2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2011-2015, 2012, Časová línia, Ľudia, Umenie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

Hits: 5689

Folk­lór je z anglic­ké­ho folk lore – ľudo­vé zna­los­ti. Môže byť pova­hy slo­ves­nej, hudob­nej, dra­ma­tic­kej aj taneč­nej. Folk­lór­ne pre­ja­vy sa zača­li vytrá­cať s nástu­pom moder­nej tech­ni­ky. Zápis tex­tu a schop­nosť jeho číta­nia zaprí­či­nil men­ší pries­tor pre ľudo­vú tvor­bu (Wiki​pe​dia​.cz). Štú­di­om folk­ló­ru sa zaobe­rá folk­lo­ris­ti­ka. Na svo­je kro­je, pies­ne, zvy­ky, tan­ce sú jed­not­li­vé oblas­ti, obce pyš­né. Pre­zen­tá­cie folk­lór­nych zvy­kov jed­not­li­vých regi­ó­nov pre­bie­ha­jú na folk­lór­nych fes­ti­va­loch. Napr. vo Východ­nej, Myja­ve, Det­ve (Wiki​pe​dia​.sk). Z ľudo­vej hud­by čer­pa­jú inšpi­rá­ciu aj hudob­ní skla­da­te­lia váž­nej hud­by. V minu­los­ti napr. Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, Béla Bar­tók. Glo­bál­ny vplyv pôvod­ne ľudo­vej hud­by v 20. sto­ro­čí mala hud­ba čer­noš­ských komu­nít v USA. Šlo o pies­ňo­vú for­mu so špe­ci­fic­kou pen­ta­to­nic­kou moda­li­tou, cha­rak­te­ris­tic­ký­mi dva­násť­tak­to­vý­mi akor­dic­ký­mi postup­mi a sys­té­mom otáz­ka – odpo­veď v zbo­ro­vom spe­ve. V 19. sto­ro­čí bola táto for­ma nazva­ná blu­es. Zná­my je z neskor­šej doby vzá­jom­ný vplyv roc­ko­vejfolk­o­vej hud­by (Wiki​pe​dia​.cz). Pomer­ne zná­ma čes­ká hudob­ná sku­pi­na, kto­rá sa radí ku popu­lár­nej hud­be a má v sebe veľa prv­kov ľudo­vej hud­by je Čecho­mor, prí­pad­ne Fle­ret. Na Slo­ven­sku pôso­bí SĽUK – Slo­ven­ský ľudo­vý ume­lec­ký súbor, Lúč­ni­ca. Boha­tú tra­dí­ciu u nás majú folk­lór­ne sláv­nos­ti, napr. Folk­lór­ne sláv­nos­ti pod Poľa­nou, Det­vian­sky medzi­ná­rod­ný fes­ti­val ľudo­vej hud­by, tan­ca a spe­vu, Pod­ro­háčs­ke folk­lór­ne sláv­nos­ti v Zuber­ci, Mar­tin­ské Dožin­ky, Východ­ná (sko​vak​si​te​.com). Veľ­mi zná­mym zosku­pe­ním morav­skej folk­lór­nej sku­pi­ny je Hra­diš­ťan, s impo­zant­ným Jiřím (Jurou) Pav­li­com, kto­rý sa venu­je aj iným žán­rom. Pre mňa je doslo­va médi­om, akých svet veľa nemá. Naj­mä po roku 2000 sa tro­chu chva­la­bo­hu zača­li meniť pri­ori­ty a opäť oži­li tra­dič­né remes­lá, aspoň na rôz­nych jar­mo­koch, fes­ti­va­loch, iných kul­túr­nych a spo­lo­čen­ských podu­ja­tiach. V Nit­re sa koná kaž­do­roč­ne Jar­mok ľudo­vých reme­siel. V Bra­ti­sla­ve, v Kež­mar­ku a v Pieš­ťa­noch sa zalo­ži­la tra­dí­cia fes­ti­va­lov tra­dič­ných reme­siel, snáď aj v iných mes­tách. Mám pocit, že sa začí­na tro­chu viac aj opäť vážiť tra­dič­ná archi­tek­tú­ra v skan­ze­noch, v Pod­bie­li, v Pri­by­li­ne, v Mar­ti­ne.


Folk­lór comes from the English term folk lore,” which trans­la­tes to folk kno­wled­ge. It encom­pas­ses ver­bal, musi­cal, dra­ma­tic, and dan­ce tra­di­ti­ons. Folk­lo­ric expres­si­ons began to fade with the advent of modern tech­no­lo­gy. The abi­li­ty to wri­te and read text led to less spa­ce for folk cre­a­ti­on (Wiki​pe​dia​.cz). The stu­dy of folk­lo­re falls under the domain of folk­lo­ris­tics. Dif­fe­rent regi­ons and com­mu­ni­ties take pri­de in the­ir tra­di­ti­onal cos­tu­mes, songs, cus­toms, and dan­ces. Pre­sen­ta­ti­ons of folk tra­di­ti­ons from vari­ous regi­ons often take pla­ce at folk­lo­re fes­ti­vals, such as tho­se in Východ­ná, Myja­va, and Det­va (Wiki​pe​dia​.sk).

Indi­vi­du­al com­po­sers of clas­si­cal music draw ins­pi­ra­ti­on from folk music. In the past, figu­res like Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nín Dvo­řák, Franz Liszt, and Béla Bar­tók were influ­en­ced by folk music. In the 20th cen­tu­ry, the glo­bal impact of ori­gi­nal­ly folk music was evi­dent in the music of Afri­can Ame­ri­can com­mu­ni­ties in the USA. This form, cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic pen­ta­to­nic moda­li­ty, dis­tinc­ti­ve twelve-​bar chord prog­res­si­ons, and call-​and-​response pat­terns in cho­ral sin­ging, was ter­med blu­es” in the 19th cen­tu­ry. Later on, the­re was a well-​known cross-​influence bet­we­en rock and folk music (Wiki​pe​dia​.cz).

In the Czech Repub­lic, the rela­ti­ve­ly well-​known musi­cal group blen­ding popu­lar music with ele­ments of folk music inc­lu­des Čecho­mor and Fle­ret. In Slo­va­kia, the­re are pro­mi­nent folk artis­tic ensem­bles like SĽUK (Slo­vak Folk Art Ensem­ble) and Lúč­ni­ca. Folk­lo­re fes­ti­vals, such as Folk­lo­re Fes­ti­vals under Poľa­na, the Det­va Inter­na­ti­onal Fes­ti­val of Folk Music, Dan­ce, and Song, Pod­ro­háč Folk­lo­re Fes­ti­vals in Zube­rec, Mar­tin­ské Dožin­ky, and Východ­ná, con­tri­bu­te to the rich tra­di­ti­on (sko​vak​si​te​.com).

A notab­le Mora­vian folk group is Hra­diš­ťan, led by the impres­si­ve Jiří (Jura) Pav­li­ca, who also explo­res other gen­res. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Espe­cial­ly after 2000, thank­ful­ly, pri­ori­ties have star­ted to shift, and tra­di­ti­onal crafts have expe­rien­ced a revi­val, at least at vari­ous fairs, fes­ti­vals, and other cul­tu­ral and social events. In Nit­ra, the Fes­ti­val of Folk Crafts takes pla­ce annu­al­ly. In Bra­ti­sla­va, Kež­ma­rok, and Pieš­ťa­ny, a tra­di­ti­on of fes­ti­vals celeb­ra­ting tra­di­ti­onal crafts has been estab­lis­hed, and hope­ful­ly, in other cities as well. I feel that tra­di­ti­onal archi­tec­tu­re is begin­ning to be valu­ed more again, espe­cial­ly in open-​air muse­ums like Pod­biel, Pri­by­li­na, and Martin.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

Hits: 3736

Rakús­ko (Öster­re­ich /​Aus­tria) je náš juž­ný sused. Sme s ním spo­je­ný aj his­to­ric­ky. Jej hlav­né mes­to je Vie­deň /​Wien /​Vien­na. Bež­ný pozdrav v Rakús­ku je Grüss Gott” – Pozdrav pánboh.

