2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP

Mosty

skala
Hits: 2405

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.

Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Dvere

skala
Hits: 1546

Dve­re sú pohyb­li­vé pane­ly ale­bo dosky, kto­ré slú­žia na uzat­vá­ra­nie vcho­du v ste­ne ale­bo inom pries­to­re. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť kon­tro­lu nad prí­stu­pom do miest­nos­ti, budo­vy ale­bo iné­ho uzav­re­té­ho pries­to­ru. Dve­re môžu mať rôz­ne for­my, veľ­kos­ti a štý­ly, a môžu byť vyro­be­né z rôz­nych mate­riá­lov, vrá­ta­ne dre­va, kovu, skla ale­bo plas­tu. Pre úče­ly toh­to prís­pev­ku ako dve­re ozna­ču­jem dre­ve­né, skle­ne­né a plas­to­vé dve­re. Kovo­vé a kamen­né dve­re pova­žu­jem z brá­ny. Dve­re sú dôle­ži­tým prv­kom v archi­tek­to­nic­kom návrhu a dizaj­ne inte­ri­é­rov a exte­ri­é­rov. Okrem svo­jej prak­tic­kej fun­kcie pris­pie­va­jú aj k cel­ko­vej este­ti­ke a cha­rak­te­ru miest­nos­ti ale­bo budo­vy. Dve­re môžu byť navr­hnu­té tak, aby sa otvá­ra­li rôz­ny­mi spô­sob­mi, naprí­klad otá­ča­ním, posú­va­ním, sklá­pa­ním. Súčas­né dve­re čas­to obsa­hu­jú zám­ky ale­bo iné mecha­niz­my, kto­ré umož­ňu­jú ich uza­my­ka­nie ale­bo otvá­ra­nie iba s pou­ži­tím kľú­ča, kódu ale­bo iné­ho opráv­ne­nia. Mate­riá­ly pou­ži­té na výro­bu dve­rí môžu ovplyv­niť ich vzhľad, bez­peč­nosť a izo­lač­né vlast­nos­ti. Rôz­ne dru­hy dre­va, kovo­vé zlia­ti­ny, sklop­las­ty a iné mate­riá­ly sa pou­ží­va­jú na výro­bu dve­rí v závis­los­ti od ich úče­lu a umiest­ne­nia. Exis­tu­jú rôz­ne dru­hy dve­rí, kto­ré slú­žia rôz­nym úče­lom, ako sú vcho­do­vé dve­re, inte­ri­é­ro­vé dve­re, bez­peč­nost­né dve­re, posuv­né dvere.

Doors are movab­le panels or boards desig­ned to clo­se an entran­ce in a wall or anot­her spa­ce. The­ir pri­ma­ry func­ti­on is to pro­vi­de con­trol over access to a room, buil­ding, or other enc­lo­sed spa­ce. Doors can come in vari­ous forms, sizes, and sty­les, and can be made from dif­fe­rent mate­rials, inc­lu­ding wood, metal, glass, or plas­tic. For the pur­po­se of this post, I refer to wooden, glass, and plas­tic doors as doors. I con­si­der metal and sto­ne doors to be gates. Doors are a cru­cial ele­ment in archi­tec­tu­ral design and the inte­ri­or and exte­ri­or aest­he­tics of a spa­ce. In addi­ti­on to the­ir prac­ti­cal func­ti­on, they con­tri­bu­te to the ove­rall look and cha­rac­ter of a room or buil­ding. Doors can be desig­ned to open in vari­ous ways, such as swin­ging, sli­ding, or fol­ding. Modern doors often inc­lu­de locks or other mecha­nisms that allow them to be loc­ked or ope­ned only with a key, code, or other aut­ho­ri­za­ti­on. The mate­rials used to make doors can influ­en­ce the­ir appe­a­ran­ce, safe­ty, and insu­la­ti­on pro­per­ties. Dif­fe­rent types of wood, metal allo­ys, glass-​reinforced plas­tics, and other mate­rials are used to manu­fac­tu­re doors depen­ding on the­ir pur­po­se and loca­ti­on. The­re are vari­ous types of doors ser­ving dif­fe­rent pur­po­ses, inc­lu­ding entran­ce doors, inte­ri­or doors, secu­ri­ty doors, sli­ding doors, and more.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Parky, Príroda, Slovenská krajina, TOP

