2011-2015, 2015, Časová línia, České, Česko, Krajina, Mestá, Obce, Severné Čechy, Typ krajiny, Zahraničie

Mikulášovice – český Solingen

skala
Hits: 878

Miku­lá­šo­vi­ce sú roz­lo­ži­té, bez stre­dis­ka, majú cha­rak­ter prie­my­sel­nej obce. Miku­lá­šo­vi­ce vznik­li asi v 10. ale­bo 11. sto­ro­čí. V 12. sto­ro­čí tu žilo nie­koľ­ko rodín, kto­ré sa zapo­die­va­li pále­ním uhlia. Neskôr poľ­no­hos­po­dár­stvu a cho­vu dobyt­ka. Počet­né náz­vy slo­van­ských miest na oko­lí nasved­ču­jú tomu, že ten­to kraj bol obý­va­ný Slo­van­mi, kon­krét­ne lužic­ký­mi Srb­mi. V roku 1779 tu žilo 3700 oby­va­te­ľov. Vyras­ta­li tu bru­siar­ne, roz­má­ha­lo sa nožiar­stvo. V roku 1891 tu bola zalo­že­ná Prie­my­sel­ná ško­la nožiar­ska. Po odtr­hnu­tí Sudiet v roku 1938 odiš­lo z tade­to tak­mer celé čes­ké oby­va­teľ­stvo (miku​la​so​vi​ce​.cz). Nemec­ké pome­no­va­nie pre Miku­lá­šo­vi­ce je Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce sa nachá­dza­jú sa v západ­nej čas­ti Šluk­nov­ské­ho výbež­ku v nad­mor­skej výš­ke 414 met­rov nad morom. Pred rokom 1914 boli s nece­lý­mi 8 tisíc­mi oby­va­teľ­mi, naj­väč­šou obcou Rakúsko-​Uhorska (Wiki­pe­dia CS). V súčast­nos­ti tu na plo­che 25.85 km2 žije 2189 oby­va­te­ľov. Miest­ne čas­ti: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ric­ké náz­vy: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Obec je dlhá 7 kilo­met­rov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Až do roku 1938 sa tu kona­li veľ­ko­noč­né jaz­dy, resp. jaz­dy kri­žia­kov, zvyk kto­rý sa do súčast­nos­ti docho­val iba v Luži­ci (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). V roku 2011 bola veľ­ko­noč­ná jaz­da obno­ve­ná (Wiki­pe­dia CS). Kona­jú sa tu aj nožiar­ske sláv­nos­ti na nádvo­rí továr­ne Mikov (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Údaj­ne sa tu nachá­dza­jú jed­ny za naj­väč­ších var­ha­nov v Čes­ku. Obec bola pre­zý­va­ná aj čes­ký Solin­gen.

Miku­lá­šo­vi­ce is a spread-​out, cen­ter­less town with the cha­rac­ter of an indus­trial vil­la­ge. Miku­lá­šo­vi­ce emer­ged around the 10th or 11th cen­tu­ry. In the 12th cen­tu­ry, seve­ral fami­lies lived here, enga­ged in coal bur­ning. Later, agri­cul­tu­re and catt­le far­ming beca­me pre­va­lent. Nume­rous Sla­vic names of near­by towns sug­gest that this regi­on was inha­bi­ted by Slavs, spe­ci­fi­cal­ly the Lusa­tian Serbs. In 1779, the­re were 3,700 inha­bi­tants here. Grin­ding mills grew up here, and cut­le­ry making flou­ris­hed. In 1891, the Indus­trial Kni­fe Scho­ol was foun­ded here. After the Sude­ten­land was anne­xed in 1938, almost the enti­re Czech popu­la­ti­on left here (miku​la​so​vi​ce​.cz). The Ger­man name for Miku­lá­šo­vi­ce is Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce is loca­ted in the wes­tern part of the Šluk­nov Upland at an alti­tu­de of 414 meters abo­ve sea level. Befo­re 1914, with just under 8,000 inha­bi­tants, it was the lar­gest muni­ci­pa­li­ty in Austria-​Hungary (Wiki­pe­dia CS). Cur­ren­tly, 2,189 inha­bi­tants live here in an area of 25.85 km². Local parts: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ri­cal names: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). The vil­la­ge is 7 kilo­me­ters long (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Until 1938, Eas­ter rides, or cru­sa­der rides, were held here, a cus­tom that has sur­vi­ved only in Lusa­tia to the pre­sent day (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). In 2011, the Eas­ter ride was revi­ved (Wiki­pe­dia CS). Cut­le­ry fes­ti­vals are also held in the cour­ty­ard of the Mikov fac­to­ry (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Sup­po­sed­ly, some of the lar­gest organs in the Czech Repub­lic are loca­ted here. The vil­la­ge was also cal­led the Czech Solingen.