Názov Öster­re­ich zna­me­ná východ­nú ríšu. Pochá­dza zo sta­ro­ne­mec­ké­ho Ostar­ri­chi, čo bol ozna­če­nie pre Východ­nú mar­ku – Mar­chia orien­ta­lis – naj­vý­chod­nej­šie úze­mie s nemec­kým oby­va­teľ­stvom. Pome­no­va­nie Rakús­ko je odvo­de­né od pohra­nič­né­ho hra­du Rat­goz, dnes Raabs, kto­rý leží pri súto­ku morav­skej a nemec­kej Dyje (Lut­te­rer, Kro­pá­ček, Huňá­ček, 1976). Delí sa na 9 spol­ko­vých kra­jín (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­rech (Dol­né Rakús­ko), Obe­rös­ter­re­ich (Hor­né Rakús­ko), Kär­tnen (Koru­tán­sko), Salz­burg (Salz­bur­gs­ko, Ste­ier­mark (Šta­jer­sko), Tirol (Tirol­sko), Wien (Vie­deň) a Vorarl­berg (Vorarl­ber­sko), v kto­rých žije asi 8.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Cel­ko­vá roz­lo­ha Rakús­ka je 83871 km2 (Wikipedia.cs). Väč­ši­nu Rakús­ka zabe­rá masív Álp. Rakús­ko je dru­há naj­hor­na­tej­šia kra­ji­na v Euró­pe. Vďa­ka Alpám je veľ­ká časť úze­mia neobý­va­ná (Wiki​pe​dia​.sk). Bren­ner­ský pries­myk doprav­ne spá­ja Alpy od seve­ru na juh. Už od sta­ro­ve­ku je veľ­mi význam­ný na ces­te do stred­nej Euró­py, Talian­ska, Stre­do­mo­ria (info​-tour​.info). Naj­vyš­ším vrchom rakús­kych Álp je Glossg­lock­ner, kto­rý stú­pa do výš­ky 3798 met­rov ad morom. Prie­mer­ná sne­ho­vá pokrýv­ka v tej­to oblas­ti v zime je viac ako 5 met­rov. Čas­to až do let­ných mesia­cov sa na hor­skej ces­te nachá­dza­jú sne­ho­vé záve­je. Sne­ho­vé plu­hy tu občas odstra­ňu­jú sneh upro­stred leta. Zráž­ky, pre­važ­ne sne­ho­vé sa tu vysky­tu­jú 250 dní do roka. Roč­ná prie­mer­ná tep­lo­ta na ces­te je ‑3°C (info​-tour​.info).

Kaž­dý tre­tí Rakú­šan žije v pia­tich veľ­kých mes­tách: vo Vied­ni, v Gra­zi, v Lin­zi, v Salz­bur­gu ale­bo v Innsb­ruc­ku (Wiki​pe​dia​.sk). V Salz­bur­gu je množ­stvo zacho­va­ných his­to­ric­kých pamia­tok, pre­to je nie­ke­dy nazý­va­ný aj Rímom seve­ru (info​-tour​.info). Rakús­ky tok Duna­ja je celý splav­ný. Naj­väč­šie jaze­rá sú Neusied­ler See (Nezi­der­ské) a Bodam­ské – hra­nič­né, a Atter­ské jaze­ro (Wiki​pe​dia​.sk). Typic­kým rysom alp­ské­ho poča­sia sú zme­ny tep­lo­ty, sme­ru a sily vet­ra. Stu­de­ný hor­ský vie­tor, sa v údo­liach rých­lo otep­ľu­je, čo má za násle­dok vznik pada­vých vet­rov typu fénu. Čas­to spô­so­bu­jú rých­le tope­nie sne­hu a zápla­vy. Zráž­ky sú naj­čas­tej­šie v hor­ských sva­hoch obrá­te­ných na západ a seve­ro­zá­pad – pro­ti sme­ru pre­vlá­da­jú­cich vet­rov. V Salz­bur­gs­kých Alpách je roč­ný úhrn až 2400 mm. Napro­ti tomu v Panón­skej níži­ne ani 600 mm. 600 km2 zabe­ra­jú naj­mä vo Vyso­kých Tau­rách ľadov­ce. S tým súvi­sí 580 jazier, pre­važ­ne ľadov­co­vé­ho pôvo­du. Naj­mä v Cen­trál­nych Alpách. Cez Rakús­ko tečie v dĺž­ke 350 km Dunaj (info​-tour​.info). 

Na úze­mí dneš­né­ho Rakús­ka bola medzi rok­mi 700450 pred n. l. halt­šat­ská kul­tú­ra (Wiki​pe​dia​.sk). V rokoch 1000400 pred n. l. tu žili Ilý­ri (info​-tour​.info). Od roku 450 pred n.l. do zhru­ba pre­lo­mu leto­poč­tov tu žili Kel­ti (latén­ska kul­tú­ra). V 1. až 5. sto­ro­čí tu boli rím­ske pro­vin­cie Nori­kum, Récia a Panó­nia. V 5. sto­ro­čí nasta­li ger­mán­ske a hún­ske vpá­dy. V 6. sto­ro­čí slo­van­ské. V 8. sto­ro­čí Bavo­ri. V 9. sto­ro­čí pat­ri­lo seve­ro­vý­chod­né Rakús­ko k Veľ­kej Mora­ve. Ostat­ná časť pod­lie­ha­la Bavor­sku, kto­ré pat­ri­lo pod Fran­skú ríšu. Tzv. Východ­ná mar­ka (pred­tým Avar­ská) tvo­ri­la základ dneš­né­ho Rakús­ka. V prvej polo­vi­ci 10. sto­ro­čia bola obsa­de­ná sta­rý­mi Maďar­mi. Po roku 955 sa sta­la mar­kou Výcho­dof­ran­skej ríše. Od kon­ca 10. sto­ro­čia je dolo­že­né ozna­če­nie Rakús­ko”. Od roku 1156 bolo správ­ne vede­né ako voj­vod­stvo rímsko-​nemeckej ríše. Po vymre­tí Baben­ber­gov­cov (9761251) vznik­li spo­ry medzi čes­ký­mi Pře­mys­lov­ca­mi a uhor­ský­mi Arpá­dov­ca­mi. V roku 1278 pora­zil Rudolf I. Habs­bur­ský Pře­mys­la Ota­ka­ra II. a vytvo­ril základ pan­stva Habs­bur­gov­cov. Koru­tán­sko pri­pad­lo v roku 1335 Habs­bur­ské­mu Rakús­ku. V ďal­šom vývo­ji sa ku Rakús­ku pri­po­ji­li ČechyUhor­sko (1526), v 1556 sa stal panov­ník Fer­di­nand I. aj cisá­rom Rím­sko­ne­mec­kej ríše (Wiki​pe​dia​.sk).

V roku 1804 doš­lo ku zme­ne na rakús­ke cisár­stvo, v roku 1806 zanik­la aj Rím­sko­ne­mec­ká ríša. Po revo­lú­cii v rokoch 1848 – 49 nastú­pil v monar­chi tvr­dý poli­caj­ný režim, tzv. Bachov abso­lu­tiz­mus. V roku 1867 bolo cisár­stvo trans­for­mo­va­né na Rakúsko-​Uhorsko. Po 1. sve­to­vej voj­ne bolo Rakúsko-​Uhorsko pora­ze­né, čoho násled­kom bol jeho roz­pad na nástup­níc­ke štá­ty. Tzv. Prvá rakús­ka repub­li­ka exis­to­va­la v medzi­voj­no­vom obdo­bí rokov 19181938. V roku 1933 sa konal neús­peš­ný fašis­tic­ký Doll­fu­sov pokus o pre­vrat. V roku 1938 priš­lo ku pri­po­je­niu Rakús­ka ku Nemec­ku – ku anš­lu­su. Po dru­hej sve­to­vej voj­ne vznik­la pod sprá­vou víťaz­ných moc­nos­tí tzv. Dru­há rakús­ka repub­li­ka. Od roku 1955 je Rakús­ko nezá­vis­lé a neut­rál­ne (Wiki​pe​dia​.sk). Oko­lo roku 1527 žilo v Rakús­ku 1.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. V roku 1810 už viac ako 3 mili­ó­ny. V roku 1900 tak­mer 6 mili­ó­nov. 98 % rakú­ša­nov hovo­rí po nemec­ky. Neexis­tu­je rakús­ka spi­sov­ná nemči­na, ale rakús­ke varian­ty nemči­ny vyka­zu­jú odchýl­ky štan­dard­nej nemči­ny. Sú zachy­te­né v Rakús­kom slov­ní­ku. Vysky­tu­jú sa pre­dov­šet­kým dva dia­lek­ty: Ala­man­ni a Bavor­či­na (Wikipedia.cs). 

