2011, 2011-2015, Časová línia, Česko, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Vodné nádrže, Zahraničie

Žermanická priehrada

skala
Hits: 2369

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da bola vybu­do­va­ná na rie­ke Luči­na v rokoch 1951 – 1958 pre záso­bo­va­nie ostrav­ské­ho prie­mys­lu vodou. Hrá­dza je 314 met­rov dlhá a 38 met­rov vyso­ká. Vod­ná plo­cha zabe­rá 248 ha, objem prieh­ra­dy je viac ako 25 mili­ó­nov m3 vody. V dôsled­ku stav­by boli zato­pe­né obce Hor­ní a Dol­ní Soběso­vi­ce. Prieh­ra­da slú­ži aj výro­be elek­tric­kej ener­gie. Je vyhľa­dá­va­ným rekre­ač­ným mies­tom (wiki​pe​dia​.cz) a vyko­ná­va sa tu aj ryb­né hos­po­dá­re­nie. Prieh­ra­da je sta­va­ná a 500 roč­nú vodu (Balaj).

Žer­ma­nic­ká prieh­ra­da pred­sta­vu­je význam­nú vod­nú stav­bu, kto­rú posta­vi­li v 70-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Slú­ži na regu­lá­ciu vod­ných tokov, dodá­va pit­nú vodu. Avšak slú­ži aj pre rekre­ač­né úče­ly, vod­né špor­ty, plav­by na člnoch, wind­sur­fing, rybo­lov. Oko­li­tá kra­ji­na posky­tu­je pries­tor pre množ­stvo dru­hov rast­lín a živočíchov.

The Žer­ma­nic­ká Dam was built on the Luči­na River bet­we­en 1951 and 1958 to supp­ly water to the Ostra­va indus­try. The dam is 314 meters long and 38 meters high. The water area covers 248 hec­ta­res, and the reser­vo­ir’s volu­me is more than 25 mil­li­on cubic meters of water. As a result of the cons­truc­ti­on, the vil­la­ges of Hor­ní and Dol­ní Soběso­vi­ce were sub­mer­ged. The dam also ser­ves for the pro­duc­ti­on of elect­ri­cal ener­gy. It is a popu­lar rec­re­a­ti­onal area (wiki​pe​dia​.cz), and fish far­ming is also car­ried out the­re. The dam is built to withs­tand a 500-​year flo­od (Balaj).

Žer­ma­nic­ká Dam stands as a sig­ni­fi­cant water struc­tu­re cons­truc­ted in the 1970s. Its pri­ma­ry pur­po­se is the regu­la­ti­on of water flo­ws and the supp­ly of drin­king water. Howe­ver, it also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses, inc­lu­ding water sports, boating, wind­sur­fing, and fis­hing. The sur­roun­ding lands­ca­pe pro­vi­des habi­tat for a varie­ty of plant and ani­mal species.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

skala
Hits: 2331

Cífer je s pri­dru­že­ný­mi čas­ťa­mi Pác a Jar­ná naj­väč­šou obcou Trnav­ské­ho okre­su. Žije v ňom cca 4000 oby­va­te­ľov (cifer​.sk). Naj­star­šia zmien­ka o Cífe­ri je už čias Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia (cifer​.sk). Z doby kamen­nej upú­ta­va množ­stvo náj­de­nej kera­mi­ky. Kolek­cia nádob rekon­štru­ova­ných z náj­de­ných frag­men­tov pred­sta­vu­je naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ší kera­mic­ký kom­plex nie­len na Slo­ven­sku. Našiel sa tu hli­ne­ný štít­ko­vý idol, naj­star­šia plas­ti­ka toh­to dru­hu v stred­nej Euró­pe (cifer​.sk). Z úze­mia Cífe­ra a jeho najb­liž­šie­ho oko­lia sa spo­mí­na­jú nále­zy azda naj­star­šie­ho ger­mán­ske­ho hro­bu na úze­mí Slo­ven­ska, kon­krét­ne zo začiat­ku 1. sto­ro­čia pred n.l. V Cífe­ri – Páci sa našli zvyš­ky rím­skej usad­los­ti zo 4. sto­ro­čia (cifer​.sk). Cez Cífer pre­te­ká potok Gid­ra. Pochá­dza­jú z tade­to: pla­vec Mar­cel Géry, spi­so­va­teľ Milan Zelin­ka, spe­vák a muzi­kant Laco Luče­nič, herec, dra­ma­turg a reži­sér Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífer­ské výšiv­ky, kro­je, šitie majú veľ­ký ohlas a boha­tú his­tó­riu (goog​le​.com). V roku 1892 bola zalo­že­ná výšiv­kár­ska diel­ňa, kde pod vede­ním Márie Hol­lós­sy­o­vej tvo­ri­li nároč­né výšiv­ky, zásta­vy, cir­kev­né a koru­no­vač­né rúcha (goog​le​.com).

