Krajina, Zahraničie, TOP, Fotografie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

skala
Hits: 6235

je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové , staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar  (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov , ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová . Kamenné boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžili ako a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Hvar is the longest island in Croatia, covering an area of 299.66 km2, with a coastline stretching 269.2 km. According to the American magazine „The Traveller,“ it is among the ten most beautiful tourist regions in the world. Approximately 11,500 people live there. Hvar is characterized by a pleasant Mediterranean climate, with mild winters, warm summers, and abundant sunshine. The highest recorded temperature, 37 °C, was noted in 1935. Known since antiquity for its strategic and maritime importance, as well as cultural and natural landmarks, Hvar boasts lavender fields, ancient olive groves, and vineyards in a unique harmony of human and natural elements. During the last ice age, the Adriatic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar experienced extreme storms and winds from the interior, shaping its appearance. The northern coast in the western part is extremely rugged and often attracts sailors. In the past, substantial parts of the island were covered by pine forests (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar does not have surface watercourses. Hvar is characterized by a very high amount of sunshine. Among the most sought-after beaches are those on the Pakleni Islands, the island of Ščedro, and west of Zavala. Pakleni Islands, the Kabal Peninsula, Tatinja Bay, the islets of Zečevo, and Zala Luka Bay are popular among divers. In recent years, cycling routes have been established, some of which follow gravel roads, providing a glimpse of the more remote parts of the island.

Prehistoric findings from caves date back to the period of 3500 – 2500 BCE. In the first millennium BCE, Illyrians inhabited the island, constructing fortified settlements known as „gradinas.“ In 385-384 BCE, Greeks settled at the site of Stari Grad, founding Pharos. The later name of the island, Hvar, is derived from this Greek name. In the 3rd century BCE, the name „Piteyeia“ also appears. The Romans coveted the territory, and Illyrian Demetrius, an ally of the Illyrian queen Teuta, managed to control the area from present-day northern Dalmatia to Durres in present-day Albania in the third quarter of the 3rd century BCE. However, the Romans defeated Demetrius and Teuta. In the mid-1st century BCE, the Romans became masters of the entire Adriatic. Under Roman rule, the island was known as Pharia and Fara. In the 5th-6th century, the Ostrogoths threatened Hvar, and in the 7th century, the Slavs arrived. It was during this time that the name of the island changed from Fara to Hvar, with the Roman settlers using the name Quarra, later also Lesina and Liesena. The island later fell under Byzantine rule. In the 11th century, Hvar became part of the Croatian kingdom. From the 11th to the 19th century, the island was called Lesna or Lisna. In 1278, Hvar decided to ally with the Venetian Republic, which lasted more permanently from 1420. This status continued until the end of the 18th century, when the Venetian Republic ceased to exist. During this period, the economic and strategic importance of the island increased. From 1813 to 1918, Hvar was under Austrian administration. After 1918, Italy occupied the island for three years, but from 1921, the island became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, later Yugoslavia. Since 1992, it has been part of the Republic of Croatia.

Hvar is characterized by distinctly Mediterranean native vegetation. Pinus dalmatica grows on the highest mountain ridge of Hvar. Besides Hvar, it is found only in the highest parts of the islands of Brač and Korčula. Endemic species include Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo also thrive on the island. In addition to lavender, chamomile, fennel, and thyme are also collected on Hvar. Beekeeping, with a Roman tradition, is well-developed, with around 130 beekeepers having about 3000 hives. Hvar has preserved remarkable ancient folk architecture in places such as Humac, Malo Grablje, and Velo Grablje. Stone houses were mostly single-story, with stone roofs and gutters. Inside, there was a large living space without partitions, a central fireplace, no chimney, and no windows. Two-story houses of wealthier citizens had a living room upstairs, accessible by a stone staircase, which already had a fireplace. Other utility spaces, along with a well, were enclosed in the yard. The oldest type of building, called „trimy,“ identical to kažuny or bunje on the rest of the Adriatic coast, are small, low stone houses with a circular footprint, built in the open field with dry-stone construction. These were popular among the ancient Illyrians and served as shelters and tool storage. They continued to be built until the modern era.

