2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

skala
Hits: 5520

Hvar je naj­dl­h­ším ostro­vom v Chor­vát­sku. Jeho roz­lo­ha je 299.66 km2, pobrež­ná línia je dlhá 269.2 km. Pod­ľa ame­ric­ké­ho The Tra­vel­ler pat­rí medzi desať najk­raj­ších turis­tic­kých oblas­tí na sve­te (sucu​raj​-hvar​.com). Žije tu asi 11 500 oby­va­te­ľov. Hvar sa vyzna­ču­je prí­jem­nou stre­do­zem­skou klí­mou. Mier­ny­mi zima­mi, tep­lý­mi leta­mi, množ­stvo slneč­né­ho svi­tu. Naj­vyš­šia tep­lo­ta bola 37 °C bola zazna­me­na­ná v roku 1935 (island​-hvar​.info). Bol zná­my od anti­ky svo­jou dôle­ži­tou stra­te­gic­kou a námor­nou polo­hou, kul­túr­ny­mi a prí­rod­ný­mi pamiat­ka­mi. Nachá­dza­jú sa tu levan­du­ľo­vé polia, sta­ré oli­vov­ní­ky, vinoh­ra­dy v jedi­neč­nej har­mó­nii člo­ve­ka a prí­ro­dy (hva​rin​fo​.com). V čase posled­nej doby ľado­vej bola hla­di­na Jad­ran­ské­ho mora o 96.4 met­ra niž­šie než dnes. Hvar bol pod­ľa súčas­ných poznat­kov vte­dy vysta­ve­ný extrém­nym búr­kam a vet­rom z vnút­ro­ze­mia, čo for­mo­va­lo vzhľad Hva­ru. Sever­né pobre­žie v západ­nej čas­ti je mimo­riad­ne čle­ni­té, čas­to ho vyhľa­dá­va­jú jach­tá­ri. V minu­los­ti pokrý­va­li znač­nú časť ostro­va boro­vi­co­vé lesy (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Povr­cho­vé vod­né toky Hvar nemá (ihvar​.cz). Hvar sa vyzna­ču­je veľ­mi vyso­ké množ­stvo slneč­né­ho svi­tu (ihvar​.cz). K naj­vy­hľa­dá­va­nej­ším plá­žam pat­ria tie na Pak­le­ni oto­ci, na ostro­ve Ščed­ro a západ­ne od Zava­ly. Pak­le­ni oto­ci, polo­os­trov Kabal, záto­ka Tatin­ja, ostrov­če­ky Zeče­vo, záto­ka Zala Luka sú vyhľa­dá­va­né potá­pač­mi. V posled­ných rokoch boli vybu­do­va­né cyk­lo­tra­sy, nie­kto­ré z nich vedú po maka­da­mo­vých ces­tách a posky­tu­jú tak vidieť aj odľah­lej­šie čas­ti ostro­va (ihvar​.cz).

Nále­zy pre­his­to­ric­ké­ho člo­ve­ka z jas­kýň sú z obdo­bia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar​.cz). V prvom tisíc­ro­čí pred n. l. tu žili Ilý­ri (ihvar​.cz). Ilý­ri si sta­va­li ope­ve­ne­né síd­lis­ká – gra­di­ny (ihvar​.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mies­te Sta­re­ho Gra­du usa­di­li gré­ci a zalo­ži­li Pha­ros. Prá­ve z toh­to gréc­ke­ho náz­vu bolo odvo­de­né neskor­šie pome­no­va­nie ostro­va Hvar (ihvar​.cz). V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa obja­vu­je aj názov Pite­y­eia (Wiki​pe​dia​.sk). Na úze­mie si vte­dy robi­li zálusk Rima­nia. Ilýr Demet­rius (Demet­ri­je Hva­ra­nin, resp. Demet­ri­je Far­ski) bol spo­je­nec ilýr­skej krá­ľov­ni Teuty, kto­rá bola odboj­ným nepria­te­ľom Ríma. Poda­ri­lo sa mu v tre­tej tre­ti­ne 3. sto­ro­čia pred n. l. ovlád­nuť oblasť od dneš­nej sever­nej Dal­má­cie po dneš­ný Dur­res v Albán­sku. Rima­nia však Demet­riu­sa aj Teutu pora­zi­li. V polo­vi­ci 1. sto­ro­čia pred n. l. boli Rima­nia pán­mi celé­ho Jad­ra­nu (ihvar​.cz). Za rím­skej vlá­dy sa obja­vu­je pre ostrov názov Pha­ria a Fara (Wiki​pe​dia​.sk). Na pre­lo­me 5 a 6. sto­ro­čia ohro­zo­va­li Hvar Ostro­gó­ti. V 7. sto­ro­čí priš­li na Hvar Slo­va­nia (ihvar​.cz). Vte­dy sa v náz­ve ostro­va Fara zme­ni­lo f za sta­ro­slo­van­ské hv – Hvar. Rím­ski usad­lí­ci pou­ží­va­li pome­no­va­nie Quar­ra, neskôr aj Lesi­na, Lie­se­na (Wiki​pe​dia​.sk). Neskôr bol ostrov pod sprá­vou Byzanst­skej ríše. V 11. sto­ro­čí sa Hvar stal súčas­ťou chor­vát­ske­ho krá­ľov­stva. Od 11. do 19. sto­ro­čia sa ostrov nazý­va Les­na, prí­pad­ne Lis­na, Less­na. V roku 1278 sa Hvar roz­ho­dol byť spo­jen­com Benát­skej repub­li­ky, čo sa mu trva­lej­šie poda­ri­lo od roku 1420. Ten­to stav trval do kon­ca 18. sto­ro­čia, kedy Benát­ska repub­li­ka zanik­la. V tom­to obdo­bí vzrás­tol eko­no­mic­ký a stra­te­gic­ký kre­dit ostro­va. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakús­kou sprá­vou. Po roku 1918 tri roky oku­po­va­lo ostrov Talian­sko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, neskôr Juho­slá­vii. Od roku 1992 je súčas­ťou Chor­vát­skej repub­li­ky (ihvar​.cz).

