2006-2010, 2007, 2008, Akvaristika, Časová línia, Obchody

Akvaprodukt v Banskej Bystrici

Hits: 5537

V Ban­skej Bys­tri­ci na adre­se Majer­ská ces­ta 98 síd­li­la Akva­ris­ti­ka fir­my Akva­pro­dukt. Je to akva­ris­ti­ka, kto­rá bola na Dol­nej. Je zalo­že­ná od roku 2002 a je zame­ra­ná iba na Akva­ris­ti­ku. Objem nádr­ží pred­sta­vu­je cca 5 000 lit­rov, v kto­rých sa nachá­dza sa mini­mál­ne 70 dru­hov tro­pic­kých a jazier­ko­vých rýb. Akva­ris­ti­ka má aj svoj inter­ne­to­vý pre­daj. Akva­ris­ti­ka takis­to zria­ďu­je akvá­riá, vždy je k dis­po­zí­cii dob­rá ponu­ka živo­ro­diek, afric­kých cich­líd jazier Mala­wi a Tan­ga­ni­ka. Samoz­rej­mos­ťou sú akvá­ri­ové aj jazier­ko­vé rast­li­ny, kre­ve­ty, krmi­vá, tech­ni­ka, lie­či­vá, krmi­vá. Richard sám je posu­dzo­va­teľ rýb. Akva­ris­ti­ka na Dol­nej posky­tu­je širo­kú pale­tu tova­ru a ja vám ju odpo­rú­čam navštíviť.

Či obchod aj v roku 2024 fun­gu­je, neviem.


In Ban­ská Bys­tri­ca, at Majer­ská ces­ta 98, the­re used to be an aqu­arium sto­re cal­led Akva­ris­ti­ka ope­ra­ted by the com­pa­ny Akva­pro­dukt. It was an aqu­arium sto­re that was loca­ted in Dol­ná. Estab­lis­hed in 2002, it focu­sed exc­lu­si­ve­ly on aqu­ariums. The total volu­me of the tanks was app­ro­xi­ma­te­ly 5,000 liters, hou­sing a mini­mum of 70 spe­cies of tro­pi­cal and pond fish. The aqu­arium sto­re also had an onli­ne shop. They set up aqu­ariums and alwa­ys had a good selec­ti­on of live­be­a­rers, Afri­can cich­lids from the Mala­wi and Tan­ga­ny­i­ka lakes. They offe­red a varie­ty of aqu­arium and pond plants, shrimp, feeds, equ­ip­ment, medi­ca­ti­ons, and fish food. Richard him­self is a fish jud­ge. The aqu­arium sto­re in Dol­ná pro­vi­ded a bro­ad ran­ge of pro­ducts, and I recom­mend pay­ing it a visit.

Whet­her the sto­re still ope­ra­tes in 2024, I do not know.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Akcie, Akvaristika, Časová línia

Storočnica klubu Cyperus

Hits: 5500

Sto­roč­ni­ca CYPERUS‑u

Brnen­ský akva­ris­tic­ký klub CYPERUS slá­vil sto rokov. Toto jubi­le­um si zaslú­ži uzna­nie a Cype­ru­sá­ci sa na osla­vu dob­re pri­pra­vi­li. Na víkend 17.3 – 18.3.2007 ponúk­li nám a urči­te aj sebe hod­not­ný prog­ram. Ale poď­me pek­ne po poriad­ku. Keď­že sme si aj my, v klu​be​.akva​.sk, boli vedo­mí hod­no­ty pri­pra­vo­va­nej osla­vy, chys­ta­li sme sa do Brna už v roku 2006. S blí­žia­cim sa dátu­mom kona­nia sme vyzva­li čle­nov klu­bu, aby sa pri­da­li ku nám roz­hod­nu­tým.. Vyba­vi­li sme si uby­to­va­nie, šofé­rov, autá a svoj­po­moc­ne sme sa vybra­li ráno 17.2 do Brna. Okrem toho do Brna priš­li aj iní akva­ris­ti z Bra­ti­sla­vy. CYPERUS situ­oval akciu do Inter­ho­te­la Best Wes­tern Pre­mier Hotel, kto­rý sa nachá­dza v cen­tre Brna. Po vstu­pe do hote­la sme ľah­ko našli pries­to­ry, kto­ré nás zau­jí­ma­li. Uspo­ria­da­te­lia sa pochla­pi­li a pri našej akre­di­tá­cii” bolo ruš­no a infor­mač­ne. Ešte pred vstu­pom do pred­náš­ko­vej sály sa nachá­dzal panel, kde sme čias­toč­ne moh­li nač­rieť do his­tó­rie CYPERUS‑u. Vide­li sme aj foto­gra­fie rýb od Jir­ka Plíš­ti­la a pries­tor tam mala aj fir­ma, EXOT Hob­by a časo­pis Akva­fó­rum, Tera­fó­rum. Za dve­ra­mi na nás už čakal pred­náš­ko­vá sála.


Pred­náš­ky v sobotu

V sobo­tu pred­ná­šal ako prvý Rai­ner Sta­wi­kov­ski, šéf­re­dak­tor časo­pi­su DATZ, na tému Pozo­ro­va­nie juho­ame­ric­kých cich­líd v prí­ro­de a v akvá­riu”. Pri­nies­la nie­koľ­ko zau­jí­ma­vých infor­má­cií, kto­ré vzbu­di­li aj pozor­nosť poslu­chá­čov. Pred­sa o nie­čo viac ma zau­ja­la pred­náš­ka Uwe Wer­ne­ra Kra­by, raky, kre­ve­ty v slad­ko­vod­nom akvá­riu”. Okrem iné­ho kôrov­ce zaží­va­jú u nás boom, tak sa mi to zda­lo vhod­né spestrenie.

Sláv­nost­né zahájenie

Na 13:00 orga­ni­zá­to­ri naplá­no­va­li ofi­ciál­ne zahá­je­nie. Pote­ši­lo ma, že o akciu pre­ja­vi­li záu­jem aj pred­sta­vi­te­lia mes­ta a štá­tu. Kaž­dý z nich sa nám pri­ho­vo­ril a obzvlášť hod­not­ný bol pre mňa prí­ho­vor hej­tma­na jiho­mo­rav­ské­ho kra­ja, Ing. Sta­ni­sla­va Jurán­ka. Vystú­pil ako prvý. Čakal som ofi­ciál­ne zdvo­ri­lost­né slo­vá, ale doč­kal som prí­jem­né­ho a dokon­ca vtip­né­ho pre­ja­vu. Kaž­dý zaže­lal klu­bu elán do ďal­ších rokov.

Po ofi­cia­li­tách sa uja­la slo­va Chris­tel Kas­sel­mann so svo­jou pred­náš­kou Zaria­ďo­va­nie rast­lin­né­ho akvá­ria – ces­ta k úspe­chu”. Z Kas­sel­man­no­vej som vní­mal radosť, napo­kon sa úvo­dom poďa­ko­va­la za pozva­nie na osla­vu sto­roč­ni­ce. Ďal­ším pred­ná­ša­jú­cim bol Nor­bert Dokou­pil s témou Sfar­be­nie rýb, fak­ty zná­me a nezná­me”. Pred­náš­ka to bola hod­not­ná, súhla­sím s uspo­ria­da­teľ­mi, že jej úro­veň bola uni­ver­zit­ná, len dlhé pau­zy spô­so­be­né dlhým číta­ním a samoz­rej­me dlhým pre­kla­dom, úspeš­ne narú­ša­li pozor­nosť poslucháčov.

Večer­ný program

Po Dokou­pi­lo­vej pred­náš­ke nasle­do­val voľ­nej­ší prog­ram - loso­va­nie tom­bo­ly. Cien bolo neúre­kom a neus­tá­le pri­bú­da­li. Mne sa ušlo tiež – tri krmi­vá a kni­ha od Ad Koning­sa o cich­li­dách. Mimo­cho­dom tom­bo­la mi pri­nies­la pres­ne to, čo som chcel – krmi­vo a kni­hu. Po tom­bo­le a teda aj po veľ­kej dáv­ke zába­vy sme sa odo­bra­li na veče­ru. Veče­ra, ako aj oba obe­dy, pre­beh­li v pries­to­roch hote­la. Hra­la sľú­be­ná cim­bá­lov­ka. Táto najs­po­lo­čen­skej­šia uda­losť moh­la byť najk­raj­šou čas­ťou osláv, ale bohu­žiaľ sa tak nesta­lo. Po prav­de musím pove­dať, že moje roz­ho­do­va­nie o tom, či spať v Brne zo sobo­ty na nede­ľu stá­lo prá­ve na onom spo­lo­čen­skom veče­ri. Ten sa ale nevy­da­ril. Pries­to­ry a hlav­ne ceny štvor­hviez­dič­ko­vé­ho inter­ho­te­la boli prí­liš chlad­né. Škoda!

Mož­no to nevie­te, ale akva­ris­ti v Bra­ti­sla­ve, ale aj inde na Slo­ven­sku sa stre­tá­va­me (orga­ni­zo­va­ne) už neja­ký ten pia­tok. Tech­no­lo­gic­ky naj­mä vďa­ka www​.akva​.sk. Nuž a naši brnen­skí kama­rá­ti sa sna­ži­li zor­ga­ni­zo­vať pri prí­le­ži­tos­ti osláv aj tak­po­ve­diac morav­ské stret­nu­tie akva­ris­tov v Brne. Doha­do­va­nie pre­bie­ha­lo na www​.akva​ris​ta​.cz. Zaslú­žil sa oň naj­mä Mišo Tou­far. Zrej­me ale Michal vte­dy ešte netu­šil, že to bude morav­ské stret­nu­tie” s hos­ťa­mi zo Slo­ven­ska. Po tom, čo sa v nás hro­ma­di­lo skla­ma­nie, tak sa v nás kopi­la chuť utu­žiť vzťa­hy. Dlho sme nevá­ha­li a vybra­li sme sa na mies­to kona­nia stret­nu­tia akva­ris­tov v Brne. Pose­de­li sme a dob­re sme sa zaba­vi­li. Po pol­no­ci boli domá­ci už na ces­te domov, ale my sme ešte chví­ľu zosta­li. Nebý­va­li sme ďale­ko, nesko­ro v noci sme sa uby­to­va­li a už sme sa teši­li na ráno a na ďal­ší prog­ram. Je samoz­rej­mé, že sme boli radi po oba dni, že sme postre­ta­li množ­stvo zná­mych, mno­hých sme si vytvo­ri­li. Vide­li sme tam akva­ris­tov z Plz­ne, Pra­hy, Brna, Bra­ti­sla­vy, z Košíc. Brno lákalo.

Nedeľ­né prednášky

Nede­ľa zača­la obli­gát­ne, raňaj­ka­mi v inter­ho­te­li, ale už po devia­tej sme počú­va­li Wal­te­ra Dep­ro­os­ta. Roz­prá­val o jaze­re Mala­wi – Desäť­krát na jaze­re Mala­wi – môj osud”. Pre­kla­da­te­ľom bol Fran­ti­šek Cse­fay, kto­ré­ho zábav­ný pre­klad urči­te mno­hých dví­hal zo sto­li­čiek. Po Dep­ro­os­to­vi nasle­do­va­la pred­náš­ka Gil­ber­ta Mae­be­hoDúhov­ky”. Táto pred­náš­ka bola pre mňa naj­zau­jí­ma­vej­šia. O dúhov­kách som sa dozve­del veľa a mal som sil­ný dojem, že Gil­bert Mae­be sa téme aj pred­náš­ke veno­val. V posled­nej pred­náš­ke sa nám opäť pred­sta­vi­la Chris­tel Kas­sel­ma­no­vá. Pred­sta­vi­la Nové a vzác­ne vod­né rast­li­ny”. Uká­za­la aj nie­kto­ré dru­hy, kto­ré nie sú síce vzác­ne, ale vysky­tu­jú sa zried­ka­vo. Dovo­lím si tvr­diť, že tech­nic­ká kva­li­ta pre­zen­to­va­ných foto­gra­fií rast­lín bola per­fekt­ná. Po pred­náš­ke sama pred­ná­ša­jú­ca roz­da­la pri­ne­se­né rast­lin­ky, čo bolo veľ­mi milé. Po skon­če­ná pred­ná­šok CYPERUS zabez­pe­čil náv­šte­vu Sklo­re­xu. Sklo­rex je zná­ma brnen­ská akva­ris­ti­ka. Poniek­to­rí už toho mali dosť a ich kro­ky sme­ro­va­li domov, ale my sme sa vybra­li do Sklo­re­xu. Maji­teľ fir­my, pán Šmer­da, je čle­nom klu­bu CYPERUS‑u a aj túto akciu akis­te sluš­ne pod­po­ril. Ja osob­ne som sa do Sklo­re­xu veľ­mi tešil. Dôvod bol pros­tý – dob­ré refe­ren­cie a moja dovte­daj­šia absen­cia v tom­to obcho­de. Náv­šte­va ma nes­kla­ma­la. Páčil sa mi pre­dov­šet­kým prí­stup k zákaz­ní­ko­vi. Po náv­šte­ve akva­ris­ti­ky sme sa už vyda­li domov s dob­rým poci­tom vyda­re­nej akcie. Že sme sa akva­ris­ti­ky nepre­jed­li sved­čí fakt, že v Bra­ti­sla­ve sme si ešte spra­vi­li exkur­ziu rýb jed­né­ho z účast­ní­kov klu­bo­vé­ho zájaz­du” – kon­krét­ne u Bra­ňa Barčina.

Záver

Nedos­tat­kom pred­ná­šok bola absen­cia dis­ku­sie. Mno­hé veci by sa totiž v dis­ku­sii vysvet­li­li, aj v súvis­los­ti s nie prá­ve naj­lep­ším pre­kla­dom. Chý­ba­li mi pred­náš­ky čes­kých zástup­cov, tre­bárs čle­nov CYPERUS‑u. Dis­ku­sia nebo­la z časo­vých dôvo­dov, pred­náš­ky boli teda pri­dl­hé, resp., bolo ich pri­ve­ľa :-(. Pred­náš­ky sa opie­ra­li zväč­ša o foto­gra­fie, kto­rých kva­lit­nej­šie spra­co­va­nie bolo zrej­mé. Uspo­ria­da­te­lia mys­le­li na spo­lo­čen­skú strán­ku osláv. Na sobo­tu pri­pra­vi­li cim­bá­lov­ku. Osla­va sto­roč­ni­ce sa kona­la v prí­jem­nom pria­teľ­skom a pri­tom dôs­toj­nom duchu. Ja osob­ne by som si svo­ju absen­ciu na takom­to podu­ja­tí neod­pus­til. Som veľ­mi rád, že som pris­pel svo­jou účas­ťou na tom­to vyda­re­nom podu­ja­tí. Želám CYPERUS‑u do ďal­ších rokov veľa úspe­chov a tvo­ri­vých nápadov.


Cen­te­na­ry Celeb­ra­ti­on of CYPERUS in Brno

The Brno Aqu­arium Club CYPERUS celeb­ra­ted its hun­dredth anni­ver­sa­ry, and the event was well-​prepared by CYPERUS mem­bers. On the wee­kend of March 17 – 18, 2007, they offe­red a valu­ab­le prog­ram for atten­de­es. The plan­ning for our visit to Brno star­ted in 2006 sin­ce we, mem­bers of klub​.akva​.sk, were awa­re of the sig­ni­fi­can­ce of the upco­ming celeb­ra­ti­on. As the event date app­ro­ached, we invi­ted club mem­bers to join us. We arran­ged accom­mo­da­ti­on, dri­vers, cars, and set off to Brno in the mor­ning on Feb­ru­ary 17, 2007. Addi­ti­onal­ly, other aqu­arists from Bra­ti­sla­va came to Brno.

CYPERUS orga­ni­zed the event at the Inter­ho­tel Best Wes­tern Pre­mier Hotel, loca­ted in the cen­ter of Brno. Upon ente­ring the hotel, we easi­ly found the are­as of inte­rest. The orga­ni­zers were effi­cient, and during our acc­re­di­ta­ti­on,” the­re was a lot of acti­vi­ty and infor­ma­ti­on. Befo­re ente­ring the lec­tu­re hall, the­re was a panel whe­re we could del­ve into the his­to­ry of CYPERUS, fea­tu­ring pho­tog­raphs of fish by Jir­ka Plíš­til, as well as the pre­sen­ce of EXOT Hob­by and the maga­zi­nes Akva­fó­rum and Terafórum.

Satur­day Lectures

The first lec­tu­re on Satur­day was given by Rai­ner Sta­wi­kov­ski, the editor-​in-​chief of the DATZ maga­zi­ne, on the topic Obser­va­ti­on of South Ame­ri­can Cich­lids in Natu­re and in the Aqu­arium.” It pro­vi­ded seve­ral inte­res­ting insights that caught the atten­ti­on of the audien­ce. Uwe Wer­ner fol­lo­wed with a lec­tu­re on Crabs, Cra­y­fish, Shrimp in Fres­hwa­ter Aqu­ariums.” Con­si­de­ring the gro­wing popu­la­ri­ty of crus­ta­ce­ans, this topic added a nice touch.

The offi­cial ope­ning was sche­du­led for 1:00 PM. It ple­a­sed me that repre­sen­ta­ti­ves of the city and the sta­te sho­wed inte­rest in the event. Each of them add­res­sed us, and the spe­ech by the gover­nor of the South Mora­vian Regi­on, Ing. Sta­ni­slav Jurá­nek, was par­ti­cu­lar­ly valu­ab­le. After the offi­cial part, Chris­tel Kas­sel­mann pre­sen­ted Aqu­as­ca­ping – The Path to Suc­cess,” which was well-received.

Eve­ning Program

After Kas­sel­man­n’s lec­tu­re, the­re was a more rela­xed prog­ram – a tom­bo­la (raff­le). The pri­zes were abun­dant and kept inc­re­a­sing. I also won – three types of fish food and a book by Ad Konings on cich­lids. After the tom­bo­la and a gene­rous dose of fun, we went for din­ner. Both the din­ner and the two lun­ches took pla­ce in the hotel. The pro­mi­sed cim­ba­lom music pla­y­ed, but unfor­tu­na­te­ly, the social eve­ning did not turn out as expec­ted. The spa­ces, espe­cial­ly the pri­ces of the four-​star Inter­ho­tel, were too cold. What a shame!

Per­haps you don’t know, but aqu­arists in Bra­ti­sla­va, and else­whe­re in Slo­va­kia, have been mee­ting (orga­ni­zed) for quite some time, pri­ma­ri­ly thanks to www​.akva​.sk. Our Brno friends tried to orga­ni­ze a Mora­vian mee­ting of aqu­arists in Brno on the occa­si­on of the celeb­ra­ti­ons, which was dis­cus­sed on www​.akva​ris​ta​.cz. Litt­le did they know that it would turn into a Mora­vian mee­ting” with guests from Slo­va­kia. After some disap­po­int­ment, a deci­si­on was made to strengt­hen the rela­ti­ons­hips. We quick­ly deci­ded to attend the event in Brno. We had alre­a­dy arran­ged eve­ryt­hing: accom­mo­da­ti­on, dri­vers, and cars. We set off to Brno in the mor­ning on Feb­ru­ary 17, 2007. The event was about to beco­me a Mora­vian mee­ting” with Slo­vak guests. After accu­mu­la­ting disap­po­int­ment, the desi­re to strengt­hen rela­ti­ons­hips grew. After a short dis­cus­si­on, we went to the desig­na­ted mee­ting pla­ce in Brno. We sat down and had a good time. The hosts were alre­a­dy on the­ir way home after mid­night, but we sta­y­ed a litt­le lon­ger. We were­n’t far away; we sta­y­ed over­night and looked for­ward to the next day and the upco­ming prog­ram. Unsur­pri­sin­gly, we were glad to have atten­ded both days and met many fami­liar faces.

Sun­day Lectures

Sun­day star­ted with bre­ak­fast at the Inter­ho­tel, and by nine o’c­lock, Wal­ter Dep­ro­ost was giving a lec­tu­re on Lake Mala­wi – Ten Times on Lake Mala­wi – My Des­ti­ny.” After Dep­ro­ost, Gil­bert Mae­be pre­sen­ted Rain­bo­ws,” which was the most inte­res­ting lec­tu­re for me. I lear­ned a lot about rain­bo­wfish, and I had a strong impres­si­on that Gil­bert Mae­be devo­ted him­self to the topic. In the last lec­tu­re, Chris­tel Kas­sel­mann retur­ned with New and Rare Aqu­atic Plants.” She sho­wca­sed some spe­cies that are not neces­sa­ri­ly rare but occur infre­qu­en­tly. The tech­ni­cal quali­ty of the pre­sen­ted plant pho­tog­raphs was outs­tan­ding. After the lec­tu­re, Chris­tel Kas­sel­mann dis­tri­bu­ted the brought plants, which was very nice. After the lec­tu­res, CYPERUS orga­ni­zed a visit to Sklo­rex. Sklo­rex is a well-​known Brno aqu­aris­tics shop, and its owner, Mr. Šmer­da, is a mem­ber of the CYPERUS club. The visit did not disap­po­int me. I espe­cial­ly liked the app­ro­ach to the cus­to­mer. After the visit to the aqu­arium shop, we set off for home with a good fee­ling about the suc­cess­ful event. We did­n’t get tired of aqu­aris­tics; in Bra­ti­sla­va, we even made a visit to the fish of one of the par­ti­ci­pants in the club trip” – spe­ci­fi­cal­ly at Bra­ňo Barčin.

Conc­lu­si­on

The lack of dis­cus­si­on was a short­co­ming of the lec­tu­res. Many things could have been cla­ri­fied through dis­cus­si­on, espe­cial­ly con­si­de­ring the less than per­fect trans­la­ti­on. I mis­sed lec­tu­res from Czech repre­sen­ta­ti­ves, per­haps mem­bers of CYPERUS. Due to time cons­traints, the­re was no room for dis­cus­si­on, and the lec­tu­res were too long, or rat­her, the­re were too many :-(. The lec­tu­res relied most­ly on pho­tog­raphs, and it was evi­dent that the­ir hig­her quali­ty pro­ces­sing was appa­rent. The orga­ni­zers thought about the social side of the celeb­ra­ti­ons. On Satur­day, they pre­pa­red cim­ba­lom music. The cen­te­na­ry celeb­ra­ti­on took pla­ce in a ple­a­sant, friend­ly, and dig­ni­fied spi­rit. I per­so­nal­ly would not have for­gi­ven myself for mis­sing such an event. I am very glad that I con­tri­bu­ted to this suc­cess­ful event with my par­ti­ci­pa­ti­on. I wish CYPERUS many suc­ces­ses and cre­a­ti­ve ide­as in the years to come.


Sto­le­té výro­čí CYPERUS Clubu

Sto­le­té výro­čí Brněn­ské­ho akva­ris­tic­ké­ho klu­bu CYPERUS bylo osla­vo­vá­no se ctí. Čle­no­vé Cype­ru­su se na osla­vu dobře přip­ra­vi­li a nabíd­li nám a urči­tě i sobě hod­not­ný prog­ram na víkend 17.3 – 18.3.2007. Ale pojď­me pěk­ně po pořád­ku. Jeli­kož jsme si i my ve klu­bu akva​.sk byli vědo­mi hod­no­ty přip­ra­vo­va­né osla­vy, roz­hod­li jsme se již v roce 2006 vyra­zit do Brna. S blí­ží­cím se datem koná­ní jsme vyzva­li čle­ny klu­bu, aby se k nám při­da­li roz­hod­nu­tí. Zaří­di­li jsme si uby­to­vá­ní, řidi­če, auta a své­po­moc­ně jsme se vypra­vi­li ráno 17.2 do Brna. Kro­mě toho do Brna při­je­li i dal­ší akva­ris­té z Bra­ti­sla­vy. CYPERUS umís­til akci do Inter­ho­te­lu Best Wes­tern Pre­mier Hotel, kte­rý se nachá­zí v cen­tru Brna. Po vstu­pu do hote­lu jsme snad­no našli pros­to­ry, kte­ré nás zají­ma­ly. Orga­ni­zá­to­ři se pochlu­bi­li a při naší akre­di­ta­ci” bylo ruš­no a infor­mač­ně. Ješ­tě před vstu­pem do před­náš­ko­vé síně byl panel, kde jsme čás­teč­ně moh­li nahléd­nout do his­to­rie CYPERUS. Viděli jsme i foto­gra­fie ryb od Jir­ky Plíš­ti­la a pros­tor tam měla i fir­ma EXOT Hob­by a časo­pis Akva­fó­rum, Tera­fó­rum. Za dve­řmi na nás už čeka­la před­náš­ko­vá síň.

Před­náš­ky v sobotu

V sobo­tu jako prv­ní před­ná­šel Rai­ner Sta­wi­kov­ski, šéf­re­dak­tor časo­pi­su DATZ, na téma Pozo­ro­vá­ní jiho­ame­ric­kých cich­lid v pří­ro­dě a v akvá­riu”. Při­nes­la něko­lik zají­ma­vých infor­ma­cí, kte­ré vzbu­di­ly pozor­nost poslu­cha­čů. Nic­mé­ně mě více zau­ja­la před­náš­ka Uwe Wer­ne­ra Kra­bo­vé, rako­vé, kre­ve­ty ve slad­ko­vod­ním akvá­riu”. Kre­vet­ky momen­tál­ně u nás pro­ží­va­jí boom, tak­že se mi to zdá­lo jako vhod­né oživení.

Slav­nost­ní zahájení

V 13:00 měli orga­ni­zá­to­ři naplá­no­vá­no ofi­ciál­ní zahá­je­ní. Potěši­lo mě, že o akci pro­je­vi­li zájem i před­sta­vi­te­lé měs­ta a stá­tu. Kaž­dý z nich nám před­nesl pro­jev, a zvláš­tě cen­ný byl pro mě pro­jev hej­tma­na Jiho­mo­rav­ské­ho kra­je, Ing. Sta­ni­sla­va Jurán­ka. Vystou­pil jako prv­ní. Oče­ká­val jsem ofi­ciál­ní zdvo­ři­lost­ní slo­va, ale doč­kal jsem se pří­jem­né­ho a dokon­ce vtip­né­ho pro­je­vu. Kaž­dý popřál klu­bu elán do dal­ších let.

