2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Hornonitrianske, Organizmy, Príroda, Prírodné, Slovenské, Vtáky, Živočíchy, Živočíchy

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

Hits: 2132

Soko­lia­ri z klu­bu Aqu­ila majú dlho­do­bú spo­lu­prá­cu s Boj­nic­kým zám­kom, kde pra­vi­del­ne pred­vá­dza­jú svo­je ume­nie s dra­vý­mi vták­mi, naj­mä so sokol­mi. Aqu­ila je soko­liar­sky klub so síd­lom v Slo­ven­skom Gro­be. V rám­ci pred­sta­ve­ní na Boj­nic­kom zám­ku môžu náv­štev­ní­ci vidieť soko­lia­rov v tra­dič­ných kos­tý­moch, kto­rí uka­zu­jú, ako drav­ce vyko­ná­va­jú rôz­ne úko­ny. Okrem toho soko­lia­ri pri­bli­žu­jú his­tó­riu soko­liar­stva a dôle­ži­tosť ochra­ny dra­vých vtá­kov. Tie­to ukáž­ky posky­tu­jú zába­vu a osve­tu pre náv­štev­ní­kov, ale tiež pris­pie­va­jú k ochra­ne a zacho­va­niu slo­ven­skej soko­liar­skej tradície.


Fal­co­ners from the Aqu­ila club have estab­lis­hed a long-​term col­la­bo­ra­ti­on with Boj­ni­ce Cast­le, whe­re they regu­lar­ly sho­wca­se the­ir artis­try with birds of prey, par­ti­cu­lar­ly fal­cons. Aqu­ila is a fal­con­ry club based in Slo­ven­ský Grob. During the per­for­man­ces at Boj­ni­ce Cast­le, visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to obser­ve fal­co­ners in tra­di­ti­onal cos­tu­mes, demon­stra­ting how rap­tors exe­cu­te vari­ous mane­uvers. Addi­ti­onal­ly, the fal­co­ners pro­vi­de insights into the his­to­ry of fal­con­ry and the impor­tan­ce of pro­tec­ting birds of prey. The­se demon­stra­ti­ons offer both enter­tain­ment and edu­ca­ti­on for visi­tors whi­le con­tri­bu­ting to the con­ser­va­ti­on and pre­ser­va­ti­on of the Slo­vak fal­con­ry tradition.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Čunovská hať

Hits: 1965

Čunov­ská hať sa nachá­dza sa blíz­ko Bra­ti­sla­vy, je domo­vom rôz­nych dru­hov vtá­kov, dočas­ne aj pre mig­ru­jú­ce dru­hy. Je to Dunaj­ská vod­ná nádrž, kto­rá má aj rekre­ač­nú fun­kciu. Ozna­če­né sú tra­sy, kam mož­no vyra­ziť, pozo­ro­vať aj vtá­ky. Okrem bež­nej verej­nos­ti to využí­va veľa štu­den­tov a prí­ro­do­ved­né klu­by. Vzhľa­dom na blíz­kosť Bra­ti­sla­vy, je to víta­ný únik z mest­ské­ho živo­ta. Z kon­ca Čuno­va sa sem mož­no pešo dostať do 10-​tich minút aj veľ­mi poma­lým chodcom.

Hať sa nachá­dza na pra­vej stra­ne Duna­ja, jej úče­lom je odvá­dzať vodu do sta­ré­ho kory­ta Duna­ja v spo­lu­prá­ci so stred­nou haťou a haťou na obto­ku (vvb​.sk).


Čunov­ská Hať is loca­ted near Bra­ti­sla­va and is home to vari­ous bird spe­cies, inc­lu­ding tem­po­ra­ry visi­tors during mig­ra­ti­on. It is a Danu­be water reser­vo­ir that also ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses. Mar­ked trails are avai­lab­le for bir­dwat­ching excur­si­ons. Many stu­dents and natu­re clubs, in addi­ti­on to the gene­ral pub­lic, take advan­ta­ge of this oppor­tu­ni­ty. Due to its pro­xi­mi­ty to Bra­ti­sla­va, it pro­vi­des a wel­co­me esca­pe from urban life. It can be rea­ched on foot from the end of Čuno­vo in about 10 minu­tes, even for slow walkers.