Hvar je najdulji otok u Hrvatskoj. Njegova površina iznosi 299,66 km2, a obalna crta je duga 269,2 km. Prema američkom časopisu The Traveller spada među deset najljepših turističkih područja na svijetu (sucuraj-hvar.com). Na otoku živi oko 11.500 stanovnika. Hvar se odlikuje ugodnom sredozemnom klimom, blagim zimama, toplim ljetima i obiljem sunčevog svjetla. Najviša zabilježena temperatura bila je 37 °C, zabilježena 1935. godine (island-hvar.info). Otok je poznat od antike po svojoj važnoj strateškoj i pomorskoj poziciji, kulturnim i prirodnim znamenitostima. Na njemu se nalaze lavandina polja, stari maslinici i vinogradi u jedinstvenoj harmoniji čovjeka i prirode (hvarinfo.com). U doba posljednjeg ledenog doba razina Jadranskog mora bila je za 96,4 metra niža nego danas. Hvar je tada bio izložen ekstremnim olujama i vjetru s kopna, što je oblikovalo izgled otoka. Sjeverna obala na zapadnom dijelu iznimno je razuđena, često je tražena od strane jahtara. U prošlosti su znatan dio otoka pokrivali borovi (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar nema površinske vodene tokove (ihvar.cz). Hvar se ističe visokom količinom sunčevog svjetla (ihvar.cz). Među najtraženije plaže ubrajaju se one na Paklenim otocima, na otoku Šćedro i zapadno od Zavale. Pakleni otoci, poluotok Kabal, uvala Tatinja, otokčići Zečevo, uvala Zala Luka popularna su odredišta roniocima. U posljednjim godinama izgrađene su biciklističke staze, neke od njih vode makadamskim cestama i pružaju priliku vidjeti i udaljenije dijelove otoka (ihvar.cz).

Nalazi prapovijesnog čovjeka iz pećina datiraju iz razdoblja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar.cz). Tijekom prvog tisućljeća pr. Kr. na otoku su živjeli Iliri (ihvar.cz). Iliri su gradili utvrđena naselja – gradine (ihvar.cz). U godinama 385. – 384. pr. Kr. Grci su se naselili na mjestu Starog Grada i osnovali Pharos. Upavo iz ovog grčkog imena kasnije je izveden naziv otoka Hvar (ihvar.cz). U 3. stoljeću pr. Kr. pojavljuje se i naziv Piteyeia (Wikipedia.sk). Rimljani su tada pokazivali interes za to područje. Ilir Demetrije (Demetrije Hvaranin ili Demetrije Farski) bio je saveznik ilirske kraljice Teute, koja je bila pobunjenički neprijatelj Rima. Demetrije je uspio u trećoj trećini 3. stoljeća pr. Kr. zavladati područjem od današnje sjeverne Dalmacije do današnjeg Drača u Albaniji. Rimljani su ipak porazili Demetrija i Teutu. U drugoj polovici 1. stoljeća pr. Kr. Rimljani su bili gospodari cijelog Jadranskog mora (ihvar.cz). Za rimskog vladavine javlja se naziv otoka Pharia i Fara (Wikipedia.sk). Tijekom prijelaza iz 5. u 6. stoljeće Hvar su prijetili Ostrogoti. U 7. stoljeću na Hvar su došli Slaveni (ihvar.cz). Tada se u nazivu otoka Fara promijenilo f u staroslavensko hv – Hvar. Rimski naseljenici koristili su ime Quarra, kasnije i Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Kasnije je otok bio pod vlašću Bizantskog Carstva. U 11. stoljeću Hvar postaje dio hrvatskog kraljevstva. Od 11. do 19. stoljeća otok se nazivao Lesna, Lisna, Lessna. Godine 1278. Hvar je odlučio biti saveznik Mletačke Republike, što mu je trajnije uspjelo od 1420. godine. Taj status trajao je do kraja 18. stoljeća, kada je Mletačka Republika nestala. U tom razdoblju porasla je ekonomska i strateška važnost otoka. U godinama 1813. – 1918. Hvar je bio pod vlašću Austrije. Nakon 1918. godine otok je tri godine okupirala Italija, ali od 1921. godine postao je otok u sastavu Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, kasnije Jugoslavije. Od 1992. godine dio je Republike Hrvatske (ihvar.cz).