Po ofi­ciál­ní čás­ti se ujal slo­va Chris­tel Kas­sel­mann se svou před­náš­kou Zaři­zo­vá­ní rost­lin­né­ho akvá­ria – ces­ta k úspěchu”. Z Kas­sel­man­no­vé jsem vní­mal radost, nako­nec se úvo­dem poděko­va­la za pozvá­ní na osla­vu sto­roč­ni­ce. Dal­ším před­ná­še­jí­cím byl Nor­bert Dokou­pil s téma­tem Bar­ve­ní ryb, zná­mé a nezná­mé fak­ty”. Před­náš­ka byla hod­not­ná, sou­hla­sím s pořa­da­te­li, že její úro­veň byla uni­ver­zit­ní, jen dlou­hé pau­zy způso­be­né dlou­hým čte­ním a samo­zřej­mě dlou­hým pře­kla­dem úspěš­ně naru­šo­va­ly pozor­nost posluchačů.

Večer­ní program

Po před­náš­ce Dokou­pi­la násle­do­val vol­něj­ší prog­ram – loso­vá­ní tom­bo­ly. Ceny byly hoj­né a neus­tá­le při­bý­va­ly. Mě také při­pad­la tro­chu smůla – přiš­ly mi tři dáv­ky krmi­va a kni­ha od Ad Koning­sa o cich­li­dech. Mimo­cho­dem, tom­bo­la mi při­nes­la přes­ně to, co jsem si přál – krmi­vo a kni­hu. Po tom­bo­la­ži a tedy i po vel­ké dáv­ce zába­vy jsme se odeb­ra­li na veče­ři. Veče­ře, stej­ně jako obě obědy, pro­běh­ly v pros­to­rách hote­lu. Zahrá­va­la sľí­be­ná cim­bá­lov­ka. Tato nej­so­ciál­něj­ší udá­lost moh­la být nejk­rás­něj­ší čás­tí oslav, ale bohu­žel se tak nesta­lo. Musím říct prav­du, že mé roz­hod­nu­tí, zda zůs­tat v Brně ze sobo­ty na neděli, závi­se­lo prá­vě na té spo­le­čen­ské veče­ři. Ta se však nevy­da­ři­la. Pros­to­ry a zej­mé­na ceny čty­řh­věz­dič­ko­vé­ho inter­ho­te­lu byly pří­liš chlad­né. Škoda!

Mož­ná to neví­te, ale akva­ris­té v Bra­ti­sla­vě, ale i jin­de na Slo­ven­sku, se pra­vi­del­ně schá­ze­jí už něja­ký ten pátek. Tech­no­lo­gic­ky hlav­ně díky www​.akva​.sk. No a naši brněn­ští kama­rá­di se sna­ži­li zor­ga­ni­zo­vat při pří­le­ži­tos­ti oslav takz­va­né morav­ské set­ká­ní akva­ris­tů v Brně. Dom­lou­vá­ní pro­bí­ha­lo na www​.akva​ris​ta​.cz. Zaslou­žil se o něj hlav­ně Mišo Tou­far. Zřej­mě ale Michal teh­dy ješ­tě netu­šil, že to bude morav­ské set­ká­ní” s hos­ty ze Slo­ven­ska. Po tom, co se v nás hro­ma­di­lo zkla­má­ní, jsme cíti­li potře­bu posí­lit vzta­hy. Dlou­ho jsme nevá­ha­li a vybra­li jsme se na mís­to koná­ní set­ká­ní akva­ris­tů v Brně. Pose­děli jsme si a dobře jsme se bavi­li. Po půl­no­ci už domá­cí odjíž­děli domů, ale my jsme ješ­tě chví­li zůs­ta­li. Neby­li jsme dale­ko, pozdě v noci jsme se uby­to­va­li a už jsme se těši­li na ráno a dal­ší prog­ram. Je samo­zřej­mé, že jsme byli rádi po oba dny, že jsme potka­li mno­ho zná­mých, mno­ho jsme si jich oblí­bi­li. Viděli jsme tam akva­ris­ty z Plz­ně, Pra­hy, Brna, Bra­ti­sla­vy, z Košic. Brno lákalo.

Neděl­ní přednášky

Neděle zača­la povin­ně, sní­da­ní v hote­lu, ale už v devět hodin jsme poslou­cha­li Wal­tra Dep­ro­os­ta. Hovo­řil o jeze­ře Mala­wi – Deset­krát na jeze­ře Mala­wi – můj osud”. Pře­kla­dem se zabý­val Fran­ti­šek Cse­fay, jehož zábav­ný pře­klad urči­tě mno­hé rozes­mál. Po Dep­ro­os­to­vi násle­do­va­la před­náš­ka Gil­ber­ta Mae­be­ho – Dúhov­ky”. Tato před­náš­ka byla pro mě nej­za­jí­ma­věj­ší. O dúhov­kách jsem se dozvěděl mno­ho a měl jsem sil­ný dojem, že Gil­bert Mae­be téma­tu věno­val pozor­nost jak v příp­ra­vě, tak i při samot­né před­náš­ce. Na závěr jsme měli opět pří­le­ži­tost vidět Chris­tel Kas­sel­ma­no­vou. Před­sta­vi­la Nové a vzác­né vod­ní rost­li­ny”. Uká­za­la i něk­te­ré dru­hy, kte­ré sice nej­sou vzác­né, ale vysky­tu­jí se zříd­ka. Dovo­lím si tvr­dit, že tech­nic­ká kva­li­ta pre­zen­to­va­ných foto­gra­fií rost­lin byla per­fekt­ní. Po před­náš­ce sama před­ná­še­jí­cí roz­da­la při­ne­se­né rost­lin­ky, což bylo vel­mi milé. Po skon­če­ní před­ná­šek CYPERUS zabez­pe­čil návš­těvu Sklo­re­xu. Sklo­rex je zná­má brněn­ská akva­ris­ti­ka. Něk­te­ří už toho měli dost a jejich kro­ky směřo­va­ly domů, ale my jsme se vyda­li do Sklo­re­xu. Maji­tel fir­my, pan Šmer­da, je čle­nem klu­bu CYPERUS a jis­tě tuto akci solid­ně pod­po­řil. Já osob­ně jsem se do Sklo­re­xu vel­mi těšil. Důvod byl pros­tý – dob­ré refe­ren­ce a má dosa­vad­ní absen­ce v tom­to obcho­dě. Návš­těva mě nes­kla­ma­la. Líbil se mi pře­dev­ším pří­stup k zákaz­ní­ko­vi. Po návš­těvě akva­ris­ti­ky jsme se vyda­li domů s dob­rým poci­tem zda­ře­né akce. Že jsme se akva­ris­ti­kou nepře­jed­li, doklá­dá fakt, že v Bra­ti­sla­vě jsme si ješ­tě uděla­li exkur­zi ryb u jed­no­ho z účast­ní­ků klu­bo­vé­ho výle­tu” – kon­krét­ně u Bra­ňa Barčina.

Závěr

Nedos­tat­kem před­ná­šek byla absen­ce dis­ku­ze. Mno­hé věci by se totiž v dis­ku­si objas­ni­ly, a to i v sou­vis­los­ti s ne zce­la nej­lep­ším pře­kla­dem. Chy­běly mi před­náš­ky čes­kých zástup­ců, tře­ba čle­nů CYPERUS‑u. Dis­ku­se neby­la z časo­vých důvo­dů, před­náš­ky tedy byly pří­liš dlou­hé, resp., jich bylo pří­liš :-(. Před­náš­ky se opí­ra­ly pře­váž­ně o foto­gra­fie, jejichž kva­lit­něj­ší zpra­co­vá­ní bylo zjev­né. Pořa­da­te­lé mys­le­li na spo­le­čen­skou strán­ku oslav. Na sobo­tu přip­ra­vi­li cim­bá­lov­ku. Osla­va sto­roč­ni­ce se kona­la v pří­jem­ném přá­tel­ském a při­tom důs­toj­ném duchu. Já osob­ně bych si svou absen­ci na tako­vém­to pod­ni­ku neod­pus­til. Jsem vel­mi rád, že jsem přis­pěl svou účas­tí na této vyda­ře­né udá­los­ti. Pře­ji CYPERUS‑u do dal­ších let mno­ho úspěchů a tvůr­čích nápadů.


Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika

Akvaristická literatúra

Hits: 11734

Slo­ven­ská literatúra

  • Čer­ný J., Toper­cer E., 1991: Cho­vá­me akvá­ri­ové ryby, Prí­ro­da, 3. vyd., 170 pp.
  • Dokou­pil Nor­bert, 1999: Moder­né mečú­ne, SAP, ISBN 8088908256, 67 pp.
  • Dokou­pil Nor­bert, 1980: Prvé akvá­ri­um, 53 pp.
  • James Bar­ry, 2003: Akvá­ri­ové rast­li­ny, 120 pp.
  • Pay­san Klaus, 1995: Akva­rij­ní ryby, Granit
  • Van­ko Kamil, 1998: Cho­vá­me závoj­nat­ky, Kon­tak Plus, ISBN 8088855225, 55 pp.
  • May­land Hen­ry J., 1999: Slad­ko­vod­né akvá­ri­um, Art Area, 145 pp.

Čes­ká literatúra

  • Čítek J., Svo­bo­do­vá Z., Tesa­řík J., 1998: Nemo­ci slad­ko­vod­ních a akva­rij­ních ryb, Střed­ní rybá­řs­ká ško­la Vod­ňa­ny, Praha
  • Dařbu­ján Hynek, 1998: Mor­ská akva­ris­ti­ka, Stu­dio Pre­ss, s.r.o., Čáslav, 122 pp.
  • Dokou­pil Nor­bert, 1981: Živo­rod­ky. Tech­ni­ka cho­vu, bio­lo­gie dru­hů, stan­dar­dy, SZN, Praha.
  • Dra­ho­tuš­ský Zde­něk, Novák Jin­dřich, 2000, Jota, s.r.o., Brno, ISBN 8072171240, 304 pp.
  • Frank Sta­ni­slav, Rataj Karel, Zukal Rudolf, 1982: 333 x jak a proč, Své­po­moc, Praha.
  • Frank Sta­ni­slav, 1984: Akva­ris­ti­ka, Prá­ce, Edí­cia Del­fín, Pra­ha, 364 pp.
  • Frank Sta­ni­slav, 1977: Jak žijí ryby, Artia, Praha.
  • Frank Sta­ni­slav, 2000: Slad­ko­vod­ná akva­ris­ti­ka, Ces­ty, Pra­ha, ISBN 8071812188, 247 pp.
  • Frank Sta­ni­slav, 1989: Veľ­ký oba­zo­vý atlas rýb, Mla­dé letá, Bra­ti­sla­va, 2. vyd..
  • Hej­ný Sla­vo­mil a kol., 2000: Rost­li­ny vod a pobře­ží, East West Pub­lis­hing Com­pa­ny & East West Pub­lis­hing, Pra­ha, ISBN 8072190008, 118 pp.
  • Hie­ro­ni­mus Har­ro, 1999: Živo­rod­ky, Pra­ha, Vašut, ISBN 8072360892, 72 pp.
  • Hof­mann Jaro­slav, Novák Jin­dřich, 1996: Akva­ris­ti­ka. Jak cho­vat tro­pic­ké ryby jinak a lépe, X‑Egem, Praha
  • Hof­mann Jaro­slav, Novák Jin­dřich, 2000: Tet­ry, Vašut, 64 pp.
  • Kahl Wal­ly, Kahl Bur­kard, Vogt Die­ter, 1999: Akva­rij­ní ryby, Svojt­ka & Co., ISBN 8072370987, 288 pp.
  • Krček Karel, 1984: Akva­ris­tic­ká elek­tro­tech­ni­ka, Poly­tech­nic­ká kniž­ni­ce, 297 pp.
  • Krček Karel, 1986: Akva­ris­tic­ký tech­ni­ka, Poly­tech­nic­ká kniž­ni­ce, 295 pp.
  • Krček Karel, 1995: 333 zají­ma­vos­tí pro akva­ris­ty, VIK Vimperk.
  • Luc­ký Zde­něk, Zed­ka Vilém, 1964: Akva­ris­ti­ka v kout­ku živé pří­ro­dy, SPN, Praha
  • Rataj Karel, 1980: Akva­ris­ti­ka začí­na u rost­lin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvá­ri­um a rost­li­ny, 150 pp.
  • Sche­ur­man­no­vá Ines, 1999: Akva­rij­ní rost­li­ny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.
  • Sch­midt Jür­gen, 2002: BeDe Atlas. Slad­ko­vod­ní akva­rij­ní ryby, BeDe Ver­lag GmbH, Ruhmannsfelden.
  • Vítek Jiří, Kad­lec Jaro­slav, 1988: Halan­čí­ci. Bio­lo­gie, chov, přeh­led dru­hů, KCCH, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1984: Akva­rij­ní ryby, Své­po­moc, 2. vyd., 229 pp.
  • Zukal Rudolf, Frank Stan­slav, 1982: Jak se stát akva­ris­tou, Své­po­moc, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1975: Zaklá­da­ní a údrž­ba akvá­ria, Své­po­moc, 87 pp.

Cudzo­ja­zyč­ná literatúra

  • Krau­se Hanns‑J., Hand­buch Aqu­arien­was­ser, BeDe Ver­lag, 3 – 927 997005, 128 pp.

Tech­ni­ka

  • San­der Mar­tin, Aqu­arien­tech­nik im Süßund See­was­ser, Ulmer, 3800173417, 256 pp.

Prí­rod­né akvária

  • Fohr­man Kjel, 2001: Back to Natu­re Aqu­arium guide. Back to Natu­re. 196 pp.

Ryby

  • Esch­me­y­er W.N., 1990: Cata­log of the gene­ra of Recent fis­hes. Cali­for­nia Aca­de­my of Scien­ces, San Fran­cis­co, vi + 697 pp.

Rast­li­ny

  • Cook C.D.K., 1990: Aqu­atic Plant Book. SPB Aca­de­mic Pub­lis­hing. The Hagu­em 228 pp.
  • James Bar­ry, 2003: Akvá­ri­ové rast­li­ny, 120 pp.
  • Kas­sel­mann Chris­tel, 1999: Aqu­arien pflan­zen, Eugen Ulmer, 504 pp.
  • Kas­sel­mann Chris­tel, 2001: Echi­no­do­rus, Däh­ne Verlag.
  • Rataj Karel, 1980: Akva­ris­ti­ka začí­na u rost­lin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvá­ri­um a rost­li­ny, 150 pp.
  • Sche­ur­man­no­vá Ines, 1999: Akva­rij­ní rost­li­ny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.

Eko­ló­gia

  • Fry­er G., 1996: Ende­mism, spe­cia­ti­on and adap­ti­ve radia­ti­on in gre­at lakes. Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy of Fis­hes 45: 109 – 131.

Živo­rod­ky

  • Dokou­pil Nor­bert, 1999: Moder­né mečú­ne, SAP, ISBN 8088908256, 67 pp.
  • Dokou­pil Nor­bert, 1981: Živo­rod­ky. Tech­ni­ka cho­vu, bio­lo­gie dru­hů, stan­dar­dy, SZN, Praha.
  • End­ler J.A., Hou­de A.E., 1995: Geog­rap­hi­cal varia­ti­on in fema­le pre­fe­ren­ces for male traits in Poeci­lia reti­cu­la­ta. Evo­lu­ti­on 49: 456 – 468
  • Hie­ro­ni­mus Har­ro, 1999: Živo­rod­ky, Pra­ha, Vašut, ISBN 8072360892, 72 pp.

Závoj­nat­ky

  • Van­ko Kamil, 1998: Cho­vá­me závoj­nat­ky, Kon­tak Plus, ISBN 8088855225, 55 pp.

Kap­ro­zúb­ky

  • Vítek Jiří, Kad­lec Jaro­slav, 1988: Halan­čí­ci. Bio­lo­gie, chov, přeh­led dru­hů, KCCH, Praha.

Cich­li­dy

  • Bar­low Geor­ge W., 2002: The Cich­lid Fis­hes: Natu­re­’s Grand Expe­ri­ment in Evo­lu­ti­on, Per­se­us Pub­lis­hing, ISBN 0738205281.
  • Erlands­son A., Rib­bink A.J., 1997: Pat­terns of sexu­al size dimorp­hism in Afri­can cich­lid fis­hes. South Afri­can Jour­nal of Scien­ce 93: 498 – 508.
  • Farias I. P., Ortí G., Sam­paio I., Schne­i­der H., Mey­er A., 1999: Mito­chon­drial DNA phy­lo­ge­ny of the fami­ly Cich­li­dae: Monop­hy­ly and fast mole­cu­lar evo­lu­ti­on of the Neot­ro­pi­cal assem­bla­ge. Jour­nal of Mole­cu­lar Evo­lu­ti­on 48: 703 – 711. Link
  • Farias I.P., Ortí G., Mey­er A, 2000: Total evi­den­ce: Mole­cu­les, morp­ho­lo­gy, and the phy­lo­ge­ne­tics of cich­lid fis­hes. Jour­nal of Expe­ri­men­tal Zoolo­gy 288 (1): 76 – 92. Link
  • Fry­er G. 1977: Evo­lu­ti­on of spe­cies flocks of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Zeitsch­rift für zoolo­gis­che Sys­te­ma­tik und Evo­lu­ti­ons­fors­chung 15: 141 – 165.
  • Keen­le­y­si­de M.H.A. (ed.), 1991: Cich­lid fis­hes. Beha­vi­our, eco­lo­gy and evo­lu­ti­on. (Fish & Fis­he­ries Series Volu­me 2.) Chap­man & Hall, Lon­don; xxii + 378 pages. ISBN 0412322005.
  • Kocher T.D., Con­roy J.A., McKa­ye K.R., Stauf­fer J.R., 1993. Simi­lar morp­ho­lo­gies of cich­lid fis­hes in Lakes Tan­ga­ny­i­ka and Mala­wi are due to con­ver­gen­ce. Mole­cu­lar Phy­lo­ge­ne­tics and Evo­lu­ti­on 2 (2): 158 – 165. Link
  • Konings Ad ed., con­tr., 1991: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 1., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1992: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 2., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1993: Enjo­y­ing Cich­lids. Cich­lid Pre­ss. 240 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1993: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 3., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1994: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 4., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1995: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 5., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad ed., con­tr., 1996: The Cich­lids Year­bo­ok, Vol. 6., Cich­lid Pre­ss. 96 pp.
  • Konings Ad, 2002: Enjo­y­ing Cich­lids. Second edition.
  • Liem K.F., 1973: Evo­lu­ti­ona­ry stra­te­gies and morp­ho­lo­gi­cal inno­va­ti­ons: Cich­lid pha­ryn­ge­al jaws. Syst. Zool. 22: 425 – 441
  • Loisel­le Paul, 1994: :The Cich­lid Aqu­arium, Tet­ra Pre­ss, ISBN 1564651460, 447 pp
  • Loisel­le Paul, 1993: Fish­ke­e­pers Guide to Afri­can Cich­lid, Tet­ra, ISBN 1564651444
  • Mey­er A., 1993: Phy­lo­ge­ne­tic rela­ti­ons­hips and evo­lu­ti­ona­ry pro­ces­ses in East Afri­can cich­lid fis­hes. Trends in Eco­lo­gy and Evo­lu­ti­on 8: 279 – 284.
  • Rib­bink A.J., 1991: Dis­tri­bu­ti­on and eco­lo­gy of the cich­lids of the Afri­can Gre­at Lakes. Pp. 36 – 59 in Keen­le­y­si­de, M.H.A. (ed.), Cich­lid fis­hes. Beha­vi­our, eco­lo­gy and evo­lu­ti­on. Chap­man & Hall, London.
  • See­hau­sen O., May­hew P.J., van Alp­hen J.J.M., 1999: Evo­lu­ti­on of colour pat­terns in East Afri­can cich­lid fish. Jour­nal of Evo­lu­ti­ona­ry Bio­lo­gy 12 (3): 514 – 534.
  • Stiass­ny M.L.J., 1981: The phy­le­tic sta­tus of the fami­ly Cich­li­dae (Pis­ces, Per­ci­for­mes): A com­pa­ra­ti­ve ana­to­mi­cal inves­ti­ga­ti­on. Nether­lands Jour­nal of Zoolo­gy 31 (2): 275 – 314.
  • Stiass­ny M.L.J., 1991: Phy­lo­ge­ne­tic intra­re­la­ti­ons­hips of the fami­ly Cich­li­dae: An over­view. Pp. 1 – 35 in Keen­le­y­si­de, M.H.A. (ed.), Cich­lid fis­hes. Beha­vi­our, eco­lo­gy and evo­lu­ti­on. Chap­man & Hall, London.
  • Sturm­bau­er C., Mey­er A., 1992: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re 358 (6387): 578 – 581.
  • Sült­mann H., May­er W.E., 1997: Recons­truc­ti­on of cich­lid phy­lo­ge­ny using nuc­le­ar DNA mar­kers. Pp. 39 – 51 in: Mole­cu­lar Sys­te­ma­tics of Fis­hes. T. Kocher and C. Ste­pien (ed.). Aca­de­mic Pre­ss, San Diego.
  • Tre­wa­vas E. 1949: The ori­gin and evo­lu­ti­on of the cich­lid fis­ches of the Gre­at Afri­can lakes, with spe­cial refe­ren­ce to Lake Nyasa. Comp­tes Ren­dus 13th Con­grès Inter­na­ti­onal de Zoolo­gie 1948: 365 – 368.

Dis­ku­sy

  • Au Dick, 1998: Back to Natu­re guide Dis­cus. Back to Natu­re. 128 pp.

Tan­ga­ni­ka

  • Boru­cho­vitz David, 2000: Afri­can Cich­lids of Lake Tan­ga­ny­i­ka, TFH Pub­li­ca­ti­ons, ISBN 0793830265.
  • Konings Ad, 1988: Tan­ga­ny­i­ka Cich­lids, Ver­du­ijn Cich­lids. 272 pp.
  • Konings Ad, 1992: Tan­ga­ny­i­ka Sec­rets, Cich­lid Pre­ss. 208 pp.
  • Konings Ad, 1996: Back to Natu­re guide Tan­ga­ny­i­ka Cich­lids. Back to Natu­re. 128 pp.
  • Konings Ad, 1998: Tan­ga­ny­i­ka Cich­lids in the­ir natu­ral habi­tat. Cich­lid Pre­ss, 272 pp.
  • Regan, C.T., 1920: The clas­si­fi­ca­ti­on of the fis­hes of the fami­ly Cich­li­dae. The Tan­ga­ny­i­ka gene­ra. Annals and Maga­zi­ne of Natu­ral His­to­ry (9) 5: 33 – 53.
  • Smith Mark, 1998: Lake Tan­ga­ny­i­kan Cich­lids: Eve­ryt­hing About Pur­cha­sing, Care, Nut­ri­ti­on, Beha­vi­our, & Aqu­arium Main­te­nan­ce, Bar­rons Edu­ca­ti­onal Series, ISBN 0764106155
  • Sturm­bau­er C., Ver­he­y­en E., Ruber L., Mey­er A., 1997. Phy­lo­ge­ne­tic pat­terns in popu­la­ti­ons of cich­lid fis­hes from roc­ky habi­tats in Lake Tan­ga­ny­i­ka. Pp. 97 – 111 in: Mole­cu­lar Sys­te­ma­tics of Fis­hes. T. Kocher and C. Ste­pien (ed.). Aca­de­mic Pre­ss, San Diego.
  • Zur­lo Georg, Brand­stet­ter, 2000: The Tan­ga­ny­i­ka Cich­lid Aqu­arium, Bar­rons Edu­ca­ti­onal Series, ISBN 0764116436

