Krajina, Zahraničie, TOP, Fotografie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

skala
Hits: 6229

je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové , staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar  (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov , ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová . Kamenné boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžili ako a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Hvar is the longest island in Croatia, covering an area of 299.66 km2, with a coastline stretching 269.2 km. According to the American magazine „The Traveller,“ it is among the ten most beautiful tourist regions in the world. Approximately 11,500 people live there. Hvar is characterized by a pleasant Mediterranean climate, with mild winters, warm summers, and abundant sunshine. The highest recorded temperature, 37 °C, was noted in 1935. Known since antiquity for its strategic and maritime importance, as well as cultural and natural landmarks, Hvar boasts lavender fields, ancient olive groves, and vineyards in a unique harmony of human and natural elements. During the last ice age, the Adriatic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar experienced extreme storms and winds from the interior, shaping its appearance. The northern coast in the western part is extremely rugged and often attracts sailors. In the past, substantial parts of the island were covered by pine forests (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar does not have surface watercourses. Hvar is characterized by a very high amount of sunshine. Among the most sought-after beaches are those on the Pakleni Islands, the island of Ščedro, and west of Zavala. Pakleni Islands, the Kabal Peninsula, Tatinja Bay, the islets of Zečevo, and Zala Luka Bay are popular among divers. In recent years, cycling routes have been established, some of which follow gravel roads, providing a glimpse of the more remote parts of the island.

Prehistoric findings from caves date back to the period of 3500 – 2500 BCE. In the first millennium BCE, Illyrians inhabited the island, constructing fortified settlements known as „gradinas.“ In 385-384 BCE, Greeks settled at the site of Stari Grad, founding Pharos. The later name of the island, Hvar, is derived from this Greek name. In the 3rd century BCE, the name „Piteyeia“ also appears. The Romans coveted the territory, and Illyrian Demetrius, an ally of the Illyrian queen Teuta, managed to control the area from present-day northern Dalmatia to Durres in present-day Albania in the third quarter of the 3rd century BCE. However, the Romans defeated Demetrius and Teuta. In the mid-1st century BCE, the Romans became masters of the entire Adriatic. Under Roman rule, the island was known as Pharia and Fara. In the 5th-6th century, the Ostrogoths threatened Hvar, and in the 7th century, the Slavs arrived. It was during this time that the name of the island changed from Fara to Hvar, with the Roman settlers using the name Quarra, later also Lesina and Liesena. The island later fell under Byzantine rule. In the 11th century, Hvar became part of the Croatian kingdom. From the 11th to the 19th century, the island was called Lesna or Lisna. In 1278, Hvar decided to ally with the Venetian Republic, which lasted more permanently from 1420. This status continued until the end of the 18th century, when the Venetian Republic ceased to exist. During this period, the economic and strategic importance of the island increased. From 1813 to 1918, Hvar was under Austrian administration. After 1918, Italy occupied the island for three years, but from 1921, the island became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, later Yugoslavia. Since 1992, it has been part of the Republic of Croatia.

Hvar is characterized by distinctly Mediterranean native vegetation. Pinus dalmatica grows on the highest mountain ridge of Hvar. Besides Hvar, it is found only in the highest parts of the islands of Brač and Korčula. Endemic species include Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo also thrive on the island. In addition to lavender, chamomile, fennel, and thyme are also collected on Hvar. Beekeeping, with a Roman tradition, is well-developed, with around 130 beekeepers having about 3000 hives. Hvar has preserved remarkable ancient folk architecture in places such as Humac, Malo Grablje, and Velo Grablje. Stone houses were mostly single-story, with stone roofs and gutters. Inside, there was a large living space without partitions, a central fireplace, no chimney, and no windows. Two-story houses of wealthier citizens had a living room upstairs, accessible by a stone staircase, which already had a fireplace. Other utility spaces, along with a well, were enclosed in the yard. The oldest type of building, called „trimy,“ identical to kažuny or bunje on the rest of the Adriatic coast, are small, low stone houses with a circular footprint, built in the open field with dry-stone construction. These were popular among the ancient Illyrians and served as shelters and tool storage. They continued to be built until the modern era.