A Čunov­ská Hať Bra­ti­sla­va köze­lé­ben talál­ha­tó, külön­böző madár­fa­jok ott­ho­na, ide­ig­le­ne­sen a ván­dor­ló fajo­ké is. Ez egy Duna-​víztározó, ame­ly rekre­áci­ós célo­kat is szol­gál. Jel­zett ösvé­ny­ek áll­nak ren­del­ke­zés­re madár­les prog­ra­mok­hoz. Ezt a lehe­tősé­get sok diák és ter­més­zet­vé­del­mi klub is kihasz­nál­ja, nemc­sak a nagy­közön­ség. Bra­ti­slá­vá­hoz való közel­sé­ge miatt üdvöz­len­dő mene­dék a váro­si élet­ből. Gyalog is meg­köze­lít­he­tő Čuno­vo végé­től kb. 10 perc alatt, akár las­sú járó­ke­lők­nek is.


Die Čunov­ská Hať befin­det sich in der Nähe von Bra­ti­sla­va und ist die Hei­mat vers­chie­de­ner Voge­lar­ten, darun­ter auch vorüber­ge­hen­de Besu­cher wäh­rend der Mig­ra­ti­on. Es han­delt sich um einen Donau­was­ser­re­ser­vo­ir, das auch Erho­lungs­zwec­ken dient. Mar­kier­te Wege ste­hen für Vogel­be­obach­tung­sausf­lüge zur Ver­fügung. Vie­le Stu­den­ten und Naturc­lubs nut­zen die­se Gele­gen­he­it neben der bre­i­ten Öffen­tlich­ke­it. Aufg­rund der Nähe zu Bra­ti­sla­va bie­tet es eine will­kom­me­ne Flucht aus dem städ­tis­chen Leben. Vom Ende von Čuno­vo aus ist es auch für lang­sa­me Spa­zier­gän­ger in etwa 10 Minu­ten zu Fuß erreichbar.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2004, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Tekovské

Starý Tekov – obec pri Leviciach

Hits: 2827

Nemec­ky Ber­sen­berg, Alt­barch, Alt­ber­sen­berg, Alt-​Bersenburg, Bers­chen­berg, Alt Ber­chen­burg, maďar­sky Óbars. V obci žilo ku ku 31.12.2004 1467 oby­va­te­ľov. Obec bola osíd­le­ná už v neoli­te  (Wiki​pe​dia​.sk). Vyko­páv­ky sved­čia o pra­ve­kom osíd­le­ní, našli sa tu popol­ni­ce, a na neďa­le­kých malo­koz­má­lov­ských vŕš­koch pozos­tat­ky avar­ských síd­lisk (Ján Pále­ník). Našlo sa aj síd­lis­ko a poh­re­bis­ko z čias Veľ­kej Mora­vy. Zau­jí­ma­vou sku­toč­nos­ťou je, že na mies­te cin­to­rí­na, kto­rý sa nachá­dza v cen­tre obce, bol Tekov­ský hrad, o kto­rom je zmien­ka už z roku 1075. Kaž­dý dru­hý rok sa v obci kona­jú Tekov­ské folk­lór­ne sláv­nos­ti – Tekov tan­cu­je a spie­va (Wiki​pe​dia​.sk). V Sta­rom Teko­ve pôso­bil spi­so­va­teľ Ján Palá­rik.


In Ger­man, it’s cal­led Ber­sen­berg, Alt­barch, Alt­ber­sen­berg, Alt-​Bersenburg, Bers­chen­berg, Alt Ber­chen­burg. In Hun­ga­rian, it is refer­red to as Óbars. As of Decem­ber 31, 2004, the vil­la­ge had a popu­la­ti­on of 1467 inha­bi­tants. The sett­le­ment has a his­to­ry dating back to the Neolit­hic peri­od (Wiki​pe​dia​.sk). Exca­va­ti­ons indi­ca­te pre­his­to­ric habi­ta­ti­on, reve­a­ling urns and remains of Avar sett­le­ments on near­by small-​scale hills (Ján Pále­ník). A sett­le­ment and burial ground from the time of the Gre­at Mora­via have also been dis­co­ve­red. Inte­res­tin­gly, the ceme­te­ry loca­ted in the cen­ter of the vil­la­ge was once the site of Tekov Cast­le, men­ti­oned as ear­ly as 1075. Eve­ry other year, the vil­la­ge hosts the Tekov Folk­lo­re Fes­ti­val – Tekov Dan­ces and Sings (Wiki​pe​dia​.sk). The wri­ter Ján Palá­rik was acti­ve in Sta­ry Tekov.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Starý Smokovec – administratívne centrum Vysokých Tatier

