Obce - Skala - Page 5

2016, 2016-2020, Časová línia, Česko, Južná Morava, Krajina, Moravské, Obce, Zahraničie

Koválovice

18/01/202307/03/2024 skala

Koválovice sa nachádzajú neďaleko od Brna, na rozhraní Drahanskej vrchoviny a Dyjskosvrateckého úvalu. Prvá písomná zmienka je z roku 1131. V okolí sa nachádzajú rybníky (kovalovice.cz). Nachádza sa tu kaplnka Petra a Pavla, ktorá bola v roku 2001 prestavaná na mieste drevenej kaplnky z roku 1826. Nachádza sa tu aj múzeum sa vzťahuje ku poštovníctvu a bitke pri Slavkove. Napoleonská kaplnka, kúpací prírodný biotop. Okolité rybníky patrili grófovi Levovi z Kloboukov. Hniezdilo tu množstvo vodného vtáctva. Pestoval sa tu anýz. V obci boli kováčske dielne, od kováčov pochádza vraj názov obec (koval). V roku 1754 tu bolo 59 domov. V rokoch 1852 a 1894 postihol Koválovice požiar. Mor v rokoch 1836, 1849, 1866, ničivé krupobitie v 1891, 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice is located near Brno, on the border of the Drahanská vrchovina and Dyjskosvratecký úval. The first written mention dates back to 1131. There are ponds in the vicinity (kovalovice.cz). There is a chapel of St. Peter and Paul, which was rebuilt in 2001 on the site of a wooden chapel from 1826. There is also a museum related to postal services and the Battle of Slavkov. Napoleon’s Chapel, a natural bathing biotope, is located here. The surrounding ponds belonged to Count Lev of Klobouk. A variety of waterfowl nested here. Anise was cultivated here. There were blacksmith workshops in the village, and supposedly, the name of the village comes from the blacksmiths (kováč). In 1754, there were 59 houses here. Koválovice was hit by fires in 1852 and 1894. There were floods in 1836, 1849, and 1866, devastating hailstorms in 1891 and 1902 (kovalovice.cz).

Koválovice se nacházejí nedaleko od Brna, na rozhraní Drahanské vrchoviny a Dyjskosvrateckého úvalu. První písemná zmínka je z roku 1131. V okolí se nacházejí rybníky (kovalovice.cz). V obci stojí kaplička svatého Petra a Pavla, která byla v roce 2001 přestavěna na místě dřevěné kapličky z roku 1826. Dále zde najdeme muzeum věnované poštovnictví a bitvě u Slavkova. Kromě toho tu najdeme Napoleonovu kapli, přírodní koupací biotop. Okolní rybníky patřily hraběti Levovi z Klobouků, kde hnízdilo množství vodního ptactva. V obci bývaly kovářské dílny, od kovářů prý pochází název obce (koval). V roce 1754 zde bylo 59 domů. V letech 1852 a 1894 postihl Koválovice požár. Mor v letech 1836, 1849, 1866, ničivé krupobití v roce 1891 a 1902 (kovalovice.cz).

Odkazy

Facebook

Use Facebook to Comment on this Post

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Ľaliová obec Bernolákovo

14/01/202307/03/2024 skala

Bernolákovo leží v nadmorskej výške 141 metrov nad morom. Na ploche 28,43 km² tu žije 9154 obyvateľov (Wikipedia). Obec sa nachádza medzi Ivankou pri Dunaji a Sencom (naucnechodniky.eu). Bernolákovo bolo osídlené už v neolite, neskoršie osídlenie je zo staršej doby bronzovej. Z 8. storočia pochádza osídlenie nájdené na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-avarské pohrebisko. Z tohto osídlenia vyplýva, že dominantným druhom mäsitej potravy bola ovca (bernolakovo.sk).

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1209. Predtým tu boli dve osady: Čeki a Lužnica. Historické názvy obce: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. Názov možno pochádza od staromaďarského csek – brodiť sa. Na kopci Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, postavený bol zrejme po tatarskom vpáde v roku 1214. Začiatkom 16. storočia mala obec aj pečať, v ktorej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemeckým Drei Lilien Stadt nie je vysvetlený. Čeklísky hrad sa nazýval aj Ľaliový hrad. Spuštošený bol už v 15. storočí. V 18. storočí Esterházyovci neďaleko miesta starého hradu postavili kaštieľ – (1714 – 1722). V Bernolákove pôsobil cech čižmárov a hrnčiarov. O roku 1766 tu fungovala manufaktúra na výrobu súkna, bavlnené látky – kartúnky. Anton Bernolák tu pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Čeklísy 268 domov a 1803 obyvateľov (bernolakovo.sk).

V súčasnosti je Bernolákovo rozvíjajúca sa obec. Patrí medzi najľudnatejšie obce bez štatútu mesta na Slovensku. Medzi známe osobnosti Bernolákova patrí, patrili džezový hudobník Laco Déczi, futbalista Tibor Jančula, futbalista storočia Slovensa Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo is located at an altitude of 141 meters above sea level. With an area of28.43 km², it is home to 9154 inhabitants (Wikipedia). The village is located between Ivanka pri Dunaji and Senec (naucnechodniky.eu). Bernolákovo was settled already in the Neolithic period, later settlement dates back to the older Bronze Age. Settlement from the 8^th century was found on the dune of Šakoň, where a Slavic-Avar cemetery was discovered. This settlement suggests that the dominant type of meat food was sheep (bernolakovo.sk).