Park v Piešťanoch

skala
Hits: 3981

V Pieš­ťa­noch má park svo­ju tra­dí­ciu a svo­ju váhu. Zabe­rá veľ­kú plo­chu z cel­ko­vej roz­lo­hy mes­ta. Prob­lé­mom pieš­ťan­ských par­kov je, že sa málo obno­vu­jú. Stro­my star­nú, ničia sa a nové stro­my sa nesa­dia. Mest­ský park – Sad Andre­ja Kme­ťa zalo­žil gróf Erdödy v 18. sto­ro­čí (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Pôvod­ne vzni­kol ako kúpeľ­ný park. Dnes je pome­no­va­ný po muze­oló­go­vi, význam­nom bio­ló­go­vi Andre­jo­vi Kme­ťo­vi. Zabe­rá 212 235 m2 (TASR). Dnes je ten­to park národ­nou pamiat­kou. Pieš­ťan­ské par­ky ležia na mies­tach, kde sa pôvod­ne nachá­dzal tvr­dý luž­ný les. Ras­tú v nich via­ce­ré naše, ale aj intro­du­ko­va­né dru­hy, napr.: Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). V par­ku žije veve­rič­ka Sciu­rus vul­ga­ris, jež­ko Eri­na­ce­us con­co­lor, neto­pier raniak hrdza­vý Nyc­ta­lus noc­tu­la, hniezd­na koló­nia hav­ra­nov Cor­vus fra­gi­le­gus. Ku bež­ným vtá­kom pat­rí brhlík Sit­ta euro­pea, žlna Picus viri­dis, ďat­le, slá­vik Lus­ci­nia megar­hyn­chos, myšiar­ka uša­tá Asio otus, sova les­ná Strix alu­co. V jazier­kach sa vysky­tu­je sko­kan rapo­ta­vý Rana ridi­bun­da, koryt­nač­ka pís­men­ko­vá Chry­se­mys scrip­ta ele­gans (pies​ta​ny​.sk).

In Pieš­ťa­ny, the park holds its own tra­di­ti­on and sig­ni­fi­can­ce, occu­py­ing a sub­stan­tial area of the city­’s total land. The issue with Pieš­ťa­ny­’s parks is the limi­ted reju­ve­na­ti­on they under­go. Tre­es age, dete­ri­ora­te, and new ones are not plan­ted. The Muni­ci­pal Park – Sad Andre­ja Kme­ťa was estab­lis­hed by Count Erdödy in the 18th cen­tu­ry as a spa park (Dra­hov­ská A., Pieš­ťan­ský týž­deň). Today, it is named after the reno­wned muse­olo­gist and bio­lo­gist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m² (TASR). Cur­ren­tly, this park holds the sta­tus of a nati­onal monu­ment. Pieš­ťa­ny­’s parks are situ­ated whe­re den­se allu­vial forests ori­gi­nal­ly sto­od. Nume­rous nati­ve and intro­du­ced spe­cies thri­ve in them, such as Abies con­co­lor, Abies nord­man­nia­na, Acer gros­se­rii, Aes­cu­lus par­vif­lo­ra, Calo­ced­rus decur­rens, Caly­cant­hus flo­ri­dus, Cam­psis radi­cans, Catal­pa big­no­ni­oides, Cer­cis sili­qu­as­trum, Cha­ma­e­cy­pa­ris lawso­nia­na, Cryp­to­me­ria japo­ni­ca, Gink­go bilo­ba, Gle­dits­cia tria­cant­hos, Hama­me­lis japo­ni­ca, Hama­me­lis vir­gi­nia­na, Jas­mi­num nudif­lo­rum, Koel­re­ute­ria pani­cu­la­ta, Liri­oden­dron tuli­pi­fe­ra, Mag­no­lia x sou­lan­gia­na, Pau­lo­wnia tomen­to­sa, Picea pun­gens, Pinus wal­li­chia­na, Pla­ta­nus x hyb­ri­da, Popu­lus nig­ra ita­li­ca, Quer­cus rub­ra, Taxo­dium dis­ti­chum, Taxus bac­ca­ta (Bača). The park is home to the red squ­ir­rel (Sciu­rus vul­ga­ris), hed­ge­hog (Eri­na­ce­us con­co­lor), the rus­ty noc­tu­le bat (Nyc­ta­lus noc­tu­la), and a nesting colo­ny of rooks (Cor­vus fra­gi­le­gus). Com­mon birds inc­lu­de the nut­hatch (Sit­ta euro­pea), Euro­pe­an gre­en wood­pec­ker (Picus viri­dis), wood­pec­kers, nigh­tin­ga­le (Lus­ci­nia megar­hyn­chos), long-​eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix alu­co). In the ponds, you can find the edib­le frog (Rana ridi­bun­da) and the red-​eared sli­der turt­le (Chry­se­mys scrip­ta ele­gans) (pies​ta​ny​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Krajina

