first museum in Banská Štiavnica in 1900. Today, it is known as the Slovak Mining Museum. The first curator, Vojtech Baker, played a significant role in its establishment. During the summer, the Old Castle comes alive with numerous cultural events, including concerts and theatrical performances. There is particular interest in the traditional Festival of Arts, Crafts, and Entertainment (Bujnová et all, 2003).

The New Castle (Virgin Castle) also has its intriguing history. As part of fortifying the city against the Turks, a massive rectangular fortress was built between 1564 and 1571 on the top of the Frauenberg hill, near the road to Vindšachta (banskastiavnica.sk). The New Castle stands on the Frauenberg hill, serving as a military observatory and part of the watchtower network. It provided visual contact with the observatory on Sitno and could receive signals about the movement of Turkish troops from Krupina and Levice (Bujnová et all, 2003).

Archeologické nálezy a Glanzenbergu dokazujú. že baníctvo sa tu rozvíjalo už v období keltského (banskastiavnica.sk). Kammerhof – Komorský dvor patrí medzi najväčšie stavebné celky v meste. Po zániku hradu a opevneného komplexu na Glanzenbergu v polovici 15. storočia, bol sídlom kráľovskej banskej komory a od polovice 16. storočia, hlavných komorských grófov, ktorí spravovali bane, huty, mincovne, a odborné školstvo v celej stredoslovenskej banskej oblasti. Okrem iného sa tu čistila ruda, odlučovalo zlato od striebra a vyberala urbura – daň z vyťaženej rudy (Bujnová et all, 2003). Nachádza sa rovnomennej ulici medzi ulicami Farská a Katova, resp. Dolná a Andreja Kmeťa. Pred priečelím je socha Andreja Kmeťa (Bujnová et all, 2003). Na povrch Glanzenbergu – vrchu Staré mesto vychádza bohatá rudná žila Špitáler. Nemecké pomenovanie znamená Lesklý vrch. Na mieste povrchovej ťažby sa týčia odhalené kamenné steny, zachovali sa vyrazené štôlne, komíny, pozostatky zariadenia na určovanie kvality rudy, hutnícka pec so zvyškami trosky, odvalový materiál, banícke nástroje. Najvyššiu časť vrchu zaberalo opevnené sídlo, kde sa vyberala urbura a uskladňovala vyťažená ruda (Bujnová et all, 2003). Klopačka je baroková vežovitá stavba z roku 1681. Klopaním na drevenú dosku s veže zvolávali baníkov do práce. V prízemnej a podzemnej časti bolo väzenie (Zdroj: Informačná tabuľa). Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, pohreboch a požiaroch (banskastiavnica.sk).

Archaeological findings on Glanzenberg prove that mining was already developing during the Celtic settlement period (banskastiavnica.sk). Kammerhof – the Chamber Court is one of the largest architectural complexes in the city. After the decline of the castle and fortified complex on Glanzenberg in the mid-15th century, it became the seat of the royal mining chamber. From the mid-16th century, it was the main chamber count’s residence, overseeing mines, smelters, mints, forests, and technical education throughout the central Slovak mining region. Among other things, ore was refined here, gold separated from silver, and „urbura“ collected – a tax on extracted ore (Bujnová et all, 2003). It is located on the street of the same name, between Farská and Katova streets, or Dolná and Andreja Kmeťa. In front of the facade is a statue of Andrej Kmeť (Bujnová et all, 2003). On the surface of Glanzenberg, the hill of the Old Town, a rich ore vein called Špitáler emerges. The German name means „Shiny Hill.“ At the site of surface mining, there are exposed stone walls, preserved tunnels, chimneys, remains of ore quality determination equipment, smelting furnaces with remnants of slag, spoil material, and mining tools. The highest part of the hill was occupied by a fortified settlement where urbura was collected, and extracted ore was stored (Bujnová et all, 2003). Klopačka is a Baroque tower-like structure from 1681. By beating a wooden board from the tower, miners were summoned to work. The ground and underground parts housed a jail (Source: Information board). The bell ringing was also heard during festive occasions, mining meetings, funerals, and fires (banskastiavnica.sk).