Štát­nou hym­nou je sklab­ba Land der Ber­ge, Land am Stro­me – Zem hôr, zem riek (vse​ora​kous​ku​.cz). V Rakús­ku žili a pôso­bi­li mno­hí sve­to­zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, Johann Strauss star­ší aj mlad­ší, Gustav Mah­ler, diri­gent Her­bert von Kara­jan. Malia­ri: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schie­le, fyzi­ci: Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, Ludwig Boltz­mann, zakla­da­teľ psy­cho­ana­lý­zy Sig­mund Fre­ud, eto­lóg Kon­rad Lorenz, výrob­ca auto­mo­bi­lov Fer­di­nand Pors­cheeko­nóm Fried­rich August von Hay­ek (Wikipedia.cs). Zná­me sú lyžiar­ske stre­dis­ká: Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kap­run – Zell Am See, Bad Gas­te­in (info​-tour​.info).


Aus­tria (Rakús­ko) is our sout­hern neigh­bor, and we sha­re a his­to­ri­cal con­nec­ti­on with it. Its capi­tal city is Vien­na (Vie­deň). A com­mon gre­e­ting in Aus­tria is Grüss Gott,” which means God gre­et you.”

The name Öster­re­ich” trans­la­tes to Eas­tern Realm. It ori­gi­na­tes from Old High Ger­man Ostar­ri­chi,” which refer­red to the Eas­tern March, the eas­tern­most ter­ri­to­ry with Ger­man inha­bi­tants. The name Aus­tria” is deri­ved from the bor­der for­tress Rat­goz, now Raabs, loca­ted at the con­flu­en­ce of the Mora­vian and Ger­man Dyje rivers. Aus­tria is divi­ded into 9 fede­ral sta­tes (Bun­des­län­der): Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­re­ich (Lower Aus­tria), Obe­rös­ter­re­ich (Upper Aus­tria), Kärn­ten (Carint­hia), Salz­burg, Ste­ier­mark (Sty­ria), Tirol, Vien­na, and Vorarl­berg. The coun­try has a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 8.5 mil­li­on peop­le. The total area of Aus­tria is 83,871 squ­are kilo­me­ters, with the majo­ri­ty cove­red by the Alps, making it the second-​highest coun­try in Euro­pe. Bren­ner Pass ser­ves as a cru­cial tran­s­por­ta­ti­on rou­te through the Alps from north to south. Aus­tria­’s hig­hest peak is Grossg­lock­ner, rising to 3,798 meters abo­ve sea level. The alpi­ne regi­on is spar­se­ly inha­bi­ted due to its chal­len­ging ter­rain, and the Bren­ner Pass has been his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant for tra­vel to Cen­tral Euro­pe, Ita­ly, and the Medi­ter­ra­ne­an. About one-​third of Aus­trians resi­de in five major cities: Vien­na, Graz, Linz, Salz­burg, or Innsb­ruck. Salz­burg, kno­wn for its well-​preserved his­to­ri­cal monu­ments, is some­ti­mes refer­red to as the Rome of the North.”

The Danu­be River, flo­wing enti­re­ly wit­hin Aus­tria, is navi­gab­le. The lar­gest lakes are Neusied­ler See (Nezi­der­ské) and Boden­see (bor­de­ring Ger­ma­ny and Swit­zer­land), and Atter­ské Jaze­ro. Aus­tria expe­rien­ces typi­cal alpi­ne weat­her with tem­pe­ra­tu­re fluc­tu­ati­ons, vary­ing wind direc­ti­on and strength. Cold moun­tain winds rapid­ly warm up in the val­le­ys, resul­ting in the for­ma­ti­on of foehn winds. The­se winds often lead to rapid sno­wmelt and flo­ods. Pre­ci­pi­ta­ti­on, main­ly snow, occurs around 250 days a year in moun­tain slo­pes facing west and nort­hwest. The Salz­burg Alps rece­i­ve an annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on of up to 2,400 mm, whi­le the Pan­no­nian Plain rece­i­ves only about 600 mm. Gla­ciers, pri­ma­ri­ly in the High Tau­ern, cover 600 km², con­tri­bu­ting to 580 lakes, most­ly of gla­cial ori­gin, espe­cial­ly in the Cen­tral Alps. The Danu­be River flo­ws through Aus­tria for 350 km. The ter­ri­to­ry of present-​day Aus­tria has a rich his­to­ry, inc­lu­ding the Halls­tatt cul­tu­re (700 – 450 BC) and Illy­rian sett­le­ments (1000 – 400 BC). From 450 BC to the turn of the mil­len­nium, Celts inha­bi­ted the area (La Tène cul­tu­re). In the 1st to 5th cen­tu­ries, it was part of the Roman pro­vin­ces of Nori­cum, Rae­tia, and Pan­no­nia. In the 5th cen­tu­ry, Ger­ma­nic and Hun­nic inva­si­ons occur­red, fol­lo­wed by Sla­vic sett­le­ments in the 6th cen­tu­ry and Bava­rians in the 8th cen­tu­ry. In the 9th cen­tu­ry, nort­he­as­tern Aus­tria belo­n­ged to the Gre­at Mora­via, whi­le the remai­ning part was under Bava­rian rule wit­hin the Fran­kish Empi­re. The so-​called Eas­tern March (pre­vi­ous­ly Avar March) for­med the basis of toda­y­’s Aus­tria. In the first half of the 10th cen­tu­ry, it was occu­pied by the Magy­ars. After 955, it beca­me the Eas­tern March of the East Fran­kish Empi­re. From the late 10th cen­tu­ry, the desig­na­ti­on Aus­tria” is docu­men­ted. Sin­ce 1156, it was cor­rect­ly lis­ted as the Duchy of the Holy Roman Empi­re. After the extinc­ti­on of the Baben­berg dynas­ty (9761251), dis­pu­tes aro­se bet­we­en Czech Pře­mys­lids and Hun­ga­rian Árpáds. In 1278, Rudolf I of Habs­burg defe­a­ted Pře­mysl Ota­kar II and laid the foun­da­ti­on for the Habs­burg rule. Carint­hia beca­me part of Habs­burg Aus­tria in 1335. In sub­se­qu­ent deve­lop­ments, Bohe­mia and Hun­ga­ry joined Aus­tria (1526), and in 1556, Fer­di­nand I beca­me both the ruler of Aus­tria and the Holy Roman Emperor.

In 1804, Aus­tria under­went a trans­for­ma­ti­on into the Aus­trian Empi­re, and in 1806, the Holy Roman Empi­re cea­sed to exist. After the revo­lu­ti­on of 1848 – 49, a harsh poli­ce regi­me kno­wn as Bach Abso­lu­tism was imple­men­ted. In 1867, the empi­re was trans­for­med into Austria-​Hungary. After World War I, Austria-​Hungary was defe­a­ted, lea­ding to its bre­a­kup into suc­ces­sor sta­tes. The First Aus­trian Repub­lic exis­ted in the inter­war peri­od from 1918 to 1938. In 1933, an unsuc­cess­ful fas­cist coup kno­wn as the Doll­fuss Putsch took pla­ce. In 1938, Aus­tria was anne­xed by Ger­ma­ny in the Ansch­luss. After World War II, the Second Aus­trian Repub­lic was estab­lis­hed under the admi­ni­stra­ti­on of the vic­to­ri­ous powers in 1945. Sin­ce 1955, Aus­tria has been inde­pen­dent and neut­ral. Around 1527, Aus­tria had a popu­la­ti­on of 1.5 mil­li­on, which grew to over 3 mil­li­on by 1810 and near­ly 6 mil­li­on by 1900. App­ro­xi­ma­te­ly 98% of Aus­trians spe­ak Ger­man. The­re is no stan­dar­di­zed Aus­trian Ger­man, but Aus­trian variants exhi­bit dif­fe­ren­ces from stan­dard Ger­man, docu­men­ted in the Aus­trian Ger­man dic­ti­ona­ry. Two main dia­lects pre­vail: Ala­man­nic and Bava­rian. The nati­onal ant­hem is Land der Ber­ge, Land am Stro­me” (Land of Moun­tains, Land by the River). Aus­tria has been home to many world-​famous com­po­sers, inc­lu­ding Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, the Strauss fami­ly, Gustav Mah­ler, and con­duc­tor Her­bert von Kara­jan. Notab­le pain­ters inc­lu­de Gustav Klimt, Oskar Kokosch­ka, and Egon Schie­le. Phy­si­cists such as Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger, and Ludwig Boltz­mann, the foun­der of psy­cho­ana­ly­sis Sig­mund Fre­ud, etho­lo­gist Kon­rad Lorenz, auto­mo­bi­le manu­fac­tu­rer Fer­di­nand Pors­che, and eco­no­mist Fried­rich August von Hay­ek also lived and wor­ked in Aus­tria. Famous ski resorts in Aus­tria inc­lu­de Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kaprun-​Zell Am See, and Bad Gastein.


