2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Plavnica

skala
Hits: 2537

Leží v doli­ne poto­ka Šam­bron­ka (obec​plav​ni​ca​.sk), v Spišsko-​šarišskom medzi­ho­rí, na roz­hra­ní Spi­ša a Šari­ša (plav​ni​ca​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 530 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 19.61 km2 tu žije 1655 oby­va­te­ľov. Čas­ti obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké a arche­olo­gic­ké výsku­my naz­na­ču­jú, že pôvod­ná (Sta­rá) Plav­ni­ca bola zalo­že­ná mož­no už 10. sto­ro­čí. Aj usa­de­nie stráž­ne­ho kme­ňa Plav­cov v sused­nom Plav­či pred­po­kla­dá exis­ten­ciu star­ších slo­ven­ských dedín v blíz­kom oko­lí. Názov obce je prav­de­po­dob­ne odvo­de­ný od čin­nos­ti, kto­rou sa jej oby­va­te­lia zaobe­ra­li – pla­ve­ním na rie­ke Pop­rad (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). V roku 1787 v Plav­ni­ci žilo 1055 oby­va­te­ľov. V roku 2008 1551 (plav​ni​ca​.sk).

Plav­ni­ca is situ­ated in the val­ley of the Šam­bron­ka stre­am (obec​plav​ni​ca​.sk), in the Spišsko-​šarišské medzi­ho­rí, on the bor­der of Spiš and Šariš (plav​ni​ca​.sk), at an alti­tu­de of 530 meters abo­ve sea level. With an area of 19.61 km², it is home to 1655 inha­bi­tants. The parts of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, and Pavo­ni­ca (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1325 (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal and archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that the ori­gi­nal (Old) Plav­ni­ca might have been foun­ded as ear­ly as the 10th cen­tu­ry. The sett­le­ment of the guard fami­ly Plav­cov in the neigh­bo­ring Plav­če also implies the exis­ten­ce of older Slo­vak vil­la­ges in the near­by vici­ni­ty. The name of the vil­la­ge is like­ly deri­ved from the acti­vi­ty its inha­bi­tants were enga­ged in – raf­ting on the Pop­rad River (obec​plav​ni​ca​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Plav­nich, Noua plau­nych, Plav­ni­cha, Pla­wnic­za, Pavo­ni­ca (buyf​lags​.eu). In 1787, Plav­ni­ca had 1055 inha­bi­tants, and in 2008, it had 1551 resi­dents (plav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Magura

skala
Hits: 2006

Spiš­ská Magu­ra je fly­šo­vé poho­rie na sever­nom Slo­ven­sku. Naj­vyš­ším vrchom poho­ria ja Repis­ko – 1259 met­rov nad morom. V čas­ti Ostur­nian­ska bráz­da a na pri­ľah­lých sva­hoch sa zacho­va­li via­ce­ré jazier­ka zosuv­né­ho cha­rak­te­ru. Na sty­ku poho­ria s kot­li­na­mi vyvie­ra­jú mine­rál­ne pra­me­ne (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra má viac ako 30 kilo­met­rov dlhý hre­beň. V minu­los­ti to bola dre­vo­ru­bačs­ká a pas­tier­ska kra­ji­na (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra je poho­rie na seve­re Slo­ven­ska a juhu Poľ­ska. Poho­rie leží v Spiš­skej a Malo­pol­skej oblas­ti a tvo­rí súčasť Západ­ných Kar­pát. Spiš­ská Magu­ra sa rozp­res­tie­ra v blíz­kos­ti his­to­ric­ké­ho regi­ó­nu Spiš. Časť poho­ria ležia­ca na slo­ven­skej stra­ne je súčas­ťou Národ­né­ho par­ku Pie­ni­ny, kto­rý ponú­ka nád­her­né výhľa­dy na oko­li­té regi­ó­ny a Tatry.