Hvar je najdulji otok u Hrvatskoj. Njegova površina iznosi 299,66 km2, a obalna crta je duga 269,2 km. Prema američkom časopisu The Traveller spada među deset najljepših turističkih područja na svijetu (sucuraj-hvar.com). Na otoku živi oko 11.500 stanovnika. Hvar se odlikuje ugodnom sredozemnom klimom, blagim zimama, toplim ljetima i obiljem sunčevog svjetla. Najviša zabilježena temperatura bila je 37 °C, zabilježena 1935. godine (island-hvar.info). Otok je poznat od antike po svojoj važnoj strateškoj i pomorskoj poziciji, kulturnim i prirodnim znamenitostima. Na njemu se nalaze lavandina polja, stari maslinici i vinogradi u jedinstvenoj harmoniji čovjeka i prirode (hvarinfo.com). U doba posljednjeg ledenog doba razina Jadranskog mora bila je za 96,4 metra niža nego danas. Hvar je tada bio izložen ekstremnim olujama i vjetru s kopna, što je oblikovalo izgled otoka. Sjeverna obala na zapadnom dijelu iznimno je razuđena, često je tražena od strane jahtara. U prošlosti su znatan dio otoka pokrivali borovi (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar nema površinske vodene tokove (ihvar.cz). Hvar se ističe visokom količinom sunčevog svjetla (ihvar.cz). Među najtraženije plaže ubrajaju se one na Paklenim otocima, na otoku Šćedro i zapadno od Zavale. Pakleni otoci, poluotok Kabal, uvala Tatinja, otokčići Zečevo, uvala Zala Luka popularna su odredišta roniocima. U posljednjim godinama izgrađene su biciklističke staze, neke od njih vode makadamskim cestama i pružaju priliku vidjeti i udaljenije dijelove otoka (ihvar.cz).

Nalazi prapovijesnog čovjeka iz pećina datiraju iz razdoblja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar.cz). Tijekom prvog tisućljeća pr. Kr. na otoku su živjeli Iliri (ihvar.cz). Iliri su gradili utvrđena naselja – gradine (ihvar.cz). U godinama 385. – 384. pr. Kr. Grci su se naselili na mjestu Starog Grada i osnovali Pharos. Upavo iz ovog grčkog imena kasnije je izveden naziv otoka Hvar (ihvar.cz). U 3. stoljeću pr. Kr. pojavljuje se i naziv Piteyeia (Wikipedia.sk). Rimljani su tada pokazivali interes za to područje. Ilir Demetrije (Demetrije Hvaranin ili Demetrije Farski) bio je saveznik ilirske kraljice Teute, koja je bila pobunjenički neprijatelj Rima. Demetrije je uspio u trećoj trećini 3. stoljeća pr. Kr. zavladati područjem od današnje sjeverne Dalmacije do današnjeg Drača u Albaniji. Rimljani su ipak porazili Demetrija i Teutu. U drugoj polovici 1. stoljeća pr. Kr. Rimljani su bili gospodari cijelog Jadranskog mora (ihvar.cz). Za rimskog vladavine javlja se naziv otoka Pharia i Fara (Wikipedia.sk). Tijekom prijelaza iz 5. u 6. stoljeće Hvar su prijetili Ostrogoti. U 7. stoljeću na Hvar su došli Slaveni (ihvar.cz). Tada se u nazivu otoka Fara promijenilo f u staroslavensko hv – Hvar. Rimski naseljenici koristili su ime Quarra, kasnije i Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Kasnije je otok bio pod vlašću Bizantskog Carstva. U 11. stoljeću Hvar postaje dio hrvatskog kraljevstva. Od 11. do 19. stoljeća otok se nazivao Lesna, Lisna, Lessna. Godine 1278. Hvar je odlučio biti saveznik Mletačke Republike, što mu je trajnije uspjelo od 1420. godine. Taj status trajao je do kraja 18. stoljeća, kada je Mletačka Republika nestala. U tom razdoblju porasla je ekonomska i strateška važnost otoka. U godinama 1813. – 1918. Hvar je bio pod vlašću Austrije. Nakon 1918. godine otok je tri godine okupirala Italija, ali od 1921. godine postao je otok u sastavu Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, kasnije Jugoslavije. Od 1992. godine dio je Republike Hrvatske (ihvar.cz).

