Gemer, Krajina, Slovensko, Fotografie

Úhorná

skala
Hits: 2629

Obec vznikla na základe valaského práva (uhorna.sk), v južnej časti Volovských vrchov vo výške 713 metrov nad morom (Wikipedia). Historické názvy : Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). Obyvatelia sa živili chovom oviec, pálením dreveného uhlia, povozníctvom, prácou v lese a v baniach a tkáčstvom (uhorna.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1383 (uhorna.sk). V obci sa zachovalo množstvo starých zrubových s konca 19. storočia a zo začiatku 20. storočia (keturist.sk). V 19. storočí ťažké životné podmienky a kríza baní v Smolníku podnietili vysťahovanie sa časti miestnych občanov do iných priemyselných obcí Spiša. V roku 1828 mala obec 75 domov a 552 obyvateľov (spisskanovaves.eu). Nad obcou sa nachádza Kaplnka Snežnej Panny Márie, kde sa každoročne 5. augusta koná púť. Pri kaplnke vyteká prameň , ktorý je považovaný veriacimi za liečivý.  Pod obcou je vodná nádrž Úhorná, ktoré bolo vystavané za účelom zásobovania vodou baní v susednej obci Smolník (Wikipedia). Nádrž nesie názov Jazero mieru, bola postavená v roku 1768, používala sa aj na pohon čerpadiel pod Spitzenbergom, kam sa z kanála privádzala potrubím dlhým osem kilometrov (retep.sk). Dnes sa Úhorná stáva chalupárskou obcou, najmä počas víkendov a školských prázdnin. Na hrádzu sa chodia v lete kúpať (keturist.sk). Dnes tu žije na ploche 8.83 km2 140 obyvateľov (uhorna.sk)

The village was established based on Wallachian law (uhorna.sk) in the southern part of the Volovské Vrchy at an altitude of 713 meters above sea level (Wikipedia). Historical names of the village include Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). The residents were engaged in sheep farming, wood charcoal burning, carting, forestry, mining, and weaving (uhorna.sk). The first written mention dates back to 1383 (uhorna.sk). The village preserves many old log houses from the late 19th and early 20th centuries (keturist.sk). In the 19th century, difficult living conditions and the crisis of mines in Smolník prompted some locals to migrate to other industrial towns in . In 1828, the village had 75 houses and 552 inhabitants (spisskanovaves.eu). Above the village is the Chapel of Our Lady of the Snows, where an annual pilgrimage takes place on August 5th. A spring of water, considered by believers to be healing, flows near the chapel. Below the village is the Úhorná reservoir, built to supply water to the mines in the neighboring village of Smolník (Wikipedia). The reservoir is named „Jazero mieru“ (Lake of Peace) and was built in 1768; it was also used to power pumps under Spitzenberg, where water was brought through an eight-kilometer-long pipeline (retep.sk). Today, Úhorná becomes a cottage village, especially during weekends and school holidays. People come to swim on the dam in the summer (keturist.sk). Currently, 140 inhabitants live on an area of 8.83 km2 (uhorna.sk).

A falu valakói jog alapján alakult ki (uhorna.sk) a Volovské Vrchy déli részén, tengerszint feletti 713 méteres magasságban (Wikipedia). A falu történelmi nevei közé tartozik az Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). A lakosok juhászattal, favágással, szénkészítéssel, szállítással, erdészkedéssel, bányászattal és szövési munkával foglalkoztak (uhorna.sk). Az első írásos említés 1383-ra datálódik (uhorna.sk). A falu számos régi gerendaházat őriz a 19. század végéről és a 20. század elejéről (keturist.sk). A 19. században a nehezen élhető körülmények és a Smolník-i bányák válsága miatt néhány helybeli Spiš más ipari városaiba költözött. 1828-ban a faluban 75 ház és 552 lakos volt (spisskanovaves.eu). A falu felett található a Hóleány-kápolna, ahol minden év augusztus 5-én tartanak búcsút. A kápolna mellett egy forrás található, amit a hívők gyógyítónak tartanak. A falu alatt van az Úhorná víztározó, amelyet a szomszédos Smolník bányáinak vízzel való ellátására építettek (Wikipedia). A tározót „Jazero mieru“ néven ismerik, 1768-ban épült, és a Spitzenberg alatt lévő szivattyúk működtetésére is szolgált, ahova a vizet egy nyolc kilométer hosszú csővezetéken keresztül vezették (retep.sk). Ma az Úhorná üdülőfaluvá válik, különösen hétvégéken és iskolai szünetekben. Az emberek nyáron a gát mellett fürödni járnak (keturist.sk). Jelenleg 140 lakos él 8,83 km2 területen (uhorna.sk).