Hvar sa vyzna­ču­je výraz­ne stre­do­mor­skou pôvod­nou vege­tá­ci­ou. Pinus dal­ma­ti­ca ras­tie na naj­vyš­šom hor­skom hre­be­ni Hva­ru. Okrem toho sa vysky­tu­je už len v naj­vyš­ších polo­hách ostro­va Brač a rástla na obdob­ných mies­tach ostro­va Kor­ču­la. Ende­mit­mi sú Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Na ostro­ve sa darí opun­cii Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Levan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Que­cus ilex, Arbu­tus une­do (ihvar​.cz). Okrem levan­du­le sa na Hva­re zbie­ra­jú aj ruman­ček, feny­kel, tymián. Roz­vi­nu­té je aj vče­lár­stvo, kto­ré má rím­sku tra­dí­ciu. Cca 130 vče­lá­rov má oko­lo 3000 úľov (ihvar​.cz). 

Na Hva­re sa, napr. v obci Humac, Malo Grabl­je, Velo Grabl­je, docho­va­la pozo­ru­hod­ná sta­ro­by­lá pôvod­ná ľudo­vá archi­tek­tú­ra. Kamen­né domy boli zväč­ša prí­zem­né, stre­chy a rýny boli takis­to kamen­né. Vnút­ri bola veľ­ká obyt­ná miest­nosť bez pre­pá­žok, v stre­de s ohnis­kom, bez komí­na a bez okien. Poscho­do­vé domy zámož­nej­ších obča­nov mali obyt­nú miest­nosť na poscho­dí, ku kto­ré­mu vied­lo kamen­né scho­diš­te. Táto miest­nosť už mala komín. Iné hos­po­dár­ske pries­to­ry spo­lu so stud­ňou boli ohra­de­né na dvo­re. Naj­star­ším sta­veb­ným typom však sú tzv. tri­my – totož­né s kažu­ny či bun­je­my na ostat­nom jad­ran­ské pobre­ží. Sú to malé níz­ke kamen­né domy kru­ho­vé­ho pôdo­ry­su, posta­ve­né vo voľ­nej kra­ji­ne z lomo­vé­ho kame­ňa nasu­cho. Veľ­mi obľú­be­né boli malé tri­my u sta­rých Ilý­rov, kto­rým slú­ži­li ako úkry­ty a úschov­ne nára­dia. K rov­na­ké­mu úče­lu sa sta­va­li až do novej doby (ihvar​.cz).

Hvar is the lon­gest island in Cro­atia, cove­ring an area of 299.66 km², with a coast­li­ne stret­ching 269.2 km. Accor­ding to the Ame­ri­can maga­zi­ne ​“The Tra­vel­ler,” it is among the ten most beau­ti­ful tou­rist regi­ons in the world. App­ro­xi­ma­te­ly 11,500 peop­le live the­re. Hvar is cha­rac­te­ri­zed by a ple­a­sant Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te, with mild win­ters, warm sum­mers, and abun­dant suns­hi­ne. The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re, 37 °C, was noted in 1935. Kno­wn sin­ce anti­qu­ity for its stra­te­gic and mari­ti­me impor­tan­ce, as well as cul­tu­ral and natu­ral land­marks, Hvar boasts laven­der fields, ancient oli­ve gro­ves, and vine­y­ards in a uni­que har­mo­ny of human and natu­ral ele­ments. During the last ice age, the Adria­tic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar expe­rien­ced extre­me storms and winds from the inte­ri­or, sha­ping its appe­a­ran­ce. The nort­hern coast in the wes­tern part is extre­me­ly rug­ged and often att­racts sai­lors. In the past, sub­stan­tial parts of the island were cove­red by pine forests (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Hvar does not have sur­fa­ce water­cour­ses. Hvar is cha­rac­te­ri­zed by a very high amount of suns­hi­ne. Among the most sought-​after bea­ches are tho­se on the Pak­le­ni Islands, the island of Ščed­ro, and west of Zava­la. Pak­le­ni Islands, the Kabal Penin­su­la, Tatin­ja Bay, the islets of Zeče­vo, and Zala Luka Bay are popu­lar among divers. In recent years, cyc­ling rou­tes have been estab­lis­hed, some of which fol­low gra­vel roads, pro­vi­ding a glim­pse of the more remo­te parts of the island.

Pre­his­to­ric fin­dings from caves date back to the peri­od of 3500 – 2500 BCE. In the first mil­len­nium BCE, Illy­rians inha­bi­ted the island, cons­truc­ting for­ti­fied sett­le­ments kno­wn as ​“gra­di­nas.” In 385 – 384 BCE, Gre­eks sett­led at the site of Sta­ri Grad, foun­ding Pha­ros. The later name of the island, Hvar, is deri­ved from this Gre­ek name. In the 3rd cen­tu­ry BCE, the name ​“Pite­y­eia” also appe­ars. The Romans cove­ted the ter­ri­to­ry, and Illy­rian Demet­rius, an ally of the Illy­rian que­en Teuta, mana­ged to con­trol the area from present-​day nort­hern Dal­ma­tia to Dur­res in present-​day Alba­nia in the third quar­ter of the 3rd cen­tu­ry BCE. Howe­ver, the Romans defe­a­ted Demet­rius and Teuta. In the mid-​1st cen­tu­ry BCE, the Romans beca­me mas­ters of the enti­re Adria­tic. Under Roman rule, the island was kno­wn as Pha­ria and Fara. In the 5th-​6th cen­tu­ry, the Ostro­goths thre­a­te­ned Hvar, and in the 7th cen­tu­ry, the Slavs arri­ved. It was during this time that the name of the island chan­ged from Fara to Hvar, with the Roman sett­lers using the name Quar­ra, later also Lesi­na and Lie­se­na. The island later fell under Byzan­ti­ne rule. In the 11th cen­tu­ry, Hvar beca­me part of the Cro­atian king­dom. From the 11th to the 19th cen­tu­ry, the island was cal­led Les­na or Lis­na. In 1278, Hvar deci­ded to ally with the Vene­tian Repub­lic, which las­ted more per­ma­nen­tly from 1420. This sta­tus con­ti­nu­ed until the end of the 18th cen­tu­ry, when the Vene­tian Repub­lic cea­sed to exist. During this peri­od, the eco­no­mic and stra­te­gic impor­tan­ce of the island inc­re­a­sed. From 1813 to 1918, Hvar was under Aus­trian admi­ni­stra­ti­on. After 1918, Ita­ly occu­pied the island for three years, but from 1921, the island beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, later Yugo­sla­via. Sin­ce 1992, it has been part of the Repub­lic of Croatia.

