2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Poľsko, Príroda, Slovenská krajina, Spiš, Zahraničie

Wysoki Wierch – Šlachovský vrch

Hits: 1462

Wyso­ki Wierch sa nachá­dza v Pie­ni­nách, jeho slo­ven­ský názov je Šla­chov­ský vrch, resp. Šla­chov­ky. Neďa­le­ko od Les­ni­ce.

Jeho nad­mor­ská výš­ka je 898 met­rov nad morom. Posky­tu­je jeden z najk­raj­ších výhľa­dov na Pie­ni­ny, Vyso­ké Tat­ry, Bes­ky­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­ric­ké náz­vy: Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Wyso­ki Wierch” is loca­ted in the Pie­ni­ny Moun­tains; its Slo­vak name is Šla­chov­ský vrch or Šla­chov­ky, near Lesnica.

Its ele­va­ti­on is 898 meters abo­ve sea level. It pro­vi­des one of the most beau­ti­ful vie­ws of the Pie­ni­ny, High Tatras, and Bes­kids (Wiki­pe­dia PL). His­to­ri­cal names inc­lu­de Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Wyso­ki Wierch znaj­du­je się w Pie­ni­nach, a jego sło­wac­ka nazwa to Šla­chov­ský vrch lub Šla­chov­ky, nie­da­le­ko od Lesnica.

Jego wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 898 met­rów. Zape­wnia jeden z naj­pi­ęk­niejs­zych wido­ków na Pie­ni­ny, Tat­ry Wyso­kie i Bes­ki­dy (Wiki­pe­dia PL). His­to­rycz­ne nazwy obej­mu­ją Rabsz­ty­ńs­ki, Gro­ńa­le­bo, Kogu­ci Wierch (Nyka, 2006).


Lite­ra­tú­ra

  • Józef Nyka, 2006: Pie­ni­ny. Sprie­vod­ca. Ed. IX . Lat­chor­zew: Wyd. Tra­vers, ISBN 8391585948

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Bystrany

Hits: 1095

Spiš­ská obec Bystra­ny leží medzi Spiš­ským Hru­šo­vom a Spiš­ský­mi Vlach­mi, tak­mer na pol ces­te medzi Spiš­skou Novou Vsou a Krompachmi.

Leží v nad­mor­skej výš­ke 408 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia), v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ny pri poto­ku Kobu­lia­ny (e‑obce.sk). Na plo­che 7.82 km2 tu žije 3578 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1268. Obec je nemec­ké­ho pôvo­du, nazý­va­la sa Eulen­bach, čo zna­me­ná soví potok. Neskôr Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny pat­ri­li medzi 24 krá­ľov­ských spisš­kých miest. V 16. sto­ro­čí tu žilo 21 oby­va­te­ľov. V roku 1787350 (e‑obce.sk).


Spiš­ská vil­la­ge Bystra­ny is situ­ated bet­we­en Spiš­ské Hru­šov and Spiš­ské Vla­chy, almost hal­fway bet­we­en Spiš­ská Nová Ves and Krompachy.

It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 408 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia), in the sout­hern part of the Hor­nád Basin near the Kobu­lia­ny stre­am (e‑obce.sk). With an area of 7.82 km², the vil­la­ge is home to 3,578 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1268. The vil­la­ge has Ger­man ori­gins and was cal­led Eulen­bach, mea­ning owl cre­ek. Later it was kno­wn as Vlen­bach, Veľ­bach (obec​by​stra​ny​.sk), Ewlen­bach, Wel­ba­chy, Veľ­ba­chy (Wiki­pe­dia). Bystra­ny belo­n­ged to the 24 roy­al Spiš towns. In the 16th cen­tu­ry, the­re were 21 inha­bi­tants, and by 1787, the popu­la­ti­on had gro­wn to 350 (e‑obce.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

Hits: 1854

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 178768-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).


Baje­rov­ce is situ­ated in the nort­he­ast of the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), at an alti­tu­de of 665 meters abo­ve sea level (baje​rov​ce​.sk). Its area covers 16.11 km² (wiki​pe​dia​.org). It was part of the for­mer mili­ta­ry dis­trict Javo­ri­na. The vil­la­ge is home to 296 inha­bi­tants. An inte­res­ting fea­tu­re is the rid­ge waters­hed, whe­re a stre­am flo­ws from one side, ulti­ma­te­ly rea­ching the North Sea, and from the other side, it flo­ws towards the Black Sea (baje​rov​ce​.sk). The oldest writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1274 when it was owned by Bajor­va­gaš – the nob­le Tarc­zay fami­ly. It is possib­le that Ger­mans, who were cle­a­ring forests, foun­ded the vil­la­ge. Later, the inha­bi­tants enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le far­ming, and she­ep bre­e­ding. In 1787, 463 resi­dents lived in 68 hou­ses. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. On Sep­tem­ber 12, 1954, the vil­la­ge suf­fe­red a fire, des­tro­y­ing 80 wooden hou­ses and 90 farm­ste­ads (baje​rov​ce​.sk). The vil­la­ge hosts a folk fes­ti­val dedi­ca­ted to Rusyn cul­tu­re and boasts a natu­ral amp­hit­he­a­ter (baje​rov​ce​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