Hits: 3984

Sta­rý Smo­ko­vec som nav­ští­vil už veľa­krát. Pred rok­mi som sa cho­dil sem lyžo­vať na Hre­bie­nok.

Názov obce mož­no odvo­diť od pohan­ské­ho kul­tu slo­van­ské­ho Zmo­ka, pat­ró­na hut­ní­kov, kto­rí tu od latén­skej doby tavi­li želez­nú rudu. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia poskyt­li hus­té lesy oko­lo pra­me­ňov oby­va­te­ľom pod­ta­trans­kých dedín spo­ľah­li­vý úkryt pred tatár­sky­mi hor­da­mi a pri­bliž­ne o dve sto­ro­čia neskôr ich opäť úspeš­ne ochrá­ni­li pred husit­mi, kto­rí zo zápa­du pre­nik­li do pod­ta­trans­kej oblas­ti (vyso​ke​tat​ry​.sk). Je naj­star­šou tatrans­kou osa­dou. Leží na úbo­čí Slav­kov­ské­ho ští­tu. V roku 1793 bola posta­ve­ná v blíz­kos­ti pra­me­ňov horá­reň a poľov­níc­ka cha­ta Šte­fa­na Csá­ky­ho (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky bol ilia­šov­ský veľ­kos­tat­kár a Sta­rý Smo­ko­vec zalo­žil. Ini­ciá­to­rom bol evan­je­lic­ký farár Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Ku roz­vo­ju Smo­kov­ca doš­lo v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia za nájom­cu Jura­ja Rai­ne­ra, kedy boli posta­ve­né prvé väč­šie hote­ly a reštau­rá­cie a aj vodo­lie­čeb­né zaria­de­nie (vyso​ke​tat​ry​.com). V tom­to obdo­bí sa roz­vi­nu­la vodo­lieč­ba na zákla­de smo­ko­vec­kej kysel­ky (vyso​ke​tat​ry​.sk). Rokom 1904 sa datu­je výstav­ba Grand­ho­te­lu (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­rý Smo­ko­vec je admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Vyso­kých Tatier. Síd­li tu Tatrans­ká hor­ská služ­ba. Sta­rý Smo­ko­vec je aj význam­ným doprav­ným uzlom. Z neho ide lanov­ka do lyžiar­ske­ho stre­dis­ka Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sú tu sústre­de­né obcho­dy, nie­kto­ré ban­ky, hor­ská služ­ba, ces­tov­né kan­ce­lá­rie (e‑tatry.szm.com).


I have visi­ted Sta­ry Smo­ko­vec many times. Years ago, I used to come here to ski on Hrebienok.

The name of the vil­la­ge may be deri­ved from the pagan Sla­vic cult of Zmok, the pat­ron saint of metal­lur­gists, who smel­ted iron ore here sin­ce the La Tène peri­od. In the mid-​13th cen­tu­ry, the den­se forests around the springs pro­vi­ded reliab­le shel­ter for the inha­bi­tants of the sub-​Tatra vil­la­ges from the Tatar hor­des. App­ro­xi­ma­te­ly two cen­tu­ries later, they suc­cess­ful­ly pro­tec­ted them again from the Hus­si­tes, who penet­ra­ted the sub-​Tatra regi­on from the west (vyso​ke​tat​ry​.sk). It is the oldest sett­le­ment in the Tatras. It lies on the slo­pe of Slav­kov­ský Peak. In 1793, a moun­tain lod­ge and hun­ting lod­ge of Šte­fan Csá­ky were built near the springs (vyso​ke​tat​ry​.com). Šte­fan Csá­ky was an Ilia­šov­ce esta­te owner, and he foun­ded Sta­ry Smo­ko­vec. The ini­tia­tor was the evan­ge­li­cal pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

