2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Neživé, TOP, Umenie

Sochy

Hits: 7011

Sochy sú ume­lec­ké die­la, kto­ré môžu byť vyte­sa­né z rôz­nych mate­riá­lov. Naše emó­cie evo­ku­jú monu­men­tál­ne pamät­ní­ky aj abs­trakt­né sochy. Sochy obo­ha­cu­jú čas­to mest­ské prie­s­trans­tvá. Čas­to sa dá pove­dať, že tvo­ria čias­toč­ne ume­lec­ké galé­rie. Navy­še integ­ru­jú pri člo­ve­ka, sú moti­vá­ci­ou stre­tá­va­nia sa. Sochár­stvo má hlbo­ké his­to­ric­ké kore­ne, sia­ha do anti­ky. Gré­ci a Rima­nia tvo­ri­li doko­na­lé sochy s ľud­ským výra­zom. V obdo­bí rene­san­cie sochár­stvo pook­ria­lo, maj­stri ako Miche­lan­ge­lo, Ber­ni­ni tvo­ri­li vrchol­né die­la his­tó­rie ľud­stva. Moder­ná doba spô­so­bi­la v sochár­stve radi­kál­ne zme­ny. Obja­vil sa svet abs­trakt­ných tva­rov, sochá­ri obja­vi­li nové spô­so­by, nové vyjad­re­nia svo­jich myš­lie­nok a emó­cií. Využí­va sa mra­mor, bronz, ale aj nekon­venč­né mate­riá­ly ako je recyk­lo­va­ný kov, dre­vo, sklo. Sochy repre­zen­tu­jú emó­cie, kul­tú­ru, myšlienky.


Sta­tu­es are artis­tic cre­a­ti­ons that can be car­ved from vari­ous mate­rials. They evo­ke our emo­ti­ons through monu­men­tal memo­rials as well as abs­tract sculp­tu­res. Sta­tu­es often enrich urban spa­ces, cre­a­ting what can be desc­ri­bed as par­tial art gal­le­ries. More­over, they integ­ra­te with peop­le, ser­ving as a moti­va­ti­on for gat­he­rings. Sculp­tu­re has deep his­to­ri­cal roots that tra­ce back to anti­qu­ity. The Gre­eks and Romans craf­ted fla­wless sta­tu­es with human expres­si­ons. During the Renais­san­ce, sculp­tu­re expe­rien­ced a renais­san­ce itself, with mas­ters like Miche­lan­ge­lo and Ber­ni­ni cre­a­ting pin­nac­le works in the his­to­ry of humanity.

The modern era has brought radi­cal chan­ges to sculp­tu­re. A world of abs­tract forms has emer­ged, with sculp­tors dis­co­ve­ring new ways and expres­si­ons for the­ir thoughts and emo­ti­ons. Mate­rials such as marb­le and bron­ze are still uti­li­zed, but uncon­ven­ti­onal mate­rials like recyc­led metal, wood, and glass are also embra­ced. Sta­tu­es repre­sent emo­ti­ons, cul­tu­re, and ide­as. They are more than just sta­tic forms; they are con­du­its of artis­tic expres­si­on that brid­ge the his­to­ri­cal and con­tem­po­ra­ry, cre­a­ting a time­less lan­gu­age that spe­aks to the human experience.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské, Obce, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

Hits: 2393

Píla je dedi­na pod hra­dom Čer­ve­ný kameňMalých Kar­pa­toch.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 245 met­rov nad morom. Roz­lo­hou 0.48 km2 je naj­men­šou obcou v okre­se Pezi­nok (obec​pi​la​.sk). Žije tu 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Obec vznik­la v prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia oko­lo čer­ve­no­ka­men­skej píly. Vod­né píly a prí­byt­ky pre pilia­rov sa sta­li jej zákla­dom. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1602. Obec sa pôvod­ne vola­la Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pri­čle­ne­ná ku Čas­tej, avšak od roku 1954 je opäť samos­tat­nou obcou (obec​pi​la​.sk).


Píla is a vil­la­ge bene­ath Čer­ve­ný Kameň Cast­le in the Small Carpathians.

