Ľudia, TOP

Muži

skala
Hits: 10453

Muži pred­sta­vu­jú jed­no z dvoch základ­ných pohla­ví a majú cha­rak­te­ris­tic­ké bio­lo­gic­ké roz­die­ly od žien, vrá­ta­ne fyzi­olo­gic­kých a hor­mo­nál­nych odliš­nos­tí. V spo­loč­nos­ti sa čas­to oča­ká­va­jú rôz­ne sociál­ne a kul­túr­ne role od mužov, kto­ré sa môžu líšiť v závis­los­ti od kul­tú­ry a his­to­ric­ké­ho kon­tex­tu. Mno­hí muži sú súčas­ťou rodín a môžu zastá­vať rôz­ne úlo­hy a zod­po­ved­nos­ti v rám­ci rodin­né­ho pro­stre­dia, vrá­ta­ne role otca ale­bo par­tne­ra. Muži môžu byť aktív­ni na pra­cov­nom trhu a zastá­vať rôz­ne pro­fe­sie a povo­la­nia. His­to­ric­ky boli nie­kto­ré odvet­via prá­ce pova­žo­va­né za tra­dič­ne muž­ské. Muži majú rôz­ne indi­vi­du­ál­ne záuj­my a záľu­by, kto­ré môžu zahŕňať šport, ume­nie, vedu, tech­no­ló­gie. Kaž­dý muž je jedi­neč­ná indi­vi­du­ál­na osob­nosť so svo­ji­mi vlast­ný­mi skú­se­nos­ťa­mi, hodnotami.

Men repre­sent one of the two fun­da­men­tal gen­ders and have cha­rac­te­ris­tic bio­lo­gi­cal dif­fe­ren­ces from women, inc­lu­ding phy­si­olo­gi­cal and hor­mo­nal dis­tinc­ti­ons. In socie­ty, vari­ous social and cul­tu­ral roles are often expec­ted from men, which may vary depen­ding on cul­tu­re and his­to­ri­cal con­text. Many men are part of fami­lies and can assu­me dif­fe­rent roles and res­pon­si­bi­li­ties wit­hin the fami­ly envi­ron­ment, inc­lu­ding the role of a fat­her or par­tner. Men can be acti­ve in the work­for­ce, hol­ding vari­ous pro­fes­si­ons and occu­pa­ti­ons. His­to­ri­cal­ly, cer­tain sec­tors of work have been tra­di­ti­onal­ly con­si­de­red male-​dominated. Men have diver­se indi­vi­du­al inte­rests and hob­bies, which may encom­pass sports, art, scien­ce, and tech­no­lo­gy. Each man is a uni­que indi­vi­du­al with his own expe­rien­ces and values.

Use Facebook to Comment on this Post

Reportáže, TOP, V čase

Dvojičky – reportáže v čase

skala
Hits: 2251

Repor­tá­že v čase - foto­gra­fie uka­zu­jú ako sa mení pries­tor v čase.

Reports over Time – pho­tog­raphs sho­wing how a spa­ce chan­ges over time.

Use Facebook to Comment on this Post

Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Banícke mesto Dobšiná

skala
Hits: 3449

Dob­ši­ná je sta­ré baníc­ke mes­to. Leží v hlbo­kom údo­lí, na roz­hra­ní Slo­ven­ské­ho rudo­ho­ria a Slo­ven­ské­ho raja (dob​si​na​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 459 met­rov nad morom. Na plo­che 82.73 km2 žije 5657 oby­va­te­ľov. Maďar­ský názov obce je Dob­si­na, nemec­ký Dob­schau, latin­sky Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). Názov je odvo­de­ný prav­de­po­dob­ne od Dob­šin­ské­ho poto­ka, kto­rý sa v roku 1320 uvá­dza ako Dup­si­na flu­vius. Neďa­le­ko sa nachá­dza Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py v pre­te­koch auto­mo­bi­lov do vrchu na tra­se Dob­ši­ná – Dob­šin­ský kopec (Wiki­pe­dia).