Öster­re­ich ist unser süd­li­cher Nach­bar, und wir tei­len auch eine his­to­ris­che Ver­bin­dung mit ihm. Die Haupts­tadt ist Wien. Eine übli­che Beg­rüßung in Öster­re­ich ist Grüss Gott”, was Gott grüße dich” bedeutet.

Der Name Öster­re­ich” bede­utet Ostrich. Er stammt aus dem Alt­hoch­de­uts­chen Ostar­ri­chi” und bez­e­ich­ne­te die öst­li­che Mark – Mar­chia orien­ta­lis – das öst­lichs­te Gebiet mit deutschs­pra­chi­ger Bevöl­ke­rung. Der Name Öster­re­ich” lei­tet sich von der Grenz­fes­tung Rat­goz ab, heute Raabs, die am Zusam­men­fluss der mäh­ris­chen und deuts­chen Tha­ya liegt. Öster­re­ich ist in 9 Bun­des­län­der unter­te­ilt: Bur­gen­land, Nie­de­rös­ter­re­ich, Obe­rös­ter­re­ich, Kärn­ten, Salz­burg, Ste­ier­mark, Tirol, Wien und Vorarl­berg. Das Land hat eine Bevöl­ke­rung von etwa 8,5 Mil­li­onen Men­schen. Die Gesamtf­lä­che Öster­re­ichs bet­rägt 83.871 Quad­rat­ki­lo­me­ter, wobei der Gro­ßte­il von den Alpen bedec­kt ist und es zum zwe­it­höchs­ten Land Euro­pas macht. Der Bren­ner­pass ist eine wich­ti­ge Ver­kehrs­ver­bin­dung durch die Alpen von Nor­den nach Süden. Öster­re­ichs höchs­ter Gip­fel ist der Gro­ßg­lock­ner mit einer Höhe von 3.798 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Die alpi­ne Regi­on ist aufg­rund ihres ans­pruchs­vol­len Gelän­des dünn besie­delt, und der Bren­ner­pass war his­to­risch bede­utend für Rei­sen nach Mit­te­le­uro­pa, Ita­lien und ins Mit­tel­me­er. Etwa ein Drit­tel der Öster­re­i­cher lebt in fünf gro­ßen Städ­ten: Wien, Graz, Linz, Salz­burg oder Innsb­ruck. Salz­burg, bekannt für sei­ne gut erhal­te­nen his­to­ris­chen Monu­men­te, wird manch­mal als das Rom des Nor­dens” bezeichnet.

Der Fluss Donau, der volls­tän­dig in Öster­re­ich flie­ßt, ist schiff­bar. Die größten Seen sind der Neusied­ler See und der Boden­see sowie der Atter­see. Öster­re­ich hat typis­ches alpi­nes Wet­ter mit Tem­pe­ra­tursch­wan­kun­gen, wech­seln­der Win­drich­tung und ‑stär­ke. Kal­te Ber­gwin­de erwär­men sich schnell in den Tälern und füh­ren zur Bil­dung von Föhn­win­den. Die­se Win­de füh­ren oft zu schnel­ler Schne­esch­mel­ze und Übersch­wem­mun­gen. Nie­dersch­lä­ge, haupt­säch­lich in Form von Schnee, tre­ten an etwa 250 Tagen im Jahr in den nach Wes­ten und Nor­dwes­ten aus­ge­rich­te­ten Ber­gab­hän­gen auf. Die Salz­bur­ger Alpen erhal­ten einen jähr­li­chen Nie­dersch­lag von bis zu 2.400 mm, wäh­rend die Pan­no­nis­che Ebe­ne nur etwa 600 mm erhält. Glets­cher, haupt­säch­lich in den Hohen Tau­ern, bedec­ken 600 km² und tra­gen zu 580 Seen bei, haupt­säch­lich gla­zia­len Urs­prungs, ins­be­son­de­re in den Zen­tra­lal­pen. Der Fluss Donau durchf­lie­ßt Öster­re­ich auf einer Län­ge von 350 km.

Das Gebiet des heuti­gen Öster­re­ich hat eine rei­che Ges­chich­te, darun­ter die Hallstatt-​Kultur (700 – 450 v. Chr.) und illy­ris­che Sied­lun­gen (1000 – 400 v. Chr.). Von 450 v. Chr. bis zur Jahr­tau­sen­dwen­de bewohn­ten Kel­ten das Gebiet (Latène-​Kultur). Im 1. bis 5. Jahr­hun­dert gehör­te es zu den römis­chen Pro­vin­zen Nori­cum, Rätien und Pan­no­nien. Im 5. Jahr­hun­dert gab es ger­ma­nis­che und hun­nis­che Inva­si­onen, gefolgt von sla­wis­chen Sied­lun­gen im 6. Jahr­hun­dert und Bay­ern im 8. Jahr­hun­dert. Im 9. Jahr­hun­dert gehör­te das nor­döst­li­che Öster­re­ich zum Gro­ßmäh­ren, wäh­rend der übri­ge Teil bay­eris­cher Herrs­chaft im Frän­kis­chen Reich unter­lag. Die soge­nann­te Ostmark (ehe­mals Awa­ren­mark) bil­de­te die Grund­la­ge des heuti­gen Öster­re­ich. In der ers­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts wur­de es von den Magy­aren besetzt. Nach 955 wur­de es zur Ostmark des Ostf­rän­kis­chen Rei­ches. Seit dem spä­ten 10. Jahr­hun­dert ist die Bez­e­ich­nung Öster­re­ich” doku­men­tiert. Seit 1156 wur­de es kor­rekt als Her­zog­tum des Hei­li­gen Römis­chen Rei­ches gefü­hrt. Nach dem Auss­ter­ben der Babenberger-​Dynastie (9761251) ents­tan­den Stre­i­tig­ke­i­ten zwis­chen den böh­mis­chen Pře­mys­li­den und den unga­ris­chen Árpá­den. Im Jahr 1278 besieg­te Rudolf I. von Habs­burg Pře­mysl Ota­kar II. und leg­te den Grund­ste­in für die Herrs­chaft der Habs­bur­ger. Kärn­ten wur­de 1335 Teil von Habsburg-​Österreich. In den fol­gen­den Ent­wick­lun­gen sch­los­sen sich Böh­men und Ungarn Öster­re­ich an (1526), und 1556 wur­de Fer­di­nand I. sowohl Herrs­cher über Öster­re­ich als auch Kai­ser des Hei­li­gen Römis­chen Reiches.

Im Jahr 1804 erfolg­te eine Umwand­lung in das öster­re­i­chis­che Kai­ser­re­ich, und 1806 hör­te das Hei­li­ge Römis­che Reich auf zu exis­tie­ren. Nach der Revo­lu­ti­on von 1848 – 49 wur­de ein har­ter Pol­ize­i­re­gi­me namens Bach-​Absolutismus ein­ge­fü­hrt. Im Jahr 1867 wur­de das Kai­ser­re­ich in Österreich-​Ungarn umge­wan­delt. Nach dem Ers­ten Weltk­rieg wur­de Österreich-​Ungarn besiegt, was zur Auf­lösung in Nach­fol­ges­ta­a­ten führ­te. Die Ers­te Repub­lik Öster­re­ich bes­tand im Zwis­chen­kriegs­ze­it­raum von 1918 bis 1938. Im Jahr 1933 fand ein erfolg­lo­ser fas­chis­tis­cher Putsch­ver­such statt, der als Dollfuß-​Putsch bekannt ist. Im Jahr 1938 wur­de Öster­re­ich im Ansch­luss an Deutsch­land angesch­los­sen. Nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg wur­de 1945 die Zwe­i­te Repub­lik Öster­re­ich unter der Ver­wal­tung der sieg­re­i­chen Mäch­te geg­rün­det. Seit 1955 ist Öster­re­ich unab­hän­gig und neutral.

