Doprava, Neživé, TOP

Cesty

skala
Hits: 2810

Ces­ty, či už začí­na­jú­ce na okra­ji lesa ale­bo zmiz­nu­té v diaľ­ke medzi vrchol­mi hôr, majú schop­nosť v nás vzbu­diť zve­da­vosť a túž­bu obja­viť nezná­me. Foto­gra­fia ciest nie je len zázna­mom geo­gra­fic­kých kon­túr, ale aj spô­so­bom, ako zachy­tiť dob­ro­druž­stvo, obja­vo­va­nie. Foto­gra­fie ciest ponú­ka­jú pohľad na svet pro­stred­níc­tvom uni­kát­ne­ho objek­tí­vu. Sú to nie­len zábe­ry geo­gra­fic­kých miest, ale aj vizu­ál­ne prí­be­hy o dob­ro­druž­stvách, zme­ne ročných obdo­bí a odha­ľo­va­ní nezná­me­ho. Vo sve­te foto­gra­fií ciest kaž­dý záber zna­me­ná novú prí­le­ži­tosť obja­vo­vať a vní­mať svet oko­lo nás.

Les­ná ces­ta pozý­va do nezná­ma, inšpi­ru­je k otvá­ra­niu nových kapi­tol. Foto­gra­fie ciest vedú­cich cez hor­ské masí­vy pri­ná­ša­jú nád­he­ru str­mých stú­pa­ní a zábe­ry pano­ra­ma­tic­kých výhľa­dov. Kľu­ka­té ser­pen­tí­ny sú čas­to oble­če­né do vrs­tiev hmly. Foto­gra­fie ciest sa tiež zaobe­ra­jú zme­na­mi kra­ji­ny v rôz­nych roč­ných obdo­biach. Pes­tré far­by jari, hlbo­ké odtie­ne leta, jesen­né lís­tie a zim­né pokrýv­ky sne­hu – kaž­dá sezó­na pri­dá­va svoj jedi­neč­ný pod­pis k oko­li­tej kra­ji­ne. Neza­bú­da­me ani na mest­ské ces­ty. Ruš­né uli­ce, osvet­le­né reklam­ný­mi tabu­ľa­mi a zapl­ne­né ruchom ľudí, môžu byť zobra­ze­né v kon­tras­te s pokoj­ný­mi prí­rod­ný­mi ces­ta­mi. Foto­gra­fie ciest nevy­hnut­ne neko­pí­ru­jú len rea­li­tu. Kom­bi­ná­cie fareb­ných sve­tel­ných stop s pohy­bo­vým roz­ma­za­ním ale­bo nezvy­čaj­ný­mi uhlop­rieč­ka­mi ces­ty môžu vytvo­riť fas­ci­nu­jú­ce a inšpi­ru­jú­ce obra­zy. Foto­gra­fie cest­né­ho dob­ro­druž­stva čas­to zachy­tá­va­jú momen­ty, kto­ré sú už len minu­los­ťou. Miz­nú za obzo­rom, vytvá­ra­jú dojem neko­neč­na a otvá­ra­jú pries­tor na sny o neobjavenom.

The enchan­ting world of pho­tog­rap­hy cap­tu­res the essen­ce of roads, whet­her they begin at the edge of a forest or vanish in the dis­tan­ce bet­we­en moun­tain peaks. The­se paths have the remar­kab­le abi­li­ty to arou­se curi­osi­ty and the desi­re to explo­re the unkno­wn. Road pho­tog­rap­hy goes bey­ond a mere record of geog­rap­hi­cal con­tours; it is a way to encap­su­la­te adven­tu­re and dis­co­ve­ry. The­se visu­al nar­ra­ti­ves offer a uni­que per­spec­ti­ve on the world, tel­ling sto­ries of adven­tu­res, sea­so­nal chan­ges, and the reve­la­ti­on of the unkno­wn. A forest path bec­kons us into the unkno­wn, ins­pi­ring the ope­ning of new chap­ters. Pho­tog­raphs of roads tra­ver­sing moun­tain ran­ges sho­wca­se the beau­ty of ste­ep ascents and pano­ra­mic vie­ws. The win­ding ser­pen­ti­ne roads, often clo­aked in lay­ers of mist, add an air of mys­te­ry. Road pho­tog­rap­hy also del­ves into the trans­for­ma­ti­ons of the lands­ca­pe through dif­fe­rent sea­sons. The vib­rant colors of spring, deep hues of sum­mer, autum­nal folia­ge, and win­te­r’s sno­wy blan­kets each con­tri­bu­te a uni­que sig­na­tu­re to the sur­roun­ding sce­ne­ry. Urban roads are not for­got­ten in the nar­ra­ti­ve. Busy stre­ets illu­mi­na­ted by adver­ti­sing bill­bo­ards and bust­ling with peop­le can be jux­ta­po­sed with tra­nqu­il natu­ral paths. Road pho­tog­rap­hy does­n’t mere­ly repli­ca­te rea­li­ty; it explo­res com­bi­na­ti­ons of color­ful light trails with moti­on blur or unu­su­al dia­go­nal per­spec­ti­ves, resul­ting in cap­ti­va­ting and ins­pi­ring ima­ges. Pho­tog­raphs cap­tu­ring the adven­tu­res of the road often fre­e­ze moments that beco­me a part of the past. Fading bey­ond the hori­zon, the­se ima­ges cre­a­te a sen­se of infi­ni­ty and open up spa­ce for dre­ams of the undis­co­ve­red. In the world of road pho­tog­rap­hy, each fra­me repre­sents a new oppor­tu­ni­ty to explo­re and per­ce­i­ve the world around us.