Panorámy

skala
Hits: 3390

Pano­rá­my ponú­ka­jú širo­ký záber oko­li­té­ho pro­stre­dia, či už sú to hor­ské ští­ty v diaľ­ke ale­bo mest­ské obra­zy so živý­mi uli­ca­mi. V prí­rod­ných pano­ra­ma­tic­kých výhľa­doch mož­no vidieť roz­ma­ni­tosť. Kaž­dý vrchol ponú­ka jedi­neč­nú per­spek­tí­vu a spô­sob, ako vní­mať oko­li­tú prí­ro­du a kra­ji­nu. Mest­ské pano­rá­my nám posky­tu­jú pohľad na archi­tek­tú­ru, na kul­túr­ne dedič­stvo. Mest­ské pano­rá­my sú v noci sú zvlášť pôso­bi­vé, keď sa mes­to zapa­ľu­je tisíc­ka­mi svetiel.

Rela­xá­cia pri pano­ra­ma­tic­kom výhľa­de môže byť úžas­ným spô­so­bom na načer­pa­nie ener­gie a uvoľ­ne­nie sa. Sedieť pri pobre­ží s výhľa­dom na roz­práv­ko­vé zápa­dy sln­ka ale­bo na vrcho­le hory s pano­ra­ma­tic­kým výhľa­dom na rozk­vit­nu­tú kra­ji­nu môže byť lie­kom na stres a úna­vu. Foto­gra­fo­va­nie pano­rá­my je ume­ním samo o sebe. Je potreb­né zvo­liť správ­ny uhol a osvet­le­nie, aby sa zachy­ti­la celá scé­na v jej plnej krá­se. Výsled­kom sú foto­gra­fie, kto­ré zane­chá­va­jú neza­bud­nu­teľ­né doj­my a pri­po­mí­na­jú nám krá­su sve­ta, v kto­rom žijeme.

Pano­ra­mas offer a wide view of the sur­roun­ding envi­ron­ment, whet­her it’s dis­tant moun­tain peaks or urban sce­nes with bust­ling stre­ets. In natu­ral pano­ra­mic vie­ws, one can see a diver­si­ty of lands­ca­pes. Each sum­mit pro­vi­des a uni­que per­spec­ti­ve and way to per­ce­i­ve the sur­roun­ding natu­re and sce­ne­ry. Urban pano­ra­mas pro­vi­de us with a view of archi­tec­tu­re, of cul­tu­ral heri­ta­ge. Urban pano­ra­mas are par­ti­cu­lar­ly impres­si­ve at night, when the city lights up with thou­sands of lights.

