Krajina, Zahraničie, Mestá, České mestá, Česko, Severné Čechy, Fotografie

Varnsdorf – malý Manchester

Hits: 733

Varnsdorf je mesto v Severných Čechách. Zaujímavosťou je, že je z 3 strán obklopené Nemeckom. Leží v nadmorskej výške 332 metrov nad morom. Na 26 km2 tu žije 15 664 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1352 (Informačná tabuľa). Neďaleko sú Lužické a Žitavská kotlina. Mesto má 3 časti: Studánka, Světliny, Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 bol Varnsdorf najväčšou dedinou -Uhorska. Od 18. storočia je textilným centrom, stáva sa malým Manchestrom. Nachádza sa tu vyhliadková veža z reštauráciou na vrchu Hrádek. Je vysoká 29 metrov a poskytuje panoramatický výhľad na mesto, na Seifhennerdorf, Šluknovskú pahorkatinu a na Lužické hory, časť Krkonoš a Jizerských hôr. Vietnamská komunita si tu v roku 2008 otvorila prvý budhistický chrám na území Českej republiky (Informačné letáky). Od roku 1991 sú udržované čulé vzťahy najmä s lužickosrbskými umelcami (Informačná tabuľa).


Varnsdorf is a town in Northern Bohemia. Interestingly, it is surrounded by Germany on three sides. It lies at an altitude of 332 meters above sea level. Covering 26 km², it has a population of 15,664 inhabitants (Wikipedia). The first written mention dates back to 1352 (Information board). Nearby are the Lusatian Mountains and the Zittau Basin. The town consists of three parts: Studánka, Světliny, and Varnsdorf (varnsdorf.cz). Until 1868, Varnsdorf was the largest village in Austria-Hungary. Since the 18th century, it has been a textile hub, earning the nickname „Little Manchester.“ A lookout tower with a restaurant is situated on Hrádek hill. It is 29 meters tall, offering panoramic views of the town, Seifhennersdorf, the Šluknov Uplands, the Lusatian Mountains, and parts of the Krkonoše and Jizera Mountains. In 2008, the Vietnamese community opened the first Buddhist temple in the Czech Republic here (Information flyers). Since 1991, the town has actively maintained relations, particularly with Sorbian artists (Information board).


Varnsdorf ist eine Stadt in Nordböhmen. Eine Besonderheit ist, dass sie von drei Seiten von Deutschland umgeben ist. Sie liegt auf einer Höhe von 332 Metern über dem Meeresspiegel. Auf 26 km² leben hier 15.664 Einwohner (Wikipedia). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352 (Informationstafel). In der Nähe befinden sich das Lausitzer Gebirge und das Zittauer Becken. Die Stadt besteht aus drei Ortsteilen: Studánka, Světliny und Varnsdorf (varnsdorf.cz). Bis 1868 war Varnsdorf das größte Dorf Österreich-Ungarns. Seit dem 18. Jahrhundert ist es ein Zentrum der Textilindustrie und wird auch „Klein-Manchester“ genannt. Auf dem Hügel Hrádek steht ein Aussichtsturm mit Restaurant. Der Turm ist 29 Meter hoch und bietet einen Panoramablick auf die Stadt, Seifhennersdorf, das Schluckenauer Hügelland, das Lausitzer Gebirge sowie Teile des Riesengebirges und Isergebirges. 2008 eröffnete hier die vietnamesische Gemeinschaft den ersten buddhistischen Tempel auf dem Gebiet der Tschechischen Republik (Informationsflyer). Seit 1991 pflegt die Stadt lebendige Kontakte, insbesondere zu sorbischen Künstlern (Informationstafel).


Varnsdorf to miasto w północnych Czechach. Co ciekawe, z trzech stron otoczone jest przez Niemcy. Leży na wysokości 332 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 26 km² mieszka tu 15 664 mieszkańców (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1352 (Tablica informacyjna). Niedaleko znajdują się Góry Łużyckie i Kotlina Żytawska. Miasto składa się z trzech części: Studánka, Světliny i Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 Varnsdorf był największą wsią Austro-Węgier. Od XVIII wieku jest centrum przemysłu tekstylnego, przez co określane jest jako „mały Manchester”. Na wzgórzu Hrádek znajduje się wieża widokowa z restauracją. Ma 29 metrów wysokości i oferuje panoramiczne widoki na miasto, Seifhennersdorf, Pogórze Šluknovskie oraz Góry Łużyckie, część Karkonoszy i Gór Izerskich. W 2008 roku społeczność wietnamska otworzyła tu pierwszą świątynię buddyjską na terenie Republiki Czeskiej (Ulotki informacyjne). Od 1991 roku utrzymywane są żywe kontakty zwłaszcza z artystami łużyckoserbskimi (Tablica informacyjna).