Hvar se ističe izrazito sredozemnom autohtonom vegetacijom. Pinus dalmatica raste na najvišem planinskom grebenu Hvara. Osim toga, nalazi se samo na najvišim područjima otoka Brača i sličnim mjestima otoka Korčule. Endemi otoka uključuju Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na otoku uspijeva i opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Osim lavande, na Hvaru se beru i kamilica, komorač, timijan. Razvijeno je i pčelarstvo koje ima rimsku tradiciju. Oko 130 pčelara ima oko 3000 košnica (ihvar.cz). Na Hvaru se, primjerice, u naseljima Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, sačuvala značajna starinska autohtona arhitektura. kuće bile su uglavnom prizemne, krovovi i oluci bili su također od kamena. Unutrašnjost je bila velika stambena prostorija bez pregrada, s ognjištem u sredini, bez dimnjaka i prozora. Katnice kuća bogatijih građana imale su stambeni prostor na katu, do kojeg se dolazilo kamenim stepeništem. Taj prostor već je imao dimnjak. Ostali gospodarski prostori zajedno s bunarom bili su ograđeni na dvorištu. Najstariji tip gradnje, međutim, su takozvane trimy – iste kao kažuni ili bunje na drugim jadranskim obalama. To su male niske kamene kuće kružnog tlocrta, izgrađene usred polja od kamenih blokova suhozida. Vrlo su popularne bile male trimy kod starih Ilira, koje su koristile kao skloništa i spremišta za alat. Služile su istoj svrsi sve do novog doba (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

 

Krajina, Slovensko, Orava, TOP, Fotografie

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4870

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska – Babia hora. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: Arwa, Aryva, Arawa, Oravia, Aravia. Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať bystrý tok, vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel dioritický klin z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti Trniny nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná Oravská stolica sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské povstania znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové vysťahovalectvo, predovšetkým do . V roku 1918 sa -Uhorsko rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná Oravská priehrada, vznikli priemyselné podniky (Floreková, Chmelík). Poľská Orava – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of Slovakia, east of the High Tatras. In German, it is , in Latin Scepusium, in Hungarian Szepes, and in Polish Spisz. The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the , Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like Levoča, Kežmarok, and locations such as Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota are significant. Ski resorts like Krompachy – Plejsy and Ždiar – Bachledova Dolina are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie diery cave. Karst canyons such as Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12th century, German colonists came here, and from the 14th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były Zápoľskí, Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne . Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré príspevky

,

Príroda, Biotopy, Fotografie

Skaly

skala
Hits: 4346

, ktoré sú tvorené geologickými procesmi, sú nielen pôsobivými prírodnými úkazmi, ale často aj symbolicky nabitými lokalitami. Skaly vznikajú dlhodobými geologickými procesmi. Existuje mnoho typov skál – hornín a minerálov. Sedimentárne skaly sa tvoria usadením a stuhnutím sedimentov, ako sú piesok, íl a vápenec. Magmatické skaly vznikajú z tuhnutia magmy, napríklad granit alebo bazalt. Metamorfované skaly vznikajú transformáciou existujúcich hornín pod vplyvom vysokých tlakov alebo teplôt. Skaly majú v rôznych kultúrach a históriách symbolický význam. Môžu predstavovať odolnosť, trvalosť alebo dokonca duchovnú energiu. Mnohé kultúry pripisujú skalám mystické vlastnosti a považujú ich za posvätné miesta. V histórii sa skaly často stávali miestami dôležitých udalostí, ako sú obchodné trasy, alebo miesta bojov. Prírodné skalné formácie sú často ohromujúcimi prírodnými pamiatkami. Arky a skalné sú skalné útvary, pri ktorých je materiál erodovaný tak, že vznikajú oblúky alebo otvory. Monolity sú obrovské samostatné kamenné bloky. Skalné stĺpy sú vertikálne stĺpy tvorené sedimentárnymi horninami.

Mnohé skaly sú obľúbenými miestami na lezenie, turistiku a pozorovanie vtákov. Niektoré z najznámejších lokalít:

  • Skalné Mesto Petra, Jordánsko – historické mesto postavené v skalách,
  • Grand Canyon, – obrovská kaňonová formácia tvorená sedimentárnymi skalami,
  • Meteóry, Grécko – postavené na vysokých vápencových vežiach.