Mala­wi

  • Bor­ne­mann Rai­ner, Hämel Wolf­gang, Ahrens Rena­te E., Rei­se Know How: Sim­bab­we, Bot­swa­na, Mala­wi, Mosam­bik & Sam­bia, Rei­se Know How Ver­lag, ISBN 3896620266, 531 pp.
  • Boru­cho­witz David E., 1997: The guide to ownong mala­wi cich­lids, TFH Pub­li­ca­ti­ons, ISBN 0793803594.
  • Boru­cho­witz David E., 2003: Mala­wi Cich­lids Kee­ping & Bre­e­ding Them in Cap­ti­vi­ty, TFH Pub­li­ca­ti­ons, ISBN 0793803594
  • Deutsch J. C., 1997: Colour diver­si­fi­ca­ti­on in Mala­wi cich­lids: evi­den­ce for adap­ta­ti­on, rein­for­ce­ment, or sexu­al selec­ti­on? Bio­lo­gi­cal Jour­nal of the Lin­ne­an Socie­ty 62: 1 – 14.
  • Ecc­les D.H., Tre­wa­vas E., 1989: Mala­wian cich­lid fis­hes. The clas­si­fi­ca­ti­on of some Hap­loc­hro­mi­ne gene­ra. Lake Fish Movies, Her­ten, Ger­ma­ny, 335 pp.
  • Fry­er G., 1959: Some aspects of evo­lu­ti­on in Lake Nyasa. Evo­lu­ti­on 13 (4): 440 – 451.
  • Fry­er G., 1959: The trop­hic inter­re­la­ti­ons­hips and eco­lo­gy of some lit­to­ral com­mu­ni­ties of Lake Nyasa with espe­cial refe­ren­ce to the fis­hes, and a dis­cus­si­on of the evo­lu­ti­on of a group of rock-​frequenting Cich­li­dae. Pro­ce­e­dings of the Zoolo­gi­cal Socie­ty of Lon­don 132: 153 – 281.
  • Hupe Ilo­na, Rei­sen in Sam­bia und Mala­wi, Ilo­na Hupe Ver­lag, ISBN 3932084217, 368 pp.
  • Iles T.D., 1960: A group of zoop­lank­ton fee­ders of the genus Hap­loc­hro­mis (Cich­li­dae) in Lake Nyasa. Annals and Maga­zi­ne of Natu­ral His­to­ry (13) 2, 1959: 257 – 280. [This paper was pub­lis­hed in the May 1959 issue, but sepa­ra­tes of it inc­lu­de the prin­ted nota­ti­on Pub­lis­hed 15/​3/​1960.”]
  • Jubb R.A, 1967: Fres­hwa­ter fis­hes of sout­hern Afri­ca. A.A. Bal­ke­ma, Cape Town; viii + 248 pp.
  • Konings Ad, 1989: Mala­wi Cich­lids in the­ir natu­ral habi­tat. Ver­du­ijn Cich­lids. ISBN 3928457292, 304 pp. Link
  • Konings Ad, 1990: Ad Konings’ book of Cich­lids and all the other fis­hes of Lake Mala­wi. Tro­pi­cal Fish Hob­by­ist. 496 pp. 0866225277.
  • Konings Ad, 1990: Desc­rip­ti­on of six new Mala­wi cich­lids. TFH maga­zi­ne, vol. 38 (11), pp 110 – 129. (Copa­dic­hro­mis azu­re­us, C. mben­jii, C. ver­du­ij­ni, Otop­ha­rynx wal­te­ri, Iodot­rop­he­us stu­artg­ran­ti, and Pse­udot­rop­he­us saulosi).
  • Konings Ad, 1993: A revi­si­on of the genus Scia­e­noc­hro­mis Ecc­les & Tre­wa­vas, 1989 (Pis­ces, Cich­li­dae). The Cich­lids Year­bo­ok, vol. 3, pp 28 – 36. (Scia­e­noc­hro­mis fry­eri, S. psam­mop­hi­lus, S. benthicola).
  • Konings Ad, 1994: Pse­udot­rop­he­us dema­so­ni sp. nov.: a sexu­al­ly mono­morp­hic cich­lid from the Tan­za­nian coast of Lake Mala­wi. The Cich­lids Year­bo­ok, vol. 4, pp 24 – 27. (Pse­udot­rop­he­us demasoni).
  • Konings Ad, 1995. A review of the sand-​dwelling spe­cies of the genus Aulo­no­ca­ra, with the desc­rip­ti­on of three new spe­cies. The Cich­lids Year­bo­ok, vol. 5, pp 26 – 36. (Aulo­no­ca­ra ger­tru­dae, A. bre­vi­ni­dus, and A. aquilonium).
  • Konings Ad, 1995: Mala­wi Cich­lids in the­ir natu­ral habi­tat, 2nd Edi­ti­on. Cich­lid Pre­ss. 352 pp.
  • Konings Ad, 1996: Atlas der Malawisee-​Cichliden. Vol. 1 and Vol 2., BeDe Ver­lag. 304 and 288 pp.
  • Konings Ad, 1997: Back to Natu­re guide Mala­wi Cich­lids. Back to Natu­re. 128 pp.
  • Konings Ad, 2000. Desc­rip­ti­on of Three New Copa­dic­hro­mis Spe­cies (Lab­ro­idei; Cich­li­dae) from Lake Mala­wi, Afri­ca. TFH maga­zi­ne, vol. 47 (9) May: pp 62 – 85 (Copa­dic­hro­mis ile­si, C. geert­si, and C. trewavasae).
  • Konings Ad, 2001: Mala­wi Cich­lid in the­ir natu­ral habi­tat. 3rd Edi­ti­on. 352 pp. Cich­lid Press
  • Konings Ad, 2002: The Cich­lids of Lake Mala­wi. Prog­ram for sear­ching fish names and loca­li­ty names; >5000 photos.
  • Konings Ad, ed. 1989: Mala­wian Cich­lid Fis­hes. The clas­si­fi­ca­ti­on of some hap­loc­hro­mi­ne gene­ra by David H. Ecc­les and Ethe­lwynn Tre­wa­vas. Lake Fish Movies.
  • Korn­field I., Smith P.F., 2000: Afri­can cich­lid fis­hes: Model sys­tems for evo­lu­ti­ona­ry bio­lo­gy. Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics 31: 163 – 196.
  • Korn­field I.L., 1974: Evo­lu­ti­ona­ry gene­tics of ende­mic cich­lid fis­hes (Pis­ces: Cich­li­dae) in Lake Mala­wi, Afri­ca. Unpub­lis­hed Ph.D. dis­ser­ta­ti­on, Sta­te Uni­ver­si­ty of New York, Sto­ny Bro­ok, xv+139 pp.
  • McEl­roy D.M., Korn­field I., 1990: Sexu­al selec­ti­on, repro­duc­ti­ve beha­vi­or, and spe­cia­ti­on in the mbu­na spe­cies flock of Lake Mala­wi (Pis­ces: Cich­li­dae). Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy of Fis­hes 28: 273 – 284.
  • McEl­roy D.M., Korn­field I., Eve­rett J., 1991: Colo­ra­ti­on in Afri­can cich­lids: Diver­si­ty and cons­traints in Lake Mala­wi ende­mics. Nether­lands Jour­nal of Zoolo­gy 41 (4): 250 – 268.
  • McKa­ye K.R., 1991: Sexu­al selec­ti­on and the evo­lu­ti­on of the cich­lid fis­hes of Lake Mala­wi, Afri­ca. Pp. 241 – 257 in Keen­le­y­si­de, M.H.A. (ed.), Cich­lid fis­hes. Beha­vi­our, eco­lo­gy and evo­lu­ti­on. Chap­man & Hall, London.
  • McKa­ye K.R., Kocher T., Reint­hal P., Har­ri­son R., Korn­field I., 1984: Gene­tic evi­den­ce for allo­pat­ric and sym­pat­ric dif­fe­ren­tia­ti­on among morphs of a Lake Mala­wi cich­lid fish. Evo­lu­ti­on 38: 215 – 219.
  • Oli­ver M.K., McKa­ye K.R., 1982: Flo­ating islands: A means of fish dis­per­sal in Lake Mala­wi, Afri­ca. Cope­ia 1982 (4): 748 – 754.
  • Owen R.B., Cross­ley R., John­son T.C., Twedd­le D., Korn­field I. et al., 1990: Major low lake levels of Lake Mala­wi and the­ir impli­ca­ti­ons for spe­cia­ti­on rates in cich­lid fis­hes. Pro­ce­e­dings of the Roy­al Socie­ty, Lon­don 240: 519 – 553.
  • Rans­ford O., 1966: Living­sto­ne­’s lake. The dra­ma of Nyasa. John Mur­ray, Lon­don, x + 313 pp.
  • Regan C.T., 1922: The cich­lid fis­hes of Lake Nyas­sa. Pro­ce­e­dings of the Zoolo­gi­cal Socie­ty of Lon­don 1921: 675 – 727 & Pla­tes I‑VI.
  • Reint­hal P.N., 1987: Morp­ho­lo­gy, eco­lo­gy, and beha­vi­or of a group of the rock-​dwelling cich­lid fis­hes (Pis­ces: Per­ci­for­mes) from Lake Mala­wi, Afri­ca. Unpub­lis­hed Ph.D. dis­ser­ta­ti­on, Duke Uni­ver­si­ty, Dur­ham, North Carolina.
  • Rib­bink A.J., Marsh A.C., Marsh B., Sharp B.J., 1980: Paren­tal beha­vi­our and mixed bro­ods among cich­lid fish of Lake Mala­wi. South Afri­can Jour­nal of Zoolo­gy 15: 1 – 6.
  • Sch­raml Erwin, 1998: Aqu­alog Spe­cial. Koral­len­fis­che des Süßwas­sers Mala­wi, Aqu­alog, ISBN 3931702480, 48 pp.
  • Sch­raml Erwin, 1998: Aqu­alog. Afri­can Cich­lids I. Mala­wi. Mbu­na. Ver­lag A.C.S. GmbH. ISBN 3931702790
  • Smith Mark Phil­lip, 2000: Lake Mala­wi cich­lids. Eve­ryt­hing About His­to­ry, Set­ting Up an Aqu­arium, Health Con­cerns, Spa­wning, Bar­rons Edu­ca­ti­onal Series, ISBN 0764115251
  • Sno­eks Jos ed. in pre­ss: The cich­lid diver­si­ty of Lake Malawi/​Nyasa/​Niassa:
    iden­ti­fi­ca­ti­on, dis­tri­bu­ti­on and taxo­no­my. Cich­lid Press
  • Stiass­ny M.L.J., 1981. Phy­lo­ge­ne­tic ver­sus con­ver­gent rela­ti­ons­hip bet­we­en pis­ci­vo­rous cich­lid fis­hes from Lakes Mala­wi and Tan­ga­ny­i­ka. Bul­le­tin of the Bri­tish Muse­um (Natu­ral His­to­ry), Zoolo­gy 40 (3): 67 – 101.
  • Swe­e­ney Mary E., 1997: Mala­wi cich­lids: Mbu­na, T.F.H. Pub­li­ca­ti­ons, ISBN 079380115X, 64 pp-
  • Tepo­ot Pabol. Tepo­ot Ian, 1995: The pic­to­rial guide, New Life Pub­li­ca­ti­ons, ISBN 0964505800.
  • Thom­pson A.B., Alli­son E.H., Nga­tun­ga B.P., 1996: Dis­tri­bu­ti­on and bre­e­ding bio­lo­gy of offs­ho­re cich­lids in Lake Malawi/​Niassa. Envi­ron­men­tal Bio­lo­gy of Fis­hes 47 (3): 235-?.
  • Tur­ner G., 1996: Offs­ho­re cich­lids of Lake Mala­wi. Cich­lid Pre­ss, Lau­e­nau, Ger­ma­ny; 240 pp. ISBN 3928457330.
  • Tur­ner G.F. 1994. Spe­cia­ti­on mecha­nisms in Lake Mala­wi cich­lids. A cri­ti­cal review. Archiv für Hyd­ro­bi­olo­gie Bei­heft Ergeb­nis­se der Lim­no­lo­gie 44: 139 – 160.

Vic­to­ria

  • Kauf­man L.S., Chap­man L.J., Chap­man, C.A., 1997: Evo­lu­ti­on in fast for­ward: hap­loc­hro­mi­ne fis­hes of the Lake Vic­to­ria regi­on. Ende­a­vour 21: 23 – 30
  • Gre­en­wo­od P.H., 1974: The cich­lid fis­hes of Lake Vic­to­ria, east Afri­ca: The bio­lo­gy and evo­lu­ti­on of a spe­cies flock. Bul­le­tin of the Bri­tish Muse­um (Natu­ral His­to­ry), Zoolo­gy, Supp­le­ment 6, 134 pp.
  • See­hau­sen Ole, 1996: Lake Vic­to­ria Rock Cich­lids by Ole See­hau­sen. Ver­du­ijn Cich­lids, Zeven­hu­izen, 304 pp.
  • Tijs Goldsch­midt, 1998: Dar­wi­n’s Dre­am­pond: Dra­ma on Lake Vic­to­ria, MIT Pre­ss, ISBN 0262571218

Afri­ka

  • Bou­len­ger G.A., 1911: Cata­lo­gue of the fresh-​water fis­hes of Afri­ca in the Bri­tish Muse­um (Natu­ral His­to­ry). Lon­don. Volu­me 2: xii + 529 pp.
  • Fry­er G., Iles T. D., 1972: The cich­lid fis­hes of the Gre­at Lakes of Afri­ca. Oli­ver & Boyd, Edin­burgh; TFH Pub­li­ca­ti­ons, Neptu­ne City, New Jer­sey; 641 pp.
  • Gre­en­wo­od P.H., 1966: The Fis­hes of Ugan­da. 2nd edi­ti­on. The Ugan­da Socie­ty, Kam­pa­la; [viii] + 131 pages.
  • Skel­ton P.H., 1993: A com­ple­te guide to the fres­hwa­ter fis­hes of sout­hern Afri­ca. Sout­hern Book Pub­lis­hers, Hal­fway Hou­se, South Africa.
  • Sta­eck Wolf­gang, Lin­ke Horst, 1994: Afri­can Cich­lids II: Cich­lids from Eas­tern Afri­ca : A Hand­bo­ok for The­ir Iden­ti­fi­ca­ti­on, Care and Bre­e­ding, Tet­ra Pre­ss, ISBN 1564651673
  • Sturm­bau­er C., Baric S., Salz­bur­ger W., Ruber L., Ver­he­y­en E.. 2001: Lake level fluc­tu­ati­ons synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mole­cu­lar Bio­lo­gy and Evo­lu­ti­on 18 (2): 144 – 154 Link
  • Tal­ling J.F., Tal­ling I.B., 1965: The che­mi­cal com­po­si­ti­on of Afri­can lake waters. Inter­na­ti­ona­le Revue ges. Hyd­ro­bi­olo­gie 50 (3): 421 – 463.

Juž­ná Amerika

  • Sands David, 1997: Back to Natu­re guide Cat­fis­hes, Back to Natu­re. 128 pp.
  • Stauf­fer Jay, McKa­ye Ken at all, 2002: Cuader­nos de inves­ti­ga­ci­on de la UCA: The midas cich­lid spe­cies com­plex in two Nica­ra­gu­an lakes. Desc­rip­ti­on of three new spe­cies by and others. Cich­lid Pre­ss. 47pp.
  • Weid­ner Tho­mas con­tr., Konings Ad ed., 2000: South Ame­ri­can Eart­he­a­ters, Cich­lid Pre­ss. 336 pp.

Stred­ná Amerika

  • Konings Ad, 1989: Cich­lids from Cen­tral Ame­ri­ca. Tro­pi­cal Fish Hob­by­ist. 224 pp.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7351

Autor prís­pev­ku: Róbert Toman


The aut­hor of the post: Róbert Toman


Autor des Beit­rags: Róbert Toman


Mwan­dis­hi wa maka­la: Róbert Toman


Afric­ké jaze­rá vypro­du­ko­va­li ohro­mu­jú­co roz­lič­nú fau­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka, kto­ré­ho vek sa odha­du­je na 912 mili­ó­nov rokov, je naj­star­šie výcho­do­af­ric­ké jaze­ro a skrý­va mor­fo­lo­gic­ky, gene­tic­ky a beha­vi­orál­ne naj­roz­ma­ni­tej­šiu sku­pi­nu cich­li­do­vi­tých rýb. Mno­ho z vyše 200 popí­sa­ných dru­hov sa delí do geo­gra­fic­ky a gene­tic­ky odliš­ných popu­lá­cií, kto­ré sa líšia hlav­ne v ich sfar­be­ní. Naj­lep­ším prí­kla­dom toh­to javu je ende­mic­ký rod Trop­he­us, v rám­ci kto­ré­ho sa popí­sa­lo 6 dru­hov a viac ako 70 odliš­ne sfar­be­ných miest­nych varian­tov. Okrem Trop­he­us dubo­isi, je cel­ko­vá mor­fo­ló­gia v tom­to rode veľ­mi podob­ná. Trop­he­usy sa hoj­ne vysky­tu­jú v hor­nej pobrež­nej zóne vo všet­kých typoch skal­na­tých bio­to­pov, kde sa kŕmia ria­sa­mi a skrý­va­jú sa pred pre­dá­tor­mi. Pie­soč­na­tým a bah­ni­tým pobre­žiam, ako aj ústiam riek sa strikt­ne vyhý­ba­jú. Je doká­za­né, že Trop­he­usy sa nedo­ká­žu pohy­bo­vať na väč­šie vzdia­le­nos­ti, naj­mä cez voľ­nú vodu, ako dôsle­dok ich vyhra­ne­nej špe­ci­fic­kos­ti život­né­ho pro­stre­dia a ver­nos­ti k urči­té­mu mies­tu a teri­to­ria­li­ty.

Trop­he­us je jeden z naj­štu­do­va­nej­ších rodov jaze­ra. Eto­lo­gic­ké štú­die Trop­he­us moori uká­za­li kom­plex­né vzo­ry sprá­va­nia sa a vyso­ko vyvi­nu­tú sociál­nu orga­ni­zá­ciu. Neexis­tu­je u nich vyhra­ne­ný pohlav­ný dimor­fiz­mus. Obe pohla­via si chrá­nia teri­tó­rium a na roz­diel od mno­hých ďal­ších papu­ľov­cov, Trop­he­usy tvo­ria dočas­né páry počas roz­mno­žo­va­nia. Vývoj ikier a plô­di­ka pre­bie­ha výluč­ne v ústach samíc. Pred­chá­dza­jú­ce fylo­ge­o­gra­fic­ké štú­die Trop­he­usov demon­štro­va­li prek­va­pu­jú­co veľ­ké gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Trop­he­us dubo­isi bol opí­sa­ný ako naj­pô­vod­nej­šia vet­va a sedem odliš­ných sku­pín vznik­lo väč­ši­nou súčas­ne. Šesť z nich sa vysky­tu­je v indi­vi­du­ál­nych pobrež­ných oblas­tiach a jed­na sku­pi­na sa sekun­dár­ne roz­ší­ri­la a kolo­ni­zo­va­la skal­na­té mies­ta v pod­sta­te po celom jaze­re. Úda­je zís­ka­né ana­lý­zou mito­chon­driál­nej DNA (mtD­NA) uká­za­li, že napriek vše­obec­ne podob­nej mor­fo­ló­gii sa môže sfar­be­nie rýb ohrom­ne líšiť medzi gene­tic­ky blíz­ko prí­buz­ný­mi popu­lá­cia­mi a naopak, môže byť veľ­mi podob­né medzi gene­tic­ky veľ­mi vzdia­le­ný­mi popu­lá­cia­mi ses­ter­ských dru­hov. Tie­to pozo­ro­va­nia sa čias­toč­ne vysvet­ľu­jú ako dôsle­dok para­lel­nej evo­lú­cie podob­ných fareb­ných vzo­rov v rám­ci pri­ro­dze­né­ho výbe­ru ale­bo ako dôsle­dok pries­to­ro­vé­ho kon­tak­tu medzi dvo­ma gene­tic­ky odliš­ný­mi popu­lá­cia­mi po dru­hot­nom kon­tak­te a násled­nom trie­de­ní rodu, kedy sa krí­žen­ci tých­to popu­lá­cií a ich potom­ko­via spät­ne krí­ži­li pred­nost­ne len s člen­mi jed­nej pôvod­nej popu­lá­cie.


Afri­can lakes have pro­du­ced an asto­nis­hin­gly diver­se fau­na of cich­lids. Lake Tan­ga­ny­i­ka, esti­ma­ted to be 9 – 12 mil­li­on years old, is the oldest East Afri­can lake and har­bors the morp­ho­lo­gi­cal­ly, gene­ti­cal­ly, and beha­vi­oral­ly most diver­se group of cich­lids. Many of the over 200 desc­ri­bed spe­cies divi­de into geog­rap­hi­cal­ly and gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons that dif­fer main­ly in the­ir colo­ra­ti­on. The ende­mic genus Trop­he­us is a pri­me exam­ple of this phe­no­me­non, with six spe­cies and over 70 dif­fe­ren­tly colo­red local variants desc­ri­bed wit­hin the genus. Apart from Trop­he­us dubo­isi, the ove­rall morp­ho­lo­gy wit­hin this genus is very simi­lar. Trop­he­us are abun­dant in the upper lit­to­ral zone in all types of roc­ky bio­to­pes, whe­re they feed on algae and seek shel­ter from pre­da­tors. They strict­ly avo­id san­dy and mud­dy sho­res, as well as river mouths. It has been pro­ven that Trop­he­us can­not move over long dis­tan­ces, espe­cial­ly through open water, due to the­ir high­ly spe­ci­fic envi­ron­men­tal requ­ire­ments, site fide­li­ty, and territoriality.

Trop­he­us is one of the most stu­died gene­ra in the lake. Etho­lo­gi­cal stu­dies of Trop­he­us moori reve­a­led com­plex beha­vi­or pat­terns and high­ly deve­lo­ped social orga­ni­za­ti­on. The­re is no dis­tinct sexu­al dimorp­hism. Both sexes defend ter­ri­to­ries, and unli­ke many other mouthb­ro­oders, Trop­he­us form tem­po­ra­ry pairs during bre­e­ding. The deve­lop­ment of eggs and fry occurs exc­lu­si­ve­ly in the mouths of fema­les. Pre­vi­ous phy­lo­ge­og­rap­hic stu­dies on Trop­he­us demon­stra­ted sur­pri­sin­gly lar­ge gene­tic dif­fe­ren­ces bet­we­en popu­la­ti­ons. Trop­he­us dubo­isi was desc­ri­bed as the most ances­tral line­a­ge, and seven dis­tinct groups aro­se most­ly simul­ta­ne­ous­ly. Six of them occur in indi­vi­du­al lit­to­ral are­as, and one group secon­da­ri­ly colo­ni­zed roc­ky sites throug­hout the lake. Data obtai­ned from mito­chon­drial DNA (mtD­NA) ana­ly­sis sho­wed that, des­pi­te a gene­ral­ly simi­lar morp­ho­lo­gy, fish colo­ra­ti­on can vary gre­at­ly among gene­ti­cal­ly clo­se­ly rela­ted popu­la­ti­ons. Con­ver­se­ly, it can be very simi­lar among gene­ti­cal­ly dis­tant popu­la­ti­ons of sis­ter spe­cies. The­se obser­va­ti­ons are par­tial­ly explai­ned as a result of paral­lel evo­lu­ti­on of simi­lar color pat­terns through natu­ral selec­ti­on or as a con­se­qu­en­ce of spa­tial con­tact bet­we­en two gene­ti­cal­ly dis­tinct popu­la­ti­ons fol­lo­wing secon­da­ry con­tact and sub­se­qu­ent sor­ting of the genus when hyb­rids of the­se popu­la­ti­ons and the­ir des­cen­dants selec­ti­ve­ly backc­ros­sed with mem­bers of one ori­gi­nal population.


Afri­ka­nis­che Seen haben eine ers­taun­lich viel­fäl­ti­ge Fau­na von Bunt­bars­chen her­vor­geb­racht. Der Tan­gan­ji­ka­see, des­sen Alter auf 9 bis 12 Mil­li­onen Jah­re ges­chätzt wird, ist der ältes­te ostaf­ri­ka­nis­che See und beher­bergt die morp­ho­lo­gisch, gene­tisch und ver­hal­tens­mä­ßig viel­fäl­tigs­te Grup­pe von Bunt­bars­chen. Vie­le der über 200 besch­rie­be­nen Arten tei­len sich in geo­gra­fisch und gene­tisch unters­chied­li­che Popu­la­ti­onen auf, die sich haupt­säch­lich in ihrer Fär­bung unters­che­i­den. Das ende­mis­che Genus Trop­he­us ist ein her­vor­ra­gen­des Beis­piel für die­ses Phä­no­men, mit sechs Arten und über 70 unters­chied­lich gefärb­ten loka­len Varian­ten, die inner­halb des Genus besch­rie­ben wur­den. Abge­se­hen von Trop­he­us dubo­isi ist die Gesamt­morp­ho­lo­gie inner­halb die­ses Genus sehr ähn­lich. Trop­he­us sind reich­lich in der obe­ren Ufer­zo­ne in allen Arten von fel­si­gen Bio­to­pen zu fin­den, wo sie Algen fres­sen und sich vor Raub­tie­ren vers­tec­ken. Sie mei­den strikt san­di­ge und sch­lam­mi­ge Ufer sowie Fluss­mün­dun­gen. Es wur­de nach­ge­wie­sen, dass Trop­he­us sich nicht über wei­te Strec­ken bewe­gen kön­nen, ins­be­son­de­re nicht über fre­ies Was­ser, aufg­rund ihrer hochs­pe­zi­fis­chen Umwel­tan­for­de­run­gen, der Tre­ue zum Lebens­raum und der Territorialität.

Trop­he­us ist eines der am bes­ten erforsch­ten Gat­tun­gen des Sees. Etho­lo­gis­che Stu­dien an Trop­he­us moori zeig­ten kom­ple­xe Ver­hal­tens­mus­ter und eine hoch ent­wic­kel­te sozia­le Orga­ni­sa­ti­on. Es gibt kei­nen aus­gep­räg­ten Gesch­lechts­di­morp­his­mus. Bei­de Gesch­lech­ter ver­te­i­di­gen Ter­ri­to­rien, und im Gegen­satz zu vie­len ande­ren Maulb­rütern bil­den Trop­he­us wäh­rend der Brut­ze­it vorüber­ge­hen­de Paa­re. Die Ent­wick­lung von Eiern und Jung­fis­chen erfolgt aussch­lie­ßlich im Maul der Weib­chen. Frühe­re phy­lo­ge­o­gra­fis­che Stu­dien zu Trop­he­us zeig­ten über­ras­chend gro­ße gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen. Trop­he­us dubo­isi wur­de als der urs­prün­glichs­te Stamm besch­rie­ben, und sie­ben vers­chie­de­ne Grup­pen ents­tan­den größten­te­ils gle­i­ch­ze­i­tig. Sechs davon kom­men in ein­zel­nen Ufer­ge­bie­ten vor, und eine Grup­pe besie­del­te sekun­där fel­si­ge Stel­len im gesam­ten See. Die aus der Ana­ly­se der mito­chon­dria­len DNA (mtD­NA) gewon­ne­nen Daten zeig­ten, dass die Fisch­fär­bung trotz einer im All­ge­me­i­nen ähn­li­chen Morp­ho­lo­gie zwis­chen gene­tisch eng ver­wand­ten Popu­la­ti­onen stark vari­ie­ren kann. Umge­ke­hrt kann sie zwis­chen gene­tisch ent­fern­ten Popu­la­ti­onen von Sch­wes­te­rar­ten sehr ähn­lich sein. Die­se Beobach­tun­gen wer­den tei­lwe­i­se als Ergeb­nis paral­le­ler Evo­lu­ti­on ähn­li­cher Farb­mus­ter durch natür­li­che Selek­ti­on oder als Fol­ge des räum­li­chen Kon­takts zwis­chen zwei gene­tisch unters­chied­li­chen Popu­la­ti­onen nach dem sekun­dä­ren Kon­takt und ansch­lie­ßen­der Sor­tie­rung der Gat­tung erk­lärt, wenn Hyb­ri­den die­ser Popu­la­ti­onen und ihre Nach­kom­men selek­tiv mit Mitg­lie­dern einer urs­prün­gli­chen Popu­la­ti­on zurück­gek­re­uzt wurden.