Use Facebook to Comment on this Post

Neživé, Stavby, TOP

Staré domy

skala
Hits: 2298

Sta­ré domy sú živý­mi sved­ka­mi minu­los­ti, nesú so sebou boha­tú his­tó­riu a cha­rak­ter, kto­rý odli­šu­je ich archi­tek­tú­ru od moder­ných štruk­túr. Tie­to his­to­ric­ké obyd­lia majú svo­je jedi­neč­né prí­be­hy, kto­ré zrkad­lia dobu, v kto­rej boli posta­ve­né, a v mno­hých prí­pa­doch, aj ľudí, kto­rí v nich žili. Roz­ma­ni­tosť ich dizaj­nu, kon­štruk­cie a štý­lu robí sta­ré domy fas­ci­nu­jú­ci­mi mies­ta­mi na pre­skú­ma­nie. Sta­ré domy čas­to vyža­du­jú údrž­bu a reno­vá­ciu. Ich sta­ré kon­štruk­cie môžu byť náchyl­né na opot­re­be­nie. Na dru­hej stra­ne, táto sta­rost­li­vosť môže pris­pieť k zacho­va­niu his­to­ric­ké­ho a kul­túr­ne­ho dedič­stva pre budú­ce gene­rá­cie. Sta­ré domy majú svo­je mies­to aj v súčas­nos­ti. Mno­hí ľudia si vybe­ra­jú bývať v sta­rých domoch, pre­to­že hľa­da­jú jedi­neč­ný a auten­tic­ký život­ný štýl. Oce­ňu­jú ich cha­rak­ter, štýl a his­tó­riu, kto­ré moder­né stav­by nie­ke­dy nemô­žu ponúk­nuť. Cel­ko­vo mož­no pove­dať, že sta­ré domy sú viac než len obyd­lia. Sú to mies­ta, kto­ré nesú naše minu­lé deji­ny a prí­be­hy. Ich zacho­va­nie a obno­va sú dôle­ži­té pre udr­ža­nie náš­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva a pre­po­je­nie s pred­chá­dza­jú­ci­mi generáciami.

Jed­ným z význam­ných aspek­tov sta­rých domov je ich archi­tek­tú­ra. Sta­ro­ve­ké domy môžu byť posta­ve­né z rôz­nych mate­riá­lov, ako sú teh­ly, kameň, dre­vo. Ich štruk­tú­ry čas­to odrá­ža­jú dobo­vé sta­veb­né tech­ni­ky a tra­dič­né miest­ne remes­lá. Kaž­dý detail, od oken­ných rámov po vstup­né dve­re, môže hovo­riť prí­beh o dobe, keď boli posta­ve­né. Nie­kto­ré sta­ré domy dis­po­nu­jú pamät­ný­mi tabu­ľa­mi, výraz­ný­mi detail­mi ale­bo iné prv­ky, kto­ré odka­zu­jú na minu­lé obdo­bia. Ďal­ším zau­jí­ma­vým prv­kom sta­rých domov sú ich inte­ri­é­ry. Výš­ka stro­pov, okras­né detai­ly, klen­by a krby môžu vytvá­rať oso­bit­nú atmo­sfé­ru, kto­rá sa líši od moder­ných obyt­ných pries­to­rov. Mno­hé sta­ré domy majú ori­gi­nál­ne dre­ve­né pod­la­hy, okná a dve­re, kto­ré pri­dá­va­jú auten­ti­ci­tu a šarm.

Old hou­ses stand as living wit­nes­ses to the past, car­ry­ing with them rich his­to­ries and cha­rac­ter that sets the­ir archi­tec­tu­re apart from modern struc­tu­res. The­se his­to­ric dwel­lings have uni­que sto­ries that ref­lect the era in which they were built and, in many cases, the peop­le who lived wit­hin the­ir walls. The diver­si­ty in the­ir design, cons­truc­ti­on, and sty­le makes old hou­ses fas­ci­na­ting pla­ces to explo­re. One sig­ni­fi­cant aspect of old hou­ses is the­ir archi­tec­tu­re. Ancient homes can be cons­truc­ted from vari­ous mate­rials such as bricks, sto­nes, or wood. The­ir struc­tu­res often ref­lect the buil­ding tech­ni­qu­es of the time and tra­di­ti­onal local crafts­mans­hip. Eve­ry detail, from win­dow fra­mes to entran­ce doors, can tell a tale about the era in which they were erec­ted. In addi­ti­on to the­ir archi­tec­tu­re, old hou­ses often bear his­to­ri­cal mar­kers. The­se can be memo­rial pla­qu­es, dis­tinc­ti­ve details, or other ele­ments that refer to bygo­ne peri­ods. The­se homes can also be part of heri­ta­ge and cul­tu­ral lega­cy, repre­sen­ting cru­cial pie­ces of local history.