Um 1527 hat­te Öster­re­ich eine Bevöl­ke­rung von 1,5 Mil­li­onen, die bis 1810 auf über 3 Mil­li­onen und bis 1900 auf fast 6 Mil­li­onen anwuchs. Etwa 98% der Öster­re­i­cher spre­chen Deutsch. Es gibt kein stan­dar­di­sier­tes öster­re­i­chis­ches Deutsch, aber öster­re­i­chis­che Varian­ten wei­chen von der Stan­dards­pra­che ab, wie im öster­re­i­chis­chen Deutsch­wör­ter­buch doku­men­tiert. Zwei Haupt­dia­lek­te domi­nie­ren: Ale­man­nisch und Bai­risch. Die Nati­onal­hym­ne lau­tet Land der Ber­ge, Land am Stro­me”. Öster­re­ich war die Hei­mat vie­ler welt­be­rühm­ter Kom­po­nis­ten, darun­ter Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Joseph Haydn, Franz Schu­bert, die Fami­lie Strauss, Gustav Mah­ler und Diri­gent Her­bert von Kara­jan. Bekann­te Maler sind Gustav Klimt, Oskar Kokosch­ka und Egon Schie­le. Phy­si­ker wie Wolf­gang Pau­li, Erwin Sch­rödin­ger und Ludwig Boltz­mann, der Beg­rün­der der Psy­cho­ana­ly­se Sig­mund Fre­ud, der Ver­hal­tens­fors­cher Kon­rad Lorenz, der Auto­mo­bil­hers­tel­ler Fer­di­nand Pors­che und der Öko­nom Fried­rich August von Hay­ek leb­ten und arbe­i­te­ten eben­falls in Öster­re­ich. Berühm­te Ski­ge­bie­te in Öster­re­ich sind Fla­chau, Alten­mar­kt, Schlad­ming, Ram­sau, Dachs­te­in, Kitz­bühel, Hin­ter­tux, Kaprun-​Zell Am See und Bad Gastein.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Horehronie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenské, Typ krajiny

Banská Bystrica – mesto v strede Slovenska

Hits: 8531

Ban­ská Bys­tri­ca je cen­trum stred­né­ho Slo­ven­ska aj celé­ho Slo­ven­ska. V minu­los­ti boli sna­hy, aby prá­ve Bys­tri­ca bola hlav­ným mes­tom Slo­ven­ska. Nie­kto­ré cen­trál­ne inšti­tú­cie tu aj síd­lia. Bola hlav­ným mes­tom stre­do­slo­ven­ské­ho kra­ja. V Ban­skej Bys­tri­ci sú čias­toč­ne zacho­va­né hrad­by a nachá­dza sa tu aj hrad. Cez mes­to pre­te­ká rie­ka Hron. Nad mes­tom sa vypí­na vrch Urpín, pod­ľa kto­ré­ho je pome­no­va­né aj domá­ce pivo. Mes­to je aj doprav­ným uzlom: na tra­se Zvo­len – Vrút­ky, smer Brez­no, Čer­ve­ná Ska­la, smer Dono­va­ly, smer Ružom­be­rok. Letis­ko mes­to nemá, neďa­le­ko sa nachá­dza medzi­ná­rod­né letis­ko Sliač. Ban­ská Bys­tri­ca má jeden z najk­raj­ších cin­to­rí­nov, aké som kedy videl. Nemec­ky je Ban­ská Bys­tri­ca Neusohl, maďar­sky Besz­ter­ce­bá­nya, latin­sky Neoso­lium. Iné his­to­ric­ké náz­vy: Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). Leží v nad­mor­skej výš­ke 362 met­rov (Wiki­pe­dia). Žije tu nece­lých 80 000 oby­va­te­ľov, je šies­tym naj­väč­ším mes­tom na Slo­ven­sku vďa­ka tomu (Wiki­pe­dia). V roku 1720 tu žilo 2 646, v roku 1918 10 776 ľudí (Jozef Ďurian­čik). Mes­to bolo osíd­le­né už v 9. sto­ro­čí (Wiki­pe­dia).

Osa­da Bys­tri­ca ležia­ca vo Zvo­len­skej kot­li­ne, v údo­lí Hro­nu medzi Krem­nic­ký­mi, Sta­ro­hor­ský­mi vrch­mi a Poľa­nou sa vďa­ka sas­kým kolo­nis­tom, kto­rí na úze­mí dneš­né­ho mes­ta vytvo­ri­li základ­ňu ban­skej výro­by, sta­la význam­nou (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Od roku 1255 bola Ban­ská Bys­tri­ca krá­ľov­ským mes­tom Uhor­ska (Wiki­pe­dia). V minu­los­ti sa tu ťaži­la naj­mä meď, žele­zo a strieb­ro (Wiki­pe­dia). V roku 1380 doš­lo ku zalo­že­niu Zvä­zu stre­do­slo­ven­ských ban­ských miest (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). V roku 1494 tu vznik­la spo­loč­nosť Unga­ris­cher Han­del (Uhor­ský obchod, ale­bo aj Neusoh­ler Kup­fer­han­del), kto­rá bola v 16. sto­ro­čí jed­nou z naj­väč­ších a naj­mo­der­nej­ších ťažob­ných spo­loč­nos­tí tej doby (Wiki­pe­dia). V roku 1495 doš­lo k zalo­že­niu Tur­zov­sko – Fug­ge­rov­skej spo­loč­nos­ti s meďou (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka turec­kej expan­zii sa v roku 1589 necha­lo mes­to opev­niť kamen­ný­mi hrad­ba­mi (Wiki­pe­dia). V roku 1605 doš­lo k obsa­de­niu a vyplie­ne­niu mes­ta haj­dúch­mi Šte­fa­na Boč­ka­ja. V roku 1620 zvo­li­li Gab­rie­la Bet­hle­na za uhor­ské­ho krá­ľa (v dneš­nom Bet­hle­no­vom dome na Dol­nej uli­ci). Tra­dič­né rad­van­ské jar­mo­ky sa kona­jú od roku 1655. Od roku 1841 začí­na fun­go­vať mest­ské divad­lo (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

Počas 2. sve­to­vej voj­ny, po vypuk­nu­tí Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia sa Ban­ská Bys­tri­ca sta­la poli­tic­kým, vojen­ským aj admi­ni­stra­tív­nym cen­trom Slo­ven­ska. Síd­li­la tu aj Slo­ven­ská národ­ná rada, priš­la sem aj dele­gá­cia čes­ko­slo­ven­skej emig­rant­skej vlá­dy v Lon­dý­ne aj pred­sta­vi­te­lia mos­kov­ské­ho vede­nia Komu­nis­tic­kej stra­ny Čes­ko­slo­ven­ska. Síd­li­la tu anglo-​americká a soviet­ska vojen­ská misia (Wiki­pe­dia). V roku 1981 bola odo­vzda­ná Roose­vel­to­va nemoc­ni­ca. V roku 1992 bola zria­de­ná Uni­ver­zi­ta Mate­ja Bela a rokom 1997 sa začí­na písať his­tó­ria Aka­dé­mie ume­ní (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Vďa­ka his­to­ric­ké­mu cen­tru a blíz­kym horám je mes­to popu­lár­nou zim­nou aj let­nou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou (Wiki­pe­dia). Stre­do­ve­ké cen­trum mes­ta je od roku 1955 vyhlá­se­né za mest­skú pamiat­ko­vú rezer­vá­ciu. Are­ál mest­ské­ho hra­du (Bar­ba­kan) je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia).

Mest­ský hrad vzni­kol pop­ri pôvod­nej baníc­kej osade, kto­rá pred­chá­dza­la zalo­že­niu mes­ta. Fun­kci­ou hra­du bolo chrá­niť výno­sy s ťaž­by dra­hých kovov a krá­ľov­skú poklad­ni­cu. Síd­lil tu zástup­ca krá­ľa a cir­kvi, schá­dza­la sa tu mest­ská rada. Are­ál tvo­rí kos­tol Pan­ny Márie, Mate­jov dom, tzv. slo­ven­ský kos­tol, rad­ni­ca, budo­va fary, kamen­né opev­ne­nie s baš­ta­mi a vstup­ná brá­na s bar­ba­ka­nom. V roku 2005 pre­beh­la kom­plet­ná rekon­štruk­cia mest­ské­ho hra­du. Od roku 2009 je v pries­to­roch hra­du kavia­reň a reštau­rá­cia (wiki​pe​dia​.sk).