Rela­xing with a pano­ra­mic view can be a won­der­ful way to rechar­ge and unwind. Sit­ting by the coast with a view of enchan­ting sun­sets or atop a moun­tain with a pano­ra­mic view of blo­oming lands­ca­pes can be a reme­dy for stress and fati­gue. Pho­tog­rap­hing a pano­ra­ma is an art in itself. It’s neces­sa­ry to cho­ose the right angle and ligh­ting to cap­tu­re the enti­re sce­ne in its full beau­ty. The result is pho­tog­raphs that lea­ve unfor­get­tab­le impres­si­ons and remind us of the beau­ty of the world we live in.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina

Bratislavské mosty

skala
Hits: 4789

Most SNP

Done­dáv­na sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to naj­väč­ší zave­se­ný most na sve­te s jed­ným pilie­rom a jed­nou záves­nou rovi­nou (Wiki­pe­dia). Bol posta­ve­ný v rokoch 1967 – 1972, je dlhý tak­mer 431 met­rov, širo­ký 21 a vyso­ký 95 met­rov, váži 7 537 ton. Pod­ľa pro­jek­tu inži­nie­rov Arpá­da Tesá­ra, Joze­fa Zva­ru a archi­tek­tov Joze­fa Lac­ka, Ladi­sla­va Kuš­ní­ra a Iva­na Sla­me­ňa. Kvô­li jeho výstav­be bola zbú­ra­ná znač­ná časť bra­ti­slav­ské­ho pod­hra­dia, syna­gó­ga, vrá­ta­ne his­to­ric­ky hod­not­ných čas­tí Vydri­ce. Podob­nú kon­štruk­ciu má aj men­ší Hain­bur­ský dunaj­ský most. Na hla­vi­ci pyló­nu vo výš­ke 85 met­rov sa nachá­dza reštau­rá­cia UFO a vyhliad­ko­vá plo­ši­na. Roč­ne UFO nav­ští­vi 200 tisíc náv­štev­ní­kov. V roku 2001 bol vyhlá­se­ný za stav­bu sto­ro­čia na Slo­ven­sku v kate­gó­rii most­né stav­by (wiki​pe​dia​.sk). Je posta­ve­ný nad rie­kou Dunaj.

The SNP Brid­ge, until recen­tly also cal­led the New Brid­ge, is the lar­gest single-​pylon sus­pen­si­on brid­ge in the world (Wiki­pe­dia). It was cons­truc­ted bet­we­en 1967 and 1972, span­ning almost 431 meters in length, 21 meters in width, and stan­ding 95 meters tall, weig­hing 7,537 tons. The pro­ject was led by engi­ne­ers Arpád Tesár and Jozef Zva­ra, along with archi­tects Jozef Lac­ko, Ladi­slav Kuš­nír, and Ivan Sla­meň. Its cons­truc­ti­on resul­ted in the demo­li­ti­on of a sig­ni­fi­cant por­ti­on of Bra­ti­sla­va­’s lower town, inc­lu­ding the syna­go­gue and his­to­ri­cal­ly valu­ab­le parts of Vydri­ce. A simi­lar design is found in the smal­ler Hain­burg Danu­be Brid­ge. At the top of the pylon, at a height of 85 meters, the­re is a res­tau­rant cal­led UFO and an obser­va­ti­on deck. UFO att­racts 200,000 visi­tors annu­al­ly. In 2001, it was dec­la­red the cons­truc­ti­on of the cen­tu­ry in Slo­va­kia in the cate­go­ry of brid­ge struc­tu­res (wiki​pe​dia​.sk). It spans the Danu­be River.

Odka­zy

Most Laf­ran­co­ni

Most Laf­ran­co­ni je diaľ­nič­ný most cez Dunaj, kto­rý sta­va­li v rokoch 1985 – 1991. Má cel­ko­vú dĺž­ku 761 met­rov. Po oboch stra­nách sú láv­ky pre peších a cyk­lis­tov. Pôvod­ne sa mal volať Most Mlá­de­že, napo­kon názov zís­kal od nie­kdaj­šie­ho inter­ná­tu Laf­ran­co­ni, kto­rý stál pri ľavom bre­hu Duna­ja. Ten nie­sol meno talian­ske­ho archi­tek­ta Eneu Gra­zi­osa Lan­fran­co­ni­ho. Laf­ra­noc­ni je sko­mo­le­ni­na jeho mena. Lan­fran­co­ni mapo­val dunaj­skú vod­nú ces­tu a zaobe­ral sa aj ochra­nou pre povod­ňa­mi (wiki​pe​dia​.sk).

