2011-2015, 2013, Časová línia, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny

Zádielská tiesňava

Hits: 2577

Zádiel­ska ties­ňa­va sa nachá­dza medzi kra­so­vý­mi pla­ni­na­mi Hor­ný vrch a Zádiel­skou pla­ni­nou. Vyero­do­va­la ju rieč­ka Blat­ni­ca (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia), Cho­tár­ny potok. Je naj­hl­b­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku. Je naj­lep­šie vidi­teľ­ná zo Zádiel­skej vyhliad­ky na Krkav­čích ska­lách (slo​ven​sky​-kras​.eu). V čase mete­ro­lo­gic­ko – hyd­ro­lo­gic­kých extré­moch sa Blat­ni­ca mení v dra­vú rie­ku s obrov­skou eróz­nou ener­gi­ou. Na pre­lo­me mája a júna 2010 zasiah­la regi­ón tisíc­roč­ná voda. Tieš­ňa­va je 400 met­rov hlbo­ká, 2 km dlhá (Wiki­pe­dia). Od roku 1954 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Jedi­neč­ná vege­tá­cia Zádiel­skej ties­ňa­vy je dôsled­kom hra­nič­né­ho loká­cie medzi Slo­ven­ským kra­som a Slo­ven­ským rudo­ho­rím (Infor­mač­ná tabuľa). 

Súčas­ťou ties­ňa­vy je 105 met­rov vyso­ký ihla­no­vi­tý útvar – skal­ná ihla, kto­rý vďa­ka svoj­mu tva­ru dostal názov Cuk­ro­vá homo­ľa”. V hor­nej čas­ti je Malá cuk­ro­vá homo­ľa, kto­rá dosa­hu­je asi 20 % výš­ky Cuk­ro­vej homo­le. V Zádiel­skej ties­ňa­ve pozná­me asi 100 jas­kýň, naj­zná­mej­šia je Krá­ľov­ská jas­ky­ňa. Aj z nie­koľ­kých kilo­met­rov je vid­no Orliu die­ru (Sas-​lyuk), kto­rej vchod leží v mohut­nej skal­nej ste­ne – Orlia baš­ta. Naj­väč­šou je Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Zádiel­ska Gor­ge is situ­ated bet­we­en the karst pla­te­aus of Hor­ný vrch and Zádiel­ska pla­ni­na. It was car­ved by the Blat­ni­ca River (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) and Cho­tár­ny potok. It is the dee­pest gor­ge in Slo­va­kia. It is best obser­ved from the Zádiel­ska vie­wpo­int on Krkav­čie ska­ly (Slo­vak Karst) (slo​ven​sky​-kras​.eu). During meteorological-​hydrological extre­mes, the Blat­ni­ca trans­forms into a power­ful river with tre­men­dous ero­si­ve ener­gy. In the peri­od bet­we­en May and June 2010, the regi­on was hit by a mil­len­nium flo­od. The gor­ge is 400 meters deep and 2 kilo­me­ters long (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1954, it has been a Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). The uni­que vege­ta­ti­on of Zádiel­ska Gor­ge is a result of the bor­der loca­ti­on bet­we­en the Slo­vak Karst and the Slo­vak Ore Moun­tains (Infor­ma­ti­on board).

The gor­ge inc­lu­des a 105-​meter-​high coni­cal for­ma­ti­on, a rock need­le named Cuk­ro­vá homo­ľa” due to its sha­pe. In the upper part, the­re is a smal­ler sugar cone cal­led Malá cuk­ro­vá homo­ľa, rea­ching about 20% of the height of Cuk­ro­vá homo­le. Zádiel­ska Gor­ge is home to around 100 caves, with the most famous being the Krá­ľov­ská Cave. Even from seve­ral kilo­me­ters away, you can see Orlia die­ra (Sas-​lyuk), who­se entran­ce is in a mas­si­ve rock wall kno­wn as Orlia baš­ta. The lar­gest cave is Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


