Česko, Krajina, Moravské, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Rajnochovice – obec lesa aj valašskej katedrály

Hits: 493

Raj­no­cho­vi­ce sú turis­tic­kým cen­trom Hos­týn­skych vrchov. Obec je pes­trá, pre­važ­ne zales­ne­ná z mno­hý­mi pasien­ka­mi, kto­ré sú dedič­stvom osíd­ľo­va­nia. V lete tu je troj­ná­sob­né množ­stvo oby­va­te­ľov, nachá­dza sa tu viac ako 550 rekre­ač­ných chát a objek­tov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce vznik­li z nie­koľ­kých osád: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a iné, v kto­rých žili dre­vá­ri, uhlia­ri, pas­tie­ri, roľ­ní­ci, stre­chá­ri. V roku 1640 sa naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slú­žil na kelčs­kom pan­stve. 8. máj 1721 je dátum zalo­že­nia Raj­no­cho­víc. His­to­ric­ká názov obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­li huty a mly­ny, na úze­mí dneš­nej obce bola posta­ve­ná vyso­ká pec a mlyn. V roku 1775 v Raj­no­cho­vi­ciach žilo 1775 oby­va­te­ľov (raj​no​cho​vi​ce​.cz). 

Neďa­le­ko od dneš­né­ho cin­to­rí­na stál v minu­los­ti dre­ve­ný kos­to­lík svä­tej Anny, zrej­me z 12. sto­ro­čia. Ved­ľa dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­viť chrám Naro­de­nia Pan­ny Márie a svä­tej Anny v rokoch 17111716. Je nazý­va­ný valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je ako pút­nic­ké mies­to, kaž­do­roč­ne sa tu koná púť (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

V roku 1775 bolo v Raj­no­cho­vi­ciach päť vod­ných píl a dva mly­ny. Kon­com 19. sto­ro­čia 7 mly­nov. V súčas­nos­ti sú tu dve píly (raj​no​cho​vi​ce​.cz). V rokoch 19041906 bola v Raj­no­cho­vi­ciach vybu­do­va­ná úzko­ko­ľaj­ná les­ná želez­ni­ca za úče­lom zvá­ža­nia dre­va k píle. Voz­ne mali nos­nosť 6000 kg. Súčas­ťou boli dva osob­né voz­ne pre výle­ty pan­stva. Po jej lik­vi­dá­cii v roku 1925 osta­la dodnes maleb­ná les­ná ces­ta štre­ka” (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Naj­väč­ším bohat­stvom obce boli vždy a sú lesy. Dre­vo sa z lesov v minu­los­ti nezvá­ža­lo, ale spla­vo­va­lo. Pre zvý­še­nie toku vody sa vybu­do­va­li malé prieh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce sa zacho­va­la dodnes. Spla­vo­va­nie trva­lo 1014 dní (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce sú zná­me aj výro­bou rázo­vi­tej raj­no­chov­skej kera­mi­ky” – tou­far. kto­rá sa tvo­ri­la v 19. sto­ro­čí (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce is a tou­rist cen­ter of the Hos­týn Hills. The vil­la­ge is diver­se, pre­do­mi­nan­tly fores­ted with many mea­do­ws, which are a lega­cy of sett­le­ment. In the sum­mer, the popu­la­ti­on trip­les, and the­re are more than 550 rec­re­a­ti­onal cot­ta­ges and faci­li­ties (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce ori­gi­na­ted from seve­ral sett­le­ments: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná Ves, Kate­ři­ni­ce, Košov, and others, whe­re wood­cut­ters, char­co­al bur­ners, shep­herds, far­mers, and roofers lived. In 1640, the shep­herd Miku­láš Raj­noch was born, who ser­ved in the Kelč esta­te. May 8, 1721, is the date of the foun­ding of Raj­no­cho­vi­ce. The his­to­ri­cal name of the vil­la­ge is Zál­ho­tí. Iron­works and mills were estab­lis­hed near Hos­týn, and a blast fur­na­ce and mill were built in the ter­ri­to­ry of toda­y­’s vil­la­ge. In 1775, the­re were 1,775 inha­bi­tants in Raj­no­cho­vi­ce (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

Not far from the cur­rent ceme­te­ry sto­od a wooden church of St. Anne in the past, pro­bab­ly from the 12th cen­tu­ry. Next to it, Car­di­nal Wolf­gang of Sch­rat­ten­bach had the Church of the Nati­vi­ty of the Vir­gin Mary and St. Anne built bet­we­en 1711 and 1716. It is cal­led the Valas­sian Cat­hed­ral” and ser­ves as a pilg­ri­ma­ge site, hos­ting an annu­al pilg­ri­ma­ge (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

In 1775, the­re were five water sawmills and two mills in Raj­no­cho­vi­ce. By the end of the 19th cen­tu­ry, the­re were seven mills. Cur­ren­tly, the­re are two sawmills (raj​no​cho​vi​ce​.cz). From 1904 to 1906, a narrow-​gauge forest rai­lway was built in Raj­no­cho­vi­ce for tran­s­por­ting tim­ber to the sawmill. The wagons had a capa­ci­ty of 6000 kg. It inc­lu­ded two pas­sen­ger wagons for esta­te excur­si­ons. After its liqu­ida­ti­on in 1925, the pic­tu­re­sque forest road štre­ka” remai­ned to this day (raj​no​cho​vi​ce​.cz).