Anot­her intri­gu­ing aspect of old hou­ses lies in the­ir inte­ri­ors. Cei­ling heights, orna­men­tal details, vaults, and firep­la­ces can cre­a­te a uni­que atmo­sp­he­re that dif­fers from modern living spa­ces. Many old hou­ses boast ori­gi­nal wooden flo­ors, win­do­ws, and doors, adding aut­hen­ti­ci­ty and charm. Howe­ver, it’s essen­tial to note that old hou­ses often requ­ire main­te­nan­ce and reno­va­ti­on. The­ir aged cons­truc­ti­ons may be sus­cep­tib­le to wear and tear. On the flip side, this care con­tri­bu­tes to pre­ser­ving his­to­ri­cal and cul­tu­ral heri­ta­ge for futu­re gene­ra­ti­ons. Old hou­ses have the­ir pla­ce in the pre­sent as well. Many peop­le cho­ose to live in old hou­ses, see­king a uni­que and aut­hen­tic lifes­ty­le. They app­re­cia­te the cha­rac­ter, sty­le, and his­to­ry that some modern struc­tu­res might not offer. In conc­lu­si­on, old hou­ses are more than just dwel­lings; they are pla­ces that car­ry our past his­to­ries and sto­ries. The­ir pre­ser­va­ti­on and res­to­ra­ti­on are cru­cial for main­tai­ning our cul­tu­ral heri­ta­ge and con­nec­ting with pre­ce­ding generations.

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, TOP, V čase

Pohyb

skala
Hits: 2462

Foto­gra­fia nie je len sta­tic­ký záznam oka­mi­hu, má aj schop­nosť zachy­tá­va­nia pohy­bu, kto­rý dodá­va obra­zom dyna­mi­ku a emo­ci­onál­nu silu. Ovlá­da­nie tech­ník na zachy­te­nie pohy­bu je pre foto­gra­fa kľú­čo­vé, pre­to­že to umož­ňu­je vyprá­vať prí­be­hy, zachy­tiť ener­giu a vytvá­rať zau­jí­ma­vé vizu­ál­ne zážit­ky. Jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších prv­kov pri tom je nasta­ve­nie rých­los­ti uzá­vier­ky. Krát­ka expo­zí­cia (rých­la uzá­vier­ka) zmra­zí pohyb a zachy­tí ostrý obraz, čo je ide­ál­ne pri foto­gra­fo­va­ní rých­lo sa pohy­bu­jú­cich objek­tov, ako sú špor­to­vé akcie ale­bo lie­ta­jú­ce vtá­ky. Na dru­hej stra­ne dlhá expo­zí­cia (poma­lá uzá­vier­ka) môže vytvo­riť efek­ty roz­ma­za­nia, kto­ré zachy­tá­va­jú ply­nu­lý pohyb a vytvá­ra­jú dojem dyna­mi­ky. Pou­ži­tie správ­nej ohnis­ko­vej vzdia­le­nos­ti môže vytvo­riť jedi­neč­né efek­ty pri zachy­te­ní pohy­bu. Širo­ko­uh­lé objek­tí­vy s niž­šou ohnis­ko­vou vzdia­le­nos­ťou môžu zvý­raz­niť pohyb v poza­dí. Naopak, tele­ob­jek­tí­vy sa čas­to využí­va­jú na zvý­raz­ne­nie hlav­né­ho sub­jek­tu, zatiaľ čo poza­die ostá­va roz­ma­za­né. Tech­ni­ka pan­nin­gu je skve­lým spô­so­bom, ako zachy­tiť pohyb sub­jek­tu a vytvo­riť dojem rých­los­ti. Foto­graf pri tej­to tech­ni­ke sle­du­je pohyb sub­jek­tu a udr­žu­je ho v pohy­be voči poza­diu. Tým sa dosiah­ne, že sub­jekt osta­ne ostro zaos­tre­ný, zatiaľ čo poza­die sa rozo­strie, čo vytvá­ra dojem rých­los­ti a dyna­mi­ky. Pou­ži­tie via­ce­rých expo­zí­cií v jed­nom obra­ze umož­ňu­je vytvá­ra­nie jedi­neč­ných efek­tov pohy­bu. Foto­graf môže zachy­tiť via­ce­ro oka­mi­hov pohy­bu v jed­nom obra­ze, čo vedie k zau­jí­ma­vým a abs­trakt­ným výsled­kom. Dlhé expo­zič­né časy umož­ňu­jú zazna­me­nať sto­pu pohy­bu svet­la a vytvá­rať efek­ty ako sve­tel­né sto­py, naj­mä pri foto­gra­fo­va­ní noč­ných scén. Táto tech­ni­ka dodá­va obra­zom mys­ti­ku a dra­ma­tic­kosť. Využí­va­nie post­pro­duk­cie môže vytvo­riť ale­bo umoc­niť efek­ty pohy­bu vo foto­gra­fii. Doda­toč­né úpra­vy v prog­ra­me na úpra­vu foto­gra­fií môžu zvý­raz­niť roz­ma­za­nie, pris­pô­so­biť kon­trast a far­by tak, aby pod­po­ri­li poci­ty dynamiky.

