Krajina, Zahraničie, Česko, Severná Morava, Fotografie

Pustevny

Hits: 595

Pustevny sú najvýznamnejším a najnavštevovanejším strediskom Beskýd, ležiacim medzi Radhošťom a Tanečnicou v nadmorskej výške 1018 metrov nad morom (ceskehory.cz). V Radhošťskej hornatine medzi vrchmi Radhošť a Tanečnica. Areál spravuje Valašské múzeum v prírode z Rožňova pod Radhošťom (kudyznudy.cz). Meno pochádza od pustovníkov, ktorí tu žili do roku 1874. Architektúru tvoria hlavne drevené postavené v ľudovom slohu Dušana Jurkoviča, ktoré dopĺňajú drevené koliby Valašska. V zime sú Pustevny vyhľadávaným lyžiarskym strediskom (ceskehory.cz) a zároveň sú najobľúbenejším turistickým strediskom v Beskydoch. Útulne na Pustevnách sa časom dostávali do havarijného stavu. Preto v roku 1995 prišlo ku ich zásadnej rekonštrukcii, dokončená bola až v roku 2003. Celý areál bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (pustevny.cz).

V roku 1735 vyrobili radhoštský kríž. Zrejme v roku 1768 bola postavená drevená kaplnka. v roku 1805 vztýčili kamenný kríž. Prvé útulne boli postavené v roku 1891, s názvom – Pustevňa. Druhá v roku 1894 dostala meno Šumná. Rozhľadňa Cyrilka existuje od roku 1894. V rokoch 1894 – 1899 bola vybudovaná Jídelna Libušín a hotel Maměnka. V roku 1898 bola vysvätená kaplnka svätého Cyrila a Metoda. V rokui 1899 bola vybudovaná Zvonička. Útuľňa dr. Edvarda Parmy „Tanečnica“ bola otvorená v roku 1926. V roku 1933 bol otvorený hotel Radegast (nmvp.cz).

Stavby na Pustevnách vznikali podľa princípu skladania a kombinovania rôznych prvkov a motívov ľudového staviteľstva, pochádzajúcich z jednotlivých lokalít moravského Valašska a Slovenska. Maměnka je postavená podľa valašskej formy drevených ľudových stavieb. Jurkovič pritom hľadal analógiu pre veľkorodinu vo valašskom fojstve (Wikipedia). Pomenovanie má vyjadrovať stavbu ako útulok pre ľudí dobrej vôle. Libušín je postavený v čičmanskej forme, ktoré sú obohatené o secesiu (Wikipedia). Jej meno je pocta kňažnej Libuši. Interiér je vyzdobený freskami a grafitami s motívmi moravských a slovenských povestí. Návrhom kresieb bol Mikoláš Aleš (vbeskydech.cz). Zvoničku zdobia farebné ornamenty od brnianskych reštaurátorov, pretože pôvodná farebná výzdoba od Jurkoviča sa nezachovala (Wikipedia).


Pustevny is the most significant and most visited resort in the Beskids, located between Radhošť and Tanečnica at an altitude of 1,018 meters above sea level (ceskehory.cz). It lies in the Radhošť Highlands between the Radhošť and Tanečnica mountains. The area is managed by the Wallachian Open Air Museum from Rožnov pod Radhoštěm (kudyznudy.cz). The name comes from the hermits who lived there until 1874. The architecture mainly consists of wooden buildings constructed in the folk style by Dušan Jurkovič, complemented by wooden chalets from Wallachia. In winter, Pustevny is a popular ski resort (ceskehory.cz) and the most popular tourist destination in the Beskids. The shelters in Pustevny gradually fell into disrepair, leading to a major reconstruction that began in 1995 and was completed in 2003. The entire area was declared a national cultural monument (pustevny.cz).

In 1735, the Radhošť Cross was made. A wooden chapel was probably built in 1768, and a stone cross was erected in 1805. The first shelter was built in 1891 and named „Pustevňa.“ The second, named „Šumná,“ was constructed in 1894. The Cyrilka lookout tower has existed since 1894. Between 1894 and 1899, the Libušín dining hall and the Maměnka hotel were built. The chapel of St. Cyril and Methodius was consecrated in 1898. The bell tower was built in 1899. Dr. Edvard Parma’s „Tanečnica“ shelter was opened in 1926, and the Radegast hotel opened in 1933 (nmvp.cz).

The buildings in Pustevny were created according to the principle of assembling and combining various elements and motifs of folk architecture from different areas of Moravian Wallachia and Slovakia. Maměnka is built in the Wallachian form of wooden folk buildings. Jurkovič sought an analogy for an extended family in the Wallachian estate (Wikipedia). The name signifies a refuge for people of good will. Libušín is constructed in the Čičmany style, enriched with Art Nouveau elements (Wikipedia). Its name honors Princess Libuše. The interior is decorated with frescoes and graffiti featuring motifs from Moravian and Slovak legends. The designs were created by Mikoláš Aleš (vbeskydech.cz). The bell tower is adorned with colorful ornaments by restorers from , as the original colorful decoration by Jurkovič has not been preserved (Wikipedia).


Pustevny to najważniejsze i najczęściej odwiedzane centrum w Beskidach, położone między Radhoštěm a Tanečnicą na wysokości 1018 metrów nad poziomem morza (ceskehory.cz). Znajduje się w masywie Radhošť między górami Radhošť i Tanečnica. Obszar jest zarządzany przez Wołoskie Muzeum w Przyrodzie z Rožnova pod Radhoštěm (kudyznudy.cz). Nazwa pochodzi od pustelników, którzy mieszkali tam do 1874 roku. Architektura składa się głównie z drewnianych budynków w stylu ludowym Dušana Jurkoviča, uzupełnionych drewnianymi chatami Wołoszczyzny. Zimą Pustevny to popularny ośrodek narciarski (ceskehory.cz) i najpopularniejsze miejsce turystyczne w Beskidach. Schroniska na Pustevnach stopniowo popadały w ruinę, co doprowadziło do ich gruntownej renowacji, która rozpoczęła się w 1995 roku i zakończyła w 2003 roku. Cały obszar został uznany za narodowy zabytek kultury (pustevny.cz).

W 1735 roku wykonano krzyż radhošťski. Prawdopodobnie w 1768 roku zbudowano drewnianą kaplicę, a w 1805 roku wzniesiono kamienny krzyż. Pierwsze schronisko zbudowano w 1891 roku, nazwane „Pustevňa”. Drugie, nazwane „Šumná”, powstało w 1894 roku. Wieża widokowa Cyrilka istnieje od 1894 roku. W latach 1894–1899 zbudowano jadalnię Libušín i hotel Maměnka. W 1898 roku konsekrowano kaplicę świętych Cyryla i Metodego. Dzwonnica została zbudowana w 1899 roku. Schronisko dr Edvarda Parmy „Tanečnica” zostało otwarte w 1926 roku, a hotel Radegast otwarto w 1933 roku (nmvp.cz).

Budynki na Pustevnach powstawały według zasady łączenia i kombinowania różnych elementów i motywów architektury ludowej z różnych obszarów Wołoszczyzny Morawskiej i Słowacji. Maměnka jest zbudowana w wołoskim stylu drewnianych budynków ludowych. Jurkovič szukał analogii dla wielkiej rodziny w gospodarstwie wołoskim (Wikipedia). Nazwa ma oznaczać schronienie dla ludzi dobrej woli. Libušín jest zbudowany w stylu čičmańskim, wzbogaconym o elementy secesji (Wikipedia). Jego nazwa honoruje księżniczkę Libuszę. Wnętrze zdobią freski i graffiti z motywami morawskich i słowackich legend. Projekty wykonane zostały przez Mikoláša Aleša (vbeskydech.cz). Dzwonnicę zdobią kolorowe ornamenty restauratorów z Brna, ponieważ oryginalna kolorowa dekoracja Jurkoviča nie zachowała się (Wikipedia).


