Počas jedného jesenného dňa.
During one autumn day.
Während eines Herbsttages.
TOP
Všetky
Fotografie, akvaristika, rodina a iné
Počas jedného jesenného dňa.
During one autumn day.
Während eines Herbsttages.
TOP
Všetky
Vianoce v Piešťanoch, ktoré sú známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi, vytvárajú špecifickú atmosféru počas sviatkov. Centrum mesta sa premení na malý vianočný trh s ručne vyrobenými darčekmi, vianočnými ozdobami a tradičným jedlom. Ľudia sa tu stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru a porozprávali sa. Ulice a námestia sú ozdobené vianočným osvetlením, konajú sa rôzne vianočné koncerty, hudobné a kultúrne podujatia, vianočné predstavenia. V kostoloch prebiehajú vianočné bohoslužby, polnočné omše. Tradičné vianočné jedlá, ako kapustnica, medovníky a kapor sa objavujú na stoloch rodín počas sviatkov. Večer sa rozdávajú darčeky, rodiny majú spoločné stretnutie, prípadne aj s priateľmi.
Christmas in Piešťany, known for its healing thermal springs, creates a specific atmosphere during the holidays. The city center transforms into a small Christmas market with handmade gifts, Christmas decorations, and traditional food. People gather here to enjoy the Christmas atmosphere and engage in conversations. Streets and squares are adorned with Christmas lights, various Christmas concerts, musical and cultural events, and Christmas performances take place. Churches host Christmas services and midnight masses. Traditional Christmas dishes such as kapustnica, gingerbread, and carp appear on family tables during the holidays. In the evening, gifts are exchanged, families come together for a shared celebration, possibly with friends as well.
TOP
Všetky
Petržalka je mestskou časťou Bratislavy, na pravom brehu rieky Dunaj v nadmorskej výške 131 metrov nad morom. Má najvyšší počet obyvateľov zo všetkých mestských častí. Jej rozloha je necelých 29 km2. Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau - úzka niva z nemčiny. V roku 1866 tu žilo v 103 domoch 594 obyvateľov. V roku 1920 už 10 tisíc. Pred 1. svetovou vojnou aj pred rokom 1945 tu žili najmä Nemci. Prvý krát bola Petržalka spojená s Bratislavou bola v roku 1891 železničným mostom (Wikipedia).
Dnes jej charakter určujú najmä panelové obytné domy. Avšak nachádzajú sa tu aj dve prírodné jazerá – Malý a Veľký Draždiak a kanál Chorvátske rameno a najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa. Petržalka je rozdelená na sídliská alebo miestne časti: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj, Kapitulský dvor. Nachádza sa tu viacero kultúrnych zariadení: Domy kultúry Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky, divadlo Aréna. Významné je výstavisko Incheba Expo, Ekonomická univerzita v Bratislave a City University (Wikipedia).
Petržalka is a district of Bratislava, situated on the right bank of the Danube River at an elevation of 131 meters above sea level. It has the highest population among all city districts, covering an area of just under 29 km². Originally, it was a rural village near Bratislava called Engerau – “narrow floodplain” in German. In 1866, 594 inhabitants lived in 103 houses, and by 1920, the population had grown to 10,000. Before both World War I and in 1945, Germans predominantly inhabited Petržalka. The first connection between Petržalka and Bratislava was established in 1891 with a railway bridge (Wikipedia).
Today, its character is primarily defined by panel residential buildings. However, two natural lakes – Malý and Veľký Draždiak – and the Chorvátske rameno canal can be found here, along with the oldest public park in Central Europe – Sad Janka Kráľa. Petržalka is divided into neighborhoods or local parts: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj, and Kapitulský dvor. Various cultural facilities are located in Petržalka, including community centers in Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky, and the Arena Theatre. Noteworthy establishments include the Incheba Expo exhibition grounds, the University of Economics in Bratislava, and City University (Wikipedia).