A Zádiel­ska szo­ros a Hor­ný vrch és a Zádiel­ska pla­ni­na karsz­tos fenn­sí­kok között feks­zik. A Blat­ni­ca folyó (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) és a Cho­tár­ny potok ala­kí­tot­ta ki. Ez a leg­hoss­zabb szo­ros Szlo­vá­kiá­ban. A leg­job­ban a Zádiel­ska kilá­tó­ból lát­ha­tó a Krkav­čie skaly‑n (szlo­vák karszt) (slo​ven​sky​-kras​.eu). Meteorológiai-​hidrológiai extré­mek ide­jén a Blat­ni­ca erőtel­jes foly­óvá vál­to­zik hatal­mas eró­zi­ós ener­giá­val. 2010 május és június for­du­ló­ján az régi­ót évez­re­des árvíz súj­tot­ta. A szo­ros 400 méter mély és 2 kilo­mé­ter hoss­zú (Wiki­pe­dia). 1954 óta Nemze­ti Ter­més­zet­vé­del­mi Terület (envi​ro​por​tal​.sk). A Zádiel­ska szo­ros egy­edi növé­ny­ze­te a Szlo­vák Karszt és a Szlo­vák Érche­gy­ség határ­te­rüle­té­nek követ­kez­mé­nye (Infor­má­ci­ós tábla).

A szo­ros rés­ze egy 105 méter magas kúp ala­kú for­má­ci­ó­nak, egy szik­la tűnek, amit a Cuk­ro­vá homo­ľa” név­vel illet­tek a for­má­já­ra. A fel­ső rés­zen talál­ha­tó egy kisebb cukor kúp, a Malá cuk­ro­vá homo­ľa, ami kb. 20% ‑át tes­zi ki a Cuk­ro­vá homo­lé­nek. A Zádiel­ska szo­ros körül­be­lül 100 bar­lan­got tar­tal­maz, a legi­smer­tebb a Krá­ľov­ská Cave. Még néhá­ny kilo­mé­ter­ről is lát­ha­tó az Orlia die­ra (Sas-​lyuk), mely­nek bejá­ra­ta egy tömör szik­la­fal­ban talál­ha­tó, Orlia baš­ta néven. A leg­na­gy­obb bar­lang a Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

Hits: 2943

Gemer sa rozp­res­tie­ra od pra­me­ňa Hro­na na seve­re, po výbež­ky Cero­vej vrcho­vi­ny na juhu, od Soroš­ky na výcho­de, po oždian­ske ser­pen­tí­ny na zápa­de (Rudolf Kuku­ra). Zahŕňa okre­sy Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca a Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Zhru­ba sa dá pove­dať, že Gemer sa nachá­dza na juh od Spi­ša po hra­ni­ce s Maďarskom.

Pôvod slo­va Gemer má súvis­losť s hema­ti­tom a jeho mor­fo­lo­gic­kou podob­nos­ťou s hemo­ro­id­mi (Ján Pivo­var­či). Na Geme­ri nikdy nebo­li veľ­ké mes­tá. Skôr mes­teč­ká na mies­te býva­lých baníc­kych osád. Nále­zis­ká nerast­ných suro­vín v Spišsko-​gemerskom rudo­ho­rí dlhé stá­ro­čia určo­va­li život na Geme­ri. Roz­vi­nu­té bolo baníc­tvohut­níc­tvo. Uni­kát­ny­mi pamiat­ka­mi sú tri zacho­va­né vyso­ké pece v Niž­nej Sla­nej, Vla­cho­ve a v Sir­ku – Čer­ve­ňa­noch. V mno­hých obciach dodnes pre­ží­va­jú tra­dič­né remes­lá – výro­ba šind­ľov, tka­nie pokrov­cov, zvon­kár­stvo, čip­kár­stvo a hrn­čiar­stvo. Gemer má boha­té deji­ny spo­je­né so šľach­tic­ký­mi rod­mi Bebe­kov­cov, András­sy­ov­cov a Cobur­gov­cov. V 16. a 17. sto­ro­či na Geme­ri vlád­li Tur­ci. Medzi naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mies­ta Geme­ra pat­rí hrad Krás­na Hôr­ka, Kaš­tieľ v Bet­lia­ri, zrú­ca­ni­na Murán­ske­ho hra­du, his­to­ric­ké cen­trá Rož­ňa­vy, Rimav­skej Sobo­ty, vod­né nádr­že Dedin­ky, v Tor­na­li, na Tep­lom vrchu. Gemer hra­ni­čí s národ­ný­mi par­ka­mi Slo­ven­ský raj a Murán­ska pla­ni­na. Na juhu Geme­ra je chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Slo­ven­ský kras. Slo­ven­ský kras je našou jedi­nou bio­sfé­ric­kou rezer­vá­ci­ou evi­do­va­nou v zozna­me UNESCO. Na Geme­ri je Dob­šin­ská ľado­vá jas­ky­ňa a Ochtin­ská ara­go­ni­to­vá jas­ky­ňa. V Slo­ven­skom kra­se je Krás­no­hor­ská jas­ky­ňa (Rudolf Kuku­ra).