Hvar se ističe izrazito sredozemnom autohtonom vegetacijom. Pinus dalmatica raste na najvišem planinskom grebenu Hvara. Osim toga, nalazi se samo na najvišim područjima otoka Brača i sličnim mjestima otoka Korčule. Endemi otoka uključuju Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na otoku uspijeva i opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Osim lavande, na Hvaru se beru i kamilica, komorač, timijan. Razvijeno je i pčelarstvo koje ima rimsku tradiciju. Oko 130 pčelara ima oko 3000 košnica (ihvar.cz). Na Hvaru se, primjerice, u naseljima Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, sačuvala značajna starinska autohtona arhitektura. kuće bile su uglavnom prizemne, krovovi i oluci bili su također od kamena. Unutrašnjost je bila velika stambena prostorija bez pregrada, s ognjištem u sredini, bez dimnjaka i prozora. Katnice kuća bogatijih građana imale su stambeni prostor na katu, do kojeg se dolazilo kamenim stepeništem. Taj prostor već je imao dimnjak. Ostali gospodarski prostori zajedno s bunarom bili su ograđeni na dvorištu. Najstariji tip gradnje, međutim, su takozvane trimy – iste kao kažuni ili bunje na drugim jadranskim obalama. To su male niske kamene kuće kružnog tlocrta, izgrađene usred polja od kamenih blokova suhozida. Vrlo su popularne bile male trimy kod starih Ilira, koje su koristile kao skloništa i spremišta za alat. Služile su istoj svrsi sve do novog doba (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

 

Krajina, Zahraničie, TOP, Fotografie

Chorvátsko – dovolenkový raj mnohých Slovákov

skala
Hits: 9513

(Hrvatska) je pre Slovákov asi najpopulárnejšia dovolenková . Obmýva ju Jadranské more. Leží na Balkánskom polostrove, na druhom brehu mora sa nachádza Taliansko.

Rozloha Chorvátska je 56 542 km2, na ktorých žilo v roku 2005 takmer 4.5 milióna obyvateľov. V staroveku bolo územie Chorvátska osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. V 1. až 5 storočí bolo súčasťou Rímskej ríše, do 9. storočia Byzantskej ríše. V 6. – 7 storočí osídľovali územie a Avari. Koncom 9. storočia vzniklo Chorvátske kniežatstvo (kráľovstvo), časti Slavónska sú však súčasťou Uhorska (wikipedia.sk). V roku 925 zjednotil Chorvátsky štát kráľ Tomislav (croatiaemb.net). Od začiatku 12. storočia až do roku 1918 bolo územie súčasťou Uhorska, mimo Dalmácie. Dalmácia bola od 14 storočia do roku 1797 pod kontrolou Benátok, neskôr Rakúska. Od 15. storočia prebiehali ataky Osmanskej ríše, až do roku 1700. Od polovice 19. storočia sa začalo formovať chorvátske národné hnutie. Po -maďarskom vyrovnaní patrí Chorvátsko v rámci Zalitavska do Rakúsko-Uhorska s čiastočnou autonómiou s na čele stojacim bánom. Po 1. svetovej vojne sa Chorvátsko spolu s Dalmáciou stalo súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. Vyhlásenie samostatnosti 25.6.1991 vyvolalo občiansku vojnu, ktorá trvala až do roku 1995 (wikipedia.sk).

Chorvátsko vzniklo na pozostatkoch Rímskej ríše. Dnes má Chorvátsko cca 1185 ostrovov a poloostrovov (croatiaemb.net). Osídlených je iba 66 z nich. Rozprestiera sa na ploche 56 540 km2, na ktorých žije takmer 5 miliónov obyvateľov. Chorvátsko vyhlásilo svoju nezávislosť v roku 1991. Niektoré dovolenkové strediská: Novigrad, Poreč, Rovinj, Krk (webnode.sk), Pula, Rabac, Crikvenica, Zadar, Baška , Gradac, Makarska, Dubrovnik, Korčula, Brač, Hvar, Tučepi (destinacie.sk). V Novigrade sa nachádzajú z čias Benátskej republiky. V Zadare napr. Rímske námestie z 1. storočia. V Pule rímsky amfiteáter Koloseum z 1. storočia, Augustov chrám, Herkulova brána. Chorvátsko oplýva aj prírodnými destináciami, veľmi známe sú Plitvické (destinacie.sk).

Croatia (Hrvatska) is probably the most popular holiday destination for Slovaks. It is washed by the Adriatic Sea and is located on the Balkan Peninsula, with Italy on the opposite shore.