Das Dorf entstand auf der Grundlage des Wallachischen Rechts (uhorna.sk) im südlichen Teil der Volovské Vrchy auf einer Höhe von 713 Metern über dem Meeresspiegel (Wikipedia). Historische Namen des Dorfes sind Ohary, Ohor, Uhorna, Dénes (spisskanovaves.eu). Die Bewohner waren in Schafzucht, Holzkohleherstellung, Fuhrwesen, Forstwirtschaft, Bergbau und Weberei tätig (uhorna.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1383 (uhorna.sk). Das Dorf bewahrt viele alte Blockhäuser aus dem späten 19. und frühen 20. Jahrhundert (keturist.sk). Im 19. Jahrhundert führten schwierige Lebensbedingungen und die Krise der Bergwerke in Smolník dazu, dass einige Einheimische in andere Industriestädte in der Region Spiš umzogen. 1828 hatte das Dorf 75 Häuser und 552 Einwohner (spisskanovaves.eu). Über dem Dorf steht die Kapelle Unserer Lieben Frau vom Schnee, in der am 5. August alljährlich eine Wallfahrt stattfindet. Neben der Kapelle befindet sich eine Quelle, die von Gläubigen als heilend betrachtet wird. Unterhalb des Dorfes liegt der Stausee Úhorná, der zur Wasserversorgung der Bergwerke im benachbarten Dorf Smolník erbaut wurde (Wikipedia). Der Stausee trägt den Namen „Jazero mieru“ (See des Friedens) und wurde 1768 gebaut; er wurde auch zur Stromerzeugung für Pumpen unter Spitzenberg genutzt, wohin das Wasser durch eine acht Kilometer lange Leitung geleitet wurde (retep.sk). Heutzutage wird Úhorná während Wochenenden und Schulferien zu einem Feriendorf, wo die Leute im Sommer zum Schwimmen an den Damm kommen (keturist.sk). Derzeit leben 140 Einwohner auf einer Fläche von 8,83 km2 (uhorna.sk).

Spiš, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

skala
Hits: 4116

Spišská Sobota je dnes súčasťou Popradu. Je to veľmi pekné miesto, neveľké, ale o to krajšie. Na niektorých domoch sú zachované typické spišské strechy.

V 12. storočí vznikla trhová osada Spišská Sobota, zrejme na mieste staršieho hradiska. Od poslednej tretiny 13. storočia patrila k Spoločenstvu spišských Sasov. Historické názvy: Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). Príchodom saských Nemcov sa Spišská Sobota stala významným mestom. Mestské práva má udelené od roku 1271 od kráľa Štefana V.. Bola hospodárskym, administratívnym strediskom, sídlom cechov, obchodov, kultúry. Takmer celý tu žilo 750 – 900 obyvateľov. V roku 1545 požiar zničil takmer polovicu a vežu kostola. V roku 1775 zhorelo celé mesto, ale znovu sa postavilo. V 20. storočí narastala výstavba aj počet obyvateľov. Od roku 1950 je Mestskou pamiatkovou rezerváciou. Architektonický a urbanistický ráz Spišskej Soboty je renesančný od roku 1775. Hlavný oltár Kostola svätého Juraja je dielom majstra Pavla z Levoče. Známi rodáci: hokejisti Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). V 17. storočí tu žila rezbárska rodina Grossovcov, sochári Fridrich a Ján Brokoff. Medzi ďalších : historik a špecialista na gotiku Anton Cyril Glatz, cestovateľ Tibor Székely (spsobota.szm.com), herec Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Od roku 1946 je Spišská Sobota mestskou časťou mesta Poprad (Wikipedia.sk).