Varnsdorf je město v severních Čechách. Zajímavostí je, že je ze tří stran obklopeno Německem. Leží v nadmořské výšce 332 metrů nad mořem. Na 26 km² zde žije 15 664 obyvatel (Wikipedia). První písemná zmínka pochází z roku 1352 (Informační tabule). Nedaleko jsou Lužické hory a Žitavská kotlina. Město má tři části: Studánka, Světliny a Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 byl Varnsdorf největší vesnicí Rakouska-Uherska. Od 18. století je textilním centrem, díky čemuž získal označení „malý Manchester“. Nachází se zde rozhledna s restaurací na vrchu Hrádek. Je vysoká 29 metrů a poskytuje panoramatický výhled na město, Seifhennersdorf, Šluknovskou pahorkatinu, Lužické hory a části Krkonoš a Jizerských hor. V roce 2008 zde vietnamská komunita otevřela první buddhistický chrám na území České republiky (Informační letáky). Od roku 1991 jsou udržovány čilé vztahy zejména s lužickosrbskými umělci (Informační tabule).


Krajina, Zahraničie, Príroda, Česko, Severné Čechy, Biotopy, Fotografie, Les

Tanečnica

Hits: 723

Na vrchu Tanečnica sa nachádza rozhľadňa v nadmorskej výške 598 metrov nad morom. Tri km na západ sú Mikulášovice. 500 metrov je vzdialená hranica s Nemeckom. Názov Tanečnica je odvodený od povesti, podľa ktorej sem chodievalo tancovať a zvádzať lesníkov prekrásna mladé dievča – tanečnica (ceskesvycarsko.cz). Je najsevernejšou rozhľadňou v Česku. Žulový kopec na ktorom stojí sa nazýva rovnako Tanečnica. Na vrchol vedie 138 schodov. Z rozhľadne vidno Českosaské Švajčiarsko, Šluknovský výbežok a niekedy aj Krkonoše (Informačný leták). V 30-tych rokoch 19. storočia bola na vrchole postavená drevená vymeriavacia veža. Rozhľadňa bola postavená po jej zániku v roku 1886. V roku 1903 ju zničila búrka, avšak staviteľ Josef Scholz postavil novú v roku 1905. V rokoch 1978 – 1979 bola postavená vedľa rozhľadne koliba reštauračného typu (Informačná tabuľa).

 


On the Tanečnica hill, there is a lookout tower at an altitude of 598 meters above sea level. Three kilometers to the west lies Mikulášovice, and the German border is just 500 meters away. The name Tanečnica is derived from a legend according to which a beautiful young girl – a dancer – used to come here to dance and enchant foresters (ceskesvycarsko.cz). It is the northernmost lookout tower in the Czech Republic. The granite hill on which it stands is also called Tanečnica. There are 138 steps leading to the top. From the tower, one can see Bohemian-Saxon Switzerland, the Šluknov Hook, and sometimes even the Krkonoše Mountains (Information leaflet).

In the 1830s, a wooden survey tower was built on the summit. The lookout tower was constructed after its disappearance in 1886. However, in 1903, a storm destroyed it, but builder Josef Scholz erected a new one in 1905. In 1978-1979, a restaurant-style chalet was built next to the tower (Information board).


Auf dem Tanečnica-Berg befindet sich ein Aussichtsturm auf einer Höhe von 598 Metern über dem Meeresspiegel. Drei Kilometer westlich liegt Mikulášovice, und die deutsche Grenze ist nur 500 Meter entfernt. Der Name Tanečnica stammt aus einer Legende, nach der ein wunderschönes junges Mädchen – eine Tänzerin – hierherkam, um zu tanzen und Förster zu verführen (ceskesvycarsko.cz). Es ist der nördlichste Aussichtsturm in der Tschechischen Republik. Der Granitberg, auf dem er steht, heißt ebenfalls Tanečnica. 138 Stufen führen zur Spitze. Vom Turm aus hat man eine Aussicht auf die Böhmisch-Sächsische Schweiz, den Šluknov-Ausläufer und manchmal sogar das Riesengebirge (Informationsbroschüre).