The area of Croatia is 56,542 km2, and in 2005, it was home to nearly 4.5 million inhabitants. In ancient times, the territory of Croatia was settled by Illyrian and Celtic tribes. From the 1st to the 5th century, it was part of the Roman Empire and later part of the Byzantine Empire until the 9th century. In the 6th – 7th century, the area was inhabited by Slavs and Avars. By the end of the 9th century, the Principality (Kingdom) of Croatia was formed, with parts of Slavonia being part of Hungary (wikipedia.sk). In 925, King Tomislav unified the Croatian state (croatiaemb.net). From the early 12th century until 1918, the territory was part of Hungary, excluding Dalmatia. Dalmatia was under the control of Venice from the 14th century to 1797 and later Austria. From the 15th century, there were Ottoman Empire attacks until 1700. In the mid-19th century, the Croatian national movement began to form. After the Austro-Hungarian Compromise, Croatia became part of Austria-Hungary within the framework of Cisleithania, with partial autonomy under a ban. After World War I, Croatia, along with Dalmatia, became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, which was renamed Yugoslavia in 1929. The declaration of independence on June 25, 1991, led to the Croatian War of Independence, which lasted until 1995 (wikipedia.sk).

Croatia emerged on the remnants of the Roman Empire. Today, Croatia has about 1185 islands and peninsulas (croatiaemb.net), but only 66 of them are inhabited. It stretches over an area of 56,540 km2, with almost 5 million inhabitants. Croatia declared its independence in 1991. Some holiday resorts include Novigrad, Poreč, Rovinj, Krk (webnode.sk), Pula, Rabac, Crikvenica, Zadar, Baška Voda, Gradac, Makarska, Dubrovnik, Korčula, Brač, , Tučepi (destinacie.sk). In Novigrad, there are walls from the time of the Venetian Republic. In Zadar, for example, there is the Roman Forum from the 1st century. In Pula, the Roman amphitheater Colosseum from the 1st century, Augustus‘ Temple, and Hercules‘ Gate. Croatia is also rich in natural destinations, with the Plitvice Lakes being very famous (destinacie.sk).

Hrvatska je vjerojatno najpopularnija destinacija za Slovake. Oplakuje je Jadransko more, a nalazi se na Balkanskom poluotoku, s Italijom s druge strane mora.

Površina Hrvatske iznosi 56.542 km2, a 2005. godine na njoj je živjelo gotovo 4,5 milijuna stanovnika. U antičko doba, teritorij Hrvatske naseljavali su Iliri i Keltski plemeni. Od 1. do 5. stoljeća bila je dio Rimskog Carstva, a kasnije Bizantskog Carstva do 9. stoljeća. U 6. i 7. stoljeću područje su naseljavali Slaveni i Avari. Krajem 9. stoljeća nastalo je Kneževina (Kraljevina) Hrvatska, pri čemu su dijelovi Slavonije bili dio Ugarske (wikipedia.sk). Godine 925. kralj Tomislav ujedinio je Hrvatsku (croatiaemb.net). Od početka 12. stoljeća do 1918. godine teritorij je bio dio Ugarske, izuzev Dalmacije. Dalmacija je bila pod kontrolom Mletačke Republike od 14. do 18. stoljeća, a zatim Austrije. Od 15. stoljeća bila su prisutna osmanska osvajanja sve do 1700. godine. Sredinom 19. stoljeća počelo se formirati hrvatsko nacionalno pokretanje. Nakon austro-ugarskog dogovora, Hrvatska je postala dio Austro-Ugarske unutar okvira Cislajtanije, s djelomičnom autonomijom pod banom. Nakon Prvog svjetskog rata, Hrvatska je zajedno s Dalmacijom postala dio Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, koja se 1929. godine preimenovala u Jugoslaviju. Proglašenje neovisnosti 25. lipnja 1991. godine izazvalo je Domovinski rat, koji je trajao do 1995. godine (wikipedia.sk).

