2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Krajina, Príroda

More

skala
Hits: 1974

Ľudia väč­ši­nou more obdi­vu­jú. Jeho nesmier­na veľ­kosť, zdan­li­vá neko­neč­nosť ponú­ka­jú pries­tor na roz­jí­ma­nie a obja­vo­va­nie. More hrá kľú­čo­vú úlo­hu nie­len v prí­rod­nom eko­sys­té­me, ale aj v kul­tú­re a his­tó­rii. More tvo­rí pri­bliž­ne 71 per­cent povr­chu Zeme a obsa­hu­je pri­bliž­ne 97 per­cent vody na našej pla­né­te. Jeho hĺb­ka sa pohy­bu­je od pomer­ne plyt­kých oblas­tí kon­ti­nen­tál­nych až po hlbo­ké prie­pas­ti v oce­ánoch. Kaž­dý meter mora hos­tí fas­ci­nu­jú­ci eko­sys­tém plný živo­ta, od mik­ro­sko­pic­ké­ho plank­tó­nu po majes­tát­ne veľryby.

More je zdro­jom inšpi­rá­cie, krá­sy a dôle­ži­tých prí­rod­ných zdro­jov. Jeho úlo­ha v živo­te ľud­stva je nepo­chyb­ná, a pre­to je dôle­ži­té si uve­do­miť jeho hod­no­tu a pra­co­vať na jeho ochra­ne. Svet, kto­rý nás fas­ci­nu­je svo­jou hĺb­kou, tajom­stvom a krá­sou, si zaslú­ži našu lás­ku a sta­rost­li­vosť. Ten­to uni­kát­ny eko­sys­tém posky­tu­je obži­vu pre mno­hé dru­hy rýb, kto­ré sú potra­vou pre mno­hé ďal­šie dru­hy. More zabez­pe­ču­je aj množ­stvo ďal­ších zdro­jov pre ľudí. More má dlhú his­tó­riu spo­je­nú s ľud­stvom. Výpra­vy cez more umož­ni­li obja­vo­vať nové sve­ty, obcho­do­vať a navzá­jom sa obo­ha­co­vať kul­túr­ny­mi vplyv­mi. Sta­ré civi­li­zá­cie, ako Feni­ča­nia či Gré­ci, využí­va­li more na výme­nu tova­rov a nápa­dov. More je čas­to spo­je­né aj s legen­da­mi a mýtom, ako je prí­beh o Atlan­tí­de ale­bo mor­ských mon­štrách. Jeho neko­neč­ná hĺb­ka a neob­ja­ve­né oblas­ti vzbu­dzu­jú fan­tá­ziu ľudí a slú­žia ako základ pre mno­hé prí­be­hy a ume­lec­ké diela.

Plá­že s bie­lym pies­kom, azú­ro­vé vody a neko­neč­né výhľa­dy na oce­án pri­lá­ka­li mili­ó­ny ľudí k ces­to­va­niu na pobre­žia. Rekre­ač­né akti­vi­ty pri mori sú roz­ma­ni­té, od plá­va­nia a potá­pa­nia po sur­fo­va­nie a rybo­lov. Let­né dovo­len­ky a náv­šte­vy prí­mor­ských leto­vísk sú syno­ny­mom oddy­chu a rela­xá­cie. Súčas­ný svet však čelí váž­nym výzvam spo­je­ným s ochra­nou a udr­ža­teľ­nos­ťou morí. Zne­čis­ťo­va­nie plas­ta­mi, nad­mer­ný lov rýb, kli­ma­tic­ké zme­ny a stra­ta bio­di­ver­zi­ty pred­sta­vu­jú hroz­by pre ten­to vzác­ny eko­sys­tém. Ochra­na a udr­ža­teľ­ný prí­stup k využí­va­niu mor­ských zdro­jov sú kľú­čo­vé pre zacho­va­nie krá­sy a bohat­stva mora pre budú­ce generácie.

Peop­le gene­ral­ly admi­re the sea. Its immen­se size and appa­rent infi­ni­ty pro­vi­de a spa­ce for con­tem­pla­ti­on and explo­ra­ti­on. The sea pla­ys a cru­cial role not only in the natu­ral eco­sys­tem but also in cul­tu­re and his­to­ry. Cove­ring app­ro­xi­ma­te­ly 71 per­cent of the Eart­h’s sur­fa­ce and con­tai­ning about 97 per­cent of the pla­ne­t’s water, the sea­’s depth ran­ges from rela­ti­ve­ly shal­low con­ti­nen­tal are­as to deep oce­a­nic tren­ches. Eve­ry meter of the sea hosts a fas­ci­na­ting eco­sys­tem tee­ming with life, from mic­ros­co­pic plank­ton to majes­tic whales.