Mazi­wa ya Kiaf­ri­ka yame­ten­ge­ne­za aina tofau­ti sana ya sama­ki wa cich­lid. Ziwa Tan­ga­ny­i­ka, amba­lo umri wake una­ka­di­ri­wa kuwa kati ya mia­ka 9 hadi 12 mili­oni, ni ziwa la Kiaf­ri­ka la Mas­ha­ri­ki lenye kun­di la sama­ki wa cich­lid lenye tofau­ti kub­wa kwa upan­de wa umbo, jene­ti­ki, na tabia. Wen­gi wa spis­hi zai­di ya 200 zili­zo­ele­ze­wa zime­ga­wa­ny­i­ka kati­ka ida­di tofau­ti za kiji­o­gra­fia na kije­ne­ti­ki, zina­zo­to­fau­tia­na hasa kati­ka ran­gi zao. Mfa­no mzu­ri wa hii ni jena­si ya Trop­he­us, amba­yo ina spis­hi 6 na zai­di ya tofau­ti 70 za mitaa zenye ran­gi tofau­ti. Isi­po­ku­wa Trop­he­us dubo­isi, mor­fo­lo­jia ya jum­la kati­ka jena­si hii ni sawa sana. Trop­he­us wana­pa­ti­ka­na sana kati­ka eneo la pwa­ni la juu kati­ka aina zote za maka­zi ya miam­ba, wana­ku­la mwa­ni, na kuji­fi­cha kuto­ka kwa wawin­da­ji. Wanak­we­pa pwa­ni zenye mchan­ga na mato­pe, pamo­ja na viji­to. Imet­hi­bi­tis­hwa kuwa Trop­he­us hawa­we­zi kusa­fi­ri umba­li mre­fu, haswa kupi­tia maji wazi, kama mato­keo ya mazin­gi­ra yao maa­lum na uami­ni­fu kwa eneo fula­ni na utaifa.

Trop­he­us ni moja wapo ya maje­na­si yana­y­o­so­me­wa zai­di kati­ka ziwa. Maso­mo ya tabia ya Trop­he­us moori yame­ony­es­ha mifu­mo min­gi ya tabia na shi­ri­ka kub­wa la kija­mii. Haku­na tofau­ti za kuji­to­ke­za kwa jin­sia. Jin­sia zote mbi­li zina­lin­da eneo lao na, tofau­ti na wen­gi wa papi­lo­ta wen­gi­ne, Trop­he­us hufa­nya jozi za muda waka­ti wa uza­zi. Maen­de­leo ya may­ai na vifa­ran­ga hufa­ny­i­ka kika­mi­li­fu kiny­wa­ni mwa wana­wa­ke. Uta­fi­ti wa zama­ni wa phy­lo­ge­og­rap­hic wa Trop­he­us uli­ony­es­ha tofau­ti za kus­han­ga­za za kije­ne­ti­ki kati ya ida­di ya watu. Trop­he­us dubo­isi ilie­le­zwa kama tawi la awa­li, na vikun­di saba tofau­ti vili­ji­to­ke­za kwa kia­si kikub­wa waka­ti huo huo. Sita kati yao zina­pa­ti­ka­na kati­ka mae­neo ya pwa­ni ya kibi­naf­si, na kikun­di kimo­ja kili­ta­wa­ny­i­ka sekon­da­ri na kuva­mia mae­neo ya miam­ba kari­bu kote ziwa. Tak­wi­mu zili­zo­pa­ti­ka­na kuto­ka kwa ucham­bu­zi wa DNA ya mito­kon­dria (mtD­NA) zili­ony­es­ha kuwa, licha ya mor­fo­lo­jia kwa ujum­la kufa­na­na, ran­gi ya sama­ki ina­we­za kuto­fau­tia­na sana kati ya ida­di za watu zina­zo­hu­sia­na kije­ne­ti­ki na, kiny­ume cha­ke, ina­we­za kuwa sawa sana kati ya ida­di za watu sio kari­bu kije­ne­ti­ki za spis­hi ndu­gu. Maba­di­li­ko haya yana­we­za kue­le­we­ka kwa sehe­mu kama mato­keo ya mage­uzi sawa ya mifa­no ya ran­gi nda­ni ya ute­uzi wa asi­lia au kama mato­keo ya mawa­si­lia­no ya nafa­si kati ya ida­di mbi­li tofau­ti kije­ne­ti­ki baa­da ya mawa­si­lia­no ya sekon­da­ri na usam­ba­za­ji wa tena wa jena­si, amba­po mse­to wa ida­di hizi na wato­to wao uli­fa­ny­i­ka kwa kia­si kikub­wa na wana­cha­ma wa ida­di moja ya awali.


His­to­ric­ké zme­ny jazera

Pred­po­kla­dá sa, že rých­le for­mo­va­nie veľ­kých dru­ho­vých sku­pín výcho­do­af­ric­kých cich­líd spô­so­bu­jú abi­otic­ké (fyzi­kál­ne) fak­to­ry, ako geolo­gic­ké pro­ce­sy a kli­ma­tic­ké uda­los­ti, ako aj bio­lo­gic­ké vlast­nos­ti šíria­cich sa orga­niz­mov. Nie­koľ­ko štú­dií uká­za­lo, že veľ­ké kolí­sa­nie hla­di­ny jaze­ra malo váž­ny vplyv na skal­na­té pro­stre­die a dru­ho­vé spo­lo­čen­stvá vo výcho­do­af­ric­kých prie­ko­po­vých jaze­rách. Jaze­ro bolo váž­ne ovplyv­ne­né zme­nou na suché pod­ne­bie asi pred 1,1 mili­ón­mi rokov, čo spô­so­bi­lo pokles hla­di­ny asi o 650700 m pod súčas­nú hla­di­nu. Potom sa jaze­ro zväč­šo­va­lo postup­ne do obdo­bia asi pred 550 000 rok­mi. Ďal­ší pokles hla­di­ny nastal asi pred 390 000360 000 rok­mi o 360 met­rov, medzi 290 000260 000 rok­mi o 350 m a medzi 190 000170 000 rok­mi to bol pokles o 250 m. V najb­liž­šej his­tó­rii pokles­la hla­di­na počas nesko­ré­ho ple­is­to­cé­nu ľado­vej doby, kedy bolo v Afri­ke suché pod­ne­bie. Ide o obdo­bie spred 40 00035 000 rok­mi (pokles o 160 m) a medzi 23 00018 000 rok­mi (prav­de­po­dob­ne o 600 m). Aký­koľ­vek vzrast hla­di­ny posú­va pobrež­nú líniu a tvo­ria sa nové skal­na­té oblas­ti. Len čo vzdia­le­nos­ti medzi novo for­mo­va­ný­mi oblas­ťa­mi pre­kro­čia schop­nosť šíre­nia sa jed­not­li­vých dru­hov, tok génov sa pre­ru­ší a hro­ma­dia sa gene­tic­ké roz­die­ly medzi popu­lá­cia­mi. Násled­ný pokles hla­di­ny môže viesť k sekun­dár­ne­mu mie­ša­niu, čo vedie k buď k zvy­šu­jú­cej sa gene­tic­kej roz­diel­nos­ti ale­bo prí­buz­nos­ti nových druhov.

Šíre­nie rodu Trop­he­us v jaze­re Tanganika

Na zákla­de gene­tic­kej ana­lý­zy sa urči­li 3 obdo­bia šíre­nia sa Trop­he­usov v jaze­re. Prvé obdo­bie pre­bie­ha­lo počas stú­pa­nia hla­di­ny v obdo­bí medzi 1,1 mil. – 550 000 rok­mi, dru­hé šíre­nie pre­bie­ha­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 390 000360 000 rok­mi a tre­tie šíre­nie nasta­lo počas pokle­su hla­di­ny v obdo­bí medzi 190 000170 000 rok­mi. Kli­ma­tic­ké zme­ny pred 17 000 rok­mi spô­so­bi­li dra­ma­tic­ký pokles hla­di­ny nie­len v Tan­ga­ni­ke, ale aj v Mala­wi a dokon­ca vysc­hnu­tie jaze­ra Vik­tó­ria. Tie­to uda­los­ti synch­ro­ni­zo­va­li pro­ce­sy diver­zi­fi­ká­cie cich­líd vo všet­kých troch jaze­rách. Naj­dô­ve­ry­hod­nej­šie vysvet­le­nie gene­tic­kých vzo­rov Trop­he­usov sú tri obdo­bia níz­kej hla­di­ny jaze­ra, kedy kle­sa­la hla­di­na naj­me­nej o 550 m, tak­že jaze­ro bolo roz­de­le­né na tri jaze­rá. Sku­pi­ny Trop­he­usov boli roz­de­le­né do osem hlav­ných sku­pín pod­ľa mtD­NA a pod­ľa výsky­tu v jed­not­li­vých loka­li­tách jaze­ra, kto­ré dosta­li názov pod­ľa osád na pobreží:

  • Sku­pi­na A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
  • Sku­pi­na A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
  • Sku­pi­na A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
  • Sku­pi­na A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
  • Sku­pi­na B (Rutun­ga, Kiriza)
  • Sku­pi­na C (Kyeso II.)
  • Sku­pi­na D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
  • Sku­pi­na E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
  • Sku­pi­na F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
  • Sku­pi­na G (Wapem­be juh, Kato­to II., Mvua II.)
  • Sku­pi­na H (Wapem­be sever)

His­to­ri­cal chan­ges of the lake

It is assu­med that the rapid for­ma­ti­on of lar­ge spe­cies groups of East Afri­can cich­lids is cau­sed by abi­otic (phy­si­cal) fac­tors such as geolo­gi­cal pro­ces­ses and cli­ma­tic events, as well as bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics of spre­a­ding orga­nisms. Seve­ral stu­dies have sho­wn that lar­ge fluc­tu­ati­ons in lake levels had a sig­ni­fi­cant impact on roc­ky envi­ron­ments and spe­cies com­mu­ni­ties in East Afri­can rift lakes. The lake was seri­ous­ly affec­ted by a shift to a dry cli­ma­te about 1.1 mil­li­on years ago, cau­sing a drop in the water level by about 650 – 700 meters below the cur­rent level. Then, the lake gra­du­al­ly expan­ded into the peri­od around 550,000 years ago. Anot­her drop in the water level occur­red about 390,000 to 360,000 years ago by 360 meters, bet­we­en 290,000 and 260,000 years ago by 350 meters, and bet­we­en 190,000 and 170,000 years ago, the­re was a drop of 250 meters. In recent his­to­ry, the lake level drop­ped during the late Ple­is­to­ce­ne ice age when the cli­ma­te in Afri­ca beca­me arid. This occur­red app­ro­xi­ma­te­ly 40,00035,000 years ago (a dec­re­a­se of 160 meters) and bet­we­en 23,00018,000 years ago (pro­bab­ly by 600 meters). Any inc­re­a­se in the water level shifts the sho­re­li­ne, for­ming new roc­ky are­as. Once the dis­tan­ces bet­we­en newly for­med are­as exce­ed the abi­li­ty of indi­vi­du­al spe­cies to spre­ad, the gene flow is inter­rup­ted, and gene­tic dif­fe­ren­ces accu­mu­la­te bet­we­en popu­la­ti­ons. Sub­se­qu­ent drops in the water level can lead to secon­da­ry mixing, resul­ting in eit­her inc­re­a­sed gene­tic diver­si­ty or rela­ted­ness of new species.

Dis­se­mi­na­ti­on of the Trop­he­us genus in Lake Tanganyika

Based on gene­tic ana­ly­sis, three peri­ods of Trop­he­us spre­ad in the lake have been iden­ti­fied. The first peri­od occur­red during the rise in lake levels bet­we­en 1.1 mil­li­on – 550,000 years ago, the second spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 390,000360,000 years ago, and the third spre­ad occur­red during the dec­li­ne in lake levels bet­we­en 190,000170,000 years ago. Cli­ma­tic chan­ges around 17,000 years ago cau­sed a dra­ma­tic drop in water levels not only in Tan­ga­ny­i­ka but also in Mala­wi and even the dry­ing up of Lake Vic­to­ria. The­se events synch­ro­ni­zed the pro­ces­ses of cich­lid diver­si­fi­ca­ti­on in all three lakes. The most plau­sib­le expla­na­ti­on for the gene­tic pat­terns of Trop­he­us invol­ves three peri­ods of low lake levels when the water level drop­ped by at least 550 meters, cau­sing the lake to be divi­ded into three sepa­ra­te bodies of water. Trop­he­us groups were divi­ded into eight main groups based on mtD­NA and the­ir occur­ren­ce in spe­ci­fic lake loca­ti­ons, named after sett­le­ments on the shore:

Group A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Group A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Group A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Group A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Group B (Rutun­ga, Kiriza)
Group C (Kyeso II.)
Group D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Group E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Group F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Group G (Wapem­be south, Kato­to II., Mvua II.)
Group H (Wapem­be north)


His­to­ris­che Verän­de­run­gen des Sees

Es wird ver­mu­tet, dass die schnel­le Bil­dung gro­ßer Arten­grup­pen ostaf­ri­ka­nis­cher Bunt­bars­che durch abi­otis­che (phy­si­ka­lis­che) Fak­to­ren verur­sacht wird, wie geolo­gis­che Pro­zes­se und kli­ma­tis­che Ere­ig­nis­se, sowie bio­lo­gis­che Merk­ma­le sich ausb­re­i­ten­der Orga­nis­men. Meh­re­re Stu­dien haben geze­igt, dass gro­ße Sch­wan­kun­gen des Sees­pie­gels ernst­haf­te Auswir­kun­gen auf die fel­si­ge Umge­bung und die Arten­zu­sam­men­set­zung in den ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­ben­se­en hat­ten. Der See wur­de vor etwa 1,1 Mil­li­onen Jah­ren ernst­haft von einem Wech­sel zu einem troc­ke­nen Kli­ma bee­in­flusst, was zu einem Rück­gang des Was­ser­spie­gels um etwa 650 – 700 Meter unter das aktu­el­le Nive­au führ­te. Dann ver­größer­te sich der See all­mäh­lich bis zur Peri­ode vor etwa 550.000 Jah­ren. Ein wei­te­rer Rück­gang des Was­ser­spie­gels erfolg­te vor etwa 390.000 bis 360.000 Jah­ren um 360 Meter, zwis­chen 290.000 und 260.000 Jah­ren um 350 Meter und zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren erfolg­te ein Rück­gang um 250 Meter. In der jün­ge­ren Ges­chich­te sank der Was­ser­spie­gel wäh­rend der spä­ten Eis­ze­it des Ple­is­to­zäns, als das Kli­ma in Afri­ka troc­ken wur­de. Dies ges­chah etwa vor 40.00035.000 Jah­ren (ein Rück­gang um 160 Meter) und zwis­chen 23.00018.000 Jah­ren (wahrs­che­in­lich um 600 Meter). Jeder Ans­tieg des Was­ser­spie­gels vers­chiebt die Küs­ten­li­nie und es ents­te­hen neue fel­si­ge Gebie­te. Sobald die Abstän­de zwis­chen den neu ents­tan­de­nen Gebie­ten die Ausb­re­i­tungs­fä­hig­ke­it ein­zel­ner Arten übersch­re­i­ten, wird der Genaus­tausch unterb­ro­chen und gene­tis­che Unters­chie­de zwis­chen Popu­la­ti­onen sam­meln sich an. Ein ansch­lie­ßen­der Rück­gang des Was­ser­spie­gels kann zu sekun­dä­rer Durch­mis­chung füh­ren, was ent­we­der zu einer erhöh­ten gene­tis­chen Viel­falt oder Ver­wandts­chaft neuer Arten führt.

Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us im Tanganjikasee

Basie­rend auf gene­tis­chen Ana­ly­sen wur­den drei Zeit­rä­u­me der Verb­re­i­tung von Trop­he­us im See iden­ti­fi­ziert. Die ers­te Peri­ode erfolg­te wäh­rend des Ans­tiegs des Sees­pie­gels zwis­chen 1,1 Mil­li­onen und 550.000 Jah­ren, die zwe­i­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 390.000 und 360.000 Jah­ren und die drit­te Verb­re­i­tung erfolg­te wäh­rend des Rück­gangs des Sees­pie­gels zwis­chen 190.000 und 170.000 Jah­ren. Kli­ma­tis­che Verän­de­run­gen vor 17.000 Jah­ren führ­ten zu einem dra­ma­tis­chen Rück­gang des Was­ser­spie­gels nicht nur im Tan­gan­ji­ka, son­dern auch im Malawi-​See und sogar zum Aus­trock­nen des Vik­to­ria­se­es. Die­se Ere­ig­nis­se synch­ro­ni­sier­ten die Pro­zes­se der Cich­li­den­di­ver­si­fi­ka­ti­on in allen drei Seen. Die plau­si­bels­te Erk­lä­rung für die gene­tis­chen Mus­ter von Trop­he­us umfasst drei Peri­oden nied­ri­ger Was­sers­tän­de, bei denen der Was­sers­tand um min­des­tens 550 Meter sank und der See in drei sepa­ra­te Gewäs­ser auf­ge­te­ilt wur­de. Die Tropheus-​Gruppen wur­den in acht Hauptg­rup­pen unter­te­ilt, basie­rend auf mtD­NA und ihrem Vor­kom­men an bes­timm­ten See­or­ten, benannt nach Sied­lun­gen am Ufer:

Grup­pe A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Grup­pe A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Grup­pe A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Grup­pe A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Grup­pe B (Rutun­ga, Kiriza)
Grup­pe C (Kyeso II.)
Grup­pe D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Grup­pe E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Grup­pe F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Grup­pe G (Wapem­be süd­lich, Kato­to II., Mvua II.)
Grup­pe H (Wapem­be nördlich)


Swa­hi­li: Maba­di­li­ko ya His­to­ria kati­ka Ziwa

Ina­a­mi­ni­wa kwam­ba kuun­dwa hara­ka kwa vikun­di vikub­wa vya spis­hi za Cich­lid za Afri­ka Mas­ha­ri­ki kuna­chan­gi­wa na mam­bo ya abi­oti­ki (kimwi­li), kama vile mcha­ka­to wa kiji­olo­jia na matu­kio ya hali ya hewa, pamo­ja na sifa za kiba­olo­jia za vium­be vina­vy­o­enea. Uta­fi­ti kad­haa ume­fu­nua kuwa maba­di­li­ko makub­wa ya kiwan­go cha maji yali­ku­wa na atha­ri kub­wa kwe­nye mazin­gi­ra ya miam­ba na jumu­iya ya spis­hi kati­ka mazi­wa ya bon­de la Ufa la Afri­ka Mas­ha­ri­ki. Ziwa lili­pa­ta atha­ri kub­wa kuto­ka­na na maba­di­li­ko ya hali ya hewa kavu kari­bu mia­ka 1.1 mili­oni ili­y­o­pi­ta, iki­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kwa tak­ri­ban mita 650 – 700 chi­ni ya kiwan­go cha sasa. Kis­ha ziwa lika­on­ge­ze­ka pole­po­le hadi kipin­di cha mia­ka tak­ri­ban 550,000 ili­y­o­pi­ta. Kupun­gua kwa kiwan­go kin­gi­ne kili­fa­ny­i­ka tak­ri­ban mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 360, kati ya mia­ka 290,000 hadi 260,000 ili­y­o­pi­ta kwa mita 350, na kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta kwa kupun­gua kwa mita 250. Kati­ka his­to­ria ya kari­bu, kiwan­go cha maji kili­pun­gua waka­ti wa kipin­di cha Ple­is­to­ce­ne mwis­ho­ni, waka­ti hali ya hewa ili­po­ku­wa kavu bara­ni Afri­ka. Hii ili­to­kea kari­bu mia­ka 40,00035,000 ili­y­o­pi­ta (kipun­gua kwa mita 160) na kati ya mia­ka 23,00018,000 ili­y­o­pi­ta (lab­da kwa mita 600). Onge­ze­ko lolo­te la kiwan­go cha maji kuna­so­ge­za pwa­ni na kusa­ba­bis­ha mae­neo mapya ya miam­ba. Mara tu umba­li kati ya mae­neo mapya yali­y­o­let­wa una­po­vu­ka uwe­zo wa kusam­baa kwa spis­hi binaf­si, mzun­gu­ko wa jeni una­ka­tis­hwa na tofau­ti za kije­ne­ti­ki huku­sa­ny­i­ka kati ya ida­di ya watu. Kupun­gua kwa kiwan­go cha maji baa­da­ye kuna­we­za kusa­ba­bis­ha kuchan­ga­ny­i­ka kwa sekon­da­ri, amba­yo ina­on­go­za kwa kuon­ge­ze­ka kwa tofau­ti za kije­ne­ti­ki au uhu­sia­no wa kari­bu kati ya spis­hi mpya.

Uene­zi wa Jeni la Trop­he­us kati­ka Ziwa Tanganyika

Kulin­ga­na na ucham­bu­zi wa jene­ti­ki, kume­ku­wa na vipin­di vita­tu vya uene­zi wa Trop­he­us kati­ka ziwa. Kipin­di cha kwan­za kili­fa­ny­i­ka waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji kati ya mia­ka mili­oni 1.1 hadi 550,000 ili­y­o­pi­ta, uene­zi wa pili uli­fa­ny­i­ka waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 390,000 hadi 360,000 ili­y­o­pi­ta, na uene­zi wa tatu uli­to­kea waka­ti wa kupun­gua kwa kiwan­go cha maji kati ya mia­ka 190,000 hadi 170,000 ili­y­o­pi­ta. Maba­di­li­ko ya hali ya hewa mia­ka 17,000 ili­y­o­pi­ta yali­sa­ba­bis­ha kupun­gua kwa kasi kwa kiwan­go cha maji siyo tu kati­ka Tan­ga­ny­i­ka, bali pia kati­ka Ziwa Mala­wi na hata kukaus­ha Ziwa Vik­to­ria. Matu­kio haya yali­sa­wa­zis­ha mcha­ka­to wa uto­fau­tis­ha­ji wa Cich­lid kati­ka mazi­wa yote mata­tu. Mae­le­zo yana­y­o­we­za kue­le­we­ka zai­di ya mifu­mo ya kije­ne­ti­ki ya Trop­he­us yana­ju­mu­is­ha vipin­di vita­tu vya viwan­go vya chi­ni vya maji, amba­po kiwan­go kili­pun­gua kwa anga­lau mita 550, hivyo ziwa liki­ga­wa­ny­wa kati­ka mazi­wa mata­tu tofau­ti. Vikun­di vya Trop­he­us vili­ga­wa­ny­wa kati­ka vikun­di vita­tu vikuu, kulin­ga­na na mtD­NA na mzun­gu­ko wao kwe­nye mae­neo maa­lum ya ziwa, vili­vy­o­pe­wa maji­na ya viton­go­ji kwe­nye pwani:

Kikun­di A1 (Kib­we, Kab­we, Kiti Point)
Kikun­di A2 (Kabe­zi, Iko­la, Bili­la Island, Kyeso I./Kungwe – T. yel­low”, Kala, Mpulungu)
Kikun­di A3 (Nyan­za Lac – T. bri­char­di, Ngom­be, Bemba)
Kikun­di A4 (Nvu­na Island, Kato­to I.)
Kikun­di B (Rutun­ga, Kiriza)
Kikun­di C (Kyeso II.)
Kikun­di D (Zon­gwe, Moba, Kib­we­sa – T. Kib­we­sa”)
Kikun­di E (Bulu – T. pol­li, Bulu – T. Kirschf­leck”)
Kikun­di F (Kib­we­sa – T. Kirschf­leck”, Mvua I., Inangu)
Kikun­di G (Wapem­be kusi­ni, Kato­to II., Mvua II.)
Kikun­di H (Wapem­be kaskazini)


Na obráz­ku sú zná­zor­ne­né vzťa­hy medzi jed­not­li­vý­mi sku­pi­na­mi rodu Trop­he­us a ich loka­li­zá­cia v jazere.


The rela­ti­ons­hips bet­we­en indi­vi­du­al groups of the genus Trop­he­us and the­ir loca­ti­ons in the lake are illu­stra­ted in the picture.


Auf dem Bild sind die Bez­ie­hun­gen zwis­chen den ein­zel­nen Grup­pen der Gat­tung Trop­he­us und deren Stan­dor­ten im See dargestellt.


Kati­ka picha, uhu­sia­no kati ya vikun­di binaf­si vya jena­si ya Trop­he­us na mae­neo yao kati­ka ziwa unavyoonyeshwa.

Tropheus Phylog[1]

Pri­már­ne šíre­nie rodu Trop­he­us bolo pod­mie­ne­né sil­ným zvý­še­ním hla­di­ny jaze­ra asi pred 700 000 rok­mi. Prvé dve sku­pi­ny (A a B) pochá­dza­li z obsa­de­nia sever­ných čas­tí jaze­ra, sku­pi­na C a D vzni­ka­la na západ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a sku­pi­na E sa roz­ví­ja­la na výcho­de stred­nej čas­ti jaze­ra. Sku­pi­ny F, G a H sa najp­rav­de­po­dob­nej­šie udo­mác­ni­li na juhu jaze­ra. Tre­ba upo­zor­niť, že nedáv­no obja­ve­ná ôsma sku­pi­na C v Kyeso prav­de­po­dob­ne repre­zen­tu­je Trop­he­us annec­tens, pre­to­že Kyeso je loka­li­zo­va­né v tes­nej blíz­kos­ti typu vzo­riek rýb, kto­rý popí­sal Bou­len­ger v roku 1990. Tie­to ryby žili v blíz­kos­ti rýb, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny A2, kto­rú obja­vi­li na oboch stra­nách cen­trál­nej čas­ti jazera.