Petržalka ist ein Stadtteil von Bratislava, am rechten Ufer der Donau auf einer Höhe von 131 Metern über dem Meeresspiegel gelegen. Es hat die höchste Bevölkerungszahl unter allen Stadtteilen und erstreckt sich über eine Fläche von knapp 29 km². Ursprünglich war es ein ländliches Dorf in der Nähe von Bratislava mit dem Namen Engerau – “enge Aue” auf Deutsch. Im Jahr 1866 lebten hier in 103 Häusern 594 Einwohner, und bis 1920 war die Bevölkerung auf 10.000 angewachsen. Vor dem Ersten Weltkrieg und auch vor dem Jahr 1945 lebten hier hauptsächlich Deutsche. Die erste Verbindung zwischen Petržalka und Bratislava wurde 1891 mit einer Eisenbahnbrücke hergestellt (Wikipedia).
Heutzutage wird der Charakter vor allem von Plattenwohnbauten bestimmt. Es gibt jedoch auch zwei natürliche Seen – Malý und Veľký Draždiak – sowie den Kanal Chorvátske rameno und den ältesten öffentlichen Park in Mitteleuropa – den Sad Janka Kráľa. Petržalka ist in Stadtviertel oder lokale Teile unterteilt: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj und Kapitulský dvor. Verschiedene kulturelle Einrichtungen befinden sich in Petržalka, darunter Kulturhäuser in Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky und das Arena-Theater. Bedeutende Einrichtungen sind das Ausstellungsgelände Incheba Expo, die Wirtschaftsuniversität Bratislava und die City University (Wikipedia).
Petržalka Bratislava egyik kerülete, a Duna jobb partján található, tengerszint feletti magassága 131 méter. A legnagyobb lakosságú kerület, területe alig 29 négyzetkilométer. Eredetileg egy Bratislava közelében lévő falu volt Engerau néven, aminek német jelentése “keskeny árterület”. 1866-ban 594 lakos élt 103 házban, és 1920-ra a lakosság már elérte a 10 ezret. Az első világháború előtt és 1945 előtt is főként németek lakták Petržalkát. Petržalka először 1891-ben kapcsolódott össze Bratislavával egy vasúti híddal (Wikipedia).
A mai napig főként panelépületek jellemzik. Azonban két természetes tó is megtalálható itt – a Malý és Veľký Draždiak -, valamint a Chorvátske rameno csatorna és Közép-Európa legrégebbi nyilvános parkja – a Sad Janka Kráľa. Petržalka különböző városrészekre vagy helyi részekre van osztva, mint például: Dvory, Lúky, Háje, Ovsište, Janíkov dvor, Kopčany, Zrkadlový háj, Starý háj és Kapitulský dvor. Több kulturális létesítmény is található Petržalkában, mint például az Ovsište, Zrkadlový háj, Lúky kulturális házak és az Aréna Színház. Jelentős létesítmények közé tartozik az Incheba Expo kiállítási terület, a Pozsonyi Gazdasági Egyetem és a City University (Wikipedia).
Odkazy
Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.
Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad Spiš (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).
V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z jaskyne pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel.
Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).
Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, paláce Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).
Spiš Castle is captivating, there’s no denying that. It is the most visited castle in Slovakia.
Names of Spiš Castle – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Spiš Castle (zamky.sk). It is located 634 meters above sea level, making it one of the largest castle complexes in Europe (spisskyhrad.com). With an area of 4.15 hectares, Spiš Castle is considered the largest castle in Central Europe (spisskyhrad.sk). Beneath Spiš Castle, there is a system of caves (snm.sk). It is a national cultural monument (spisskyhrad.sk), and in 1993, Spiš Castle and its surrounding monuments were added to the UNESCO World Heritage List (spisskyhrad.com). This part of Spiš was once inhabited by Neanderthals, as evidenced by the discovery of a human skull in a quarry on neighboring Dreveník in 1938 (spissky-hrad.szm.com). Neolithic people also left traces here, dating back almost 7,000 years (spisskyhrad.com). The prehistoric settlement is dated to the 5th millennium BC (spisskyhrad.com). One of the first known settlements is from the Neolithic period when people of the so-called Bukovohorská culture settled here. In the late first half of the 4th millennium BC, they were replaced by people of the Bodrogkeresztúr culture, bringing a new, more sophisticated material — copper. In the second half of the 3rd millennium BC, people of the Baden culture — people with corded ware pottery — settled, building an extensive hilltop settlement on the castle acropolis and its slopes, as well as the adjacent Dreveník (wikipedia.sk).