Gemer stret­ches from the sour­ce of the Hron River in the north to the foot­hills of the Cero­vá High­lands in the south, from Soroš­ka in the east to the ser­pen­ti­nes of Ožďa­ny in the west (Rudolf Kuku­ra). It inc­lu­des the dis­tricts of Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca, and Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). It can be rough­ly said that Gemer is loca­ted to the south of Spiš, towards the bor­der with Hungary.

The ori­gin of the word Gemer” is rela­ted to hema­ti­te and its morp­ho­lo­gi­cal resem­blan­ce to hemorr­ho­ids (Ján Pivo­var­či). Lar­ge cities were never pre­sent in Gemer; ins­te­ad, the­re were small towns on the sites of for­mer mining sett­le­ments. Depo­sits of mine­ral resour­ces in the Spiš-​Gemer Ore Moun­tains deter­mi­ned life in Gemer for cen­tu­ries. Mining and metal­lur­gy were deve­lo­ped. Uni­que land­marks inc­lu­de three pre­ser­ved blast fur­na­ces in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo, and Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onal crafts such as shin­gle pro­duc­ti­on, wea­ving of roofing mate­rials, bell-​making, lace-​making, and potte­ry still thri­ve in many vil­la­ges. Gemer has a rich his­to­ry con­nec­ted with nob­le fami­lies such as Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci, and Cobur­gov­ci. Turks ruled in Gemer during the 16th and 17th cen­tu­ries. Among the most visi­ted pla­ces in Gemer are the Krás­na Hôr­ka Cast­le, the Bet­liar Cast­le, the ruins of Muráň Cast­le, and the his­to­ric cen­ters of Rož­ňa­va and Rimav­ská Sobo­ta. Water reser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa, and Tep­lý Vrch are also popu­lar des­ti­na­ti­ons. Gemer bor­ders the nati­onal parks Slo­vak Para­di­se and Murán­ska Pla­ni­na. To the south of Gemer is the pro­tec­ted lands­ca­pe area Slo­vak Karst. The Slo­vak Karst is our only bio­sp­he­re reser­ve lis­ted in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dob­šin­ská Ice Cave and the Ochtin­ská Ara­go­ni­te Cave. In the Slo­vak Karst, the­re is the Krás­no­hor­ská Cave (Rudolf Kukura).


Gemer ers­trec­kt sich vom Urs­prung des Flus­ses Hron im Nor­den bis zu den Aus­lä­u­fern der Cerová-​Hochebene im Süden, von Soroš­ka im Osten bis zu den Ser­pen­ti­nen von Ožďa­ny im Wes­ten (Rudolf Kuku­ra). Es umfasst die Bez­ir­ke Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca und Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer süd­lich von Spiš in Rich­tung der Gren­ze zu Ungarn liegt.