It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 245 meters abo­ve sea level. With an area of 0.48 km², it is the smal­lest muni­ci­pa­li­ty in the Pezi­nok dis­trict (obec​pi​la​.sk). The popu­la­ti­on is 330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the first half of the 16th cen­tu­ry around the Čer­ve­ný Kameň sawmill. Water mills and dwel­lings for sawy­ers beca­me its foun­da­ti­on. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1602. Ori­gi­nal­ly, the vil­la­ge was cal­led Nová Ves pod hra­dom Čer­ve­ný Kameň. From Octo­ber 1, 1944, Píla was anne­xed to Čas­tá, but sin­ce 1954, it has been an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty again (obec​pi​la​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Tatry

Tatranská Polianka

Hits: 2502

Tatrans­ká Polian­ka leží medzi Novou Polian­kouSmo­kov­ca­mi. Nachá­dza na juž­nej stra­ne Vyso­kých Tatier. Ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na kra­ji­nu. Je výbor­ným výcho­dis­ko­vým bodom pre turis­tov a lyžia­rov, kto­rí sa chcú vydať do Vyso­kých Tatier. Napr. na Sliez­sky dom, Rysy, Hre­bie­nok. Okrem turis­ti­ky sa tu mož­no vyžiť aj cyk­lo­tu­ris­ti­kou, well­nes­som, gas­tro­nó­mi­ou. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1005 m. Neďa­le­ko od nej sa nachá­dza Žltá ste­na, význam­ná arche­olo­gic­ký­mi nález­mi sved­čia­ci­mi o osíd­le­ní spred 2 tisíc rokov. Tatrans­ká Polian­ka je veľ­mi dob­rou výcho­dis­ko­vou základ­ňou pre turis­ti­ku do Velic­kej doli­ny. Vznik­la v roku 1884, keď Wesz­ter, Nitsch a Guhr s Veľ­ké­ho Slav­ko­va posta­vi­li poľov­níc­ku cha­tu a neskôr tri turis­tic­ké hote­ly. V roku 1902 Michal Guhr posta­vil sana­tó­rium na lie­če­nie tuber­ku­ló­zy a astmy. Guhr bol nad­še­ným pro­pa­gá­to­rom lyžo­va­nia a v roku 1911 uspo­ria­dal v Tatrans­kej Polian­ke vôbec prvé zjaz­dár­ske lyžiar­ske pre­te­ky vo Vyso­kých Tat­rách. Nad osa­dou v roku 1912 vybu­do­val lyžiar­sky mos­tík, neskôr tu vysta­va­li aj bobo­vú drá­hu (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka is situ­ated bet­we­en Nová Polian­ka and Smo­ko­vec, on the sout­hern side of the High Tatras. It offers stun­ning vie­ws of the lands­ca­pe and ser­ves as an excel­lent star­ting point for hikers and skiers hea­ding into the High Tatras, such as Sliez­sky dom, Rysy, and Hre­bie­nok. In addi­ti­on to hiking, visi­tors can also enjoy acti­vi­ties like cyc­ling, well­ness ser­vi­ces, and gas­tro­no­my. The vil­la­ge is loca­ted at an alti­tu­de of 1005 meters. Near­by, you­’ll find Žltá ste­na, kno­wn for sig­ni­fi­cant archa­e­olo­gi­cal fin­dings dating back 2,000 years, pro­vi­ding evi­den­ce of ear­ly sett­le­ments. Tatrans­ká Polian­ka is an ide­al base for hiking into Velic­ká doli­na. Estab­lis­hed in 1884, it ori­gi­na­ted when Wesz­ter, Nitsch, Guhr, and Veľ­ký Slav­kov built a hun­ting lod­ge and later three tou­rist hotels. In 1902, Michal Guhr erec­ted a sana­to­rium for tre­a­ting tuber­cu­lo­sis and asth­ma. Guhr was an ent­hu­sias­tic pro­mo­ter of ski­ing and orga­ni­zed the first down­hill ski­ing com­pe­ti­ti­on in the High Tatras in Tatrans­ká Polian­ka in 1911. Abo­ve the sett­le­ment in 1912, a ski­ing brid­ge was cons­truc­ted, and later, a bobs­le­igh track was built (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Tatrans­ká Polian­ka leży między Novou Polian­kou a Smo­kov­ca­mi, po połud­ni­owej stro­nie Wyso­kich Tatr. Ofe­ru­je prze­pi­ęk­ne wido­ki na kra­job­raz i sta­no­wi dosko­na­łe miejs­ce wyjścia dla turys­tów i nar­ciar­zy, któr­zy chcą udać się w Wyso­kie Tat­ry, na przy­kład do Sliez­sky dom, Rysy czy Hre­bie­nok. Oprócz turys­ty­ki, miejs­ce to ofe­ru­je również możli­wo­ść upra­wia­nia kolarst­wa, kor­zys­ta­nia z usług well­ness i degus­tac­ji lokal­nej kuch­ni. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1005 m n.p.m. W pobli­żu znaj­du­je się Žltá ste­na, obszar zna­ny ze znac­zących zna­le­zisk arche­olo­gicz­nych świadc­zących o osad­nict­wie spr­zed 2000 lat. Tatrans­ká Polian­ka to dosko­na­ła baza wypa­do­wa dla turys­ty­ki w Doli­nie Velic­kiej. Pows­ta­ła w 1884 roku, gdy Wesz­ter, Nitsch i Guhr z Veľ­ké­ho Slav­ko­va wybu­do­wa­li myśli­ws­ką cha­tę, a później trzy hote­le turys­tycz­ne. W 1902 roku Michal Guhr zbu­do­wał sana­to­rium lec­zące gru­źli­cę i astmę. Guhr był entuz­jas­tycz­nym pro­pa­ga­to­rem nar­ciarst­wa i w 1911 roku zor­ga­ni­zo­wał w Tatrans­kiej Polian­ce pier­ws­ze zjaz­do­we zawo­dy nar­ciar­skie w Wyso­kich Tat­rach. Powy­żej osa­dy w 1912 roku zbu­do­wa­no most nar­ciar­ski, a później także tor sanecz­ko­wy (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Ľudia, Piešťanské reportáže, Reportáže, Slovenské, Šport, Športové