In the first two centuries AD, a massive, well-fortified Celtic settlement existed on the site of Spiš Castle. Celts likely minted coins here, including Spiš-type whorls (cestaunesco.sk). Its elite was the Celtic tribe of Kotíni. A unique find from this period includes skeletal remains of a man and leather pouches with Roman coins discovered in a cave beneath the castle (spisskyhrad.com). This was the most extensive and intensive Early Historic settlement on the castle hill. The sophistication of this ethnicity is evident from numerous archaeological artifacts, such as silver coins of the so-called Spiš type, probably from the 1st century BC. However, at the end of the 2nd century, the fortress was suddenly abandoned, and for more than nine hundred years, the hill, once pulsating with life, fell silent.
Around the turn of the 5th and 6th centuries, the first Slavs began to appear in the wider area. The subsequent Slavic settlement was localized on the adjacent plain of elevated Dreveník in the form of an extensive fortified settlement (wikipedia.sk). In 1241, the castle resisted the Mongol invasion (Information board). Despite this, additional construction work further fortified it. Italian stonemasons from the North were involved in the construction work in the 13th century, who later also worked on the construction of Spiš Chapter and Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).
The most extensive renovations were carried out by Ján Jiskra of Brandýs in the mid-15th century, creating the largest lower courtyard. Throughout its history, the castle belonged to the Zápoľskýs, Turzovci, and Čákyovci. Ján Zápoľský, who became the King of Hungary, was born at Spiš Castle. In 1780, a fire destroyed the castle, which was already abandoned by then. The castle complex includes the Romanesque Palace, the Chapel of St. Elizabeth, Zápoľský Palaces, Castle Tower, Romanesque Forecastle, Csáky Palaces, Barbican, and Jiskra’s Fortress (Information board).
Zamek Spiš jest fascynujący, nie ma wątpliwości. To najczęściej odwiedzany zamek na Słowacji.
Nazwy Zamku Spiš – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Zamek Spiš (zamky.sk). Znajduje się na wysokości 634 metrów nad poziomem morza, co czyni go jednym z największych kompleksów zamkowych w Europie (spisskyhrad.com). Ze swoją powierzchnią wynoszącą 4,15 hektara Zamek Spiš jest uważany za największy zamek w Europie Środkowej (spisskyhrad.sk). Pod Zamkiem Spiš znajduje się system jaskiń (snm.sk). Jest narodowym zabytkiem kultury (spisskyhrad.sk), a w 1993 roku Zamek Spiš i okoliczne zabytki zostały dodane do Listy Światowego Dziedzictwa UNESCO (spisskyhrad.com). Ta część Spiša była kiedyś zamieszkiwana przez neandertalczyków, o czym świadczy odkrycie czaszki ludzkiej w kamieniołomie na sąsiednim Dreveník w 1938 roku (spissky-hrad.szm.com). Ludzie neolitu także zostawili tu ślady, datowane na prawie 7 tysięcy lat (spisskyhrad.com). Osada prehistoryczna datowana jest na V tysiąclecie p.n.e. (spisskyhrad.com). Jedno z pierwszych znanych osiedli pochodzi z neolitu, gdy ludzie tzw. kultury bukowohorskiej osiedlili się tu. Pod koniec pierwszej połowy IV tysiąclecia p.n.e. zastąpili ich ludzie z kultury bodrogkeresztúrskiej, którzy przynieśli nowy, bardziej zaawansowany materiał – miedź. W drugiej połowie III tysiąclecia p.n.e. osiedlili się ludzie z kultury badenskiej – ludzie z ceramiką kanalikową, którzy nie tylko zajęli akropole zamku, ale także jego zbocza i sąsiedni Dreveník, na którym zbudowali rozległe osiedle na wzniesieniu (wikipedia.sk).
W pierwszych dwóch wiekach naszej ery na miejscu zamku istniało masywne, dobrze ufortyfikowane celtyckie osiedle. Celtowie prawdopodobnie biły monety tutaj,
w tym biateki spišskiego typu (cestaunesco.sk). Jego elitę stanowił celtycki ród Kotínów. Unikatowym znaleziskiem z tego okresu są szczątki szkieletowe mężczyzny i skórzane torby z rzymskimi monetami znalezione w jaskini pod zamkiem (spisskyhrad.com). To było najbardziej rozległe i intensywne osiedle z wczesnej historii na wzgórzu zamkowym. Złożoność tej grupy etnicznej dowodzi wielu artefaktów archeologicznych, takich jak srebrne monety tzw. spišskiego typu, pochodzące prawdopodobnie z I wieku p.n.e. Jednak pod koniec II wieku fortyfikacja została nagłę opuszczona, a przez ponad dziewięćset lat wzniesienie, kiedyś tętniące życiem, zamilkło.