Banské múzeum v prírode (banícky skanzen) ponúka možnosť od roku 1974 sfárať do vyše 400 ročnej bane. Súčasťou expozície je prehliadka šachty Ondrej. Podzemná prehliadková trasa s nástrojmi, zariadeniami je dlhá 1.5 km a vedie starými banskými chodbami zo 17.-19. storočia. Vykonáva sa v plášťoch a prilbách s vlastným zdrojom svetla. Na povrchu sú banské lokomotívy, ťažné zariadenia. Neďaleko skanzenu je expozícia uhoľného baníctva, budova bývalej Prachárne a banská píla a vodná nádrž Klinger (Bujnová et all, 2003). Banský vodohospodársky systém je unikátny systém tajchov vybudovaný práve kvôli banskej činnosti. Banská činnosť je mimoriadne náročná na spotrebu . Jej nedostatok bol v 17. storočí jednou z príčin hroziaceho zániku baníctva. Bolo veľmi ťažké odčerpávať spodnú vodu z baní. Na druhej strane sa vďaka vode vyťažená ruda upravovala. V 18. storočí vzniklo odvážne technické riešenie – niekoľko desiatok vodných nádrží prehradených hlineno-kamennými hrádzami – tajchov (z nemeckého Teich – rybník), ktoré boli harmonicky včlenené do krajiny. do nich pritekala unikátnym systémom banských jarkov a štôlňami z vyšších oblastí Štiavnických vrchov. Takéto riešenie sa uskutočnilo vďaka domácim odborníkom, predovšetkým vďaka Samuelovi Mikovínymu a Matejovi Kornelovi Hellovi. Neskôr, kvôli nástupu parnej a najmä elektrickej energie a útlmu baníctva sa pôvodné poslanie tajchov vytrácalo (Bujnová et all, 2003).

The Mining Museum in Nature (Mining Open-Air Museum) has been offering the opportunity since 1974 to step into a more than 400-year-old mine. The exhibition includes a tour of the Ondrej shaft. The underground guided route with tools and equipment is 1.5 km long, leading through old mining tunnels from the 17th to the 19th century. Visitors wear coats and helmets with their own light source. On the surface, there are mining locomotives and hauling equipment. Near the museum, there is an exhibition of coal mining, the former Powder House building, a mining sawmill, and the Klinger water reservoir (Bujnová et all, 2003).

The mining water management system is a unique system of reservoirs (tajchy) built precisely for mining activities. Mining activities require a significant amount of water. The lack of water was one of the reasons for the impending decline of mining in the 17th century. Pumping out groundwater from mines was very challenging. On the other hand, water was needed for processing the extracted ore. In the 18th century, a bold technical solution emerged – several dozen water reservoirs dammed by clay-stone dams – tajchy (from the German word „Teich,“ meaning pond), which were harmoniously integrated into the landscape. Water flowed into them through a unique system of mining ditches and adits from the higher areas of the Štiavnické Vrchy. Such a solution was realized thanks to local experts, primarily Samuel Mikovíny and Matej Kornel Hell. Later, due to the advent of steam and, especially, electric power and the decline of mining, the original purpose of tajchy faded away (Bujnová et all, 2003).

Najhlbšou nádržou v banskoštiavnického okolia bola Rozgrund z 18. storočia. Táto hrádza svojim sklonom na vzdušnej strane predstavovala technický unikát – bola najodvážnejšou stavbou na svete do polovice 19. storočia. Unikátne sú aj systémy privádzacích a odvodňovacích jarkov, systém vzájomných prepojení, výstupných štôlní a zariadení. Richňavské majú najdlhší systém vodných jarkov. Celkový objem nádrží, postavených od 16. Storočia, bol okolo 7 miliónov m3, dĺžka zberných jarkov 72 km a náhonných jarkov 57 km. Najväčšou mierou sa banskoštiavnické baníctvo zapísalo do histórie dedičnými štôlňami odvodňovacími banskými dielami. V bohatých oblastiach samospádom odvádzali banské vody na povrch. Úplným unikátom bola dedičná štôlňa cisára Jozefa II., dnes nazývaná Voznická štôlňa, vybudovaná v rokoch 1782 – 1878, ktorá v čase ukončenia svojou dĺžkou 16 538,5 m predstavovala najdlhšie podzemné banské dielo na svete. Odvádza banské vody do Hron ešte aj v súčasnosti. Najstaršou štôlňou je Bieberova dedičná štôlňa, ktorá sa začala raziť najneskôr od 14. storočia (banskastiavnica.sk).

The deepest reservoir in the Banská Štiavnica region was Rozgrund from the 18th century. Its dam, with its slope on the aerial side, represented a technical marvel—it was the boldest construction in the world until the mid-19th century. Unique are also the systems of inlet and drainage ditches, mutual interconnections, output adits, and facilities. The Richňavské reservoirs have the longest system of water ditches. The total volume of reservoirs, built since the 16th century, was around 7 million m³, with a length of collecting ditches at 72 km and driving ditches at 57 km.

The Banská Štiavnica mining industry made a significant mark on history through the hereditary adit drainage mining works. In rich areas, they naturally drained mining waters to the surface. A complete unique feature was the Imperial Adit, later called the Voznica Adit, built between 1782 and 1878, which, at the time of its completion, was the longest underground mining work in the world, with a length of 16,538.5 m. It continues to drain mining waters into the Hron River to this day. The oldest adit is the Bieber Adit, which began excavation no later than the 14th century (banskastiavnica.sk).