Rocks, formed by geological processes, are not only impressive natural phenomena but often symbolically charged sites. Rocks are created through long-term geological processes, and there are many types of rocks – rocks and minerals. Sedimentary rocks are formed by the settling and solidification of sediments, such as sand, clay, and limestone. Magmatic rocks form from the solidification of magma, such as granite or basalt. Metamorphic rocks are formed by the transformation of existing rocks under the influence of high pressure or temperatures. Rocks have symbolic significance in various cultures and histories. They can represent resilience, durability, or even spiritual energy. Many cultures attribute mystical properties to rocks and consider them sacred places. Throughout history, rocks have often become sites of important events, such as trade routes, settlements, or battle locations. Natural rock formations are often stunning natural landmarks. Arches and rock windows are rock formations where the material is eroded in such a way that arches or openings are created. Monoliths are massive standalone stone blocks. Rock pillars are vertical columns formed by sedimentary rocks. 

Many rocks are popular places for climbing, hiking, and bird watching. Some of the most famous locations include:

  • Petra, Jordan – a historical city built in the rocks,
  • Grand Canyon, USA – a massive canyon formation formed by sedimentary rocks,
  • Meteora, Greece – monasteries built on high limestone towers.
, , ,

Krajina, Slovensko, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rakúsko, Podunajsko, TOP, Biotopy, Fotografie

Dunaj

skala
Hits: 5825

patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej , najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa). Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti . Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné  Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).

The Danube is one of the larger rivers in the world.

Within the Danube River, near , lies the territory of European significance called Bratislava Floodplains (Bratislavské luhy). It represents valuable remnants of preserved riparian forests along the Danube, covering an area of 668.23 hectares. The floodplain area in Bratislava has a rich military history, once known as part of the Iron Curtain in a strictly guarded border zone. Today, it is referred to as the Green Belt, as long-term restrictions on human activities have allowed natural processes to take place, creating a piece of valuable nature. The area also holds unique resources of high-quality drinking water, the most extensive in Central Europe, and several water sources supplying the capital and its surroundings. The floodplain forests are characterized as wetland primeval forests of the temperate zone.

There are significant plant communities of standing water and watercourses in the area. Various animals inhabit the willow trees and fallen trunks. The territory consists of six parts: the nature reserve Slovanský ostrov in the Devín district, Sihoť protected area located on an island surrounded by the main flow of the Danube, Starý háj natural reserve, Pečniansky les protected area, Soví les protected area, and Chorvátske rameno protected area.

In the 1980s, there was a decline in the groundwater level on the Slovak stretch of the Danube due to excessive gravel mining related to water management works in Slovakia and Austria. This led to a decrease in the quality of riparian forests, causing them to dry out and transition to more xerophilous communities. Additionally, the original trees were being replaced by non-native fast-growing species. Floodplain forests are limited by a high groundwater level, soft floodplain even experiences periodic floods.

The soft floodplain hosts willows such as Salix fragilis, S. alba, S. triadra, and poplars like Populus alba, P. nigra, P x canescens. In the hard floodplain, ash trees (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), elms (Ulmus minor, U. laevis), oaks (Quercus robur), bird cherry (Padus avium), guelder rose (Viburnum lantana), and dogwood (Swida sanguinea) thrive, among others.

The Danube is recognized as an Important Bird Area (IBA). Various bird species use the river branches and the Danube itself. Geese, herons, cormorants, grebes, gulls, swans, and ducks gather in significant numbers. Potential nesting birds include the little egret (Egretta garzetta), white-tailed eagle (Heliaetus albicilla), red kite (Milvus migrans), little bittern (Ixobrychus minutus), common tern (Sterna hirundo), and redshank (Tringa totanus). Animals like the European beaver (Castor fiber), newts (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), tree frog (Hyla arborea), various species of frogs, toads, snakes (Natrix natrix, Elaphe longissima), numerous butterfly species, beetles, insects, bats, fish, and other wildlife are present in the area.

Die Donau gehört zu den größeren Flüssen der Welt.