Spišská Sobota is now part of Poprad. It is a very charming place, not large in size but all the more beautiful. Some houses still retain the typical roofs.

In the 12th century, the market settlement of Spišská Sobota emerged, likely on the site of an older fortification. From the last third of the 13th century, it belonged to the Community of Spiš Saxons. Historical names include Forum Sabbathae, Sanctus Georgius, Mons Sancti Georgii, Georgnberg (spsobota.szm.com). With the arrival of Saxon Germans, Spišská Sobota became a significant town. It was granted town privileges in 1271 by King Stephen V. It served as an economic, administrative center, and the seat of guilds, trade, and culture. Almost the entire medieval period saw a population of 750-900 inhabitants. In 1545, a fire destroyed almost half of the square and the church tower. In 1775, the entire town burned down, but it was rebuilt. In the 20th century, both construction and population numbers grew. Since 1950, it has been a Municipal Monument Reserve. The architectural and urban character of Spišská Sobota has been Renaissance since 1775. The main altar of the Church of St. George is the work of Master Paul of Levoča. Famous natives include hockey players Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý (spsobota.szm.com). In the 17th century, the carving family Grossovcov lived here, sculptors Fridrich and Ján Brokoff. Other notable individuals include historian and Gothic specialist Anton Cyril Glatz, traveler Tibor Székely (spsobota.szm.com), and actor Ján Gallovič (Wikipedia.sk). Since 1946, Spišská Sobota has been a district of the city of Poprad (Wikipedia.sk).

Zamagurie, Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Podolínec

skala
Hits: 3351

Mesto Podolínec (latinsky Podolinum, nemecky Pudlein, maďarsky Podolin, poľsky Podolincz) má bohatú históriu. Rád piaristov ho dokonca nazval Atény nad Popradom (podolinec.eu). Leží v údolí Poprad, na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov (podolinec.eu). Prvá písomná zbierka je z roku 1235 (podolinec.eu). Názvy : Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplnka svätej Anny na cintoríne je z prelomu 13. a 14. storočia. V roku 1295 bol postavený kostol Nanebovzatia Panny Márie neďaleko trhoviska. V 15. storočí v meste rozkvitali a obchod. Najviac preslávená bola výroba nožov. V polovici 17. storočia bol postavený rannobarokový piaristický kláštor s dvojvežovým kostolom (podolinec.eu). Piaristické gymnázium bolo otvorené v roku 1643. Slúžilo do roku 1919. V meste pôsobilo aj , prvá zachovaná správa hovorí o predstavení z roku 1688 (kniznicasl.sk). Už v roku 1828 tu žilo 2 140 obyvateľov. V roku 1991 – 2908 (podolinec.eu). 7.4.1412 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský povýšil Podolínec na slobodné kráľovské mesto (podolinec.eu). Za patrónku a zakladateľku mesta sa pokladá krakovská a sandomierská vojvodkyňa Kunigunda (1234 – 1292) – dcéra uhorského kráľa Belu IV.. Ako prví vôbec na Slovensku sa v Podolínci organizujú čižmári, 2.1.1415 získavajú cechové artikuly a zakladajú samostatný cech. V 16. storočí tu vznikli ďalšie cechy hrnčiarov, tkáčov, kožušníkov, kováčov, nožiarov a mečiarov. Nesmierne tragickým pre mesto bol mor v roku 1710, pri ktorom o 8.8 do konca novembra zomrelo 974 ľudí (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891) bol študentom podolínskeho gymnázia, ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, vypočítal korekcie optických sústav (podolinec.eu). V roku 1990 bol Podolínec vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu (podolinec.eu).