Pustevny jsou nejvýznamnějším a nejnavštěvovanějším střediskem Beskyd, ležícím mezi Radhoštěm a Tanečnicí v nadmořské výšce 1018 metrů nad mořem (ceskehory.cz). V Radhošťské hornatině mezi vrcholy Radhošť a Tanečnice. Areál spravuje Valašské muzeum v přírodě z Rožnova pod Radhoštěm (kudyznudy.cz). Jméno pochází od poustevníků, kteří zde žili až do roku 1874. Architektura je tvořena především dřevěnými stavbami postavenými v lidovém slohu Dušana Jurkoviče, které doplňují dřevěné koliby Valašska. V zimě jsou Pustevny vyhledávaným lyžařským střediskem (ceskehory.cz) a zároveň jsou nejoblíbenějším turistickým střediskem v Beskydech. Útulny na Pustevnách se časem dostávaly do havarijního stavu. Proto v roce 1995 došlo k jejich zásadní rekonstrukci, která byla dokončena až v roce 2003. Celý areál byl vyhlášen národní kulturní památkou (pustevny.cz).

V roce 1735 byl vyroben radhošťský kříž. Pravděpodobně v roce 1768 byla postavena dřevěná kaple. V roce 1805 vztyčili kamenný kříž. První útulna byla postavena v roce 1891 pod názvem Pustevna. Druhá v roce 1894 dostala jméno Šumná. Rozhledna Cyrilka existuje od roku 1894. V letech 1894 – 1899 byla vybudována Jídelna Libušín a hotel Maměnka. V roce 1898 byla vysvěcena kaple svatého Cyrila a Metoděje. V roce 1899 byla vybudována Zvonička. Útulna dr. Edvarda Parmy „Tanečnice“ byla otevřena v roce 1926. V roce 1933 byl otevřen hotel Radegast (nmvp.cz).

Stavby na Pustevnách vznikaly podle principu skládání a kombinování různých prvků a motivů lidového stavitelství pocházejících z jednotlivých lokalit moravského Valašska a Slovenska. Maměnka je postavena podle valašské formy dřevěných lidových staveb. Jurkovič při tom hledal analógií pro velkou rodinu ve valašském fojstvě (Wikipedia). Pojmenování má vyjadřovat stavbu jako útulek pro lidi dobré vůle. Libušín je postaven v čičmanské formě, obohacené o secese (Wikipedia). Její jméno je poctou kněžně Libuši. Interiér je vyzdoben freskami a grafitami s motivy moravských a slovenských pověstí. Návrhem obrázků byl Mikoláš Aleš (vbeskydech.cz). Zvoničku zdobí barevné ornamenty od brněnských restaurátorů, protože původní barevná výzdoba od Jurkoviče se nezachovala (Wikipedia).


Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie

Vysielač Kojál stojí na mieste kde narieka vietor

Hits: 1145

Vysielač Kojál je 340 metrov vysoký vysielač, ktorý je postavený na rovnomennom vrchole medzi obcami Lipovec a Krásenska, asi 25 km severovýchodne od Brna. Je najvyššou stavbou na Morave, a treťou najvyššou v Česku. Signálom pokrýva južnú a strednú Moravu a časť východných Čiech. Postavený bol v rokoch 1957 – 1958. V prevádzke je od 1.1.1959 (Wikipedia CS).

V roku 1968 sa stal miestom odporu. Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy vo vysielaní pokračovalo brnenské štúdio, z ktorého unikol prenosový autobus s 20-timi pracovníkmi a na Kojáli mu radiokomunikační kolegovia poskytli zázemie. Vďaka silnému signálu z vysielača dosahovalo neskôr vysielanie z Brna a Dědíc až na územie Rakúska, kde ho preberala televízia ORF a šírila ďalej. V 80-tych rokoch prebehla na vysielači rekonštrukcia. Pri prechode analógového vysielania na digitálne prebehla modernizácia, v roku 2009 tu bol vypnutý analógový signál ČT2 a v roku 2011 Novy, ČT1, a Primy. Maximálne pracovalo na vysielači zhruba 60 zamestnancov, v roku 2019 ho obsluhovali dvaja stali zamestnanci (Wikipedia CS).

Vysielač Kojál patrí k dôležitejším súčastiam infraštruktúry Českých Radiokomunikácií. Mal vynikajúci dosah, naladený ho malo asi 2.5 milióna obyvateľov bývalého Československa (parabola.cz). Vznikol ako štvrtý televízny vysielač Československa. Jeho oceľová konštrukcia je dielom vynikajúceho tvorcu inžinierských diel Josefa Wankeho, ktorý vtedy pracoval v Hutním projektu v Prahe. Vo vnútri stožiaru bol výťah, ktorý šiel do výšky 290.62 metra a trvalo mu to asi 10 minút. Raz vypadol signál počas Verdiho opery a obsluha zaradila monoskop a k nemu melódiu „Ole, olé, kupte si zas, ole, olé náš ananas …“. Prišli mnohé sťažnosti, že Kojál obsluhujú barbari. V roku 1963 tu nastala myšia kalamita a bol nasadený zdatný hubiteľ kocúr Markup, ktorý poznal všetky káblové rozvody. Pri potrebe niekam prietiahnuť nový kábel bol Markup nepostrádateľný pomocník (Jakub Karásek). Vysielaču patrí 800 kW záložný generátor, ktorý dokáže do 20 sekúnd dodať celú spotrebu pri výpadku elektriny (pira.cz).

Vysielač je postavený na nevľúdnom kopci o ktorom sa vraví, že na ňom narieka vietor. Kedysi dávno v 14. storočí na kopci odpočívali matky a kojili svoje (idnes.cz). Vrch sa pôvodne nazýval Kujál, od slova kujati – foukati, hučetí (Jan Celý).


The Kojál transmitter is a 340-meter-tall broadcasting tower situated on the hill of the same name between the villages of Lipovec and Krásensko, approximately 25 km northeast of . It is the tallest structure in Moravia and the third tallest in the Czech Republic. Its signal covers southern and central Moravia and parts of eastern Bohemia. Constructed between 1957 and 1958, it has been in operation since January 1, 1959 (Wikipedia CS).

In 1968, it became a site of resistance. After the invasion of the Warsaw Pact forces, broadcasting continued from the Brno studio, and a transmission bus with 20 employees fled to Kojál, where their colleagues provided support. Thanks to the strong signal from the transmitter, broadcasting from Brno and Dědice reached as far as Austria, where it was picked up by ORF television and relayed further. In the 1980s, the transmitter underwent reconstruction. During the transition from analog to digital broadcasting, modernization took place. In 2009, the analog signal of ČT2 was switched off here, followed by Nova, ČT1, and Prima in 2011. Initially, around 60 employees worked at the transmitter, but by 2019, only two permanent employees operated it (Wikipedia CS).

The Kojál transmitter is among the essential components of the Czech Radiocommunications infrastructure. It had an excellent reach, reaching approximately 2.5 million inhabitants of the former Czechoslovakia. It was established as the fourth television transmitter in Czechoslovakia. Its steel structure was designed by the outstanding engineer Josef Wanke, who worked at Hutní projekt in Prague at the time. Inside the tower, there was an elevator reaching a height of 290.62 meters, taking about 10 minutes to ascend. Once, during a broadcast of a Verdi opera, the signal failed, and the staff played a tape with the melody „Ole, olé, buy our pineapple again, ole, olé…“. Many complaints were received, accusing the staff of being barbaric. In 1963, there was a mouse plague, and a proficient mouse exterminator named Markup, who knew all the cable routes, was deployed. Markup was an indispensable helper whenever a new cable needed to be pulled somewhere (Jakub Karásek). The transmitter is equipped with an 800 kW backup generator capable of supplying the entire electricity demand within 20 seconds of a power outage (pira.cz).