Mes­to bolo zalo­že­né v 13. sto­ro­čí z pod­ne­tu Bebe­kov­cov. Malo vyvi­nu­tý ban­ský a žele­ziar­sky prie­my­sel a obchod. Už v roku 1326 zís­ka­lo mest­ské prá­va. Ťažil sa tu naj­mä limo­nit a side­rit (dob​si​na​.sk). V 16. sto­ro­čí pat­ri­la Dob­ši­ná pod štít­nic­ké hrad­né pan­stvo (Wiki­pe­dia). V roku 1584 mes­to vyra­bo­va­li Tur­ci, obno­ve­né bolo nemec­ký­mi pri­sťa­ho­val­ca­mi z iných ban­ských oblastí.východného Slo­ven­ska. Archív­ne doku­men­ty ozna­ču­jú Dob­ši­nú ako prvé oce­liar­ske mes­to Uhor­ska (dob​si​na​.sk). V roku 1680 tu bola posta­ve­ná prvá vyso­ká pec na Slo­ven­sku (estran​ky​.sk). V 19. sto­ro­čí bola Dob­ši­ná už jedi­nou nemec­kou enk­lá­vou na Geme­ri (Wiki­pe­dia). Na latin­skom gym­ná­ziu v Dob­ši­nej štu­do­val Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­ná is an old mining town loca­ted in a deep val­ley, on the bor­der of the Slo­vak Ore Moun­tains and Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), at an ele­va­ti­on of 459 meters abo­ve sea level. With an area of 82.73 km², it is home to 5,657 inha­bi­tants. The Hun­ga­rian name of the town is Dob­si­na, the Ger­man name is Dob­schau, and in Latin, it is Dob­si­nium (Wiki­pe­dia). The name is like­ly deri­ved from the Dob­šin­ský Stre­am, men­ti­oned in 1320 as Dup­si­na flu­vius. Near­by att­rac­ti­ons inc­lu­de the Dob­šin­ská Ice Cave, the Bet­liar Cast­le, and Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). The Euro­pe­an Hill Climb Cham­pi­ons­hip in car racing is held here annu­al­ly on the Dob­ši­ná – Dob­šin­ský Hill rou­te (Wiki­pe­dia).

The town was foun­ded in the 13th cen­tu­ry at the ini­tia­ti­ve of the Bebe­kov­ci fami­ly. It had a deve­lo­ped mining and iron indus­try and tra­de. In 1326, it gai­ned town pri­vi­le­ges. Limo­ni­te and side­ri­te were the main resour­ces mined here (dob​si​na​.sk). In the 16th cen­tu­ry, Dob­ši­ná belo­n­ged to the Štít­nik Cast­le domain (Wiki­pe­dia). In 1584, the town was plun­de­red by the Turks and was later res­to­red by Ger­man immig­rants from other mining regi­ons of eas­tern Slo­va­kia. Archi­val docu­ments label Dob­ši­ná as the first steel-​producing town in Hun­ga­ry (dob​si​na​.sk). In 1680, the first blast fur­na­ce in Slo­va­kia was built here (estran​ky​.sk). In the 19th cen­tu­ry, Dob­ši­ná was the only Ger­man enc­la­ve in Gemer (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als who stu­died at the Latin Gym­na­sium in Dob­ši­ná inc­lu­de Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, and Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Dob­ši­na avri­lo pal o bari chaj. Amen pes­ke palo than lel pe ola, ande o pin­dral ola, anďe o Slo­vak Ore Moun­tains thaj o Slo­vak Para­di­se (dob​si​na​.sk), andal 459 met­ru­ra pal o pat­ro. Pal o plo, 82.73 km², xal lel 5,657 roma­ne. O man­gi­pen­go nav le Dob­ši­na, o jeno nav le Dob­schau, thaj le Latin, o Deli (Wiki­pe­dia). O nav sika­vel anďi Dob­šin­ský Stre­am, si anďi 1320 sika­ve­la sar Dup­si­na flu­vius. So ker­de maj anglu­no thaj Dob­šin­ská Ice Cave, o Bet­liar Cast­le, thaj o Dedin­ky – Mlyn­ky (dob​si​na​.sk). O Evro­pa­ko Hill Climb Cham­pi­ons­hip an ove Duj (Wiki­pe­dia).

O chaj phe­nel pe ke le Dob­ši­na asta­rel ande o 13. ande o rat o Bebe­kov­ci phuv. Amen vi phuv pes­ki man­gel te dža­nel te ačhel so man­gi­pe thaj ode­li­pe. Ando 1326, anďal mes­te pra­vut­ni. Limo­nit thaj side­rit phi­ren­ca o mal šaj te džal ove (dob​si​na​.sk). Ande o 16. ande o rat, Dob­ši­na phe­ne­la ando štít­nic­ko hrad­no paša (Wiki­pe­dia). Ando 1584, le town­ge phi­re­la pali o Tur­ko­sa, thaj xale­na phu­re­la pali o Ger­ma­no manu­ša kaj phe­nel o jekh ande ola minačipa vas­ta anglo vas­ta vas­ta slo­va­kia. O archi­va­ko doku­men­to odo­va Dob­ši­ná sar o but berš. Ando 1680, odo­va ande Dob­ši­ná ando Slo­va­kia o jekh but pava (estran​ky​.sk). Ande o 19. ande o rat, Dob­ši­ná ande o Gemer ovel lel pal o Ger­ma­no (Wiki­pe­dia). An le Latin Gym­na­sium pe Dob­ši­na phe­nel so si Pavol Jozef Šafá­rik, Juraj Pal­ko­vič, Pavol Dob­šin­ský, thaj Karol Kuz­má­ny (dob​si​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Gemer, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Krásnohorské Podhradie