In den 1830er Jahren wurde auf dem Gipfel ein hölzerner Vermessungsturm errichtet. Nach dessen Verfall wurde im Jahr 1886 der Aussichtsturm gebaut. Im Jahr 1903 wurde er jedoch durch einen Sturm zerstört, doch der Baumeister Josef Scholz errichtete 1905 einen neuen. In den Jahren 1978-1979 wurde neben dem Turm eine gasthausähnliche Berghütte gebaut (Informationstafel).


Na wzgórzu Tanečnica znajduje się wieża widokowa na wysokości 598 metrów nad poziomem morza. Trzy kilometry na zachód znajduje się Mikulášovice, a granica z Niemcami jest oddalona o 500 metrów. Nazwa Tanečnica pochodzi z legendy, według której piękna młoda dziewczyna – tancerka – przychodziła tu tańczyć i uwodzić leśników (ceskesvycarsko.cz). Jest to najbardziej na północ wysunięta wieża widokowa w Czechach. Granitowe wzgórze, na którym stoi, nosi tę samą nazwę – Tanečnica. Na szczyt prowadzi 138 schodów. Z wieży można zobaczyć Czesko-Saksońską Szwajcarię, Wysunięcie Šluknov oraz czasami nawet Karkonosze (Ulotka informacyjna).

W latach 30. XIX wieku na szczycie zbudowano drewnianą wieżę pomiarową. Wieża widokowa została wzniesiona po jej zniknięciu w 1886 roku. W roku 1903 została zniszczona przez burzę, ale budowniczy Josef Scholz postawił nową w 1905 roku. W latach 1978-1979 obok wieży zbudowano karczmę w stylu restauracyjnym (Tablica informacyjna).


Na vrchu Tanečnice se nachází rozhledna v nadmořské výšce 598 metrů. Tři kilometry na západ leží Mikulášovice, a hranice s Německem je vzdálena 500 metrů. Název Tanečnice je odvozen od pověsti, podle které sem chodila tančit a svádět lesníky nádherná mladá dívka – tanečnice (ceskesvycarsko.cz). Je to nejsevernější rozhledna v Česku. Žulový kopec, na kterém stojí, se rovněž jmenuje Tanečnice. Na vrchol vede 138 schodů. Z rozhledny je vidět Českosaské Švýcarsko, Šluknovský výběžek a někdy i Krkonoše (Informační leták).

Ve 30. letech 19. století byla na vrcholu postavena dřevěná vyměřovací věž. Rozhledna byla postavena po jejím zániku v roce 1886. V roce 1903 ji zničila bouře, ale stavitel Josef Scholz postavil novou v roce 1905. V letech 1978-1979 byla vedle rozhledny postavena koliba restauračního typu (Informační tabule).


Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Záhorie, Fotografie

Železná Studienka

Hits: 4106

Železná Studienka (Studnička) je hodnotná lokalita Bratislavy. Časť prírody pri betónovej džungli. Nachádza sa tu viacero jazier, rôznych zariadení vhodných pre oddych, turistiku. Všetko obklopuje les.

Vo Vydrickej doline sa už veľmi dávno usadili mlynári, ktorí tu postavili (Brna). Jeden z nich je prezentovaný v inom príspevku. V roku 1830 tu boli otvorené Ferdinandove (Eisenbrundel), ktoré vybudoval Jozef Pergameny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palugay prerobil na hotel. Mesto začalo spravovať lokalitu v roku 1894. V roku 1938 sa uskutočnila rozsiahla revitalizácia celého areálu. Objekt ale v 60-tych rokoch 20. storočia devastoval až v roku 1970 budovu asanovali. Úprava Vydrice v minulosti spôsobila narušenie spodných vôd a prameň zanikol. Súčasťou mlynov boli vodné Prvá je datovaná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybudované štyri. K ich oživeniu po zániku mlynov prišlo v roku 1901. Stali sa z nich s možnosťou kúpania, člnkovania a v zime korčuľovania (Brna).