Spiš­ská Magu­ra is a flysch moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia. The hig­hest peak in the ran­ge is Repis­ko, stan­ding at 1259 meters abo­ve sea level. In the Ostur­nian­ska bráz­da sec­ti­on and on the adja­cent slo­pes, seve­ral ponds of lands­li­de ori­gin have been pre­ser­ved. Mine­ral springs emer­ge at the junc­ti­on of the moun­tain ran­ge with the basins (wiki​pe​dia​.sk). Spiš­ská Magu­ra has a rid­ge that is more than 30 kilo­me­ters long. In the past, it was a lands­ca­pe used for log­ging and pas­to­ral acti­vi­ties (pie​ni​ny​.sk).

Spiš­ská Magu­ra is a moun­tain ran­ge in nort­hern Slo­va­kia and sout­hern Poland. The ran­ge is loca­ted in the Spiš and Malo­pol­ska regi­ons and is part of the Wes­tern Car­pat­hians. Spiš­ská Magu­ra stret­ches near the his­to­ric regi­on of Spiš. The part of the ran­ge situ­ated on the Slo­vak side is a part of the Pie­ni­ny Nati­onal Park, which offers beau­ti­ful vie­ws of the sur­roun­ding regi­ons and the Tatras.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Polia, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Hodkovce – krajina pod Spišským hradom

skala
Hits: 2467

Hod­kov­ce sa nachá­dza­jú pod Spiš­ským hra­dom. Z inej stra­ny ako Spiš­ské Pod­hra­die. Na náv­šte­vu Spiš­ské­ho hra­du sú pre blíz­kosť vhod­nej­šie. Sú miest­nou čas­ťou Žeh­ry (Peter Kac­lík). Nachá­dza sa tu kaš­tieľ gró­fa Csá­ky­ho (ter​rain​cog​ni​ta​.sk).

Hod­kov­ce are situ­ated bene­ath Spiš Cast­le, on the oppo­si­te side from Spiš­ské Pod­hra­die. Due to the­ir pro­xi­mi­ty, they are more con­ve­nient for visi­ting Spiš Cast­le. They are a local part of Žeh­ra (Peter Kac­lík). In this area, you can find the man­si­on of Count Csá­ky (ter​rain​cog​ni​ta​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Tatranské, Tatry

Rakúsy – obec pod Tatrami

skala
Hits: 2667

Rakú­sy sú obec pod Vyso­ký­mi Tat­ra­mi, neďa­le­ko od Spiš­skej Belej, seve­ro­zá­pad­ne od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nan­tým je pohľad na Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít a Slav­kov­ský štít a Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Obec sa po prvý krát spo­mí­na v roku 1288 pod náz­vom Rokus. Zakla­da­te­lia boli nemci. Prav­de­po­dob­ne obec vytvo­ri­li na mies­te dubo­vé­ho lesa. V roku 1294 polo­vi­cu obce kúpil Henc s Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). Neďa­le­ko obce sa našli napr. bron­zo­vé meče s plnou ruko­vä­ťou. V roku 1700 žilo v obci 231 oby­va­te­ľov. Naj­viac Slo­vá­kov priš­lo do obce v obdo­bí rokov 1870 – 1910, oso­bit­ne zo Ždia­ru. Po roku 1945 sa muse­li Nemci po 700 roč­nom poby­te odsťa­ho­vať do Nemec­ka. Namies­to nich do obce priš­li Rómo­via. V súčas­nos­ti žije v obci 2300 oby­va­te­ľov, 76 % z nich je Rómov (raku​sy​.sk). V minu­los­ti remes­lá drža­li v obci Nemci. Po ich odcho­de remes­lá upad­li, čo sa mení až v 21. sto­ro­čí (raku​sy​.sk). Na plo­che 6.34 km2 tu žije 3 007 oby­va­te­ľov. Rakú­sy ležia v nad­mor­skej výš­ke 676 met­rov nad morom (raku​sy​.sk). V obci je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Mar­ti­na bis­ku­pa z roku 1883 a evan­je­lic­ký kos­tol z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Rakú­sy is a vil­la­ge bene­ath the High Tatras, near Spiš­ská Belá, nort­hwest of Kež­ma­rok (Peter Kac­lík). The domi­nant view inc­lu­des Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít, and Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). The vil­la­ge is first men­ti­oned in 1288 under the name Rokus, foun­ded by Ger­mans. Pre­su­mab­ly, the vil­la­ge was estab­lis­hed in a loca­ti­on cove­red by an oak forest. In 1294, Henc from Kež­ma­rok pur­cha­sed half of the vil­la­ge (raku​sy​.sk). Bron­ze swords with full hand­les were found near the village.