The oldest written mention of the village is from 1209. Before that, there were two settlements: Čeki and Lužnica. Historical names of the village: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. The name may come from the Old Hungarian “csek” – to ford. On the hill of Várdomb are the remains of the Čeklísky castle, which was probably built after the Tatar invasion in 1214. At the beginning of the 16^th century, the village also had a seal with three lilies. The relationship with the German “Drei Lilien Stadt” is not explained. Čeklísky castle was also called Lily castle. It was abandoned already in the 15^th century. In the 18^th century, the Esterházy family built a mansion near the site of the old castle – (1714 – 1722). In Bernolákovo, there was a guild of shoemakers and potters. In 1766, there was a manufactory for the production of woolen cloth and cotton fabrics – “kartúnky.” Anton Bernolák served here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, there were 268 houses and 1803 inhabitants in Čeklísy (bernolakovo.sk).

Today, Bernolákovo is a developing village. It is one of the most populous villages without town status in Slovakia. Among the famous personalities of Bernolákovo are the jazz musician Laco Déczi, footballer Tibor Jančula, and the Slovak Footballer of the Century Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo egy 141 méteres tengerszint feletti magasságban található. Területe 28,43 km², és 9154 lakosa van (Wikipedia). A település Ivanka pri Dunaji és Senec között fekszik (naucnechodniky.eu). Bernolákovo már a neolitikum idején lakott terület volt, későbbi települések az idősebb bronzkortól származnak. A 8. századi települési maradványokat megtalálták a Šakoň homokdűnéken, ahol egy szláv-árvákkal közös temetkezési helyet találtak. Ennek a településnek az alapján, a domináns húsétel típusa a bárány volt (bernolakovo.sk).

A falu legrégebbi írásos említése 1209-ből származik. Ezelőtt két település volt: Čeki és Lužnica. A falu történelmi nevei: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. A név lehet, hogy az ómagyar “csek” – átkelni szóból származik. A Várdombon találhatóak a Čeklísky vár maradványai, amelyet valószínűleg a tatár betörés után építettek 1214-ben. A 16. század elején a falunak három liliommal ellátott pecsétje is volt. A kapcsolat a német “Drei Lilien Stadt” ‑kal nem magyarázható meg. A Čeklísky várat Lily-várnak is nevezték. Már a 15. században elhagyatott volt. A 18. században az Esterházy család egy kastélyt épített a régi vár helyére – (1714 – 1722). Bernolákovónak volt egy cipész és fazekas céhe. 1766-ban egy manufaktúra működött itt, gyapjúszövet és pamut anyagok előállítására – “kartúnky”. Anton Bernolák 1787 és 1791 között plébánosként szolgált itt. 1828-ban 268 ház és 1803 lakosa volt a Čeklísy falunak (bernolakovo.sk).

Ma Bernolákovo egy fejlődő falu. Ez Szlovákia legnépesebb városi státuszú falvai közé tartozik. Bernolákovo híres személyiségei közé tartozik a dzsesszzenész Laco Déczi, a labdarúgó Tibor Jančula és a század szlovák labdarúgója Ján Popluhár (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

03/01/202327/03/2024 skala

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov.

Vršatec is located above Vršatské Podhradie.

The Vršatské Bradlá are a massive limestone formation, visible from a great distance. Above the village stands the Vršatec Castle. Vršatec has been mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Bradlá are a significant geological and paleontological site. It contains a large number of fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas, including ammonites, belemnites, oysters, posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolaria, and calpionella protists (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies inhabit the area: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, and the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Bradlá are a nature reserve (enviroportal.sk). They constitute the most prominent and highest rocky ridge in Slovakia (550 – 830 meters above sea level). The limestone massif originates from the Jurassic period (spoznaj.eu).

The oldest traces of human presence in this area date back to the late Neolithic and early Bronze Age. Stone tools have been found on Chmeľová and in the saddle between Biely Vrch and Diel. More significant settlement is dated to the late Bronze Age, with people of the Lusatian urnfield culture. They left behind burial sites and cremation graves, sometimes covered with mounds. Traces of settlements have also been found. Later settlements belong to the Púchov culture. Slavic ancestors left significant traces, with iron objects found in the Medziskalie site dating from the 9^th to the early 10^th century – scythes, shears, rakes, hoes, sickles, tongs, drills, double-edged knives, and axes. The construction of the medieval castle began in the 13^th century. By the end of the 13^th century, it came into the hands of Matúš Čák. From 1396, it belonged to Ctibor of Ctiborice. Until its demise in 1707, the castle changed hands many times.

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské

Poluvsie

03/01/202307/03/2024 skala

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné skaly a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km² v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej doliny panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov “Polwsy” zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri obce sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km² area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14^th century (Wikipedia). The name “Polwsy” likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Čičmany – obec ľudovej architektúry

03/01/202307/03/2024 skala

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa rieky Rajčianka. Vznik obce je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 domov, v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e‑obce.sk).

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km² tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená “usadlosť vo vrchoch – Vrchovany”. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové stavby, zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová architektúra v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e‑obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km², with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means “settlement in the mountains – Vrchovany.” Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

Folk architecture in Čičmany has attracted public interest since the late 19^th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of the Čičmany two-story house at the Ethnographic Exhibition of Czechoslovakia in Prague in 1985. The external wall decoration attracted particular interest. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark background of the house wall. By the 19^th century, painting had already evolved to decorate parts around windows, doors, lower beams, and decoration focused around structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a return to traditional exterior ornamental decoration after several fires and constructions. The decoration was enriched with new elements borrowed from Čičmany embroidery (Information board).

Odkazy