The sea is a sour­ce of ins­pi­ra­ti­on, beau­ty, and essen­tial natu­ral resour­ces. Its role in human life is unde­niab­le, emp­ha­si­zing the impor­tan­ce of recog­ni­zing its value and wor­king towards its pro­tec­ti­on. The world that cap­ti­va­tes us with its depth, mys­te­ry, and beau­ty deser­ves our love and care. This uni­que eco­sys­tem pro­vi­des sus­te­nan­ce for nume­rous fish spe­cies, which, in turn, ser­ve as food for many others. The sea also offers a varie­ty of resour­ces for humans.

The sea has a long his­to­ry intert­wi­ned with huma­ni­ty. Sea voy­ages enab­led the explo­ra­ti­on of new worlds, faci­li­ta­ted tra­de, and enri­ched cul­tu­res with diver­se influ­en­ces. Ancient civi­li­za­ti­ons, such as the Pho­eni­cians and Gre­eks, uti­li­zed the sea for the exchan­ge of goods and ide­as. The sea is often asso­cia­ted with legends and myths, such as the sto­ry of Atlan­tis or sea mons­ters. Its end­less depth and undis­co­ve­red are­as fuel peop­le­’s ima­gi­na­ti­on and ser­ve as the foun­da­ti­on for many sto­ries and artis­tic works.

Bea­ches with whi­te sands, azu­re waters, and end­less oce­an vie­ws have att­rac­ted mil­li­ons of peop­le to tra­vel to coas­tal are­as. Rec­re­a­ti­onal acti­vi­ties by the sea are diver­se, ran­ging from swim­ming and diving to sur­fing and fis­hing. Sum­mer vaca­ti­ons and visits to sea­si­de resorts are syno­ny­mous with rela­xa­ti­on and rec­re­a­ti­on. Howe­ver, the con­tem­po­ra­ry world faces seri­ous chal­len­ges rela­ted to the pro­tec­ti­on and sus­tai­na­bi­li­ty of the seas. Pol­lu­ti­on with plas­tics, over­fis­hing, cli­ma­te chan­ge, and the loss of bio­di­ver­si­ty pose thre­ats to this pre­ci­ous eco­sys­tem. Pro­tec­ti­on and a sus­tai­nab­le app­ro­ach to the use of mari­ne resour­ces are cru­cial for pre­ser­ving the beau­ty and wealth of the sea for futu­re generations.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Jesolo – prímorská dovolenková oblasť severného Talianska

skala
Hits: 3537

Jeso­lo je prí­mor­ským leto­vis­kom na pobre­ží Jad­ran­ské­ho mora v Sever­nom Talian­sku. Pláž v Jeso­le je 15 km dlhá. Sta­ré cen­trum Vec­chia, s úzky­mi ulič­ka­mi a trh­mi dýcha typic­kou auten­tic­kou talian­skou atmo­sfé­rou. Blíz­ko sa nachá­dzajp ostro­vy Bura­no s fareb­ný­mi doma­mi a his­to­ric­ký Tor­cel­lo, kde sa nachá­dza bazi­li­ka San­ta Maria Assun­ta, kos­tol San­ta Fos­ca. V Jeso­le je aktív­ny noč­ný život, klu­by a bary ponú­ka­jú zába­vu až do sko­rých ran­ných hodín. Počas let­ných mesia­cov mes­to hos­tí náv­štev­ní­kov z celé­ho sveta.

Jeso­lo sa nachá­dza na seve­re Talian­ska pri pobre­ží Jad­ra­nu. Veľ­mi blíz­ko Bená­tok. Sta­ro­ve­ké meno mes­ta Jeso­lo Equ­ilium pochá­dza z latin­ské­ho equ­us, ale­bo vene­ti­ca ekvo, čo zna­me­ná mes­to koní. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, Jeso­lum. V Talian­sku sa toto mes­to čas­to ozna­ču­je ako Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo is a sea­si­de resort on the Adria­tic coast in Nort­hern Ita­ly. The beach in Jeso­lo stret­ches for 15 km. The old town of Vec­chia, with its nar­row stre­ets and mar­kets, exu­des a typi­cal aut­hen­tic Ita­lian atmo­sp­he­re. Near­by, you can find the islands of Bura­no with color­ful hou­ses and the his­to­ric Tor­cel­lo, whe­re the Basi­li­ca of San­ta Maria Assun­ta and the church of San­ta Fos­ca are loca­ted. Jeso­lo has an acti­ve night­li­fe, with clubs and bars offe­ring enter­tain­ment until the ear­ly hours. During the sum­mer months, the city hosts visi­tors from around the world.