Železná Studienka (Studnička) is a valuable location in . It’s a part of nature amidst the concrete jungle. Here, you can find several lakes, various facilities suitable for relaxation, hiking, all surrounded by forests.

In the Vydrica Valley, millers settled long ago, constructing mills (Brna). One of them is presented in another contribution. In 1830, Ferdinand’s baths (Eisenbrundel) were opened here, built by Jozef Pergameny (Brna). However, in 1844, Jakub Palugay converted them into a hotel. The city began to manage the area in 1894. In 1938, extensive revitalization of the entire area took place. However, the building was devastated in the 1960s, and it was demolished in 1970. Past modifications to Vydricka led to disruption of groundwater, and the spring disappeared. Water reservoirs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revived after the mills ceased in 1901. They became ponds suitable for swimming, boating, and winter skating (Brna).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Babín

Hits: 3389

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).


Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).


Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).


Krajina, Zahraničie, Česko, Severné Čechy, Fotografie

Děčínská Fudžijama Růžovský vrch

Hits: 635

Růžovský vrch sa čnie do výšky 619 metrov nad morom. Je najvyšším vrcholom v národnom parku České Švajčiarsko. Nachádza sa 7 km od Českej Kamenice. Vrcholové časti čadičového vrcholu sú vyhlásené za prírodnú rezerváciu Růžák. V stredoveku stála na vrchole kaplnka Panny Márie – zničená bola v roku 1326 (kudyznudy.cz). Pravdepodobne ho zničilo zemetrasenie (czippe.hier-im-netz.de). Za napoleónskych vojen bola na vrchu postavená pozorovateľňa. Stála tu aj vyhliadková veža, ale v roku 1938 bola odstránená (kudyznudy.cz). Rozhľadňa a aj hostinec, ktorý tú kedysi boli, sa tešili veľkému záujmu turistov, najmä z Nemecka, preto vznikla aj „Bierweg“ – Pivná cesta. V rokoch 1924 – 1946 bol na severnom úpätí lom, ktorý fungoval čiastočne až do roku 1974. Zničil nenávratne miestny prírodný úkaz, ľadovú jamu, kde zostávala až do leta . Z puklín tu presakoval na povrch veľmi studený vzduch (Wikipedia).

Názov vrchu je zrejme odvodený ako keltského slova „ros“, ktoré znamená mohutný. Je pravdepodobné, že slúžil ako pohanské obradné miesto a púťové miesto. Germánske kmene Markomanov a Hermandurov údajne uctievali vrch ako Ásgard – sídlo bohov. K vrchu a okolí sa tiež viaže pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, čo sa dá preložiť ako: „Ak Rúžak nosí klobúk, na dážď sa môžeš spoľahnúť (Wikipedia). Vďaka svojej mohutnosti dostal prezývku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Svoje zohráva prevýšenie 300 metrov oproti okolitému terénu (Wikipedia). Ľudovo sa mu hovorí Růžák. Má rovnako ako ázijský vulkán vulkanický pôvod. Horu tvorí čadič, ktorý prenikol na povrch cez pieskovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu predstavuje typickú ukážku denundačného reliktu severočeského treťohorného vulkanizmu. Miestami sa tu prejavuje typická šesťboká stĺpcovitá odlučnosť. Pôvodne ho obklopovali kriedové pieskovce, ktoré podľahli erózii. Na niektorých miestach vrchu sa pieskovce dochovali v najvyšších nadmorských výškach (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhľadu, ale je tu zachovaný pôvodný les s bohatým bylinným podrastom. Svahy pokrývajú prirodzené , miestami pralesového charakteru. Pri severnom úpätí sa nachádzajú ľadové diery, v ktorých sa veľakrát až do leta udržuje a firn. Južná časť je pokrytá sutinami (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je súčasťou chránených území: „Vtáčia oblasť Labské pískovce“, európsky významnej lokality České Švajčiarsko zo sústavy NATURA 2000 a Chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hľadiska je vrch súčasťou Dečínskej vrchoviny. Na úpätí sa nachádza niekoľko miest s prieduchmi nielen studeného, ale aj teplého vzduchu z podzemia. Takzvané ventaroly sa nachádzajú na južnom svahu (Wikipedia).