The transmitter is located on a bleak hill, said to be where the wind mourns. In the 14th century, mothers rested on the hill and breastfed their children. The hill was originally called Kujál, from the word „kujati,“ meaning to blow or roar (Jan Celý).


Vysílač Kojál je 340 metrů vysoký vysílač, který je postaven na stejnojmenném vrcholu mezi obcemi Lipovec a Krásensko, asi 25 km severovýchodně od Brna. Je nejvyšší stavbou na Moravě a třetí nejvyšší v Česku. Signálem pokrývá jižní a střední Moravu a část východních Čech. Postaven byl v letech 1957–1958. V provozu je od 1.1.1959 (Wikipedia CS).

V roce 1968 se stal místem odporu. Po invazi vojsk Varšavské smlouvy ve vysílání pokračovalo brněnské studio, z něhož unikl přenosový autobus s 20 pracovníky, a na Kojálu mu radiokomunikační kolegové poskytli zázemí. Díky silnému signálu z vysílače dosahovalo později vysílání z Brna a Dědic až na území Rakouska, kde ho přebírala televize ORF a šířila dál. V 80. letech proběhla na vysílači rekonstrukce. Při přechodu z analogového vysílání na digitální byla provedena modernizace, v roce 2009 zde byl vypnut analogový signál ČT2 a v roce 2011 Nova, ČT1 a Prima. Maximálně na vysílači pracovalo asi 60 zaměstnanců, v roce 2019 jej obsluhovali dva stálí zaměstnanci (Wikipedia CS).

Vysílač Kojál patří k důležitějším součástem infrastruktury Českých Radiokomunikací. Měl vynikající dosah, naladěn jej mělo asi 2,5 milionu obyvatel bývalého Československa (parabola.cz). Vznikl jako čtvrtý televizní vysílač Československa. Jeho ocelová konstrukce je dílem vynikajícího tvůrce inženýrských staveb Josefa Wankeho, který tehdy pracoval v Hutním projektu v Praze. Uvnitř stožáru byl výtah, který jezdil do výšky 290,62 metru a trvalo mu to asi 10 minut. Jednou vypadl signál během Verdiho opery a obsluha zařadila monoskop a k němu melodii „Ole, olé, kupte si zas, ole, olé náš ananas…“. Přišlo mnoho stížností, že Kojál obsluhují barbaři. V roce 1963 zde nastala myší kalamita a byl nasazen zdatný lovec kocour Markup, který znal všechny kabelové rozvody. Při potřebě někam protáhnout nový kabel byl Markup nepostradatelný pomocník (Jakub Karásek). Vysílači patří 800kW záložní generátor, který dokáže do 20 sekund dodat celou spotřebu při výpadku elektřiny (pira.cz).

Vysílač je postaven na nevlídném kopci, o kterém se říká, že na něm naříká vítr. Kdysi dávno ve 14. století na kopci odpočívaly matky a kojily své děti (idnes.cz). Vrch se původně nazýval Kujál, od slova kujati – foukati, hučet (Jan Celý).


Reportáže, Reportáže zo Slovenska, Bratislavské reportáže, Akvaristika, Teraristické burzy, Burzy, Výstavy rýb, Chovateľstvo, Fotografie, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2013

Hits: 1200

Akváriové – DK Zrkadlový háj

14. 12. sme pripravili malú výstavu panciernikov. Ukázali sme niekoľko druhov rodu Corydoras. Napr. Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. venezuela black ….

9. 11. sme ukázali zopár tetier.  vo všeobecnosti by som odporučil začínajúcim akvaristom. Väčšina bežne dostupných druhov je menších rozmerov, ich je zväčša sociálne a neagresívne ako voči sebe, tak aj vo vzťahu ku zariadeniu . Zaužívaným nie celkom presným pomenovaním v minulosti pre tetry bolo characidy. Medzi veľmi rozšírené druhy patrí neónka pravá, , rod Hyphessobrycon a Hemigrammus.

12. 10. sme zorganizovali Akva & Tera trhy. Súčasťou nebola žiadna výstava.

14. 9. sme usporiadali ďalšie Akváriové trhy, na ktorej sme predstavili formou menšej   sa chovali v akváriách aj v dávnejšej minulosti. Ako mnoho vecí, aj krevety podliehali módnym vlnám. Cca okolo roku 2009 aj ku nám dorazila silná vlna chovania kreviet. Boli hádam v každom akvaristickom obchode. Červené, modré, hnedé, malé, veľké, viac požierajúce , menej požierajúce riasy, rozmnožujúce sa, nerozmnožujúce sa, chúlostivejšie aj nenáročné … Predávali sa pomerne vo veľkých množstvách v obchodoch, na burzách. Občas bolo v predajniach počuť otázky, čo sa to vlastne pohybuje v nádržiach. Silný dopyt trval cca dva roky, potom záujem o ne poľavil. Trh sa nasýtil, napriek tomu že krevety nežijú dlho. Vďaka menšej veľkosti väčšiny bežných kreviet, medzi nimi nájdeme mnoho druhov, ktoré sú vhodné do menších akvárií. Hodia sa k nim , ktoré ich v prvom rade neskonzumujú ako potravu. Výhodou kreviet je, že sa postarajú o zvyšky potravy, o spadnuté apod. Samozrejme treba myslieť na to, že zväčša radi uprednostnia bežné krmivo pred čímkoľvek iným. Niektoré druhy kreviet sú pomerne chúlostivé na zmenu podmienok, iné sú nenáročné. Asi najjednoduchší na  je druh Neocaridina davidi –predtým N. heteropoda, N. denticulata.

15. 6 bol ďalší termín Akváriových trhov. Tentokrát sme pripravili malú výstavu rakov, ktorá sa tešila zvýšenej pozornosti. Boli naozaj krásne, ako je vidno na fotografiách nižsie.

11. 5. sa konali Akva & Tera trhy. Súčasťou bola malá ukážka machov. Machy medzi Bryophyta – machorasty. Sú starobylou skupinou rastlín, nekvitnú, nemajú semená ani cievne zväzky ako Pestovanie machov v akváriu nie je zvyčajne je ťažké. Tolerujú nižšie osvetlenie, aj nižší prísun živín. Machy sa dajú uchytiť na mriežku, na kameň, apod. Niektoré druhy: Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis,  – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens -Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp.- Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp.- Milimeter moss.