Domi­nan­tou obce je kos­tol svä­té­ho Micha­la Archa­nie­la. Jeho gotic­ká archi­tek­tú­ra pri­ťa­hu­je pozor­nosť. Ďal­šou význam­nou pamiat­kou je kaš­tieľ, kto­rý v minu­los­ti slú­žil ako síd­lo šľach­ti­cov. Miest­ni oby­va­te­lia sa sna­žia udr­žia­vať tra­dí­cie pro­stred­níc­tvom folk­lór­nych podu­ja­tí. Mes­to je dob­re dostup­né z hlav­ných doprav­ných trás.

Cífer, along with its asso­cia­ted parts Pác and Jar­ná, is the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in the Trna­va dis­trict. It has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 4,000 resi­dents (cifer​.sk). The ear­liest men­ti­on of Cífer dates back to the times of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry (cifer​.sk). Abun­dant finds of potte­ry from the Sto­ne Age have been dis­co­ve­red, with a col­lec­ti­on of ves­sels recons­truc­ted from found frag­ments repre­sen­ting the most repre­sen­ta­ti­ve cera­mic com­plex not only in Slo­va­kia. A clay tag-​like idol was also found here, the oldest sculp­tu­re of its kind in Cen­tral Euro­pe (cifer​.sk). Dis­co­ve­ries from the ter­ri­to­ry of Cífer and its imme­dia­te sur­roun­dings inc­lu­de per­haps the oldest Ger­ma­nic gra­ve on the ter­ri­to­ry of Slo­va­kia, spe­ci­fi­cal­ly from the begin­ning of the 1st cen­tu­ry BC. Remains of a Roman sett­le­ment from the 4th cen­tu­ry were found in Cífer – Pác (cifer​.sk).

The Gid­ra stre­am flo­ws through Cífer. Notab­le indi­vi­du­als from Cífer inc­lu­de swim­mer Mar­cel Géry, wri­ter Milan Zelin­ka, sin­ger and musi­cian Laco Luče­nič, and actor, dra­ma­tur­ge, and direc­tor Otto Vareč­ka (Wiki­pe­dia). Cífe­r’s embro­ide­ries, cos­tu­mes, and sewing have a gre­at impact and a rich his­to­ry (goog​le​.com). In 1892, an embro­ide­ry works­hop was estab­lis­hed, whe­re, under the guidan­ce of Mária Hol­lós­sy, intri­ca­te embro­ide­ries, ban­ners, church items, and coro­na­ti­on robes were cre­a­ted (goog​le​.com)

The domi­nant fea­tu­re of the vil­la­ge is the Church of St. Micha­el the Archan­gel. Its Got­hic archi­tec­tu­re att­racts atten­ti­on. Anot­her sig­ni­fi­cant monu­ment is the cast­le, which in the past ser­ved as the resi­den­ce of nobi­li­ty. Local resi­dents stri­ve to main­tain tra­di­ti­ons through folk­lo­re events. The town is easi­ly acces­sib­le from major tran­s­por­ta­ti­on routes.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2684

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the village.

In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Gonove lazy

skala
Hits: 5487

Gono­ve lazy sa nachá­dza­jú v Považ­skom Inov­ci. Kedy­si tu stá­li domy, v kto­rých sa býva­lo. Časom v 80-​tych a 90-​tych rokoch tie­to stav­by defi­ni­tív­ne zbú­ra­li. Pod tými­to budo­va­mi je ráz­ces­tie – sú tu ces­ty z Výto­kov, z Mar­há­tu a z Mod­ro­vej horár­ne. V blíz­kos­ti je lyžiar­sky vlek, kde sa ešte nie tak dáv­no v lete kona­li lyžiar­ske pre­te­ky na tráve.

Gono­ve lazy are loca­ted in Považ­ský Ino­vec. In the past, the­re were hou­ses whe­re peop­le used to live. Over time, in the 80s and 90s, the­se buil­dings were per­ma­nen­tly demo­lis­hed. Bene­ath the­se buil­dings is a cross­ro­ads – the­re are roads from Výto­ky, Mar­hát, and Mod­rá horár­na. Near­by is a ski lift whe­re, not so long ago, grass ski­ing com­pe­ti­ti­ons were held in the summer.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

skala
Hits: 1833

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom a Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post