Hvar is cha­rac­te­ri­zed by dis­tinct­ly Medi­ter­ra­ne­an nati­ve vege­ta­ti­on. Pinus dal­ma­ti­ca gro­ws on the hig­hest moun­tain rid­ge of Hvar. Besi­des Hvar, it is found only in the hig­hest parts of the islands of Brač and Kor­ču­la. Ende­mic spe­cies inc­lu­de Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Opun­tia Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Lavan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Quer­cus ilex, Arbu­tus une­do also thri­ve on the island. In addi­ti­on to laven­der, cha­mo­mi­le, fen­nel, and thy­me are also col­lec­ted on Hvar. Bee­ke­e­ping, with a Roman tra­di­ti­on, is well-​developed, with around 130 bee­ke­e­pers having about 3000 hives. Hvar has pre­ser­ved remar­kab­le ancient folk archi­tec­tu­re in pla­ces such as Humac, Malo Grabl­je, and Velo Grabl­je. Sto­ne hou­ses were most­ly single-​story, with sto­ne roofs and gut­ters. Insi­de, the­re was a lar­ge living spa­ce wit­hout par­ti­ti­ons, a cen­tral firep­la­ce, no chim­ney, and no win­do­ws. Two-​story hou­ses of wealt­hier citi­zens had a living room ups­tairs, acces­sib­le by a sto­ne stair­ca­se, which alre­a­dy had a firep­la­ce. Other uti­li­ty spa­ces, along with a well, were enc­lo­sed in the yard. The oldest type of buil­ding, cal­led ​“tri­my,” iden­ti­cal to kažu­ny or bun­je on the rest of the Adria­tic coast, are small, low sto­ne hou­ses with a cir­cu­lar footp­rint, built in the open field with dry-​stone cons­truc­ti­on. The­se were popu­lar among the ancient Illy­rians and ser­ved as shel­ters and tool sto­ra­ge. They con­ti­nu­ed to be built until the modern era.

Hvar je naj­dul­ji otok u Hrvat­skoj. Nje­go­va povr­ši­na izno­si 299,66 km², a obal­na crta je duga 269,2 km. Pre­ma ame­rič­kom časo­pi­su The Tra­vel­ler spa­da među deset najl­jep­ših turis­tič­kih pod­ruč­ja na svi­je­tu (sucu​raj​-hvar​.com). Na oto­ku živi oko 11.500 sta­nov­ni­ka. Hvar se odli­ku­je ugod­nom sre­do­zem­nom kli­mom, bla­gim zima­ma, top­lim lje­ti­ma i obil­jem sun­če­vog svjet­la. Naj­vi­ša zabil­je­že­na tem­pe­ra­tu­ra bila je 37 °C, zabil­je­že­na 1935. godi­ne (island​-hvar​.info). Otok je poznat od anti­ke po svo­joj važ­noj stra­teš­koj i pomor­skoj pozi­ci­ji, kul­tur­nim i pri­rod­nim zna­me­ni­tos­ti­ma. Na nje­mu se nala­ze lavan­di­na pol­ja, sta­ri mas­li­ni­ci i vinog­ra­di u jedin­stve­noj har­mo­ni­ji čov­je­ka i pri­ro­de (hva​rin​fo​.com). U doba posl­jedn­jeg lede­nog doba razi­na Jad­ran­skog mora bila je za 96,4 met­ra niža nego danas. Hvar je tada bio izlo­žen eks­trem­nim olu­ja­ma i vjet­ru s kop­na, što je obli­ko­va­lo izg­led oto­ka. Sje­ver­na oba­la na zapad­nom dije­lu iznim­no je razu­đe­na, čes­to je tra­že­na od stra­ne jah­ta­ra. U proš­los­ti su zna­tan dio oto­ka pokri­va­li boro­vi (Pinus hale­pen­sis, P. nig­ra dal­ma­ti­ca). Hvar nema povr­šin­ske vode­ne toko­ve (ihvar​.cz). Hvar se isti­če viso­kom koli­či­nom sun­če­vog svjet­la (ihvar​.cz). Među naj­tra­že­ni­je pla­že ubra­ja­ju se one na Pak­le­nim oto­ci­ma, na oto­ku Šćed­ro i zapad­no od Zava­le. Pak­le­ni oto­ci, polu­otok Kabal, uva­la Tatin­ja, otok­či­ći Zeče­vo, uva­la Zala Luka popu­lar­na su odre­diš­ta roni­oci­ma. U posl­jedn­jim godi­na­ma izg­ra­đe­ne su bicik­lis­tič­ke sta­ze, neke od njih vode maka­dam­skim ces­ta­ma i pru­ža­ju pri­li­ku vid­je­ti i udal­je­ni­je dije­lo­ve oto­ka (ihvar​.cz).