Samot­né cen­trum tvo­rí doho­ra sa tiah­nu­ce námes­tie Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia s Marián­skym stĺpom, fon­tá­nou a šik­mou mest­skou vežou. V mes­te sa nachá­dza sa tu kaš­tieľ Rad­van­ských, Bárc­zy­ov­ský kaš­tieľ, Tiha­ny­ov­ský kaš­tieľ, kos­tol Nane­bov­za­tia Pan­ny Márie, Thur­zov dom, Benic­ké­ho dom, galé­ria Domi­ni­ka Sku­tec­ké­ho, kated­rál­ny chrám svä­té­ho Fran­tiš­ka Xaver­ské­ho, Ebne­rov­ský dom, bis­kup­ský palác na nám. SNP, naklo­ne­ná Hodi­no­vá veža, Kamen­ná vila, Národ­ný dom (Wiki­pe­dia), kos­tol svä­tej Alž­be­ty, Bet­hle­nov dom (ban​ska​bys​tri​ca​.sk) pamät­ník SNP.

Kapl­n­ka svä­tej Bar­bo­ry, pat­rón­ka baní­kov obsa­hu­je oltár od Maj­stra Pav­la z Levo­če. Mate­jov dom bol síd­lom krá­ľov­ské­ho úrad­ní­ka. V are­áli je aj sta­rá rad­ni­ca – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). V mes­te pôso­bí Štát­na ope­ra, taneč­né divad­lo Štú­dio tan­ca”, Báb­ko­vé divad­lo na Ráz­ces­tí a Divad­lo z Pasá­že, kto­ré ako jedi­né na Slo­ven­sku anga­žu­je her­cov s men­tál­nym pos­ti­hnu­tím. Kona­jú sa tu bie­ná­le báb­kar­skej tvor­by Báb­kar­ská Bys­tri­ca” (Wiki­pe­dia). Stre­do­slo­ven­ské múze­um síd­li v Thur­zo­vom dome. V Mest­skom hrad je Štát­na Galé­ria. Múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho povs­ta­nia zahŕňa viac ako 200 000 expo­ná­tov. Mes­to posky­tu­je pries­tor aj Lite­rár­ne­mu a hudob­né­mu múzeu a Poš­to­vé­mu múzeu Slo­ven­skej pošty (Wiki­pe­dia). Pôso­bí tu hoke­jo­vý klub HC 05, fut­ba­lo­vý klub FK Duk­la, zná­my je Armád­ny špor­to­vý klub Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) (Wiki­pe­dia). V roku 1959 sa v Ban­skej Bys­tri­ci konal prvý fil­mo­vý fes­ti­val čes­ko­slo­ven­ské­ho fil­mu, na kto­rom sa pre­zen­to­val napr. Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, Ján Roháč (Ivan Kli­meš). Ban­ská Bys­tri­ca sa skla­dá s tých­to mest­ských častí: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. Zná­me je síd­lis­ko Fon­čor­da, čas­ti: For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). V Ban­skej Bys­tri­ci sa naro­di­li napr. (Wiki­pe­dia): hudob­ní skla­da­te­lia Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, spi­so­va­teľ Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­rár­ny vedec, sce­ná­ris­ta), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (dra­ma­tik a diva­del­ný teore­tik), maliar Domi­nik Sku­tec­ký, oper­ný spe­vák Mar­tin Bab­jak, oper­ný reži­sér Marián Chu­dov­ský, foto­graf Karol Benic­ký, her­ci Pavol Bie­lik (reži­sér aj sce­ná­ris­ta), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (dnes aj fil­mo­vá pro­du­cent­ka), Ján Kole­ník, hoke­jis­ti Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (dnes tré­ner bys­tric­kých hoke­jis­tov), Tomáš Suro­vý, bež­ky­ňa na lyžiach Ale­na Procházková

V Ban­skej Bys­tri­ci pôso­bi­li napr.: spi­so­va­te­lia Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, bás­nik Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), bis­kup Rudolf Baláž, spi­so­va­teľ a his­to­rik Matej Bel, bás­nik Andrej Slád­ko­vič, gene­rál Ján Golian, vyná­lez­ca Jozef Mur­gaš, spi­so­va­teľ­ka Hana Ponic­ká, fut­ba­lis­ta Marek Ham­šík, hoke­jis­ti Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Par­tner­ský­mi mes­ta­mi Ban­skej Bys­tri­ce sú napr.: brit­ský Dur­ham, čes­ké Hra­dec Krá­lo­vé, srb­ský Vršac, gréc­ka Laris­sa, rus­ká Tula, chor­vát­sky Zadar, fran­cúz­sky Saint-​Étienne, ame­ric­ký Char­les­ton(Wiki­pe­dia), maďar­ský Sal­gó­tar­ján (Wiki­pe­dia).


Ban­ská Bys­tri­ca is the cen­ter of cen­tral Slo­va­kia and the enti­re coun­try. In the past, efforts were made for Ban­ská Bys­tri­ca to be the capi­tal of Slo­va­kia, and some cen­tral ins­ti­tu­ti­ons are hea­dqu­ar­te­red here. It used to be the capi­tal of the Cen­tral Slo­vak regi­on. Par­tial­ly pre­ser­ved for­ti­fi­ca­ti­ons and a cast­le are found in Ban­ská Bys­tri­ca. The Hron River flo­ws through the city. Abo­ve the city rises the Urpín Hill, after which the local beer is named. The city ser­ves as a tran­s­por­ta­ti­on hub on the rou­tes Zvo­len – Vrút­ky to Brez­no and Čer­ve­ná Ska­la, to Dono­va­ly, and to Ružom­be­rok. The city does­n’t have its own air­port, but the inter­na­ti­onal Sliač Air­port is loca­ted near­by. Ban­ská Bys­tri­ca is home to one of the most beau­ti­ful ceme­te­ries I have ever seen. In Ger­man, Ban­ská Bys­tri­ca is cal­led Neusohl, in Hun­ga­rian Besz­ter­ce­bá­nya, and in Latin Neoso­lium. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Bys­tri­ce, Byzt­her­ze, Byz­ter­che­ba­na, Bizt­ri­chie, Novo Solio, Wys­tri­cia, Byzt­ri­ce, Bis­tri­chie Solien­sis, Bys­tri­cia, Nou­iso­lium, Byzt­ri­cia, Bys­tri­chia, Bis­tri­cium, Novum Zolium, Novi­zo­lium, Nou­ozo­lium, Besz­terc­ze­bá­nya, Ban­ska Bis­try­ca, Besz­ter­ce­bá­nya, Baňs­ká Bys­tri­ca (Wiki­pe­dia), Neozo­lium, Besztercz-​Bánya, Neüsoll, Novi­so­lium, Besztercze-​Bánya (Wiki­pe­dia). It is situ­ated at an alti­tu­de of 362 meters (Wiki­pe­dia). Near­ly 80,000 peop­le live here, making it the sixth-​largest city in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). In 1720, 2,646 peop­le lived here, and in 1918 the­re were 10,776 resi­dents (Jozef Ďurian­čik). The city was inha­bi­ted as ear­ly as the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia).

The sett­le­ment of Bys­tri­ca, loca­ted in the Zvo­len Basin, in the Hron Val­ley bet­we­en the Krem­ni­ca, Sta­ro­hor­ské vrchy, and Poľa­na, beca­me sig­ni­fi­cant thanks to Saxon colo­nists who laid the foun­da­ti­on for mining pro­duc­ti­on in toda­y­’s city (ban​ska​byt​ri​ca​.sk). Sin­ce 1255, Ban­ská Bys­tri­ca has been a roy­al town of Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia). In the past, mining focu­sed main­ly on cop­per, iron, and sil­ver (Wiki­pe­dia). In 1380, the Uni­on of Cen­tral Slo­vak Mining Towns was foun­ded here (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). In 1494, the com­pa­ny Unga­ris­cher Han­del (Hun­ga­rian Tra­de, or Neusoh­ler Kup­fer­han­del) was estab­lis­hed, beco­ming one of the lar­gest and most modern mining com­pa­nies of the 16th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). In 1495, the Turzovsko-​Fugger Com­pa­ny with cop­per was foun­ded (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Due to the Tur­kish expan­si­on, the city was for­ti­fied with sto­ne walls in 1589 (Wiki­pe­dia). In 1605, the town was occu­pied and plun­de­red by the haj­duks of Step­hen Bocs­kay. In 1620, Gab­riel Bet­hlen was elec­ted Hun­ga­rian king (in toda­y­’s Bet­hlen Hou­se on Dol­ná Stre­et). Tra­di­ti­onal Rad­van fairs have been held sin­ce 1655. The city the­a­ter star­ted ope­ra­ting in 1841 (ban​ska​bys​tri​ca​.sk).