Medzi mnohými rastlinami, ktoré sa vyskytujú na Ružovskom vrchu, je veľké množstvo vzácnych druhov. Modré pečeňovníky žiaria na vrchole a svahoch, nachádza sa tu aj lykovec, snežienka, blen a mnohé ďalšie druhy. Ružovský vrch je tak obľúbený medzi zberateľmi bylín, botanikmi a ochrancami prírody. Bazaltová pôda v tieni bukov poskytuje priaznivé podmienky pre rozmanitú flóru (czippe.hier-im-netz.de). Z iných rastlín sa tu vyskytuje napr. Vincetoxicum hirundinaria, Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je aj vtáčie spevavé osadenstvo a divoká zver všetkého druhu. Tok tetrova na Ružovskom vrchu je zážitkom, na ktorý sa nezabúda (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny je tu zastúpený napr.: Salamandra salamandra, Triturus alpestris, Lacerta vivipara, Aegolius funereus (Wikipedia).


Růžovský vrch rises to an altitude of 619 meters above sea level. It is the highest peak in the Bohemian Switzerland National Park and is located 7 km from Česká Kamenice. The summit area of this basaltic peak is designated as the Růžák Nature Reserve. In the Middle Ages, a chapel dedicated to the Virgin Mary stood at the summit, which was destroyed in 1326, possibly by an earthquake. During the Napoleonic Wars, an observation post was built on the hill, and a lookout tower stood there until it was dismantled in 1938. The observation tower and inn that once existed here were popular among tourists, particularly from Germany, leading to the creation of the „Bierweg“ – Beer Path. Between 1924 and 1946, there was a quarry on the northern slope, which operated partially until 1974. It irreversibly destroyed a local natural phenomenon, an ice pit where snow remained until summer, as cold air seeped through cracks.

Due to its prominence, it earned the nickname „Děčín’s Fujiyama.“ The elevation difference of 300 meters above the surrounding terrain contributes to this comparison. Locally, it is known as „Růžák“ and, like the Asian volcano, has a volcanic origin. The mountain is composed of basalt that penetrated through sandstone. The cone of Růžovský vrch is a typical example of a denudation remnant of North Bohemian Tertiary volcanism. Typical six-sided columnar jointing is evident in places. Originally, it was surrounded by Cretaceous sandstones that succumbed to erosion, though some sandstone remains at the highest altitudes of the hill.

Růžovský vrch is a hill without a view, but it retains original forests with a rich herbaceous undergrowth. The slopes are covered with natural forests, some of a primeval nature. At the northern foot are ice holes where ice and firn often persist until summer. The southern part is covered with scree. Růžovský vrch is part of several protected areas: the „Elbe Sandstone Bird Area,“ the European Site of Community Importance Bohemian Switzerland under the Natura 2000 network, and the North Bohemian Chalk Protected Area of Natural Water Accumulation. From a geomorphological perspective, the hill is part of the Děčín Highlands. There are also places with vents for both cold and warm air from underground, known as ventaroles, on the southern slope.

The name of the hill probably derives from the Celtic word „ros,“ meaning „mighty.“ It is likely that it served as a pagan ritual site and a pilgrimage site. The Germanic tribes of the Marcomanni and Hermunduri allegedly worshiped the hill as Asgard—the abode of the gods. A local saying associated with the hill goes: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben,“ which translates to „If Růžák wears a cap, you can expect rain.“

Among the many plants found on Růžovský vrch are a large number of rare species. Blue hepatica blooms on the summit and slopes, along with daphne, snowdrops, henbane, and many other species. Růžovský vrch is popular among herbalists, botanists, and nature conservationists. The basaltic soil in the shade of beech trees provides favorable conditions for a diverse flora, including Vincetoxicum hirundinaria and Ribes alpinum. The area also hosts rich birdlife and diverse wildlife. The courtship display of the capercaillie on Růžovský vrch is an unforgettable experience. The includes species such as the fire salamander (Salamandra salamandra), alpine newt (Triturus alpestris), viviparous lizard (Lacerta vivipara), and boreal owl (Aegolius funereus).