Miku­lá­šo­vi­ce ist eine aus­ge­dehn­te, zen­trums­lo­se Stadt mit dem Cha­rak­ter eines Indus­trie­dorfs. Miku­lá­šo­vi­ce ents­tand im 10. oder 11. Jahr­hun­dert. Im 12. Jahr­hun­dert leb­ten hier meh­re­re Fami­lien, die sich mit der Koh­len­verb­ren­nung bes­chäf­tig­ten. Spä­ter domi­nier­ten Lan­dwirts­chaft und Vieh­zucht. Zahl­re­i­che sla­wis­che Orts­na­men in der Umge­bung legen nahe, dass die­se Regi­on von Sla­wen bewohnt war, ins­be­son­de­re von den Sor­ben. Im Jahr 1779 leb­ten hier 3700 Ein­woh­ner. Es ents­tan­den Sch­le­if­müh­len und die Mes­ser­hers­tel­lung flo­rier­te. Im Jahr 1891 wur­de hier die Indus­trie­mes­sers­chu­le geg­rün­det. Nach der Anne­xi­on des Sude­ten­lan­des im Jahr 1938 ver­lie­ßen fast die gesam­ten tsche­chis­chen Bevöl­ke­rung die­sen Ort (miku​la​so​vi​ce​.cz). Der deuts­che Name für Miku­lá­šo­vi­ce lau­tet Nixdorf. Miku­lá­šo­vi­ce liegt im west­li­chen Teil des Sch­lag­gen­walds in einer Höhe von 414 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Vor 1914 war es mit knapp unter 8000 Ein­woh­nern die größte Geme­in­de in Österreich-​Ungarn (Wiki­pe­dia CS). Der­ze­it leben hier 2189 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von 25,85 km². Loka­le Tei­le: Miku­lá­šo­vi­ce, Miku­lá­šo­vič­ky, Sal­mov, Tomá­šov. His­to­ris­che Namen: Nixen­dorf, Nic­kels­dorff, Nic­kils­torf, Nick­lausz­dorff, Nie­xen­dorffl, Nykls­dorf, Nikols­torff, Nicls­dorf, Nixdorf, Myku­las­so­wic, Miku­las­so­wicz (Wiki­pe­dia CS). Das Dorf ist 7 Kilo­me­ter lang (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Bis 1938 fan­den hier Oster­rit­te oder Kre­uz­rit­ter­rit­te statt, ein Brauch, der nur in der Lau­sitz bis heute über­lebt hat (ces​ka​te​le​vi​ze​.cz). Im Jahr 2011 wur­de der Oster­ritt wie­der­be­lebt (Wiki­pe­dia CS). In der Hof des Mikov-​Werks fin­den auch Mes­ser­fes­te statt (ces​kes​vy​car​sko​.cz). Angeb­lich befin­den sich hier eini­ge der größten Orgeln in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Das Dorf wur­de auch als tsche­chis­ches Solin­gen bezeichnet.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska

skala
Hits: 421

Orav­ská Les­ná sa rozp­res­tie­ra na Les­nian­skej pla­ni­ne, naj­zá­pad­nej­šej čas­ti Pod­bes­kyd­skej vrcho­vi­ny v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 800 met­rov nad morom. Pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie mies­ta na Slo­ven­sku (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je asi 65 km2. Obec je zlo­že­ná z via­ce­rých osád, kto­ré sa nachá­dza­jú aj v oko­li­tých kop­coch. Osa­dy: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná exis­tu­je od 23.7.1731. Zakla­da­te­ľom obce je gróf Juraj Erdödy mlad­ší. Sku­toč­ným zakla­da­te­ľom bol Ján Mut­nian­ský, bol aj prvým rich­tá­rom Orav­skej Les­nej, kto­rá sa vte­dy nazý­va­la Erdöd. Oby­va­te­lia pou­ží­va­li názov Erdút­ka, čo sa pou­ží­va­lo až do kon­ca roka 1945 (orav​ska​les​na​.sk). V obci pôso­bí folk­lór­ny súbor Fľaj­šo­van, det­ský folk­lór­ny súbor Magur­ka, folk­lór­ne sku­pi­ny Fľaj­šo­van­ček a Taneč­ník, ľudo­vá hud­ba bra­tov Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Zacho­va­li sa tu mno­hé tra­dí­cie a remes­lá – výro­ba syro­vých kor­bá­či­kov, peče­nie via­noč­ných oblá­tok a tru­bi­čiek, rez­bár­stvo, det­ský náby­tok, ple­te­né výrob­ky z papie­ra, výro­ba prí­rod­ných mydiel, bižu­té­rie zo živi­ce, maľ­ba na hod­váb, šper­kár­stvo, dro­tár­stvo, maľo­va­nie, výro­ba peče­ných čajov, deko­rá­cií z látok, vypi­ľo­va­nie z dre­va (orav​ska​les​na​.sk). V roku 1919 bola dokon­če­ná výstav­ba les­nej želez­nič­ky. V roku 1925 bola dokon­če­ná úvra­ťo­vá pre­po­jo­va­cia trať s Kysuc­kou les­nou želez­ni­cou (Wiki­pe­dia).