The town of Podolínec (Latin: Podolinum, German: Pudlein, Hungarian: Podolin, Polish: Podolincz) has a rich history. It was even referred to as the Athens above the Poprad River by the Piarists (podolinec.eu). It is situated in the valley of the Poprad River, at the crossroads of the Spišská Magura, Podtatranská Basin, and Levočské Vrchy (podolinec.eu). The first written mention dates back to 1235 (podolinec.eu). The town has been known by various names: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. The Chapel of St. Anne in the cemetery dates from the turn of the 13th and 14th centuries. In 1295, the Church of the Assumption of the Virgin Mary was built near the market. In the 15th century, crafts and trade flourished in the town, with knife production gaining particular renown. In the mid-17th century, an early Baroque Piarist monastery with a twin-tower church was built (podolinec.eu). The Piarist Gymnasium was opened in 1643 and served until 1919. The town also had a theater, with the first recorded performance dating back to 1688 (kniznicasl.sk). In 1828, there were already 2,140 inhabitants, and in 1991, the population had grown to 2,908 (podolinec.eu). On April 7, 1412, Hungarian King Sigismund of Luxembourg elevated Podolínec to a free royal town (podolinec.eu). The patron and founder of the town is considered to be Kunigunda, Duchess of Krakow and Sandomierz (1234 – 1292) – the daughter of Hungarian King Bela IV. In Podolínec, the first guild of shoemakers in Slovakia was established on January 2, 1415. They acquired guild articles and founded an independent guild. In the 16th century, other guilds were established, including potters, weavers, furriers, blacksmiths, knife makers, and swordsmiths. The town faced a tragic event in 1710 when a plague struck, leading to the death of 974 people from August 8 to the end of November (kniznicasl.sk). Jozef Maximilián Petzval (1807 – 1891), a student of the Podolínec Gymnasium, was the first to calculate the construction of a photographic portrait and landscape lens, determining corrections for optical systems (podolinec.eu). In 1990, Podolínec was declared a municipal monument reserve (podolinec.eu).

Miasto Podolínec (łac. Podolinum, niem. Pudlein, węg. Podolin, pol. Podolincz) ma bogatą historię. Zakon Pijarów nazwał je nawet Atenami nad Popradem (podolinec.eu). Położone jest w dolinie rzeki Poprad, na styku Gór Spiskich, Kotliny Podtatrzańskiej i Gór Levočskich (podolinec.eu). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z 1235 roku (podolinec.eu). Miasto znane było również pod różnymi nazwami: Podolin, Podolinecz, Podolinyecz. Kaplica św. Anny na cmentarzu pochodzi z przełomu XIII i XIV wieku. W 1295 roku zbudowano kościół Wniebowzięcia Najświętszej Maryi Panny niedaleko targowiska. W XV wieku w mieście rozwinęły się rzemiosła i handel. Najbardziej znaną branżą było wytwarzanie noży. W połowie XVII wieku zbudowano wczesnobarokowy klasztor pijarów z dwuwieżowym kościołem (podolinec.eu). Gimnazjum Pijarów zostało otwarte w 1643 roku i działało do 1919 roku. W mieście działał także teatr, a pierwsze zachowane przedstawienie pochodzi z 1688 roku (kniznicasl.sk). W 1828 roku mieszkało tu już 2 140 osób, a w 1991 roku liczba ta wzrosła do 2 908 (podolinec.eu). 7 kwietnia 1412 roku węgierski król Zygmunt Luksemburski nadał Podolíncowi status wolnego królewskiego miasta (podolinec.eu). Za patronkę i założycielkę miasta uważana jest Kunegunda, księżna krakowska i sandomierska (1234 – 1292) – córka węgierskiego króla Beli IV. W Podolíncu powstała pierwsza cechowa grupa szewców na Słowacji, która 2 stycznia 1415 roku uzyskała artykuły cechowe i założyła samodzielny cech. W XVI wieku powstały kolejne cechy garncarzy, tkaczy, kuśnierzy, kowali, kowali nożowych i mieczników. Niezwykle tragicznym wydarzeniem dla miasta była zaraza w 1710 roku, w wyniku której od sierpnia do końca listopada zmarło 974 osób (kniznicasl.sk). Józef Maximilian Petzval (1807 – 1891), uczeń gimnazjum podolínecko, jako pierwszy obliczył konstrukcję obiektywu fotograficznego do portretów i krajobrazu, wyznaczając korekty dla układów optycznych (podolinec.eu). W 1990 roku Podolínec został ogłoszony rezerwatem pomników miejskich (podolinec.eu).