In 1700, the vil­la­ge had 231 resi­dents. The lar­gest influx of Slo­vaks to the vil­la­ge occur­red bet­we­en 1870 and 1910, espe­cial­ly from Ždiar. After 1945, Ger­mans, who had lived in the vil­la­ge for 700 years, had to move to Ger­ma­ny. In the­ir pla­ce, the Roma com­mu­ni­ty sett­led in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 2,300 resi­dents, with 76% of them being Roma (raku​sy​.sk). In the past, Ger­mans were enga­ged in crafts in the vil­la­ge. After the­ir depar­tu­re, the crafts dec­li­ned, which is chan­ging in the 21st cen­tu­ry (raku​sy​.sk). The vil­la­ge covers an area of 6.34 km², with an alti­tu­de of 676 meters abo­ve sea level (raku​sy​.sk). The vil­la­ge fea­tu­res the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Mar­tin, built in 1883, and an evan­ge­li­cal church from 1792 (Wiki­pe­dia).

Raku­sy to wieś poło­żo­na pod Wyso­ki­mi Tat­ra­mi, nie­da­le­ko od Spiš­skiej Bełej, na północ­ny zachód od Kež­mar­ku (Peter Kac­lík). Domi­nu­jący widok to Lom­nic­ký štít, Kež­mar­ský štít, Hun­cov­ský štít, Slav­kov­ský štít oraz Buja­čí vrch (raku​sy​.sk). Wieś po raz pier­ws­zy wspo­mi­na­na jest w 1288 roku pod nazwą Rokus. Zało­ży­cie­la­mi byli Niem­cy. Pra­wdo­po­dob­nie wieś pows­ta­ła na miejs­cu dębo­we­go lasu. W 1294 roku poło­wę wsi zaku­pił Henc z Kež­mar­ku (raku​sy​.sk). W pobli­żu wsi zna­le­zi­ono m.in. brązo­we miec­ze z pełnym uchwy­tem. W 1700 roku w miejs­co­wo­ści miesz­ka­ło 231 osób. Naj­wi­ęcej Sło­wa­ków przy­by­ło do wsi w latach 1870 – 1910, szc­ze­gól­nie z Ždia­ru. Po 1945 roku Niem­cy musie­li opu­ścić wieś po 700 latach poby­tu i prze­nie­ść się do Nie­miec. W zamian za nich do wsi przy­by­li Romo­wie. Obe­cnie w miejs­co­wo­ści miesz­ka 2300 osób, z cze­go 76% to Romo­wie (raku​sy​.sk). W przes­zło­ści rze­mi­osła w miejs­co­wo­ści utr­zy­my­wa­li Niem­cy. Po ich ode­jściu rze­mi­osła podu­pa­dły, co zmie­nia się dopie­ro w XXI wie­ku (raku​sy​.sk). Na powierzch­ni 6,34 km² żyje tu 3007 miesz­ka­ńców. Raku­sy leżą na wyso­ko­ści 676 met­rów nad pozi­omem mor­za (raku​sy​.sk). W wios­ce znaj­du­je się kości­ół kato­lic­ki św. Mar­ci­na z roku 1883 oraz kości­ół ewan­ge­lic­ki z roku 1792 (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenské, Spišské