Orav­ská Les­ná stret­ches across the Les­nian­ska Plain, the wes­tern­most part of the Pod­bes­kyd­ska High­lands, at an alti­tu­de of around 800 meters abo­ve sea level. It is one of the col­dest pla­ces in Slo­va­kia (Wiki­pe­dia). The area of​the vil­la­ge is about 65 km². The vil­la­ge con­sists of seve­ral sett­le­ments, which are also loca­ted in the sur­roun­ding hills. Sett­le­ments: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná has exis­ted sin­ce July 23, 1731. The foun­der of the vil­la­ge was Count Juraj Erdödy the Youn­ger. The real foun­der was Ján Mut­nian­ský, who was also the first may­or of Orav­ska Les­na, which was then cal­led Erdöd. The inha­bi­tants used the name Erdút­ka, which was used until the end of 1945 (orav​ska​les​na​.sk). In the vil­la­ge, the­re is a folk­lo­re ensem­ble Fľaj­šo­van, chil­dre­n’s folk­lo­re ensem­ble Magur­ka, folk­lo­re groups Fľaj­šo­van­ček and Taneč­ník, folk music of the Chu­do­bov­ci brot­hers (orav​ska​les​na​.sk).

Many tra­di­ti­ons and crafts have been pre­ser­ved here – pro­duc­ti­on of che­e­se whips, baking of Chris­tmas wafers and tubes, wood­car­ving, chil­dre­n’s fur­ni­tu­re, paper pro­ducts, pro­duc­ti­on of natu­ral soaps, resin jewel­ry, silk pain­ting, jewel­ry making, wire­wor­king, pain­ting, baking of teas, fab­ric deco­ra­ti­ons, wood car­ving (orav​ska​les​na​.sk). In 1919, the cons­truc­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway was com­ple­ted. In 1925, a con­nec­ting track with the Kysuc­ká Forest Rai­lway was com­ple­ted (Wiki­pe­dia).

Orav­ská Les­ná spra­wia wra­że­nie na Les­nian­skiej Płas­ko­wy­żu, naj­bar­dziej na zachod­nim kra­ńcu Pod­bes­kyd­skej Gór­skiej, na wyso­ko­ści oko­ło 800 met­rów nad pozi­omem mor­za. Jest to jed­no z naj­chłod­niejs­zych miejsc na Sło­wac­ji (Wiki­pe­dia). Powierzch­nia wsi wyno­si oko­ło 65 km². Wieś skła­da się z kil­ku osied­li, któ­re znaj­du­ją się również na oko­licz­nych wzgór­zach. Osied­la: Pri­biš­ská, Buči­na, Taneč­ník. Ústre­die, Bri­šov­ka, Flaj­šo­vá, Jase­nov­ská, Demä­no­vá. Orav­ská Les­ná ist­nie­je od 23.7.1731 roku. Zało­ży­cie­lem wsi był hra­bia Juraj Erdödy młods­zy. Rzec­zy­wis­tym zało­ży­cie­lem był Ján Mut­nian­ský, któ­ry był także pier­ws­zym wój­tem Orav­skej Les­nej, któ­ra wte­dy nosi­ła nazwę Erdöd. Miesz­ka­ńcy uży­wa­li nazwy Erdút­ka, któ­ra była uży­wa­na aż do końca 1945 roku (orav​ska​les​na​.sk). We wsi dzia­ła zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Fľaj­šo­van, dzie­ci­ęcy zes­pół folk­lo­rys­tycz­ny Magur­ka, gru­py folk­lo­rys­tycz­ne Fľaj­šo­van­ček i Taneč­ník, ludo­wa muzy­ka bra­ci Chu­do­bov­cov (orav​ska​les​na​.sk).