Der Urs­prung des Wor­tes Gemer” hängt mit Häma­tit und sei­ner morp­ho­lo­gis­chen Ähn­lich­ke­it zu Hämorr­ho­iden zusam­men (Ján Pivo­var­či). Gro­ße Städ­te gab es nie in Gemer; statt­des­sen befan­den sich kle­i­ne Städ­te an den Stel­len ehe­ma­li­ger Berg­bau­sied­lun­gen. Abla­ge­run­gen von Mine­ral­res­sour­cen im Spiš-​Gemer-​Erzgebirge bes­timm­ten jahr­hun­der­te­lang das Leben in Gemer. Berg­bau und Metal­lur­gie waren ent­wic­kelt. Ein­zi­gar­ti­ge Sehen­swür­dig­ke­i­ten sind drei erhal­te­ne Hochöfen in Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo und Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. Tra­di­ti­onel­le Han­dwer­ke wie die Pro­duk­ti­on von Schin­deln, das Weben von Beda­chungs­ma­te­ria­lien, die Gloc­ken­hers­tel­lung, die Spit­zenk­löp­pe­lei und die Töp­fe­rei gede­i­hen auch heute noch in vie­len Dör­fern. Gemer hat eine rei­che Ges­chich­te, die mit Adels­fa­mi­lien wie den Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci und Cobur­gov­ci ver­bun­den ist. Die Tür­ken herrsch­ten im 16. und 17. Jahr­hun­dert in Gemer. Zu den meist­be­such­ten Orten in Gemer gehören das Sch­loss Krás­na Hôr­ka, das Sch­loss Bet­liar, die Ruinen der Burg Muráň und die his­to­ris­chen Zen­tren von Rož­ňa­va und Rimav­ská Sobo­ta. Was­ser­re­ser­vo­irs in Dedin­ky, Tor­na­ľa und Tep­lý Vrch sind eben­falls belieb­te Zie­le. Gemer grenzt an die Nati­onal­parks Slo­wa­kis­ches Para­dies und Murán­ska Pla­ni­na. Im Süden von Gemer befin­det sich das Lands­chaftss­chutz­ge­biet Slo­wa­kis­cher Karst. Der Slo­wa­kis­che Karst ist unser ein­zi­ges Bio­sp­hä­ren­re­ser­vat, das in der UNESCO-​Liste auf­ge­fü­hrt ist. In Gemer fin­det man die Dob­šin­ská Eis­höh­le und die Ochtin­ská Aragonit-​Höhle. Im Slo­wa­kis­chen Karst gibt es die Krás­no­hor­ská Höh­le (Rudolf Kukura).


Gemer ter­jed a Hron folyó for­rá­sá­tól észa­kon, a Cerová-​fennsík déli lábá­ig, kelet­ről Soroš­ká­tól, nyuga­ton az Ožďa­ny kany­aro­kig (Rudolf Kuku­ra). Tar­tal­maz­za a Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca és Rož­ňa­va kör­ze­te­ket is (moje​slo​ven​sko​.sk). Meg lehet mon­da­ni, hogy Gemer dur­ván dél­re talál­ha­tó Spiš­től a magy­ar határ felé.

A Gemer” szó ere­de­te öss­ze­függ a hema­tit­ral és alak­já­nak hason­ló­sá­gá­val a ara­ny­ér­ral (Ján Pivo­var­či). Gemer­ben sosem vol­tak nagy váro­sok; inkább kis­vá­ro­sok vol­tak a régi bány­ász­te­le­pek hely­én. Az évs­zá­za­do­kon átí­ve­lő ásvá­nyi nyer­sa­ny­agok lera­kó­dá­sai meg­ha­tá­roz­ták az éle­tet Gemer­ben a Spiš-​Gemer Érc-​hegységben. Kiter­jedt bány­ás­zat és fémi­par volt jelen. Egy­edi lát­ni­va­lók közé tar­to­znak a Niž­ná Sla­ná­ban, Vla­cho­vó­ban és Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny­ban talál­ha­tó három meg­ma­radt masu­gár. Sok falu­ban ma is virág­zik a hagy­o­má­ny­os kéz­műves­ség – pala- és cse­re­pes­fe­dél kés­zí­tés, haran­gön­tés, csip­ke­kés­zí­tés és faze­kas­ság. Gemer gaz­dag tör­té­ne­lem­mel ren­del­ke­zik, ame­ly öss­ze­függ Bebekov