Nala­zi pra­po­vi­jes­nog čov­je­ka iz peći­na dati­ra­ju iz raz­dobl­ja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar​.cz). Tije­kom prvog tisu­ćl­je­ća pr. Kr. na oto­ku su živ­je­li Ili­ri (ihvar​.cz). Ili­ri su gra­di­li utv­rđe­na nasel­ja – gra­di­ne (ihvar​.cz). U godi­na­ma 385. – 384. pr. Kr. Grci su se nase­li­li na mjes­tu Sta­rog Gra­da i osno­va­li Pha­ros. Upa­vo iz ovog grč­kog ime­na kas­ni­je je izve­den naziv oto­ka Hvar (ihvar​.cz). U 3. stol­je­ću pr. Kr. pojavl­ju­je se i naziv Pite­y­eia (Wiki​pe​dia​.sk). Riml­ja­ni su tada poka­zi­va­li inte­res za to pod­ruč­je. Ilir Demet­ri­je (Demet­ri­je Hva­ra­nin ili Demet­ri­je Far­ski) bio je savez­nik ilir­ske kral­ji­ce Teute, koja je bila pobun­je­nič­ki nepri­ja­telj Rima. Demet­ri­je je uspio u tre­ćoj tre­ći­ni 3. stol­je­ća pr. Kr. zavla­da­ti pod­ruč­jem od današn­je sje­ver­ne Dal­ma­ci­je do današn­jeg Dra­ča u Alba­ni­ji. Riml­ja­ni su ipak pora­zi­li Demet­ri­ja i Teutu. U dru­goj polo­vi­ci 1. stol­je­ća pr. Kr. Riml­ja­ni su bili gos­po­da­ri cije­log Jad­ran­skog mora (ihvar​.cz). Za rim­skog vla­da­vi­ne javl­ja se naziv oto­ka Pha­ria i Fara (Wiki​pe​dia​.sk). Tije­kom pri­je­la­za iz 5. u 6. stol­je­će Hvar su pri­je­ti­li Ostro­go­ti. U 7. stol­je­ću na Hvar su doš­li Sla­ve­ni (ihvar​.cz). Tada se u nazi­vu oto­ka Fara pro­mi­je­ni­lo f u sta­ro­sla­ven­sko hv – Hvar. Rim­ski nasel­je­ni­ci koris­ti­li su ime Quar­ra, kas­ni­je i Lesi­na, Lie­se­na (Wiki​pe​dia​.sk). Kas­ni­je je otok bio pod vla­šću Bizant­skog Car­stva. U 11. stol­je­ću Hvar posta­je dio hrvat­skog kral­jev­stva. Od 11. do 19. stol­je­ća otok se nazi­vao Les­na, Lis­na, Less­na. Godi­ne 1278. Hvar je odlu­čio biti savez­nik Mle­tač­ke Repub­li­ke, što mu je traj­ni­je usp­je­lo od 1420. godi­ne. Taj sta­tus tra­jao je do kra­ja 18. stol­je­ća, kada je Mle­tač­ka Repub­li­ka nesta­la. U tom raz­dobl­ju poras­la je eko­nom­ska i stra­teš­ka važ­nost oto­ka. U godi­na­ma 1813. – 1918. Hvar je bio pod vla­šću Aus­tri­je. Nakon 1918. godi­ne otok je tri godi­ne oku­pi­ra­la Ita­li­ja, ali od 1921. godi­ne postao je otok u sasta­vu Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, kas­ni­je Jugo­sla­vi­je. Od 1992. godi­ne dio je Repub­li­ke Hrvat­ske (ihvar​.cz).

Hvar se isti­če izra­zi­to sre­do­zem­nom auto­h­to­nom vege­ta­ci­jom. Pinus dal­ma­ti­ca ras­te na naj­vi­šem pla­nin­skom gre­be­nu Hva­ra. Osim toga, nala­zi se samo na naj­vi­šim pod­ruč­ji­ma oto­ka Bra­ča i slič­nim mjes­ti­ma oto­ka Kor­ču­le. Ende­mi oto­ka ukl­ju­ču­ju Tama­rix dal­ma­ti­ca, Cen­tau­rea ragu­si­na, Rubus dal­ma­ti­nus, Iris dal­ma­ti­ca. Na oto­ku uspi­je­va i opun­tia Opun­cia bar­ba­ri­ca, Aga­ve altis­si­ma, A. ingens, Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis, Lavan­du­la vera, Sal­via offi­ci­na­lis, Pit­ho­spo­rum tobi­ra, Myr­tus com­mu­nis, Cera­to­ni­ca sili­qua, Quer­cus ilex, Arbu­tus une­do (ihvar​.cz). Osim lavan­de, na Hva­ru se beru i kami­li­ca, komo­rač, timi­jan. Raz­vi­je­no je i pče­lar­stvo koje ima rim­sku tra­di­ci­ju. Oko 130 pče­la­ra ima oko 3000 koš­ni­ca (ihvar​.cz). Na Hva­ru se, pri­mje­ri­ce, u nasel­ji­ma Humac, Malo Grabl­je, Velo Grabl­je, saču­va­la zna­čaj­na sta­rin­ska auto­h­to­na arhi­tek­tu­ra. Kame­ne kuće bile su uglav­nom pri­zem­ne, kro­vo­vi i olu­ci bili su tako­đer od kame­na. Unut­rašn­jost je bila veli­ka stam­be­na pros­to­ri­ja bez preg­ra­da, s ogn­jiš­tem u sre­di­ni, bez dimn­ja­ka i pro­zo­ra. Kat­ni­ce kuća boga­ti­jih gra­đa­na ima­le su stam­be­ni pros­tor na katu, do kojeg se dola­zi­lo kame­nim ste­pe­niš­tem. Taj pros­tor već je imao dimn­jak. Osta­li gos­po­dar­ski pros­to­ri zajed­no s buna­rom bili su ogra­đe­ni na dvo­riš­tu. Naj­sta­ri­ji tip gradn­je, među­tim, su takoz­va­ne tri­my – iste kao kažu­ni ili bun­je na dru­gim jad­ran­skim oba­la­ma. To su male nis­ke kame­ne kuće kruž­nog tlocr­ta, izg­ra­đe­ne usred pol­ja od kame­nih blo­ko­va suho­zi­da. Vrlo su popu­lar­ne bile male tri­my kod sta­rih Ili­ra, koje su koris­ti­le kao sklo­niš­ta i spre­miš­ta za alat. Slu­ži­le su istoj svr­si sve do novog doba (ihvar​.cz).

Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Mestá, Mestá, Typ krajiny

Mosonmagyaróvár

skala
Hits: 2434

V Moson­ma­gy­aró­vá­re som sa zasta­vil v roku 2010 na mode­lár­skej výsta­ve. Nachá­dza sa neďa­le­ko hra­níc so Slo­ven­skom. Latin­sky Ad Fle­xum, nemec­ky Wieselburg-​Altenburg, chor­vát­sky Sta­ri Grad (Wiki​pe​dia​.hu). Maďa­ri z oko­lia hovo­ria mes­tu Móvár (Buš). Mes­to má ter­mál­nu vodu a kúpe­le. Hrad s opev­ne­ním pochá­dza z 13. sto­ro­čia. Par­tner­ský­mi mes­ta­mi sú rakús­ke Stoc­ke­rau a Neusiedl am See, slo­ven­ský Senec, Šamo­rín a Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). Pred rokom 1939 exis­to­val Magy­aró­vár a Moson. Moson zna­me­ná hrad v baži­nách (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár a jeho regi­ón boli prav­de­po­dob­ne osíd­le­né už pia­tom tisíc­ro­čí pred n.l. V 1. sto­ro­čí n.l. bol oblasť Mošo­ňu začle­ne­ná do Rím­ske­ho impé­ria ako súčasť Panó­nie. Zalo­že­nie Ad Fle­xum bolo význam­ným nie­len z vojen­ské­ho hľa­dis­ka. Pre ochra­nu rím­skej hra­ni­ce, kto­rú tvo­ril Dunaj, kto­rý tečie neďa­le­ko Moson­ma­gy­aró­vá­ru. Ten­to fakt napo­mo­hol osíd­ľo­va­niu a záro­veň obcho­du medzi výcho­dom a zápa­dom (moson​ma​gy​aro​var​.hu).

In 2010, I stop­ped in Moson­ma­gy­aró­vár at a mode­ling exhi­bi­ti­on. It is loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia. In Latin, it is kno­wn as ​“Ad Fle­xum,” in Ger­man as ​“Wieselburg-​Altenburg,” and in Cro­atian as ​“Sta­ri Grad” (Wiki​pe​dia​.hu). The locals in the area call the city ​“Móvár” (Buš). The city has ther­mal water and spas. The cast­le with for­ti­fi­ca­ti­ons dates back to the 13th cen­tu­ry. Its twin cities are the Aus­trian Stoc­ke­rau and Neusiedl am See, Slo­vak Senec, Šamo­rín, and Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). Befo­re 1939, the­re was ​“Magy­aró­vár” ins­te­ad of ​“Moson.” ​“Moson” means a cast­le in the mars­hes (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár and its regi­on were pro­bab­ly sett­led alre­a­dy five mil­len­nia BC. In the 1st cen­tu­ry AD, the Moson regi­on beca­me part of the Roman Empi­re as part of Pan­no­nia. The estab­lish­ment of ​“Ad Fle­xum” was sig­ni­fi­cant not only from a mili­ta­ry per­spec­ti­ve but also for pro­tec­ting the Roman bor­der for­med by the Danu­be, which flo­ws near Moson­ma­gy­aró­vár. This fact con­tri­bu­ted to sett­le­ment and tra­de bet­we­en the east and west (moson​ma​gy​aro​var​.hu).

2010-​ben megáll­tam Moson­ma­gy­aró­vá­ron egy model­le­zé­si kiál­lí­tá­son. Közel hely­ez­ke­dik el a szlo­vák határ­hoz. Lati­nul Ad Fle­xum, néme­tül Wieselburg-​Altenburg, hor­vá­tul Sta­ri Grad (Wiki​pe​dia​.hu). A kör­ny­ék­be­liek ​“Móvár­nak” (Buš) neve­zik a várost. A város­nak ter­mál­vi­ze és für­dői van­nak. A 13. szá­zad­ból szár­ma­zó vár és erőd­rends­zer ren­del­ke­zik. Tes­tvér­te­le­pülé­sei az oszt­rák Stoc­ke­rau és Neusiedl am See, a szlo­vák Senec, Šamo­rín és Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). 1939 előtt Magy­aró­vár léte­zett a Moson hely­ett. Moson azt jelen­ti, várat a moc­sa­rak­ban (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár és kör­ny­é­ke valós­zí­nűleg már az i. e. ötödik évez­red­ben bené­pe­sült. Az i. szá­zad­ban a Moso­ni régió a Római Biro­da­lom rés­zé­vé vált Pan­nó­nia rés­ze­ként. Az ​“Ad Fle­xum” mega­la­pí­tá­sa nemc­sak kato­nai szem­pont­ból volt jelen­tős, hanem a Római Biro­da­lom hatá­rá­nak védel­mé­hez is hoz­zá­já­rult, amit a Moson­ma­gy­aró­vár­tól nem mess­ze folyó Dunaj alko­tott. Ez a tény előse­gí­tet­te a tele­pülést és az kelet és nyugat közöt­ti keres­ke­del­met is (moson​ma​gy​aro​var​.hu).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

skala
Hits: 6045

Chor­vát­sko (Hrvat­ska) je pre Slo­vá­kov asi naj­po­pu­lár­nej­šia dovo­len­ko­vá kra­ji­na. Obmý­va ju Jad­ran­ské more. Leží na Bal­kán­skom polo­stro­ve, na dru­hom bre­hu mora sa nachá­dza Talian­sko.