Wie­le tra­dyc­ji i rze­mi­osł zosta­ło tu zacho­wa­nych – wyt­war­za­nie sero­wych bato­nów, piec­ze­nie bożo­na­ro­dze­ni­owych opłat­ków i rur­ki, rze­źbiarst­wo, meb­le dzie­ci­ęce, wyro­by papie­ro­we, pro­dukc­ja natu­ral­nych mydeł, biżu­te­ria z żywi­cy, malo­wa­nie na jedwa­biu, jubi­lerst­wo, kowalst­wo, malo­wa­nie, wypie­ka­nie her­ba­ty, deko­rac­je z tka­nin, wyci­na­nie dre­wna (orav​ska​les​na​.sk). W 1919 roku zako­ńc­zo­no budo­wę leśnej kolei wąs­ko­to­ro­wej. W 1925 roku uko­ńc­zo­no połąc­ze­nie z Kysuc­ką leśną kole­jo­wą (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Babín

skala
Hits: 2666

Babín je obec na Ora­ve, ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 680 met­rov nad morom v Orav­skej kot­li­ne, na úpä­tí Orav­skej Magu­ry. Neďa­le­ko poto­ka Hruš­tín­ska. Na roz­lo­he 17.4 km2 žije 1400 oby­va­te­ľov. Do Babí­na priš­li v roku 1552 vala­si Jakub a jeho brat. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1564 (Baby­no­wo). Oko­lo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 oby­va­te­ľov. Počas kuruc­kých bojov v roku 1683 obec spu­stla. V roku 1715 tu žilo 230 oby­va­te­ľov, ale v tom­to roku polo­vi­ca dedi­ny vyho­re­la. Roky 1716 – 1718 boli ​“zamrz­nu­té roky”, kedy nebo­lo úro­dy a obec sa opäť vyľu­dňo­va­la. Zača­lo sa kup­če­nie s taba­kom. Rok 1726 je rokom odcho­du 20-​tich rodín do Sla­vó­nie a Chor­vát­ska. V roku 1739 zasia­hol Babín čier­ny mor, kto­rý zna­me­nal tak­mer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžia­dal. V roku 1787 bol Babín pri­čle­ne­ný k far­nos­ti v Hruš­tí­ne, spo­lu s Vaňov­kou. V roku 1831 sa vyskyt­la v obci cho­le­ra a vyžia­da­la si 18 živo­tov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odiš­lo do USA 84 oby­va­te­ľov. V roku 1923 obec vyho­re­la. 23.4.1934 opäť obec zachvá­til požiar. Od roku 1995 pôso­bí v obci fara, ku kto­rej bola pri­čle­ne­ná obec Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).

Babín is a vil­la­ge in Ora­va, situ­ated at an alti­tu­de of 680 meters abo­ve sea level in the Ora­va Basin, at the foot of the Ora­va Magu­ra, near the Hruš­tín­ska stre­am. It covers an area of 17.4 km² and is home to 1400 resi­dents. Vala­chians Jakub and his brot­her arri­ved in Babín in 1552. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1564 (Baby­no­wo). Around 1625, the­re were about 23 fami­lies and 120 inha­bi­tants living here. The vil­la­ge was devas­ta­ted during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, the­re were 230 inha­bi­tants, but half of the vil­la­ge bur­ned down that year. The years 1716 – 1718 were ​“fro­zen years” with poor har­vests, lea­ding to a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Tobac­co tra­ding began. In 1726, 20 fami­lies left for Sla­vo­nia and Cro­atia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which near­ly wiped out the enti­re vil­la­ge, clai­ming 82 lives. In 1787, Babín was incor­po­ra­ted into the parish of Hruš­tín, along with Vaňov­ka. Cho­le­ra struck the vil­la­ge in 1831, clai­ming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 peop­le lived in 148 hou­ses. In 1906, 84 resi­dents emig­ra­ted to the USA. The vil­la­ge bur­ned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the vil­la­ge again. Sin­ce 1995, the vil­la­ge has had a parish, which also inc­lu­des the vil­la­ge of Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).

