2012, Časová línia, Hory, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, Typ

Chopok

Hits: 1325

Chopok patrí medzi najveternejšie miesta Slovensku. Chopok leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier, vedľa Ďumbieru v nadmorskej výške 2 024 metrov nad morom. Neďaleko od vrcholu sa nachádza Kamenná chata, meteorologická stanica a stanica lanovky (Wikipedia).

Odkazy

Panorámy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Kráľovské mesto Bardejov

Hits: 1341

Bardejov, maďarsky Bártfa, nemecky Bartfeld je kráľovské, historické, kúpeľné mesto. Prvá písomná zmienka je z roku 1241. Od roku 2000 je mesto zapísané medzi lokality Svetové dedičstvo UNESCO. Nachádza sa na severovýchodnom Slovensku, v nadmorskej výške 323 metrov na ploche viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 obyvateľov. Je centrom Horného Šariša. V minulosti boli pre Bardejov dôležité dva vodné toky, ktoré ho spájali s údolím Torysy: Kľušovský potok a Sekčov. Slobodným kráľovským mestom sa Bardejov stal v roku 1376. V stredoveku sa tu naplno rozvíjala remeselná výroba, v 14. a 15. storočí zažil vrchol slávy a bohatstva – zlatý vek (Wikipedia).  

Najvzácnejšia stredoveká stavba je bazilika svätého Egídia, jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom (Wikipedia). Je 50 metrov dlhá a široká 31 metrov. Veža meria 76 metrov (bardejov.sk). Radničné námestie je lemované z troch strán meštianskymi domami, so znakmi gotickej a renesančnej architektúry (Wikipedia). Námestie ma 260 x 80 metrov (bardejov.sk). Mestskú radnicu začali stavať v roku 1505. Osobnosti mesta: staviteľ Majster Alexander, hudobný skladateľ Zachariáš Zarevúcky, spisovateľ Ján Andraščík, hudobný skladateľ Jozef Grešák (Wikipedia).

V roku 1437 bolo v Bardejove evidovaných 517 domov a 3000 obyvateľov vo vnútornom meste, za hradbami bolo ďalších 300 domov. Registrovaných 64 remesiel, 51 cechov, 146 remeselníckych majstrov. V 16. storočí sa tešilo dobrému menu humanitné gymnázium pod vedením Leonarda Stöckela. Bolo centrom kultúry, vzdelanosti. S ním sa viaže aj školský organizačný a študijný poriadok – Leges scholae Bartphensis, ktorý je najstarším pedagogickým dokumentom na Slovensku. Guttgesselova tlačiareň vytlačila mnoho vzácnych prác. Katechizmus Martina Luthera z roku 1581 je považovaná za prvú publikáciu preloženú do vtedajšej slovenčiny (zhmao.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 2371

Bratislavský hrad je významná dominanta Bratislavy, ku ktorej sa viaže aj prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburských análoch z roku 907 v súvislosti s bitkou Bavorov a Maďarov. Hradný kopec bol osídlený už v neskorej dobe kamennej, prvými známymi obyvateľmi boli Kelti (bratislava.sk). Stopy najstaršieho osídlenia pochádzajú spred 4500 rokov, z obdobia eneolitu (bolerázska skupina). Predpokladá sa existencia opevneného sídliska, avšak priame dôkazy sa nenašli. Z halštatského obdobia sa na východnej strane našli stopy príbytkov zahĺbené do skalného podložia – zemnice (wikipedia.sk). Z laténskej doby, z času rozkvetu keltskej civilizácie, sa našli stopy oppida, ako aj keltské mince, biatecy (Štefanovičová, 1975). Z 9 až 11. storočia sa na východnej terase hradu našli opracované kamene, fragmenty nápisov, zvyšky tehál označených kolkami XIV. rímskej légie. Nálezy dokazujú prítomnosť rímskeho etnika na hradnej akropole v období 2. – 3. storočia. Je isté, že to bolo zo strategického hľadiska výnimočné miesto a pre umiestnenie vojenskej posádky (pôvodné stavby boli pravdepodobne súčasťou vojenskej stanice) malo nesmierny význam, najmä v období rímsko-germánskych vojenských kontaktov (napr. markomanských vojen). Na prelome 5. a 6. storočia je v znamení slovanského osídľovania. Od prvej polovice 9. storočia tu bolo opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom, predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom a hospodárskymi objektmi. Opevnenie vydržalo do konca 14. storočia, kedy ho nahradili kamenné gotické hradby (wikipedia.sk).