Roz­lo­ha Chor­vát­ska je 56 542 km2, na kto­rých žilo v roku 2005 tak­mer 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V sta­ro­ve­ku bolo úze­mie Chor­vát­ska osíd­le­né ilýr­sky­mi a kelt­ský­mi kmeň­mi. V 1. až 5 sto­ro­čí bolo súčas­ťou Rím­skej ríše, do 9. sto­ro­čia Byzant­skej ríše. V 6. – 7 sto­ro­čí osíd­ľo­va­li úze­mie Slo­va­nia a Ava­ri. Kon­com 9. sto­ro­čia vznik­lo Chor­vát­ske knie­žat­stvo (krá­ľov­stvo), čas­ti Sla­vón­ska sú však súčas­ťou Uhor­ska (wiki​pe​dia​.sk). V roku 925 zjed­no­til Chor­vát­sky štát kráľ Tomi­slav (cro​atia​emb​.net). Od začiat­ku 12. sto­ro­čia až do roku 1918 bolo úze­mie súčas­ťou Uhor­ska, mimo Dal­má­cie. Dal­má­cia bola od 14 sto­ro­čia do roku 1797 pod kon­tro­lou Bená­tok, neskôr Rakús­ka. Od 15. sto­ro­čia pre­bie­ha­li ata­ky Osman­skej ríše, až do roku 1700. Od polo­vi­ce 19. sto­ro­čia sa zača­lo for­mo­vať chor­vát­ske národ­né hnu­tie. Po rakúsko-​maďarskom vyrov­na­ní pat­rí Chor­vát­sko v rám­ci Zali­tav­ska do Rakúsko-​Uhorska s čias­toč­nou auto­nó­mi­ou s na čele sto­ja­cim bánom. Po 1. sve­to­vej voj­ne sa Chor­vát­sko spo­lu s Dal­má­ci­ou sta­lo súčas­ťou Krá­ľov­stva Srbov, Chor­vá­tov a Slo­vin­cov, kto­ré sa v roku 1929 pre­me­no­va­lo na Juho­slá­viu. Vyhlá­se­nie samos­tat­nos­ti 25.6.1991 vyvo­la­lo občian­sku voj­nu, kto­rá trva­la až do roku 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Chor­vát­sko vznik­lo na pozos­tat­koch Rím­skej ríše. Dnes má Chor­vát­sko cca 1185 ostro­vov a polo­os­tro­vov (cro​atia​emb​.net). Osíd­le­ných je iba 66 z nich. Rozp­res­tie­ra sa na plo­che 56 540 km2, na kto­rých žije tak­mer 5 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Chor­vát­sko vyhlá­si­lo svo­ju nezá­vis­losť v roku 1991. Nie­kto­ré dovo­len­ko­vé stre­dis­ká: Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). V Novig­ra­de sa nachá­dza­jú hrad­by z čias Benát­skej repub­li­ky. V Zada­re napr. Rím­ske námes­tie z 1. sto­ro­čia. V Pule rím­sky amfi­te­áter Kolo­se­um z 1. sto­ro­čia, Augus­tov chrám, Her­ku­lo­va brá­na. Chor­vát­sko oplý­va aj prí­rod­ný­mi des­ti­ná­cia­mi, veľ­mi zná­me sú Plit­vic­ké jaze­rá (des​ti​na​cie​.sk).

Cro­atia (Hrvat­ska) is pro­bab­ly the most popu­lar holi­day des­ti­na­ti­on for Slo­vaks. It is was­hed by the Adria­tic Sea and is loca­ted on the Bal­kan Penin­su­la, with Ita­ly on the oppo­si­te shore.

The area of Cro­atia is 56,542 km², and in 2005, it was home to near­ly 4.5 mil­li­on inha­bi­tants. In ancient times, the ter­ri­to­ry of Cro­atia was sett­led by Illy­rian and Cel­tic tri­bes. From the 1st to the 5th cen­tu­ry, it was part of the Roman Empi­re and later part of the Byzan­ti­ne Empi­re until the 9th cen­tu­ry. In the 6th – 7th cen­tu­ry, the area was inha­bi­ted by Slavs and Avars. By the end of the 9th cen­tu­ry, the Prin­ci­pa­li­ty (King­dom) of Cro­atia was for­med, with parts of Sla­vo­nia being part of Hun­ga­ry (wiki​pe​dia​.sk). In 925, King Tomi­slav uni­fied the Cro­atian sta­te (cro​atia​emb​.net). From the ear­ly 12th cen­tu­ry until 1918, the ter­ri­to­ry was part of Hun­ga­ry, exc­lu­ding Dal­ma­tia. Dal­ma­tia was under the con­trol of Veni­ce from the 14th cen­tu­ry to 1797 and later Aus­tria. From the 15th cen­tu­ry, the­re were Otto­man Empi­re attacks until 1700. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Cro­atian nati­onal move­ment began to form. After the Austro-​Hungarian Com­pro­mi­se, Cro­atia beca­me part of Austria-​Hungary wit­hin the fra­me­work of Cis­le­it­ha­nia, with par­tial auto­no­my under a ban. After World War I, Cro­atia, along with Dal­ma­tia, beca­me part of the King­dom of Serbs, Cro­ats, and Slo­ve­nes, which was rena­med Yugo­sla­via in 1929. The dec­la­ra­ti­on of inde­pen­den­ce on June 25, 1991, led to the Cro­atian War of Inde­pen­den­ce, which las­ted until 1995 (wiki​pe​dia​.sk).