The gre­a­test wealth of the vil­la­ge has alwa­ys been and remains the forests. Wood from the forests was not tran­s­por­ted but flo­ated. Small dams, cal­led klau­zy,” were built to inc­re­a­se the water flow. The klau­za at Roso­šen­ka has been pre­ser­ved to this day. Flo­ating las­ted 10 to 14 days (raj​no​cho​vi​ce​.cz). Raj­no­cho­vi­ce are also kno­wn for the pro­duc­ti­on of dis­tinc­ti­ve Raj­no­cho­vi­ce cera­mics” – tou­far, which was cre­a­ted in the 19th cen­tu­ry (raj​no​cho​vi​ce​.cz).


Raj­no­cho­vi­ce jsou turis­tic­kým cen­trem Hos­týn­ských vrchů. Obec je pes­trou, pře­váž­ně zales­něnou s mno­ha pas­tvi­na­mi, kte­ré jsou dědic­tvím osíd­le­ní. V létě zde žije troj­ná­so­bek oby­va­tels­tva, a nachá­zí se zde více než 550 rekre­ač­ních chat a objek­tů. Raj­no­cho­vi­ce vznik­ly z něko­li­ka osad: Polom, Hodo­no­vi­ce, Čer­ná ves, Kate­ři­ni­ce, Košov a dal­ší, kde žili dře­vo­rub­ci, uhlí­ři, pas­tev­ci, rol­ní­ci, šin­de­lá­ři. V roce 1640 se naro­dil bača Miku­láš Raj­noch, slou­žil na kelčs­kém pan­ství. 8. květ­na 1721 je datem zalo­že­ní Raj­no­cho­vic. His­to­ric­ký název obce je Zál­ho­tí. V oko­lí Hos­tý­na vzni­ka­ly hutě a mlý­ny, na úze­mí dneš­ní obce byla posta­ve­na vyso­ká pec a mlýn. V roce 1775 v Raj­no­cho­vi­cích žilo 1775 oby­va­tel. Neda­le­ko od dneš­ní­ho hřbi­to­va stál v minu­los­ti dře­věný kos­te­lík sva­té Anny, zřej­mě z 12. sto­le­tí. Ved­le dal kar­di­nál Wolf­gang z Sch­rat­ten­ba­chů posta­vit chrám Naro­ze­ní Pan­ny Marie a sva­té Anny v letech 17111716. Je nazý­ván valaš­skou kated­rá­lou”, fun­gu­je jako pout­ní mís­to, kaž­do­roč­ně se zde koná pouť. V roce 1775 bylo v Raj­no­cho­vi­cích pět vod­ních pil a dva mlý­ny. Kon­cem 19. sto­le­tí 7 mlý­nů. V sou­čas­nos­ti jsou zde dvě pily. V letech 19041906 byla v Raj­no­cho­vi­cích vybu­do­vá­na úzko­roz­chod­ná les­ní želez­ni­ce za úče­lem zvá­že­ní dře­va k pílám. Vozí­ky měly nos­nost 6000 kg. Sou­čás­tí byly dva osob­ní vozy pro výle­ty pan­stva. Po její lik­vi­da­ci v roce 1925 zůs­ta­la dodnes maleb­ná les­ní ces­ta štre­ka”. Nej­vět­ším bohat­stvím obce byly vždy a jsou lesy. Dře­vo se z lesů v minu­los­ti nezvá­že­lo, ale spla­vo­va­lo. Pro zvý­še­ní toku vody se posta­vi­ly malé přeh­ra­dy, tzv. klau­zy”. Klau­za na Roso­šen­ce se zacho­va­la dodnes. Spla­vo­vá­ní trva­lo 1014 dní. Raj­no­cho­vi­ce jsou zná­mé i výro­bou rázo­vi­té raj­no­chov­ské kera­mi­ky” – tou­far, kte­rá se tvo­ři­la v 19. století.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Doprava, Neživé, TOP

Cesty

Hits: 2808

Ces­ty, či už začí­na­jú­ce na okra­ji lesa ale­bo zmiz­nu­té v diaľ­ke medzi vrchol­mi hôr, majú schop­nosť v nás vzbu­diť zve­da­vosť a túž­bu obja­viť nezná­me. Foto­gra­fia ciest nie je len zázna­mom geo­gra­fic­kých kon­túr, ale aj spô­so­bom, ako zachy­tiť dob­ro­druž­stvo, obja­vo­va­nie. Foto­gra­fie ciest ponú­ka­jú pohľad na svet pro­stred­níc­tvom uni­kát­ne­ho objek­tí­vu. Sú to nie­len zábe­ry geo­gra­fic­kých miest, ale aj vizu­ál­ne prí­be­hy o dob­ro­druž­stvách, zme­ne ročných obdo­bí a odha­ľo­va­ní nezná­me­ho. Vo sve­te foto­gra­fií ciest kaž­dý záber zna­me­ná novú prí­le­ži­tosť obja­vo­vať a vní­mať svet oko­lo nás.