V Bratislavskej Petržalke sa konali 6. 4. Akváriové trhy – Výstava bojovníc. Pripravená bola menšia  Betta splendens31 bojovníc čakalo na svojich obdivovateľov. Ďakujeme za ne Danielovi Holému. Ukázalo sa na návštevníkoch, že ich atraktivita je vyššia ako v prípade živorodiek. Bolo zaujímavé, že väčšina návštevníkov si našla najkrajšieho bojovníka rovnakého – poukazuje na to prvá fotografia. Bojovnica patrí medzi . Dýchajú špecifickým dýchacím ústrojom – labyrintom. To bojovniciam dáva možnosť prežívať v malých zarastených východoázijských mlákach, ktoré sú chudobné na kyslík. Je o nich známe, že samce medzi sebou bojujú často krát na život a na . Keďže sú závislé od atmosférického kyslíka, občas sa potrebujú ísť nadýchnuť na hladinu. Je veľmi zaujímavé, že aj počas ostrého súboja samec, ktorý nepotrebuje sa ísť nadýchnuť, počká na svojho soka, kým sa nadýchne. K ostatným nepríbuzným druhom sa správa až apaticky, takže je možné ju mať v spoločenskom akváriu, za predpokladu iba jedného samca v nádrži. Aj keď je pravda, že mladé jedince bojovníc sa v mladosti medzi sebou neklbčia. Bojovnice sa nehodí kombinovať s rájovcami ( spp.), guramami – rod Trichogaster . Tieto ázijské tigre by si nedopriali pokoja, voči sebe sa správajú nepriateľsky. Bojovnica je pomerne nenáročná na , pri rozmnožovaní si samce stavajú penové hniezdo – naberajú vzduch do úst a pod hladinou s týmito malými bublinkami vytvárajú priam kolísku. Preto je nevyhnutné, aby sa hladina veľmi v takomto prípade nehýbala, alebo pohybovala len mierne. Plávajúce , rastliny na hladine sú vítanou súčasťou normálneho chovu aj odchovu bojovníc. Plôdik je veľmi drobný, vyžaduje na začiatku kŕmenie nálevníkom, alebo inou veľmi malou živou potravou. Je náchylný na teplotné výkyvy, preto je nutné zamedziť zmenám teploty v celom vodnom stĺpci. Preto je nanajvýš vhodné zakryť čo najtesnejšie hladinu akvária. Je optimálne, aby mala rovnakú teplotu ako  vzduchu nad hladinou.


Aquarium markets – DK Zrkadlový háj

On December 14th, we organized a small exhibition of armored catfish. We showcased several species of the Corydoras genus, such as Corydoras aeneus, C. sterbai, C. sp. Venezuela black …

On November 9th, we presented some tetras. Tetras, in general, I would recommend to beginner aquarists. Most commonly available species are smaller in size, their behavior is usually social and non-aggressive towards both themselves and the aquarium equipment. The term „characids“ was previously used, although not entirely accurate, to refer to tetras. Among the very widespread species are the neon tetra, Hyphessobrycon, and Hemigrammus genera.

On October 12th, we organized the Aquatic & Terrarium Markets. There was no exhibition included.

On September 14th, we held another Aquarium Market event, where we presented shrimp in the form of a smaller exhibition. Shrimp have been kept in aquariums in the past. Like many things, shrimp also went through trends. Around 2009, there was a strong wave of shrimp keeping that reached us. They were perhaps in every aquarium shop. Red, blue, brown, small, large, more algae-eating, less algae-eating, reproducing, not reproducing, delicate, and undemanding ones… They were sold in large quantities in stores and at fairs. Occasionally, questions were heard in shops about what exactly was moving in the tanks. The strong demand lasted for about two years, then interest in them waned. Despite their short lifespan, the market became saturated. Due to the smaller size of most common shrimp, many species suitable for smaller aquariums can be found among them. They are suitable for fish that primarily don’t consume them as food. The advantage of shrimp is that they take care of food leftovers, fallen leaves, etc. Of course, they usually prefer regular food over anything else. Some shrimp species are quite sensitive to changes in conditions, while others are undemanding. Perhaps the simplest to keep is the Neocaridina davidi species – formerly N. heteropoda, N. denticulata.

On June 15th, there was another date for the Aquarium Markets. This time, we prepared a small exhibition of crayfish, which received increased attention. They were truly beautiful, as can be seen in the photos below.

On May 11th, the Aquarium & Terrarium Markets took place. A small showcase of mosses was included. Mosses belong to Bryophyta – moss plants. They are an ancient group of plants, non-flowering, and lack seeds or vascular bundles like higher plants. Growing mosses in an aquarium is usually not difficult. They tolerate lower light and lower nutrient input. Mosses can be attached to a grid, stone, wood, etc. Some species include Fissidens fontanus – Phoenix moss, F. zippelianus, F. nobilis, Cladophora aegagropila – Marino moss ball, Drepanocladus aduncus, D. sendtneri, Taxiphyllum barbieri – Java moss, T. alterans – Taiwan moss, T. sp. – Flame moss, Giant moss, Green Sock moss, Peacock moss, Spiky moss, String moss – Japan moss, Monoselenium tenerum, Amlystegium serpens – Nano moss, Lomariopsis lineata, Amblystegium serpens – Nano moss, Fontinalis antipyretica, F. hypnoides – Willow moss, Isopterygium sp. – Mini Taiwan moss, Cratonneuron filicinum – Triangle moss, Leptodictyum riparium – Stringy moss, Vesicularia dubyana – Singapore moss, V. montagnei / V. d. var. abbreviata – Christmas moss, V. reticulata – Erect moss, V. ferrieri – Weeping moss, V. sp. – Creeping moss, Riccardia chamedryfolia – Mini pellia, Barbulla sp. – Milimeter moss.

On April 6th, Aquarium Markets – Betta fish exhibition was held in Petržalka. A small Betta splendens exhibition was prepared. 31 bettas awaited their admirers. Thanks to Daniel Holý for them. It was shown to the visitors that their attractiveness is higher than that of livebearers. It was interesting that most visitors found the same most beautiful betta – as indicated by the first photograph. Betta fish belong to labyrinth fish. They breathe through a specific respiratory organ – the labyrinth. This allows bettas to survive in small, oxygen-poor, densely vegetated East Asian puddles. It is known about them that males often fight each other to the death. Since they depend on atmospheric oxygen, they sometimes need to go to the surface to breathe. It is very interesting that even during a fierce fight, a male who doesn’t need to go up for air will wait for his opponent to do so. Towards other unrelated species, they behave apathetically, so it is possible to have them in a community aquarium, assuming only one male in the tank. Although it is true that young bettas don’t fight each other when they are young. Bettas are not suitable to be combined with paradise fish (Macropodus spp.), gouramis – Trichogaster genus. These Asian tigers would not grant them peace, behaving aggressively towards them. Bettas are relatively undemanding in care, for breeding, males build foam nests – they gather air in their mouths and create a kind of cradle under the surface with these small bubbles. Therefore, it is necessary for the water surface to be very still in such cases, or to move only slightly. Floating plants are a welcome part of normal betta keeping and breeding. The fry is very small and requires feeding with a pipette or other very small live food at the beginning. They are susceptible to temperature fluctuations, so it is necessary to prevent temperature changes throughout the water column. Therefore, it is highly advisable to cover the aquarium surface as tightly as possible. It is optimal for the water to have the same temperature as the air above the surface.


V Bratislavskej Petržalke sa v , konali 16. 3 Akvatrhy. Súčasťou akcie bola malá výstava živorodiek. Akvatrhy ako také už majú svoju tradíciu. Konajú sa vďaka Milanovi Líbalovi. Najprv sa konali v Dúbravke, asi od zimy 2011 sa „presťahovali“ do priestorov v Petržalke. Je snaha, aby sa trhy konali každý mesiac s výnimkou letných prázdnin. Trikrát do roka rozšírené o teraristickú časť. Od marcovej akcie v roku 2013 je snaha, aby súčasťou akcie bola vždy aspoň malá výstava. Okrem toho sa na podujatí vyskytne zopár fotografií s akvaristickou tematikou a omaľovánky pre , prípadne dospelých. Ja sa snažím Akvatrhom pomáhať. Súčasťou mediálnej kampane pre Akváriové trhy je fanúšikovská stránka na Facebooku – www.facebook.com/akvatrh, kde sa stretáva komunita ľudí, kde získava „operatívne“ o predajcoch, o výstave apod.. Na marcových Akvatrhoch bola bližšie predstavená mečovka zelená – Xiphophorus helleri, plata pestrá – Xiphophorus variatus, tzv. endlerka – Poecilia wingei,  – Tieto druhy boli vystavené v akváriách a boli k nim pripravené zjednodušené texty, ktoré uvádzam pod fotografiami. Keďže snahou výstavy živorodiek bolo ukázať krásu týchto rýb, a my máme vo svojom okolí úspešných chovateľov a posudzovateľov súťažných živorodiek, jedného z nich – Ivana Vyslúžila sme aj bližšie predstavili. Takisto sme stručne opísali  živorodých rýb.