Cro­atia emer­ged on the rem­nants of the Roman Empi­re. Today, Cro­atia has about 1185 islands and penin­su­las (cro​atia​emb​.net), but only 66 of them are inha­bi­ted. It stret­ches over an area of 56,540 km², with almost 5 mil­li­on inha­bi­tants. Cro­atia dec­la­red its inde­pen­den­ce in 1991. Some holi­day resorts inc­lu­de Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). In Novig­rad, the­re are walls from the time of the Vene­tian Repub­lic. In Zadar, for exam­ple, the­re is the Roman Forum from the 1st cen­tu­ry. In Pula, the Roman amp­hit­he­a­ter Colos­se­um from the 1st cen­tu­ry, Augus­tus’ Tem­ple, and Her­cu­les’ Gate. Cro­atia is also rich in natu­ral des­ti­na­ti­ons, with the Plit­vi­ce Lakes being very famous (des​ti​na​cie​.sk).

Hrvat­ska je vje­ro­jat­no naj­po­pu­lar­ni­ja des­ti­na­ci­ja za Slo­va­ke. Opla­ku­je je Jad­ran­sko more, a nala­zi se na Bal­kan­skom polu­oto­ku, s Ita­li­jom s dru­ge stra­ne mora.

Povr­ši­na Hrvat­ske izno­si 56.542 km², a 2005. godi­ne na njoj je živ­je­lo goto­vo 4,5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. U antič­ko doba, teri­to­rij Hrvat­ske nasel­ja­va­li su Ili­ri i Kelt­ski ple­me­ni. Od 1. do 5. stol­je­ća bila je dio Rim­skog Car­stva, a kas­ni­je Bizant­skog Car­stva do 9. stol­je­ća. U 6. i 7. stol­je­ću pod­ruč­je su nasel­ja­va­li Sla­ve­ni i Ava­ri. Kra­jem 9. stol­je­ća nasta­lo je Kne­že­vi­na (Kral­je­vi­na) Hrvat­ska, pri čemu su dije­lo­vi Sla­vo­ni­je bili dio Ugar­ske (wiki​pe​dia​.sk). Godi­ne 925. kralj Tomi­slav uje­di­nio je Hrvat­sku (cro​atia​emb​.net). Od počet­ka 12. stol­je­ća do 1918. godi­ne teri­to­rij je bio dio Ugar­ske, izu­zev Dal­ma­ci­je. Dal­ma­ci­ja je bila pod kon­tro­lom Mle­tač­ke Repub­li­ke od 14. do 18. stol­je­ća, a zatim Aus­tri­je. Od 15. stol­je­ća bila su pri­sut­na osman­ska osva­jan­ja sve do 1700. godi­ne. Sre­di­nom 19. stol­je­ća poče­lo se for­mi­ra­ti hrvat­sko naci­onal­no pokre­tan­je. Nakon austro-​ugarskog dogo­vo­ra, Hrvat­ska je posta­la dio Austro-​Ugarske unu­tar okvi­ra Cis­laj­ta­ni­je, s dje­lo­mič­nom auto­no­mi­jom pod banom. Nakon Prvog svjet­skog rata, Hrvat­ska je zajed­no s Dal­ma­ci­jom posta­la dio Kral­je­vi­ne Srba, Hrva­ta i Slo­ve­na­ca, koja se 1929. godi­ne pre­ime­no­va­la u Jugo­sla­vi­ju. Prog­la­šen­je neovis­nos­ti 25. lipn­ja 1991. godi­ne izaz­va­lo je Domo­vin­ski rat, koji je tra­jao do 1995. godi­ne (wiki​pe​dia​.sk).

Hrvat­ska se for­mi­ra­la na osta­ci­ma Rim­skog Car­stva. Danas Hrvat­ska ima otp­ri­li­ke 1185 oto­ka i polu­oto­ka (cro​atia​emb​.net), ali samo 66 ih je nasel­je­no. Pro­te­že se na pod­ruč­ju od 56.540 km², na kojem živi goto­vo 5 mili­ju­na sta­nov­ni­ka. Hrvat­ska je prog­la­si­la neovis­nost 1991. godi­ne. Neki od odma­ra­liš­ta ukl­ju­ču­ju Novig­rad, Poreč, Rovinj, Krk (web​no​de​.sk), Pula, Rabac, Crik­ve­ni­ca, Zadar, Baš­ka Voda, Gra­dac, Makar­ska, Dub­rov­nik, Kor­ču­la, Brač, Hvar, Tuče­pi (des​ti​na​cie​.sk). U Novig­ra­du posto­je zidi­ne iz vre­me­na Mle­tač­ke Repub­li­ke. U Zadru, pri­mje­ri­ce, nala­zi se Rim­ski forum iz 1. stol­je­ća. U Puli rim­ski amfi­te­a­tar Kolo­se­um iz 1. stol­je­ća, Augus­tov hram i Her­ku­lo­va vra­ta. Hrvat­ska tako­đer obi­lu­je pri­rod­nim des­ti­na­ci­ja­ma, a vrlo su pozna­ta Plit­vič­ka jeze­ra (des​ti​na​cie​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

skala
Hits: 3724

His­to­ric­ký názov mes­ta je Pha­ros (Faros). Bol kolo­ni­zo­va­ný Grék­mi (cro​atia​.hr). Je to zau­jí­ma­vé a pek­né mes­teč­ko. Sta­rig­rad­ské pole, kto­ré sa nachá­dza pri mes­te, je na Zozna­me UNESCO. Tamoj­šie výsad­by vinoh­ra­dov a olív zosta­li ​“prak­tic­ky nezme­ne­né” od prvej kolo­ni­zá­cie sta­rých Gré­kov (cro​atia​.hr). Pre Sta­ri Grad sú typic­ké úzke ulič­ky a samoz­rej­me prí­stav, na mno­hých mies­tach doslo­va dýcha his­tó­ria.