During World War II, after the outb­re­ak of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing, Ban­ská Bys­tri­ca beca­me the poli­ti­cal, mili­ta­ry, and admi­ni­stra­ti­ve cen­ter of Slo­va­kia. The Slo­vak Nati­onal Coun­cil was loca­ted here, and dele­ga­ti­ons from the Cze­cho­slo­vak emig­rant govern­ment in Lon­don and repre­sen­ta­ti­ves of the Mos­cow lea­ders­hip of the Com­mu­nist Par­ty of Cze­cho­slo­va­kia came here. The Anglo-​American and Soviet mili­ta­ry mis­si­ons were also based here (Wiki­pe­dia). In 1981, Roose­velt Hos­pi­tal was han­ded over. In 1992, Matej Bel Uni­ver­si­ty was estab­lis­hed, and in 1997, the his­to­ry of the Aca­de­my of Arts began (ban​ska​bys​tri​ca​.sk). Thanks to its his­to­ri­cal cen­ter and pro­xi­mi­ty to the moun­tains, the city is a popu­lar win­ter and sum­mer tou­rist des­ti­na­ti­on (Wiki­pe­dia). The medie­val city cen­ter has been dec­la­red a muni­ci­pal monu­ment reser­ve sin­ce 1955. The area of the city cast­le (Bar­ba­kan) is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia).

The City Cast­le ori­gi­na­ted along­si­de the ori­gi­nal mining sett­le­ment that pre­ce­ded the foun­ding of the city. The cast­le­’s func­ti­on was to pro­tect the yields from the extrac­ti­on of pre­ci­ous metals and the roy­al tre­a­su­ry. A repre­sen­ta­ti­ve of the king and the church resi­ded here, and the city coun­cil met here. The com­plex inc­lu­des the Church of the Vir­gin Mary, Mate­j’s Hou­se, the so-​called Slo­vak Church, the town hall, the rec­to­ry buil­ding, sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons with bas­ti­ons, and the entran­ce gate with the Bar­ba­kan. In 2005, a com­ple­te recons­truc­ti­on of the City Cast­le took pla­ce. Sin­ce 2009, a café and res­tau­rant have been ope­ra­ting in the cast­le area (wiki​pe​dia​.sk).

The city cen­ter itself con­sists of the elon­ga­ted Slo­ven­ské národ­né povs­ta­nia squ­are with the Marian Column, foun­tain, and the lea­ning city tower. The city also fea­tu­res Rad­van­ský Cast­le, Bárc­zy Cast­le, Tiha­ny Cast­le, the Church of the Assump­ti­on of the Vir­gin Mary, Thur­zo Hou­se, Benic­ký Hou­se, the Domi­nik Sku­tec­ký Gal­le­ry, the Cat­hed­ral of St. Fran­cis Xavier, Ebner Hou­se, the Epis­co­pal Pala­ce on SNP Squ­are, the lea­ning Clock Tower, Sto­ne Vil­la, Nati­onal Hou­se (Wiki­pe­dia), the Church of St. Eli­za­beth, Bet­hlen Hou­se (ban​ska​bys​tri​ca​.sk), and the SNP Memorial.

The Cha­pel of St. Bar­ba­ra, the pat­ron saint of miners, con­tains an altar by Mas­ter Paul of Levo­ča. Mate­j’s Hou­se was the resi­den­ce of a roy­al offi­cial. The area also inc­lu­des the Old Town Hall – Pre­tó­rium (Wiki­pe­dia). The city is home to the Sta­te Ope­ra, the dan­ce the­a­ter Štú­dio tan­ca,” the Pup­pet The­a­ter on Ráz­ces­tie, and the The­a­ter from the Pas­sa­ge, which, as the only one in Slo­va­kia, emplo­ys actors with men­tal disa­bi­li­ties. The bien­nial pup­pet­ry cre­a­ti­on fes­ti­val Báb­kar­ská Bys­tri­ca” takes pla­ce here (Wiki­pe­dia). The Cen­tral Slo­vak Muse­um is loca­ted in Thur­zo Hou­se. The City Cast­le hou­ses the Sta­te Gal­le­ry. The Muse­um of the Slo­vak Nati­onal Upri­sing inc­lu­des more than 200,000 exhi­bits. The city also pro­vi­des spa­ce for the Lite­ra­ry and Music Muse­um and the Postal Muse­um of the Slo­vak Post (Wiki­pe­dia). The HC 05 hoc­key club, the FK Duk­la foot­ball club, and the well-​known Army Sports Club Duk­la Ban­ská Bys­tri­ca (AŠK) ope­ra­te here (Wiki­pe­dia). In 1959, the first Cze­cho­slo­vak film fes­ti­val took pla­ce in Ban­ská Bys­tri­ca, whe­re film­ma­kers such as Ján Kadár, Elmar Klos, Oldřich Lip­ský, Vla­di­mír Svi­tá­ček, and Ján Roháč (

Ivan Kli­meš) pre­sen­ted the­ir works. Ban­ská Bys­tri­ca con­sists of the­se city dis­tricts: Iliaš, Jakub, Kos­ti­viar­ska, Krá­ľo­vá, Krem­nič­ka, Majer, Pod­la­vi­ce, Rad­vaň, Raky­tov­ce, Rud­lo­vá, Sáso­vá, Seni­ca, Sku­bín, Šal­ko­vá, Uľan­ka. The Fon­čor­da hou­sing esta­te is well-​known, with parts inc­lu­ding For­tnič­ka, Kar­lo­vo, Nový Svet, Tros­ky, Štiav­nič­ka, Uhlis­ko, Žltý Pie­sok (Wiki­pe­dia). Notab­le indi­vi­du­als born in Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de (Wiki­pe­dia): Musi­cal com­po­sers Ján Cik­ker, Viliam Figuš-​Bystrý, Wri­ters Pavel Hrúz, Ondrej Sliac­ky (lite­ra­ry scien­tist, scre­en­wri­ter), Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, Peter Kar­vaš (pla­y­wright and the­a­ter the­orist), Pain­ter Domi­nik Sku­tec­ký, Ope­ra sin­ger Mar­tin Babjak
Ope­ra direc­tor Marián Chu­dov­ský, Pho­tog­rap­her Karol Benic­ký, Actors Pavol Bie­lik (direc­tor and scre­en­wri­ter), Dušan Cin­ko­ta, Dea­na Hor­vát­ho­vá (Jaku­bis­ko­vá) (now also a film pro­du­cer), Ján Kole­ník, Hoc­key pla­y­ers Richard Zed­ník, Michal Han­dzuš, Vla­di­mír Ors­zágh (now coach of the local hoc­key team), Tomáš Suro­vý, Cross-​country skier Ale­na Procházková.

Ban­ská Bys­tri­ca was asso­cia­ted with figu­res such as wri­ters Šte­fan Moy­zes, Karol Kuz­má­ny, Teré­zia Van­so­vá, poet Ján Bot­to, Ján Levo­slav Bel­la, Jozef Bože­tech Kle­mens (Wiki­pe­dia), Bis­hop Rudolf Baláž, wri­ter and his­to­rian Matej Bel, poet Andrej Slád­ko­vič, Gene­ral Ján Golian, inven­tor Jozef Mur­gaš, wri­ter Hana Ponic­ká, foot­bal­ler Marek Ham­šík, hoc­key pla­y­ers Peter Budaj, Ivan Majes­ký (Wiki­pe­dia). Twin cities of Ban­ská Bys­tri­ca inc­lu­de, among others: Dur­ham, Uni­ted King­dom; Hra­dec Krá­lo­vé, Czech Repub­lic; Vršac, Ser­bia; Laris­sa, Gre­e­ce; Tula, Rus­sia; Zadar, Cro­atia; Saint-​Étienne, Fran­ce; Char­les­ton, USA (Wiki­pe­dia); Sal­gó­tar­ján, Hun­ga­ry (Wiki­pe­dia).”


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3604

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Taliansko

Hits: 8110

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 7371 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.


Ita­ly, sha­ped like a boot, extends from the con­ti­nent and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea. Ita­ly boasts a rich his­to­ry, with the reno­wned ancient Rome, the anti­qu­ity peri­od, and ico­nic figu­res like Nero, Mar­cus Aure­lius, and Caesar.