skala
Hits: 2306

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die leží v Rož­ňav­skej kot­li­ne, v doli­ne poto­ka Pača v nad­mor­skej výš­ke 369 met­rov nad morom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Na plo­che 23.2 km2 tu žije 2 660 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Krás­no­hor­ské Pod­hra­die spo­lu s Pačou, Krás­no­hor­skou Dlhou Lúkou a Jovi­ca­mi a hra­dom Krás­na Hôr­ka boli v roku 1243 majet­kom zva­nom Ple­ši­vec. Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo opev­ne­nie. V polo­vi­ci 13. sto­ro­čia tu úze­mie osíd­ľo­va­li Maďa­ri. Pre nimi tu boli Slo­va­nia. His­to­ric­ké náz­vy obce: Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, Krás­no­hor­ské Pod­hra­dí. Maďar­ský názov Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. Oby­va­te­lia sa živi­li baníc­tvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk), tkáč­stvom, gar­biar­stvom, kožuš­níc­tvom, pas­tier­stvom (retep​.sk), v 19. sto­ro­čí poľ­no­hos­po­dár­stvom (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk). Začiat­kom 15. sto­ro­čia bola obec mýt­nou sta­ni­cou (retep​.sk). V roku 1773 mala obec 280 oby­va­te­ľov aj vďa­ka moru, kto­rý vyhu­bil tak­mer 90 % oby­va­teľ­stva. V roku 1785 tu už žilo 876 oby­va­te­ľov (obeck​ras​no​hor​ske​podh​ra​die​.sk).

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die is situ­ated in the Rož­ňa­va Basin, in the val­ley of the Pača stre­am at an ele­va­ti­on of 369 meters abo­ve sea level ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). Cove­ring an area of 23.2 km², the vil­la­ge is home to 2,660 resi­dents ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). In 1243, Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, along with Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce, and Krás­na Hôr­ka Cast­le, was part of an esta­te kno­wn as Ple­ši­vec. The site of the cur­rent cast­le ori­gi­nal­ly had for­ti­fi­ca­ti­ons. In the mid-​13th cen­tu­ry, the ter­ri­to­ry was sett­led by Hun­ga­rians, pre­ce­ded by Slavs. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka, and Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. The Hun­ga­rian name is Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. The resi­dents were enga­ged in mining, wea­ving, tan­ning, fur­rie­r’s tra­de, and pas­to­ra­lism. In the 19th cen­tu­ry, agri­cul­tu­re beca­me pre­do­mi­nant ([source](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/).

Krás­no­hor­ské Pod­hra­die a Rož­ňa­vai meden­cé­ben talál­ha­tó, a Pača-​patak völ­gy­é­ben, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 369 méter ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk)). A 23,2 km² terüle­tű falu­ban 2 660 lakos él ([Wikipedia](https://en.wikipedia.org/wiki/Kr%C3%A1snohorsk%C3%A9_Podhradie)). 1243-​ban Krás­no­hor­ské Pod­hra­die, Pača, Krás­no­hor­ská Dlhá Lúka, Jovi­ce és a Krás­na Hôr­ka vára egy­üt­te­sen a Ple­ši­vec nevű bir­tok rés­ze volt. A jelen­le­gi vár hely­én ere­de­ti­leg erődít­mé­ny­ek áll­tak. A 13. szá­zad köze­pén a terüle­tet magy­arok tele­pí­tet­ték be, előt­tük szlá­vok éltek itt. A falu tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Karaz­na­hur­ka, Cras­na­hor, Craz­na­hor­ka, Craz­na­hur­ka, Crah­ny­hor­ka és a Krás­no­hor­ské Pod­hra­die. A magy­ar neve Krasz­na­hor­ka­vá­ral­ja. A lako­sok bány­ász­ko­dás­sal, szövés­zel, bőr­gy­ár­tás­sal, szőr­me­i­par­ral és állat­te­ny­ész­tés­sel fog­lal­koz­tak. A 19. szá­zad­ban a mezőgaz­da­ság vált domi­náns­sá ([forrás](obeckrasnohorskepodhradie.sk), [retep.sk](http://www.retep.sk/okolie/krasnohorskepodhradie/)).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Grajnár

skala
Hits: 1866

Graj­nár je sed­lo medzi Malou Kno­lou a Javo­rom vo Volov­ských vrchoch. Leží v nad­mor­skej výš­ke 1023 met­rov nad morom. Spá­ja ces­ty zo Spiš­skej Novej Vsi a Rož­ňa­vy. Kri­žu­jú sa tu via­ce­ré turis­tic­ké chod­ní­ky. Kedy­si tu bol moto­rest Javor (Wiki­pe­dia).

Graj­nár is a sadd­le bet­we­en Malá Kno­la and Javor in the Volov­ské Moun­tains. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1023 meters abo­ve sea level. It con­nects the roads from Spiš­ská Nová Ves and Rož­ňa­va. Seve­ral hiking trails inter­sect here. The­re used to be a res­tau­rant cal­led Javor at this location.

Use Facebook to Comment on this Post