ci, András­sy­ov­ci és Cobur­gov­ci nemes csa­lá­dok­kal. A törökök ural­tak Gemer­ben a 16. és 17. szá­zad­ban. Gemer leg­lá­to­ga­tot­tabb hely­ei közé tar­to­zik a Krás­na Hôr­ka kas­té­ly, a Bet­liar kas­té­ly, a Muráň vár rom­jai, vala­mint Rož­ňa­va és Rimav­ská Sobo­ta tör­té­nel­mi köz­pont­jai. Dedin­ky, Tor­na­ľa és Tep­lý Vrch víz­tá­ro­zói is néps­ze­rű cél­pon­tok. Gemer hatá­ros a Szlo­vák Para­dic­som és a Murán­ska Pla­ni­na nemze­ti par­kok­kal. Gemer délen a Szlo­vák Karszt­tal hatá­ros. A Szlo­vák Karszt az egy­et­len UNESCO-​listán sze­rep­lő bio­sz­fé­ra rezer­vá­ci­ón­knak szá­mít. Gemer­ben talál­ha­tó a Dob­šin­ská Jég­bar­lang és az Ochtin­ská Ara­go­nit­bar­lang. A Szlo­vák Karszt­ban talál­ha­tó a Krásnohorská-​barlang is (Rudolf Kukura).


Gemer roz­ci­ąga się od źró­dła rze­ki Hron na półno­cy, po wzgór­za Cero­vá na połud­niu, od Soroš­ky na wscho­dzie, po ser­pen­ty­ny Ožďa­ny na zacho­dzie (Rudolf Kuku­ra). Obej­mu­je powia­ty Rimav­ská Sobo­ta, Revú­ca i Rož­ňa­va (moje​slo​ven​sko​.sk). Można powie­dzieć, że Gemer znaj­du­je się na połud­nie od Spis­za, w kie­run­ku gra­ni­cy z Węgrami.

Pocho­dze­nie sło­wa Gemer” wiąże się z hema­ty­tem i jego mor­fo­lo­gicz­nym podo­bie­ńst­wem do hemo­ro­idów (Ján Pivo­var­či). W Gemer­ze nig­dy nie było dużych miast; zamiast tego ist­nia­ły małe mias­tecz­ka na miejs­cu dawnych osad gór­nic­zych. Zło­ża suro­wców mine­ral­nych w Górach Rud­nych Spišsko-​Gemerskich przez wie­ki ksz­ta­łto­wa­ły życie w Gemer­ze. Rozwi­ni­ęte było gór­nict­wo i hut­nict­wo. Uni­kal­ne zabyt­ki to trzy zacho­wa­ne pie­ce wiel­ko­pie­co­we w Niž­ná Sla­ná, Vla­cho­vo i Sir­ku – Čer­ve­ňa­ny. W wie­lu wsiach tra­dy­cyj­ne rze­mi­osła, takie jak pro­dukc­ja gon­tów, tka­nie mate­ria­łów dacho­wych, kucie dzwo­nów, koron­karst­wo i garn­carst­wo, kwit­ną do dziś. Gemer ma boga­tą his­to­rię zwi­ąza­ną z roda­mi szla­chec­ki­mi, taki­mi jak Bebe­kov­ci, András­sy­ov­ci i Cobur­gov­ci. W XVIXVII wie­ku w Gemer­ze pano­wa­li Tur­cy. Do najc­zęściej odwie­dza­nych miejsc w Gemer­ze nale­żą zamek Krás­na Hôr­ka, zamek Bet­liar, ruiny zamku Muráň oraz his­to­rycz­ne cen­tra Rož­ňa­vy i Rimav­ská Sobo­ty. Zbi­or­ni­ki wod­ne w Dedin­ky, Tor­na­ľa i Tep­lý Vrch to również popu­lar­ne des­ty­nac­je. Gemer gra­nic­zy z par­ka­mi naro­do­wy­mi Sło­wac­ki Raj i Murán­ska Pla­ni­na. Na połud­niu Gemer sąsia­du­je z obsza­rem chro­ni­onym Karst Sło­wac­ki. Karst Sło­wac­ki jest jedy­nym naszym rezer­wa­tem bio­sfe­ry wpi­sa­nym na lis­tę UNESCO. W Gemer­ze znaj­du­je się Jas­ki­nia Lodu Dob­šin­ská i Jas­ki­nia Ara­go­ni­to­wa Ochtin­ská. W Karście Sło­wac­kim znaj­du­je się także Jas­ki­nia Krás­no­hor­ská (Rudolf Kukura).