Pho­tog­rap­hy is not just a sta­tic record of a moment; it has the abi­li­ty to cap­tu­re moti­on, adding dyna­mism and emo­ti­onal power to ima­ges. Mas­te­ring tech­ni­qu­es for cap­tu­ring moti­on is cru­cial for pho­tog­rap­hers, enab­ling them to tell sto­ries, cap­tu­re ener­gy, and cre­a­te com­pel­ling visu­al expe­rien­ces. One of the key ele­ments in this pro­cess is adjus­ting the shut­ter spe­ed. A short expo­su­re (fast shut­ter) fre­e­zes moti­on, cap­tu­ring a sharp ima­ge, which is ide­al for pho­tog­rap­hing fast-​moving sub­jects like sports acti­ons or fly­ing birds. On the other hand, a long expo­su­re (slow shut­ter) can cre­a­te blur effects that cap­tu­re smo­oth moti­on, cre­a­ting a sen­se of dyna­mism. Cho­osing the right focal length can also cre­a­te uni­que effects when cap­tu­ring moti­on. Wide-​angle len­ses with lower focal lengths can emp­ha­si­ze backg­round moti­on, whi­le telep­ho­to len­ses are often used to high­light the main sub­ject, lea­ving the backg­round blur­red. Pan­ning is a gre­at tech­ni­que for cap­tu­ring the moti­on of a sub­ject and con­ve­y­ing a sen­se of spe­ed. In this tech­ni­que, the pho­tog­rap­her fol­lo­ws the sub­jec­t’s move­ment, kee­ping it in moti­on against the backg­round. This ensu­res that the sub­ject remains sharp­ly focu­sed whi­le the backg­round blurs, cre­a­ting a sen­se of spe­ed and dyna­mism. Uti­li­zing mul­tip­le expo­su­res in a sin­gle ima­ge allo­ws for the cre­a­ti­on of uni­que moti­on effects. Pho­tog­rap­hers can cap­tu­re mul­tip­le moments of moti­on in one ima­ge, lea­ding to inte­res­ting and abs­tract results. Long expo­su­re times enab­le cap­tu­ring light trails and effects, espe­cial­ly when pho­tog­rap­hing night sce­nes. This tech­ni­que adds mys­ti­que and dra­ma to the ima­ges. Post-​processing can be emplo­y­ed to cre­a­te or enhan­ce moti­on effects in pho­tog­rap­hy. Addi­ti­onal edits in pho­to edi­ting soft­wa­re can high­light blur, adjust con­trast, and twe­ak colors to sup­port the fee­lings of dyna­mism. In conc­lu­si­on, cap­tu­ring moti­on in pho­tog­rap­hy is a power­ful way to con­vey emo­ti­ons and sto­ries. Expe­ri­men­ting with dif­fe­rent tech­ni­qu­es and adjus­ting came­ra set­tings allo­ws pho­tog­rap­hers to dis­co­ver new and uni­que ways to express moti­on in the­ir images.

Use Facebook to Comment on this Post

Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie, Zrúcaniny

Beckovský hrad

skala
Hits: 4847

Bec­kov posta­vi­li v polo­vi­ci 13. sto­ro­čia na mies­te nesko­ro­go­tic­ké­ho síd­lis­ka a veľ­ko­mo­rav­ské­ho hra­dis­ka z 9. sto­ro­čia (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Je posta­ve­ný na 70 met­rov vyso­kom bra­le (pamiat​ky​.net). Spo­mí­na sa už v Ano­ny­mo­vej kro­ni­ke z pre­lo­mu 12, a 13. sto­ro­čia (pra​men​.info), pod ozna­če­ním Blun­dus (bat​ho​ry​.sk). Pat­ril ku obran­né­mu sys­té­mu hra­dov už v časoch Veľ­kej Mora­vy (Wiki­pe­dia). Kon­com 13. sto­ro­čia pat­ril Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu, kto­rý ho aj dal pre­sta­vať. V roku 1388 sa dostal do rúk Cti­bo­rov­com, kto­rí okrem iné­ho posta­vi­li gotic­kú kapl­n­ku a cis­ter­nu, čím sa zo stráž­ne­ho hra­du sta­lo repre­zen­ta­tív­ne šľach­tic­ké síd­lo. Opev­ne­ný hrad bol úto­čis­kom pro­ti Tur­kom. Požiar v roku 1729 zaprí­či­nil spust­nu­tie hra­du. Bec­kov­ské hrad­né vápen­co­vé tvrdo­šo­vé bra­lo vznik­lo selek­tív­nou eró­zi­ou a denu­dá­ci­ou váž­skej nivy na sty­ku s oba­lo­vou séri­ou Považ­ské­ho Inov­ca. Vzhľa­dom na oko­li­tý mier­ne mode­lo­va­ný reli­éf pôso­bí monu­men­tál­ne. Na úpä­tí hrad­né­ho sva­hu je židov­ský cin­to­rín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Bec­kov­ský hrad je jed­ným z najk­raj­ších hra­dov, kto­ré som kedy videl. Je národ­nou kul­túr­nou pamiatkou.