Der Růžovský vrch erhebt sich auf eine Höhe von 619 Metern über dem Meeresspiegel. Er ist der höchste Gipfel im Nationalpark Böhmische Schweiz und liegt 7 km von Česká Kamenice entfernt. Der Gipfelbereich dieses basaltischen Berges ist als Naturreservat Růžák ausgewiesen. Im Mittelalter stand auf dem Gipfel eine Kapelle der Jungfrau Maria, die 1326 zerstört wurde, wahrscheinlich durch ein Erdbeben. Während der Napoleonischen Kriege wurde auf dem Berg ein Beobachtungsposten errichtet, und ein Aussichtsturm stand dort, bis er 1938 entfernt wurde. Der Aussichtsturm und das Gasthaus, die einst hier existierten, erfreuten sich großer Beliebtheit bei Touristen, insbesondere aus Deutschland, was zur Entstehung des „Bierwegs“ führte. Zwischen 1924 und 1946 gab es am Nordhang einen Steinbruch, der teilweise bis 1974 in Betrieb war. Dieser zerstörte unwiederbringlich ein lokales Naturphänomen, eine Eishöhle, in der sich der Schnee bis zum Sommer hielt, da durch Risse sehr kalte Luft an die Oberfläche drang.

Aufgrund seiner Größe erhielt er den Spitznamen „Děčíner Fujiyama“. Der Höhenunterschied von 300 Metern im Vergleich zur Umgebung trägt zu diesem Vergleich bei. Lokal ist er als „Růžák“ bekannt und hat wie der asiatische Vulkan einen vulkanischen Ursprung. Der Berg besteht aus Basalt, der durch Sandstein an die Oberfläche drang. Der Kegel des Růžovský vrch ist ein typisches Beispiel für ein Denudationsrelikt des nordböhmischen Tertiärvulkanismus. An einigen Stellen tritt die typische sechseckige Säulengliederung auf. Ursprünglich war er von Kreidesandsteinen umgeben, die der Erosion erlagen, obwohl an einigen Stellen des Berges die Sandsteine in den höchsten Höhenlagen erhalten geblieben sind.

Der Růžovský vrch ist ein Berg ohne Aussicht, doch hier ist der ursprüngliche Wald mit einem reichen krautigen Unterwuchs erhalten geblieben. Die Hänge sind von natürlichen Wäldern bedeckt, teilweise von urwaldartigem Charakter. Am Nordfuß befinden sich Eislöcher, in denen oft bis zum Sommer Eis und Firn erhalten bleiben. Der südliche Teil ist von Geröll bedeckt. Der Růžovský vrch ist Teil mehrerer Schutzgebiete: des „Vogelschutzgebiets Elbsandsteingebirge“, des Europäisch bedeutenden Gebiets Böhmische Schweiz im Rahmen des Natura 2000-Netzes und des Schutzgebiets für natürliche Wasseransammlungen Nordböhmische Kreide. Geomorphologisch gehört der Berg zum Děčíner Hochland. An seinem Fuß befinden sich mehrere Orte mit Lüftungsöffnungen nicht nur für kalte, sondern auch für warme Luft aus dem Untergrund. Diese sogenannten Ventarolen befinden sich am Südhang.

Der Name des Berges stammt wahrscheinlich vom keltischen Wort „ros“, das „mächtig“ bedeutet. Es ist wahrscheinlich, dass er als heidnische Kultstätte und Wallfahrtsort diente. Die germanischen Stämme der Markomannen und Hermunduren verehrten den Berg angeblich als Asgard – den Sitz der Götter. Eine lokale Wetterregel lautet: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben.“

Unter den vielen Pflanzen, die am Růžovský vrch vorkommen, gibt es eine große Anzahl seltener Arten. Blaue Leberblümchen blühen auf dem Gipfel und den Hängen, ebenso wie Seidelbast, Schneeglöckchen, Bilsenkraut und viele andere Arten. Der Růžovský vrch ist bei Kräutersammlern, Botanikern und Naturschützern beliebt. Der Basaltboden im Schatten der Buchen bietet günstige Bedingungen für eine vielfältige Flora, darunter Vincetoxicum hirundinaria und Ribes alpinum. Das Gebiet beherbergt auch eine reiche Vogelwelt und eine vielfältige Tierwelt. Das Balzverhalten des Auerhahns am Růžovský vrch ist ein unvergessliches Erlebnis. Zur Fauna gehören Arten wie der Feuersalamander (Salamandra salamandra), der Alpenmolch (Triturus alpestris), die Bergziege (Lacerta vivipara) und der Sperlingskauz (Aegolius funereus).