The deve­lop­ment of Smo­ko­vec took pla­ce in the mid-​19th cen­tu­ry under the les­see Juraj Rai­ner, when the first lar­ger hotels, res­tau­rants, and spa faci­li­ties were built (vyso​ke​tat​ry​.com). During this peri­od, bal­neo­t­he­ra­py based on the Smo­ko­vec aci­du­lous water flou­ris­hed (vyso​ke​tat​ry​.sk). The cons­truc­ti­on of Grand­ho­tel dates back to 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec is the admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of the High Tatras. The Tat­ra Moun­tain Ser­vi­ce is loca­ted here. Sta­ry Smo­ko­vec is also a sig­ni­fi­cant tran­s­por­ta­ti­on hub. From here, a cab­le car goes to the Hre­bie­nok ski resort (tanap​.sk). The­re are con­cen­tra­ted shops, some banks, moun­tain ser­vi­ces, and tra­vel agen­cies (e‑tatry.szm.com).


Sta­rý Smo­ko­vec odwie­dzi­łem już wie­le razy. Lata temu przy­cho­dzi­łem tu, aby jeździć na nar­tach na Hrebienoku.

Nazwa wios­ki może pocho­dzić od poga­ńs­kie­go kul­tu sło­wia­ńs­kie­go Zmo­ka, pat­ro­na hut­ni­ków, któr­zy tu od cza­sów late­ńs­kich topi­li żelaz­ną rudę. W poło­wie XIII wie­ku gęs­te lasy wokół źró­deł zape­wni­ły miesz­ka­ńcom wiosek pod­tat­ran­kich nie­za­wod­ne sch­ro­nie­nie przed tatar­ski­mi hor­da­mi, a oko­ło dwóch wie­ków później pono­wnie sku­tecz­nie ich ochro­ni­ły przed husy­ta­mi, któr­zy prze­dos­ta­li się do obsza­ru pod­tat­ran­kie­go od zacho­du (vyso​ke​tat​ry​.sk). To naj­stars­za osa­da w Tat­rach. Leży na zboc­zu Sła­wko­ws­kie­go Szc­zy­tu. W 1793 roku w pobli­żu źró­deł zbu­do­wa­no sch­ro­nis­ko gór­skie i cha­tę myśli­ws­ką Ste­fa­na Csá­ky­’e­go (vyso​ke​tat​ry​.com). Ste­fan Csá­ky był wła­ści­cie­lem mająt­ku Ilia­šov­ce i zało­żył Sta­ry Smo­ko­vec. Inic­ja­to­rem był ewan­ge­lic­ki pas­tor Tomáš Tobiáš Mauksch (vyso​ke​tat​ry​.sk).

Rozwój Smo­ko­wca nastąpił w poło­wie XIX wie­ku za dzie­rża­wcy Jura­ja Rai­ne­ra, gdy zbu­do­wa­no pier­ws­ze więks­ze hote­le, res­tau­rac­je i uzdro­wis­ko (vyso​ke​tat​ry​.com). W tym okre­sie rozwi­ni­ęto bal­neo­te­ra­pię na bazie kwa­só­wki smo­ko­wiec­kiej (vyso​ke​tat​ry​.sk). Budo­wę Grand­ho­te­lu datu­je się na rok 1904 (vyso​ke​tat​ry​.com). Sta­ry Smo­ko­vec jest cen­trum admi­nis­tra­cyj­nym Wyso­kich Tatr. Znaj­du­je się tu Tatr­za­ńs­ka Słu­żba Gór­ska. Sta­ry Smo­ko­vec to także istot­ny węzeł komu­ni­ka­cyj­ny. Stąd kur­su­je kolej­ka lino­wa do ośrod­ka nar­ciar­skie­go Hre­bie­nok (tanap​.sk). Sku­pia­ją się tu skle­py, nie­któ­re ban­ki, usłu­gi gór­skie i biu­ra pod­ró­ży (e‑tatry.szm.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 2609