Arche­olo­gic­kým výsku­mom bolo dolo­že­né osíd­le­nie are­álu hra­du a jeho oko­lia už v latén­skej a rím­skej dobe (1. sto­ro­čie pred n.l). Za čias Veľ­kej Mora­vy tu stá­la pev­nosť, kto­rú neskôr vys­trie­da­lo žup­né síd­lo a začiat­kom 13. sto­ro­čia hrad s pod­hra­dím a s kos­to­lom zasvä­te­ným sv. Šte­fa­no­vi. Naj­star­šie lis­tin­né pra­me­ne z rokov 1208 a 1226 spo­mí­na­jú osa­du Blun­dix, ležia­cu zrej­me pod krá­ľov­ským hra­dom. Hrad – cas­trum Bolon­duch sa v písom­ných pra­me­ňoch vysky­tu­je až po roku 1264 (Kodo­ňo­vá M., 1998: Bec­kov, Obec­ný úrad Bec­kov). Iné his­to­ric­ké náz­vy Bec­ko­va sú Blun­dus, Bolon­doc (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve), Blun­dix, Blon­duch, Blon­dich, Bolon­duch, Galancz sive Becz­kow (vol​tek​.cz). V his­tó­rii sa dôle­ži­tosť bec­kov­ské­ho hra­du a pod­hrad­skej osa­dy výraz­nej­šie pre­ja­vi­la už pri dobý­ja­ní úze­mí Slo­ven­ska sta­rý­mi Maďar­mi, keď sa uká­za­lo, že pev­nosť pat­ri­la iba k nie­koľ­ko málo pev­nos­tiam, o kto­ré novop­ri­chá­dza­jú­ce kme­ne muse­li urput­ne bojo­vať (Kodo­ňo­vá, 1997).

Sti­bor dal posta­viť na hra­de kapl­n­ku, na kto­rej vstup­nom por­tá­li bol tym­pa­nón s erbom Sti­bo­rov­cov. Je to his­to­ric­ky prvé pou­ži­tie svet­ské­ho motí­vu na sak­rál­nej stav­be. Na jej oltá­ri bola 180 cm vyso­ká gotic­ká plas­ti­ka Mado­ny, kto­rá sa svo­jím vypra­co­va­ním vyrov­na­la najk­raj­ším v Euró­pe. Dnes je v Kory­ča­noch pri Mora­ve, kde je zná­ma ako zázrač­ná a uzdra­vu­jú­ca Čier­na Mado­na (obro​da​.sk).

Povesť o Bec­ko­vi vra­ví, že Bec­ko bol dvor­ný blá­zon voj­vod­cu Cti­bo­ra za vlá­dy krá­ľa Žig­mun­da. Zna­me­ni­te zabá­val svoj­ho pána a jeho hos­tí až mu Cti­bor sľú­bil, že mu spl­ní všet­ko o čo požia­da. Bec­ko zo žar­tu uká­zal na neďa­le­ké str­mé ska­lis­ko, aby mu na ňom do roka a do dňa posta­vil hrad. Pre­krás­ny hrad posta­vil a pome­no­val ho pod­ľa svoj­ho dvor­né­ho bláz­na – Bec­ko­vom. Cti­bor ho od Bec­ka vraj odkú­pil za toľ­ko zla­ta, koľ­ko Bec­ko sám vážil (blogs​pot​.sk).

Iná legen­da hovo­rí o tom, že Sti­bor, ako hrad­ný pán, zho­dil zo ska­ly slu­hu za to, že mu slu­ha chrá­niac svo­je die­ťa, zabil jeho obľú­be­né­ho psa. Slu­ha pri páde zo ska­ly ešte zakri­čal, že sa stret­nú do roka a do dňa. Pres­ne v tom čase hrad­né­ho pána uštip­la do oka vre­te­ni­ca a on sle­pý spa­dol do prie­pas­ti (val​ka​.cz).

Bec­kov Cast­le was built in the mid-​13th cen­tu­ry on the site of a later Got­hic sett­le­ment and a Gre­at Mora­vian for­tress from the 9th cen­tu­ry (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). It stands on a 70-​meter-​high cliff (pamiat​ky​.net). It is men­ti­oned in the Chro­nic­le of Ano­ny­mus from the turn of the 12th and 13th cen­tu­ries (pra​men​.info), under the name Blun­dus (bat​ho​ry​.sk). It belo­n­ged to the defen­si­ve sys­tem of cast­les even in the times of Gre­at Mora­via (Wiki­pe­dia). In the late 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to Matúš Čák of Tren­čín, who had it rebu­ilt. In 1388, it came into the hands of the Cti­bor fami­ly, who, among other things, built a Got­hic cha­pel and a cis­tern, trans­for­ming it from a guard cast­le into a repre­sen­ta­ti­ve nob­le resi­den­ce. The for­ti­fied cast­le ser­ved as a refu­ge against the Turks. A fire in 1729 led to the aban­don­ment of the cast­le. The Bec­kov Cast­le limes­to­ne hard­pan was for­med by selec­ti­ve ero­si­on and denu­da­ti­on of the Váh river basin at the con­tact with the Považ­ský Ino­vec over­lay series. Given the gen­tly mode­led sur­roun­ding relief, it appe­ars monu­men­tal. At the foot of the cast­le slo­pe is a Jewish ceme­te­ry from 1739 – 1785 (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). Bec­kov Cast­le is one of the most beau­ti­ful cast­les I have ever seen. It is a nati­onal cul­tu­ral monument.