Je obľú­be­ným leto­vis­kom, na seve­ro­zá­pa­de Hva­ru. V mes­te žije cca 1900 oby­va­te­ľov. Je pre­slá­ve­ný pes­to­va­ním levan­du­le. Hlav­ným odvet­vím je ces­tov­ný ruch a pop­ri to vinár­stvo. Vini­ce sa tiah­nu až k Jel­se a Vrbos­ke. Mimo­riad­nou his­to­ric­kou pamiat­kou je, že sa tu zacho­val tzv. gréc­ky ager – roz­par­ce­lo­va­nie poľ­no­hos­po­dár­skej pôdy pri­sťa­ho­val­com po kolo­ni­zá­cii ostro­va Grék­mi spred 2500 rokov (chor​vat​sko​.cz).

The his­to­ri­cal name of the town is Pha­ros (Faros). It was colo­ni­zed by the Gre­eks (cro​atia​.hr). It is an inte­res­ting and beau­ti­ful litt­le town. The Sta­ri Grad Plain, loca­ted near the town, is on the UNESCO List. The local vine­y­ard and oli­ve gro­ve plan­ta­ti­ons have remai­ned ​“prac­ti­cal­ly unchan­ged” sin­ce the first colo­ni­za­ti­on by the ancient Gre­eks (cro​atia​.hr). Sta­ri Grad is cha­rac­te­ri­zed by nar­row stre­ets, and of cour­se, the har­bor, whe­re his­to­ry lite­ral­ly bre­at­hes in many places.

It is a popu­lar resort on the nort­hwest of Hvar. The town has about 1900 inha­bi­tants. It is reno­wned for laven­der cul­ti­va­ti­on. The main indus­tries are tou­rism and, along­si­de that, wine­ma­king. Vine­y­ards stretch all the way to Jel­sa and Vrbos­ka. An excep­ti­onal his­to­ri­cal land­mark is the pre­ser­va­ti­on of the so-​called Gre­ek ager – the divi­si­on of agri­cul­tu­ral land by immig­rants after the Gre­ek colo­ni­za­ti­on of the island 2500 years ago (chor​vat​sko​.cz).

Povi­jes­no ime gra­da je Pha­ros (Faros). Bio je kolo­ni­zi­ran od stra­ne Grka (cro​atia​.hr). To je zaniml­jiv i lijep gra­dić. Sta­rig­rad­sko pol­je, koje se nala­zi bli­zu gra­da, nala­zi se na UNESCO-​ovu popi­su. Tamošn­ji vinog­ra­dar­ski i mas­li­nič­ki nasa­di osta­li su ​“prak­tič­ki nepro­mi­jen­je­ni” od prvog nasel­ja­van­ja sta­rih Grka (cro​atia​.hr). Za Sta­ri Grad su karak­te­ris­tič­ne uske uli­ce i narav­no, luka, gdje povi­jest doslov­no diše na mno­gim mjestima.

To je popu­lar­no lje­to­va­liš­te na sje­ve­ro­za­pa­du Hva­ra. U gra­du živi oko 1900 sta­nov­ni­ka. Poznat je po uzgo­ju lavan­de. Glav­ne dje­lat­nos­ti su turi­zam i, uz to, vinog­ra­dar­stvo. Vinog­ra­di se pro­te­žu sve do Jel­se i Vrbos­ke. Izu­ze­tan povi­jes­ni spo­me­nik je saču­va­ni takoz­va­ni grč­ki ager – pod­je­la pol­jop­riv­red­nog zeml­jiš­ta dosel­je­ni­ci­ma nakon grč­ke kolo­ni­za­ci­je oto­ka pri­je 2500 godi­na (chor​vat​sko​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Technika, TOP

Lode

skala
Hits: 1858

Lode sú majes­tát­ne pla­vid­lá, kto­ré so sebou nesú svo­je vlast­né prí­be­hy. Od prvých dre­ve­ných lodí až po moder­né výlet­né lode nás pri­ťa­hu­jú svo­jou roz­ma­ni­tos­ťou a his­tó­ri­ou. V pra­ve­ku sa vyre­zá­va­li lode s kme­ňov stro­mov. Prvot­né dre­vá­ky a kanoe sa postup­ne meni­li na par­ní­ky, ele­gant­né jach­ty plné rôz­nych tech­no­lo­gic­kých ino­vá­cií. Lode vždy boli spo­je­né s obja­vo­va­ním nových sve­tov. Obja­vi­teľ­ské výpra­vy umož­ni­li pre­skú­mať a pocho­piť rôz­ne kul­tú­ry. Výraz­ne dopo­moh­li ku obcho­du. Majú aj roz­mer slo­bo­dy, dob­ro­druž­stva, stá­va­li sa čas­to meta­fo­rou snov a žela­ní. Dneš­né lode posky­tu­jú luxus­ný pries­tor pre rekre­ač­né plav­by, pohod­lie a samoz­rej­me zážitky.

Ships are majes­tic ves­sels that car­ry the­ir own sto­ries. From the first wooden boats to modern cru­ise ships, they cap­ti­va­te us with the­ir diver­si­ty and his­to­ry. In pre­his­to­ric times, ships were car­ved from tree trunks. Pri­mi­ti­ve dugout cano­es gra­du­al­ly evol­ved into ste­ams­hips, ele­gant yachts fil­led with vari­ous tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ships have alwa­ys been lin­ked to the explo­ra­ti­on of new worlds. Explo­ra­to­ry expe­di­ti­ons allo­wed the exa­mi­na­ti­on and unders­tan­ding of vari­ous cul­tu­res, sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ting to tra­de. They also sym­bo­li­ze fre­e­dom and adven­tu­re, often beco­ming metap­hors for dre­ams and desi­res. Toda­y­’s ships pro­vi­de luxu­ri­ous spa­ces for rec­re­a­ti­onal voy­ages, offe­ring com­fort and, of cour­se, unfor­get­tab­le experiences.

Use Facebook to Comment on this Post