In Bratislava’s Petržalka, at DK Zrkadlový háj, Aquatrades were held on March 16th. The event included a small livebearer exhibition. Aquatrades as such already have their tradition. They are organized thanks to Milan Líbal. Originally held in Dúbravka, they „moved“ to Petržalka around the winter of 2011. There is an effort to hold the markets every month, except during the summer holidays. Three times a year, they are expanded to include a terrarium section. Since the March event in 2013, there has been an effort to always include at least a small exhibition as part of the event. In addition, there are a few photographs with an aquaristic theme and coloring pages for children or even adults at the event. I try to help with Aquatrades. Part of the media campaign for Aquarium Markets is a fan page on Facebook – www.facebook.com/akvatrh, where a community of people gathers and gets „operational“ information about sellers, exhibitions, etc. At the March Aquatrades, the green swordtail – Xiphophorus helleri, variatus platy – Xiphophorus variatus, so-called endler – Poecilia wingei, and rainbow guppy – Poecilia reticulata were introduced in more detail. These species were exhibited in aquariums, and simplified texts were prepared for them, which are included with the photographs. Since the aim of the livebearer exhibition was to showcase the beauty of these fish, and we have successful breeders and assessors of competitive livebearers in our vicinity, we also introduced one of them – Ivan Vyslúžil. We also briefly described livebearer competitions.


Xiphophorus helleri – mečovka zelená (podľa Xiphophorus helleri – mečovka zelená, mexický krásavec).  patria medzi . Ich prechádzajúce slovenské synonymum bolo mečúň mexický. Ako už napovedá pomenovanie druhu, pochádza z Mexika. Rozšírený je od severného Mexika do centrálnej a západnej časti Guatemaly a Hondurasu. Je to jedna z najznámejších rybiek vôbec. Jeho  je jednoduchý, ale treba myslieť na to, že mečovky veľmi zaťažujú prostredie svojimi exkrementami. Je to doslova stroj na premenu energiu. V akvaristickom slangu sa mu niekedy pejoratívne vraví “kombajn”. Jeho látková premena je obdivuhodná. Zavďačíme sa mu nitenkami, patentkami, prijíma aj sušenú potravu, ale nesmieme zabúdať spestrovať mu jedálniček aj spareným šalátom, špenátom, prípadne inou zeleninou. Mečovky vytvárajú hierarchiu alfa samca a beta samca. Pohlavný dimorfizmu je zjavný. Samček sa líši od samičky vonkajším pohlavným orgánom — gonopódiom. Okrem toho je štíhlejší. Ako predĺženie chvostovej plutvy mu rastie mečík.  je jednoduché. Samičky ktoré čakajú mladé spoznáme podľa plného bruška, tmavej škvrny v brušnej dutine. Samičky sú kanibalky, čiže ak chceme mladý plôdik odchovať, budeme musieť zamedziť jej styku s potomstvom. Komerčne sa na tento účel ponúkajú pôrodničky. V nich umiestnená samička rodí mladé, a tie buď unikajú do uzavretého priestoru cez priestor úzkych štrbín, alebo prenikajú cez tieto štrbiny do voľného akvária. Záleží od toho, čo nám viac vyhovuje. Pôrodničku si môžete zhotoviť z umelohmotného pletiva, alebo iného vhodného materiálu. Stačí si zohnať v záhradníctve, železiarstve, stavebníctve pletivo, ktoré zošijeme, a zabezpečíme aby primerane držalo na hladine. V chovniach sa podobné siete používajú aj v dlhšom časovom období. Pri pôrode dbáme na to, aby sme samičku neumiestnili do teplejšej vody ako bola zvyknutá v predchádzajúcom prostredí. V opačnom prípade sa môžeme stretnúť s predčasným vrhom nevyvinutých, alebo mŕtvych mláďat. Plôdik mečoviek je veľký, v prvom mesiaci rastie dosť pomaly, neskôr sa rozrastie rýchlejšie. Vraví sa, že samci, ktorým narastá mečík skôr, nebudú mať takú veľkú potenciu, ako samce ktorým začne rásť neskôr. U mečoviek je známa zmena pohlavia, kedy sa pri nedostatku samcov v populácii samičky zmenia na samca. Narastie im gonopódium, mečík. Mečík je zvyčajne menší. Čo sa však nezmení je robustný samičí vzrast. Je škoda, že táto úžasná zmena veľakrát k úspechu nevedie — takto vyvinutí samci sú obyčajne neplodní. Mečovky sú zdrojom mnohých šľachtiteľských pokusov. Existuje nepreberné . Známe sú napr. viedenské mečovky, ktoré sú z tých štandardných asi najvzácnejšie. Vyznačujú sa jemnejšou červenou – bledočervenou farbou s červenými očami. Sú o dosť chúlostivejšie ako iné formy. Samce sú takmer všetky neplodné, možno jeden z 200 je fertilný.

Xiphophorus variatus – plata pestrá je druh pochádzajúci z južného Mexika. Znesú vyššie zasolenie, jednu polievkovú lyžica na 20 litrov vody. Platy sú podobné mečovkám, sú však o niečo menšie. Celkovo pôsobia nežnejšie. Vzájomne sa druhy X. maculatus, variatus s helleri spontánne krížia, ale je to zriedkavé. Oproti mečovkám sú pokojnejšie, samička zvyčajne nie je kanibalka voči vlastnému potomstvu, ale aj tak je efektívnejšie použitie pôrodničky. Aj u tejto nádhernej živorodky sa usporadúvajú súťaže podľa štandardu. Existuje veľmi veľa farebných aj tvarových variet.

Poecilia wingei – malí indiáni (podľa Poecilia wingei – malí indiáni) je divoký druh živorodky. John A. Endler objavil tento druh v roku 1975 v  pri meste Puerto La Cruz v severovýchodnej Venezuele. Pred ním sa to v roku 1930 podarilo Franklynovi F. Bondovi. Laguna de Patos je jediná známa lokalita endleriek. Pôvodné pomenovanie bolo pomenované práve po Endlerovi – Poecilia sp. endleri. Dorastá do 2 – 2.5 cm, samček je menší ako samička. Farebné vzory samčekov sú úžasné. Samičky sú prakticky bezfarebné, podobné gupke – Poecilia reticulata. Nie je veľa chovateľov, ktorí chovajú pôvodnú prírodnú formu tohto druhu. Rybky sú to pomerne krátkoveké, jeden rok života je rarita, dožívajú sa zvyčajne 8 – 9 mesiacov. Sú to rybky vhodné do malých akvárií. Dobre sa budú cítiť v zarastenom akváriu. Rozmnožovanie prebieha ochotne, počet mladých je menší ako u gupiek, 20 kusov z vrhu je slušný počet. Ak chceme zachovať čistý , je nutné zabrániť prekríženiu s Poeciliou reticulata, s ktorou sa endlerki veľmi ľahko spária. Niektoré mečíkaté  boli dosiahnuté práve vďaka kríženiu s P. wingei. Zelená farba endleriek sa najskôr vytráca v odchovoch.