Mor­fo­lo­gic­ké ana­lý­zy uká­za­li, že šesť zo sied­mich jedin­cov malo šty­ri lúče na anál­nej plut­ve a sied­my jedi­nec mal lúčov päť. Ďal­ších pať jedin­cov ulo­ve­ných v Kyeso malo šesť anál­nych lúčov a tiež sa odli­šo­va­li v tva­re úst a sfar­be­ní od T. annec­tens. Je zau­jí­ma­vé, že ryby odchy­te­né v loka­li­te Kyeso pred­tým ozna­če­né ako T. annec­tens pat­ria do sku­pi­ny C na roz­diel od Trop­he­us pol­li (sku­pi­na E) z opač­nej stra­ny jaze­ra, hoci majú podob­nú mor­fo­ló­giu, počet lúčov anál­nej plut­vy a sfarbenie.


The pri­ma­ry spre­ad of the genus Trop­he­us was con­di­ti­oned by a sig­ni­fi­cant inc­re­a­se in the lake level around 700,000 years ago. The first two groups (A and B) ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hern parts of the lake, groups C and D deve­lo­ped on the wes­tern sho­re of the cen­tral part of the lake, and group E evol­ved in the east of the cen­tral part of the lake. Groups F, G, and H most like­ly beca­me estab­lis­hed in the south of the lake. It should be noted that the recen­tly dis­co­ve­red eighth group C in Kyeso pro­bab­ly repre­sents Trop­he­us annec­tens, as Kyeso is loca­ted in clo­se pro­xi­mi­ty to the type sam­ples of fish desc­ri­bed by Bou­len­ger in 1990. The­se fish lived near fish belo­n­ging to group A2, which was dis­co­ve­red on both sides of the cen­tral part of the lake.

Morp­ho­lo­gi­cal ana­ly­ses sho­wed that six out of seven indi­vi­du­als had four rays on the anal fin, and the seventh indi­vi­du­al had five rays. Anot­her five indi­vi­du­als caught in Kyeso had six anal rays and also dif­fe­red in mouth sha­pe and colo­ra­ti­on from T. annec­tens. Inte­res­tin­gly, the fish caught at the Kyeso site pre­vi­ous­ly iden­ti­fied as T. annec­tens belo­ng to group C, unli­ke Trop­he­us pol­li (group E) from the oppo­si­te side of the lake, alt­hough they have simi­lar morp­ho­lo­gy, the num­ber of anal fin rays, and coloration.


Die pri­mä­re Verb­re­i­tung der Gat­tung Trop­he­us wur­de durch einen sig­ni­fi­kan­ten Ans­tieg des Sees­pie­gels vor etwa 700.000 Jah­ren bedingt. Die ers­ten bei­den Grup­pen (A und B) stamm­ten von der Besied­lung der nörd­li­chen Tei­le des Sees, Grup­pen C und D ent­wic­kel­ten sich am west­li­chen Ufer des zen­tra­len Teils des Sees, und Grup­pe E ents­tand im Osten des zen­tra­len Teils des Sees. Grup­pen F, G und H haben sich höchst­wahrs­che­in­lich im Süden des Sees ange­sie­delt. Es ist zu beach­ten, dass die kürz­lich ent­dec­kte ach­te Grup­pe C in Kyeso wahrs­che­in­lich Trop­he­us annec­tens reprä­sen­tiert, da Kyeso in unmit­tel­ba­rer Nähe der von Bou­len­ger im Jahr 1990 besch­rie­be­nen Typus­pro­ben von Fis­chen liegt. Die­se Fis­che leb­ten in der Nähe von Fis­chen, die zur Grup­pe A2 gehören, die auf bei­den Sei­ten des zen­tra­len Teils des Sees ent­dec­kt wurde.

Morp­ho­lo­gis­che Ana­ly­sen zeig­ten, dass sechs von sie­ben Indi­vi­du­en vier Strah­len auf der Afterf­los­se hat­ten und das sieb­te Indi­vi­du­um fünf Strah­len hat­te. Wei­te­re fünf in Kyeso gefan­ge­ne Indi­vi­du­en hat­ten sechs Afterf­los­sens­trah­len und unters­chie­den sich auch in der Form des Mauls und der Fär­bung von T. annec­tens. Inte­res­san­ter­we­i­se gehören die in der Kyeso-​Stelle gefan­ge­nen Fis­che, die zuvor als T. annec­tens iden­ti­fi­ziert wur­den, zur Grup­pe C, im Gegen­satz zu Trop­he­us pol­li (Grup­pe E) von der gege­nüber­lie­gen­den Sei­te des Sees, obwohl sie eine ähn­li­che Morp­ho­lo­gie, Anzahl der Afterf­los­sens­trah­len und Fär­bung haben.


Usam­ba­za­ji wa kwan­za wa jena­si ya Trop­he­us uli­to­ka­na na onge­ze­ko kub­wa la kiwan­go cha ziwa tak­ri­ba­ni mia­ka 700,000 ili­y­o­pi­ta. Vikun­di vya kwan­za viwi­li (A na B) vilian­zia na eneo la kas­ka­zi­ni la ziwa, vikun­di C na D vili­ji­to­ke­za kwe­nye pwa­ni ya mag­ha­ri­bi ya sehe­mu ya kati ya ziwa, na kun­di E lika­en­de­lea mas­ha­ri­ki mwa sehe­mu ya kati ya ziwa. Vikun­di F, G, na H huen­da vilian­za kuji­to­ke­za kusi­ni mwa ziwa. Ni muhi­mu kutam­bua kuwa kun­di la nane lili­lo­gun­du­li­wa hivi kari­bu­ni C huko Kyeso lina­wa­ki­lis­ha Trop­he­us annec­tens, kwa­ni Kyeso iko kari­bu na sam­pu­li za aina za sama­ki zili­zo­ele­ze­wa na Bou­len­ger mwa­ka 1990. Sama­ki hawa wali­ku­wa kari­bu na sama­ki wana­oan­gu­kia kwe­nye kun­di A2, amba­lo lili­bai­ni­ka pan­de zote mbi­li za sehe­mu ya kati ya ziwa.

Ucham­bu­zi wa umbo uli­ony­es­ha kuwa sita kati ya saba ya watu wali­ku­wa na tin­di nne kwe­nye fini ya haja, na mmo­ja ali­ku­wa na tin­di tano. Watu wen­gi­ne wata­no wali­oka­mat­wa Kyeso wali­ku­wa na tin­di sita kwe­nye fini ya haja na pia wali­to­fau­tia­na kwe­nye umbo la mdo­mo na ran­gi na T. annec­tens. Kuvu­tia, sama­ki wali­oka­mat­wa eneo la Kyeso awa­li wali­oit­wa T. annec­tens wana­hu­sia­na na kun­di C, tofau­ti na Trop­he­us pol­li (kun­di E) upan­de mwin­gi­ne wa ziwa, inga­wa wana umbo sawa, ida­di ya tin­di kwe­nye fini ya haja, na rangi.


Väč­ši­na hlav­ných sku­pín sa roz­ši­ro­va­la do sused­ných oblas­tí počas dru­hé­ho roz­ší­re­nia asi pred 400 000 rok­mi a sku­pi­ny A a D zvlád­li pre­sun k pro­ti­ľah­lé­mu pobre­žiu cen­trál­nej čas­ti Tan­ga­ni­ky. V tom­to obdo­bí sa po obsa­de­ní východ­né­ho pobre­žia sku­pi­na A roz­de­li­la na 4 odliš­né pod­sku­pi­ny. Pod­sku­pi­ny A1A3 sa prav­de­po­dob­ne obja­vi­li po expan­zii na výcho­de sever­né­ho pobre­žia. Pod­sku­pi­na A2 pochá­dza­la z obsa­de­nia seve­ro­zá­pad­né­ho pobre­žia na seve­re aj v stred­nej čas­ti jaze­ra, zatiaľ čo pod­sku­pi­na A4 prav­de­po­dob­ne pochá­dza­la z kolo­ni­zá­cie východ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. Sku­pi­na D prav­de­po­dob­ne obsa­di­la veľ­mi krát­ky úsek v oblas­ti Cape Kib­we­sa, kam sa pre­síd­li­li zo západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia. To bolo mož­né jedi­ne v obdo­bí pred 400000 rok­mi, keď kles­la hla­di­na o 550 m, pre­to­že Trop­he­usy nie sú schop­né sa pre­sú­vať pri zvý­še­ní vod­nej hla­di­ny a tým aj zväč­še­ní vzdia­le­nos­tí medzi skal­na­tý­mi čas­ťa­mi jaze­ra cez voľ­nú vodu. Iba pokles hla­di­ny o 550 m posta­čo­val na to, aby sa skal­na­té dno dosta­lo do hĺb­ky asi 50 m, čím sa utvo­ri­li pod­mien­ky na pre­sun Tropheusov.

Roz­ší­re­nie Tropheus“Kirschfleck”, kto­ré pat­ria do sku­pi­ny F na východ­nom pobre­ží cen­trál­nej čas­ti jaze­ra a na sever od Kib­we­sa, sa zdá byť záhad­né pod­ľa súčas­né­ho roz­ší­re­nia ostat­ných čle­nov tej­to sku­pi­ny (F) na juho­zá­pa­de oko­lo Came­ron Bay. V oblas­ti Kib­we­sa žijú v blíz­kos­ti tri varian­ty Trop­he­usov (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa” a T.“Kirschfleck”). Pred­sa však vo vzor­kách T.“Kirschfleck” sa zis­ti­lo pod­ľa mtD­NA, že pat­ri­li dvom sku­pi­nám, čo naz­na­ču­je krí­že­nie prav­de­po­dob­ne pôvod­ných oby­va­te­ľov tej­to oblas­ti – sku­pi­ny T. pol­li (E) a pre­síd­le­ných T. Kirschf­leck” (F). Exis­tu­jú dve alter­na­tí­vy: zástup­co­via sku­pi­ny F sa moh­li pre­su­núť pozdĺž západ­nej čas­ti juž­né­ho pobre­žia až k hra­ni­ci stred­nej čas­ti jaze­ra. Zostá­va však nejas­né, ako sa moh­la sku­pi­na F pre­su­núť cez tak širo­kú oblasť str­mo kle­sa­jú­ce­ho pobre­žia na zápa­de juž­né­ho pobre­žia, kto­ré v súčas­nos­ti obý­va­jú ryby sku­pi­ny D, bez toho aby zane­cha­li neja­kú gene­tic­kú sto­pu ale­bo men­šiu popu­lá­ciu. Alter­na­tív­ne vysvet­le­nie by moh­lo byť, že sku­pi­na F sa pôvod­ne šíri­la pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia od Kib­we­sa asi po Wapem­be a neskôr bola nahra­de­ná pre­síd­le­ný­mi zástup­ca­mi sku­pi­ny A, tak­že hap­lo­ty­py (sku­pi­na alel v jed­nom chro­mo­zó­me pre­ná­ša­ná z gene­rá­cie na gene­rá­ciu spo­loč­ne, pri­čom poto­mok dedí dva hap­lo­ty­py – jeden od otca a dru­hý od mat­ky) sku­pi­ny F v Kib­we­sa sú pozos­tat­ky pôvod­ne pod­stat­ne roz­ší­re­nej­šej sku­pi­ny. Ďalej by k tej­to hypo­té­ze bolo mož­né dodať, že sku­pi­na F dru­hot­ne osíd­li­la ich súčas­né teri­tó­rium v oko­lí Came­ron Bay na juho­zá­pa­de počas hlav­né­ho obdo­bia stú­pa­nia hla­di­ny jaze­ra pred 400 000 rok­mi. To by vysvet­ľo­va­lo prí­tom­nosť dvoch odliš­ných hap­lo­ty­pov v popu­lá­cii v Mvua (F a G), ako násle­dok krí­že­nia po dru­hot­nom kon­tak­te so zástup­ca­mi sku­pi­ny F. Ak je táto hypo­té­za prav­di­vá, táto kolo­ni­zá­cia moh­la úpl­ne nahra­diť pred­tým sa vysky­tu­jú­cu sku­pi­nu G, kto­rá má v súčas­nos­ti cen­trum výsky­tu juž­ne od ústia rie­ky Lufu­bu. Ak berie­me do úva­hy fakt, že rie­ka Lufu­bu, ako tre­tí naj­väč­ší zdroj vody pre jaze­ro, pred­sta­vu­je vyso­ko sta­bil­nú eko­lo­gic­kú bari­é­ru, kto­rá odde­ľu­je pobre­žie hory Chai­ti­ka od polo­os­tro­va Inan­gu, potom sku­pi­na G si moh­la udr­žia­vať oblasť pôvod­né­ho roz­ší­re­nia juž­ne od rie­ky Lufu­bu, ale bola nahra­de­ná zástup­ca­mi sku­pi­ny F v Came­ron Bay po pokle­se hladiny.

Počas tre­tie­ho šíre­nia asi pred 200 000 rok­mi sa šíri­li 3 pod­sku­pi­ny sku­pi­ny A pozdĺž pobre­žia, kde sa pôvod­ne vysky­to­va­li. Pod­sku­pi­na A2 sa muse­la pre­miest­niť krí­žom cez jaze­ro z juž­né­ho okra­ja cen­trál­nej čas­ti na východ­né pobre­žie juž­nej čas­ti jaze­ra. Pod­sku­pi­ny A2A4 sa roz­ší­ri­li pozdĺž juho­vý­chod­né­ho pobre­žia viac na juh jaze­ra. V loka­li­te Wapem­be na seve­re sa u jed­né­ho jedin­ca zis­til hap­lo­typ, pod­ľa kto­ré­ho pat­rí do sku­pi­ny H, kto­rá sa roz­ší­ri­la pri pri­már­nom šíre­ní a všet­ky ďal­šie jedin­ce pari­li do dvoch pod­sku­pín A. Dva odliš­né Trop­he­usy žijú v blíz­ko prí­buz­nom vzťa­hu blíz­ko Wapem­be. V Kato­to, hlav­nej hra­ni­ci medzi sku­pi­na­mi A a G sa zis­ti­lo asi 50 % popu­lá­cie s hap­lo­ty­pom sku­pi­ny G a 50% z pod­sku­pín A2A4. Pod­sku­pi­na A2 sa zis­ti­la aj v loka­li­te Katu­ku­la, ale táto popu­lá­cia je tvo­re­ná pre­važ­ne ryba­mi zo sku­pi­ny G.


Most of the main groups expan­ded into adja­cent are­as during the second expan­si­on around 400,000 years ago, and groups A and D mana­ged to move to the oppo­si­te sho­re of the cen­tral part of Lake Tan­ga­ny­i­ka. During this peri­od, after occu­py­ing the eas­tern sho­re, group A split into four dis­tinct subg­roups. Subg­roups A1 and A3 like­ly emer­ged after expan­ding to the east of the nort­hern sho­re. Subg­roup A2 ori­gi­na­ted from the occu­pa­ti­on of the nort­hwest sho­re in the north and cen­tral parts of the lake, whi­le subg­roup A4 pro­bab­ly resul­ted from the colo­ni­za­ti­on of the eas­tern part of the sout­hern sho­re. Group D like­ly occu­pied a very short sec­ti­on near Cape Kib­we­sa, mig­ra­ting from the wes­tern part of the sout­hern sho­re. This was only possib­le around 400,000 years ago when the lake level drop­ped by 550 meters, as Trop­he­us can­not move during rising water levels, which would inc­re­a­se dis­tan­ces bet­we­en roc­ky parts of the lake over open water. Only a drop in the level by 550 meters was suf­fi­cient for the roc­ky bot­tom to reach a depth of about 50 meters, cre­a­ting con­di­ti­ons for the move­ment of Tropheus.

The expan­si­on of Trop­he­us Kirschf­leck,” belo­n­ging to group F, on the eas­tern sho­re of the cen­tral part of the lake and north of Kib­we­sa, seems mys­te­ri­ous com­pa­red to the cur­rent dis­tri­bu­ti­on of other mem­bers of this group (F) to the sout­hwest around Came­ron Bay. In the Kib­we­sa area, three Trop­he­us variants (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa,” and T. Kirschf­leck”) live in clo­se pro­xi­mi­ty. Howe­ver, in T. Kirschf­leck” sam­ples, two groups were iden­ti­fied accor­ding to mtD­NA, indi­ca­ting crossb­re­e­ding bet­we­en pro­bab­ly ori­gi­nal inha­bi­tants of this area – T. pol­li (E) group and relo­ca­ted T. Kirschf­leck” (F) group. The­re are two alter­na­ti­ves: repre­sen­ta­ti­ves of group F could have moved along the wes­tern part of the sout­hern sho­re to the bor­der of the cen­tral part of the lake. Howe­ver, it remains unc­le­ar how group F could have moved across such a wide area of ste­ep­ly des­cen­ding wes­tern sho­re on the sout­hern coast, cur­ren­tly inha­bi­ted by fish from group D, wit­hout lea­ving any gene­tic tra­ce or a smal­ler popu­la­ti­on. Alter­na­ti­ve­ly, the group F might have ini­tial­ly spre­ad along the sout­he­as­tern sho­re from Kib­we­sa to Wapem­be and later was repla­ced by relo­ca­ted repre­sen­ta­ti­ves of group A, so hap­lo­ty­pes (a group of alle­les on one chro­mo­so­me pas­sed from gene­ra­ti­on to gene­ra­ti­on toget­her, with offs­pring inhe­ri­ting two hap­lo­ty­pes – one from the fat­her and one from the mot­her) of group F in Kib­we­sa are rem­nants of the ori­gi­nal­ly much more exten­si­ve group. Furt­her­mo­re, accor­ding to this hypot­he­sis, group F might have secon­da­ry colo­ni­zed the­ir cur­rent ter­ri­to­ry around Came­ron Bay in the sout­hwest during the main peri­od of rising lake levels befo­re 400,000 years ago. This would explain the pre­sen­ce of two dif­fe­rent hap­lo­ty­pes in the popu­la­ti­on in Mvua (F and G) as a result of crossb­re­e­ding after secon­da­ry con­tact with repre­sen­ta­ti­ves of group F. If this hypot­he­sis is true, this colo­ni­za­ti­on could have com­ple­te­ly repla­ced the pre­vi­ous­ly occur­ring group G, which cur­ren­tly has the cen­ter of occur­ren­ce south of the Lufu­bu River estu­ary. Con­si­de­ring the fact that the Lufu­bu River, as the third-​largest sour­ce of water for the lake, repre­sents a high­ly stab­le eco­lo­gi­cal bar­rier sepa­ra­ting the coast of the Chai­ti­ka Moun­tains from the Inan­gu Penin­su­la, then group G could have main­tai­ned the area of the ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on south of the Lufu­bu River but was repla­ced by repre­sen­ta­ti­ves of group F in Came­ron Bay after the drop in the lake level.

During the third expan­si­on around 200,000 years ago, three subg­roups of group A spre­ad along the coast whe­re they ori­gi­nal­ly occur­red. Subg­roup A2 had to move across the lake from the sout­hern edge of the cen­tral part to the eas­tern sho­re of the sout­hern part of the lake. Subg­roups A2 and A4 exten­ded along the sout­he­as­tern coast furt­her to the south of the lake. In the Wapem­be loca­ti­on in the north, one indi­vi­du­al was found to have a hap­lo­ty­pe belo­n­ging to group H, which spre­ad during the pri­ma­ry expan­si­on, and all other indi­vi­du­als pai­red into two subg­roups A. Two dis­tinct Trop­he­us indi­vi­du­als live in clo­se pro­xi­mi­ty in the rela­ti­ve rela­ti­ons­hip near Wapem­be. In Kato­to, the main boun­da­ry bet­we­en groups A and G, about 50% of the popu­la­ti­on was found with a hap­lo­ty­pe of group G and 50% from subg­roups A2 and A4. Subg­roup A2 was also found in the Katu­ku­la loca­ti­on, but this popu­la­ti­on is main­ly com­po­sed of fish from group G.


Die Mehr­he­it der Hauptg­rup­pen erwe­i­ter­te sich wäh­rend der zwe­i­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 400.000 Jah­ren in benach­bar­te Gebie­te, und die Grup­pen A und D schaff­ten es, zur gege­nüber­lie­gen­den Küs­te des zen­tra­len Teils des Tan­gan­ji­ka­se­es zu gelan­gen. Wäh­rend die­ser Peri­ode, nach der Beset­zung der öst­li­chen Küs­te, spal­te­te sich Grup­pe A in vier vers­chie­de­ne Unter­grup­pen. Die Unter­grup­pen A1 und A3 ents­tan­den wahrs­che­in­lich nach der Expan­si­on nach Osten entlang der nörd­li­chen Küs­te. Die Unter­grup­pe A2 stamm­te aus der Beset­zung der nor­dwest­li­chen Küs­te im Nor­den und in der Mit­te des Sees, wäh­rend die Unter­grup­pe A4 wahrs­che­in­lich aus der Kolo­ni­sie­rung des öst­li­chen Teils der süd­li­chen Küs­te resul­tier­te. Grup­pe D besetz­te wahrs­che­in­lich einen sehr kur­zen Abschnitt in der Nähe von Cape Kib­we­sa, wan­der­te von der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te aus. Dies war nur mög­lich vor etwa 400.000 Jah­ren, als der Sees­pie­gel um 550 Meter sank, da sich Trop­he­us wäh­rend ste­i­gen­der Was­sers­tän­de nicht bewe­gen kann, was die Ent­fer­nun­gen zwis­chen den fel­si­gen Tei­len des Sees über fre­ies Was­ser erhöhen wür­de. Nur ein Abfall des Pegels um 550 Meter reich­te aus, damit der fel­si­ge Boden eine Tie­fe von etwa 50 Metern erre­ich­te und Bedin­gun­gen für die Bewe­gung von Trop­he­us ges­chaf­fen wurden.

Die Ausb­re­i­tung von Trop­he­us Kirschf­leck”, die zur Grup­pe F gehört, an der öst­li­chen Küs­te des zen­tra­len Teils des Sees und nörd­lich von Kib­we­sa, sche­int im Verg­le­ich zur aktu­el­len Ver­te­i­lung ande­rer Mitg­lie­der die­ser Grup­pe (F) im Südwes­ten um Came­ron Bay mys­te­ri­ös zu sein. In der Gegend von Kib­we­sa leben drei Tropheus-​Varianten (Trop­he­us pol­li, T. Kib­we­sa” und T. Kirschf­leck”) in unmit­tel­ba­rer Nähe. In den Pro­ben von T. Kirschf­leck” wur­den jedoch zwei Grup­pen gemäß mtD­NA iden­ti­fi­ziert, was auf eine Kre­uzung zwis­chen wahrs­che­in­lich urs­prün­gli­chen Bewoh­nern die­ses Gebiets – Grup­pe T. pol­li (E) und umge­sie­del­ten T. Kirschf­leck” (F) – hin­we­ist. Es gibt zwei Alter­na­ti­ven: Ver­tre­ter der Grup­pe F hät­ten sich entlang der west­li­chen Sei­te der süd­li­chen Küs­te bis an die Gren­ze des zen­tra­len Teils des Sees bewe­gen kön­nen. Es ble­ibt jedoch unk­lar, wie die Grup­pe F über eine so wei­te Flä­che ste­il abfal­len­der west­li­cher Küs­te an der Süd­küs­te hät­te wan­dern kön­nen, die der­ze­it von Fis­chen der Grup­pe D bewohnt wird, ohne dabei gene­tis­che Spu­ren oder eine kle­i­ne­re Popu­la­ti­on zu hin­ter­las­sen. Als Alter­na­ti­ve könn­te die Grup­pe F sich urs­prün­glich entlang der südöst­li­chen Küs­te von Kib­we­sa bis nach Wapem­be aus­geb­re­i­tet haben und wur­de spä­ter durch umge­sie­del­te Ver­tre­ter der Grup­pe A ersetzt. Daher sind Hap­lo­ty­pen (eine Grup­pe von Alle­len auf einem Chro­mo­som, die von Gene­ra­ti­on zu Gene­ra­ti­on geme­in­sam wei­ter­ge­ge­ben wer­den, wobei der Nach­kom­me zwei Hap­lo­ty­pen erbt – einen vom Vater und einen von der Mut­ter) der Grup­pe F in Kib­we­sa Über­res­te der urs­prün­glich viel umfan­gre­i­che­ren Grup­pe. Darüber hinaus könn­te nach die­ser Hypot­he­se die Grup­pe F wäh­rend der Haupt­pe­ri­ode des Ans­tiegs des Sees­pie­gels vor 400.000 Jah­ren ihr der­ze­i­ti­ges Ter­ri­to­rium um Came­ron Bay im Südwes­ten sekun­där kolo­ni­siert haben. Dies wür­de die Anwe­sen­he­it von zwei vers­chie­de­nen Hap­lo­ty­pen in der Bevöl­ke­rung in Mvua (F und G) als Ergeb­nis von Kre­uzung nach dem sekun­dä­ren Kon­takt mit Ver­tre­tern der Grup­pe F erk­lä­ren. Wenn die­se Hypot­he­se wahr ist, könn­te die­se Kolo­ni­sie­rung die zuvor auft­re­ten­de Grup­pe G volls­tän­dig ersetzt haben, die der­ze­it das Zen­trum des Auft­re­tens süd­lich der Mün­dung des Flus­ses Lufu­bu hat. Ange­sichts der Tat­sa­che, dass der Fluss Lufu­bu als drittg­rößte Was­se­rqu­el­le für den See eine sehr sta­bi­le öko­lo­gis­che Bar­rie­re dars­tellt, die die Küs­te der Chaitika-​Berge von der Inangu-​Halbinsel trennt, könn­te die Grup­pe G das Gebiet der urs­prün­gli­chen Verb­re­i­tung süd­lich des Flus­ses Lufu­bu bei­be­hal­ten haben, wur­de aber durch Ver­tre­ter der Grup­pe F in Came­ron Bay nach dem Rück­gang des Sees­pie­gels ersetzt.