With a popu­la­ti­on exce­e­ding 60 mil­li­on across 301,230 km², Ita­ly inc­lu­des seve­ral islands such as Sici­ly, Sar­di­nia, Elba, Cap­ri, Tre­mi­ti, and Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). The majo­ri­ty of Ita­ly is the Apen­ni­ne Penin­su­la. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Euro­pe­’s hig­hest peak, bor­de­ring Fran­ce. The Apen­ni­nes stretch across the penin­su­la. Acti­ve vol­ca­no­es, inc­lu­ding Vesu­vius, Etna, and Strom­bo­li, are found on the islands (Wiki​pe​dia​.sk).

Apart from the pre­do­mi­nan­tly nati­ve popu­la­ti­on, making up almost 93%, Ita­ly hosts diver­se nati­ona­li­ties like Roma­nians, North Afri­cans, Alba­nians, Chi­ne­se, and Ukrai­nians. Major cities inc­lu­de Rome, Milan, Naples, Turin, Paler­mo, Genoa, Bolog­na, Flo­ren­ce, Bari, Cata­nia, Veni­ce, Vero­na, Mes­si­na, and Padua (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ons in Ita­ly encom­pass Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Calab­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dy, Mar­che, Moli­se, Pied­mont, Pug­lia, Sar­di­nia, Sici­ly, Tus­ca­ny, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d’A­os­ta, and Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rome ser­ves as the papal resi­den­ce, and the famous say­ing goes, All roads lead to Rome.”

In ancient times, Ita­ly was home to city-​states part­ly foun­ded on Gre­ek colo­ni­za­ti­on and Etrus­can cities. Rome emer­ged in the 8th cen­tu­ry, expe­rien­cing gran­de­ur for over a mil­len­nium befo­re its dec­li­ne in 476 (Wiki​pe​dia​.cz). In the ancient era (264144 BC), during the Punic Wars, the Pho­eni­cians from Cart­ha­ge fought against the Romans. The Spar­ta­cus upri­sing occur­red bet­we­en 7371 BC, led by the gla­dia­tor Spar­ta­cus (Pet­ra Surmová).

Some notab­le Roman rulers inc­lu­de Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Ves­pa­sian, Titus, Tra­jan, Had­rian, Mar­cus Aure­lius, and Com­mo­dus, among others (List of Roman empe­rors). Reno­wned com­po­sers from Ita­ly inc­lu­de Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Anto­nio Vival­di, and Giu­sep­pe Ver­di. The coun­try has pro­du­ced celeb­ra­ted artists like Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Bot­ti­cel­li, and Cara­vag­gio, and famous wri­ters such as Dan­te Alig­hie­ri and Giovan­ni Boc­cac­cio. Notab­le phi­lo­sop­hers inc­lu­de Gior­da­no Bru­no and Nic­co­lo Machia­vel­li. In cine­ma, Ita­ly boasts direc­tors like Fede­ri­co Fel­li­ni and Ser­gio Leone. The coun­try has pro­du­ced influ­en­tial scien­tists, inc­lu­ding Gali­leo Gali­lei and Enri­co Fer­mi (Wiki­pe­dia ENG).

Ita­ly is home to world-​famous fas­hi­on brands like Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni, and Benet­ton (world​cat​.org). Ico­nic ape­ri­tifs like Cin­za­no, Mar­ti­ni, and Cam­pa­ri, as well as che­e­ses like moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, and par­mi­gia­no, have gai­ned glo­bal recog­ni­ti­on (Dela­na Miko­lá­šo­vá). Foot­ball clubs like Juven­tus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Par­ma, and SSC Naples are pro­mi­nent in Ita­lian sports.


Itá­lie, una ter­ra a for­ma di sti­va­le che spor­ge dal con­ti­nen­te e che da ogni altra par­te è cir­con­da­ta dal Mar Medi­ter­ra­neo. L’I­ta­lia van­ta una sto­ria illus­tre, chi non conos­ce l’an­ti­ca Roma, il peri­odo del­l’an­ti­chi­tà, Ner­va, Mar­co Aure­lio, Cesare?

In Ita­lia vivo­no più di 60 mili­oni di abi­tan­ti su una super­fi­cie di 301.230 km². Ha diver­se iso­le: la Sici­lia, la Sar­deg­na, l’El­ba, Cap­ri, le Tre­mi­ti e Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). La mag­gi­or par­te del­l’I­ta­lia è cos­ti­tu­ita dal­la peni­so­la appen­ni­ni­ca. A nord si ergo­no le Alpi, con il Mon­te Bian­co che seg­na il con­fi­ne con la Fran­cia. Att­ra­ver­so la peni­so­la si esten­do­no gli Appen­ni­ni. Sul­le iso­le ci sono vul­ca­ni atti­vi come il Vesu­vio, l’Et­na, lo Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Le nazi­ona­li­tà han­no una rapp­re­sen­tan­za piut­tos­to ampia, oltre alla popo­la­zi­one loca­le che cos­ti­tu­is­ce quasi il 93% del­la popo­la­zi­one. Ques­te inc­lu­do­no rume­ni, nor­daf­ri­ca­ni, alba­ne­si, cine­si, ucrai­ni. Le gran­di cit­tà d’I­ta­lia inc­lu­do­no Roma (Rome), Mila­no (Mila­no), Napo­li, Tori­no, Paler­mo, Geno­va (Genoa), Bolog­na, Firen­ze, Bari, Cata­nia, Vene­zia (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Le regi­oni ita­lia­ne inc­lu­do­no l’Ab­ruz­zo, la Basi­li­ca­ta, la Calab­ria, la Cam­pa­nia, l’E­mi­lia Romag­na, il Friu­li Vene­zia Giu­lia, il Lazio, la Ligu­ria, la Lom­bar­dia, le Mar­che, il Moli­se, il Pie­mon­te, la Pug­lia, la Sar­deg­na, la Sici­lia, la Tos­ca­na, il Tren­ti­no – Alto Adi­ge, l’Um­bria, la Val­le d’A­os­ta, il Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Roma è la sede del Papa. Mol­to nota è la fra­se: Tut­te le stra­de por­ta­no a Roma”.

Nel­l’an­ti­chi­tà, sul ter­ri­to­rio ita­lia­no, esis­te­va­no città-​stato par­zial­men­te fon­da­te sul­la colo­niz­za­zi­one gre­ca e sul­le cit­tà etrus­che. Nel VIII seco­lo si for­mò Roma, che vis­se una gran­de glo­ria per più di mil­le anni e scom­par­ve nel 476 (Wiki​pe​dia​.cz). Nel­l’an­ti­chi­tà (264144 a.C.) duran­te le guer­re puni­che i Feni­ci di Car­ta­gi­ne com­bat­te­ro­no con­tro i Roma­ni. Neg­li anni 7371 a.C. si veri­fi­cò la rivol­ta di Spar­ta­co. Spar­ta­co era un gla­dia­to­re (Pet­ra Surmová).

Alcu­ni dei famo­si gover­nan­ti di Roma inc­lu­do­no Augus­to, Tibe­rio, Cali­go­la, Clau­dio, Nero­ne, Ves­pa­sia­no, Tito, Traia­no, Adria­no, Anto­ni­no Pio, Lucio Vero, Mar­co Aure­lio, Com­mo­do, Per­ti­na­ce, Set­ti­mio Seve­ro, Vale­ria­no, Gal­lie­no, Quin­til­lo, Taci­to, Flo­ria­no, Dioc­le­zia­no, Fla­vio Vale­rio Seve­ro, Lici­nio, Teodo­sio, Romo­lo Augus­to (List of Roman empe­rors). Famo­si com­po­si­to­ri musi­ca­li ita­lia­ni inc­lu­do­no Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioachi­no Ros­si­ni, Nic­co­lò Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ta­no Doni­zet­ti. Artis­ti famo­si inc­lu­do­no Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Tizia­no, Raf­fa­el­lo, scrit­to­ri come Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­so­fi come Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lò Machia­vel­li, regis­ti come Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, scien­zia­ti come Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sono famo­se in tut­to il mon­do mar­che di moda come Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­ti­vi come Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, for­mag­gi come moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no (Dela­na Miko­lá­šo­vá), e squ­ad­re di cal­cio come la Juven­tus di Tori­no, l’AC Mila­no, la Lazio di Roma, l’In­ter Mila­no, l’AC Par­ma, il SSC Napoli.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post