Xiphophorus helleri – Green Swordtail (according to Xiphophorus helleri – Green Swordtail, Mexican Swordtail). Swordtails belong to livebearers. Their previous Slovak synonym was Mexican swordbearer. As the species name suggests, it originates from Mexico. It is widespread from northern Mexico to the central and western parts of Guatemala and Honduras. It is one of the most well-known fish ever. Their care is simple, but it should be noted that swordtails heavily pollute the environment with their excrements. They are literally energy conversion machines. In aquarium slang, they are sometimes pejoratively referred to as „combines“. Their metabolic conversion is admirable. We owe them strings, patents, they also accept dried food, but we must not forget to diversify their diet with blanched lettuce, spinach, or other vegetables. Swordtails establish an alpha male and beta male hierarchy. Sexual dimorphism is evident. The male differs from the female by external genitalia—gonopodia. Additionally, it is slimmer. A sword grows as an extension of its caudal fin. Reproduction is simple. We recognize gravid females by their full bellies, dark spot in the abdominal cavity. Females are cannibals, so if we want to rear the young fry, we will have to prevent her contact with the offspring. Birthing tanks are commercially available for this purpose. In them, a female gives birth to young, and they either escape to a confined space through narrow slits or penetrate through these slits into the main aquarium. It depends on what suits us better. You can make a birthing tank from plastic mesh or other suitable material. Just get mesh from a gardening store, ironmongery, construction store, stitch it up, and make sure it holds properly on the surface. Similar nets are also used in breeding facilities for longer periods. During birthing, make sure we don’t place the female in warmer water than she was accustomed to in her previous environment. Otherwise, we may encounter premature delivery of undeveloped or dead fry. Swordtail fry are large, grow quite slowly in the first month, and then grow faster. It is said that males whose sword grows earlier will not have as much potency as males whose sword begins to grow later. In swordtails, gender change is known, where in the absence of males in the population, females change into males. They develop a gonopodium, sword. The sword is usually smaller. However, what does not change is the robust female build. It’s a pity that this amazing change often doesn’t lead to success—thus developed males are usually infertile. Swordtails are the source of many breeding experiments. There are countless forms known. For example, Viennese swordtails are probably the rarest of the standard ones. They are characterized by a finer red – pale red color with red eyes. They are considerably more delicate than other forms. Almost all males are infertile, maybe one in 200 is fertile.

Xiphophorus variatus – Variatus Platy is a species originating from southern Mexico. They tolerate higher salinity, one tablespoon per 20 liters of water. Platies are similar to swordtails but slightly smaller. Overall, they appear more delicate. The species X. maculatus, variatus, and helleri spontaneously crossbreed, but it is rare. Compared to swordtails, they are calmer; the female usually is not a cannibal towards her own offspring, but it is still more effective to use a birthing tank. Even with this beautiful livebearer, competitions are organized according to the standard. There are a lot of color and shape varieties.

Poecilia wingei – Endler’s Livebearer is a wild livebearer species. John A. Endler discovered this species in 1975 in Laguna de Patos near the town of Puerto La Cruz in northeastern Venezuela. Before him, it was discovered in 1930 by Franklyn F. Bond. Laguna de Patos is the only known location of endlers. The original name was named after Endler – Poecilia sp. endleri. It grows up to 2 – 2.5 cm, the male is smaller than the female. The color patterns of males are amazing. Females are practically colorless, similar to guppies – Poecilia reticulata. There aren’t many breeders who keep the original natural form of this species. They are relatively short-lived fish; one year of life is rare, they usually live for 8 – 9 months. They are suitable for small aquariums. They will feel good in a planted aquarium. Reproduction occurs willingly, the number of young is smaller than with guppies, 20 pieces from a litter is a decent number. If we want to maintain a pure breed, it is necessary to prevent crossbreeding with Poecilia reticulata, with which endlers easily crossbreed. Some swordtail guppies were achieved precisely by crossing with P. wingei. The green color of endlers is first lost in offspring.


Poecilia reticulata – pávie očko – gupka dúhová (podľa Najznámejší druh akváriovej ryby – pávie očko, Poecilia reticulata). Krásne pomenovanie pávie očko má pôvod v prírodnej forme P. reticulata, ktorá má na  farebne obrúbenú tmavú škvrnu, orientovanú zväčša k hornému okraju chvostovej plutvy. Pôvodné rozšírenie je vo Venezuele, dnes jej areál zasahuje východnú Amazóniu, Venezuelu, Trinidad a Tobago, Barbados, severnú Brazíliu a Guayanu – povodie Orinoka. Dnes  nájdeme aj v Austrálii, na Kube, na Havaji, v juhovýchodnej Ázii, vo východnej a južnej Afrike, v Južnej Amerike až po , v južnom Španielsku, Grécku, Taliansku, dokonca aj v Česku a na Slovensku. Samček v prírode dosahuje 3,5 cm, samička 6 cm. Žijú priemerne 8 – 12 mesiacov. Vyznačuje sa veľkým pohlavným dimorfizmom. Samček je oveľa farebnejší, štíhlejší a má gonopódium – pohlavný orgán, ktorý je modifikáciou 3 až 5 lúča ritnej plutvy. Základná farba oboch pohlaví je sivá. Gupka je veľmi priateľská ryba zväčša plávajúca v strednej a dolnej časti akvária.  gupiek je celosvetovo rozšírený. Existuje množstvo tvarových a farebných foriem. Chov gupiek bol kedysi bezproblémový. Dnes sú už silne prešľachtené a stali aj menej odolnými. Pomer pohlaví odporúčam 3:1 a viac v prospech samičiek. Za ideálne hodnoty chovu považujem teplotu 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, ph 7.5. Vyslovene  nie je vhodná. Gupky v  oddychujú ležiac na dne, chvosty sa dotýkajú dna a vtedy im hrozí nákaza. Dno nesmie obsahovať veľa detritu, účinná filtrácia je dobrým predpokladom zdravých rýb. Gupky doslova milujú čerstvú vodu a ak sa im veľmi často mení voda, rastú veľmi rýchlo a sú vo výbornej kondícii. Ideálna je kontinuálna výmena vody. Rozmnožovanie gupiek je jednoduché, často krát sa môže v nádržiach akvaristov diať aj proti ich vôli. Samčekovia, nezriedka aj traja naraz naháňajú vytrvalo samičku, ktorá ale zvyčajne zo začiatku ignoruje ich aktivitu. Keď ale samička privolí, samček pomocou pohlavného orgánu, gonopódia, kopuluje. Samička je schopná držať si spermie v zásobe a rodiť aj v ďalších 3 – 4 nasledujúcich vrhoch. Čo je oveľa väčší problém, je mladé odchovať. Ako hovorí Ivan Vyslúžil: „Gupku rozmnoží aj žiačik, ale odchová iba chovateľ.“ Narodené mladé  sú relatívne veľkým rybím plôdikom – dosahujú okolo 1 cm. Najprv rastú pomalšie, po dvoch týždňoch sa ich  pri dobrom kŕmení rozbehne. Tak ako aj pri iných rybách,  do veľkosti dvoch centimetrov je vhodné kŕmiť čo najdôslednejšie. Hneď ako sa dá rozlíšiť pohlavie, mlaď rozdeľte podľa pohlavia, ak chcete zabrániť degenerácii príbuzenským krížením. Samčekovia pohlavne dospievajú vo veku dvoch mesiacov, samičky o mesiac neskôr. Samičky so samcami dajte dokopy vtedy, ak chcete, aby sa spolu párili.