Vrbov

skala
Hits: 1819

Vrbov je zná­my svo­jim kúpa­lis­kom, ja sám sa v ňom už pár krát okú­pal. Vrbov je zná­my ter­mál­ny­mi pra­meň­mi. Miest­ne ter­mál­ne kúpa­lis­ko ponú­ka mož­nosť zre­la­xo­vať sa. V obci sa nachá­dza kos­tol svä­té­ho Egí­dia, pôvo­dom z 13. sto­ro­čia. Obec Vrbov má dob­ré doprav­né spo­je­nie, a pre­to je ľah­ko dostup­ná z oko­li­tých miest, ako sú Pop­rad a Kež­ma­rok.

Vrbov sa nachá­dza na kri­žo­vat­ke ciest spá­ja­jú­cich Spiš­skú Nová Ves, Levo­ču, s Kež­mar­kom a Sta­rou Ľubov­ňou. Navy­še cez Hun­cov­ce s Vyso­ký­mi Tat­ra­mi. Boli tú obja­ve­né pra­me­ne geoter­mál­nej vody (obecvr​bov​.sk). Neďa­le­ko sa nachá­dza Pop­rad, Pie­ni­ny aj Slo­ven­ský raj. Vrbov­ská voda pomá­ha lie­čiť reuma­tiz­mus, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov is kno­wn for its ther­mal pool, whe­re I myself have taken a dip seve­ral times. The vil­la­ge is reno­wned for its ther­mal springs. The local ther­mal pool pro­vi­des an oppor­tu­ni­ty for rela­xa­ti­on. The vil­la­ge is home to the Church of Saint Giles, dating back to the 13th cen­tu­ry. Vrbov has good tran­s­por­ta­ti­on con­nec­ti­ons, making it easi­ly acces­sib­le from neigh­bo­ring towns such as Pop­rad and Kežmarok.

Vrbov is loca­ted at the cross­ro­ads con­nec­ting Spiš­ská Nová Ves, Levo­ča, Kež­ma­rok, and Sta­rá Ľubov­ňa. Addi­ti­onal­ly, it con­nects to the High Tatras through Hun­cov­ce. Geot­her­mal water springs were dis­co­ve­red in the area (obecvr​bov​.sk). Near­by, you­’ll find Pop­rad, Pie­ni­ny, and Slo­vak Para­di­se. The water in Vrbov is kno­wn to help tre­at rhe­uma­tism and mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders (moj​-vrbov​.sk).

Vrbov jest zna­ny ze swo­je­go kąpie­lis­ka, gdzie sam wie­lok­rot­nie się kąpa­łem. Vrbov sły­nie z ter­mal­nych źró­deł. Miejs­co­we base­ny ter­mal­ne ofe­ru­ją możli­wo­ść relak­su. W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się Kości­ół św. Idzie­go, pocho­dzący z XIII wie­ku. Vrbov ma dob­re połąc­ze­nia komu­ni­ka­cyj­ne, co spra­wia, że jest łat­wo dostęp­ny z sąsied­nich miast, takich jak Pop­rad czy Kežmarok.

Vrbov znaj­du­je się na skr­zy­żo­wa­niu dróg łąc­zących Spiš­ská Nová Ves, Levo­čę, Kež­ma­rok i Sta­rą Ľubov­ňę. Dodat­ko­wo, bieg­nie przez Hun­cov­ce do Wyso­kich Tatr. Odkry­to tu źró­dła wód geoter­mal­nych (obecvr​bov​.sk). W pobli­żu znaj­du­ją się Pop­rad, Pie­ni­ny i Sło­wac­ki Raj. Woda w Vrbo­vie zna­na jest z kor­zyst­ne­go wpły­wu na lec­ze­nie reuma­tyz­mu i schor­zeń ukła­du kostno-​stawowego (moj​-vrbov​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post