Polo­mka je naj­väč­šia obec na Horeh­ro­ní, má tak­mer 3 000 oby­va­te­ľov. Stred obce leží v nad­mor­skej výš­ke 628 met­rov nad morom (polo​mka​.sk). Roz­lo­ha obce je 94.02 km2. Leží na pra­vom bre­hu Hro­na, 20 km východ­ne od Brez­na. Na juž­nom úpä­tí Níz­kych Tatier a ich sty­ku s Vepor­ský­mi vrch­mi (Wiki­pe­dia). Polo­mka je cha­rak­te­ris­tic­ká náre­čím, zacho­va­la sa tu tra­dič­ná kuchy­ňa, hria­tô s mädom”, krom­pak v kapus­te”, šti­ka­ná cha­mu­la”, ťaha­ná polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). Folk­lór, miest­ne tra­dí­cie mapu­je folk­lór­ny súbor Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), kto­rý vzni­kol v roku 1954 . Pýchou polo­mské­ho kro­ja je plnou ruč­nou výšiv­kou boha­to zdo­be­ná pokrýv­ka hla­vy – kap­ka (polo​mka​.sk). V Polo­mke ani v blíz­kom oko­lí nie je dosta­tok pra­cov­ných prí­le­ži­tos­tí. Pri obci sa nachá­dza lyžiar­ske stre­dis­ko Buč­ník (polo​mka​.sk).

Pod­ne­bie v Polo­mke je vlh­ké, vege­tač­né obdo­bie je krát­ke. Pes­to­va­li sa tu naj­mä krmo­vi­ny, ovos, jarec, žito, stru­ko­vi­ny, od 19. sto­ro­čia zemia­ky. Ako význam­ná tex­til­ná plo­di­na sa pes­to­val ľankono­pe. V 19. sto­ro­čí nastal roz­mach reme­siel, povoz­níc­tva. Vybu­do­va­ná bola píla na vod­ný pohon. Fun­go­val vod­ný mlyn a pivo­var. Začiat­kom 20. sto­ro­čia nepriaz­ni­vé pome­ry spô­so­bi­li vysťa­ho­va­lec­tvo do Aus­trá­lie, Fran­cúz­ska a Ame­ri­ky. 12. novem­bra 1932 je dňom Polo­mskej vzbu­ry – vzbu­ry pro­ti kru­tým exe­kú­to­rom, kto­rí pri­pra­vi­li mno­hé rodi­ny o stre­chu nad hla­vou. Polo­mka pat­ri­la počas SNP medzi povs­ta­lec­ké obce. V cha­te Pod Homôl­kou boli par­ti­zá­ni napad­nu­tí jed­not­kou Ede­lwe­is, zaja­tí a odtran­s­por­to­va­ní do kon­cen­trač­né­ho tábo­ra Maut­hau­sen, kde boli pop­ra­ve­ní. Polo­mka bola oslo­bo­de­ná rumun­ský­mi a soviet­sky­mi vojak­mi 30. janu­ára 1945. Po voj­ne sa posta­vi­lo mno­ho rodin­ných domov, bytov aj verej­ných inšti­tú­cií. V roku 1976 bol vybu­do­va­ný Dre­vo­kom­bi­nát (polo​mka​.sk).

Kon­com 13. sto­ro­čia na Horeh­ro­ní vzni­ka­li prvé baníc­ke osa­dy. Z rôz­nych his­to­ric­kých pra­me­ňov je mož­né sa dom­nie­vať, že Polo­mka vznik­la už začiat­kom 14. sto­ro­čia, písom­né dokla­dy však nebo­li náj­de­né. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1525. Pôvod­ní oby­va­te­lia boli Rusí­ni, noví osad­ní­ci pri­chá­dza­li naj­mä zo Spi­ša (najk​raj​sik​raj​.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polo​mka​.sk), v roku 1828230 domoch 2 293 oby­va­te­ľov (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). Oby­va­te­lia sa veno­va­li roľ­níc­tvu a pas­tier­stvu. Deji­ny Polo­mky sú úzko spä­té s hra­dom Muráň a s murán­skym pan­stvom (polo​mka​.sk).