Im Rahmen der Donau, in der Nähe von Bratislava, liegt das Gebiet von europäischer Bedeutung namens Bratislavaer Auen (Bratislavské luhy). Es stellt wertvolle Überreste erhaltener Auenwälder entlang der Donau auf einer Fläche von 668,23 Hektar dar. Das Auenland in Bratislava hat eine reiche Militärgeschichte, einst bekannt als Teil des Eisernen Vorhangs in einer streng bewachten Grenzzone. Heute wird es als Grüngürtel bezeichnet, da langfristige Einschränkungen für menschliche Aktivitäten natürlichen Prozessen Raum gegeben haben und so ein wertvolles Stück Natur entstanden ist. Das Gebiet beherbergt auch einzigartige Ressourcen für hochwertiges Trinkwasser, das umfangreichste in Mitteleuropa, sowie mehrere Wasserquellen, die die Hauptstadt und ihre Umgebung versorgen. Die Auenwälder werden als Feuchtwaldurwälder der gemäßigten Zone charakterisiert.

Es gibt bedeutende Pflanzengemeinschaften stehender Gewässer und Wasserläufe in der Gegend. Verschiedene Tiere bewohnen die Weidenbäume und umgefallenen Baumstämme. Das Gebiet besteht aus sechs Teilen: dem Naturschutzgebiet Slovanský ostrov im Stadtteil Devín, dem Naturschutzgebiet Sihoť auf einer von der Hauptströmung der Donau umgebenen Insel, dem Naturreservat Starý háj, dem Naturschutzgebiet Pečniansky les, dem Naturschutzgebiet Soví les und dem Naturschutzgebiet Chorvátske rameno.

In den 1980er Jahren gab es auf dem slowakischen Abschnitt der Donau einen Rückgang des Grundwasserspiegels aufgrund übermäßiger Kiesgewinnung im Zusammenhang mit Wasserbauprojekten in der Slowakei und Österreich. Dies führte zu einer Abnahme der Qualität der Auenwälder, die dazu führte, dass sie austrockneten und zu xerophilen Gemeinschaften übergingen. Darüber hinaus wurden die ursprünglichen Bäume durch nicht heimische, schnell wachsende Arten ersetzt. Auenwälder sind durch einen hohen Grundwasserspiegel begrenzt, der weiche Auen erlebt sogar periodische Überschwemmungen.

Die weiche Aue beherbergt Weiden wie Salix fragilis, S. alba, S. triadra und Pappeln wie Populus alba, P. nigra, P x canescens. In der harten Aue gedeihen Eschen (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), Ulmen (Ulmus minor, U. laevis), Eichen (Quercus robur), Vogelkirsche (Padus avium), Schneeball (Viburnum lantana) und Hartriegel (Swida sanguinea), unter anderem.

Die Donau ist als Important Bird Area (IBA) anerkannt. Verschiedene Vogelarten nutzen die Flussarme und die Donau selbst. Gänse, Reiher, Kormorane, Lappentaucher, Möwen, Schwäne und Enten versammeln sich in signifikanter Zahl. Mögliche Brutvögel sind der Seidenreiher (Egretta garzetta), der Seeadler (Heliaetus albicilla), der Rotmilan (Milvus migrans), der Zwergrohrdommel (Ixobrychus minutus), die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) und der Rotschenkel (Tringa totanus). Tiere wie der Europäische Biber (Castor fiber), Molche (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), Laubfrosch (Hyla arborea), verschiedene Arten von Fröschen, Kröten, Schlangen (Natrix natrix, Elaphe longissima), zahlreiche Schmetterlingsarten, Käfer, Insekten, Fledermäuse, Fische und andere Wildtiere sind in der Gegend präsent.

A Duna a világ nagyobb folyói közé tartozik.

A Duna keretében, Pozsonytól nem messze, a Bratislavské luhy nevű európai jelentőségű terület található. Ez egy értékes maradványokat megőrző ártéri erdőket tartalmazó terület a Duna mentén 668,23 hektáros területen. A pozsonyi ártéri terület gazdag katonai történelemmel rendelkezik, egykor a Vasfüggöny részeként volt ismert, egy szigorúan őrzött határövezet részeként. Ma Zöld övnek hívják, mivel a hosszú távú emberi tevékenységek korlátozása lehetővé tette a természetes folyamatoknak a térnyerést, és így értékes természeti terület alakult ki. A terület egyedülálló forrásokat is tartalmaz jó minőségű ivóvíz, a Közép-Európában legnagyobb mennyiségben, valamint számos vízbefolyás, amely ellátja a fővárost és környékét. Az ártéri erdőket a mérsékelt éghajlati övezet mocsári erdőjének nevezik.