Babín to wieś na Ora­wie, poło­żo­na na wyso­ko­ści 680 met­rów nad pozi­omem mor­za w Kot­li­nie Ora­ws­kiej, u stóp Magu­ry Ora­ws­kiej, nie­da­le­ko poto­ku Hruš­tín­ska. Obej­mu­je obszar 17,4 km² i zamiesz­ku­je ją 1400 miesz­ka­ńców. W 1552 r. do Babí­na przy­by­li woło­si Jakub i jego brat. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z 1564 r. (Baby­no­wo). Oko­ło 1625 roku miesz­ka­ło tutaj oko­ło 23 rodzin i 120 miesz­ka­ńców. Wieś zosta­ła zniszc­zo­na podc­zas wojen kuruc­kich w 1683 roku. W 1715 roku miesz­ka­ło tu 230 miesz­ka­ńców, ale w tym roku poło­wa wsi spło­nęła. Lata 1716 – 1718 były ​“zamro­żo­ny­mi lata­mi” z bied­ny­mi plo­na­mi, co dopro­wa­dzi­ło do spad­ku licz­by lud­no­ści. Roz­poc­zęto han­del tyto­niem. W 1726 roku 20 rodzin wyje­cha­ło do Sła­wo­nii i Chor­wac­ji. W 1739 roku Babín dot­knęła dżu­ma, któ­ra pra­wie zniszc­zy­ła całą wios­kę, pochła­nia­jąc 82 życia. W 1787 roku Babín został włąc­zo­ny do para­fii w Hruš­tí­nie, razem z Vaňov­ką. Cho­le­ra dot­knęła wios­kę w 1831 roku, pochła­nia­jąc 18 ofiar, a pono­wnie w 1873 roku, pochła­nia­jąc 79 ofiar. W 1870 roku miesz­ka­ło w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 miesz­ka­ńców wyemig­ro­wa­ło do USA. Wieś spło­nęła w 1923 roku. 23 kwiet­nia 1934 roku pożar pono­wnie nawie­dził wios­kę. Od 1995 roku wieś ma para­fię, któ­ra obej­mu­je również wieś Vasi­ľov (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2015, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Nitrianske, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Báb

skala
Hits: 2568

Báb je z môj­ho pohľa­du cel­kom útul­ná, tichá obec, kto­rá je neďa­le­ko od diaľ­ni­ce.

Leží na Nit­rian­skej spra­šo­vej pahor­ka­ti­ne, 19 km od Nit­ry. V kata­stri obce boli obja­ve­né žia­ro­vé hro­by z latén­skej doby. Začiat­kom 11. sto­ro­čia na Slo­ven­sku zakla­da­li rytier­sky rád mní­si tem­plá­ri, kto­rých slo­ven­ský ľud meno­val čer­ve­ní mní­si. Pod­ľa úst­ne­ho poda­nia oni mali byť zakla­da­teľ­mi kos­to­la v Bábe. Je tiež prav­de­po­dob­né, že už začiat­kom 12. sto­ro­čia posta­vi­li kláš­tor, pre­to­že prvá písom­ná zmien­ka o Bábe je z roku 1156 v lis­ti­ne, kto­rá je ulo­že­ná v archí­ve Ostri­hom­skej kapi­tu­ly. V roku 1241 spus­to­ši­li Báb Tatá­ri, oby­va­te­ľov vyvraž­di­li. Zača­li sa tu usa­dzo­vať nemci. Od roku 1788 sa konal kaž­do­roč­ne až do roku 1957 veľ­ký báb­sky jar­mok, vždy 31. júla (obec​bab​.sk). Tra­dí­cia sa obno­vi­la až v roku 2010. O obci žije oko­lo 1000 oby­va­te­ľov. V kata­stri obce je pod agá­to­vým lesom vod­ná nádrž. Pri cin­to­rí­ne sa nachá­dza loka­li­ta výsky­tu hla­vá­či­ka jar­né­ho (Ado­nis ver­na­lis) (wiki​pe​dia​.sk). Báb vzni­kol v roku 1955 zlú­če­ním Veľ­ké­ho a Malé­ho Bábu (e‑obce.sk).

Báb is, from my per­spec­ti­ve, quite a cozy, quiet vil­la­ge that is loca­ted not far from the highway.