Poecilia reticulata – Guppy (according to The most famous species of aquarium fish – Guppy, Poecilia reticulata). The beautiful name „Guppy“ originates from the natural form of P. reticulata, which has a dark spot bordered with color on the body, usually oriented towards the upper edge of the caudal fin. Its original distribution is in Venezuela, but today its range extends to the eastern Amazon, Venezuela, Trinidad and Tobago, Barbados, northern Brazil, and Guyana – the Orinoco Basin. Today, guppies can also be found in Australia, Cuba, Hawaii, Southeast Asia, Eastern and Southern Africa, South America up to the USA, Southern Spain, Greece, Italy, and even in the Czech Republic and Slovakia. In the wild, males reach 3.5 cm, females 6 cm. They live on average 8 – 12 months. They are characterized by significant sexual dimorphism. The male is much more colorful, slimmer, and has a gonopodium – a modified anal fin ray 3 to 5. The basic color of both sexes is gray. Guppies are very friendly fish, mostly swimming in the middle and lower part of the aquarium. Guppy breeding is widespread worldwide. There are many shape and color varieties. Guppy breeding used to be trouble-free. Today, they are heavily overbred and have become less resilient. I recommend a sex ratio of 3:1 or more in favor of females. I consider the ideal breeding values to be a temperature of 22 – 27 °C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. Extremely soft water is not suitable. Guppies rest at night lying on the bottom, their tails touching the ground, which exposes them to infection. The substrate must not contain a lot of detritus, effective filtration is a good condition for healthy fish. Guppies literally love fresh water, and if the water is changed very often, they grow very quickly and are in excellent condition. Continuous water changes are ideal. Guppy reproduction is straightforward, often occurring in aquariums against the will of the aquarist. Males, often three at a time, persistently chase the female, who usually ignores their activity at first. However, when the female consents, the male copulates using the gonopodium. The female is capable of storing sperm and giving birth in the next 3 – 4 subsequent litters. A much bigger problem is raising the young. As Ivan Vyslúžil says, „Anyone can breed guppies, but only a breeder can raise them.“ Newly born guppy fry are relatively large fish fry – reaching around 1 cm. They initially grow slower, but after two weeks of good feeding, their growth accelerates. Like with other fish, it is advisable to feed guppies as consistently as possible until they reach a size of two centimeters. As soon as the gender can be distinguished, separate the young by gender if you want to prevent degeneration through inbreeding. Males reach sexual maturity at the age of two months, females one month later. Put females with males together only when you want them to mate.


Prvú akciu pod názvom Akváriové trhy sme mali 17.2.2013


The first event under the name Aquarium Market took place on February 17, 2013.


Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Severná Morava, Fotografie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

Hits: 659

Rajnochovice sú turistickým centrom Hostýnskych vrchov. Obec je pestrá, prevažne zalesnená z mnohými pasienkami, ktoré sú dedičstvom osídľovania. V lete tu je trojnásobné množstvo obyvateľov, nachádza sa tu viac ako 550 rekreačných chát a objektov (rajnochovice.cz). Rajnochovice vznikli z niekoľkých osád: Polom, Hodonovice, Černá ves, Kateřinice, Košov a iné, v ktorých žili drevári, uhliari, pastieri, roľníci, strechári. V roku 1640 sa narodil bača Rajnoch, slúžil na kelčskom panstve. 8. máj 1721 je dátum založenia Rajnochovíc. Historická názov je Zálhotí. V okolí Hostýna vznikali huty a , na území dnešnej obce bola postavená vysoká pec a mlyn. V roku 1775 v Rajnochoviciach žilo 1775 obyvateľov (rajnochovice.cz). 

Neďaleko od dnešného cintorína stál v minulosti drevený kostolík svätej Anny, zrejme z 12. storočia. Vedľa dal kardinál Wolfgang z Schrattenbachů postaviť chrám Narodenia Panny Márie a svätej Anny v rokoch 1711 – 1716. Je nazývaný „valašskou katedrálou“, funguje ako pútnické miesto, každoročne sa tu koná púť (rajnochovice.cz).

V roku 1775 bolo v Rajnochoviciach päť vodných píl a dva mlyny. Koncom 19. storočia 7 mlynov. V súčasnosti sú tu dve píly (rajnochovice.cz). V rokoch 1904 až 1906 bola v Rajnochoviciach vybudovaná úzkokoľajná lesná železnica za účelom zvážania dreva k píle. Vozne mali nosnosť 6000 kg. Súčasťou boli dva osobné vozne pre výlety panstva. Po jej likvidácii v roku 1925 ostala dodnes malebná lesná cesta „štreka“ (rajnochovice.cz).

Najväčším bohatstvom obce boli vždy a sú . sa z lesov v minulosti nezvážalo, ale splavovalo. Pre zvýšenie toku sa vybudovali malé priehrady, tzv. „klauzy“. Klauza na Rosošence sa zachovala dodnes. Splavovanie trvalo 10 až 14 dní (rajnochovice.cz). Rajnochovice sú známe aj výrobou rázovitej „rajnochovskej keramiky“ – toufar. ktorá sa tvorila v 19. storočí (rajnochovice.cz).


Rajnochovice is a tourist center of the Hostýn Hills. The village is diverse, predominantly forested with many meadows, which are a legacy of settlement. In the summer, the population triples, and there are more than 550 recreational cottages and facilities (rajnochovice.cz). Rajnochovice originated from several settlements: Polom, Hodonovice, Černá Ves, Kateřinice, Košov, and others, where woodcutters, charcoal burners, shepherds, farmers, and roofers lived. In 1640, the shepherd Mikuláš Rajnoch was born, who served in the Kelč estate. May 8, 1721, is the date of the founding of Rajnochovice. The historical name of the village is Zálhotí. Ironworks and mills were established near Hostýn, and a blast furnace and mill were built in the territory of today’s village. In 1775, there were 1,775 inhabitants in Rajnochovice (rajnochovice.cz).

Not far from the current cemetery stood a wooden church of St. Anne in the past, probably from the 12th century. Next to it, Cardinal Wolfgang of Schrattenbach had the Church of the Nativity of the Virgin Mary and St. Anne built between 1711 and 1716. It is called the „Valassian Cathedral“ and serves as a pilgrimage site, hosting an annual pilgrimage (rajnochovice.cz).

In 1775, there were five water sawmills and two mills in Rajnochovice. By the end of the 19th century, there were seven mills. Currently, there are two sawmills (rajnochovice.cz). From 1904 to 1906, a narrow-gauge forest railway was built in Rajnochovice for transporting timber to the sawmill. The wagons had a capacity of 6000 kg. It included two passenger wagons for estate excursions. After its liquidation in 1925, the picturesque forest road „štreka“ remained to this day (rajnochovice.cz).

The greatest wealth of the village has always been and remains the forests. Wood from the forests was not transported but floated. Small dams, called „klauzy,“ were built to increase the water flow. The klauza at Rosošenka has been preserved to this day. Floating lasted 10 to 14 days (rajnochovice.cz). Rajnochovice are also known for the production of distinctive „Rajnochovice ceramics“ – toufar, which was created in the 19th century (rajnochovice.cz).


Rajnochovice jsou turistickým centrem Hostýnských vrchů. Obec je pestrou, převážně zalesněnou s mnoha pastvinami, které jsou dědictvím osídlení. V létě zde žije trojnásobek obyvatelstva, a nachází se zde více než 550 rekreačních chat a objektů. Rajnochovice vznikly z několika osad: Polom, Hodonovice, Černá ves, Kateřinice, Košov a další, kde žili dřevorubci, uhlíři, pastevci, rolníci, šindeláři. V roce 1640 se narodil bača Mikuláš Rajnoch, sloužil na kelčském panství. 8. května 1721 je datem založení Rajnochovic. Historický název obce je Zálhotí. V okolí Hostýna vznikaly hutě a mlýny, na území dnešní obce byla postavena vysoká pec a mlýn. V roce 1775 v Rajnochovicích žilo 1775 obyvatel. Nedaleko od dnešního hřbitova stál v minulosti dřevěný kostelík svaté Anny, zřejmě z 12. století. Vedle dal kardinál Wolfgang z Schrattenbachů postavit chrám Narození Panny Marie a svaté Anny v letech 1711 – 1716. Je nazýván „valašskou katedrálou“, funguje jako poutní místo, každoročně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Rajnochovicích pět vodních pil a dva mlýny. Koncem 19. století 7 mlýnů. V současnosti jsou zde dvě pily. V letech 1904 až 1906 byla v Rajnochovicích vybudována úzkorozchodná lesní železnice za účelem zvážení dřeva k pílám. Vozíky měly nosnost 6000 kg. Součástí byly dva osobní vozy pro výlety panstva. Po její likvidaci v roce 1925 zůstala dodnes malebná lesní cesta „štreka“. Největším bohatstvím obce byly vždy a jsou lesy. Dřevo se z lesů v minulosti nezváželo, ale splavovalo. Pro zvýšení toku vody se postavily malé přehrady, tzv. „klauzy“. Klauza na Rosošence se zachovala dodnes. Splavování trvalo 10 až 14 dní. Rajnochovice jsou známé i výrobou rázovité „rajnochovské keramiky“ – toufar, která se tvořila v 19. století.


Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Mestá, Česko, Severná Morava, Fotografie

Kelč – mesto s bohatou históriou

Hits: 1091

Kelč leží neďaleko od Valašského Meziříčí, a Hranice. Prvá písomná zmienka je z roku 1131 (kelc.cz). Žije tu 2685 obyvateľov na ploche necelých 28 km2. Kelče: hudobný skladateľ Jaroslav Křička, katolícky kňaz, pedagóg, teológ, arcibiskup pražský, prímas český, kardinál František Tomášek, česko-americký scenárista, režisér Vojtěch Jasný (Wikipedia), hokejista a futbalista Vlastimil Bubník (Wikipedia CZ). Pôvodný názov bol Keleč, odvodený od mena Kelec, Kelek. Kel znamená mohutný (zvierací) zub. Významovo šlo o Kelcov, resp. Kelkov majetok (Hosák, Šrámek). Časti mesta: Kelč, Babice, Komárovice, Lhota, Němetice (Wikipedia CZ).

Najstaršie človeka na tomto území sú z mladšej doby kamennej. Prvé dočasné sídla vznikali cca 5000 rokov pred naším letopočtom. Súvislé osídlenie je datované okolo roku 1000. Na Strážnom bol uložený poklad mincí a zlomkového striebra. Veľkého rozkvetu dosiahla Kelč za biskupa Bruna z Šaumburku. Vtedy bolo založené Nové město Kelč, založená obec Posvátno, ktorá bola samostatná do roku 1850. Koncom 14. storočia prebiehali medzi moravskými markrabatmi Joštom a Prokopom a na začiatku 15. storočia husitské vojny, kedy bola Kelč spustošená. V 16. storočí tu existoval pivovar a začali vznikať remeselné cechy. V roku 1621 bola Kelč niekoľko krát vyplienená a vypálená susedmi s „valašských panstiev natoľko, že tu zostala sotva pätina obyvateľov. Kelč prestalo byť mestom. Mestom sa opäť stalo až na konci 18. storočia. Začiatkom 19. storočia sa tu rozšírila výroba fajok (Ladislav Baletka).

V Kelči sa nachádza pôvodne neskorogotický zámok zo 16. storočia, renesančne a barokovo upravený v 17. storočí. V súčasnosti slúži ako učilište a praktická škola. Farský kostol svätého Petra a Pavla a kostol svätej Kataríny, ktorý bol pôvodne zámockou kaplnkou zo 16. storočia. Radnica je zo začiatku u 17. storočia (Ladislav Baletka).


Kelč is located near Valašské Meziříčí and Hranice. The first written mention dates back to 1131 (kelc.cz). There are 2685 inhabitants living on an area of ​​almost 28 km2. Personalities of Kelč include music composer Jaroslav Křička, Catholic priest, educator, theologian, Archbishop of Prague, Czech primate, cardinal František Tomášek, Czech-American screenwriter, director Vojtěch Jasný (Wikipedia), hockey player and footballer Vlastimil Bubník (Wikipedia CZ). The original name of the village was Keleč, derived from the name Kelec, Kelek. Kel means sturdy (animal) tooth. In terms of meaning, it was the property of Kelc or Kelkov (Hosák, Šrámek). Parts of the city: Kelč, Babice, Komárovice, Lhota, Němetice (Wikipedia CZ).

The oldest traces of human presence in this area are from the younger Stone Age. The first temporary settlements were established around 5000 years before our era. Continuous settlement is dated around the year 1000. A treasure trove of coins and fragments of silver was deposited on Strážný. Kelč flourished under Bishop Bruno of Schaumburg. At that time, Nové město Kelč was founded, and the village of Posvátno, which remained independent until 1850, was founded. Wars between the Moravian margraves Jošt and Prokop took place at the end of the 14th century, and at the beginning of the 15th century, the Hussite wars, during which Kelč was devastated. In the 16th century, there was a brewery and craft guilds began to emerge. In 1621, Kelč was plundered several times and burned by neighbors from „Valašských panstiev“ to such an extent that barely a fifth of the inhabitants remained. Kelč ceased to be a city. It became a city again only at the end of the 18th century. At the beginning of the 19th century, pipe production expanded here (Ladislav Baletka).

In Kelč, there is an originally late Gothic castle from the 16th century, renovated in the Renaissance and Baroque styles in the 17th century. It currently serves as a vocational school. The parish church of St. Peter and Paul and the church of St. Catherine, which was originally a castle chapel from the 16th century. The town hall dates back to the early 17th century (Ladislav Baletka).


Kelč leží nedaleko od Valašského Meziříčí a Hranic. První písemná zmínka je z roku 1131 (kelc.cz). Žije zde 2685 obyvatel na ploše necelých 28 km2. Osobnosti Kelče: hudební skladatel Jaroslav Křička, katolický kněz, pedagog, teolog, arcibiskup pražský, primas český, kardinál František Tomášek, česko-americký scenárista, režisér Vojtěch Jasný (Wikipedia), hokejista a fotbalista Vlastimil Bubník (Wikipedia CZ). Původní název obce byl Keleč, odvozený od jména Kelec, Kelek. Kel znamená mohutný (zvířecí) zub. Významově šlo o Kelcov, resp. Kelkov majetek (Hosák, Šrámek). Části města: Kelč, Babice, Komárovice, Lhota, Němetice (Wikipedia CZ).

Nejstarší stopy člověka na tomto území jsou z mladší doby kamenné. První dočasné sídla vznikala asi před 5000 lety. Souvislé osídlení je datováno kolem roku 1000. Na Strážném byl uložen poklad mincí a zlomkového stříbra. Velkého rozkvětu dosáhla Kelč za biskupa Bruna z Šaumburku. Tehdy bylo založeno Nové město Kelč, založená obec Posvátno, která byla samostatná do roku 1850. Koncem 14. století probíhaly války mezi moravskými markrabaty Joštem a Prokopem a na začátku 15. století husitské války, kdy byla Kelč spustošena. V 16. století zde existoval pivovar a začaly vznikat řemeslné cechy. V roce 1621 byla Kelč několikrát vypleněna a vypálena sousedy „valašských panstiev natolik, že tu zůstala sotva pětina obyvatel. Kelč přestalo být městem. Městem se opět stalo až na konci 18. století. Začátkem 19. století se tu rozšířila výroba dýmek (Ladislav Baletka).

V Kelči se nachází původně pozdně gotický zámek z 16. století, renesančně a barokně upravený v 17. století. V současnosti slouží jako učiliště a praktická škola. Farní kostel svatého Petra a Pavla a kostel svaté Kateřiny, který byl původně zámeckou kaplí ze 16. století. Radnice je z počátku 17. století (Ladislav Baletka).


Hosák, Šrámek, 1970: Místní jména na Moravě a ve Slezsku I, , p. 388, 389