A területen jelentős állóvízi és vízfolyások élő növényközösségei találhatók. A füzesek és a ledőlt törzsek otthont adnak számos állatnak. A terület hat részből áll: a Slovanský ostrov természetvédelmi terület a Devíni városrészben, a Sihoť természetvédelmi terület, amelyet a Duna fő áramlata és a Karloveský ága vesz körbe, a Starý háj természetvédelmi terület, a Pečniansky les természetvédelmi terület, a Soví les természetvédelmi terület és a Chorvátske rameno természetvédelmi terület.

A 80-as években a Duna szlovákiai szakaszán a talajvízszint csökkenése volt tapasztalható a túlzott kavicsbányászat miatt, amely az osztrákországi és szlovákiai vízépítési projektekkel volt összefüggésben. Ez a folyamat csökkentette az ártéri erdők minőségét, ami szárazabbá vált és xerofit közösségekké alakult át. Emellett az eredeti fákat nem őshonos, gyorsan növő fajok váltották fel. Az ártéri erdőket a magas talajvízszint korlátozza, a lágy ártér akár időszakos áradásoknak is kitett.

A lágy ártéren fűzfák, például a Salix fragilis, S. alba, S. triadra, és nyárak, például a Populus alba, P. nigra, P x canescens, növekednek. A kemény ártéren kőris (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), szilva (Ulmus minor, U. laevis), tölgy (Quercus robur), madárcseresznye (Padus avium), kőris (Viburnum lantana) és hajnalka (Swida sanguinea) is található.

A Duna az Important Bird Area (IBA) elnevezést viseli. Különböző madárfajok használják a folyóágakat és magát a Dunát. Lúdak, kócsagok, kormoránok, búvárok, sirályok, hattyúk és kacsák jelentős számban gyűlnek össze. Lehetséges költőmadarak a kis kócsag (Egretta garzetta), a fehérhátú tengeri sas (Heliaetus albicilla), a vörös kánya (Milvus migrans), a búbos vöcsök (Ixobrychus minutus), a parti csér (Sterna hirundo) és a piroslábú szárcsa (Tringa totanus). Az állatok között szerepel a hód (Castor fiber), a szalamandra (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), az európai fábanca (Hyla arborea), a békák különböző fajai, a sügér (Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis), a barna sikló (Natrix natrix), a sima sikló (Elaphe longissima), számos lepkefaj, bogarak, rovarok, denevérek, halak és egyéb vadvilág.

, , , ,

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Hrady, Rakúsko, Umenie, Stavby, Fotografie

Hrad Schlossberg

skala
Hits: 3240

Hrad Schlossberg sa týči nad Hainburgom.

Kopec nad mestom, na ktorom je hrad postavený leží vo výške 291 metrov nad morom. Hrad tu začali budovať v roku 1050. Sídlo sa neskôr dostalo do rúk Babenbergovcom. V roku 1152 prešlo do vlastníctva Přemysla Otakara II.. Od roku 1278 ho vystriedali Habsburgovci (Haratíková). V 16. storočí tu súdili bosorky (kira-blackrain.blog.cz). V roku 1683 hrad vyplienili a vypálili (Haratíková).

Hrad Schlossberg towers above .

The hill above the town, on which the castle is situated, rises to an elevation of 291 meters above sea level. Construction of the castle began in 1050. The residence later came into the hands of the Babenbergs. In 1152, it passed into the ownership of Přemysl Otakar II. From 1278 onward, it was succeeded by the Habsburgs (Haratíková). In the 16th century, witches were tried here (kira-blackrain.blog.cz). In 1683, the castle was plundered and set ablaze by the Turks (Haratíková).

Hrad Schlossberg erhebt sich über Hainburg.

Der Hügel über der Stadt, auf dem das Schloss steht, erhebt sich auf eine Höhe von 291 Metern über dem Meeresspiegel. Der Bau des Schlosses begann im Jahr 1050. Das Anwesen gelangte später in die Hände der Babenberger. Im Jahr 1152 ging es in den Besitz von Přemysl Otakar II. über. Ab 1278 wurde es von den Habsburgern abgelöst (Haratíková). Im 16. Jahrhundert wurden hier Hexenprozesse durchgeführt (kira-blackrain.blog.cz). Im Jahr 1683 wurde das Schloss von den Türken geplündert und in Brand gesteckt (Haratíková).

 TOP

Všetky

, ,