Výber člán­kov

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Prosiek

Hits: 1866

Pro­siek je obec na Lip­to­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 612 met­rov nad morom. Neďa­le­ko sa nachá­dza vod­ná nádrž Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na plo­che 12.65 km2 žije 202 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Sever­ne od obce sa našlo ene­oli­tic­ké síd­lis­ko a z mlad­šej doby rím­skej. Prvá písom­ná zmien­ka o obci medzi Pro­siec­kym poto­kom a Siel­ni­cou je z roku 1287. V roku 1352 sa spo­mí­na pod náz­vom Pre­ze­ky. Ďal­šie his­to­ric­ké náz­vy obce: Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. V roku 1600 bolo v obci 24 domov. Čas­ti obce, Niž­ný Zádiel a Vyšný Zádiel boli v polo­vi­ci 19. sto­ro­čia začle­ne­né s obcou Pro­siek. V roku 1967 bola vyhlá­se­ná národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Pro­siec­ka doli­na, kaňo­no­vi­té kra­so­vé údo­lie (ocu​.sk).

Pro­siek pat­rí do okre­su Lip­tov­ský Miku­láš, nachá­dza sa v Západ­ných Tat­rách. Je obklo­pe­ný hor­skou kra­ji­nou, ponú­ka širo­ké mož­nos­ti turis­tic­ky sa vyžiť.


Pro­siek is a vil­la­ge in Lip­tov, situ­ated at an alti­tu­de of 612 meters abo­ve sea level. Near­by is the Lip­tov­ská Mara water reser­vo­ir (ocu​.sk). The vil­la­ge covers an area of 12.65 km², and it is home to 202 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). North of the vil­la­ge, an Ene­olit­hic sett­le­ment and one from the youn­ger Roman peri­od were dis­co­ve­red. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge bet­we­en the Pro­siec­ky Stre­am and Siel­ni­ca dates back to 1287. In 1352, it is men­ti­oned under the name Pre­ze­ky. Other his­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Pro­zyk, Pro­zek, and Pro­sýk. In 1600, the­re were 24 hou­ses in the vil­la­ge. The parts of the vil­la­ge, Niž­ný Zádiel and Vyšný Zádiel, were incor­po­ra­ted into Pro­siek in the mid-​19th cen­tu­ry. In 1967, the Pro­siec­ka Doli­na Nati­onal Natu­re Reser­ve was dec­la­red, fea­tu­ring a canyon-​like karst val­ley (ocu​.sk).

Pro­siek belo­ngs to the Lip­tov­ský Miku­láš dis­trict and is situ­ated in the Wes­tern Tatras. Sur­roun­ded by moun­tai­nous lands­ca­pes, it offers a wide ran­ge of oppor­tu­ni­ties for tou­rist activities.


Pro­siek to miejs­co­wo­ść na Lip­to­wie, poło­żo­na na wyso­ko­ści 612 met­rów nad pozi­omem mor­za. W pobli­żu znaj­du­je się zbi­or­nik wod­ny Lip­tov­ská Mara (ocu​.sk). Na powierzch­ni 12,65 km² miesz­ka 202 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Na północ od wsi zna­le­zi­ono osa­dę ene­oli­tycz­ną i z okre­su późnor­zym­skie­go. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi między poto­kiem Pro­siec­kim a Siel­ni­cą pocho­dzi z 1287 roku. W 1352 roku wspo­mi­na się o niej pod nazwą Pre­ze­ky. Kolej­ne his­to­rycz­ne nazwy wsi to Pro­zyk, Pro­zek, Pro­sýk. W 1600 roku we wsi było 24 domów. Części wsi, Niž­ný Zádiel i Vyšný Zádiel, zosta­ły w poło­wie XIX wie­ku włąc­zo­ne do wsi Pro­siek. W 1967 roku ogłos­zo­no rezer­wat przy­ro­dy Pro­siec­ka doli­na, kani­ono­we kra­so­wa­te doli­ny (ocu​.sk).

Pro­siek nale­ży do powia­tu Lip­tov­ský Miku­láš i znaj­du­je się w Zachod­nich Tat­rach. Otoc­zo­ny jest gór­skim kra­job­ra­zem i ofe­ru­je sze­ro­kie możli­wo­ści akty­wne­go wypoc­zyn­ku turystycznego.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post