Okoliczności zamku zaczęły się zmieniać na przełomie V i VI wieku, kiedy to zaczęli się pojawiać pierwsi Słowianie w szerszym regionie. Następne osadnictwo słowiańskie skoncentrowało się na sąsiedniej równinie Dreveník w postaci rozległej osady obronnej (wikipedia.sk). W 1241 roku zamek odpierał najazd Mongołów (Tablica informacyjna). Pomimo tego dodatkowe prace budowlane dodały mu dalszej fortelacji. Włoscy kamieniarze z Północy uczestniczyli w pracach budowlanych w XIII wieku, którzy później pracowali również przy budowie Spišskiej Kapituły i Spišský Štvrtok (wikipedia.sk).
Największe prace renowacyjne przeprowadził Ján Jiskra z Brandýsa w połowie XV wieku, tworząc największy dolny dziedziniec. Przez całą swoją historię zamek należał do Zápoľských, Turzovców i Čákyovców. Ján Zápoľský, który został królem Węgier, urodził się na zamku Spiš. W 1780 roku pożar zniszczył zamek, który wtedy był już opuszczony. Kompleks zamkowy obejmuje Pałac Romański, Kaplicę św. Elżbiety, Pałace Zápoľských, Wieżę Zamkową, Romańskie Przedzamcze, Pałace Csákyovców, Barbakan i Fortecę Jiskry (Tablica informacyjna).
Die Zipser Burg ist faszinierend, das muss man zugeben. Sie ist die meistbesuchte Burg in der Slowakei.
Namen der Zipser Burg – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, Burg Zipser (zamky.sk). Sie liegt auf 634 Metern über dem Meeresspiegel und zählt zu den größten Burganlagen Europas (spisskyhrad.com). Mit einer Fläche von 4,15 Hektar gilt die Zipser Burg als die größte Burg in Mitteleuropa (spisskyhrad.sk). Unterhalb der Zipser Burg befindet sich ein Höhlensystem (snm.sk). Sie ist ein nationales Kulturdenkmal (spisskyhrad.sk), und im Jahr 1993 wurde die Zipser Burg und die Umgebung in die Liste des UNESCO-Weltkulturerbes aufgenommen (spisskyhrad.com). In dieser Region der Zipser Burg bewegte sich einst auch der Neandertaler, und das Gebiet war wahrscheinlich noch früher besiedelt. Und dafür haben wir einen klaren Beweis. In einem Steinbruch im benachbarten Dreveník wurde 1938 ein menschlicher Schädel in Travertin gefunden (spissky-hrad.szm.com). Auch die Menschen aus der Jungsteinzeit haben hier ihre Spuren hinterlassen, die heute fast 7.000 Jahre alt sind (spisskyhrad.com). Das prähistorische Siedlungsgebiet ist auf das 5. Jahrtausend v. Chr. datiert (spisskyhrad.com). Eine der ersten bekannten Besiedlungen stammt aus der Jungsteinzeit, als sich hier Menschen der sogenannten Buchenwaldkultur niederließen. Am Ende der ersten Hälfte des 4. Jahrtausends v. Chr. wurde sie von Menschen der sogenannten Bodrogkeresztúr-Kultur abgelöst, die ein neues, fortschrittlicheres Material einführten – Kupfer. In der zweiten Hälfte des 3. Jahrtausends v. Chr. siedelte sich die Bevölkerung der Badener Kultur an – Menschen mit Rillenkeramik, die nicht nur die Burgakropolis, sondern auch ihre Hänge und das angrenzende Dreveník besiedelten, auf dem sie ein ausgedehntes Höhendorf errichteten (wikipedia.sk).
