Krajina, Slovensko, Zahraničie, Príroda, Spiš, Hory, Biotopy, Fotografie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

Hits: 1975

Wysoki Wierch sa nachádza v Pieninách, jeho slovenský názov je Šlachovský vrch, resp. Šlachovky. Neďaleko od Lesnice.

Jeho nadmorská výška je 898 metrov nad morom. Poskytuje jeden z najkrajších výhľadov na , Vysoké Tatry, Beskydy (Wikipedia PL). Historické názvy: Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).


Wysoki Wierch“ is located in the Pieniny Mountains; its Slovak name is Šlachovský vrch or Šlachovky, near Lesnica.

Its elevation is 898 meters above sea level. It provides one of the most beautiful views of the Pieniny, High Tatras, and Beskids (Wikipedia PL). Historical names include Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).


Wysoki Wierch znajduje się w Pieninach, a jego słowacka nazwa to Šlachovský vrch lub Šlachovky, niedaleko od Lesnica.

Jego wysokość nad poziomem morza wynosi 898 metrów. Zapewnia jeden z najpiękniejszych widoków na Pieniny, Wysokie i Beskidy (Wikipedia PL). Historyczne nazwy obejmują Rabsztyński, Grońalebo, Koguci Wierch (Nyka, 2006).


  • Józef Nyka, 2006: Pieniny. Sprievodca. Ed. IX . Latchorzew: Wyd. Travers, ISBN  83-915859-4-8

Krajina, Slovensko, Spiš, Fotografie

Bystrany

Hits: 1460

Spišská obec Bystrany leží medzi Spišským Hrušovom a Spišskými Vlachmi, takmer na pol ceste medzi Spišskou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nadmorskej výške 408 metrov nad morom (Wikipedia), v južnej časti Hornádskej kotliny pri potoku Kobuliany (e-obce.sk). Na ploche 7.82 km2 tu žije 3578 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268. Obec je nemeckého pôvodu, nazývala sa Eulenbach, čo znamená soví potok. Neskôr Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany patrili medzi 24 kráľovských spisškých miest. V 16. storočí tu žilo 21 obyvateľov. V roku 1787 už 350 (e-obce.sk).


Spišská village Bystrany is situated between Spišské Hrušov and Spišské Vlachy, almost halfway between Spišská Nová Ves and Krompachy.

It is located at an elevation of 408 meters above sea level (Wikipedia), in the southern part of the Hornád Basin near the Kobuliany stream (e-.sk). With an area of 7.82 km2, the village is home to 3,578 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1268. The village has German origins and was called Eulenbach, meaning owl creek. Later it was known as Vlenbach, Veľbach (obecbystrany.sk), Ewlenbach, Welbachy, Veľbachy (Wikipedia). Bystrany belonged to the 24 royal towns. In the 16th century, there were 21 inhabitants, and by 1787, the population had grown to 350 (e-obce.sk).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Bajerovce

Hits: 2503

Bajerovce ležia na severovýchode Levočských vrchov, v nadmorskej výške 665 metrov nad morom (bajerovce.sk). Ich rozloha je 16.11 km2 (wikipedia.org). V bývalom vojenskom obvode Javorina. V obci žije 296 obyvateľov. Zaujímavosťou je, že sa tu nachádza chrbát rozvodia. Z jednej strany chrbta smeruje potok a vlieva sa do Severného mora, z druhej strany do Čierneho mora (bajerovce.sk). Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1274. Vtedy vlastnil obcec Bajorvagaš – veľký pán Tarczayovský. Je možné, že obec založili , ktorí vyrubovali . Neskôr sa obyvatelia venovali roľníctvu, chovu dobytka a oviec. V roku 1787 v 68-ich domoch žilo 463 obyvateľov. Historické názvy : Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor. 12.9.1954 obec vyhorela, zničilo sa 80 dreveníc a 90 hospodárskych usadlostí (bajerovce.sk). V obci sa konáva folklórny festival Rusínov. Obec má prírodný amfiteáter (bajerovce.sk).