Po štyri storočia prechádzala Dunajom severná hranica Rímskej ríše – Limes Romanus. Slovania tu vybudovali v 9. storočí silnú pevnosť, ktorá sa stala významným centrom Veľkomoravskej ríše (bratislava.sk), cirkvevné aj svetské centrum širšieho územia. Sídlila v ňom kniežacia družina, aj cirkevý hodnostár (wikipedia.sk). Bratislavský hrad je národná kultúrna pamiatka a v súčasnosti slúži jeho prvé poschodie pre reprezentačné účely Slovenskej národnej rady a v ostatných priestoroch sú umiestnené zbierky Slovenského národného múzea – expozície Klenoty dávnej doby a Historické múzeum (bratislava.sk). Dnešné meno hradu vychádza z pomenovania Brezaluspurch, ktoré bolo uvádzané v Soľnohradských letopisoch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-Manni Augiensis Chronicon spomína Brezeburg, v Altaišských análoch v roku 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné nemecké Pressburg (wikipedia.sk). Všetky tieto názvy majú pôvod s mene Braslav, resp. Preslav. Mohol to byť člen významnej veľmožskej rodiny (Jozef Hlinka, 1982). Nemecký historik Aventinus uvádza Wratisslaburgium, podľa Vratislava, ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Iné pomenovanie ja Castrum Bosan, prípadne Bassa, Possen, neskôr Poson, Posonium, čo dalo zrejme vzniknúť maďarskému Pozsony (wikipedia.sk).

Z 13. storočia pochádza Korunná veža. Za vlády Žigmunda Luxemburgského (1387 – 1437) hrad prešiel gotickou prestavbou. Po roku 1526 je sídlom uhorských kráľov. Za Márie Terézie (1740 – 1780) sa hrad premenil na luxusnú barokovú rezidenciu. V roku 1811 vyhorel, s rekonštrukciou sa začalo až v roku 1953. Dnes hrad spravuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky. Sídli tu Historické a Hudobné múzeum Slovenského národného múzea. Hrad tvoria rôzne časti: Viedenská, Žigmundova, Mikulášska a Leopoldova brána, čestné nádvorie, vyhliadkový bastión, palác, západná terasa, severné hradby, bašta Luginsland, hradná vináreň, juhozápadný bastión, základy veľkomoravskej baziliky z 9. storočia a kostola sv. Spasiteľa z 11. st., cisterna (Zdroj: Informačná tabuľa).

Na nádvorí hradného paláca, rovnako ako na severnej terase areálu našli archeológovia Mestského ústavu ochrany pamiatok zvyšky jedinečných architektúr z obdobia 1. storočia pred Kristom. Súčasťou nálezu boli aj zlaté mince s nápisom Biatec. Historici sa zhodli, že ide o najreprezentatívnejšiu stavbu severne od Álp z neskorolaténskeho obdobia. Na hrade sa teda v minulosti nachádzala akropola jedného z najvýznamnejších keltských hradísk – oppidum v strednej Európe. „Tieto objekty boli stavané rímskou stavebnou technikou a sú unikátnym nálezom nielen z hľadiska svojho veku, ale aj kvality. Zachovali sa v nich pôvodné interiérové omietky a liate dlažby s kamienkovou výzdobou, ktoré na Slovensku nemajú obdobu,“ hovorí Štassel (Kráková). Archeologický výskum z roku 2008 mení pohľad na keltskú minulosť Bratislavy, hrad bol sídlom keltského kniežaťa, knieža si volalo remeselníkov z Ríma, ktorí mu upravovali a postavili sídlo podľa rímskych znalostí. Našla sa okrem iného rímska keramika, amfory, zvon, zlatý a strieborný poklad kniežaťa. Unikátom je objav prvej zlatej mince s názvom Nonnos (Danihelová). 

Hradný kopec je prvým kopcom Malých Karpát. Bratislavčania, ale aj nebratislavčania chodia radi na Bratislavský hrad. Je odtiaľ celkom pekný výhľad na široké okolie. Časť za hlavnou budovou smerom ku Starému mestu je plná zelene, je tu pomerne veľký a rovinatý priestor, kde sa najmä v lete zdržiava dosť ľudí. Tým, že hrad je v centre, je veľmi ľahko a rýchlo dostupný. Na hrade sa konajú výstavy, v letnom období koncerty, divadelné predstavenia, rôzne spoločenské akcie tu majú svoj začiatok.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

Hits: 2381

Morské oko je najväčšie pleso Vysokých Tatier, leží však na poľskej strane Tatier, pod Rysmi vo výške 1395 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 35 hektárov, najväčšia hĺbka takmer 51 metrov, brehová čiara dosahuje 2613 metrov. Za zmienku stojí, že okolité štíty sú 1000 metrov nad hladinou plesa. Nazývalo sa aj Rybie pleso. Pomenovanie Morské oko je pochádza z legendy, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom. Najstaršia zmienka o plese je z roku 1575. Čaro Morského oka inšpirovalo mnohých poľských maliarov, básnikov aj hudobníkov (wikipedia.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post