Polo­mka is the lar­gest vil­la­ge in Horeh­ro­nie, with near­ly 3,000 inha­bi­tants. The vil­la­ge cen­ter is situ­ated at an ele­va­ti­on of 628 meters abo­ve sea level (polo​mka​.sk). The vil­la­ge covers an area of 94.02 km² and is loca­ted on the right bank of the Hron River, 20 km east of Brez­no, at the sout­hern foot­hills of the Low Tatras, whe­re they meet the Vepor­ské vrchy (Wiki­pe­dia). Polo­mka is cha­rac­te­ri­zed by its dia­lect, pre­ser­ving tra­di­ti­onal cuisi­ne, inc­lu­ding dis­hes like hria­tô s mädom” (a warm drink with honey), krom­pak v kapus­te” (cab­ba­ge stuf­fed with meat and rice), šti­ka­ná cha­mu­la” (a type of dum­pling), and the pul­led polo­mská štrúd­ľa” (polo​mka​.sk). The folk ensem­ble Bre­zin­ky (polo​mka​.sk), for­med in 1954, sho­wca­ses folk­lo­re and local tra­di­ti­ons. The pri­de of the Polo­mka tra­di­ti­onal cos­tu­me is the head cove­ring cal­led kap­ka,” ador­ned with full hand­ma­de embro­ide­ry (polo​mka​.sk). Due to a lack of emplo­y­ment oppor­tu­ni­ties in Polo­mka and its vici­ni­ty, the­re is a ski resort cal­led Buč­ník near the vil­la­ge (polo​mka​.sk).

Polo­mka has a humid cli­ma­te with a short gro­wing sea­son. The pri­ma­ry crops his­to­ri­cal­ly inc­lu­ded fod­der, oats, bar­ley, rye, and legu­mes, with pota­to­es intro­du­ced in the 19th cen­tu­ry. Linen and hemp were gro­wn as sig­ni­fi­cant tex­ti­le crops. In the 19th cen­tu­ry, crafts and car­ria­ge making thri­ved, and a water-​powered sawmill, mill, and bre­we­ry were estab­lis­hed. Adver­se con­di­ti­ons at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry led to emig­ra­ti­on to Aus­tra­lia, Fran­ce, and Ame­ri­ca. Novem­ber 12, 1932, is remem­be­red as the day of the Polo­mka Upri­sing, a rebel­li­on against harsh exe­cu­tors who left many fami­lies home­less. Polo­mka acti­ve­ly par­ti­ci­pa­ted in the Slo­vak Nati­onal Upri­sing (SNP) during World War II. In the cot­ta­ge Pod Homôl­kou, par­ti­sans were attac­ked by the Ede­lwe­iss unit, cap­tu­red, and tran­s­por­ted to the Maut­hau­sen con­cen­tra­ti­on camp, whe­re they were exe­cu­ted. Polo­mka was libe­ra­ted by Roma­nian and Soviet tro­ops on Janu­ary 30, 1945. After the war, many fami­ly homes, apart­ments, and pub­lic ins­ti­tu­ti­ons were built. In 1976, the Wood Com­bi­ne (Dre­vo­kom­bi­nát) was estab­lis­hed (polo​mka​.sk).

In the late 13th cen­tu­ry, the first mining sett­le­ments emer­ged in Horeh­ro­nie. Alt­hough it is belie­ved that Polo­mka was foun­ded in the ear­ly 14th cen­tu­ry based on vari­ous his­to­ri­cal sour­ces, no writ­ten evi­den­ce has been found. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1525. The ori­gi­nal inha­bi­tants were Rut­he­nians, and new sett­lers came main­ly from Spiš (najk​raj​sik​raj​.sk). In 1551, the­re were 9 fami­lies living here, and by 1605, the num­ber had gro­wn to 37 (polo​mka​.sk). In 1828, the­re were 2,293 resi­dents in 230 hou­ses (najk​raj​sik​raj​.sk). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Polun­ka, Polu­oka, Sch­gy­ar, Sqe­er alias Polun­ka, Pol­lun­ka alias Zeer, and Pol­lun­ka (najk​raj​sik​raj​.sk). The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re and pas­to­ra­lism. The his­to­ry of Polo­mka is clo­se­ly tied to Muráň Cast­le and the Muráň domain (polo​mka​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post