Na hrádzach sú drevené búdky, v ktorých sú zariadenia na ovládanie výpustu vody z nádrže. Od nepamäti sa im hovorí „mních„. Podľa povesti, podľa ktorej keď stavali najstaršiu hrádzu, boli veľké obavy, či hrádza nepovolí. Hrádza napokon čiastočne povolila, ale nepodarilo sa nájsť chybu. Staviteľ Darumini navrhol, že do hrádze treba zakopať živého človeka. A tým sa stal mních František, ktorý si chcel odpykať svoje hriechy (Soňa Lužinová). Podľa povesti o jašteričkách raz sa vraj jednému pastierovi na úbočí dnešného Starého mesta čosi zablyšťalo a všimol si dve jašterice – jednej sa leskol chrbát zlatým, druhej strieborným prachom. Skryli sa mu pod skalou, za ktorým našiel hrudu zlata. Práve preto sa jašteričky dostali aj do staršej podoby erbu mesta. Preto kráča pastier v salamandrovom sprievode s jašteričkou na každoročných slávnostiach (Bujnová et all, 2003). Najstaršími baníkmi v Štiavnických vrchoch boli z kmeňa Kotínov. Hľadali tu v rokoch 200 až 0 pred n.l. ušľachtilé kovy a zo striebra razili mince (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

On the dams, there are wooden cabins known as „monks,“ housing equipment to control the water discharge from the reservoir. According to legend, when they were building the oldest dam, there were great concerns about whether the dam would hold. In the end, the dam partially gave way, but they couldn’t find the flaw. The builder Darumini suggested that they bury a living person in the dam. That person became the monk František, who wanted to atone for his sins (Soňa Lužinová). According to the legend of the lizards, once a shepherd saw something glimmer on the slope of today’s Old Town and noticed two lizards – one with a golden back and the other with a silver back. They hid under a rock, behind which he found a gold nugget. That’s why lizards are part of the city’s coat of arms. Hence, the shepherd walks in a salamander procession with a lizard during the annual festivities (Bujnová et all, 2003). The oldest miners in the Štiavnické Vrchy were the Celts from the Kotíny tribe. They searched for noble metals here from 200 to 0 BC and minted coins from silver (Pavel Balžanka, Jozef Gindl, 2003).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napr. do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej . V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestou do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnici (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ručičky štiavnických hodín sú nasadené opačne. Veľká ukazuje hodiny, malá minúty. Domy sú v Banskej Štiavnici rozložené vo veľmi členitom teréne. Preto sa môže stať, že z chodníka vstúpime do domu najskôr na prvé, či druhé poschodie a až potom sa po schodoch dostaneme na prízemie. Napríklad do nižšieho podlažia zadnej časti Oberaignerovho domu na Námestí svätej Trojice sa dostaneme cez prvé poschodie vchodom zo Starozámockej ulice.

V Štiavnici po moste tiekla voda. V minulosti totiž na cestu do Banského Studenca v Kysihýbli vybudovali akvadukt, ktorým voda tiekla do Banskej Štiavnice (banskastiavnica.sk). Dnes Banská Štiavnica slúži svetovej kultúrnej verejnosti ako učebnica architektúry, dejepisu a ekológie. Návštevníci mesta a okolia môžu priamo v teréne študovať vývoj stavebných slohov a viac ako tisícročný vplyv usadlíkov na krajinu. Banskoštiavnické múzeá a archívy schovávajú jedinečné materiálne doklady o histórii mesta a jeho význame pre svetovú civilizáciu. V štiavnických hlbinách zostali len nekonečné kilometre štôlní (uniza.sk).

Ďalšie osobnosti Banskej Štiavnice: spisovateľ, dramatik Anton Hykisch, archeológ, geológ a historik Andrej Kmeť, kartograf Samuel Mikovíni, fyzik, matematik Christian Johann Doppler, básnik Andrej Sládkovič, herečky Magda Vášáryová a Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Additional personalities from Banská Štiavnica include writer and playwright Anton Hykisch, archaeologist, geologist, and historian Andrej Kmeť, cartographer Samuel Mikovíni, physicist, mathematician Christian Johann Doppler, poet Andrej Sládkovič, and actresses Magda Vášáryová and Emília Vášáryová (wikipedia.sk).

Panorámy

Panorámy

TOP

Všetky

Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Biotopy, Fotografie

Marhát

skala
Hits: 13591

Vrch je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez z Ponitria na . Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým Nitrianska Blatnica, Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do , vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „Jurko,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

, ,