The Laf­ran­co­ni Brid­ge is a hig­hway brid­ge across the Danu­be, cons­truc­ted bet­we­en 1985 and 1991. It has a total length of 761 meters. Pedes­trian and cyc­ling paths are loca­ted on both sides. Ori­gi­nal­ly inten­ded to be named the Youth Brid­ge, it ulti­ma­te­ly acqu­ired its name from the for­mer Laf­ran­co­ni dor­mi­to­ry loca­ted on the left bank of the Danu­be. This dor­mi­to­ry was named after the Ita­lian archi­tect Enea Gra­zi­oso Lan­fran­co­ni. Laf­ran­co­ni is a varia­ti­on of his name. Lan­fran­co­ni map­ped the Danu­be water­way and also dealt with flo­od pro­tec­ti­on (wiki​pe​dia​.sk).

Most Apol­lo

Apol­lo je most, kto­rý sa pred­tým pra­cov­ne volal ​“Most Košic­ká”. Nachá­dza sa v Bra­ti­sla­ve medzi Prí­stav­ným mos­tom a Novým mos­tom. Vnút­ri je naozaj zau­jí­ma­vý. Mies­ta­mi až koz­mic­ky. Pred­sa len pre nás väč­ši­nu, čo sa nepo­hy­bu­je­me den­ne v mos­toch, je to exo­tic­ké pro­stre­die. Iste­že je v ňom čas­to úzko, pries­to­ru v ňom nie je veľa.

Apol­lo Brid­ge, pre­vi­ous­ly kno­wn as the ​“Košic­ká Brid­ge,” is loca­ted in Bra­ti­sla­va bet­we­en the Prí­stav­ný Brid­ge and the New Brid­ge. Insi­de, it is tru­ly fas­ci­na­ting, almost cos­mic in some pla­ces. For most of us who do not navi­ga­te brid­ges dai­ly, it is an exo­tic envi­ron­ment. Of cour­se, it can often feel cram­ped, as the­re is not a lot of spa­ce wit­hin it.

Cyk­lo­most slo­bo­dy z Devín­skej Novej Vsi do Sch­loss­ho­fu

Cyk­lo­most slo­bo­dy má svo­ju zau­jí­ma­vú his­tó­riu. Verej­nosť ho pôvod­ne chce­la nazvať ​“Most Chuc­ka Nor­ri­sa”.

Most spl­nil nároč­né požia­dav­ky úze­mia. Prí­sne boli rakús­ke envi­ron­men­tál­ne požia­dav­ky, most je v chrá­ne­nom úze­mí. Tvo­rí ho extrém­ne nároč­ná, dopo­siaľ neove­re­ná oce­ľo­vá kon­štruk­cia. Pre­mos­ťu­je rie­ku Mora­va. Je posta­ve­ný v pôvod­nej tra­se baro­ko­vé­ho mos­ta (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Nemec­ky názov je Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. Otvo­re­ný bol 22.9.2012 (Wiki­pe­dia). Auto­rom návrhu bol Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). Za vlá­dy Márie Teré­zie, v roku 1771 sa po prvý krát posta­vil oblú­ko­vý kamen­ný most cez rie­ku. Neskôr bol viac­krát zni­če­ný a zno­vu obno­ve­ný (Wiki­pe­dia). V roku 1880 ho zni­či­li ľado­vé kry­hy a násled­ne už nebol opra­ve­ný (regi​on​-bsk​.sk). Pri prá­cach boli náj­de­né pozos­tat­ky pôvod­né­ho most­né­ho násy­pu a pôvod­né piló­ty (sme​.sk). Most vedie ponad tie­to his­to­ric­ké čas­ti. Most je vo výš­ke 21.5 met­ra na rie­kou Mora­va, hmot­nosť oce­ľo­vej kon­štruk­cie mos­ta je 593 ton (devin​skai​nak​.sk). Pyló­ny nesme­li sia­hať nad úro­veň lesa (sme​.sk).