Hrvatska se formirala na ostacima Rimskog Carstva. Danas Hrvatska ima otprilike 1185 otoka i poluotoka (croatiaemb.net), ali samo 66 ih je naseljeno. Proteže se na području od 56.540 km2, na kojem živi gotovo 5 milijuna stanovnika. Hrvatska je proglasila neovisnost 1991. godine. Neki od odmarališta uključuju Novigrad, Poreč, Rovinj, Krk (webnode.sk), Pula, Rabac, Crikvenica, Zadar, Baška Voda, Gradac, Makarska, Dubrovnik, Korčula, Brač, Hvar, Tučepi (destinacie.sk). U Novigradu postoje zidine iz vremena Mletačke Republike. U Zadru, primjerice, nalazi se Rimski forum iz 1. stoljeća. U Puli rimski amfiteatar Koloseum iz 1. stoljeća, Augustov hram i Herkulova vrata. Hrvatska također obiluje prirodnim destinacijama, a vrlo su poznata Plitvička jezera (destinacie.sk).

Príroda, Biotopy, Fotografie

More

skala
Hits: 2313

Ľudia väčšinou more obdivujú. Jeho nesmierna veľkosť, zdanlivá nekonečnosť ponúkajú priestor na rozjímanie a objavovanie. More hrá kľúčovú úlohu nielen v prírodnom ekosystéme, ale aj v kultúre a histórii. More tvorí približne 71 percent povrchu Zeme a obsahuje približne 97 percent na našej planéte. Jeho hĺbka sa pohybuje od pomerne plytkých oblastí kontinentálnych až po hlboké priepasti v oceánoch. Každý meter mora hostí fascinujúci ekosystém plný života, od mikroskopického planktónu po majestátne veľryby.

More je zdrojom inšpirácie, krásy a dôležitých prírodných zdrojov. Jeho úloha v živote ľudstva je nepochybná, a preto je dôležité si uvedomiť jeho hodnotu a pracovať na jeho ochrane. Svet, ktorý nás fascinuje svojou hĺbkou, tajomstvom a krásou, si zaslúži našu lásku a starostlivosť. Tento unikátny ekosystém poskytuje obživu pre mnohé druhy rýb, ktoré sú potravou pre mnohé ďalšie druhy. More zabezpečuje aj množstvo ďalších zdrojov pre ľudí. More má dlhú históriu spojenú s ľudstvom. Výpravy cez more umožnili objavovať nové svety, obchodovať a navzájom sa obohacovať kultúrnymi vplyvmi. Staré civilizácie, ako Feničania či Gréci, využívali more na výmenu tovarov a nápadov. More je často spojené aj s legendami a mýtom, ako je príbeh o Atlantíde alebo morských monštrách. Jeho nekonečná hĺbka a neobjavené oblasti vzbudzujú fantáziu ľudí a slúžia ako základ pre mnohé príbehy a .

Pláže s bielym pieskom, azúrové vody a nekonečné na oceán prilákali milióny ľudí k cestovaniu na pobrežia. Rekreačné aktivity pri mori sú rozmanité, od plávania a potápania po surfovanie a rybolov. Letné dovolenky a návštevy prímorských letovísk sú synonymom oddychu a relaxácie. Súčasný svet však čelí vážnym výzvam spojeným s ochranou a udržateľnosťou morí. Znečisťovanie plastami, nadmerný rýb, klimatické zmeny a strata biodiverzity predstavujú hrozby pre tento vzácny ekosystém. a udržateľný prístup k využívaniu morských zdrojov sú kľúčové pre zachovanie krásy a bohatstva mora pre budúce generácie.

People generally admire the sea. Its immense size and apparent infinity provide a space for contemplation and exploration. The sea plays a crucial role not only in the natural ecosystem but also in culture and history. Covering approximately 71 percent of the Earth’s surface and containing about 97 percent of the planet’s water, the sea’s depth ranges from relatively shallow continental areas to deep oceanic trenches. Every meter of the sea hosts a fascinating ecosystem teeming with life, from microscopic plankton to majestic whales.

The sea is a source of inspiration, beauty, and essential natural resources. Its role in human life is undeniable, emphasizing the importance of recognizing its value and working towards its protection. The world that captivates us with its depth, mystery, and beauty deserves our love and care. This unique ecosystem provides sustenance for numerous fish species, which, in turn, serve as food for many others. The sea also offers a variety of resources for humans.

The sea has a long history intertwined with humanity. Sea voyages enabled the exploration of new worlds, facilitated trade, and enriched cultures with diverse influences. Ancient civilizations, such as the Phoenicians and Greeks, utilized the sea for the exchange of goods and ideas. The sea is often associated with legends and myths, such as the story of Atlantis or sea monsters. Its endless depth and undiscovered areas fuel people’s imagination and serve as the foundation for many stories and artistic works.