Hits: 2973

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovcedoby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 193861 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 18701872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 19451946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Slovenská Ves

Hits: 2648

Slo­ven­ská Ves pat­rí do Hor­né­ho Spi­ša, leží v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom. Žije tu 1 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod náz­vom Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Tra­du­je sa, že pôvod­ne leža­la sever­nej­šie, no prvý­krát ju zni­či­lo v roku 1443 zeme­tra­se­nie a neskôr požiar (slo​ven​ska​ves​.sk). V rokoch 17101711 obec pos­tih­la mor. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, naj­mä pes­to­va­niu raže, jač­me­ňa, ovsu, ľanu a zemia­kov. Veno­va­li sa výro­be plát­na, dre­vo­ru­bač­stvu, cho­vu oviec a dobyt­ka, krč­már­stvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, kolár­stvu a pekár­stvu (slo​ven​ska​ves​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Očis­ťo­va­nia Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, v kto­rej je nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku 1510 z diel­ne Maj­stra Pav­la z Levo­če. V dol­nej čas­ti Slo­ven­ské­ho poto­ka sa nachá­dza Lúka Kúty, vyso­ko­by­lin­ná buj­ná zamok­re­ná lúka, kde sa nachá­dza napr. orchi­dea Epi­pac­tis palus­tris. Sever­ne od obce vyvie­ra osem pra­me­ňov mine­rál­nych vôd (slo​ven​ska​ves​.sk).


Slo­ven­ská Ves is part of Upper Spiš, situ­ated at an ele­va­ti­on of 650 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge is home to 1,800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), under the name Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. It is rumo­red that ori­gi­nal­ly, it was loca­ted furt­her north, but it was first des­tro­y­ed by an eart­hqu­ake in 1443 and later by a fire (slo​ven​ska​ves​.sk). In the years 17101711, the vil­la­ge was affec­ted by the pla­gue. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, pri­ma­ri­ly cul­ti­va­ting rye, bar­ley, oats, flax, and pota­to­es. They were invol­ved in linen pro­duc­ti­on, log­ging, she­ep and catt­le bre­e­ding, inn­ke­e­ping, tai­lo­ring, sho­ema­king, blacks­mit­hing, whe­e­lwrigh­ting, and baking (slo​ven​ska​ves​.sk).

The vil­la­ge is home to the Church of the Puri­fi­ca­ti­on of the Vir­gin Mary from the second half of the 14th cen­tu­ry, which hou­ses a late Got­hic sta­tue of the Madon­na from 1510, cre­a­ted by Mas­ter Paul of Levo­ča. In the lower part of the Slo­ven­ský potok (Slo­vak Stre­am), the­re is Lúka Kúty, a high-​herbaceous, lush wet mea­dow whe­re, for exam­ple, the Epi­pac­tis palus­tris orchid can be found. Eight mine­ral water springs emer­ge north of the vil­la­ge (slo​ven​ska​ves​.sk).


Slo­ven­ská Ves znaj­du­je się na Gór­nym Spis­zu, na wyso­ko­ści 650 met­rów nad pozi­omem mor­za. W miejs­co­wo­ści miesz­ka 1800 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod nazwą Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Mówi się, że pier­wot­nie leża­ła bar­dziej na półno­cy, ale po raz pier­ws­zy zosta­ła zniszc­zo­na przez trzęsie­nie zie­mi w 1443 roku, a później przez pożar (slo​ven​ska​ves​.sk). W latach 1710 – 1711 wieś dot­knęła zara­za. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, głó­wnie upra­wą żyta, jęcz­mie­nia, owsa, lnu i ziem­nia­ków. Zaj­mo­wa­li się również pro­dukc­ją płót­na, wycin­ką drzew, hodo­wlą owiec i bydła, pro­wa­dze­niem gos­po­dy, kra­wiect­wem, sze­wst­wem, kowalst­wem, wójarst­wem i pie­karst­wem (slo​ven​ska​ves​.sk).

We wsi znaj­du­je się Kości­ół Oczyszc­ze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny z dru­giej poło­wy XIV wie­ku, w któ­rym znaj­du­je się późno­go­tyc­ka rze­źba Mat­ki Bos­kiej z 1510 roku, autorst­wa Mis­tr­za Pawła z Lewoc­zy. W dol­nej części poto­ku Slo­ven­ský znaj­du­je się Lúka Kúty, wyso­ka, buj­na łąka bagienno-​błotna, gdzie można zna­le­źć np. storc­zy­ka Epi­pac­tis palus­tris. Na północ od wsi wypły­wa osiem źró­deł wód mine­ral­nych (slo​ven​ska​ves​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post