It lies in the Nit­rian Limes­to­ne Hills, 19 km from Nit­ra. In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, burial mounds from the La Tène peri­od were dis­co­ve­red. In the ear­ly 11th cen­tu­ry, the knight­ly order of the Tem­plars, whom the Slo­vak peop­le cal­led ​“red monks,” foun­ded a church in Báb, accor­ding to oral tra­di­ti­on. It is also like­ly that they built a monas­te­ry as ear­ly as the begin­ning of the 12th cen­tu­ry becau­se the first writ­ten men­ti­on of Báb is from 1156 in a docu­ment sto­red in the archi­ve of the Esz­ter­gom Chap­ter. In 1241, the Tatars devas­ta­ted Báb, mas­sac­ring the inha­bi­tants. Ger­mans began to sett­le here. From 1788 until 1957, a lar­ge fair took pla­ce annu­al­ly in Báb, alwa­ys on July 31 (obec​bab​.sk). The tra­di­ti­on was revi­ved only in 2010. Around 1000 peop­le live in the vil­la­ge. In the cadas­tral area of​the vil­la­ge, the­re is a reser­vo­ir bene­ath the aga­te forest. Near the ceme­te­ry is a site whe­re the Ado­nis ver­na­lis blo­oms (wiki​pe​dia​.sk). Báb was for­med in 1955 by the mer­ger of Veľ­ký and Malý Báb (e‑obce.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Zákamenné – najľudnatejšia oravská obec

skala
Hits: 272

Záka­men­né leží v Pod­bes­kyd­skej bráz­de v Záka­men­skej kot­li­ne. Miest­ne čas­ti: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 oby­va­te­ľov (zaka​men​ne​.sk). Je naj­ľud­na­tej­šou obcou na Ora­ve. Žije tu pri­bliž­ne 5600 oby­va­te­ľov na 42.9 km2. Obec bola zalo­že­ná 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Osob­nos­ti obce: Albín Ber­na­ťák – tré­ner bežec­ké­ho lyžo­va­nie, Anton Klim­čík – kato­líc­ky kňaz a spi­so­va­teľ, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – bežec­ký lyžiar, Milan Čič – slo­ven­ský práv­nik, uči­teľ, poli­tik, prvý pred­se­da Ústav­né­ho súdu Slo­ven­skej repub­li­ky (zaka​men​ne​.sk).

Záka­men­né is loca­ted in the Pod­bes­kyd­ská bráz­da (Pod­bes­kyd­ská Basin) in the Záka­men­ská kot­li­na (Záka­men­né Basin). Local parts inc­lu­de: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inha­bi­tants lived here (zaka​men​ne​.sk). It is the most popu­lous vil­la­ge in Ora­va. The­re are app­ro­xi­ma­te­ly 5600 inha­bi­tants living on 42.9 km². The vil­la­ge was foun­ded on 28.7.1618 (Wiki­pe­dia). Notab­le figu­res from the vil­la­ge inc­lu­de: Albín Ber­na­ťák – cross-​country ski­ing coach, Anton Klim­čík – Cat­ho­lic priest and wri­ter, Ján Voj­taš­šák – bis­hop, Mar­tin Baj­či­čák – cross-​country skier, Milan Čič – Slo­vak lawy­er, tea­cher, poli­ti­cian, the first pre­si­dent of the Cons­ti­tu­ti­onal Court of the Slo­vak Repub­lic (zaka​men​ne​.sk).

Záka­men­né leży w Kot­li­nie Záka­men­skiej w Pod­bes­kyd­skiej Kot­li­nie. Części miejs­co­we obej­mu­ją: Grúň, Mrzač­ka, Niž­ný koniec, Ora­vi­ce, Pod­ka­men­né, Pod­kos­tol, Porie­čie, Špi­táľ, Vyšný koniec. W 1659 roku miesz­ka­ło tutaj 418 miesz­ka­ńców (zaka​men​ne​.sk). Jest to naj­lud­niejs­za wios­ka na Ora­wie. Miesz­ka tu oko­ło 5600 osób na powierzch­ni 42,9 km². Wios­ka zosta­ła zało­żo­na 28.7.1618 r. (Wiki­pe­dia). Zna­ni miesz­ka­ńcy wios­ki to: Albín Ber­na­ťák – tre­ner nar­ciarst­wa bie­go­we­go, Anton Klim­čík – ksi­ądz kato­lic­ki i pisarz, Ján Voj­taš­šák – bis­kup, Mar­tin Baj­či­čák – nar­ciarz bie­go­wy, Milan Čič – sło­wac­ki pra­wnik, nauc­zy­ciel, poli­tyk, pier­ws­zy pre­zes Sądu Kons­ty­tu­cyj­ne­go Repub­li­ki Sło­wac­kiej (zaka​men​ne​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post