Archa­e­olo­gi­cal rese­arch has docu­men­ted sett­le­ment in the cast­le area and its sur­roun­dings in the La Tène and Roman peri­ods (1st cen­tu­ry BC). During the time of Gre­at Mora­via, the­re was a for­tress here, later repla­ced by a coun­ty seat, and at the begin­ning of the 13th cen­tu­ry, a cast­le with a bai­ley and a church dedi­ca­ted to St. Step­hen. The oldest writ­ten records from 1208 and 1226 men­ti­on the vil­la­ge of Blun­dix, like­ly loca­ted below the roy­al cast­le. The cast­le – cas­trum Bolon­duch appe­ars in writ­ten sour­ces only after 1264 (Kodo­ňo­vá M., 1998: Bec­kov, Bec­kov Muni­ci­pal Offi­ce). Other his­to­ri­cal names for Bec­kov inc­lu­de Blun­dus, Bolon­doc (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Wes­tern Slo­vak Pub­lis­hing Cen­ter in Bra­ti­sla­va), Blun­dix, Blon­duch, Blon­dich, Bolon­duch, Galancz sive Becz­kow (vol​tek​.cz). The impor­tan­ce of Bec­kov Cast­le and the sub­cast­le sett­le­ment beca­me more pro­noun­ced during the conqu­est of Slo­vak ter­ri­to­ries by the ancient Hun­ga­rians when it tur­ned out that the for­tress was one of the few stron­gholds that the newco­mers had to fight hard for (Kodo­ňo­vá, 1997).

Sti­bor had a cha­pel built on the cast­le, and its entran­ce por­tal had a tym­pa­num with the Sti­bor fami­ly coat of arms. It is his­to­ri­cal­ly the first use of a secu­lar motif on a sac­red buil­ding. On its altar was a 180 cm tall Got­hic sculp­tu­re of the Madon­na, which, in its crafts­mans­hip, riva­led the most beau­ti­ful ones in Euro­pe. Today, it is in Kory­ča­ny near Mora­via, whe­re it is kno­wn as the mira­cu­lous and hea­ling Black Madon­na (obro​da​.sk).

The legend of Bec­ko tells that Bec­ko was the court jes­ter of Duke Cti­bor during the reign of King Sigis­mund. He enter­tai­ned his lord and his guests so well that Cti­bor pro­mi­sed to ful­fill any wish Bec­ko might have. Bec­ko, jokin­gly, poin­ted to a near­by ste­ep rock and asked Cti­bor to build a cast­le on it wit­hin a year and a day. To eve­ry­o­ne­’s sur­pri­se, Cti­bor built a beau­ti­ful cast­le, naming it Bec­kov after his court jes­ter. Cti­bor sup­po­sed­ly bought it from Bec­ko for as much gold as Bec­ko weig­hed (blogs​pot​.sk).

Anot­her legend says that Sti­bor, as the cast­le lord, threw a ser­vant off a cliff becau­se the ser­vant, in pro­tec­ting his child, kil­led Sti­bo­r’s favo­ri­te dog. The ser­vant, fal­ling from the cliff, shou­ted that they would meet again wit­hin a year and a day. Exact­ly at that time, the cast­le lord was stung in the eye by a gadf­ly, and he fell blind into the abyss (val​ka​.cz).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Šariš, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kráľovské mesto Bardejov

skala
Hits: 3331

Bar­de­jov, maďar­sky Bárt­fa, nemec­ky Bart­feld je krá­ľov­ské, his­to­ric­ké, kúpeľ­né mes­to. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1241. Od roku 2000 je mes­to zapí­sa­né medzi loka­li­ty Sve­to­vé dedič­stvo UNESCO. Nachá­dza sa na seve­ro­vý­chod­nom Slo­ven­sku, v nad­mor­skej výš­ke 323 met­rov na plo­che viac ako 72 km2. Býva tu cca 33000 oby­va­te­ľov. Je cen­trom Hor­né­ho Šari­ša. V minu­los­ti boli pre Bar­de­jov dôle­ži­té dva vod­né toky, kto­ré ho spá­ja­li s údo­lím Tory­sy: Kľu­šov­ský potok a Sek­čov. Slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom sa Bar­de­jov stal v roku 1376. V stre­do­ve­ku sa tu napl­no roz­ví­ja­la reme­sel­ná výro­ba, v 14. a 15. sto­ro­čí zažil vrchol slá­vy a bohat­stva – zla­tý vek (Wiki­pe­dia). 

Najv­zác­nej­šia stre­do­ve­ká stav­ba je bazi­li­ka svä­té­ho Egí­dia, jeho 11 gotic­kých kríd­lo­vých oltá­rov s tabu­ľo­vý­mi maľ­ba­mi pat­rí k európ­skym uni­ká­tom (Wiki­pe­dia). Je 50 met­rov dlhá a širo­ká 31 met­rov. Veža meria 76 met­rov (bar​de​jov​.sk). Radnič­né námes­tie je lemo­va­né z troch strán meš­tian­sky­mi doma­mi, so znak­mi gotic­kej a rene­sanč­nej archi­tek­tú­ry (Wiki­pe­dia). Námes­tie ma 260 x 80 met­rov (bar​de​jov​.sk). Mest­skú rad­ni­cu zača­li sta­vať v roku 1505. Osob­nos­ti mes­ta: sta­vi­teľ Maj­ster Ale­xan­der, hudob­ný skla­da­teľ Zacha­riáš Zare­vúc­ky, spi­so­va­teľ Ján Andraš­čík, hudob­ný skla­da­teľ Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