Jeso­lo is loca­ted in nort­hern Ita­ly on the coast of the Adria­tic Sea, very clo­se to Veni­ce. The ancient name of the town, Jeso­lo Equ­ilium, is deri­ved from the Latin equ­us, or Vene­tian ekvo, mea­ning the city of hor­ses. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo, and Jeso­lum. In Ita­ly, this town is often refer­red to as Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Jeso­lo è una loca­li­tà bal­ne­a­re sul­la cos­ta adria­ti­ca nel Nord Ita­lia. La spiag­gia di Jeso­lo si esten­de per 15 km. La vec­chia cit­tà di Vec­chia, con le sue stra­de stret­te e i mer­ca­ti, res­pi­ra un’at­mos­fe­ra auten­ti­ca tipi­ca­men­te ita­lia­na. Nel­le vici­nan­ze si tro­va­no le iso­le di Bura­no con case colo­ra­te e l’is­to­ri­co Tor­cel­lo, dove si tro­va la Basi­li­ca di San­ta Maria Assun­ta e la chie­sa di San­ta Fos­ca. Jeso­lo ha una vita not­tur­na atti­va, con club e bar che off­ro­no intrat­te­ni­men­to fino alle pri­me ore del mat­ti­no. Duran­te i mesi esti­vi, la cit­tà ospi­ta visi­ta­to­ri da tut­to il mondo.

Jeso­lo si tro­va nel nord Ita­lia sul­la cos­ta del­l’Ad­ria­ti­co, mol­to vici­no a Vene­zia. Il nome anti­co del­la cit­tà, Jeso­lo Equ­ilium, deri­va dal lati­no equ­us o dal vene­to ekvo, che sig­ni­fi­ca la cit­tà dei caval­li. Altri nomi sto­ri­ci inc­lu­do­no Equ­ilo, Lesu­lo, Jexu­lo, Jexol­lo e Jeso­lum. In Ita­lia, ques­ta cit­tà è spes­so chia­ma­ta Ieso­lo (jeso​lo​.biz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Časová línia, Hory, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Tatranské Matliare

skala
Hits: 2159

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je výhľad pre­dov­šet­kým na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re ležia vo výš­ke 885 met­rov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Žije tu 101 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nemec­ký Tatra-​Matlarenau, poľ­ský Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re sú rekre­ač­ná osa­da a miest­na časť mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Cez obec pre­te­ká Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v roku 1884, ale už v 14. sto­ro­čí bol v tej­to loka­li­te majer, kto­ré­ho osad­ník­mi boli tirol­skí kolo­nis­ti (vyso​ke​-tat​ry​.info). Priš­li sem z hor­skej usad­los­ti Mat­rei. V kež­mar­skom archí­ve sa v lis­ti­ne z roku 1326 spo­mí­na ako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da oko­lo roku 1360 zanik­la, ale zacho­val sa názov tej­to oblas­ti – Mat­re­i­rer laren – hor­ské pasien­ky Mat­re­i­ča­nov. Ten­to názov sa neskôr menil na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Začiat­ky teraj­ších Mat­lia­rov sia­ha­jú do roku 1884, vznik­li ako súkrom­né leto­vis­ko Mate­ja Lois­cha, kto­rý tu v roku 1889 posta­vil hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). V roku 1928 vysta­va­li v Mat­lia­roch hotel Esp­la­na­de, kto­rý sa po II. sve­to­vej voj­ne stal cen­trál­nym objek­tom vojen­skej ozdra­vov­ne. V osem­de­sia­tych rokoch pri­bud­li veľ­ké zota­vov­ne Hut­ník a Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re sa nachá­dza­jú v Tatrans­kej kot­li­ne v juž­nej čas­ti Pop­rad­ské­ho pries­my­ku, asi 14 km od Pop­ra­du. Je odtiaľ­to nád­her­ný výhľad na Vyso­ké Tat­ry.