Zamagurie, Krajina, Slovensko, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Zamagurské dokumenty, Fotografie

Ľubovniansky skanzen

skala
Hits: 2311

Skanzen sa nachádza tesne pod Ľubovnianským hradom, z hradu vidno skanzen a keď ste v skanzene, tak vidíte hrad.

Ľubovniansky skanzen je označený ako múzeum ľudovej architektúry, nachádza sa v ňom 25 objektov. Verejnosti je prístupný od roku 1985 (staralubovna.sk). Je národopisnou expozíciou v prírode, ktorá predstavuje etnicky zmiešaný región severovýchodného Spiša a severozápadného Šariša, kde stáročia žili spolu Slováci, , Rusíni, Gorali a Židia (Wikipedia). V areáli dominuje zrubový gréckokatolícky kostolík svätého Michala archanjela z Matysovej z roku 1833. Nachádza sa tu barokovo-klasicistický ikonostas, z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údole, Jakubian, Kremnej, Kamienky, Jarabiny. Hospodárske a technické objekty a sezónne poľné obydlia (staralubovna.sk).

The open-air museum is located just below Ľubovniansky hrad (Ľubovňa Castle), and the castle can be seen from the open-air museum. When you are in the open-air museum, you also have a view of the castle.

The Ľubovniansky skanzen is designated as a museum of folk architecture and comprises 25 structures. It has been open to the public since 1985 (staralubovna.sk). It serves as an ethnographic exhibition in nature, presenting the ethnically mixed region of northeastern and northwestern , where Slovaks, Germans, Rusyns, Gorals, and Jews lived together for centuries (Wikipedia). The dominant feature in the area is the log Greek Catholic church of St. Michael the Archangel from Matysová, built in 1833. The site also includes a Baroque-Classicist iconostasis, houses from Veľký Lipník, Litmanová, Veľká Lesná, Údolie, Jakubian, Kremná, Kamienka, and Jarabina, as well as economic and technical buildings and seasonal field dwellings (staralubovna.sk).

Skansen znajduje się tuż poniżej zamku Ľubovňa, z którego widać skansen, a będąc w skansenie, widzisz zamek.

Ľubovniansky skanzen jest oznaczony jako muzeum architektury ludowej i obejmuje 25 obiektów. Jest dostępny dla publiczności od 1985 roku (staralubovna.sk). Stanowi etnograficzną wystawę na świeżym powietrzu, prezentując etnicznie zróżnicowany region północno-wschodniego Spiša i północno-zachodniego Šariša, gdzie przez wieki wspólnie żyli Słowacy, Niemcy, Rusini, Górale i Żydzi (Wikipedia). Dominującym obiektem na terenie jest drewniany, greckokatolicki kościół św. Michała Archanioła z Matysovej z 1833 roku. Na terenie skansenu znajdują się również barokowo-klasycystyczny ikonostas, domy z Veľký Lipník, Litmanovej, Veľkej Lesnej, Údolia, Jakubian, Kremnej, Kamienki i Jarabiny, a także budynki gospodarcze, techniczne i sezonowe domy polowe (staralubovna.sk).