Wäh­rend der drit­ten Ausb­re­i­tung vor etwa 200.000 Jah­ren bre­i­te­ten sich drei Unter­grup­pen der Grup­pe A entlang der Küs­te aus, wo sie urs­prün­glich vor­ka­men. Die Unter­grup­pe A2 muss­te über den See vom süd­li­chen Rand des zen­tra­len Teils zur öst­li­chen Küs­te des süd­li­chen Teils des Sees zie­hen. Die Unter­grup­pen A2 und A4 ers­trec­kten sich entlang der südöst­li­chen Küs­te wei­ter nach Süden. Am Stan­dort Wapem­be im Nor­den wur­de bei einem Indi­vi­du­um ein Hap­lo­typ gefun­den, der zur Grup­pe H gehört, die sich wäh­rend der pri­mä­ren Ausb­re­i­tung verb­re­i­te­te, und alle ande­ren Indi­vi­du­en paar­ten sich in zwei Unter­grup­pen A. Zwei vers­chie­de­ne Tropheus-​Individuen leben in unmit­tel­ba­rer Nähe in der rela­ti­ven Bez­ie­hung nahe Wapem­be. In Kato­to, der Hauptg­ren­ze zwis­chen den Grup­pen A und G, wur­de bei etwa 50% der Bevöl­ke­rung ein Hap­lo­typ der Grup­pe G und bei 50% aus den Unter­grup­pen A2 und A4 fest­ges­tellt. Die Unter­grup­pe A2 wur­de auch am Stan­dort Katu­ku­la gefun­den, aber die­se Popu­la­ti­on bes­teht haupt­säch­lich aus Fis­chen der Grup­pe G.


Zai­di ya makun­di makuu yali­sam­baa kati­ka mae­neo jira­ni waka­ti wa upa­nu­zi wa pili tak­ri­ba­ni mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, na makun­di A na D yali­fa­ni­ki­wa kuha­mia upan­de wa pili wa pwa­ni ya kati­ka­ti ya Ziwa Tan­ga­ny­i­ka. Kati­ka kipin­di hiki, baa­da ya kuha­mia pwa­ni ya mas­ha­ri­ki, kun­di la A lili­ga­wa­ny­i­ka kati­ka vikun­di 4 tofau­ti. Vikun­di A1 na A3 lab­da vili­ji­to­ke­za baa­da ya upa­nu­zi upan­de wa mas­ha­ri­ki wa pwa­ni ya kas­ka­zi­ni. Kikun­di cha A2 kilian­zia uva­mi­zi wa pwa­ni ya kaskazini-​magharibi kas­ka­zi­ni na kati­ka­ti mwa ziwa, waka­ti kikun­di cha A4 kili­pa­ti­ka­na kuto­ka­na na uko­lo­ni wa sehe­mu ya mas­ha­ri­ki ya pwa­ni ya kusi­ni. Kikun­di cha D kili­chu­kua kwa uwe­ze­ka­no sehe­mu fupi sana kati­ka eneo la Cape Kib­we­sa, kiki­ha­mia kuto­ka sehe­mu ya mag­ha­ri­bi ya pwa­ni ya kusi­ni. Hii ili­ku­wa ni waka­ti wa pekee kari­bu mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta, amba­po kiwan­go cha maji kilis­hu­ka kwa mita 550. Trop­he­us hawa­we­zi kuha­mia waka­ti wa onge­ze­ko la kiwan­go cha maji, hivyo kuon­ge­ze­ka kwa umba­li kati ya sehe­mu za miam­ba za ziwa juu ya maji wazi. Kupun­gua kwa mita 550 tu kuli­tos­ha kwa saka­fu ya miam­ba kufi­kia kina cha tak­ri­ba­ni mita 50, kuun­da mazin­gi­ra ya uha­mia­ji wa Tropheus.

Usam­ba­za­ji wa Trop­he­us Kirschf­leck,” wana­opa­ti­ka­na kwe­nye kun­di F kwe­nye mwam­bao wa mas­ha­ri­ki wa sehe­mu ya kati ya ziwa na kas­ka­zi­ni mwa Kib­we­sa, una­one­ka­na kuwa wa kisi­ri kulin­ga­na na usam­ba­za­ji wa sasa wa wana­cha­ma wen­gi­ne wa kun­di hili (F) kusi­ni mag­ha­ri­bi mwa Came­ron Bay. Kwe­nye eneo la Kib­we­sa, kuna aina tatu za Trop­he­us (Trop­he­us pol­li, T.“Kibwesa,” na T.“Kirschfleck”) wana­ois­hi kari­bu. Hata hivyo, kwe­nye sam­pu­li za T.“Kirschfleck,” kulin­ga­na na mtD­NA, wali­ku­wa sehe­mu ya makun­di mawi­li, iki­ony­es­ha mchan­ga­ny­i­ko kati ya waka­zi wa awa­li wa eneo hili – kun­di la T. pol­li (E) na T. Kirschf­leck” wali­oha­mis­hwa (F). Kuna njia mbi­li mba­da­la: wawa­ki­lis­hi wa kun­di F wan­ge­we­za kuha­ma kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi hadi mpa­ka wa sehe­mu ya kati ya ziwa. Hata hivyo, ina­ba­ki wazi jin­si kun­di F lili­vy­o­we­za kuha­mia eneo kub­wa la pwa­ni ya kusi­ni mag­ha­ri­bi ina­y­os­hu­ka kwa kasi, amba­yo kwa sasa ina­ka­li­wa na sama­ki wa kun­di D, bila kuacha isha­ra yoy­o­te ya kije­ne­ti­ki au ida­di ndo­go ya watu. Mae­le­zo mba­da­la yana­we­za kuwa kwam­ba kun­di F awa­li lili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki kuto­ka Kib­we­sa hadi Wapem­be na baa­da­ye lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di A, hivyo hap­lo­ty­pes (kun­di la ale­li kwe­nye kro­mo­so­mu moja lina­lo­pi­tis­hwa pamo­ja kuto­ka kiza­zi hadi kiza­zi, na uzao una­rit­hi hap­lo­ty­pes mbi­li – moja kuto­ka kwa baba na nyin­gi­ne kuto­ka kwa mama) za kun­di F huko Kib­we­sa ni maba­ki ya kun­di lili­lo­sam­baa awa­li kwa kia­si kikub­wa. Zai­di ya hayo, kwa nad­ha­ria hii, ina­we­za kuon­ge­zwa kwam­ba kun­di F kili­ka­lia tena eneo lake la sasa kari­bu na Came­ron Bay kusi­ni mag­ha­ri­bi waka­ti wa kipin­di kikuu cha onge­ze­ko la kiwan­go cha maji ya ziwa tak­ri­ban mia­ka 400,000 ili­y­o­pi­ta. Hii inge­e­le­za uwe­po wa hap­lo­ty­pes mbi­li tofau­ti kati­ka ida­di ya watu ya Mvua (F na G) kama mato­keo ya mchan­ga­ny­i­ko baa­da ya mawa­si­lia­no ya pili na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F. Iki­wa nad­ha­ria hii ni kwe­li, uko­lo­ni huu unge­we­za kuchu­kua nafa­si kabi­sa kun­di lili­lo­ku­we­po hapo awa­li la G, amba­lo kwa sasa lina kito­vu cha usam­ba­za­ji kusi­ni mwa mdo­mo wa Mto Lufu­bu. Kwa kuzin­ga­tia ukwe­li kwam­ba Mto Lufu­bu, kama chan­zo cha tatu kikub­wa cha maji kwa ziwa, ina­wa­ki­lis­ha kizu­izi cha eko­lo­jia kili­cho­jen­gwa vizu­ri kina­cho­ten­ga­nis­ha pwa­ni ya Mli­ma Chai­ti­ka na Rasi ya Inan­gu, basi kun­di la G lin­ge­we­za kudu­mis­ha eneo la usam­ba­za­ji la awa­li kusi­ni mwa Mto Lufu­bu laki­ni lika­chu­ku­li­wa na wawa­ki­lis­hi wa kun­di F huko Came­ron Bay baa­da ya kupun­gua kwa viwan­go vya maji.

Waka­ti wa kue­nea kwa tatu kari­bu mia­ka 200,000 ili­y­o­pi­ta, vikun­di vita­tu vya kun­di A vili­sam­baa pwa­ni amba­po awa­li vili­ku­we­po. Kikun­di cha A2 kili­la­zi­mi­ka kuha­mia upan­de wa pili wa ziwa kuto­ka kwe­nye ukin­go wa kusi­ni wa sehe­mu ya kati hadi pwa­ni ya mas­ha­ri­ki ya sehe­mu ya kusi­ni ya ziwa. Vikun­di vya A2 na A4 vili­sam­baa kan­do ya pwa­ni ya kusi­ni mas­ha­ri­ki zai­di ya ziwa. Kati­ka eneo la Wapem­be kas­ka­zi­ni, mtu mmo­ja ali­gun­du­li­wa kuwa na hap­lo­ty­ping ina­y­o­mi­li­ki­wa na kun­di H, amba­yo ili­sam­baa waka­ti wa kue­nea kwa kwan­za, na watu wote wen­gi­ne wali­pan­gwa kati­ka vikun­di viwi­li vya A. Trop­he­us wawi­li tofau­ti wana­we­za kuone­ka­na wanais­hi kati­ka uhu­sia­no wa kari­bu kari­bu na Wapem­be. Kati­ka eneo la Kato­to, mpa­ka mkuu kati ya vikun­di vya A na G, tak­ri­ban 50% ya ida­di ya watu wali­ku­wa na hap­lo­ty­ping ya kun­di G, na 50% wali­ku­wa na vikun­di vya A2 na A4. Kikun­di cha A2 pia kili­gun­du­li­wa kati­ka eneo la Katu­ku­la, laki­ni ida­di ya watu hii kwa kia­si kikub­wa ina­ju­mu­is­ha sama­ki kuto­ka kun­di la G.


Súhrn

Trop­he­usy 7 sku­pín nezme­ni­li dra­ma­tic­ky ich roz­pä­tie výsky­tu, čo môže byť kvô­li sta­bi­li­te ich život­né­ho pro­stre­dia, kto­ré je tvo­re­né kol­mo kle­sa­jú­cim pobre­žím. Tie­to oblas­ti nebo­li prí­liš ovplyv­ne­né kolí­sa­ním hla­di­ny jaze­ra, pre­to­že sa pre­sú­va­li iba sme­rom dolu a hore pozdĺž úte­sov. Jed­na pod­sku­pi­na (A2) sa zis­ti­la tak­mer po celom jaze­re a aj jedin­ci zo vzdia­le­ných popu­lá­cií sú v úzkom vzťa­hu. Keď­že sa zis­ti­li podob­né cha­rak­te­ris­ti­ky roz­ší­re­nia aj iných rodov tan­ga­nic­kých cich­líd (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), prav­de­po­dob­ne mali zme­ny v jaze­re (kli­ma­tic­ké a geolo­gic­ké) podob­ný vplyv na gene­tic­kú štruk­tú­ru popu­lá­cií aj iných druhov.


Sum­ma­ry

The seven groups of Trop­he­us have not dra­ma­ti­cal­ly chan­ged the­ir dis­tri­bu­ti­on ran­ge, which may be att­ri­bu­ted to the sta­bi­li­ty of the­ir envi­ron­ment cha­rac­te­ri­zed by ver­ti­cal­ly des­cen­ding coast­li­nes. The­se are­as were less affec­ted by fluc­tu­ati­ons in the lake­’s water level, as the Trop­he­us moved only up and down along the cliffs. One subg­roup (A2) was found almost throug­hout the enti­re lake, and indi­vi­du­als from dis­tant popu­la­ti­ons show clo­se rela­ti­ons­hips. Simi­lar dis­tri­bu­ti­on cha­rac­te­ris­tics have been obser­ved in other gene­ra of Tan­ga­ny­i­kan cich­lids (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), sug­ges­ting that chan­ges in the lake (cli­ma­tic and geolo­gi­cal) like­ly had a simi­lar impact on the gene­tic struc­tu­re of popu­la­ti­ons of other species.


Zusam­men­fas­sung

Die sie­ben Grup­pen von Trop­he­us haben ihre Verb­re­i­tungs­be­re­i­che nicht dra­ma­tisch verän­dert, was auf die Sta­bi­li­tät ihrer Umge­bung zurück­zu­füh­ren sein könn­te, die durch sen­krecht abfal­len­de Küs­ten gep­rägt ist. Die­se Gebie­te wur­den von Sch­wan­kun­gen des See­was­ser­spie­gels wenig bee­in­flusst, da sich die Trop­he­us nur auf und ab entlang der Klip­pen beweg­ten. Eine Unter­grup­pe (A2) wur­de fast im gesam­ten See gefun­den, und Indi­vi­du­en aus ent­fern­ten Popu­la­ti­onen zei­gen enge Ver­bin­dun­gen. Da ähn­li­che Verb­re­i­tung­smerk­ma­le auch bei ande­ren Gat­tun­gen der Tanganjika-​Buntbarsche (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis) fest­ges­tellt wur­den, deutet dies darauf hin, dass Verän­de­run­gen im See (kli­ma­tis­che und geolo­gis­che) wahrs­che­in­lich einen ähn­li­chen Ein­fluss auf die gene­tis­che Struk­tur von Popu­la­ti­onen ande­rer Arten hatten.


Muh­ta­sa­ri

Trop­he­us wa makun­di 7 hawa­ja­ba­di­lis­ha sana eneo lao la usam­ba­za­ji, amba­lo lina­we­za kuwa kuto­ka­na na utu­li­vu wa mazin­gi­ra yao yana­y­o­to­ka­na na pwa­ni ina­y­os­hu­ka wima. Mae­neo haya hay­aku­at­hi­ri­wa sana na maba­di­li­ko ya kiwan­go cha ziwa, kwa­ni Trop­he­us wali­son­ga tu juu na chi­ni kan­do ya miam­ba. Kun­di moja (A2) lili­pa­ti­ka­na kari­bu kote ziwa, na watu binaf­si kuto­ka makun­di ya mba­li pia wanas­hi­ri­ki uhu­sia­no wa kari­bu. Kwa kuwa sifa sawa za usam­ba­za­ji zime­one­ka­na pia kwa maje­na­si men­gi­ne wa cich­lids wa Tan­ga­ny­i­ka (Eret­mo­dus, Cyp­ric­hro­mis), ni kwa kia­si kikub­wa kwam­ba maba­di­li­ko kati­ka ziwa (ya hali ya hewa na kiji­olo­jia) yali­ku­wa na atha­ri sawa kwe­nye muun­do wa kije­ne­ti­ki wa jamii za spis­hi nyingine.


Lite­ra­tú­ra

Baric, S. et al.: Phy­lo­ge­og­rap­hy and evo­lu­ti­on of the Tan­ga­ny­i­kan cich­lid genus Trop­he­us based upon mito­chon­drial DNA saqu­en­ces. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54 – 68.
Cohen, A.S., Soreg­han, M.R., Scholz, C.A.: Esti­man­ting the age of for­ma­ti­on of lakes: An exam­ple from Lake Tan­ga­ny­i­ka, East Afri­can Rift Sys­tem. Geolo­gy, 21, 1993, 511 – 514.
Cohen, A.S. et al.: New pala­e­oge­og­rap­hic and lake-​level recons­truc­ti­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka: Impli­ca­ti­ons for tec­to­nic cli­ma­tic and bio­lo­gi­cal evo­lu­ti­on in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107 – 132.
Gas­se, F. et al.: Water level fluc­tu­ati­ons of Lake Tan­ga­ny­i­ka in pha­se with oce­a­nic chan­ges during the last gla­cia­ti­on and degla­cia­ti­on. Natu­re, 342, 1989, 57 – 59.
Sturm­bau­er, C.: Explo­si­ve spe­cia­ti­on in cich­lid fis­hes of the Afri­can Gre­at Lakes: A dyna­mic model of adap­ti­ve radia­ti­on. J. Fish Biol., 53, 1998, 18 – 36.
Sturm­bau­er, C., Mey­er, A.: Gene­tic diver­gen­ce, spe­cia­ti­on and morp­ho­lo­gi­cal sta­sis in a line­a­ge of Afri­can cich­lid fis­hes. Natu­re, 358, 1992, 578 – 581.
Sturm­bau­er, C. et al.: Lake level fluc­tu­ati­on synch­ro­ni­ze gene­tic diver­gen­ces of cich­lid fis­hes in Afri­can lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144 – 154.

S pou­ži­tím uve­de­nej lite­ra­tú­ry spra­co­val: Róbert Toman


With the use of the pro­vi­ded lite­ra­tu­re, pro­ces­sed by: Róbert Toman.


Unter Ver­wen­dung der ange­ge­be­nen Lite­ra­tur verar­be­i­tet von: Róbert Toman.


Kwa kutu­mia mare­jeo yali­y­o­to­le­wa, ili­y­o­sin­dik­wa na: Róbert Toman.

Use Facebook to Comment on this Post

Biológia, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Biológia rýb a rastlín

Hits: 22230

Mož­no ste sa už aj vy stret­li s tým, že neja­ký cho­va­teľ tvr­dil, že čosi je vo vzdu­chu. Sami na sebe vie­me, že poča­sie, roč­né obdo­bie, sve­tel­ný režim dňa a noci má aj na nás veľ­ký vplyv. Máme mož­nosť počuť, resp. vyslo­viť podob­né vety vte­dy, keď nám ryby kapú, keď sú bez zjav­nej prí­či­ny cho­ré, prí­pad­ne aké­si malát­ne. Súvi­sí to z bio­lo­gic­ký­mi pochod­mi, s bio­ryt­ma­mi, kto­ré v živo­te orga­niz­mu hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu, a na kto­ré by sme nema­li zabú­dať. Ešte raz sa vrá­tim ana­lo­gic­ky ku ľuďom – len si pred­stav­te ako by ste sa sprá­va­li, keby ste nemoh­li spať, prí­pad­ne keby vás zavre­li na samot­ku. Jed­nou z vecí na kto­rú sa veľ­mi v pra­xi akva­ris­tu veľ­mi nemys­lí, ale kto­rá má vplyv aj na ryby je atmo­sfé­ric­ký tlak. Bio­ge­o­gra­fic­ké oblas­ti – hlav­né oblas­ti výsky­tu rýb a rastlín


Es ist mög­lich, dass Sie bere­its auf einen Züch­ter ges­to­ßen sind, der behaup­tet hat, dass etwas in der Luft liegt. Wir wis­sen aus eige­ner Erfah­rung, dass Wet­ter, Jah­res­ze­i­ten und der Licht­zyk­lus von Tag und Nacht auch einen gro­ßen Ein­fluss auf uns haben. Ähn­li­che Aus­sa­gen kön­nen wir hören oder machen, wenn unse­re Fis­che lai­chen, ohne offen­sicht­li­chen Grund krank sind oder sich merk­wür­dig ver­hal­ten. Dies hängt mit bio­lo­gis­chen Pro­zes­sen und Bio­r­hyth­men zusam­men, die im Leben eines Orga­nis­mus eine wich­ti­ge Rol­le spie­len und die wir nicht ver­nach­läs­si­gen soll­ten. Ich wer­de noch ein­mal ana­log zu Men­schen zurück­keh­ren – stel­len Sie sich vor, wie Sie sich ver­hal­ten wür­den, wenn Sie nicht sch­la­fen könn­ten oder wenn man Sie alle­i­ne eins­per­ren wür­de. Eines der Din­ge, an die ein Aqu­aria­ner im prak­tis­chen Sinn oft nicht denkt, die aber auch Ein­fluss auf die Fis­che hat, ist der atmo­sp­hä­ris­che Druck. Bio­ge­o­gra­fis­che Gebie­te – Haupt­verb­re­i­tungs­ge­bie­te von Fis­chen und Pflanzen.


  • Medzi naj­zná­mej­šie oblas­ti pat­rí neot­ro­pic­ká oblasť – Juž­ná Ame­ri­ka a Sever­ná Ame­ri­ka. V Juž­nej Ame­ri­ke je to naj­mä: Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – oblasť rast­li­ny Echi­no­do­rus. V Juž­nej Ame­ri­ke žije napr. ska­lá­re, ter­čov­ce – dis­ku­sy, cich­li­dy pávie (oce­lá­ty), Apis­to­gram­ma, čeľaď tet­ro­vi­té, gup­ky, Poeci­li­dae, kap­ro­zúb­ky, sum­če­ky Bro­chis Cory­do­ras. Nie­kto­ré sum­če­ky žijú čas­to aj v pomer­ne stu­de­ných vodách – 10°C a dosa­hu­jú úcty­hod­ných roz­me­rov – až 50 cm.
  • Sever­ná Ame­ri­ka. V Mexi­ku žijú pred­sta­vi­te­lia živo­ro­diek rodu Xip­hop­ho­rus – zná­me pla­tymečov­ky
  • Stred­ná Ame­ri­ka. Ak roz­lí­šim túto pomer­ne špe­ci­fic­kú oblasť, tak tu žijú veľ­mi zau­jí­ma­vé men­šie cich­li­dy a množ­stvo iných zau­jí­ma­vých druhov.
  • Afri­ka. Oblasť rast­lín Apo­no­ge­ton, Anu­bias: eti­óp­ska oblasť; Kon­go – Stred­ná Afri­ka; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ni­ka – vyso­ký obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nu sod­né­ho; Mala­wi – výskyt mbu­na cich­líd – rýb via­žu­cich sa na skal­na­té pro­stre­die a uta­ka cich­líd – via­žu­cich sa na voľ­nú vodu; Vic­to­ria – veľa dru­ho­vo sku­pi­ny Hap­loc­hro­mi­nae. Jaze­ro Mala­wi. Domo­rod­ci jaze­ro nazý­va­jú Nja­sa. S tým­to pome­no­va­ní sa môže­me stret­núť aj v star­šej lite­ra­tú­re. Jaze­ro Mala­wi sa nachá­dza vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne, na mies­tach, kde sa tvo­rí budú­ci oce­án­sky chr­bát. Podob­ne ako jaze­ro Tan­ga­ni­ka vznik­lo už v dáv­nych dobách. Má pre­tiah­ly, úzky tvar, no cel­ko­vá plo­cha ho radí ku jed­ným z naj­väč­ších jazier na sve­te. Žijú v ňom pre­važ­ne cich­li­dy, v pre­važ­nej mie­re ende­mic­ké dru­hy (vysky­tu­jú­ce sa len tu). Zoop­lank­tón tvo­rí: Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp., atď. Jaze­ro Tan­ga­ni­ka. Jaze­ro pat­rí k naj­väč­ším na sve­te, ide o dru­hé naj­hl­b­šie jaze­ro po Baj­kal­skom jaze­re. Nachá­dza sa vo výcho­do­af­ric­kej prie­ko­po­vej pre­pad­li­ne – v rif­te. Prie­mer­ná tep­lo­ta počas roka dosa­hu­je 23°C. Žijú tu pre­važ­ne cich­li­dy, z veľ­kej mie­re ende­mic­ké, no okrem toho aj množ­stvo archaic­kých foriem rýb. Zoop­lank­tón tvo­rí: Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka atď. Jaze­ro Vic­to­ria. Obrov­ské jaze­ro, s veľ­kým množ­stvom cich­líd, ich počet však nie je taký domi­nant­ný ako v prí­pa­de Mala­wi a Tan­ga­ni­ka. Žije tu naj­mä sku­pi­na Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­tón tvo­rí: Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li atď.
  • Juho­vý­chod­ná Ázia. Rie­ky Mekong, Gan­ga – oblas­ti veľ­ké­ho množ­stva rast­lín ako napr. Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, rýb: dánia, raz­bo­ry, mren­ky, labyrintky.
  • Euró­pa. Sta­rý kon­ti­nent nepos­ky­tu­je akva­ris­tom toľ­ko rados­ti. Snáď len v oblas­ti stu­de­no­vod­nej akva­ris­ti­ky. Na dru­hej stra­ne aj na Slo­ven­sku na via­ce­rých mies­tach exis­tu­jú tep­lé prú­dy, zväč­ša geoter­mál­ne­ho pôvo­du, kto­ré posky­tu­jú v užšom pries­to­re z hľa­dis­ka tep­lo­ty pre­ži­tie subt­ro­pic­kých a tro­pic­kých dru­hov. V spod­ných kaná­loch rie­ky Dunaj sa nachá­dza­jú gup­ky – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Dokon­ca tu doš­lo k tomu, že sa gene­tic­ká infor­má­cia sa pre­sa­di­la natoľ­ko, že sa tu vysky­tu­jú aj pôvod­né prí­rod­né for­my s pôvod­ným tva­rom tela a kres­bou. Totiž gup­ky sa sem dosta­li z rúk cho­va­te­ľov a cho­va­te­lia prí­rod­né for­my gupiek tak­mer necho­va­jú. Tie­to pôvod­ne sfar­be­né ryb­ky sú prak­tic­ky necho­va­teľ­né, dlho v akvá­riu nevy­dr­žia, zrej­me sú prí­liš divo­ké. Tep­lé prú­dy sa nachá­dza­jú na via­ce­rých mies­tach. Zná­my je prí­pad, že na Zele­nej vode pri Novom Mes­te nad Váhom sa vyskyt­li pira­ne. Bolo to v lete, ale kto­vie či si tu, ale­bo na inom mies­te nedo­ká­žu ony, ale­bo iný druh nájsť ces­tu k živo­tu aj cez zimu. Chcel by som varo­vať cho­va­te­ľov pred takou­to intro­duk­ci­ou nepô­vod­né­ho dru­hu, pre­to­že eko­sys­tém sa oby­čaj­ne nedo­ká­že pris­pô­so­biť bez ujmy, a je to neetic­ké voči prí­ro­de aj voči rybám. Nie­ke­dy je tep­lá voda von­ku udr­žia­va­ná člo­ve­kom, napr. v jazier­kach v kúpeľ­ných mes­tách. Tak je tomu aj v Pieš­ťa­noch. Jazier­ka sú napá­ja­né z ter­mál­ne­ho lie­či­vé­ho pra­me­ňa, kto­rý však obsa­hu­je veľ­ké množ­stvo solí. Pre­to v jazier­kach doká­žu žiť len nie­kto­ré dru­hy rýb: black­mol­ly, gup­ky, mečov­ky, kara­sy apod. Jazier­ka sú okráš­le­né lek­na­mi, vik­tó­ri­ou regi­ou, na bre­hoch bam­bu­som apod. Venu­je sa im ten­to článok.
  • More. Nemož­no však zabud­núť aj na mor­ské pro­stre­die: Paci­fik, Atlan­tik, Indic­ký oce­án, Bal­tik, Jad­ran, Kas­pic­ké more atď.