From Tatrans­ké Mat­lia­re, the­re is a view pri­ma­ri­ly of Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re is situ­ated at an alti­tu­de of 885 meters (vyso​ke​-tat​ry​.info). The­re are 101 inha­bi­tants living here. The Hun­ga­rian name of the vil­la­ge is Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, the Ger­man Tatra-​Matlarenau, and the Polish Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re is a rec­re­a­ti­onal sett­le­ment and a local part of the town of Vyso­ké Tat­ry. The vil­la­ge is cros­sed by the Skal­na­tý potok (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge was estab­lis­hed in 1884, but in the 14th cen­tu­ry, the­re was alre­a­dy a ​“majer” (small far­ming sett­le­ment), who­se sett­lers were Tyro­le­an colo­nists (vyso​ke​-tat​ry​.info). They came here from the moun­tain sett­le­ment of Mat­rei. In a docu­ment from the Kež­ma­rok archi­ve from 1326, it is men­ti­oned as Mar­ty­rum­fa­lua. The sett­le­ment around 1360 disap­pe­a­red, but the name of this area per­sis­ted – Mat­re­i­rer laren – moun­tain pas­tu­res of Mat­re­i­ča­nov. This name later chan­ged to Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). The begin­nings of present-​day Mat­lia­re date back to 1884 when they were estab­lis­hed as a pri­va­te resort by Matej Lois­cha, who built a hotel here in 1889 (vyso​ke​tat​ry​.com). In 1928, the Esp­la­na­de Hotel was built in Mat­lia­re, which after World War II beca­me the cen­tral faci­li­ty of a mili­ta­ry sana­to­rium. In the eigh­ties, lar­ge reco­ve­ry cen­ters Hut­ník and Meta­lurg were added (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re is loca­ted in the Tatrans­ká kot­li­na in the sout­hern part of the Pop­rad­ský pries­myk, about 14 km from Pop­rad. From the­re, you can enjoy a beau­ti­ful view of the High Tatras.

Z Tatrans­kých Mat­lia­rov je widok prze­de wszys­tkim na Lom­nic­ký štít (Peter Kac­lík). Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się na wyso­ko­ści 885 met­rów (vyso​ke​-tat​ry​.info). Miesz­ka tu 101 miesz­ka­ńców. Węgier­ska nazwa wios­ki to Tát­ra­mat­lár­há­za, Mat­lár­há­za, nie­miec­ka Tatra-​Matlarenau, a pol­ska Tatr­za­ńs­kie Mat­la­ry. Mat­lia­re to osa­da rekre­a­cyj­na i część miejs­co­wo­ści Vyso­ké Tat­ry. Przez wieś prze­pły­wa potok Skal­na­tý (Wiki­pe­dia). Wios­ka pows­ta­ła w 1884 roku, ale już w XIV wie­ku ist­niał w tym miejs­cu ​“majer”, któ­re­go osad­ni­cy byli tyrol­ski­mi kolo­nis­ta­mi (vyso​ke​-tat​ry​.info). Przy­by­li stąd z gór­skiej osa­dy Mat­rei. W keżmar­skim archi­wum wspo­mi­na się o niej w doku­men­cie z 1326 roku jako Mar­ty­rum­fa­lua. Osa­da w oko­li­cach 1360 roku znik­nęła, ale przetr­wa­ła nazwa tego obsza­ru – Mat­re­i­rer laren – gór­skie past­wis­ka Mat­re­i­ča­nov. Ta nazwa później zmie­ni­ła się na Mak­lar, Mek­ler, Met­ler, Mat­la­ren, Mat­lia­re, Mat­lar­há­za, Tatrans­ké Mat­lia­re (Ivan Bohuš). Poc­ząt­ki wspó­łc­zes­nych Mat­lia­rov sięga­ją roku 1884, kie­dy pows­ta­ły jako pry­wat­na miejs­co­wo­ść wypoc­zyn­ko­wa Mate­ja Lois­cha, któ­ry w 1889 roku wybu­do­wał tu hotel (vyso​ke​tat​ry​.com). W 1928 roku w Mat­lia­roch zbu­do­wa­no hotel Esp­la­na­de, któ­ry po II woj­nie świa­to­wej stał się głó­wnym obiek­tem woj­sko­we­go sana­to­rium. W latach osiem­dzie­si­ątych doda­no duże ośrod­ki wypoc­zyn­ko­we Hut­ník i Meta­lurg (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Tatrans­ké Mat­lia­re znaj­du­ją się w kot­li­nie Tatr­za­ńs­kiej, w połud­ni­owej części Przes­my­ku Pop­radz­kie­go, oko­ło 14 km od Pop­ra­du. Stąd roz­tac­za się pięk­ny widok na Wyso­kie Tatry.

Lite­ra­tú­ra

Ivan Bohuš, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier, Štát­ne lesy TANA­Pu, Tatrans­ká Lom­ni­ca, ISBN 80−967522−7−8

Use Facebook to Comment on this Post