Beaches with white sands, azure waters, and endless ocean views have attracted millions of people to travel to coastal areas. Recreational activities by the sea are diverse, ranging from swimming and diving to surfing and fishing. Summer vacations and visits to seaside resorts are synonymous with relaxation and recreation. However, the contemporary world faces serious challenges related to the protection and sustainability of the seas. Pollution with plastics, overfishing, climate change, and the loss of biodiversity pose threats to this precious ecosystem. Protection and a sustainable approach to the use of marine resources are crucial for preserving the beauty and wealth of the sea for future generations.

,

Krajina, Zahraničie, Fotografie

Vrboska – raj na zemi

skala
Hits: 3240

Vrboska je úžasná lokalita. Ja som mal to šťastie fotografovať okrem krajiny aj dievčatá. Vrboska poskytuje nádhernú vodu, , krásne pobrežie. Z Vrbosky je vidno iný chorvátsky ostrov Brač. Vrboska vznikla v 15. storočí. Je spájaná s pomenovaním „Malé Benátky“ (jelsa.hr).

Vrboska je jadranská obec na severovýchode ostrova . Patrí k jeho najkrajším miestami, je veľmi obľúbeným miestom. Vytvára prirodzený prístav obklopený borovicami a olivovými hájmi. Poskytuje krásne na pobrežie. Pláže sú pokryté jemným pieskom, more je pokojné. Vrboska vznikla na základe starovekého , jeho autentický charakter tvoria historické a úzka sieť uličiek. Dominantou mesta je kostol svätého Lovreho s kamennou vežou a freskami. Spája sa tu tradícia a moderné . Vládne tu pokojná atmosféra, vhodná pre oddych a relaxovanie. Kto chce, má možnosť baviť sa vodnými športami, cyklistikou, prípadne vyžiť sa turisticky. Miestna kuchyňa je plná chutí a vôní. Miestne reštaurácie a taverny ponúkajú tradičné jedlá, čerstvé , olivový olej, syry.

Vrboska is an amazing location. I had the fortune to photograph not only the landscape but also the girls. Vrboska offers stunning water, rocks, and a beautiful coastline. From Vrboska, you can see another Croatian island, Brač. Vrboska was established in the 15th century and is associated with the name „Little Venice“ (jelsa.hr).

Vrboska is an Adriatic village on the northeast side of the island of Hvar. It is among the most beautiful places on the island and is very popular. It forms a natural harbor surrounded by pine trees and olive groves, providing beautiful views of the coastline. The beaches are covered in fine sand, and the sea is calm. Vrboska originated from ancient settlements, and its authentic character is defined by historical buildings and a narrow network of streets. The town’s dominant feature is the Church of St. Lawrence with a stone tower and frescoes. Tradition and modern art come together in Vrboska. A peaceful atmosphere prevails, suitable for rest and relaxation. For those interested, there are opportunities for water sports, cycling, and hiking. The local cuisine is full of flavors and aromas. Local restaurants and taverns offer traditional dishes, fresh fish, olive oil, and cheeses.

Vrboska je úžasná lokalita. Měl jsem to štěstí fotografovat kromě krajiny i dívky. Vrboska poskytuje nádhernou vodu, skály, krásné pobřeží. Z Vrbosky je vidět na druhý chorvatský ostrov Brač. Vrboska vznikla v 15. století. Je spojována s označením „Malé Benátky“ (jelsa.hr).

Vrboska je jaderská obec na severovýchodě ostrova Hvar. Patří k jeho nejkrásnějším místům, je velmi oblíbeným místem. Vytváří přirozený přístav obklopený borovicemi a olivovými háji. Poskytuje krásné výhledy na pobřeží. Pláže jsou pokryté jemným pískem, moře je klidné. Vrboska vznikla na základě starověkého osídlení, její autentický charakter tvoří historické budovy a úzká síť uliček. Dominantou města je kostel svatého Lovreho s kamennou věží a freskami. Spojuje se tu tradice a moderní umění. Vládne tu klidná atmosféra, vhodná pro odpočinek a relaxaci. Kdo chce, má možnost bavit se vodními sporty, cyklistikou, případně si užít turistiku. Místní kuchyně je plná chutí a vůní. Místní restaurace a taverny nabízejí tradiční jídla, čerstvé ryby, olivový olej, sýry.