Kanoistické preteky na Piešťanskej Sĺňave

Hits: 1793

Pieš­ťan­ská Sĺňa­va posky­tu­je výbor­né pod­mien­ky pre rôz­ne vod­né špor­ty. Aj kano­is­tov pri­ťa­hu­je, množ­stvo vodá­kov vyrást­lo prá­ve tu, napr. Róbert Erban. Aj kvô­li tra­dí­ciam sú pre­te­ky aj spo­lo­čen­ským podu­ja­tím. Fanú­ši­ko­via ho môžu sle­do­vať s bre­hov vod­nej nádr­že, resp. z bre­hu rie­ky Váh. Veľa­krát ich pre­ná­ša aj televízia.


Pieš­ťan­ská Sĺňa­va pro­vi­des excel­lent con­di­ti­ons for vari­ous water sports. It also att­racts cano­eists, with many padd­lers having gro­wn up here, such as Róbert Erban. Due to tra­di­ti­ons, the races are not only a spor­ting event but also a social gat­he­ring. Fans can watch them from the sho­res of the water reser­vo­ir or the banks of the Váh River. Tele­vi­si­on often bro­ad­casts the races, allo­wing a bro­ader audien­ce to enjoy the events.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Magura

Hits: 2018

Spiš­ská Magu­ra je fly­šo­vé poho­rie na sever­nom Slo­ven­sku. Naj­vyš­ším vrchom poho­ria ja Repis­ko1259 met­rov nad morom. V čas­ti Ostur­nian­ska bráz­da a na pri­ľah­lých sva­hoch sa zacho­va­li via­ce­ré jazier­ka zosuv­né­ho cha­rak­te­ru. Na sty­ku poho­ria s kot­li­na­mi vyvie­ra­jú mine­rál­ne pra­me­ne (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra má viac ako 30 kilo­met­rov dlhý hre­beň. V minu­los­ti to bola dre­vo­ru­bačs­ká a pas­tier­ska kra­ji­na (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra je poho­rie na seve­re Slo­ven­ska a juhu Poľ­ska. Poho­rie leží v Spiš­skej a Malo­pol­skej oblas­ti a tvo­rí súčasť Západ­ných Kar­pát. Spiš­ská Magu­ra sa rozp­res­tie­ra v blíz­kos­ti his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu Spiš. Časť poho­ria ležia­ca na slo­ven­skej stra­ne je súčas­ťou Národ­né­ho par­ku Pie­ni­ny, kto­rý ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na oko­li­té regi­ó­ny a Tatry.


Spiš­ská Magu­ra is a flysch moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia. The hig­hest peak in the ran­ge is Repis­ko, stan­ding at 1259 meters abo­ve sea level. In the Ostur­nian­ska bráz­da sec­ti­on and on the adja­cent slo­pes, seve­ral ponds of lands­li­de ori­gin have been pre­ser­ved. Mine­ral springs emer­ge at the junc­ti­on of the moun­tain ran­ge with the basins (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra has a rid­ge that is more than 30 kilo­me­ters long. In the past, it was a lands­ca­pe used for log­ging and pas­to­ral acti­vi­ties (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra is a moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia and sout­hern Poland. The ran­ge is loca­ted in the Spiš and Malo­pol­ska regi­ons and is part of the Wes­tern Car­pat­hians. Spiš­ská Magu­ra stret­ches near the his­to­ric regi­on of Spiš. The part of the ran­ge situ­ated on the Slo­vak side is a part of the Pie­ni­ny Nati­onal Park, which offers beau­ti­ful vie­ws of the sur­roun­ding regi­ons and the Tatras.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post