V roku 1437 bolo v Bar­de­jo­ve evi­do­va­ných 517 domov a 3000 oby­va­te­ľov vo vnú­tor­nom mes­te, za hrad­ba­mi bolo ďal­ších 300 domov. Regis­tro­va­ných 64 reme­siel, 51 cechov, 146 reme­sel­níc­kych maj­strov. V 16. sto­ro­čí sa teši­lo dob­ré­mu menu huma­nit­né gym­ná­zi­um pod vede­ním Leonar­da Stöc­ke­la. Bolo cen­trom kul­tú­ry, vzde­la­nos­ti. S ním sa via­že aj škol­ský orga­ni­zač­ný a štu­dij­ný poria­dok – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, kto­rý je naj­star­ším peda­go­gic­kým doku­men­tom na Slo­ven­sku. Gutt­ges­se­lo­va tla­čia­reň vytla­či­la mno­ho vzác­nych prác. Kate­chiz­mus Mar­ti­na Lut­he­ra z roku 1581 je pova­žo­va­ná za prvú pub­li­ká­ciu pre­lo­že­nú do vte­daj­šej slo­ven­či­ny (zhmao​.sk).

Bar­de­jov, kno­wn as Bárt­fa in Hun­ga­rian and Bart­feld in Ger­man, is a roy­al, his­to­ric spa town. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1241. Sin­ce 2000, the town has been lis­ted among the UNESCO World Heri­ta­ge Sites. It is loca­ted in nort­he­as­tern Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 323 meters, cove­ring an area of over 72 km². App­ro­xi­ma­te­ly 33,000 peop­le resi­de here, and it ser­ves as the cen­ter of Upper Šariš. In the past, two water­cour­ses were sig­ni­fi­cant for Bar­de­jov, con­nec­ting it to the Tory­sa Val­ley: the Kľu­šov­ský Stre­am and the Sek­čov River. Bar­de­jov obtai­ned the sta­tus of a free roy­al town in 1376. During the medie­val peri­od, crafts­mans­hip flou­ris­hed, and it expe­rien­ced a gol­den age of glo­ry and pros­pe­ri­ty in the 14th and 15th cen­tu­ries (Wiki­pe­dia).

The most pre­ci­ous medie­val struc­tu­re is the Basi­li­ca of St. Giles, reno­wned for its 11 Got­hic altars with panel pain­tings, making it a Euro­pe­an rari­ty (Wiki­pe­dia). It is 50 meters long, 31 meters wide, and the tower mea­su­res 76 meters (bar​de​jov​.sk). The Town Hall Squ­are is bor­de­red by burg­her hou­ses disp­la­y­ing ele­ments of Got­hic and Renais­san­ce archi­tec­tu­re (Wiki­pe­dia). The squ­are mea­su­res 260 x 80 meters (bar​de​jov​.sk). Cons­truc­ti­on of the Town Hall began in 1505. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the buil­der Mas­ter Ale­xan­der, com­po­ser Zacha­riáš Zare­vúc­ky, wri­ter Ján Andraš­čík, and com­po­ser Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

In 1437, Bar­de­jov had 517 regis­te­red hou­ses and 3,000 inha­bi­tants wit­hin the inner town, with an addi­ti­onal 300 hou­ses out­si­de the walls. The­re were 64 crafts, 51 guilds, and 146 arti­san mas­ters regis­te­red. In the 16th cen­tu­ry, the huma­nis­tic gym­na­sium led by Leonard Stöc­kel gai­ned a good repu­ta­ti­on. It ser­ved as a cen­ter for cul­tu­re and edu­ca­ti­on. Asso­cia­ted with it is the scho­ol orga­ni­za­ti­onal and stu­dy order – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, the oldest peda­go­gi­cal docu­ment in Slo­va­kia. Gutt­ges­se­l’s prin­ting pre­ss pro­du­ced many valu­ab­le works. Mar­tin Lut­he­r’s Cate­chism from 1581 is con­si­de­red the first pub­li­ca­ti­on trans­la­ted into the then-​Slovak lan­gu­age (zhmao​.sk).

Bar­de­jov, zna­ne po pol­sku jako Bar­di­ów, a po węgier­sku jako Bárt­fa, nie­miec­ku Bart­feld, to kró­le­ws­kie, his­to­rycz­ne mias­to uzdro­wis­ko­we. Pier­ws­ze pisem­ne wzmian­ki pocho­dzą z roku 1241. Od 2000 roku mias­to figu­ru­je na liście miejsc UNESCO świa­to­we­go dzie­dzict­wa. Poło­żo­ne jest na północ­nym wscho­dzie Sło­wac­ji, na wyso­ko­ści 323 met­rów, na obszar­ze ponad 72 km². Miesz­ka tu oko­ło 33 000 osób, a mias­to pełni fun­kc­ję cen­trum Gór­ne­go Sza­rys­zu. W przes­zło­ści dwie cie­ki wod­ne odg­ry­wa­ły ważną rolę, łąc­ząc Bar­de­jov z doli­ną Tory­sy: stru­mień Kľu­šov­ský i rze­ka Sek­čov. Bar­de­jov uzys­kał sta­tus wol­ne­go mias­ta kró­le­ws­kie­go w 1376 roku. W śred­ni­owiec­zu kwi­tło rze­mi­osło, a mias­to prze­ży­ło zło­ty wiek chwa­ły i dob­ro­by­tu w XIV i XV wie­ku (Wiki­pe­dia).