In den ersten beiden Jahrhunderten unserer Zeitrechnung befand sich an dieser Stelle eine massive, gut befestigte keltische Siedlung. Die Kelten prägten hier wahrscheinlich auch Münzen, sogenannte Spiš-Typen (cestaunesco.sk). Ihre Elite bestand aus dem keltischen Stamm der Kotínov. Aus dieser Zeit stammt der einzigartige Fund von Skelettresten eines Mannes und Ledersäcken mit römischen Münzen aus der Höhle unter der Burg (spisskyhrad.com). Es war die umfangreichste und intensivste frühgeschichtliche Besiedlung des Burgbergs. Die Vielzahl von archäologischen Artefakten, wie Silbermünzen des sogenannten Spiš-Typs, die wahrscheinlich aus der Zeit um 1. Jahrhundert v. Chr. stammen, zeugt von der Entwicklung dieses Volkes. Ende des 2. Jahrhunderts wurde die Burg jedoch plötzlich aufgegeben. In den nächsten mehr als neunhundert Jahren verwaiste der einst pulsierende Hügel.
Um die Wende vom 5. – 6. Jahrhundert begannen die ersten Slawen in der weiteren Umgebung aufzutauchen. Die darauf folgende slawische Besiedlung konzentrierte sich auf die benachbarte Hochebene des erhöhten Dreveník in Form einer ausgedehnten befestigten Burg (wikipedia.sk). Im Jahr 1241 widerstand die Burg dem Tatarenangriff (Informačná tabuľa). Trotzdem verstärkten weitere Bauarbeiten ihre Befestigungen. Bei den Bauarbeiten im 13. Jahrhundert waren norditalienische Steinmetzmeister beteiligt, die später auch am Bau der Zipser Kapitels und in Spišský Štvrtok arbeiteten (wikipedia.sk).
Die umfangreichsten Bauarbeiten wurden von Ján Jiskra von Brandýs in der Mitte des 15. Jahrhunderts durchgeführt, als der größte untere Hof entstand. In seiner Geschichte gehörte die Burg den Zápoľskýs, Turzovci und Čákyovci. Ján Zápoľský, der zum ungarischen König wurde, wurde auf der Zipser Burg geboren. Im Jahr 1780 zerstörte ein Brand die Burg, zu diesem Zeitpunkt war sie bereits verlassen. Der Burgkomplex enthält den romanischen Palast, die Kapelle der heiligen Elisabeth, die Paläste der Zápoľskýs, den Burgturm, das romanische Vorburg, die Csáky-Paläste, den Barbakan und Jiskras Festung (Informačná tabuľa).
Magyarul:
A Szepesi vár lenyűgöző, ezt be kell vallani. Ez a leglátogatottabb vár Szlovákiában.
A Szepesi vár nevei – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, vár Szepes (zamky.sk). 634 méteres tengerszint feletti magasságban található, és Európa legnagyobb várai közé tartozik területe alapján (spisskyhrad.com). 4,15 hektáros területével a Szepesi vár a Közép-Európa legnagyobb váraként számon tartott (spisskyhrad.sk). A Szepesi vár alatt barlangrendszer található (snm.sk). Nemzeti kulturális emlék (spisskyhrad.sk), 1993-ban a Szepesi vár és környékének emlékei felkerültek az UNESCO világörökség listájára (spisskyhrad.com). Ennek a Szepesi résznek egykor a neandervölgyi ember is megfordult, és a terület valószínűleg még korábban is lakott volt. Erre egyértelmű bizonyítékunk van. A szomszédos Dreveníkon található kőbányában 1938-ban egy emberi koponyát fedeztek fel travertinben (spissky-hrad.szm.com). A neolitikum emberei is hagytak itt maguk után nyomokat, amelyek ma már majdnem 7 ezer évesek (spisskyhrad.com). Az őskori település a Kr. e. 5. évezredre datálódik (spisskyhrad.com). Az egyik első ismert település a neolitikum idején keletkezett, amikor itt letelepedett a bukovohorska kultúra embere. A Kr. e. 4. évezred első felének végén a bodrogkeresztúri kultúra embere váltotta fel őket, aki új, tökéletesebb anyagot hozott – rezet. A Kr. e. 3. évezred második felében a badeni kultúra emberei – azok, akik a kanelált kerámiával rendelkeztek – nemcsak a vár akropoliszát, hanem lejtőit és a Dreveník-hegy szomszédos területét is benépesítették, ahol kiterjedt magaslati települést alakítottak ki (wikipedia.sk).