Zu den bekann­tes­ten Gebie­ten gehört die neot­ro­pis­che Regi­on – Süd- und Nor­da­me­ri­ka. In Süda­me­ri­ka sind beson­ders die Flüs­se Ori­no­co, Ama­zo­nas und Rio Neg­ro erwäh­nen­swert, in deren Umge­bung die Pflan­zen­gat­tung Echi­no­do­rus gede­iht. In Süda­me­ri­ka fin­det man zum Beis­piel Ska­la­re, Dis­kus­se (Ter­zi­nen), Pfau­e­nau­gen­bunt­bars­che (Oze­lots), Apis­to­gram­ma, Tetras, Gup­pys, Lebend­ge­bä­ren­de wie die Poeci­li­dae, Pan­zer­wel­se, Bro­chis und Cory­do­ras. Eini­ge Pan­zer­wel­se leben sogar in rela­tiv kal­tem Was­ser – bei 10°C – und erre­i­chen bee­in­druc­ken­de Größen von bis zu 50 cm.

Nor­da­me­ri­ka: In Mexi­ko leben Ver­tre­ter der lebend­ge­bä­ren­den Gat­tung Xip­hop­ho­rus – bekann­te Pla­tis und Schwertträger.

Mit­te­la­me­ri­ka: In die­ser spe­zi­fis­chen Regi­on leben sehr inte­res­san­te kle­i­ne­re Bunt­bars­che und vie­le ande­re fas­zi­nie­ren­de Arten.

Afri­ka: Gebie­te mit Pflan­zen wie Apo­no­ge­ton und Anu­bias sind Äthi­opien, der Kon­go in Zen­tra­laf­ri­ka, der Niger, der Sam­be­si und der Tan­gan­ji­ka mit einem hohen Gehalt an Natrium­hyd­ro­gen­car­bo­nat. Im Mala­wi­see gibt es Mbuna-​Buntbarsche, die sich an fel­si­ge Umge­bun­gen bin­den, und Utaka-​Buntbarsche, die sich im fre­ien Was­ser auf­hal­ten. Im Vik­to­ria­see fin­det man vie­le Arten der Haplochrominae-​Gruppe. Der Mala­wi­see, auch Nja­sa genannt, liegt in der ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­benb­ru­ch­zo­ne, an Stel­len, wo sich zukünf­ti­ge oze­a­nis­che Rüc­ken bil­den. Ähn­lich wie der Tan­gan­ji­ka­see ents­tand er schon in fer­ner Ver­gan­gen­he­it. Er hat eine lang­ge­zo­ge­ne, sch­ma­le Form, aber die Gesamtf­lä­che macht ihn zu einem der größten Seen der Welt. Er beher­bergt haupt­säch­lich Bunt­bars­che, darun­ter vie­le ende­mis­che Arten (die nur hier vor­kom­men). Der Zoop­lank­ton bes­teht aus Meso­cyc­lops leuc­kar­ti, Diap­ha­no­so­ma exci­sum, Bos­mi­na lon­gi­ros­tris, Diap­to­mus sp. usw.

Tan­gan­ji­ka­see: Der See zählt zu den größten der Welt und ist nach dem Bai­kal­see der zwe­it­tiefs­te. Er liegt im Ostaf­ri­ka­nis­chen Gra­benb­ruch – im Rift. Die durch­schnitt­li­che Tem­pe­ra­tur bet­rägt 23°C. Hier leben haupt­säch­lich Bunt­bars­che, vie­le davon ende­misch, aber auch vie­le archais­che Fis­char­ten. Zoop­lank­ton umfasst Cyc­lops, Diap­to­mus sim­plex, Lim­no­chi­da tan­ga­ni­ka usw.

Victoria-​See: Ein rie­si­ger See mit einer Viel­zahl von Bunt­bars­chen, deren Anzahl jedoch nicht so domi­nant ist wie bei Mala­wi und Tan­gan­ji­ka. Hier lebt haupt­säch­lich die Grup­pe der Hap­loc­hro­mi­nae. Zoop­lank­ton umfasst Daph­nia spp., Cyc­lops sp., Chy­do­rus sp., Diap­to­mus sp., Lep­to­do­ra sp., Cari­di­na nilo­ti­ca, Kera­tel­la sp., Phi­lo­di­na spp., Lim­noc­ni­da vic­to­riae, Asp­lanch­na bright­wel­li usw.

Südos­ta­sien: Flüs­se wie der Mekong und der Gan­ges – Gebie­te mit vie­len Pflan­zen wie Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, Fis­chen wie Dani­os, Ras­bo­ras, Bärb­lin­gen, Labyrinthen.

Euro­pa: Der alte Kon­ti­nent bie­tet den Aqu­aria­nern nicht so viel Fre­ude, außer im Bere­ich der Kalt­was­se­ra­qu­aris­tik. Ande­rer­se­its gibt es auch in der Slo­wa­kei an vers­chie­de­nen Orten war­me Strömun­gen, meist geot­her­mis­chen Urs­prungs, die in einem enge­ren Tem­pe­ra­tur­spek­trum das Über­le­ben subt­ro­pis­cher und tro­pis­cher Arten ermög­li­chen. In den unte­ren Kanä­len der Donau in der Slo­wa­kei leben Gup­pys – Poeci­lia reti­cu­la­ta. Tat­säch­lich hat sich gene­tis­ches Mate­rial so weit durch­ge­setzt, dass hier sogar natür­li­che For­men mit ori­gi­na­ler Kör­per­form und Zeich­nung vor­kom­men. Gup­pys wur­den hier von Züch­tern ein­ge­fü­hrt, und natür­li­che For­men von Gup­pys wer­den kaum gezüch­tet. Die­se urs­prün­glich gefärb­ten Fis­che sind prak­tisch nicht zücht­bar und über­le­ben im Aqu­arium nicht lan­ge, wahrs­che­in­lich sind sie zu wild. War­me Strömun­gen gibt es an vers­chie­de­nen Orten. Es ist bekannt, dass am Grünen See bei Nové Mes­to nad Váhom Piran­has vor­ka­men. Das war im Som­mer, aber wer weiß, ob sie hier oder an einem ande­ren Ort einen Weg zum Über­le­ben auch im Win­ter fin­den kön­nen. Ich möch­te die Züch­ter vor solch einer Ein­füh­rung nicht hei­mis­cher Arten war­nen, da sich das Öko­sys­tem nor­ma­ler­we­i­se nicht ohne Scha­den anpas­sen kann, und es ist sowohl der Natur als auch den Fis­chen gege­nüber unet­hisch. Manch­mal wird war­mes Was­ser drau­ßen vom Men­schen auf­rech­ter­hal­ten, zum Beis­piel in Tei­chen in Kurorts­täd­ten. So ist es auch in Pieš­ťa­ny. Die Tei­che wer­den aus einem ther­mis­chen Hei­lqu­el­len ges­pe­ist, die jedoch eine gro­ße Men­ge an Sal­zen ent­hält. Daher kön­nen nur eini­ge Fis­char­ten in den Tei­chen über­le­ben: Black Mol­lys, Gup­pys, Sch­wertt­rä­ger, Karp­fen usw. Die Tei­che sind mit See­ro­sen, Vik­to­rien, am Ufer mit Bam­bus usw. ver­ziert. Die­sem The­ma wid­met sich die­ser Artikel.

Meer: Aber man darf auch die Mee­re­sum­ge­bung nicht ver­ges­sen: Pazi­fik, Atlan­tik, Indis­cher Oze­an, Ost­see, Adria, Kas­pis­ches Meer usw.


Cich­li­dy – Cich­li­dae Pred­sta­vu­jú asi 1600 dru­hov – sú naj­väč­šou čeľa­ďou rýb, a jed­nou z naj­väč­ších z orga­niz­mov vôbec. Cich­li­dy žijú na troch kon­ti­nen­toch: v Afri­ke – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us v Juž­nej Ame­ri­ke – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma v Ázii – Etrop­lus. Mala­ws­ké cichlidy


Cich­li­den – Cich­li­dae stel­len etwa 1600 Arten dar – sie sind die größte Fisch­fa­mi­lie und eine der größten Orga­nis­men­grup­pen über­haupt. Cich­li­den leben auf drei Kon­ti­nen­ten: in Afri­ka – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us in Süda­me­ri­ka – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma in Asien – Etrop­lus. Malawisee-Cichliden


  • Aulo­no­ca­ra: Aulo­no­ca­ra aqu­ilo­nium, audi­tor, baen­schi, bre­vi­ni­dus, bre­vi­ros­tris, cji­ten­di, cobué, ethe­lwyn­nae, eure­ka, ger­tru­dae, guent­he­ri, hans­ba­en­schi, hue­se­ri, chi­tan­de, chi­ten­di, iwan­da, jacobf­re­i­ber­gi, jalo, kan­de, kan­de­en­se, kor­ne­liae, kor­ne­liae, lupin­gu, mac­ro­chir, mai­so­ni, male­ri, mame­lea, mar­ma­la­de cat, may­lan­di, nyas­sae, ob, rostra­tum, sau­lo­si, ste­ve­ni, stu­artg­ran­ti, tre­ma­to­cep­ha­lum, tre­ma­toc­ra­nus, usi­sya, walteri
  • Buc­coc­hro­mis: Buc­coc­hro­mis atri­ta­e­nia­tus, hete­ro­ta­e­nia, lep­tu­rus, noto­ta­e­nia, ocu­la­tus, rho­ade­sii, spec­ta­bi­lis, trewavasae
  • Pse­udot­rop­he­us: Pse­udot­rop­he­us ater, auro­ra, bar­lo­wi, crab­ro, cyane­us, dema­so­ni, ele­gans, elon­ga­tus, fain­zil­be­ri, fla­vus, fus­co­ides, fus­cus, hajo­ma­y­lan­di, lanis­ti­co­la, living­sto­nii, lom­bar­doi, lon­gi­or, lucer­na, mac­ropht­hal­mus, mic­ros­to­ma, minu­tus, modes­tus, novem­fas­cia­tus, pur­pu­ra­tus, sau­lo­si, soco­lo­fi, trop­he­ops, tur­si­ops, wil­liam­si, zeb­ra
  • May­lan­dia: May­lan­dia auro­ra, bar­lo­wi, bene­tos, cal­lai­nos, crab­ro, cyne­us­mar­gi­na­tus, ele­gans, emmil­tos, est­he­rae, fain­zil­be­ri, gres­ha­kei, hajo­ma­y­lan­di, hete­ro­pic­ta, chry­so­mal­los, lanis­ti­co­la, living­sto­ni, lom­bar­doi, mben­ji, melab­ran­chi­on, pha­e­os, pur­sa, pyr­so­no­tus, thap­si­no­gen, xans­to­ma­chus, zebra
  • Mela­noc­hro­mis: Mela­noc­hro­mis aura­tus, bali­odig­ma, bene­tos, bre­vis, chi­po­kae, cyane­or­hab­dos, dia­lep­tos, elas­to­de­ma, hete­roc­hro­mis, inter­rup­tus, joan­john­so­nae, johan­nii, lab­ro­sus, lepi­dia­dap­tes, loriae, main­ga­no, mela­nop­te­rus, mel­li­tus, paral­le­lus, peri­le­ucos, per­spi­cax, robus­tus, simu­lans, ver­mi­vo­rus, xanthodigma
  • Uta­ka cich­li­dy: afric­ké cich­li­dy žijú­ce vo voľ­nej vode: Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Stig­ma­toc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tra­mi­ti­chor­mis, Tyrannochromis. 

Tan­ga­nic­ké cichlidy


Tanganyika-​Cichliden


  • Alto­lam­pro­lo­gus: Alto­lam­pro­lo­gus cal­vus, com­pres­si­ceps, fas­cia­tus, sumbu

Juho­ame­ric­ké cichlidy

Sůda­me­ri­ka­nis­che Buntbarsche


  • Aequ­idens: Aequ­idens awa­ni, bise­ria­tus, chi­man­ta­nus, coeru­le­opunc­ta­tus, dia­de­ma, dor­si­ger, duopunc­ta­tus, epae, gea­yi, ger­ci­liae, hoeh­nei, latif­rons, maro­nii, mau­e­sa­nus, metae, micha­e­li, pal­li­dus, palo­eme­uen­sis, pat­ric­ki, pla­gi­ozo­na­tus, por­ta­leg­ren­sis, pota­ro­en­sis, pul­cher, pulch­rus, rivu­la­tus, ron­do­ni, sapa­y­en­sis, tetramerus
  • Apis­to­gram­ma: Apis­to­gram­ma agas­si­zii, black, amo­enum, arua, bita­e­nia­ta, borel­lii, bre­vis, caca­tu­oides, cae­tei, comm­brae, cru­zi, dip­lo­ta­e­nia, eli­za­bet­hae, euno­tus, geis­le­ri, gep­hy­ra, gib­bi­ceps, gos­sei, hip­po­ly­tae, hoig­nei, hongs­loi, incons­pi­cua, ini­ri­dae, juru­en­sis, lin­kei, lue­lin­gi, maci­lien­sis, mac­mas­te­ri, mein­ke­ni, moae, nijs­se­ni, nor­ber­ti, ort­man­ni, pan­du­ri­ni, par­va, pau­ci­squ­amis, pay­ami­no­nis, per­so­na­ta, per­ten­se, piau­ien­sis, ple­uro­ta­e­nia, pulch­ra, rega­ni, res­ti­cu­lo­sa, rorai­mae, rupu­nu­ni, sta­ec­ki, ste­in­dach­ne­ri, tae­nia­tum, tri­fas­cia­ta, uau­pe­si, urte­a­gai, vie­ji­ta, vie­ji­ta red, vie­ji­ta snickers
  • Archo­cen­trus: Archo­cen­trus cen­trar­chus, cut­te­ri, nano­lu­te­us, nig­ro­fas­cia­tus, saji­ca, spilurus

Živo­rod­ky žijú v juž­nej čas­ti Sever­nej Ame­ri­ky, v Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ke a malá časť v Juho­vý­chod­nej Ázii. Čo sa týka vyme­dze­nia sku­pi­ny živo­rod­ky” tak nara­zí­me na prob­lém ume­lo vytvo­re­nej sku­pi­ny, kto­rá nemá jas­né taxo­no­mic­ké odô­vod­ne­nie. Je to skôr funkč­ná sku­pi­na, ale­bo fyzi­olo­gic­ká. Pred­sta­vu­jú šty­ri čeľa­de: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (pat­ria­ce do radu Cyp­ri­no­don­ti­for­mes), Hemi­ramp­hi­dae (pat­ria­ce medzi Belo­ni­for­mes). Medzi tzv. živo­rod­ka­mi náj­de­me pomer­ne dosť dru­hov, kto­ré sa živo­ro­dos­ťou nevyz­na­ču­jú. Viac v samos­tat­nom člán­ku. Tet­ry sú vďač­né ryby naj­mä svo­jím spo­lo­čen­ským sprá­va­ním. Hor­šie je to už z ich roz­mno­žo­va­ním – pochá­dza­jú zväč­ša z Juž­nej Ame­ri­ky, z povo­dia Ama­zo­nu, kde sú pod­mien­ky pomer­ne homo­gén­ne a špe­ci­fic­ké. Mno­ho tetier žije v kys­lej vode, z níz­kou hla­di­nou váp­ni­ka a hor­čí­ka, ale často­krát z vyš­ším obsa­hom ostat­ných iónov. Pre úče­ly akva­ris­tu sa teda naj­mä pre roz­mno­žo­va­nie hodí voda v roz­sa­hu pH 66,8, nie je výnim­kou aj 4.55, cel­ko­vá tvrdo­sť maxi­mál­ne do 10 °dGH, uhli­či­ta­no­vá tvrdo­sť 05 °dKH, vodi­vosť 200450 µS. Ikry tetier sú zväč­ša náchyl­né na svet­lo. Vytie­ra­ciu nádrž a pre­dov­šet­kým ikry po tre­ní je vhod­né zatem­niť. Dvom dru­hom Para­che­i­ro­don inne­si Para­che­i­ro­don axel­ro­di sa venu­jem pod­rob­nej­šie. Tet­ry sa vyslo­ve­ne hodia do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria, kde sa ak ich je dosta­tok veľ­mi pek­ne pre­ja­ví ich hej­no­vi­té sprá­va­nie. Mys­lím, že nemu­sí to byť ani nad­še­nec pre ryby, ale kaž­dé­mu sa zapá­či keď pozo­ru­je ako sa naraz pohne 50 neóniek čer­ve­ných, ale­bo hoci tetier cit­ró­no­vých. Rod Asty­anax: Asty­anax abra­mis, abra­mo­ides, acant­ho­gas­ter, aene­us, albe­olus, albur­nus, alti­pa­ra­nae, angus­tif­rons, ante­ri­or, ante­ro­ides, arman­doi, asym­met­ri­cus, atra­to­en­sis, bima­cu­la­tus, bour­ge­ti, bre­vir­hi­nus, cor­do­vae, dagu­ae, eigen­man­ni­orum, esse­qu­iben­sis, fas­cia­tus, fes­tae, fili­fe­rus, giton, goy­acen­sis, gra­ci­li­or, guapo­ren­sis, guia­nen­sis, gym­no­ge­nys, inte­ger, jor­da­ni, keit­hi, ken­ne­dyi, kul­lan­de­ri, leopol­di, line­a­tus, lon­gi­or, mag­da­le­nae, mari­onae, maro­nien­sis, maxi­mus, megas­pi­lu­ra, metae, meunie­ri, mexi­ca­nus, mic­ro­le­pis, muc­ro­na­tus, mul­ti­dens, muta­tor, myer­si, nasu­tus, nica­ra­gu­en­sis, ocel­la­tus, ort­ho­dus, para­gu­ay­en­sis, para­na­hy­bae, pin­na­tus, poetzsch­kei, poly­le­pis, pota­ro­en­sis, rega­ni, ribe­i­rae, ruber­ri­mus, sal­tor, scab­ri­pin­nis, schu­bar­ti, scin­til­lans, sco­lo­gas­ter, stil­be, super­bus, sym­met­ri­cus, tae­nia­tus, trie­ryth­rop­te­rus, vali­dus, vene­zu­e­lae, zonatus. 


Lebend­ge­bä­ren­de Zahn­karp­fen, auch als živo­rod­ky” bekannt, leben im süd­li­chen Teil Nor­da­me­ri­kas, in Mittel- und Süda­me­ri­ka sowie in einem kle­i­nen Teil Südos­ta­siens. Die Grup­pe živo­rod­ky” stößt jedoch auf das Prob­lem einer künst­lich ges­chaf­fe­nen Grup­pie­rung, die kei­ne kla­re taxo­no­mis­che Beg­rün­dung hat. Es han­delt sich eher um eine funk­ti­ona­le oder phy­si­olo­gis­che Grup­pe. Sie umfasst vier Fami­lien: Goode­i­dae, Anab­le­pi­dae, Poeci­li­i­dae (gehört zur Ord­nung Cyp­ri­no­don­ti­for­mes) und Hemi­ramp­hi­dae (gehört zu den Belo­ni­for­mes). Unter den soge­nann­ten živo­rod­ky” gibt es vie­le Arten, die sich nicht durch Lebend­ge­burt aus­ze­ich­nen. Mehr dazu in einem sepa­ra­ten Artikel.

Tetras sind dank­ba­re Fis­che, beson­ders wegen ihres sozia­len Ver­hal­tens. Es wird jedoch sch­wie­ri­ger, wenn es um ihre Fortpf­lan­zung geht. Sie stam­men größten­te­ils aus Süda­me­ri­ka, aus dem Amazonas-​Einzugsgebiet, wo die Bedin­gun­gen ziem­lich homo­gen und spe­zi­fisch sind. Vie­le Tetras leben in sau­rem Was­ser mit nied­ri­gem Gehalt an Kal­zium und Mag­ne­sium, aber oft mit einem höhe­ren Gehalt an ande­ren Ionen. Für die Zucht ist daher Was­ser im Bere­ich von pH 66,8, gele­gen­tlich auch 4,55, Gesamt­här­te maxi­mal 10 °dGH, Kar­bo­nat­här­te 0 – 5 °dKH, Leit­fä­hig­ke­it 200 – 450 µS am bes­ten gee­ig­net. Tetra-​Eier sind in der Regel lich­temp­find­lich. Es ist rat­sam, das Laich­bec­ken und beson­ders die Eier nach dem Ablai­chen abzudecken.

Ich befas­se mich genau­er mit zwei Arten, Para­che­i­ro­don inne­si und Para­che­i­ro­don axel­ro­di. Tetras eig­nen sich beson­ders gut für Geme­in­schaft­sa­qu­arien, in denen ihr sch­war­mar­ti­ges Ver­hal­ten gut zur Gel­tung kommt. Ich den­ke, man muss kein Fisch­lieb­ha­ber sein, um es zu schät­zen, wenn man sieht, wie sich 50 Rote Neons oder Zit­ro­nen­te­tras gle­i­ch­ze­i­tig bewe­gen. Die Gat­tung Asty­anax umfasst Arten wie Asty­anax abra­mis, abramoides …


Kap­ro­zúb­ky – halan­čí­ky sú dru­hy Ame­ri­ky, Afri­ky, kto­ré žijú v peri­odic­kých vodách, naj­mä v Juž­nej Ame­ri­ke čas­to doslo­va v kalu­žiach, kto­ré sú v obdo­bí daž­ďov zalia­te vodou a v obdo­bí sucha vysy­cha­jú. Tie­to ryby sa teda čas­to doží­va­jú iba jedi­ný rok. Afric­ké dru­hy sú aj 2 až 4 roč­né. Typic­ké kap­ro­zúb­ky nakla­dú ikry, kto­ré jed­no­du­cho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárod­ku done­sie so sebou až opä­tov­ný dážď na začiat­ku obdo­bia daž­ďov. Simu­lá­cia toh­to pro­ce­su je aj zákla­dom úspe­chu pri ich roz­mno­žo­va­ní v zaja­tí, v našich nádr­žiach. Kap­ro­zúb­ky, v Čechách ozna­čo­va­né ako halan­čí­ky sú blíz­ke prí­buz­né živo­rod­kám. Nie­kto­ré zná­me rody: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli, …


Halb­schnäb­ler, auch als halan­čí­ky bekannt, sind Arten aus Ame­ri­ka und Afri­ka, die in peri­odis­chen Gewäs­sern leben, ins­be­son­de­re in Süda­me­ri­ka oft buchs­täb­lich in Pfüt­zen, die in der Regen­ze­it übersch­wemmt und in der Troc­ken­ze­it aus­get­rock­net sind. Die­se Fis­che leben daher oft nur ein Jahr. Afri­ka­nis­che Arten kön­nen auch 2 bis 4 Jah­re alt wer­den. Typis­che Halb­schnäb­ler legen Eier, die spä­ter ein­fach aus­trock­nen. Der Impuls für die Embry­o­ent­wick­lung erfolgt mit dem erne­uten Regen zu Beginn der Regen­ze­it. Die Simu­la­ti­on die­ses Pro­zes­ses ist auch die Grund­la­ge für erfolg­re­i­che Zucht in Gefan­gen­schaft, in unse­ren Aqu­arien. Halb­schnäb­ler, in Tsche­chien als halan­čí­ky bez­e­ich­net, sind enge Ver­wand­te der Lebend­ge­bä­ren­den Zahn­karp­fen. Eini­ge bekann­te Gat­tun­gen sind: Aphy­o­se­mi­on, Cyno­le­bias, Epi­pla­tys. Aphy­o­se­mi­on: Aphy­o­se­mi­on ahli …