Bajerovce is situated in the northeast of the Levočské Vrchy (Levoča Hills), at an altitude of 665 meters above sea level (bajerovce.sk). Its area covers 16.11 km2 (wikipedia.org). It was part of the former military district Javorina. The village is home to 296 inhabitants. An interesting feature is the ridge watershed, where a stream flows from one side, ultimately reaching the North Sea, and from the other side, it flows towards the Black Sea (bajerovce.sk). The oldest written record of the village dates back to 1274 when it was owned by Bajorvagaš – the noble Tarczay family. It is possible that Germans, who were clearing forests, founded the village. Later, the inhabitants engaged in agriculture, cattle farming, and sheep breeding. In 1787, 463 residents lived in 68 houses. Historical names of the village include Bayervagasa, Bajerowcze, Bajorvágás, Bayorwagasa, Beyerhaw, Bayrocz, Baiorocz, Bayor. On September 12, 1954, the village suffered a fire, destroying 80 wooden houses and 90 farmsteads (bajerovce.sk). The village hosts a folk festival dedicated to Rusyn culture and boasts a natural amphitheater (bajerovce.sk).


 

 

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Spiš, Fotografie

Spišská Belá

Hits: 3464

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske . Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Zamagurie, Fotografie

Slovenská Ves

Hits: 3213

Slovenská Ves patrí do Horného Spiša, leží v nadmorskej výške 650 metrov nad morom. Žije tu 1 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod názvom Villa Sclavonicalis. Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie, no prvýkrát ju zničilo v roku 1443 zemetrasenie a neskôr požiar (slovenskaves.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec postihla mor. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu raže, jačmeňa, ovsu, ľanu a zemiakov. Venovali sa výrobe plátna, drevorubačstvu, chovu oviec a dobytka, krčmárstvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, kolárstvu a pekárstvu (slovenskaves.sk). V obci sa nachádza Kostol Očisťovania Panny Márie z druhej polovice 14. storočia, v ktorej je neskorogotická socha Madony z roku 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V dolnej časti Slovenského potoka sa nachádza Lúka Kúty, vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa nachádza napr. orchidea Epipactis palustris. Severne od vyviera osem prameňov minerálnych vôd (slovenskaves.sk).


Slovenská Ves is part of Upper , situated at an elevation of 650 meters above sea level. The village is home to 1,800 residents. The first written mention of the village dates back to 1311 (slovenskaves.sk), under the name Villa Sclavonicalis. It is rumored that originally, it was located further north, but it was first destroyed by an earthquake in 1443 and later by a fire (slovenskaves.sk). In the years 1710 – 1711, the village was affected by the plague. The inhabitants were engaged in agriculture, primarily cultivating rye, barley, oats, flax, and potatoes. They were involved in linen production, logging, sheep and cattle breeding, innkeeping, tailoring, shoemaking, blacksmithing, wheelwrighting, and baking (slovenskaves.sk). The village is home to the Church of the Purification of the Virgin Mary from the second half of the 14th century, which houses a late Gothic statue of the Madonna from 1510, created by Master Paul of Levoča. In the lower part of the Slovenský potok (Slovak Stream), there is Lúka Kúty, a high-herbaceous, lush wet meadow where, for example, the Epipactis palustris orchid can be found. Eight mineral water springs emerge north of the village (slovenskaves.sk).


Slovenská Ves znajduje się na Górnym Spiszu, na wysokości 650 metrów nad poziomem morza. W miejscowości mieszka 1800 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod nazwą Villa Sclavonicalis. Mówi się, że pierwotnie leżała bardziej na północy, ale po raz pierwszy została zniszczona przez trzęsienie ziemi w 1443 roku, a później przez pożar (slovenskaves.sk). W latach 1710-1711 wieś dotknęła zaraza. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, głównie uprawą żyta, jęczmienia, owsa, lnu i ziemniaków. Zajmowali się również produkcją płótna, wycinką drzew, hodowlą owiec i bydła, prowadzeniem gospody, krawiectwem, szewstwem, kowalstwem, wójarstwem i piekarstwem (slovenskaves.sk). We wsi znajduje się Kościół Oczyszczenia Najświętszej Maryi Panny z drugiej połowy XIV wieku, w którym znajduje się późnogotycka rzeźba Matki Boskiej z 1510 roku, autorstwa Mistrza Pawła z Lewoczy. W dolnej części potoku Slovenský znajduje się Lúka Kúty, wysoka, bujna łąka bagienno-błotna, gdzie można znaleźć np. storczyka Epipactis palustris. Na północ od wsi wypływa osiem źródeł wód mineralnych (slovenskaves.sk).