Spiš, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie, Interiéry, Dopravné a technické diela

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

skala
Hits: 7916

Na Mariánskej hore sa nachádza Bazilika Navštívenia Panny Márie. Mariánska hora je hora nad mestom Levoča. Bazilika je vzdialená cca 30-45 minút pešo z centra mesta. Bazilika patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. Konajú sa každoročne 2. júla. Prvá kaplnka tu bola postavená v roku 1247. V roku 1311 prišli do Levoče františkáni – minoriti, s ktorými sa spája Mariánsky sviatok Navštívenia Panny Márie. V roku 1470 bola kaplnka prestavaná na gotický kostol so sochou Panny Márie. V roku 1847 bola postavená drevená kaplnka pre gréckokatolíkov (Wikipedia.sk). Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol 26.1.1984 na menšiu baziliku (bazilika minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu konala za prítomnosti Jána Pavla II. púť, na ktorej sa zúčastnilo 650 000 ľudí (Wikipedia.sk). Dnes bazilika postavená v neogotickom slohu bola pôvodne výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Archeológovia našli hradisko na kopci, hneď za Mariánskou horou, ktorý sa aj dnes nazýva Burg – Hrad, kde sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pre Tatármi v opevnenom hradisku (levoca.sk). Mariánska hora sa pravdepodobne predtým nazývala Olivetskou horou (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora sa vypína do výšky 795 metrov nad morom (levoca.sk).

On Mariánska hora (Marian Hill) stands the Basilica of the Visitation of the Virgin Mary. Mariánska hora is a hill above the town of Levoča. The Basilica is approximately a 30-45 minute walk from the city center. The Basilica is among the oldest pilgrimage sites in eastern Slovakia. Pilgrimages take place annually on July 2nd. The first chapel was built here in 1247. In 1311, the Franciscans – Minorites, associated with the Marian Feast of the Visitation of the Virgin Mary, arrived in Levoča. In 1470, the chapel was rebuilt into a Gothic church with a statue of the Virgin Mary. In 1847, a wooden chapel was built for Greek Catholics (Wikipedia.sk). Pope John Paul II elevated the church to a minor basilica on January 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilgrimage took place here in the presence of John Paul II, with 650,000 people in attendance (Wikipedia.sk). Today, the basilica, built in the neo-Gothic style, was originally an expression of gratitude from inhabitants for their salvation at this site during the Tartar invasion in 1241-1242. Archaeologists found a hillfort behind Mariánska hora, still called Burg – Castle, where the city’s residents could seek refuge from the Tartars in a fortified settlement (levoca.sk). Mariánska hora likely was previously called Olivet Hill (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora rises to a height of 795 meters above sea level (levoca.sk).

Na Mariánskiej Górze znajduje się Bazylika Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. Mariánska hora to wzgórze ponad miastem Levoča. Bazylika znajduje się około 30-45 minut spacerem od centrum miasta. Bazylika jest jednym z najstarszych miejsc pielgrzymkowych na wschodniej Słowacji. Pielgrzymki odbywają się corocznie 2 lipca. Pierwsza kaplica została zbudowana tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levoča przybyli franciszkanie – minorici, związani z uroczystością Nawiedzenia Najświętszej Maryi Panny. W 1470 roku kaplica została przebudowana na gotycki kościół z posągiem Maryi Panny. W 1847 roku zbudowano drewnianą kaplicę dla greckokatolików (Wikipedia.sk). Papież Jan Paweł II wyniósł kościół na rangę bazyliki mniejszej 26 stycznia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lipca 1995 roku odbyła się tutaj pielgrzymka w obecności Jana Pawła II, w której wzięło udział 650 000 osób (Wikipedia.sk). Obecnie bazylika, zbudowana w stylu neogotyckim, była początkowo wyrazem wdzięczności mieszkańców Spiš za ich ocalenie w tym miejscu podczas najazdu Tatarów w latach 1241-1242. Archeolodzy znaleźli grodzisko za Mariánską horou, obecnie nazywane Burg – Zamek, gdzie mieszkańcy miasta mogli szukać schronienia przed Tatarami w ufortyfikowanym grodzie (levoca.sk). Mariánska hora prawdopodobnie wcześniej nosiła nazwę Góry Oliwnej (galeriaslovakia.sk). Mariánska hora wznosi się na wysokość 795 metrów nad poziomem morza (levoca.sk).