Naj­cen­niejs­zym śred­ni­owiecz­nym zabyt­kiem jest Bazy­li­ka św. Idzie­go, sły­nąca z 11 ołtar­zy gotyc­kich z obra­za­mi na dre­wnie, co czy­ni ją euro­pej­ską rzad­ko­ścią (Wiki­pe­dia). Ma dłu­go­ść 50 met­rów, sze­ro­ko­ść 31 met­rów, a wie­ża mier­zy 76 met­rów (bar​de​jov​.sk). Plac Ratus­zo­wy otoc­zo­ny jest kamie­ni­ca­mi mieszc­zan z ele­men­ta­mi archi­tek­tu­ry gotyc­kiej i rene­san­so­wej (Wiki­pe­dia). Plac ma wymia­ry 260 na 80 met­rów (bar​de​jov​.sk). Budo­wę Ratus­za roz­poc­zęto w 1505 roku. Wśród zna­nych posta­ci mias­ta są budo­wnic­zy Maj­ster Ale­xan­der, kom­po­zy­tor Zacha­riáš Zare­vúc­ky, pisarz Ján Andraš­čík i kom­po­zy­tor Jozef Gre­šák (Wiki­pe­dia).

W 1437 roku w Bar­de­jo­wie było zare­jes­tro­wa­nych 517 domów i 3000 miesz­ka­ńców w obrębie mias­ta, za mura­mi znaj­do­wa­ło się kolej­ne 300 domów. Zare­jes­tro­wa­nych było 64 rze­mi­osła, 51 cechów i 146 mis­tr­zów rze­mie­śl­nic­zych. W XVI wie­ku dob­ra sła­wa zdo­by­ła się gim­naz­jum huma­nis­tycz­ne pod kie­ro­wnict­wem Leonar­da Stöc­ke­la. Sta­no­wi­ło ono ośro­dek kul­tu­ry i edu­kac­ji. Z nim zwi­ąza­ny jest również por­ządek orga­ni­za­cyj­ny i nauc­za­nia szko­ły – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, naj­stars­zy doku­ment peda­go­gicz­ny na Sło­wac­ji. Dru­kar­nia Gutt­ges­se­la wyd­ru­ko­wa­ła wie­le cen­nych prac. Kate­chizm Mar­ci­na Lut­ra z 1581 roku uwa­ża­ny jest za pier­ws­zą pub­li­kac­ję prze­tłu­mac­zo­ną na ówc­zes­ny sło­wac­ki (zhmao​.sk).

Bar­de­jov, або в русинській мові Бардейів, а угорською – Бартфа, німецькою – Бартфельд, є королівським історичним курортним містом. Перша писемна згадка про місто датується 1241 роком. З 2000 року місто внесено до списку об’єктів світової спадщини ЮНЕСКО. Розташоване на північному сході Словаччини на висоті 323 метри на площі понад 72 км². Тут проживає близько 33 000 осіб, і місто є центром Верхнього Шариша. У минулому для Бардейова були важливі дві водяні течії, які з’єднували його з долиною річки Ториси: Ключівський потік і річка Секчов. Бардейов отримав статус вільного королівського міста в 1376 році. У середньовіччі розвивалось ремесляне виробництво, а місто пережило золотий вік слави і багатства в XIV і XV століттях (Wiki­pe­dia).

Найціннішим середньовічним будівельним пам’ятником є базиліка святого Ігнатія, відома 11 готичними алтарями з фресками на дереві, що робить її рідкісною для європейської культури (Wiki­pe­dia). Має довжину 50 метрів, ширину 31 метр і вежу заввишки 76 метрів (bar​de​jov​.sk). Ратушний майдан оточений будинками міщан з елементами готичної і ренесансної архітектури (Wiki­pe­dia). Площа має розміри 260 на 80 метрів (bar​de​jov​.sk). Будівництво ратуші почалося у 1505 році. Серед видатних постатей міста є будівельник Майстер Олександр, композитор Захаріаш Заревуцький, письменник Ян Андрашчік та композитор Йозеф Грешак (Wiki­pe­dia).

У 1437 році в Бардейові зареєстровано 517 будинків і 3000 мешканців у межах міста, за мурами було ще 300 будинків. Зареєстровано 64 ремесла, 51 цехів і 146 ремісничих майстрів. У XVI столітті відзначалося доброю репутацією гуманітарне гімназію під керівництвом Леонарда Штекеля. Вона була центром культури та освіти. З нею пов’язаний шкільний організаційний та навчальний порядок – Leges scho­lae Bartp­hen­sis, який є найстарішим педагогічним документом на Словаччині. Друкарня Гуттгеселя видала багато цінних праць. Катехізис Мартина Лютера з 1581 року вважається першою публікацією, перекладеною на тодішню словацьку мову (zhmao​.sk).

Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post