His­to­ric­ká mapa zobra­zu­je pôvod­ný Most Márie Teré­zie, kto­rý od roku 1771 spá­jal Sch­loss­hof a Devín­sku Novú Ves. Ten­to bol po maďar­skej revo­lú­cii, rakús­ko – prus­kej voj­ne a bom­bar­do­va­ní za 2. sve­to­vej voj­ny defi­ni­tív­ne vyra­de­ný z pre­vádz­ky v roku 1949. Pozos­tat­ky kamen­nej čas­ti mos­ta sú súčas­ťou mos­ta dodnes na rakús­kej stra­ne. Nový, Cyk­lo­most slo­bo­dy sa začal sta­vať 30.9.2011 a dosta­val sa 27.6.2012. Cel­ko­vá dĺž­ka mos­ta s nájaz­da­mi je 955 met­rov, dĺž­ka pre­mos­te­nia je 525 met­rov. Pre­vý­še­nie pro­stred­nej čas­ti mos­ta je 4 met­re, šír­ka mos­ta je 4 met­re (Infor­mač­ná tabuľa).

The Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom has an inte­res­ting his­to­ry. Ini­tial­ly, the pub­lic wan­ted to name it the ​“Chuck Nor­ris Bridge.”

The brid­ge had to meet deman­ding requ­ire­ments due to strict Aus­trian envi­ron­men­tal regu­la­ti­ons, as it is loca­ted in a pro­tec­ted area. It con­sists of an extre­me­ly deman­ding, yet unve­ri­fied ste­el struc­tu­re. It spans the Mora­va River and is built in the ori­gi­nal rou­te of a baro­que brid­ge (vyda​va​tels​tvo​euro​stav​.sk). Its Ger­man name is Fahr­radb­rüc­ke der Fre­i­he­it. It was ope­ned on Sep­tem­ber 22, 2012 (Wiki­pe­dia). The design was cre­a­ted by Ing. arch. Milan Belá­ček (devin​skai​nak​.sk). During the reign of Maria The­re­sa in 1771, the first sto­ne arched brid­ge over the river was built. It was later des­tro­y­ed mul­tip­le times and rebu­ilt (Wiki­pe­dia). In 1880, it was des­tro­y­ed by ice flo­es and was not repai­red after­ward (regi​on​-bsk​.sk). During cons­truc­ti­on, rem­nants of the ori­gi­nal brid­ge embank­ment and pilings were found (sme​.sk). The brid­ge pas­ses over the­se his­to­ri­cal parts. It stands at a height of 21.5 meters abo­ve the Mora­va River, and the ste­el struc­tu­re weighs 593 tons (devin​skai​nak​.sk). The pylons were not allo­wed to exce­ed the height of the forest (sme​.sk).

A his­to­ri­cal map sho­ws the ori­gi­nal Maria The­re­sa Brid­ge, which con­nec­ted Sch­loss­hof and Devín­ska Nová Ves from 1771. After the Hun­ga­rian revo­lu­ti­on, the Austro-​Prussian War, and bom­bing during World War II, it was defi­ni­ti­ve­ly decom­mis­si­oned in 1949. Rem­nants of the sto­ne part of the brid­ge are still pre­sent on the Aus­trian side. The new Cyc­le Brid­ge of Fre­e­dom began cons­truc­ti­on on Sep­tem­ber 30, 2011, and was com­ple­ted on June 27, 2012. The total length of the brid­ge, inc­lu­ding access ramps, is 955 meters, with a span length of 525 meters. The ele­va­ti­on of the cen­tral part of the brid­ge is 4 meters, and the width is 4 meters (Infor­ma­ti­on Board).

Odka­zy

Sta­rý most

Use Facebook to Comment on this Post