Les­ná ces­ta pozý­va do nezná­ma, inšpi­ru­je k otvá­ra­niu nových kapi­tol. Foto­gra­fie ciest vedú­cich cez hor­ské masí­vy pri­ná­ša­jú nád­he­ru str­mých stú­pa­ní a zábe­ry pano­ra­ma­tic­kých výhľa­dov. Kľu­ka­té ser­pen­tí­ny sú čas­to oble­če­né do vrs­tiev hmly. Foto­gra­fie ciest sa tiež zaobe­ra­jú zme­na­mi kra­ji­ny v rôz­nych roč­ných obdo­biach. Pes­tré far­by jari, hlbo­ké odtie­ne leta, jesen­né lís­tie a zim­né pokrýv­ky sne­hu – kaž­dá sezó­na pri­dá­va svoj jedi­neč­ný pod­pis k oko­li­tej kra­ji­ne. Neza­bú­da­me ani na mest­ské ces­ty. Ruš­né uli­ce, osvet­le­né reklam­ný­mi tabu­ľa­mi a zapl­ne­né ruchom ľudí, môžu byť zobra­ze­né v kon­tras­te s pokoj­ný­mi prí­rod­ný­mi ces­ta­mi. Foto­gra­fie ciest nevy­hnut­ne neko­pí­ru­jú len rea­li­tu. Kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tel­ných stop s pohy­bo­vým roz­ma­za­ním ale­bo nezvy­čaj­ný­mi uhlop­rieč­ka­mi ces­ty môžu vytvo­riť fas­ci­nu­jú­ce a inšpi­ru­jú­ce obra­zy. Foto­gra­fie cest­né­ho dob­ro­druž­stva čas­to zachy­tá­va­jú momen­ty, kto­ré sú už len minu­los­ťou. Miz­nú za obzo­rom, vytvá­ra­jú dojem neko­neč­na a otvá­ra­jú pries­tor na sny o neobjavenom.


The enchan­ting world of pho­tog­rap­hy cap­tu­res the essen­ce of roads, whet­her they begin at the edge of a forest or vanish in the dis­tan­ce bet­we­en moun­tain peaks. The­se paths have the remar­kab­le abi­li­ty to arou­se curi­osi­ty and the desi­re to explo­re the unkno­wn. Road pho­tog­rap­hy goes bey­ond a mere record of geog­rap­hi­cal con­tours; it is a way to encap­su­la­te adven­tu­re and dis­co­ve­ry. The­se visu­al nar­ra­ti­ves offer a uni­que per­spec­ti­ve on the world, tel­ling sto­ries of adven­tu­res, sea­so­nal chan­ges, and the reve­la­ti­on of the unkno­wn. A forest path bec­kons us into the unkno­wn, ins­pi­ring the ope­ning of new chap­ters. Pho­tog­raphs of roads tra­ver­sing moun­tain ran­ges sho­wca­se the beau­ty of ste­ep ascents and pano­ra­mic vie­ws. The win­ding ser­pen­ti­ne roads, often clo­aked in lay­ers of mist, add an air of mys­te­ry. Road pho­tog­rap­hy also del­ves into the trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe through dif­fe­rent sea­sons. The vib­rant colors of spring, deep hues of sum­mer, autum­nal folia­ge, and win­te­r’s sno­wy blan­kets each con­tri­bu­te a uni­que sig­na­tu­re to the sur­roun­ding sce­ne­ry. Urban roads are not for­got­ten in the nar­ra­ti­ve. Busy stre­ets illu­mi­na­ted by adver­ti­sing bill­bo­ards and bust­ling with peop­le can be jux­ta­po­sed with tra­nqu­il natu­ral paths. Road pho­tog­rap­hy does­n’t mere­ly repli­ca­te rea­li­ty; it explo­res com­bi­na­ti­ons of color­ful light trails with moti­on blur or unu­su­al dia­go­nal per­spec­ti­ves, resul­ting in cap­ti­va­ting and ins­pi­ring ima­ges. Pho­tog­raphs cap­tu­ring the adven­tu­res of the road often fre­e­ze moments that beco­me a part of the past. Fading bey­ond the hori­zon, the­se ima­ges cre­a­te a sen­se of infi­ni­ty and open up spa­ce for dre­ams of the undis­co­ve­red. In the world of road pho­tog­rap­hy, each fra­me repre­sents a new oppor­tu­ni­ty to explo­re and per­ce­i­ve the world around us.


Use Facebook to Comment on this Post