Kap­ro­vi­té sú zväč­ša veľ­mi zve­da­vé ryby žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, v Indii, v Číne. Rody Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Nie­kto­ré ako napr. Pun­tius sa doká­žu pris­pô­so­biť aj pomer­ne chlad­nej vode. Mre­ny Bar­bus: Bar­bus abla­bes, abo­inen­sis, acu­ti­ceps, aene­us, afro­ha­mil­to­ni, afro­ver­na­yi, alba­ni­cus, alber­ti, allu­au­di, alo­yi, altia­na­lis alti­dor­sa­lis, alva­re­zi, aman­po­ae, ama­to­li­cus, ambo­se­li, amp­hi­gram­ma, andre­wi, ane­ma, annec­tens, anniae, anop­lus, ansor­gii, aple­uro­gram­ma, apo­en­sis, ara­bi­cus, aram­bour­gi, arcis­lon­gae, argen­te­us, aspi­lus, aspius, ata­ko­ren­sis, atkin­so­ni, atro­ma­cu­la­tus, bagb­wen­sis, bar­bus, bar­nar­di, barot­se­en­sis, bate­sii, bau­do­ni, bawku­en­sis, bellc­ros­si, bif­re­na­tus, bigor­nei, bino­ta­tus, boboi, boca­gei, bour­da­riei, bra­chy­cep­ha­lus, bra­chy­gram­ma, braz­zai, bre­vi­ceps, bre­vi­dor­sa­lis, bre­vi­la­te­ra­lis, bre­vi­pin­nis, bre­vis­pi­nis, bri­char­di, byn­ni, cade­na­ti, cali­dus, cal­len­sis, cal­lip­te­rus, camp­ta­cant­hus, can­dens, cani­nus, canis, capen­sis, capi­to, car­do­zoi, carens, cas­tra­si­bu­tum, cate­na­rius, cau­do­sig­na­tus, cau­do­vit­ta­tus, cer­cops, chi­ca­pa­en­sis, chium­be­en­sis, chlo­ro­ta­e­nia, cho­lo­en­sis, cis­cau­ca­si­cus, cit­ri­nus, clau­di­nae, clau­se­ni, cod­ring­to­ni, col­lar­ti, comi­zo, com­pi­nei, con­dei, con­gi­cus, cyc­lo­le­pis, dar­te­vel­lei, degu­idei, deser­ti, dia­lo­nen­sis, diti­nen­sis, dor­so­li­ne­a­tus, ebur­ne­en­sis, elep­han­tis, ensis, eru­bes­cens, eryt­hro­zo­nus, eso­ci­nus, ethi­opi­cus, eubo­icus, eurys­to­mus, euta­e­nia, evan­si, eve­ret­ti, exu­la­tus, fas­ci­ola­tus, fasolt, fou­ten­sis, frits­chii, gana­nen­sis, ges­tet­ne­ri, girar­di, gokts­chai­cus, gra­e­cus, gra­ell­sii, gre­en­wo­odi, gru­ve­li, guil­di, guine­en­sis, guira­li, guira­onis, guliel­mi, gur­ne­yi, haa­si, haa­sia­nus, habe­re­ri, holo­ta­e­nia, hos­pes, hulo­ti, huls­ta­er­ti, hume­ra­lis, humi­lis, humph­ri, hyp­so­le­pis, ina­e­qu­alis, inno­cens, inter­me­dius, itu­rii, jack­so­ni, jae, jans­sen­si, johns­to­nii, jub­bi, kamo­lon­do­en­sis, kers­te­nii, kess­le­ri, kim­ber­le­y­en­sis, kis­sien­sis, kuilu­en­sis, lacer­ta, lago­en­sis, lama­ni, late­ris­tri­ga, lati­ceps, lau­zan­nei, leonen­sis, libe­rien­sis, line­a­tus, line­oma­cu­la­tus, litam­ba, lon­gi­ceps, lon­gi­fi­lis, love­rid­gii, luapu­lae, lucius, lufu­kien­sis, luikae, lujae, lukin­dae, luku­sien­sis, lulu­ae, mace­do­ni­cus, macha­doi, maci­nen­sis, mac­ro­ceps, mac­ro­le­pis, mac­rops, mac­ro­ta­e­nia, mag­da­le­nae, mala­cant­hus, mani­cen­sis, mare­qu­en­sis, mariae, mar­mo­ra­tus, mar­to­rel­li, matt­he­si, mat­to­zi, mawam­bi, mawam­bien­sis, mba­mi, medi­osqu­ama­tus, meri­di­ona­lis, mic­ro­bar­bis, mic­ro­cep­ha­lus, mic­ro­ne­ma, mic­ro­te­ro­le­pis, mimus, miole­pis, mira­bi­lis, moco­en­sis, moha­si­cus, mote­ben­sis, mul­ti­li­ne­a­tus, mun­go­en­sis, mur­sa, musum­bi, myer­si, nan­ning­si, nasus, nata­len­sis, neefi, neg­lec­tus, neuma­y­eri, nige­rien­sis, nig­ri­fi­lis, nig­ro­lu­te­us, nioko­lo­en­sis, nou­nen­sis, nyan­zae, oli­go­gram­mus, oli­go­le­pis, oli­va­ce­us, owe­nae, oxyr­hyn­chus, pagens­te­che­ri, pal­li­dus, palu­di­no­sus, papi­lio, parab­la­bes, para­jae, para­wal­dro­ni, pau­ci­squ­ama­tus, pel­leg­ri­ni, pelo­pon­ne­sius, pen­ta­zo­na, perin­ce, petch­kov­skyi, petit­je­a­ni, pier­rei, pin­nau­ra­tus, pla­tyr­hi­nus, ple­be­jus, ple­uro­gram­ma, ple­urop­ho­lis, pobe­gu­ini, poechii, poly­le­pis, pre­spen­sis, pri­ona­cant­hus, pro­ge­nys, pse­udog­nat­ho­don, pse­udo­top­pi­ni, puel­lus, pumi­lus, punc­ti­ta­e­nia­tus, pyg­ma­e­us, quad­ri­punc­ta­tus, radia­tus, raim­baul­ti, rei­nii, rhi­nop­ho­rus, roca­da­si, roha­ni, rosae, rous­sel­lei, rou­xi, roy­lii, ruasae, sach­si, sac­ra­tus, sales­sei, sal­mo, schou­te­de­ni, sch­wa­nen­fel­di, scla­te­ri, ser­ra, sexra­dia­tus, some­re­ni, somp­hong­si, spe­le­ops, stan­le­yi, stap­per­sii, stau­chi, ste­in­dach­ne­ri, stig­ma­se­mi­on, stig­ma­to­py­gus, subi­nen­sis, sub­li­mus, sub­li­ne­a­tus, syl­va­ti­cus, syn­tre­cha­le­pis, tae­ni­op­le­ura, tae­niu­rus, tai­ten­sis, tan­gan­den­sis, tau­ri­cus, tegu­li­fer, tetras­pi­lus, tetras­tig­ma, tet­ra­zo­na, tha­ma­la­ka­nen­sis, thy­si, tie­ko­roi, tit­te­ya, tomien­sis, ton­ga­en­sis, top­pi­ni, tra­chyp­te­rus, tra­orei, tre­uren­sis, tre­ve­ly­ani, tri­ma­cu­la­tus, tri­no­ta­tus, tris­pi­lo­ides, tris­pi­lo­mi­mus, tris­pi­lop­le­ura, tris­pi­los, tro­pi­do­le­pis, tybe­ri­nus, uni­ta­e­nia­tus, uros­tig­ma, uro­ta­e­nia, usam­ba­rae, van­de­rys­ti, vik­to­ria­nus, vivi­pa­rus, wal­ke­ri, well­ma­ni, wurt­zi, yeien­sis, yon­gei, zal­bien­sis, zan­zi­ba­ri­cus. Botia: Botia almor­hae, beau­for­ti, berd­mo­rei, bir­di, cau­di­punc­ta­ta, dario, dayi, eos, guili­nien­sis, helo­des, his­tri­oni­ca, hyme­nop­hy­sa, lecon­tei, loha­cha­ta, lon­gi­dor­sa­lis, lon­gi­ven­tra­lis, mac­ra­cant­hus, modes­ta, mor­le­ti, nig­ro­li­ne­a­ta, pulch­ra, ree­ve­sae, rever­sa, rostra­ta, sidt­hi­mun­ki, stria­ta, superciliaris.


Die Karp­fen­fis­che sind in der Regel sehr neugie­ri­ge Fis­che und leben haupt­säch­lich in Südos­ta­sien, Indien und Chi­na. Zu den Gat­tun­gen gehören Bar­bus, Capo­tea, Pun­tius. Eini­ge, wie zum Beis­piel Pun­tius, kön­nen sich auch an rela­tiv küh­les Was­ser anpas­sen. Karp­fen­fis­che der Gat­tung Barbus.


Laby­rint­ky mož­no ozna­čiť ako pokoj­né ryby. Dru­hy, kto­ré na dýcha­nie pou­ží­va­jú zvlášt­ny apa­rát – laby­rint. Žijú naj­mä v juho­vý­chod­nej Ázii, kde je vo vode obrov­ské množ­stvo mate­riá­lu – orga­nic­ké­ho mate­riá­lu, rast­lín pri­sad­nu­tých aj plá­va­jú­cich a v tro­pic­kej Afri­ke. Mož­no aj pre­to vznik­lo také pris­pô­so­be­nie, pre­to­že kys­lí­ka je v tých­to vodách pome­nej. Pat­ria sem aj popu­lár­ne bojov­ni­ce (Bet­ta), kto­rých sa vyzna­ču­jú zau­jí­ma­vý džen­tl­men­ský sprá­va­ním pri boji medzi sok­mi. Medzi nimi sú nie­kto­ré dru­hy papu­ľov­ce podob­ne ako je čas­té u cich­líd. Koli­za je druh, kto­rý rov­na­ko sta­via pri roz­mno­žo­va­ní peno­vé hniez­da, ale kto­ré­ho poter pat­rí medzi naj­men­ší na sve­te – pre jeho odcho­ve je dopo­ru­če­ná maxi­mál­na výš­ka hla­di­ny 10 cm. Nie­kto­ré zná­me rody: Tri­cho­gas­ter – gura­ma, Coli­sa, Bet­ta – bojov­ni­ca. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Bojov­ni­ce Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­cier­ni­ky – Cal­lich­ty­i­dae sa roz­de­ľu­jú sa na dve pod­če­ľa­de: Cal­licht­hy­i­nae s rod­mi: Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, kto­rá obsa­hu­je len hŕs­tku dru­hov a na obrov­skú sku­pi­nu Cory­do­ra­di­nae s rod­mi: Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Do prvej sku­pi­ny pat­ria pomer­ne veľ­ké dru­hy, kto­ré tvo­ria podob­ne ako laby­rint­ky peno­vé hniez­do. Pod­če­ľaď Cory­do­ra­di­nae ikry oby­čaj­ne lepí na sub­strát. Pan­cier­ni­ky sa čas­to mno­žia v pra­xi hro­mad­ne. Vypro­vo­ku­je ich výdat­ná stra­va (niten­ky, prí­pad­ne patent­ky), čas­to stu­de­ná voda, čerstvá voda, zni­žo­va­nie hla­di­ny vody.


Laby­rinth­fis­che kön­nen als fried­li­che Fis­che bet­rach­tet wer­den. Es han­delt sich um Arten, die zum Atmen ein spe­ziel­les Organ – das Laby­rinth – ver­wen­den. Sie leben haupt­säch­lich in Südos­ta­sien, wo es eine rie­si­ge Men­ge an Mate­rial in Form von orga­nis­chem Mate­rial gibt, darun­ter Pflan­zen, die am Boden wach­sen, sowie sch­wim­men­de Pflan­zen, und in tro­pis­chem Afri­ka. Mög­li­cher­we­i­se hat sich die­se Anpas­sung des­halb ent­wic­kelt, weil in die­sen Gewäs­sern weni­ger Sau­ers­toff vor­han­den ist. Dazu gehören auch die belieb­ten Kampf­fis­che (Bet­ta), die sich durch inte­res­san­tes Gentleman-​Verhalten wäh­rend Kämp­fen zwis­chen Riva­len aus­ze­ich­nen. Eini­ge von ihnen haben Merk­ma­le von Laby­rinth­fis­chen, ähn­lich wie es bei Bunt­bars­chen häu­fig der Fall ist. Der Coli­sa ist eine Art, die beim Lai­chen eben­falls ein Schaum­nest baut, aber deren Nach­wuchs zu den kle­ins­ten der Welt gehört – die maxi­ma­le Was­ser­spie­gel­höhe für die Auf­zucht bet­rägt emp­foh­le­ner­we­i­se 10 cm. Eini­ge bekann­te Gat­tun­gen sind Tri­cho­gas­ter – Gura­mis, Coli­sa, Bet­ta – Kampf­fis­che. Belo­n­tia: Belo­n­tia has­sel­ti, sig­na­ta, Kampf­fis­che Bet­ta: Bet­ta aka­ren­sis, albi­mar­gi­na­ta, ana­ba­to­ides, balun­ga, bel­li­ca, bre­vi­obe­sus, bro­wno­rum, bur­di­ga­la, chan­no­ides, chi­ni, chlo­rop­ha­rynx, coc­ci­na, dimi­dia­ta, edit­hae, eni­sae, foers­chi, fus­ca, hip­po­si­de­ros, imbel­lis, livi­da, mac­ros­to­ma, mini­opin­na, ocel­la­ta, pato­ti, per­sep­ho­ne, pi, pic­ta, pin­gu­is, pri­ma, pug­nax, pulch­ra, rena­ta, rub­ra, ruti­lans, schal­le­ri, simo­rum, sim­plex, sma­rag­di­na, spi­lo­to­ge­na, splen­dens, stro­hi, tae­nia­ta, tomi, tus­sy­ae, uni­ma­cu­la­ta, wase­ri Pan­zer­wel­se – Cal­lich­ty­i­dae wer­den in zwei Unter­fa­mi­lien unter­te­ilt: Cal­licht­hy­i­nae mit den Gat­tun­gen Cal­licht­hys, Hop­los­ter­num, Mega­le­chis, Lept­hop­los­ter­num, Dia­ne­ma, die nur eine Hand­voll Arten ent­hält, und die rie­si­ge Grup­pe Cory­do­ra­di­nae mit den Gat­tun­gen Cory­do­ras, Bro­chis, Aspi­do­ras. Die ers­te Grup­pe umfasst ziem­lich gro­ße Arten, die ähn­lich wie Laby­rinth­fis­che Schaum­nes­ter bau­en. Die Unter­fa­mi­lie Cory­do­ra­di­nae legt ihre Eier nor­ma­ler­we­i­se an den Sub­stra­ten. Pan­zer­wel­se ver­meh­ren sich oft in der Pra­xis in gro­ßen Grup­pen. Aus­ge­löst wird dies durch reich­hal­ti­ge Nahrung (Würm­chen, gele­gen­tlich Arte­mia), oft küh­les Was­ser, fris­ches Was­ser und das Absen­ken des Wasserspiegels.


Z iných druhov

  • Jese­te­ry: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser bae­rii, bai­ca­len­sis, bre­vi­ros­trum, dab­ry­anus, ful­ves­cens, guel­dens­ta­ed­tii, medi­ros­tris, mika­doi, mul­tis­cu­ta­tus, nacca­rii, nudi­ven­tris, oxy­rin­chus deso­toi, oxy­rin­chus oxy­rin­chus, per­si­cus, rut­he­nus, sch­renc­kii, sinen­sis, stel­la­tus, stu­rio, transmontanus
  • Klau­ni: Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akal­lo­pi­sos, akin­dy­nos, allar­di, bicinc­tus, cha­go­sen­sis, chry­so­gas­ter, chry­sop­te­rus, clar­kii, ephip­pium, fre­na­tus, fus­co­cau­da­tus, late­zo­na­tus, lati­fas­cia­tus, leucok­ra­nos, mccul­lo­chi, mela­no­pus, nig­ri­pes, ocel­la­ris, oma­nen­sis, per­cu­la, peri­de­rai­on, polym­nus, rub­ro­cinc­tus, san­da­ra­ci­nos, sebae, thiel­lei, tricinctus
  • Prí­sav­ní­ky. Ancis­trus: Ancis­trus alga, bau­den­sis, boden­ha­me­ri, boli­via­nus, bre­vi­fi­lis, bre­vi­pin­nis, bro­wn LDA 160, bufo­nius, cala­mi­ta, cau­ca­nus, cen­tro­le­pis, chag­re­si, cirr­ho­sus, cla­ro LDA 08, cle­men­ti­nae, cryp­topht­hal­mus, damas­ce­ni, doli­chop­te­rus, dubius, eri­na­ce­us, eus­tic­tus, for­mo­so, ful­vus, gala­ni, gym­nor­hyn­chus, hete­ror­hyn­chus, hop­lo­ge­nys, jel­skii, latif­rons, leucos­tic­tus, line­ola­tus, lit­hur­gi­cus, mac­ropht­hal­mus, macu­la­tus, mala­cops, mara­cas­se, mar­ti­ni, mat­tog­ros­sen­sis, mega­los­to­mus, melas, mon­ta­nus, mul­tis­pi­nis, nudi­ceps, occi­den­ta­lis, occ­loi, pira­re­ta, piri­for­mis, punc­ta­tus, ranun­cu­lus, roths­chil­di, spi­no­sus, stig­ma­ti­cus, tam­bo­en­sis, tau­na­yi, tec­ti­ros­tris, tem­minc­ki, tri­ra­dia­tus, variolus

Störe: Aci­pen­ser: Aci­pen­ser baerii …
Clo­wn­fis­che (Ane­mo­nen­fis­che): Amp­hip­ri­on: Amp­hip­ri­on akallopisos …
Saug­mau­lwel­se (Har­nisch­wel­se): Ancis­trus: Ancis­trus alga …


Per­haps you have alre­a­dy encoun­te­red a situ­ati­on whe­re a bre­e­der clai­med that somet­hing is in the air. We our­sel­ves know that weat­her, sea­sons, light con­di­ti­ons during the day and night have a sig­ni­fi­cant impact on us. Simi­lar sta­te­ments can be heard or expres­sed when our fish are spa­wning, are ine­x­pli­cab­ly sick, or not doing well. This is rela­ted to bio­lo­gi­cal pro­ces­ses, bio­r­hythms that play an impor­tant role in the life of orga­nisms, and should not be forgotten.

Let’s return ana­lo­gi­cal­ly to humans – just ima­gi­ne how you would beha­ve if you could­n’t sle­ep or if you were loc­ked up alo­ne. One thing that aqu­arium hob­by­ists often don’t think about, but which also affects fish, is atmo­sp­he­ric pressure.

Bio­ge­og­rap­hic regi­ons – main are­as of fish and plant distribution.

Among the most well-​known regi­ons is the neot­ro­pi­cal regi­on – South Ame­ri­ca and North Ame­ri­ca. In South Ame­ri­ca, this inc­lu­des the Ori­no­co, Ama­zon, Rio Neg­ro – the area of the Echi­no­do­rus plant. In South Ame­ri­ca, you can find angel­fish, dis­cus, cich­lids such as Apis­to­gram­ma and pea­cock cich­lids, tet­ra fami­ly, gup­pies, kil­li­fish, and Bro­chis and Cory­do­ras cat­fish. Some cat­fish often live in rela­ti­ve­ly cold waters – 10°C and reach impres­si­ve sizes – up to 50 cm.

North Ame­ri­ca: In Mexi­co, repre­sen­ta­ti­ves of the live­be­a­rer genus Xip­hop­ho­rus live – kno­wn as pla­ties and swordtails.

Cen­tral Ame­ri­ca: If we dis­tin­gu­ish this rela­ti­ve­ly spe­ci­fic regi­on, you can find very inte­res­ting smal­ler cich­lids and many other inte­res­ting spe­cies here.

Afri­ca: Regi­ons with plants like Apo­no­ge­ton, Anu­bias inc­lu­de the Ethi­opian regi­on; Con­go – Cen­tral Afri­ca; Niger; Zambe­zi; Tan­ga­ny­i­ka – high con­tent of sodium bicar­bo­na­te; Mala­wi – occur­ren­ce of mbu­na cich­lids – rock-​dwelling fish and uta­ka cich­lids – free-​swimming fish; Vic­to­ria – many spe­cies of the Hap­loc­hro­mi­nae group.

Lake Mala­wi: The lake is loca­ted in the East Afri­can Rift Val­ley, whe­re a futu­re oce­a­nic rid­ge is for­ming. It is one of the lar­gest lakes in the world. It is home to pre­do­mi­nan­tly cich­lids, many of which are ende­mic spe­cies (found only there).

Lake Tan­ga­ny­i­ka: It is one of the lar­gest lakes in the world and the second dee­pest after Lake Bai­kal. It is loca­ted in the East Afri­can Rift, and its ave­ra­ge tem­pe­ra­tu­re during the year is around 23°C. The lake is home to pre­do­mi­nan­tly cich­lids, inc­lu­ding many ende­mic spe­cies and archaic fish forms.

Lake Vic­to­ria: A huge lake with a lar­ge num­ber of cich­lids, main­ly belo­n­ging to the Hap­loc­hro­mi­nae group.

Sout­he­ast Asia: Rivers like the Mekong and Gan­ges are are­as with a lar­ge num­ber of plants such as Vesi­cu­la­ria, Cryp­to­co­ry­ne, Mic­ro­so­rium, and fish like dani­os, ras­bo­ras, loaches, and laby­rinth fish.

Euro­pe: The old con­ti­nent does not pro­vi­de as much joy for aqu­arium ent­hu­siasts, except in col­dwa­ter aqu­ariums. Howe­ver, in seve­ral pla­ces in Slo­va­kia, the­re are warm cur­rents, usu­al­ly of geot­her­mal ori­gin, which pro­vi­de a nar­ro­wer tem­pe­ra­tu­re ran­ge for the sur­vi­val of subt­ro­pi­cal and tro­pi­cal species.

Sea: Mari­ne envi­ron­ments such as the Paci­fic, Atlan­tic, Indian Oce­an, Bal­tic Sea, Adria­tic Sea, Cas­pian Sea, etc.

Cich­lids – Cich­li­dae: Repre­sent about 1600 spe­cies, making them the lar­gest fami­ly of fish and one of the lar­gest among all orga­nisms. Cich­lids live on three con­ti­nents: in Afri­ca – Pel­vi­cac­hro­mis, Ste­a­toc­ra­nus, Hap­loc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Trop­he­us in South Ame­ri­ca – Cic­hla­so­ma, Astro­no­tus, Apis­to­gram­ma in Asia – Etroplus.

Mala­wi Cichlids:

Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, May­lan­dia, Mela­noc­hro­mis, Uta­ka cich­lids (Afri­ca­na cich­lids living in open water): Alti­cor­pus, Aris­toc­hro­mis, Aulo­no­ca­ra, Buc­coc­hro­mis, Cap­ric­hro­mis, Cham­psoc­hro­mis, Che­i­loc­hro­mis, Chi­lo­ti­la­pia, Chro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Copa­dic­hro­mis, Core­ma­to­dus, Cte­nop­ha­rynx, Cyr­to­ca­ra, Dimi­di­oc­hro­mis, Dip­lo­ta­xo­don, Doci­mo­dus, Eclec­toc­hro­mis, Exo­choc­hro­mis, Fos­so­roc­hro­mis, Hap­loc­hro­mis, Hemi­ta­e­ni­oc­hro­mis, Hemi­ti­la­pia, Leth­ri­nops, Lich­noc­hro­mis, Myloc­hro­mis, Nae­voc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nyas­sac­hro­mis, Otop­ha­rynx, Pal­li­doc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pla­tyh­nat­hoc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Pte­roc­hro­mis, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tae­ni­oc­hro­mis, Tra­mi­tic­hro­mis, Tre­ma­toc­ra­nus, Tyran­noc­hro­mis, Tyran­noc­hro­mis, Pla­ci­doc­hro­mis, Pro­to­me­las, Pse­udo­hap­loc­hro­mis, Pse­udoc­re­ni­lab­rus, Pte­roc­hro­mis, Rhamp­hoc­hro­mis, Scia­e­noc­hro­mis, Tae­ni­oleth­ri­nops, Tae­ni­oc­hro­mis, Tra­mi­tic­hro­mis, Tre­ma­toc­ra­nus, Tyran­noc­hro­mis, Tyran­noc­hro­mis, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Trop­he­ops, Labi­doc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Nim­bos­ta­tus, Nim­boc­hro­mis, Nim­boc­hro­mis, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Labe­ot­rop­he­us, Pse­udot­rop­he­us, Labi­doc­hro­mis, Iodot­rop­he­us, Nkhomo-​benga, Labe­ot­rop­he­us, Tropheops.

Tan­ga­ny­i­ka Cichlids:

As with Mala­wi, you can find a varie­ty of cich­lids here. The main dif­fe­ren­ce is that the rock-​dwelling cich­lids, mbu­na, are usu­al­ly smal­ler and have more spe­cies than in Lake Mala­wi. Howe­ver, you can also find lar­ger pre­da­tors here. Repre­sen­ta­ti­ves: Juli­doc­hro­mis, Neolam­pro­lo­gus, Cyp­ric­hro­mis, Para­cyp­ric­hro­mis, Lam­pricht­hys, Hap­loc­hro­mis, Cyp­ho­ti­la­pia, Pet­roc­hro­mis, Alto­lam­pro­lo­gus, Xeno­ti­la­pia, Enan­ti­opus, Opt­hal­mo­ti­la­pia, Eretmodus.

Ame­ri­can Cichlids:

The Ame­ri­can con­ti­nent offers a rich varie­ty of cich­lids. Apis­to­gram­ma, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Meso­nau­ta, Apis­to­gram­ma, Cre­ni­cich­la, Gym­no­ge­op­ha­gus, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Cic­hla­so­ma, Aequ­idens, Cle­ith­ra­ca­ra, Bio­to­do­ma, Lae­ta­ca­ra, Nan­na­ca­ra, Cre­ni­ca­ra, Iva­na­ca­ra, Retro­cu­lus, Dic­ros­sus, Mesonauta.

Asian Cich­lids:

Etrop­lus, Etrop­lus sura­ten­sis (gre­en chro­mi­de) – repre­sents the only cich­lid spe­cies in India.

Indian cich­lid Etrop­lus macu­la­tus is an ende­mic spe­cies to India.

Kri­ben­sis cich­lid (Pel­vi­cac­hro­mis pul­cher): Found in the Niger Del­ta, Nige­ria, and Cameroon.

Dwarf cich­lids (Apis­to­gram­ma, Mik­ro­ge­op­ha­gus, Nan­na­ca­ra, Tae­nia­ca­ra): They are found in South Ame­ri­ca, pri­ma­ri­ly in the Ama­zon River basin.

The­re is an inc­re­dib­le diver­si­ty of fish spe­cies across the glo­be, each adap­ted to its spe­ci­fic envi­ron­ment. It’s essen­tial for aqu­arium hob­by­ists to unders­tand the natu­ral habi­tats of the fish they keep to pro­vi­de the best possib­le care and repli­ca­te tho­se con­di­ti­ons as clo­se­ly as possib­le in the aquarium.

Use Facebook to Comment on this Post