Az időszámításunk első két századában egy masszív, jól beépített kelta település helyezkedett el itt. A kelták valószínűleg pénzeket is vertek itt, a Szepesi típusú fehérjekék (cestaunesco.sk). Az elitjüket a kelta Kotínov törzs alkotta. Ebből az időből származik egyedi leletek, például egy férfi csontvázának és a vár alatt lévő barlangból származó római pénzekkel teli bőrtáskák (spisskyhrad.com). Ez volt a várbérc legnagyobb és legintenzívebb kora történeti települése. Ennek a népnek a fejlettségét számos régészeti lelet, például a Spiš típusú ezüstpénzek tanúsítják, amelyek valószínűleg a Kr. e. 1. századból származnak. A 2. század végén azonban a várat hirtelen elhagyták. Az azt követő több mint kilencszáz évben a korábban pulzáló hegy elnéptelenedett.
Az 5. és 6. század fordulóján kezdtek megjelenni a környékén az első szlávok. A következő szláv település a környező magas Dreveník-hegy domborzatának kiterjedt erődített városként történt (wikipedia.sk). A vár 1241-ben ellenállt a tatár támadásnak (Informačná tabuľa). Ennek ellenére további építési munkákkal megerősítették a várat. A 13. századi építési munkáknál északi olasz kőfaragómesterek is részt vettek, akik később a Szepesi Kapitula és a Spišský Štvrtok építésén is dolgoztak (wikipedia.sk).
A legnagyobb építési munkákat Ján Jiskra z Brandýs végezte el a 15. század közepén, amikor a legnagyobb alsó udvar jött létre. Történetében a vár a Zápoľskýs, Turzovci és Čákyovci családoké volt. Ján Zápoľský, aki Magyarország királyává vált, a Szepesi várban született. 1780-ban tűzvész elpusztította a várat, ekkorra már elhagyatott volt. A várkomplexum magában foglalja a román palotát, Szent Erzsébet kápolnáját, a Zápoľský palotákat, a várkört, a román elővárost, a Csáky palotákat, a barbakánt és a Jiskra erődöt (Informačná tabuľa).
Odkazy
Korene sú životným uzlom rastlín, prenikajúcim hlboko do zeme a tvoriacim základňu pre ich rast a vitalitu. Čím viac rozvetvených koreňov, tým viac miest na absorpciu vody a živín. Rastliny majú rôzne typy koreňov. Korene slúžia aj ako zásobáreň živín, korene poskytujú aj stabilnú oporu pre rastlinu, upevňujú ju v pôde. V niektorých rastlinách dominuje jeden silný koreň, ktorý je známy ako hlavný koreň. Výhodou je hlbšia penetrácia do pôdy. Mnoho rastlín má veľa vedľajších koreňov, ktoré vyrastajú z hlavného koreňa a rozvetvujú sa v okolí. Niektoré rastliny majú vzdušné korene, ktoré vyrastajú nad zemský povrch a slúžia na získavanie vzdušnej vlhkosti alebo na podporu rastlín. Korene môžu vytvárať symbiotické vzťahy s hubami, ktoré zvyšujú schopnosť rastlín absorbovať živiny. Rastliny s koreňmi prispievajú k vytváraniu pôdnej štruktúry tým, že zabraňujú erózii a udržiavajú pôdu pohromade.
Roots act as the life knot for plants, penetrating deep into the soil and forming the foundation for their growth and vitality. The more branched the roots, the more sites available for the absorption of water and nutrients. Plants exhibit various types of roots, each serving unique functions in sustaining plant life. Roots function not only as nutrient reservoirs but also provide stable support for the plant, anchoring it firmly in the soil. In some plants, a single strong root dominates, known as the primary root. The advantage lies in deeper penetration into the soil. Many plants feature numerous lateral roots branching from the primary root, extending into the surrounding area. Certain plants develop aerial roots that grow above the ground, serving purposes such as absorbing atmospheric moisture or supporting the plant. Roots can establish symbiotic relationships with fungi, enhancing the plants’ ability to absorb nutrients. Plants with well-developed roots contribute to the creation of stable soil structures, preventing erosion and maintaining soil cohesion. In essence, roots play a multifaceted role in the life of plants, extending their influence below the surface and fostering intricate connections within the ecosystems they inhabit.