Růžovský vrch se tyčí do výšky 619 metrů nad mořem a je nejvyšším vrcholem v národním parku České Švýcarsko. Nachází se 7 km od České Kamenice. Vrcholové části čedičového kopce byly vyhlášeny přírodní rezervací Růžák. Ve středověku stála na vrcholu kaple Panny Marie, která byla zničena roku 1326 (kudyznudy.cz), pravděpodobně zemětřesením (czippe.hier-im-netz.de). Během napoleonských válek zde byla postavena pozorovatelna. Na vrcholu stála také rozhledna, která byla v roce 1938 odstraněna (kudyznudy.cz). Rozhledna i hostinec, jež se zde kdysi nacházely, přitahovaly mnoho turistů, zejména z Německa, a proto vznikla „Bierweg“ – Pivní cesta. V letech 1924–1946 byl na severním úpatí lom, který částečně fungoval až do roku 1974. Nenávratně zničil místní přírodní zajímavost – ledovou jámu, ve které se až do léta udržoval sníh. Z puklin zde totiž na povrch pronikal velmi studený vzduch (Wikipedia).

Název vrchu je pravděpodobně odvozen z keltského slova „ros“, což znamená mohutný. Je možné, že sloužil jako pohanské obřadní místo a poutní lokalita. Germánské kmeny Markomanů a Hermundurů údajně uctívaly vrch jako Ásgard – sídlo bohů. K vrchu a jeho okolí se vztahuje pranostika: „Trägt der Rosenberg eine Hauben, kannst du wohl an Regen glauben“, což lze přeložit jako: „Když Růžák nosí klobouk, můžeš se spolehnout na déšť“ (Wikipedia). Díky své mohutnosti si vrch vysloužil přezdívku Děčínská Fudžijama (kudyznudy.cz). Výrazné převýšení 300 metrů oproti okolnímu terénu přispívá k jeho majestátnosti (Wikipedia). Lidově je nazýván Růžák. Stejně jako asijský vulkán má vulkanický původ. Hora je tvořena čedičem, který pronikl na povrch skrz pískovec (Wikipedia). Kužel Růžovského vrchu představuje typickou ukázku denudačního reliktu severočeského třetihorního vulkanismu. Na některých místech se zde projevuje typická šestiboká sloupcová odlučnost. Původně vrch obklopovaly křídové pískovce, které podléhaly erozi. Na několika místech vrchu se pískovce dochovaly v nejvyšších nadmořských výškách (cittadella.cz).

Růžovský vrch je kopec bez výhledu, avšak s původním lesem a bohatým bylinným podrostem. Svahy pokrývají přirozené lesy, místy charakteru pralesa. Na severním úpatí se nacházejí ledové díry, v nichž se často až do léta udržuje led a firn. Jižní část je pokrytá sutí (kudyznudy.cz). Růžovský vrch je součástí chráněných území: ptačí oblasti Labské pískovce, evropsky významné lokality České Švýcarsko v rámci soustavy NATURA 2000 a chráněné oblasti přirozené akumulace vod (CHOPAV) Severočeská křída. Z geomorfologického hlediska patří k Děčínské vrchovině. Na úpatí se nachází několik míst s průduchy nejen studeného, ale také teplého vzduchu z podzemí. Takzvané ventaroly se nalézají na jižním svahu (Wikipedia).

Mezi mnoha rostlinami na Růžovském vrchu se nachází množství vzácných druhů. Modré jaterníky zde září na vrcholu i svazích, dále zde roste lýkovec, sněženka, blín a mnoho dalších druhů. Díky své bohaté flóře je vrch oblíbeným místem sběratelů bylin, botaniků a ochránců přírody. Bazaltová půda pod buky poskytuje příznivé podmínky pro rozmanitou vegetaci (czippe.hier-im-netz.de). Mezi další zdejší rostliny patří například Vincetoxicum hirundinaria a Ribes alpinum (Wikipedia). Bohaté je také zastoupení pěvců a divoké zvěře. Tok tetřeva na Růžovském vrchu je nezapomenutelným zážitkem (czippe.hier-im-netz.de). Z fauny zde najdeme například mloka skvrnitého, čolka horského, ještěrku živorodou a puštíka bělavého (Wikipedia).